Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2020

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3C/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919201829
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2020:5919201829.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: X. N., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. U. XXX//XX, R., zast. Alušic s.r.o., so sídlom Madačova 1/A, 034
01 Ružomberok, IČO: 50648420, proti žalovanému: Slovenská republika - Sociálna poisťovňa,
Ul.29.augusta č.8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, o náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 223,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 43,20%. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím
vydaným súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2019 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanéhopovinnosťouzaplatiťžalobcovi454,02eur,5%úrokročnezosumy874,50eurod01.06.2016
do 16.01.2018, 5% úrok ročne zo sumy 846,30 eur od 01.07.2016 do 16.01.2018, 5% úrok ročne zo

sumy 874,5 eur od 01.08.2016 do 16.01.2018, 5% úrok ročne zo sumy 874,50 eur od 01.09.2016
do 16.01.2018, 5% úrok ročne zo sumy 846,30 eur od 01.10.2016 do 16.01.2018, 5% úrok ročne zo
sumy 874,50 eur od 01.11.2016 do 16.01.2018, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.08.2016 SP Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. 4837/2016-LM-DvN
nepriznala žalobcovi nárok dávku v nezamestnanosti. Dňa 06.02.2017 SP ústredie v celom rozsahu
rozhodnutie SP, pobočka Liptovský Mikuláš potvrdila. Dňa 27.06.2017 Krajský súd Žilina rozhodnutie
SP ústredie č.22592-8/2017-BA z dôvodu nezákonnosti zrušil. Pokiaľ ide o nezákonnosť rozhodnutia,

ako predpoklad uplatňovanej škody, túto otázku žalobca považuje za právne uzavretú právoplatnosťou
rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 24Sa/16/2017 zo dňa 27.06.2017, v ktorom konajúci súd
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie SP ústredie č. 22592-8/2017-Ba dňa 06.02.2017 vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nezákonné. Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo
nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniklo žalobcovi právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto
rozhodnutímspôsobená.Náhradaškody,ktorážalobcovivznikla,jevovýške454,02eur,zahŕňanáhradu
trov právneho zastúpenia v správnom konaní, ktoré poškodenému žalobcovi vznikli v konaní, v ktorom

došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia a tieto trovy priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom
a nezákonným rozhodnutím a spôsobili majetkový úbytok na strane žalobcu. Krajský súd v Žiline
žalovaného zaviazal uhradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia v súdnom konaní. Škoda vznikla
žalobcovi v podobe trov právneho zastúpenia v konaniach pred správnym orgánom (SP a SP ústredie),ktoré musel vyvolať a viesť, aby sa v konečnom dôsledku domohol svojich nárokov, a teda škoda
mu vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami. Medzi nezákonnými rozhodnutiami a
vznikom škody je príčinná súvislosť. Podľa názoru žalobcu všetky zákonné podmienky pre priznanie

náhrady škody sú splnené a zodpovednosť žalovaného nie je možné vylúčiť. Škoda pozostáva z
trov právneho zastúpenia, ktoré musel žalobca vynaložiť aby sa domohol jeho práv, a to 1. Spísanie
odvolania voči rozhodnutiu poisťovne dňa 07.09.2016(§13a ods. 1, písm. c) Vyhlášky) 66,- eur, 2.
Rokovanie s klientom 14.09.2016 (§13 a ods. 1, písm. b/)Vyhlášky 66,- eur, 3. Zabezpečenie dôkazov
do konania, lekárske potvrdenia 66,- eur, 4. 3x režijný paušál 3x 8,58 eur, t.j. 25,50 eur, 5. Rokovanie s

klientom 12.11.2017, (§13 a ods. 1, písm. b/ Vyhlášky) 68,- eur, 6. Spísanie sťažnosti pre nečinnosť dňa
13.11.2017(§13a ods. 1, písm. c/ Vyhlášky) 68,- eur, 7. Účasť na konaní pred SP 22.12.2017 (§13a ods.
1, písm. d/ Vyhlášky) 68,-eur, 8. 3x režijný paušál, 3x 8,84 eur, t.j. 26,52 eur, spolu 454,02 eur. Ďalej si
klient uplatňuje úrok z omeškania. Žalovaný žalobcovi nezákonne zadržiaval peniaze po dobu 1 roka
a 230 dní a nároky mu vyplatil až 16.01.2018. Žalobca mal nárok na podporu v nezamestnanosti vo
výške 874,50 eur mesačne po dobu 6 mesiacov spolu vo výške 5247,-eur. V zmysle §116ods. 1 zákona

č. 461/2003 Z. z. sa dávka v nezamestnanosti vypláca mesačne pozadu v lehote určenej SP. SP sa s
výplatou dávok dostala do nasledovného omeškania: 5% úrok ročne zo sumy 874,50 eur od 01.06.2016
do 16.01.2018 spolu 71,16 eur, 5% úrok ročne zo sumy 846,30 eur od 01.07.2016 do 16.01.2018 spolu
65,39 eur, 5% úrok ročne zo sumy 874,5 eur od 01.08.2016 do 16.01.2018 spolu 63,85 eur, 5% úrok
ročne zo sumy 874,50 eur od 01.09.2016 do 16.01.2018, spolu 60,14 eur, 5% úrok ročne zo sumy

846,30 eur od 01.10.2016 do 16.01.2018, spolu 54,72 eur, 5% úrok ročne zo sumy 874,50 eur od
01.11.2016 do 16.01.2018, spolu 52,83 eur, spolu úrok z omeškania vo výške 368,09 eur. Na strane
žalobcu vznikla škoda tak, ako bola vyčíslená, a to jednak v podobe ušlého zisku (kapitalizované úroky
z omeškania), to je zisku, ktorý žalobcovi ušiel, pretože nemohol s peňažnými prostriedkami, na ktoré
mal zákonný nárok disponovať. Žalovaný mu finančné prostriedky vyplatil až 16.01.2018 teda žalovaný

bol v omeškaní jeden rok a 230 dní po podaní žiadosti o priznanie dávky v nezamestnanosti. V súvislosti
s uplatnením úrokom z omeškania poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove 5Co/170/2012
zo dňa 27.12.2013. Je nepochybné, že žalobcovi nezákonnými rozhodnutiami vznikla škoda. Táto
rozhodne vyplývala zo skutočnosti, že žalobca nemohol z dôvodu nezákonného rozhodovania v období
od 01.06.2016 do 16.01.2018 disponovať s peňažnými prostriedkami a musel vynaložiť ďalšie finančné

prostriedky aby sa svojho práva domohol. Ohľadom úroku z omeškania uviedol, že v danom prípade
ide o nárok vyplývajúci z občianskoprávneho vzťahu a škoda vzniknutá z dôvodu vydania nezákonných
rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu. Práve úrok z omeškania je sankciou, ktorá prichádza
do úvahy pri porušení povinnosti plniť riadne a včas, pričom predstavuje zákonnú sankciu a zároveň
predchádzaznehodnocovaniupeňažnéhodlhuinflácioutým,žežalobcanemoholdisponovaťfinančnými

prostriedkami. SP ústredie nezákonným postupom, neumožnila klientovi disponovať s prostriedkami,
preto je podľa nášho názoru zodpovednou v súlade s ustanoveniami § 3 ods.1 písm. a), d) v spojení
s § 5, § 9 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca si v súlade
so zákonom uplatnil svoj nárok v rámci tzv. „predbežného prerokovania na náhradu škody" podľa § 15
ods.1 citovaného zákona. Žalovaný ním uplatnený nárok neuznal s odôvodnením že trovy právneho

zastúpenia mu boli uhradené na základe uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 24Sa/16/2017 zo
dňa11.09.2017, s čím nesúhlasí, keďže v tomto konaní súd rozhodoval len o trovách súdneho konania
v zmysle § 163 SSPa, nie o trovách ktoré vznikli v správnom konaní.

2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.01.2020 podal žalobca návrh na pripustenie zmeny

návrhu, ktorý odôvodil tým, že pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti je rozhodujúci deň
zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Na úrade práce bol žalobca zaradený do evidencie
dňa 05.05.2016. Žalobca požiadal žalovaného o vyplatenie sociálnej dávky dňa 19.07.2016. Ak by
žalovaný postupoval zákonne, dávku za mesiac máj, jún júl, august 2016 mu mal vyplatiť 30.09.2016,
dávku mesiac september 2016 mu mal vyplatiť 01.10.2016 a dávku za mesiac október 2019 mu mal

vyplatiť 01.11.2016. Nakoľko žalovaný postupoval nezákonne, dávka v nezamestnanosti za mesiace
máj až október 2016 žalobcovi bola vyplatená až v januári 2018. Situácia žalobcu bola o to zložitejšia,
že v čase, keď si dávku uplatnil, bol nútený sa starať o ťažko chorého otca, okrem toho však musel
absolvovať vyše rok a pol trvajúce správne konanie, následne súdne konanie a opätovne správne
konanie aby sa svojho zákonného nároku domohol. Pritom žalobcovi je ako bývalému živnostníkovi

dobre známa skutočnosť, že ak by sa on omeškal s úhradou platby povinného sociálneho poistenia
čo i len o deň, automaticky mu žalovaný vyrubí úrok z omeškania z nezaplatenej platby. Dávka v
nezamestnanosti sa vypláca mesačne pozadu v lehote určenej SP. Žalobca mal za jednotlivé mesiace
nárok na maximálnu dávku v nezamestnanosti v závislosti od počtu kalendárnych dní buď 30 alebo31.Pri 30 kalendárnych dňoch bola maximálna dávka v nezamestnanosti v roku 2016 vo výške 846,30
eur pri 31 kalendárnych dňoch bola maximálna dávka v nezamestnanosti v roku 2016 vo výške 874,50
eur. Na podklade uvedeného žalobca návrh opravil nasledovne: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcov

454,02 eur a 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 874,50 eur od 30.09.2016 do 16.01.2018, 5% úrok
z omeškania ročne zo sumy 846,30 eur od 30.09.2016 do 16.01.2018, 5% úrok z omeškania ročne
zo sumy 874,5 eur od 30.09.2016 do 16.01.2018, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 874,50 eur
od 30.09.2016 do 16.01.2018, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 846,30 eur od 01.10.2016 do
16.01.2018, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 874,50 eur od 01.11.2016 do 16.01.2018 a nahradil

trovy konania v rozsahu 100%. Okresný súd Ružomberok oznámením zo dňa 13.01.2020 právnemu
zástupcovi žalobcu a žalovanému oznámil, že žaloba doposiaľ nebola doručená žalovanému. Nakoľko
zmena žaloby zo dňa 07.01.2020, doručená súdu dňa 09.01.2020 v znení opravy zo dňa 07.01.2020,
doručenej súdu dňa 13.01.2020 nastala pred doručením pôvodne podanej žaloby zo dňa 30.10.2019
žalovanému, súd bude konať o zmenenej žalobe podľa § 141 CSP, t.j. bez rozhodovania o pripustení
zmeny žaloby.

3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe. Dňa 05.05.2016 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o
zamestnanie, pričom dňa 19.07.2016 si v tejto súvislosti uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti.
SP, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. 4837/2016-LM-DvN zo dňa 03.08.2016 žalobcovi nárok
na dávku v nezamestnanosti nepriznala z dôvodu, že vzhľadom na zistený skutkový stav si nezachoval

centrum záujmov na území Slovenskej republiky. Rozhodnutie č. 4837/2016-LM-DvN zo dňa 03.08.2016
bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím žalovanej č. 22592-8/2017-BA zo dňa 06.02.2017. Proti
druhostupňovému rozhodnutiu žalovanej žalobca podal správnu žalobu, ktorej Krajský súd v Žiline
vyhovel rozsudkom sp.zn. 24Sa/16/2017 zo dňa 27.06.2017, pričom predmetné rozhodnutie zrušil a
vec vrátil SP na ďalšie konanie. Po právoplatnosti rozsudku krajský súd uznesením rozhodol, že SP je

povinná, z titulu trov právneho zastúpenia, na účet advokáta žalobcu uhradiť sumu 230,52 EUR, ktoré
žalovanáadvokátovidňa12.10.2017ajuhradila.Druhostupňovýmrozhodnutímč.22592-22/2017-BAzo
dňa 16.10.2017 bolo zrušené rozhodnutie pobočky č. 4837/2016-LM-DvN zo dňa 03.08.2016. Pobočka
vo veci následne vydala rozhodnutie č. 7180/2017-LM-DvN zo dňa 28.12.2017, ktorým žalobcovi dávku
v nezamestnanosti priznala a dňa 16.01.2018 mu bola dávka aj vyplatená. Náhradu škody žalobca

požaduje z dôvodu, že v konaní o dávke v nezamestnanosti bolo vydané nezákonné rozhodnutie, pričom
mu v tomto konaní vznikli trovy právneho zastúpenia. Žalobca vyčíslil náhradu škody vo forme ním
vynaložených trov konania na právne zastúpenie advokátom nasledovne: a) spísanie odvolania dňa
07.09.2016 v sume 66 EUR, b) rokovanie s klientom 14.09.2016 v sume 66 EUR, c) zabezpečenie
dôkazov do konania, lekárske potvrdenia v sume 66 EUR, d) 3x režijný paušál advokáta v roku 2016

v sume 3 x 8,58 = 25,50 EUR, e) rokovanie s klientom dňa 12.11.2017 v sume 68 EUR, f) spísanie
sťažnosti pre nečinnosť dňa 13.11.2017 v sume 68 EUR, g) účasť na konaní dňa 22.12.2017 v sume
68 EUR, h) 3x režijný paušál advokáta v roku 2017 v sume 3 x 8,84 = 26,52 EUR. Trovy uvedené pod
písm. a) až d) SP nepovažuje za účelne vynaložené, nakoľko SP v odvolacom konaní postupovala v
súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a tiež európskou legislatívou, pričom iba

z dôvodu nejednotnej judikatúry súdov vo veci inštitútu „bydliska" nemôže SP niesť zodpovednosť za
škodu vo forme trov konania založených na výpočte právnych úkonov advokáta, ktorého služby žalobca
ani nebol povinný nevyhnutne využiť. Po podaní odvolania žalobca už rovnako nemal v rámci konania
o dávke v nezamestnanosti žiadne iné procesné práva a povinnosti o ktorých by bolo potrebné iniciovať
rokovanie s advokátom, tak ako je to uvedené v písm. b). Podľa záznamu z porady zo dňa 14.09.2016 sa

advokát zaujímal iba o skutočnosti (dohody s lekármi na území SR, členstvo v organizáciách so sídlom
v SR), ktoré žalobca mohol a mal predložiť za účelom unesenia dôkazného bremena už pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia pobočky zo dňa 03.08.2016. Rovnako zabezpečovanie týchto dôkazov
(potvrdení o zmluvách s lekármi) mohol žalobca jednoducho zabezpečiť sám a nebolo nevyhnutné o
takéto činnosti žiadať advokáta, nakoľko tým došlo k neúčelnému vzniku trov konania. Trovy konania

uvedené pod písm. e) až h) už nevznikli v konaní, v ktorom by došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia,
nakoľko rozhodnutia č. 22592-22/2017-BA zo dňa 16.10.2017 a rozhodnutie č. 7180/2017-LM-DvN zo
dňa 28.12.2017 sú právoplatné a neboli zrušené príslušným orgánom. Žalobcovi tak počas týchto konaní
nemohli vzniknúť trovy, ktoré by bolo možné zahrnúť pod náhradu škody v súlade s § 18 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. Pri vydaní rozhodnutí zo dňa 16.10.2017 a 28.12.2017 sa žalovaná rovnako nedopustila

žiadnych prieťahov v konaní, teda trovy uvedené pod písm. e) a f) uplatnené s poukazom na bližšie
nezdôvodnenúnečinnosťžalovanej,považuježalovanáajzaneúčelnevynaložené.SPsúčasnenamieta
prípustnosť uplatnenia inštitútu úrokov z omeškania z dôvodu, že zastáva právny názor, že nárok na
náhradu škody vo forme úroku z omeškania nie je možné uznať, pretože dávka v nezamestnanosti jedávkou sociálneho poistenia, na ktorú vzniká nárok za splnenia zákonom ustanovených podmienok, a
preto pri omeškaní jej plnenia nemožno požadovať úrok z omeškania, tak ako to je vo vzťahu medzi
veriteľom a dlžníkom pri omeškaní s plnením peňažného dlhu. Predmetom priznania dávok sociálneho

poistenia sú také práva, ktoré sú inej povahy, než sú práva z občianskoprávnych, pracovnoprávnych
alebo iných obdobných vzťahov, ohľadom ktorých zákonná úprava v prípade omeškania s plnením
pripúšťa možnosť požadovať aj zákonom stanovené úroky. Právo na dávku v nezamestnanosti je
sociálnym právom a zákon o sociálnom poistení takúto možnosť neposkytuje, v dôsledku čoho úrok z
omeškania pri dávke v nezamestnanosti nemá oporu v zákone. Inštitút úroku z omeškania upravený v

zákone č. 514/2003 Z. z. je oprávnený priznať iba súd a iba v rámci rozhodnutia o náhrade škody, pričom
lehota omeškania začína plynúť najskôr dňom oznámenia, že nárok na náhradu škody poškodeného
nebude uspokojený, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd
neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Žalovaná tiež namieta nedostatok vecnej pasívnej legitimácie v tomto
konaní vychádzajúc z ustanovenia § 1 písm. a) v spojení s § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 514/2003 Z.
z. Žalovaná preto navrhla, aby súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie

žalovanej, pretože zámena pasívne legitimovaného účastníka nie je možná, nakoľko ustanovenie § 92
ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov pripúšťajúce
zámenu účastníka bolo ku dňu 30.06.2016 zrušené a podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok zámena účastníka nie je možná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná namieta
existenciu základných zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, a to vznik škody a jej

výšku, a tiež existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním žalovanej. Vychádzajúc z
vyššie uvedených večných a právnych skutočností žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť
ako nedôvodnú, resp. po prihliadnutí na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovanej konanie
zastaviť.

4. Uznesením č.k. 3C/35/2019-58 zo dňa 15.04.2020 súd vyzval žalobcu svoje podanie doručené súdu
dňa 31.10.2019, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, doplniť, a to riadne označiť strany
sporu - žalovaného (v žalobe je žalovaný označený ako SP, ústredie ako orgán oprávnený konať v mene
štátu, pričom zo znenia žaloby zjavne vyplýva, že smeruje proti štátu). V nadväznosti na to žalobca
podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.04.2020 opravil žalobný návrh v časti označenia strany

sporu a za žalovaného označil: Slovenskú republiku prostredníctvom ktorej koná SP, ústredie, Ul. 29.
augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, IČO:30807484.

5. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní dňa 26.05.2020 poukázal na to, že
čo sa týka úkonov, ktoré označil v žalobe pod bodmi 1,2,3, tak v tejto chvíli plnomocenstvo predložiť

nevie, ale skutočnosť, že mu bolo udelené plnomocenstvo, vyplýva z rozhodnutia SP ústredie. Poukázal
na odôvodnenie tohto rozhodnutia ods.4, kde je výslovne uvedené, že proti rozhodnutie SP pobočka
Lipt. Mikuláš podal p. X. N. prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. Z originálu obálky vyplýva, kedy bolo doručené žalobcovi rozhodnutie SP pobočka Lipt.
Mikuláš zo dňa 03.08.2016, konkrétne je uvedený dátum doručenia písomnosti 11.08.2016, pritom v

zmysle poučenia lehota na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu je do 30 dní odo dňa jeho
oznámenia, to znamená, že táto lehota končila dňa 11.09.2016 a teda najneskôr v tento deň, teda
11.09.2016 bolo možné podať odvolanie a z toho vyplýva, že najneskôr v tejto deň bola udelená
plná moc a teda porada, ktorá bola konaná dňa 14.09.2016, mohla sa konať len po udelení plnej
moci. Poukázal na záznam z porady podpísaný samotným žalobcom. Ďalej čo sa týka trov právneho

zastúpenia položka bod 3. zabezpečenie dôkazov do konania lekárskeho potvrdenia, upriamil pozornosť
súdu na rozsudok KS ZA, jeho odôvodnenie, bod č.2, kde je uvedený text: „v prospech žiadateľa svedčí
záujem o kúpu bytu prostredníctvom realitnej kancelárie v r.2012, zachovanie si všeobecného lekára a
stomatológa na Slovensku, zachovanie členstva v klube leteckých modelárov, ako aj sporiaceho účtu.“
Žalobca zabezpečoval do správneho konania v rámci odvolania adresovaného SP ústredie dôkazy, a

to potvrdenie realitnej kancelárie Alpia o hľadaní si bytu žalobcom, preukaz fyzickej osoby s ťažkým
fyzickým postihnutím otca žalobcu, s čím polemizuje aj SP ústredie v odôvodnení svojho rozhodnutia,
ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté na str.5 posledný odsek dolu, k týmto samotným dokladom
sa vyjadruje aj SP v odôvodnení uvedeného rozhodnutia zamietavého na str.4 v spodnej polovici,
tiež dlhodobo poskytovanie zdravotnej starostlivosti medzi žalobcom a MUDr. V... Ďalej predložil súdu

potvrdenie MUDr. X., že žalobca sa nachádzal v jej evidencii ku dňu 16.09.2016, u MUDr. V. bol žalobca
v evidencii ku dňu 31.12.2015 a následne od 01.01.2016 bol v evidencii u MUDr. W. X., potvrdenie zo
zubnej ambulancie Karpet s.r.o. z 26.09.2016, že žalobca bol od 01.12.2005 do 31.12.2015 v evidencii
tejto ambulancie. V súvislosti so zabezpečením týchto dôkazov poukázal na ust. § 13a ods.5 vyhláškyč. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov, podľa ktorého ak niektorý z úkonov nie je výslovne vo vyhláške
uvedený, posudzuje sa podľa úkonu, ktorý je svojou povahou a účelom najbližšie. Podľa zákona o
advokácii má advokát povinnosť vyhľadávať dôkazy. K ostatným úkonom, t.j. rokovanie s klientom dňa

12.11.2017, písanie sťažnosti pre nečinnosť dňa 13.11.2017 a účasť na konaní pred SP dňa 22.12.2017
poukázal na skutočnosť doručenia rozhodnutia KS ZA jemu ako právneho zástupcu žalobcu 27.07.2017.
KS ZA zrušil rozhodnutie SP ústredie. Pre SP ústredie neplatí lehota 60 dní tak, ako to uvádza vo svojom
liste SP pobočka Lipt. Mikuláš. V zmysle § 210 ods.2 zákona o sociálnom poistení táto lehota sa týka len
pobočiek. Predpokladá, že predmetné rozhodnutie KS ZA bolo doručené SP ústrediu zhruba v tom čase,

ako aj im, teda koncom júla 2017 a preto čakať až do 06.11.2017 so zrušením svojho rozhodnutia. V liste
SP pobočky Lipt. Mikuláš zo dňa 16.11.2017 je uvedené, že napadnuté rozhodnutie odvolací orgán, teda
SPústredieBratislavazrušilavecvrátilnanovéprejednaniearozhodnutieSPpobočkeLipt.Mikulášdňa
06.11.2017. Na zrušenie tohto rozhodnutia SP ústredie čakalo až do 06.11., t.j. viac ako 3 mesiace. Ak by
platila argumentácia tohto listu zo dňa 16.11.2017 ohľadom lehôt, znamenalo by to, že ústredie SP nie je
viazané žiadnou lehotou a ad absurdum môže čakať niekoľko rokov. Nemôže sa teda predpokladať, že

toto bolo úmyslom zákonodarcu. Preto podľa ich názoru ich postup po doručení rozhodnutia KS má súvis
s pôvodným nezákonným rozhodnutím SP a je ním priamo vyvolaný, čo sa týka poukazu na nečinnosť
a čo sa týka účasti na konaní pred SP dňa 22.12.2017, je to na posúdení súdu, ale podľa ich názoru
celý ten postup SP nevyvolával v žalobcovi veľkú dôveru, ale vyvolával v ňom obavu zo zneužívania
dominancie orgánu verejnej moci. Žalobca nemohol vedieť, akým spôsobom bude postupovať SP ďalej.

Dovtedajší postup SP bol prísne formalistický a preto použil svoje právo na právne zastúpenie. Čo sa
týka tvrdenia povereného zamestnanca žalovaného, že nárok ohľadom nečinnosti SP, resp. ohľadom
ústneho konania v decembri 2017, toto nie je pravda, že nebol prerokovaný, poukázal na oznámenie o
predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, kde sú tieto úkony uvedené pod písm. F, G, H, I. Čo
sa týka skutkového tvrdenia protistrany, že spis sa vrátil neskôr ako bolo doručené rozhodnutie KS ZA,

toto skutkové tvrdenie popiera. Spis bol doručený v tom istom čase a toto skutkové tvrdenie žalovaného
nie je možné považovať za preukázané. Čo sa týka tvrdenia ohľadom ústneho pojednávania na SP v
decembri 2017, je to na posúdení súdu, jedinou novou skutočnosťou, ktorá tam bola zistená, je kúpa
bytu žalobcom dňa 26.01.2017. Všetky ostatné skutočnosti boli produkované skôr. Šlo len o formalistické
splnenie si imaginárnej povinnosti. Súhlasí s právnym názorom povereného zamestnanca žalovaného,

že SP už nemala inú možnosť, len vyhovieť žiadosti žalobcu.

6. Poverený zamestnanec žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní dňa 26.05.2020 navrhol,
aby právny zástupca žalobcu predložil do spisu svoje plnomocenstvo udelené žalobcom v predmetnom
konaní pred SP pre účely tohto konania, jednoznačne je potrebné ustáliť, kedy bolo plnomocenstvo

udelené. Čo sa týka zabezpečovania dôkazov, tieto trovy účelné neboli, nakoľko žalobca v rámci
svojho výsluchu povedal, že ich zabezpečoval sám a nie jeho právny zástupca. Rovnako nevyplýva z
predložených dôkazov, kedy a ako boli tieto dôkazy predložené, doručené SP. Čo sa týka doručenia
zrušujúceho rozsudku KS ZA v júli 2017, SP môže vo veci konať nie odo dňa doručenia rozsudku, ale
odo dňa vrátenia spisu, čo sú dve rozdielne veci. Je to tak, že najprv sa doručí rozhodnutie a až potom

sa vráti spisová dokumentácia. Teraz je postup taký, že rozhodnutie prichádza elektronicky do dátovej
schránky a následne príde spis. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že SP sa v ďalšom konaní dopustila
prieťahu. Rozhodnutie bolo vydané v primeranej lehote. Nemajú pri vrátení spisu určenú lehotu, v akej
majú rozhodnúť. Podľa jeho názoru rozhodli primerane, t.j. v lehote do 60 dní od vrátenia spisu. Spis bol
vrátený niekedy po doručení rozhodnutia 2-3 týždne, cca 1 mesiac. Prieťah, na ktorý žalobca poukazuje,

nebolpredbežneprerokovanýaanikauzálnesnímnesúvisížiadnaškoda.Zákonnestanovujelehotupre
rozhodnutie ústredia SP, je to na súde, ako to právne posúdi, či došlo alebo nedošlo k prieťahom. Podľa
nich k prieťahom nedošlo. Tvrdenie žalobcu, že o odvolaní mohlo rozhodnúť priamo ústredie a nemuselo
predkladať vec pobočke, tvrdenie, že takto to bolo najúčelnejšie a zároveň bolo ešte nutné vykonať
so žalobcom osobné stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 22.12.2017, preto ani nebolo možné, aby ústredie

hneď rozhodlo. Po ustálení skutkového stavu rozsudkom KS ZA už SP nemala inú možnosť, len žiadosti
o priznanie dávky žalobcu vyhovieť. Ústne konanie pred SP dňa 22.12.2017bolo vytýčené, nakoľko bolo
potrebné žalobcu predvolať a dokazovať zisťovanie sociálnych väzieb žalobcu na Slovensku, konkrétne
podrobnosti vyplývajú zo samotnej zápisnice z tohto ústneho jednania zo dňa 22.12.2017. Tieto listiny
zabezpečoval žalobcu. Pokiaľ bolo poukazované, že bola uplatnená škoda v súvislosti s prieťahmi

v konaní, táto škoda bola uplatnená nie v súvislosti s prieťahmi v konaní, ale titulom nezákonného
rozhodnutia a k tvrdeniu žalobcu, že dňa 22.12.2017 ústne konanie bola len nejaká formálna záležitosť,
bolo to riadne zákonom vyžadované konanie a bez tohto konania by rozhodnutie o priznaní dávky mohlo
byť považované ako nezákonné.7. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 26.05.2020 vyjadril sa k otázke zabezpečovania,
predkladania dôkazov, listín, kto ich zabezpečoval, predkladal, kedy komu boli predkladané tak, že

všetky tieto dôkazy zabezpečoval on sám jeho právnemu zástupcovi, žiadal to, aj SP, aby preukázal
všetky tieto skutočnosti, t.j. preukázanie trvalého pobytu na Slovensku, sociálnych väzieb so SR,
ktoré musel vlastnoručne zabezpečovať, aby dokázal, že bol súčasťou SR. Odvolanie voči rozhodnutiu
pobočky SP na to ústredie podával jeho právny zástupca. Po udelení plnomocenstva komunikoval už
len s jeho právnym zástupcom, nie samostatne voči SP.

8. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise:
rozhodnutie SP pobočka Lipt. Mikuláš č. 4837/2016-LM-DvN zo dňa 03.08.2016 čl.6, rozhodnutie
SP ústredie č. 22592-8/2017-BA zo dňa 06.02.2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn.
24Sa/16/2017 zo dňa 27.06.2017, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 24Sa/16/2017 zo
dňa 11.09.2017, rozhodnutie SP pobočka Lipt. Mikuláš č. 7180/2017-LM-DvN zo dňa 28.12.2017,

oznámenie o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody adresované SP ústredie právnemu
zástupcovi žalobcu listom zo dňa 07.12.2018 č. 70356-3/2018-BA, zápisnica o ústnom jednaní vo veci
právoplatného rozhodnutia SP ústredie Bratislava č. 22592-22/2017-BA zo dňa 16.10.2017 o zrušení
rozhodnutia SP pobočka Lipt. Mikuláš č. 4837/2016-LM-DvN zo dňa 03.08.2016, zápis z porady zo
dňa 14.09.2016, zápis z porady zo dňa 12.11.2017, Odpoveď na písomné podanie zo dňa 13.11.2017

adresované SP pobočkou Lipt. Mikuláš právnemu zástupcovi žalobcu dňa 16.11.2017, potvrdenie o
účasti na obhliadke nehnuteľnosti dňa 25.10.2011 vydané realitnou kanceláriou Reality Alpia, preukaz
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom na meno Rudolf N., potvrdenie MUDr.
Viery Maslovej zo dňa 16.09.2016, že žalobca sa nachádzal v jej evidencii od 01.01.2016, potvrdenie
MUDr. Štefana Szalaia, že žalobca sa nachádzal v jeho evidencii od 01.01.2004 do 31.12.2015, dohoda

o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s MUDr. Štefanom V. zo dňa 02.01.2004, potvrdenie zubnej
ambulancie patriacej pod Karpet s.r.o. zo dňa 26.09.2016, že žalobca bol od 01.12.2005 do 31.12.2015
v evidencii tejto ambulancie, originál obálky ako doklad o doručení rozhodnutia SP pobočka Lipt. Mikuláš
zo dňa 03.08.2016 žalobcovi - uvedený dátum doručenia písomnosti 11.08.2016.

9. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 4 ods.1 písm. i) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z.:
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky

a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.
(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej mocialebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

10. Predmetom tohto konania bol uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci, a to nárok na zaplatenie sumy vo výške 454,02 eur titulom náhrady trov právneho
zastúpenia, ktoré žalobcovi vznikli pri rozhodovaní podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
kde podľa žalobcu došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia a 5% úrok z omeškania ročne zo sumy

874,50eurod30.09.2016do16.01.2018,5%úrokzomeškaniaročnezosumy846,30eurod30.09.2016
do 16.01.2018, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 874,5 eur od 30.09.2016 do 16.01.2018, 5%
úrok z omeškania ročne zo sumy 874,50 eur od 30.09.2016 do 16.01.2018, 5% úrok z omeškania
ročne zo sumy 846,30 eur od 01.10.2016 do 16.01.2018, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 874,50
eur od 01.11.2016 do 16.01.2018 v nadväznosti na oneskorené vyplatenie dávok v nezamestnanosti

žalovanému, keď žalobca v priebehu konania uviedol právnu kvalifikáciu tohto uplatneného nároku
namiesto úrokov z omeškania náhrada škody spôsobenej pri výkone verejnej moci titulom ušlého zisku.

11. Žalovaným namietaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie nie je daný, strana žalovaného je
riadne označená žalobcom ako SR, prostredníctvom ktorej koná SP ústredie, keď v danom prípade ide

o verejnoprávnu inštitúciu, ktorá je orgánom, ktorý v tomto prípade koná za štát v zmysle ust. § 4 ods.1
písm. i) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

12. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a nasl. zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci prebehlo, ako vyplynulo

z oznámenia o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody zaslaného SP ústredie právnemu
zástupcovi žalobcu listom zo dňa 07.12.2018, v zmysle ktorého táto nárok poškodeného - žalobcu na
náhradu škody vo výške 1.137,11 eur neuznala.13. Súd považuje za preukázané a zároveň nesporné medzi stranami, že SP pobočka Lipt. Mikuláš dňa
03.08.2016 vydala rozhodnutie, ktorým vyslovila, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

14. Taktiež je preukázané a nesporné, že SP ústredie svojim rozhodnutím zo dňa 06.02.2017 vo veci
odvolania proti uvedenému rozhodnutiu SP pobočky Lipt. Mikuláš rozhodla tak, že odvolanie žalobcu
zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie SP pobočka Lipt. Mikuláš.

15. Taktiež je preukázané a nesporné, že KS v ZA svojim rozsudkom zo dňa 27.06.2017 predmetné

rozhodnutie SP ústredie zrušil a vec vrátil SP ústrediu na ďalšie konanie a žalobcovi priznal voči
žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Z bodu 25 odôvodnenia tohto
rozsudku vyplýva, že z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie žalovanej nepovažoval
za zákonné, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostatočné na riadne
posúdenie veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, v dôsledku toho rozhodnutie zrušil podľa
§ 191 ods.1 písm. d), e) Správneho súdneho poriadku a vec vrátil podľa § 191 ods.4 SSP na ďalšie

konanie žalovanej.
Ďalejsúdmalpreukázanéaneboloanimedzistranamisporné,žeKSvZAuznesenímzodňa11.09.2017
uložil SP ústredie zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 230,52 eur z titulu trov právneho
zastúpenia v tomto konaní na účet právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

16. Nesporné je medzi stranami, že SP ústredie zrušila rozhodnutie SP pobočka Liptovský Mikuláš
svojim rozhodnutím zo dňa 16.10.2017 a vec jej vrátila na ďalšie konanie. Je preukázané a zároveň
nesporné, že SP pobočka Lipt. Mikuláš svojim rozhodnutím zo dňa 28.12.2017 vyslovila, že žalobca
má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 56,4165 eur od
05.05.2016 na obdobie 6 mesiacov pri splnení ustanovených zákonných podmienok. Nesporné bolo

vyplatenie sumy 5.190,60 eur žalobcovi dňa 16.01.2018.

17. Súd k základu uplatneného nároku konštatuje, že je uplatnený nárok titulom zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ide o občianskoprávny vzťah medzi nositeľom zodpovednosti za
škodu pri výkone verejnej moci a poškodeným, zároveň ide o objektívnu zodpovednosť - z koncepcie

zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že zodpovedný subjekt (štát) sa zodpovednosti za škodu nemôže
zbaviť.Preustáleniezáveruozodpovednostizaškoduprivýkoneverejnejmocispôsobenejnezákonným
rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) sa vyžaduje splnenie troch podmienok, a to nezákonné
rozhodnutie orgánu verejnej moci (nesprávny úradný postup), existencia škody a príčinná súvislosť
medzi škodou a nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) - nezákonné rozhodnutie

(nesprávny úradný postup) musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody.
Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Dôkazné bremeno v tomto prípade je na žalobcovi.
Žalobcatvrdilvžalobe,žemubolaspôsobenáškodaprivýkoneverejnejmocinezákonnýmrozhodnutím.
Zákon výslovne u nezákonného rozhodnutia požaduje splnenie podmienky, aby bolo rozhodnutie,
ktorým bola spôsobená škoda neskôr zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom,

pričom súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu (6 ods. 1 citovaného
zákona). Je potrebné, aby poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutia riadny opravný prostriedok
podľa osobitných predpisov (§ 6 ods. 2 citovaného zákona). Z ustálenej judikatúry k pojmu nezákonné
rozhodnutie (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.05.2011 sp.zn. 4 M Cdo 20/2009)
vyplýva, že, zákon osobitne tento pojem nevymedzuje, avšak nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť

akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom SR alebo
záväzkami SR vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná a bolo z dôvodu
nezákonnostizrušenéalebozmenenépríslušnýmorgánom.Zistenienezákonnostijevecoukonkrétneho
posúdenia okolností prípadu. Súd skúma, či je daný súlad, resp. rozpor rozhodnutia s objektívnym
právom.

18. Súd má za to, že v danom prípade došlo k nezákonnému rozhodnutiu. Súd poukazuje, že v
samotnom odôvodnení rozsudku KS v ZA výslovne je konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia a
sú uvedené aj konkrétne dôvody nezákonnosti - v bode 25, že zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov a vzhľadom k tomu je nezákonné. Námietky žalovaného, že nejde o nezákonné rozhodnutie,
v kontexte odôvodnenia rozsudku KS v ZA sú teda irelevantné. SP ústredie po zrušení nezákonného
rozhodnutia bola viazaná rozsudkom Krajského súdu v Žiline, čo vyplynulo z konania, ktoré nasledovalo,
resp. konečného rozhodnutia vo veci žiadosti žalobcu o priznanie dávky v nezamestnanosti - dávkav nezamestnanosti bola priznaná. Napokon pripustil to aj poverený zamestnanec žalovaného na
pojednávaní v tomto spore, keď uviedol, že SP po ustálení skutkového stavu Krajským súdom v Žiline už
nemala inú možnosť ako žiadosti o priznanie dávky v nezamestnanosti vyhovieť. Preto súd má za to, že

je dôvodné toto rozhodnutie posúdiť ako nezákonné, čím je splnená prvá podmienka zodpovednosti
za škodu pri výkone verejnej moci. Zodpovednosť je však daná len za súčasného splnenia všetkých
zákonných podmienok.

19. Ďalej súd skúmal, či vznikla žalobcovi škoda, teda majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch a či je

daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Podľa ustálenej judikatúry (napr. R
55/1971) skutočná škoda sa vymedzuje ako zmenšenie majetku, resp. úbytok majetku poškodeného,
ktorý už nastal s tým, že predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu,
prípadne na vyváženie dôsledkov vyplývajúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.

20. Žalobca poukazoval, že vznikla mu škoda titulom trov konania, ktorých súčasťou sú trovy právneho

zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky, odmenu za zastupovanie. V zmysle § 18
ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a v zmysle § 18 ods.
3 citovaného zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne
vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta (§9

až 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).
Žalobca vyčíslil škodu pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, ktoré musel vynaložiť za účelom, aby
sa domohol jeho práv. V zásade trovy právneho zastúpenia predstavujú škodu, avšak bolo nevyhnutné
skúmať existenciu príčinnej súvislosti medzi vyčíslenou škodou a nezákonným rozhodnutím, resp.
účelnosť vynaložených trov konania. V tejto súvislosti súd k jednotlivým uplatneným položkám zistil

nasledovné:

21. Spísanie odvolania voči rozhodnutiu SP pobočka Liptovský Mikuláš dňa 07.09.2016 - uplatnená
odmena advokáta za úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu podľa § 11 ods.
4 veta 2., § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 66,- eur. Súd síce nemal predložené v tomto

spore plnomocenstvo udelené žalobcom právnemu zástupcovi na podanie odvolania a zastupovanie
v odvolacom konaní pred SP ústredie, ani samotné odvolanie spísané právnym zástupcom žalobcu,
avšak z ods. 4 odôvodnenia rozhodnutia SP ústredie čl. (na čl. 7 rub spisu) vyplýva, že odvolanie
bolo podané žalobcom prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Preto súd nemal dôvod pochybovať
o tejto skutočnosti, táto skutočnosť vyplynula aj z výsluchu žalobcu na pojednávaní. Výška odmeny

je uplatnená v súlade s citovaným ustanovením vyhlášky, nebola v konaní sporná. Súd má za to, že
ide o účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia - podanie riadneho opravného prostriedku proti
nezákonnému rozhodnutiu je predpokladom zrušenia nezákonného rozhodnutia. Príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom trov právneho zastúpenia je tu nepochybne daná,
nezákonné rozhodnutie je priamou príčinou vzniku trov právneho zastúpenia.

22. Rokovanie s klientom dňa 14.09.2016 - uplatnená odmena advokáta za úkon právnej služby
vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške jednej trinástiny výpočtového základu podľa
§ 11 ods. 4 veta 2., § 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 66,- eur. Súd poukazuje,
že nachádza sa v spise na čl. 23 záznam z porady s klientom z uvedeného dátumu podpísaný

žalobcom, teda vykonanie úkonu je preukázané. Podľa názoru súdu je nepochybné, že k tomuto úkonu
právnej služby došlo po udelení plnomocenstva, nakoľko bol vykonaný po podaní odvolania na SP
ústredie, pričom o trvaní plnomocenstva k uvedenému dátumu súd nemal žiadne pochybnosti. Súd
poukazuje na text tohto záznamu, kde vyplýva informácia advokáta klientovi o podaní odvolania vo
veci a zároveň predmetom porady bolo doplnenie dôkazov do konania - evidencia u zubného lekára,

evidencia u všeobecného lekára, členstvo v dobrovoľníckych a záujmových združeniach. Výška odmeny
je uplatnená v súlade s citovaným ustanovením vyhlášky, nebola v konaní sporná. Súd má za to,
že ide o účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia - v rámci rokovania advokáta s klientom bola
riešená relevantná otázka doplnenia dôkazov do konania s cieľom dosiahnuť zrušenie nezákonného
rozhodnutia. Príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom trov právneho zastúpenia

je daná, nezákonné rozhodnutie je priamou príčinou vzniku trov právneho zastúpenia.

23. Zabezpečovanie dôkazov do konania v rámci odvolania podaného SP ústredie, lekárske potvrdenia
- uplatnená odmena advokáta za úkon právnej služby vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny vovýške jednej trinástiny výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta 2., § 13a ods. 1 písm. c), ods. 5
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 66,- eur. V spore bolo preukázané, že ide konkrétne o potvrdenie Reality
Alpia realitná kancelária pobočka Ružomberok, preukaz fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom otca

žalobcu Rudolfa N.a, potvrdenie MUDr. Z. H., všeobecný lekár zo dňa 26.09.2016, potvrdenie MUDr. W.
X., všeobecný lekár zo dňa 16.09.2016, dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti medzi žalobcom
a MUDr. W. V., praktický lekár pre dospelých zo dňa 02.01.2004, potvrdenie MUDr. Štefana Szalaia o
ukončení evidencie žalobcu. Súd poznamenáva, že z odôvodnenia rozhodnutia SP ústredie vyplýva,
že tieto dôkazy boli predložené do spisu, ako aj z odôvodnenia rozsudku KS v Žiline. Nasvedčuje tomu

tiež výsluch žalobcu v tomto spore, v zmysle ktorého listiny boli predložené jeho právnym zástupcom
SP ústredie v odvolacom konaní. Skutočnosť potreby zabezpečenia týchto dôkazov vyplýva z textu
porady advokáta s klientom zo dňa 14.09.2016. Predmetné listiny boli žalobcom založené do spisu v
tomto spore. Výška odmeny je uplatnená v súlade s citovaným ustanovením vyhlášky, nebola v konaní
sporná. Súd má za to, že ide o účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia - žalobca týmito listinami
preukazoval v odvolacom konaní svoje sociálne väzby na Slovensko za účelom preukázania centra

záujmov dotknutej osoby, čo bola relevantná právna otázka pri rozhodovaní SP ústredie. Príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom trov právneho zastúpenia je daná, nezákonné
rozhodnutie je priamou príčinou vzniku trov právneho zastúpenia.

24. Pokiaľ sa týka režijných paušálov, tieto patria k vyššie uvedeným trom úkonom právnej služby v

uplatnenej výške 3 x 8,58 eur (jedna stotina výpočtového základu za každý úkon právnej služby), t.j.
celkom 25,50 eur v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

25. Preto súd dospel k záveru, že náhrada škody titulom uvedených trov právneho zastúpenia
vzniknutých pred zrušením nezákonného rozhodnutia je uplatňovaná dôvodne.

26. U následných úkonov po zrušení nezákonného rozhodnutia rozsudkom Krajského súdu v Žiline
(rokovanie s klientom dňa 14.09.2017, spísanie sťažnosti pre nečinnosť dňa 13.11.2017 a účasť na
konaní pred SP dňa 22.12.2017) súd nevidí príčinnú súvislosť medzi škodou vzniknutou v tomto novom
konaní a nezákonným rozhodnutím. Krajský súd v Žiline nezákonné rozhodnutie SP ústredie zrušil

rozsudkom zo dňa 27.06.2017, preto trovy právneho zastúpenia vzniknuté po uvedenom dátume už
nevznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Konanie, ktoré nasledovalo, a to či už
na SP ústredie alebo na SP pobočka Liptovský Mikuláš bolo ďalším konaním vo veci žiadosti žalobcu
o priznanie dávky v nezamestnanosti, v ktorom žiadosti bolo vyhovené - dávka v nezamestnanosti bola
žalobcovi priznaná rozhodnutím SP pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 28.12.2017 a bola už žalobcovi

vyplatená na základe právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Pokiaľ sa týka režijných
paušálov k vyššie uvedeným úkonom právnej služby vykonaným po zrušení nezákonného rozhodnutia
platí rovnaká právna argumentácia.

27. Preto súd dospel k záveru, že náhrada škody titulom uvedených trov právneho zastúpenia

vzniknutých po zrušení nezákonného rozhodnutia je uplatňovaná nedôvodne.

28. Žalobca uplatňuje náhradu škody titulom trov právneho zastúpenia aj v súvislosti so spísaním
sťažnosti pre nečinnosť SP pobočka Liptovský Mikuláš dňa 13.11.2017, v tomto prípade je poukaz
na nesprávny úradný postup, ide o trovy právneho zastúpenia vzniknuté po zrušení nezákonného

rozhodnutia. Súd má za to, že s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, resp.
právoplatných rozhodnutí uvedených v citovanom zákonnom ustanovení. Takáto sťažnosť daná
žalobcom síce bola, avšak z vybavenia sťažnosti pre nečinnosť nevyplynul výsledok vybavenia žiadosti

v zmysle konštatovania nečinnosti SP pobočka Liptovský Mikuláš (listina čl. 67) - z odpovede vyplynulo,
že SP ústredie zrušila rozhodnutie SP pobočka Liptovský Mikuláš a vec vrátila tomuto orgánu na nové
prejednanie a rozhodnutie svojim rozhodnutím zo dňa 16.10.2017 a následne po vrátení spisu dňa
06.11.2017 začala plynúť pre SP pobočka Liptovský Mikuláš nová zákonom stanovená lehota 60 dní
na rozhodnutie. Pokiaľ žalobca vytýkal nečinnosť SP ústredie t.j. že nerozhodla v lehote 60 dní od

vrátenia spisu od Krajského súdu v Žiline, súd zdôrazňuje, že v tejto súvislosti nebola podaná žalobcom
sťažnosť na nečinnosť SP ústredie, teda súd nemá podklad pre záver, že tento orgán bol nečinný pri
výkone verejnej moci. Podľa názoru súdu s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 9 ods. 2
citovaného zákona nie je prípustné súdom v tomto spore posudzovať nečinnosť orgánu verejnej správybez zákonom požadovaných podkladov. Naviac žalobca netvrdí v spore, že trovy právneho zastúpenia
vznikli podaním sťažnosti na nečinnosť SP ústredie. Okrem toho súd má za to, že tento nárok
na náhradu škody vzniknutej následkom nesprávneho úradného postupu (nečinnosti orgánu verejnej

správy) nebol predbežne prerokovaný, nakoľko okrem rozsahu nároku (vyčíslenie požadovanej náhrady
škody) je potrebné prerokovať aj konkrétny titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody poškodený
domáha (náležitosť žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 16 ods. 1 citovaného zákona),
pričom v konaní je medzi stranami sporné, že bola prerokovaná nečinnosť orgánu verejnej správy a
žalobca súdu nepreukázal túto skutočnosť, len zahrnutie týchto trov právneho zastúpenia do vyčíslenia

uplatňovanej náhrady škody nepostačuje. Preto súd dospel k záveru, že náhrada škody titulom
uvedených trov právneho zastúpenia vzniknutých v súvislosti so spísaním sťažnosti na nečinnosť je
uplatňovaná nedôvodne.

29. K námietke žalovaného, že žalobca nebol povinný nevyhnutne v predmetnom konaní služby
právneho zástupcu využiť, súd uvádza, že táto argumentácia neobstojí, nakoľko je zákonným právom

žalobcu zvoliť sa právneho zástupcu a otázka, či je to nevyhnutné alebo nie, je bez právneho významu.

30. K uplatnenému nároku na úrok z omeškania z náhrady škody súd poukazuje na ustanovenie §16
ods. 4 citovaného zákona, v zmysle ktorého pokiaľ nedôjde k uspokojeniu nároku poškodeného na
náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci do 6 mesiacov od podania žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku (alebo ak príslušný orgán oznámi, že nárok na náhradu škody neuspokojí), môže
sa poškodený domáhať priznania nároku na súde. Márnym uplynutím tejto lehoty sa žalovaný ako dlžník
zo zodpovednostného právneho vzťahu dostáva do omeškania, a to najskôr po uplynutí nasledujúceho
dňa od oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody alebo najskôr nasledujúceho dňa po
uplynutí 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, kedy je postihnutý povinnosťou zaplatiť

poškodenému úroky z omeškania (pokiaľ súd neurčí začiatok plynutia neskôr). Je nutné dodať, že
v tomto prípade ide o omeškanie týkajúce sa náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci -
ide o občianskoprávny vzťah. Žalobca uplatnil v spore nárok na úrok z omeškania, avšak z obsahu
žaloby vyplýva, že neuplatnil nárok na úrok z omeškania z náhrady škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci, čo právna úprava umožňuje, ale uplatnil úrok z omeškania z jednotlivých dávok v

nezamestnanosti. Súd podotýka, že jednotlivé dávky v nezamestnanosti ako náhrada škody neboli
uplatnené, tieto dávky v nezamestnanosti už boli žalobcovi vyplatené, avšak dôležité je zohľadniť,
že nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká až rozhodnutím príslušného orgánu o jej priznaní
(individuálny akt pri rozhodovaní SP podľa zákona č. 461/2003 Z.z.). SP pobočka Liptovský Mikuláš
vydala rozhodnutie o priznaní dávky dňa 28.12.2017 a až na jeho podklade mohlo dôjsť k vyplateniu

dávky žalobcovi. V neposlednom rade súd zdôrazňuje, že priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti
je nárokom patriacim do oblasti verejného práva, kde aplikácia inštitútu súkromného práva - úrokov z
omeškania neprichádza do úvahy (na rozdiel od nároku na náhradu škody spôsobenej vo verejnom
záujme, ktorý je občianskoprávnym nárokom).

31. V prípade ak by súd právne posúdil tento uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody spôsobenej
vo verejnom záujme - ušlý zisk, keď v zmysle vyjadrenia právneho zástupcu na pojednávaní malo
ísť o zisk, ktorý žalobcovi ušiel, pretože nemohol s peňažnými prostriedkami, na ktoré mal zákonný
nárok, disponovať (k vyplateniu sumy 5.190,60 eur došlo dňa 16.01.2018). Súd poukazuje na ustálenú
judikatúru týkajúcu sa inštitútu ušlého zisku (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.04.2010, sp.zn.

4Cdo 319/2008), v zmysle ktorej sa obvykle ušlý zisk vymedzuje ako ujma spočívajúca v tom, že u
poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s
ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného prínosu
(výnosu), nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale poškodený musí preukázať, že
predmetný zisk by mohol reálne dosiahnuť, ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia orgánu

verejnej moci alebo k jeho nesprávnemu úradnému postupu - existenciu škody musí preukázať ten,
kto tvrdí, že bol poškodený nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo jeho nesprávnym
úradným postupom. K tomuto však žalobca v spore netvrdil žiadne konkrétne skutočnosti, nepredložil
dôkazy, t.j. akým spôsobom mal v úmysle si z uvedených peňažných prostriedkov rozmnožiť svoj
majetok, dosiahnuť zisk a len jednoduchý poukaz, že s peňažnými prostriedkami disponovať v danom

obdobínemohol,eštenenasvedčujeistémuzáveruotom,ženedošlok rozmnoženiumajetkuvdôsledku
nezákonného rozhodnutia. Okrem toho treba vychádzať z účelu dávky v nezamestnanosti - táto je
určená na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti, z čoho dosahovanie zisku
nevyplýva.32. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda priznal žalobcovi
nárok na zaplatenie sumy vo výške 223,50 eur titulom trov právneho zastúpenia do zrušenia

nezákonného rozhodnutia a v ostatnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že náhradu trov konania pomerne
rozdelil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 43,20%, nakoľko
procesný úspech žalobcu bol v percentuálnom vyjadrení 28,40%, nakoľko z uplatneného nároku v

celkovej výške 787,08 eur (454,02 eur náhrada škody titulom trov právneho zastúpenia plus 333,06
eur vyčíslené úroky z omeškania z vyplatených dávok v nezamestnanosti resp. ušlý zisk) bola priznaná
suma 223,50 eur a procesný úspech žalovaného bol v percentuálnom vyjadrení 71,60%, nakoľko žaloba
bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 563,58 eur, teda čistý procesný úspech žalovaného je rozdiel
týchto percentuálnych vyjadrení 43,20%.

Podľa § 262 ods.1,2 CSP:
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

´ Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide

o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.