Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119234536
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:6119234536.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu IMPA Liptovský Mikuláš, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Kuzmányho 12, IČO: 35 761 768, zastúpeného JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom so sídlom
v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo námestie 1660/22, proti žalovanému V. V., bývajúcemu vo D., O. XX,
zastúpenému JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom so sídlom v Brezne, M. R. Štefánika 29/36, o
zaplatenie 791,07 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 22

Csp 41/2019, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. júna 2021 sp. zn. 7
CoCsp 23/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) v poradí
druhým rozsudkom z 1. decembra 2020 č. k. 22 Csp 41/2019-218 žalobu zamietol a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení konštatoval, že žalobca z
dôvodu neunesenia dôkazného bremena nepreukázal dôvodnosť uplatnenej pohľadávky. Zmluva medzi
žalovaným a žalobcom o oprave motorového vozidla mohla vzniknúť len vtedy, ak sa subjekty zhodli na
tom, že individuálne určená časť vozidla bude žalobcom opravená, že o tejto oprave žalovaný vopred

vedel a dal jasný a zreteľný súhlas s prácami žalobcovi, a to za konkrétne určenú cenu. Argumentoval
tým, že pokiaľ žalobca vo svojej argumentácii opakovane uvádzal, že žalovaný po prevzatí vozidla nijako
nenamietal rozsah vykonaných prác a z toho vyvodzoval jeho súhlas so vznikom zmluvy o oprave,
uvedené odporovalo základným teoretickým pravidlám určujúcim vznik zmluvného vzťahu. Súd prvej
inštancie pri výklade obsahu právneho vzťahu sporových strán, resp. vzťahu k poisťovni, zohľadnil aj
jeho spotrebiteľský charakter v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol

podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z
29. júna 2021 sp. zn. 7 CoCsp 23/2021 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 791,07 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 22. novembra

2017 do zaplatenia. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 489, § 652 ods. 1, § 788 ods. 1, § 797 ods. 2
Občianskeho zákonníka a vecne tým, že obrana žalovaného a záver súdu prvej inštancie, že žalobca a
žalovaný vstúpili do zmluvného vzťahu na základe zákazkového listu až po vykonanej oprave vozidla,
a že individuálna určená časť vozidla - výmena ľavého, pravého a ľavého zadného disku nebola medzi
stranami dohodnutá, nebol správny. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že servisné

práce žalobca mohol vykonať len na základe pokynov poisťovne, u ktorej mal žalovaný uzatvorenú
poistnú zmluvu o havarijnom poistení osobného motorového vozidla v zmysle § 788 ods. 1 Občianskehozákonníka. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že samotná žiadosť žalovaného o opravu
motorového vozidla u žalobcu predstavuje len „faktickú udalosť“. Odvolací súd vychádzal z toho, že po
vykonaní opravy a odovzdaní predmetného motorového vozidla žalovanému 11. mája 2017, pokiaľ sa na

vozidle prejavila závada tým, že auto „triaslo a hučalo“, pričom v servise na žiadosť žalobcu bolo zistené
poškodenie ľavého predného ložiska, ktoré bolo žalobcom ako servisom vymenené a následne cena
vykonania opravy bola fakturovaná spolu s ostatnými servisnými prácami, sa jednalo o jednoznačné
preukázanie uzavretého zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným podľa § 652 Občianskeho
zákonníka. Pre právne posúdenie veci bolo nepodstatné, či žalobca pred vykonaním opravy- výmeny

ložiska ľavého predného kolesa komunikoval s poisťovňou alebo nie, keďže takéto skutkové zistenia
majú význam len vo vzťahu k posúdeniu právneho nároku žalovaného voči poisťovni podľa § 797 ods. 2
a 3 Občianskeho zákonníka. Keďže súd prvej inštancie nerozlišoval účel a význam uzavretia zmluvného
vzťahu o oprave veci podľa § 652 Občianskeho zákonníka a uzavretia poistnej zmluvy podľa § 788 ods. 1
Občianskeho zákonníka s právom na poskytnutie poistného plnenia podľa § 797 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a žalobe na uloženie

povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 791,07 eur s príslušným úrokom z omeškania v plnom
rozsahu vyhovel. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, 2 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého

prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci spočívajúce v tom, že žalobca s poisťovňou nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu, čo je v priamom
rozpore s obsahom internetovej stránky žalobcu https://www.impa.sk/impa-liptovsky-mikulas-sro, v časti
Servis a služby, Obhliadky a likvidácie poistných udalostí. Nebolo zrejmé na základe akej požiadavky
žalobcu uvedenej odvolacím súdom v bode 16. napadnutého rozsudku odvolacieho súdu mal žalobca

vykonávať servisné práce, teda či servisné práce mal žalobca vykonávať na základe vlastnej požiadavky
a následne žiadať plnenie od žalovaného. Medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o oprave so
všetkými náležitosťami, pretože k uvedenému prejavu vôle ani zo strany žalovaného nedošlo. Žalobca
v spore nepreukázal, že sa s ním dohodol na konkrétnej oprave vozidla, či jeho časti a tiež cene. Mal
za to, že nič nezavinil a konal len na základe pokynov poisťovne, u ktorej mal žalovaný uzatvorenú

poistnú zmluvu o havarijnom poistení osobného motorového vozidla, napriek tomu sa stal jedinou
bezmocnou obeťou uvedeného postupu, na ktorom žiadnym spôsobom ako spotrebiteľ neparticipoval a
aniparticipovaťnemohol.Rozsudokpovažovalzasvojvoľný,neudržateľnýanepreskúmateľnývovzťahu
k zistenému stavu veci, tak ako vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12.
júna 2008. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolateľ žiadal rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu

zrušiť a súčasne navrhol odloženie vykonateľnosti a právoplatnosti napadnutého rozhodnutia vo výroku
o trovách konania podľa § 444 ods. 1 a ods. 2 CSP.

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je
prípustné dovolanie, pretože nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o dovolaní podľa § 422 ods.1

CSP a navrhol podané dovolanie odmietnuť podľa § 447 písm. c/ CSP.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424

CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Podľa § 444 ods. 2 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže
na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ustanovenie § 230 tým
nie je dotknuté.

8. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti a právoplatnosti dovolaním

napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 444 ods. 1 a ods. 2 CSP a v súlade s ustálenou praxou
o tom nevydal samostatné rozhodnutie.9. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

10. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.

11. Bagateľný cenzus je v zmysle § 422 ods. 1 CSP vymedzený tak, že napriek splneniu zákonných
podmienok podľa § 421 ods. 1 CSP nie je dovolanie prípustné vo veciach peňažného plnenia
neprevyšujúceho desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. dvojnásobok minimálnej mzdy v sporoch s
ochranou slabšej strany.

12. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci

tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá
má byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej
mzdy vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s
ochranou slabšej strany, keď vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov,
je majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná

možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním
napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne
právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp.
v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy.

13. Je nepochybné, že v preskúmavanej veci sa jedná o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s
ochranou slabšej strany a pre posúdenie prípustnosti dovolania prichádza do úvahy uplatnenie nižšieho
majetkového cenzu, t. j. dvojnásobku minimálnej mzdy v zmysle § 422 ods. 1 písm. b/ CSP. Účelom
zníženia majetkového cenzu v sporoch s ochranou slabšej strany je totiž podľa dôvodovej správy k CSP
zvýšená procesná ochrana slabšej strany, ktorou je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená

procesná ochrana spočíva v sprístupnení dovolania aj pri nižšej sume peňažného plnenia.

14. Za spory s ochranou slabšej strany sa považujú spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a
individuálne pracovné spory (§ 290 až § 323 CSP), pričom slabšou stranou v nich je spotrebiteľ,
zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej priznáva viac práv za

účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného naplnenia princípu
rovnosti zbraní (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 80/2017). Prípustnosť dovolania
žalovaného je preto možné posudzovať v zmysle § 422 ods. 1 písm. b/ CSP, nakoľko dovolateľ požíva
ochranu slabšej strany v spore.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších zmien a doplnení
sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenú podľa § 7 a
sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví na príslušný kalendárny
rok vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením vlády a podľa § 1 nariadenia vlády č.
300/2018 Z.z. (účinného v priebehu celého kalendárneho roka 2019, teda i v čase doručenia žaloby

v prejednávanej veci súdu 21. februára 2019) suma minimálnej mzdy na rok 2019 sa ustanovuje na
520,- eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (písm. a/) a 2,989 eur za každú
hodinu odpracovanú zamestnancom (písm. b/).

16. V danom prípade uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia podľa

§ 421 ods. 1 CSP bránilo ustanovenie § 422 ods. 1 písm. b/ CSP. V prejednávanej veci bol dovolaním
napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu v zamietajúcej časti vo veci samej o peňažnom
plnení vo výške 791,07 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 22. novembra 2017 do zaplatenia,
pričom dvojnásobok minimálnej mzdy ku dňu podania žaloby na súde prvej inštancie (t. j. 21. februára
2019) je 1.040,- eur. Z uvedeného vyplýva, že výška predmetu dovolacieho konania neprevyšuje

zákonom stanovenú hranicu majetkového cenzu obmedzujúceho prípustnosť dovolania podľa § 421
ods. 1 CSP pri peňažnom plnení (ratione valoris), preto je prípustnosť dovolania žalovaného v zmysle
§ 422 ods. 1 písm. b/ CSP vylúčená.17. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako
dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.