Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoE/10/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111222757
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8111222757.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave na
ul. Hattalovej č. 12/C, proti povinnému U. H., nar. XX.X.XXXX, bytom T., C. XXXX/X, o vymoženie sumy
700 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 1.12.2011 č.
k. 2Er 2036/11-20 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20.7.2011 zamietol.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.

Rozhodcovská doložka spotrebiteľom osobitne vyjednaná nebola, pričom na jej základe sa všetky spory
mali rozhodovať pred rozhodcovským súdom.

Uvedenýrozsudokuložilpovinnémupovinnosťzaplatiťoprávnenémusumu700Eur,úrokvovýške29,50
% ročne zo sumy 700 Eur od 2.2.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 700
Eur od 2.2.2010 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu splatnosti

úveru vo výške 60,13 Eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu 1.2.2010 vo
výške 121,83 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 43,42 Eur a náhradu poplatku za rozhodcovské
konanie vo výške 37,02 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Poštová
banka, a.s. ako postupca uzatvorila dňa 15.12.2010 Zmluvu o postúpení pohľadávok sa spoločnosťou
BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom 8 Gregory Afxentiou, EL.PA Livadioti, 3red Floor, Office
306, 6023 Larnaca, Cyprus, ktorá následne dňa24.2.2011 uzatvorila Zmluvu o postúpení pohľadávok

so spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hattalova 12/C ako postupníkom, v
zmysle ktorej bola na uvedenú spoločnosť postúpená pohľadávka voči povinnému vyplývajúca z vyššie
uvedenej zmluvy o úvere, vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní. Z odôvodnenia predmetného
rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej
dňa 6.5.2009, ktorú povinný riadne a včas neplnil. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že podľa čl. 9 ods. 7
zmluvy o úvere, a zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy o úvere, vrátane sporov

o vznik, platnosť a výklad sa budú riešiť v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných
obchodných podmienkach bod 10.2 VOP a bod 2.1 časti VOP „definícia pojmov“.

Uvedené skutočnosti boli dôvodom k tomu, aby sa súdnej kontrole podrobila samotná rozhodcovská
doložka. Pri tejto kontrole sa vzali do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky. V prejednávanej veci sa teda skúmalo, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci

podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a v povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Konštatoval, že § 44 ods. 2 Exekučného poriadku obsahuje úpravu preventívnej kontroly zákonnosti
vykonávanej v rámci exekučného konania. Podstatou takejto kontroly je preskúmanie, či žiadosť, návrh

a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Pri zistení nesúladu so zákonom udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie nie je možné. Len súlad všetkých troch písomností so zákonom umožňuje udelenie
poverenia, kým naopak nesúlad, čo i len jednej z nich, udelenie poverenia vylučuje. Ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zakotvuje nielen možnosť, ale aj povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.

Uzavrel, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle ust. § 54 ods. 1 veta
prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú podľa ust. § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ust. § 53 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda
neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany
zákonodarcu doplňovaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01. 01. 2008 uvedená
aj neprijateľná podmienka vyžadujúca od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky riešiť
spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. To ale neznamená, aby takáto neprijateľná

podmienka mal byť vyhodnotená inak u zmlúv uzatvorených pred 01. 01. 2008. Zmyslom a cieľom
úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom na Slovensku
minimálne taký štandard ochrany ako stanovuje smernica Rady č. 93/13/EHS. Rozhodcovská doložka
je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky

v spotrebiteľskej zmluve predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle ust. § 53 Občianskeho
zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa totiž v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Tiež v tomto prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah

predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky. Obsah zmluvy
bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Rovnako obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.

Súd mal za to, že je exekúcia v danom prípade nedôvodná v celom rozsahu, nakoľko sa v predmetnej

exekučnej veci vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení, na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok (pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ samostatne nevyjednal),
ktorý bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky , podľa ktorej všetky spory bude rozhodovať
rozhodcovskýsúd,čímjepodľasúduobmedzenéajprávo„slabšej“zmluvnejstranydomáhaťsaochrany

na všeobecnom súde Slovenskej republiky.

V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky
rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Výkon práv oprávneného podľa takejto
rozhodcovskej doložky je nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi. Na

rozdiel od iných zmluvných podmienok nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné
konanie vyvolané oprávneným.

Keďže dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo
svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka a smernice Rady č. 93/13/EHS súd prvého stupňa podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté
uznesenie zmeniť tak, aby žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod
uviedol,žesúdneboloprávnenýprirozhodovaníoudelenípoverenianavykonanieexekúcieposudzovať
platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy. Ide o hmotnoprávne posúdenie právneho
titulu vo veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Svojím postupom ochránilneexistujúce právo spotrebiteľa a zasiahol do ústavných práv oprávneného na súdnu ochranu
vlastníckeho práva i práva podnikať. Postavil sa na stranu neplatiča a porušovateľa svojich povinností
a práv druhých. Prvostupňový súd konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku

voči rozhodcovskému rozsudku. Hmotnoprávne meritórne preskúmal platnosť právneho titulu nároku
priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého súčasťou bola rozhodcovská doložka. Takýto výklad
ust. § 44 ods. 2 Ex. por. je nezákonný a protiústavný. Oprávnenie exekučného súdu preskúmať súlad
exekučného titulu so zákonom podľa ust. § 44 ods. 2 Ex. por. nezakladá oprávnenie jeho meritórneho
prieskumu. Cieľom exekučného konania je zabezpečiť nútený výkon právoplatne rozhodnutej veci a

tým zavŕšiť realizáciu ústavného práva oprávneného na súdnu ochranu. Tomuto cieľu nevyhnutne
zodpovedá i rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu smerujúcej výlučne k zisteniu, či sú
splnené formálne a materiálne predpoklady pre vykonanie exekúcie. Rozhodcovskú doložku nemožno
považovať za neprijateľnú podmienku, a teda ani plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom za
právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, pretože v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
nebola uvedená vo výpočte nekalých podmienok v prílohe smernice rady č. 93/13/EHS a ani vo

výpočte neprijateľných podmienok v ust. § 53 OZ a nespĺňala pojmové znaky generálnej klauzuly
nekalej podmienky podľa čl. 3 ods. 1 smernice rady č. 93/13/EHS alebo podľa § 53 ods. 1 OZ,
nakoľko nespôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 21. 11. 2006, pričom ust. § 53 ods. 4 písm. r)
OZ nadobudlo účinnosť dňa 1. 1. 2008. Toto ustanovenie preto nie je možné aplikovať na vzťahy z

predmetnej úverovej zmluvy. Toto tvrdenie nemôže spochybniť ani snaha o retroaktívne pôsobenie ust.
§ 53 ods. 4 písm. r) OZ, či exemplifikatívne poňatie ust. § 53 ods. 3 OZ účinného v čase uzatvorenia
zmluvy a ani všeobecný odkaz na dobré mravy. Aj gramatický a historický výklad musí mať svoje
hranice a v práve to musí platiť dvojnásobne, keďže je nutné riadiť sa zásadou, ktorá je zakotvená
v samotnej Ústave SR. V čl. ods. 3 Ústavy SR sa uvádza, že každý môže konať, čo nie je zákonom

zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ
býva niekedy nesprávne interpretované tak, že spôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Z
gramatického i logického výkladu však vyplýva, že rozhodcovská doložka v rozsahu, v akom vyžaduje
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní od dodávateľa, zostáva v platnosti. Dodávateľ je tak i podľa
súčasnej právnej úpravy oprávnený riešiť svoj spor so spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní. Cieľom

tejto úpravy vychádzajúc z dôvodovej správy bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svojepráva.Akbyniektorézustanovenírozhodcovskejdoložkyzakladalovýlučneprávomocrozhodovať
spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto uplatnenie za neprijateľné,
čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj
dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom

konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej
rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka,
ktorábymožnobránila,budevzmyslenavrhovanéhoustanoveniapovažovanázaneprijateľnú.Uvedené
ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Povinnému
nebola rozhodcovským konaním spôsobená žiadna ujma. Naopak spotrebiteľ je s poukazom na nižší

poplatok za rozhodcovské konanie povinný nahradiť oprávnenému nižšie trovy konania. Rovnako
mu vzhľadom na písomnosť konania odpadli všetky výdavky na cestovanie, ktoré by mu v prípade
konania pred súdom vznikli v súvislosti s obligatórnym pojednávaním pred Okresným súdom Prešov.
Napadnutým rozhodnutím sa vytvoril právny stav, v zmysle ktorého oprávnenému bola odňatá možnosť
konať pred súdom a došlo k porušeniu jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Inak povedané, ak by si

oprávnený uplatnil namiesto rozhodcovského súdu svoj nárok na všeobecnom súde, pričom banka bola
povinná podľa ust. § 93b zákona o bankách ponúknuť spotrebiteľovi neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovskú zmluvu s ním aj uzavrela, na všeobecnom súde povinného mohlo
dôjsť k situácii, že všeobecný súd na základe námietky žalovaného s poukazom na ust. § 104 ods. 1
O.s.p. v spojení s ust. § 106 ods. 1 O.s.p. vykonanie zastavil a postúpil príslušnému rozhodcovskému

súdu. V prípade, ak by následne v predmetnej veci rozhodol rozhodcovský súd a dlžník by napriek tomu
dobrovoľne neuhradil, veriteľ by bol nútený podať návrh na vykonanie exekúcie. Ak však exekučný súd
takto dojednanú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu
a v zmysle ktorej rozhodcovský súd rozhodol, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a exekúciu
nepripustí, dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu. Ani pozícia spotrebiteľa

ako slabšej strany nemôže v právnom štáte odôvodňovať popretie práva veriteľa na uspokojenie svojej
pohľadávky vyplývajúci zo záväzku, ktorý na seba spotrebiteľ prevzal dobrovoľne ako svojprávna
dospelá osoba spôsobilá na právne úkony. Dôsledkom postupu súdu je, že hoci oprávnený disponuje
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob, akým by sa moholdomôcť svojho práva, ktoré povinný nikdy nespochybnil. Novému uplatneniu práva na všeobecnom súde
bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a
zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v
ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods.1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho

podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto

charakteristikuspĺňa.Súčasťouzmluvyoúverebolibezakýchkoľvekpochybnostívšeobecnépodmienky
poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov.

Uvedenou novelou bola prebratá i smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, čo je zrejmé z ust. § 879g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky
zákonník účinný od 01. 04. 2004 v ust. § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka,
táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ust. § 53 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných
podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách, napr. v zmluvách o spotrebiteľských úveroch. Zákon

č. 258/2001 Z. z. účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v tom istom čase účinný Obchodný zákonník
úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahovali. Tieto právne predpisy v širšom
rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, majú
postavenie predpisov špeciálnych. Ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky
Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva.

V tejto súvislosti je právne významné ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc
z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o

spotrebiteľských úveroch je potrebné vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho
analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľadohodnutejrozhodcovskejdoložkysavšetkysporysozmluvymaliriešiťvýlučnevrozhodcovskom

konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
alebo vo Všeobecných zmluvných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol
byť exekučným titulom pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Občiansky zákonník síce až od 01. 01. 2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na inévyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. Občiansky
zákonník účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v

právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnýmipodmienkamispôsobujúcimiznačnúnerovnováhuvprávachavpovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§

40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,
pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná

rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§
4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými

podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo

štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú
plne na mieste. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si povinný osobitne nevyjednal, nakoľko
táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ako ho

vyvolal dodávateľ ako prvý. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú
pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku
predvídateľnosti a dostupnosti, nakoľko rozhodcovský súd sa nachádza na druhom konci republiky a o
poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky.

Vo vzťahu k tvrdeniam oprávneného o nemožnosti preskúmať súlad exekučného titulu tvoreného
rozhodcovským rozsudkom s hmotným právom a o právnej neistote vyvolanej prekážkou právoplatne
rozsúdenej veci je potrebné dodať, že k týmto tvrdeniam už zásadné stanovisko vyslovil Ústavný súd
Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/11 - 19. V odôvodnení
tohto rozhodnutia poukázal na to, že ak Exekučný poriadok v ust. § 44 ods. 2 pojednával o skúmaní

súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru
alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), exekučný súd mohol exekučný titul preskúmavať aj
z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O. s. p. napadnuté

uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.