Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/162/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213200004
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8213200004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: C.. P. K., O.. XX.XX.XXXX, V. X, XXX
XX V., zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Gerdom, so sídlom Levočská 12A, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: L. F., O.. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX V.v, zastúpený JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou,
so sídlom Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/1/2013-247 zo dňa 28.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je

podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 -ice budovy potravín súp. č. XXXX stojacej na parcele C-KN
č. XXXX/X ako aj parcely C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú
zapísané na LV č. J. pre obec a katastrálne územie V. a tiež je podielovým spoluvlastníkom v podiele
1 - ice k budove pohostinstva súp. č. XXXX stojacej na parcele C-KN č. XXXX/XX, zapísanej na LV č.
XXXX pre obec katastrálne územie V. žiadajúc taktiež náhradu trov konania.
V dôvodoch žaloby uviedol, že so žalovaným sa ešte v roku 1991 dohodli na spoločnom podnikaní
s tým, že budú spoločne dražiť prevádzkové jednotky vrátane nehnuteľností a podnikať spoločne na

spoločný účet, a že každý z nich bude na spoločné podnikanie prispievať rovnakým dielom a bude mať
rovnaké práva a povinnosti. Túto dohodu potvrdili aj uzatvorením písomnej zmluvy o konzorciu dňa
19.9.1991, z obsahu ktorej vyplýva, že podnikateľskú činnosť budú vykonávať spoločne a na spoločný
účet rovnakým dielom po 1-ici, vydražené hodnoty majetku vyrovnajú rovnakým dielom, na úhradu
nákladov spojených s výkonom spoločnej podnikateľskej činnosti prispejú tiež rovnakým dielom po 1-ici
a týmto podielom sa budú podieľať na rozdelení zisku alebo strát. Obsah dohody o spoločnom podnikaní
medzi žalobcom a žalovaným nepochybne potvrdzujú aj ich identické priznania k dani z príjmov za roky

1991-1994, spoločný podnikateľský účet vedený vo X., a.s., pobočka V., protokol o kontrole dane z
pridanej hodnoty z 28.6.1995 Daňovým úradom V., správa o výsledku kontroly konzorcia z 22.8.1994
Daňovým úradom V., ale aj list žalovaného zo 14.7.1995 adresovaný žalobcovi, ako aj písomná dohoda
o majetkovom vyporiadaní medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 6.12.1995 vypracovaná a podpísanážalovanýmaďalšielistiny,naktoréžalobcavžalobepoukazoval.Tvrdil,žežalovanýsavmenekonzorcia
zúčastnil dražieb prevádzkových jednotiek, vrátane nehnuteľností P. F. - V. K. a P. - V. K., avšak na
základe zápisníc vyhotovených po vykonaní verejných dražieb bol do listov vlastníctva zapísaný ako

výlučný vlastník nehnuteľností potravín a pohostinstva žalovaný. Nadväzne na to tvrdil, že spôsob
zápisu vlastníckeho práva vydražených nehnuteľností nebol a dodnes nie je správny, pretože žalovaný
nevystupoval v postavení vydražiteľa ako fyzická osoba len sama za seba, ale konal aj za spoločníka
- žalobcu C.. P. K., čo potvrdilo aj Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR v
stanovisku zo dňa 3.2.1998. Zmluva o konzorciu upravuje, akým spôsobom jednajú členovia konzorcia,

kto za nich jedná. Spoločný zmocnenec nejedná svojím menom a z jeho jednania vznikajú záväzky
podielové alebo solidárne priamo zastúpeným účastníkom. Z toho má podľa žalobcu vyplývať existencia
dohody medzi účastníkmi o nadobudnutí vydražených nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva,
ktorá má vplyv na vznik podielového spoluvlastníctva. Že takáto dohoda medzi účastníkmi bola, má
preukazovať list žalovaného zo 14.7.1995 adresovaný žalobcovi, ako aj písomná dohoda o majetkovom
vysporiadaní zo 6.12.1995 vyhotovená a podpísaná žalovaným a ostatné listinné dôkazy. Ďalej uvádzal,

že obsah zmluvy o konzorciu nemožno obísť, hoci táto bola po skončení spoločného podnikania medzi
stranami vyhlásená za neplatnú, a rovnako ani inú konkludentnú ústnu dohodu o vzniku podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a preto podľa názoru žalobcu ani neplatnosť zmluvy o konzorciu
nemá vplyv na vznik podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam podľa Občianskeho zákonníka.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca videl v zosúladení stavu právneho so stavom

v katastri nehnuteľností.
Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. Dovolával sa existencie prekážky veci rozhodnutej
s poukazom na právoplatne skončené konania vedené pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn.
Cb/189/96, 8C/614/95, 12C/684/96, 1C/509/01, 5C/103/2006, 2Sp/8/2011, 4C/64/2006, 1C/14/2010.
Osobitne poukazoval na rozsudok sp.zn. Cb/189/26 zo dňa 13.11.1996 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 2Cob105/98 zo dňa 24.02.1999, ktorým bola zmluva o konzorciu vyhlásená za
neplatnú. Poukázal taktiež na závery súdov v skôr vedených konaniach čo sa týka dražby prevádzkovej
jednotky potraviny F. V. K., ku ktorej sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva a jej
prikázania do svojho výlučného vlastníctva, na ktorej sa žalovaný zúčastnil ako fyzická osoba a na
ktorej bolo 01.11.1991 vydané potvrdenie o predaji s tým, že uvedeným dňom sa súčasne stal aj jej

vlastníkom. Na zaplatenie vydraženie prevádzkovej jednotky boli ním poskytnuté finančné prostriedky
124.500,- Sk, z prostriedkov zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi ním a X., v tomto zmluvnom vzťahu
žalobca vystupoval ako ručiteľ, zvyšnú sumu uhradil výberom zo svojich vkladných knižiek. V ním
označených konaniach súd riešil otázku vlastníckeho práva spornej nehnuteľnosti ako otázku predbežnú
pričom dospel k záveru, že výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti je on. Jej vlastníkom stal sa vo

verejnej dražbe konanej 22.09.1991. Žalovaný uviedol, že súd mal za preukázané to, že jednotlivých
dražieb sa osobne zúčastňoval výlučne on. V čase konania dražieb žalobca nemal ani oprávnenie
na výkon podnikateľskej činnosti naviac ako námestník F. V. sa zaviazal takúto činnosť nevykonávať.
Poukázal taktiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19.05.2005 sp. zn. 4Co 217/04, podľa ktorého
dohoda medzi žalobcom a ním, že sa budú zúčastňovať dražieb na ktorých sa nadobúdali nehnuteľnosti,

nemohla mať sama o sebe za následok vznik spoluvlastníctva k predmetu dražby, pretože v tzv. malej
privatizácii na dražbe mohla podľa Zákona č. 427/1990 Zb. ako vystupovať iba jedna osoba, ktorá mohla
predmet dražby vydražiť. Za predpokladu existencie dohody o kúpe spoločnej veci malo nasledovať
právne usporiadanie týchto vzťahov (prevod polovice nehnuteľností a podobne). Avšak po vydražení k
právnemu usporiadaniu vzťahov medzi žalobcom a žalovaným nedošlo.

2. Súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal možnou prekážkou res iudicatae, vznesenou žalovaným.
Napriek rozsiahlemu množstvu súdnych konaní ktoré boli vedené medzi žalobcom a žalovaným, ide
o konania vedené na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. Cb189/96 v neplatnosť zmluvy o konzorciu,
konanie vedené pod sp. zn. 5C103/2006 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným

na LV č. XXXX č. parcely N. XXXX/X o výmere X.XXX m2 a budovy súpisné č. XXXX na parcele č.
XXXX/X katastrálne územie V. titulom vydržania, konanie sp.zn. 1C/509/2001 o žalobe žalobcu vo veci
zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/
X o výmere XXXX m2 a stavba na tejto parcele postavenej súp. č. XXXX a prikázanie nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalobcu, konanie pod sp.zn. 1C/14/2010 o žalobe žalovaného na zaplatenie

sumy 8.189,96 eura s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, konanie pod sp.zn. 4C/64/2006
o vypratanie nehnuteľností, 8C 614/95 o určenie povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi vstup do
priestorovpredajneX.vV.adopredajneM.vT.,konaniesp.zn.12C684/96onárokunanáhraduškodyv
sume 49.023,- Sk. V týchto súdnych konaniach medzi žalobcom a žalovaným, v otázke vlastníctva, resp.spoluvlastníckeho podielu žalobcu k budove potravín súp. č. XXXX stojacej na parcele C-KN č. XXXX/
X ako aj parcele C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané
na LV č. XXXX, kat. úz. V. a k budove pohostinstva súp. č. XXXX stojacej na parcele C-KN č. XXXX/XX,

zapísanejnaLVč.XXXX,kat.úz.V.naskutkovomzákladedražiebvykonanýchKomisioupreprivatizáciu
národného majetku pre okres V. 22.9.1991 a 6.10.1991 nebolo vydané meritórne rozhodnutie, ktoré by
zakladalo prekážku veci rozhodnutej. V konaní vedenom pod sp. zn. 1C/509/2001 bolo vedené konanie
o žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX
ako parc. č. XXXX/X zastavané plochy o výmere X XXX m2 a stavbe na tejto parcele postavenej súp.

č. XXXX v ktorom súd riešil aj otázku vlastníckeho práva časti predmetu tohto konania, avšak len ako
otázku predbežnú. Preto výsledok tohto konania nezakladá prekážku veci rozhodnutej pre absenciu
totožnosti predmetu konania. V konaní sp. zn. 5C 103/2006 súd rozhodoval síce o žalobcom uplatnenom
nároku na určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, t. j. parcele N. č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2 a budove súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/
X kat. územie V., avšak uvedený nárok nebol vyvodzovaný zo skutkových okolností dražby, ale len z

následného vydržania spoluvlastníckeho podielu v zmysle § XXX Občianskeho zákonníka. Ani v tomto
prípade nie je daný ten istý predmet konania, keďže tento nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na
základe ktorých bol uplatnený, t. j. nevyplýva z rovnakého skutku a okrem toho, predmet tohto konania je
širší - zahŕňa aj nárok na určenie spoluvlastníckeho podielu k budove pohostinstva súp. č. XXXX stojacej
na parcele C-KN č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX pre D. a katastrálne územie V..

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o
nadobudnutí spoluvlastníckych podielov 1-ice na označených nehnuteľnostiach a to budove potravín
súp. č. XXXX stojacej na parcele C-KN č. XXXX/X ako aj parcele C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie
V. a budove pohostinstva súp. č. XXXX stojacej na parcele C-KN č. XXXX/XX, zapísanej na LV č.

XXXX vedeného pre katastrálne územie V. dražbami realizovanými Komisiou pre privatizáciu národného
majetku v V. dňa 22.9.1991 a 6.10.1991. Zo žalobcom do konania predložených listín vydaných touto
komisiou vyplýva, že vydražiteľom prevádzkových jednotiek P. F. V. K. ako aj P. V. K. bol žalovaný, ktorý
je v predloženej dokumentácii označený svojím rodným číslom, číslom občianskeho preukazu ako aj
bydliskom. Vlastníctvo k prevádzkovým jednotkám, vrátane nehnuteľností k nim prináležiacim prešlo v

zmysle § 11 zákona č. 427/1990 Zb. príklepom licitátora na vydražiteľa. Z dokazovania vyplynulo, že na
podklade zápisnice o dražbe I. z 22.9.1991 bolo na osobu žalovaného zapísané aj vlastnícke právo k
budove súp. č. XXXX stojacej na parcele C-KN č. XXXX/X ako aj k označenej parcele. Súd považoval
listinyvydanéKomisioupreprivatizáciunárodnéhomajetkuvV.dňa22.9.1991a6.10.1991oboznámené
v konaní, za verejné listiny, ktoré boli vydané v zmysle zákona č. 427/1990 Zb. a č. 474/1990 Zb.

príslušným štátnym orgánom. Opak toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, nebol v konaní
preukázaný takým spôsobom, aby bolo bez pochybností možné dôjsť k iným právnym záverom, než
ktoré z nich priamo vyplývajú.
Vykonaným dokazovaním žalobca tiež nepreukázal, že by bol spolu so žalovaným vydražiteľom
daných prevádzkových jednotiek, keďže okrem iného nepreukázal ani svoju účasť na dražbách,

ktorú žalovaný popieral, a ani udelenie splnomocnenia žalovanému na jeho zastupovanie v prípade
prevádzkových jednotiek týkajúcich sa predmetu konania. Udelenie takéhoto splnomocnenia vo
vzťahu k týmto prevádzkovým jednotkám nevyplývalo ani zo stanoviska Ministerstva pre správu a
privatizáciu národného majetku z 3.2.1998 vychádzajúceho z archivovanej dokumentácie. K záveru o
vydražení predmetných prevádzkových jednotiek s nehnuteľnosťami k nim prináležiacim do podielového

spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného nemohlo dôjsť ani v spojitosti so zmluvou o konzorciu z
19.9.1991, keďže táto bola rozsudkom prvoinštančného súdu č.k. Cb 189/96-31 zo dňa 13.11.1996
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2Cob 105/98-90 z 24.2.1999 vyhlásená za
absolútne neplatnú z dôvodu, že sa v čase jej uzavretia priečila platným ustanoveniam Hospodárskeho
zákonníka, pričom uzavretie inej dohody medzi stranami sporu o spoločnom podnikaní nebolo

preukázané. Bolo potrebné prihliadať na skutočnosť, že žalovaný existenciu inej dohody ako neplatnej
zmluvy o konzorciu popieral. Pokiaľ by iná, hoc aj len konkludentná dohoda medzi žalobcom a
žalovaným existovala (čo preukázané nebolo), bez ďalšieho by to nemohlo znamenať, že vydražením
prevádzkových jednotiek jedným z účastníkov takejto dohody dôjde k vzniku spoluvlastníckeho práva
k vydraženým veciam, pretože pre nadobudnutie vlastníctva k nim bol rozhodujúci priebeh dražby,

účasť konkrétne označeného vydražiteľa na nej (t. j. žalovaného), spôsob jeho konania na dražbe
majúceho za následok konkrétne právne následky (t. j. že žalovaný konal len za seba) a príklep
licitátora, ktorým dochádza k prechodu vlastníckeho práva k vydraženým veciam. Teda skutočnosť, že
sa aj strany sporu konkludentne riadili isté obdobie neplatnou zmluvou o konzorciu, nemôže mať zanásledok nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam žalobcom, pretože k prechodu ich
vlastníctva došlo príklepom licitátora na vydražiteľa, ktorým bol preukázateľne len žalovaný. Nemožno
akceptovať výklad, že žalovaný konal pri dražbách v mene konzorcia, pretože toto nemalo právnu

subjektivitu, tú mali len fyzické osoby, ktoré uzavreli neplatnú zmluvu o konzorciu a preto len tieto mohli
dražbou nadobudnúť vlastnícke právo k veciam. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný konal na
dražbe aj za žalobcu. Uvedenie dodatku „konzorcium“ k menu a priezvisku žalovaného ešte samo o sebe
neznamená, že vydražiteľom prevádzkových jednotiek bol aj žalobca, keďže v súvislosti s podnikaním
fyzických osôb sa už v čase konania dražby pripúšťalo, aby ich obchodné meno bolo okrem mena a

priezviska tvorené aj dodatkom, čo tak neodôvodňuje záver, že by vydražiteľom bola okrem žalovaného
aj iná fyzická osoba, v dražobnej dokumentácii priamo ako vydražiteľ neuvádzaná.
Pokiaľ žalobca návrhom majetkového vysporiadania zo 14.7.1995 zaslaným mu žalovaným ako aj
návrhom dohody o majetkovom vysporiadaní zo 6.12.1995 preukazoval, že žalovaný v priebehu roku
1995 v rámci majetkového vyrovnania medzi žalobcom a žalovaným zahŕňal do predmetu vysporiadania
aj majetok pochádzajúci z vydražených prevádzkových jednotiek s prináležiacimi nehnuteľnosťami,

ktoré sú predmetom tohto konania, domnienka žalovaného o skutočnosti, že žalobcovi patrí majetkový
podiel z vydražených prevádzkových jednotiek v určitom časovom období nemôže zakladať právny
titul nadobudnutia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania,
pretože nie je žiadnou písomnou zmluvou, na základe ktorej možno nadobudnúť vlastníctvo, resp.
spoluvlastníctvo k veci a ani rozhodnutím štátneho orgánu takéto vlastníctvo priznávajúcim. Uvedené

len potvrdzuje vyjadrenie žalovaného, že do roku 1995 si nebol vedomý neplatnosti zmluvy o konzorciu,
čo odôvodňuje aj vykonanie konkrétnych prejavov smerujúcich k vysporiadaniu majetkových vzťahov
so žalobcom, nevyvracia však obsah dražobnej dokumentácie o vydražení predmetných prevádzkových
jednotiek samotným žalovaným ako fyzickou osobou. Navyše návrh dohody o majetkovom vysporiadaní
zo 6.12.1995 konkrétne nešpecifikuje nehnuteľnosti, ktorých sa malo majetkové vyporiadanie týkať a

ani v prípade jej prijatia žalobcom by táto dohoda nemohla byť spôsobilou listinou pre vznik vlastníckeho,
či spoluvlastníckeho práva k predmetu konania na osobu žalobcu pre svoju neurčitosť v tejto časti.
Podľa súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním neboli preukázané také podstatné skutkové
okolnosti, ktoré by odôvodňovali iný právny záver v otázke vlastníctva k budove potravín súpisné č.
XXXX a k budove pohostinstva súpisné. č. XXXX, než ktorý už bol ustálený ako záver o predbežnej

právnej otázke predovšetkým v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom
Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 1C/509/2001. V tomto konaní súd dospel k záveru, že výlučným
vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX katastrálne územie V. je žalovaný. Preto súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.
Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že napriek tomu, že konanie nebolo vedené s aktuálnym vlastníkom

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, boli dané aj podmienky rozšírenia subjektívnej záväznosti
tohto rozsudku aj na súčasného vlastníka. V zmysle § 228 ods. 2 CSP z dôvodu, že súčasný vlastník
vlastnícke právo nadobudol po tom ako bola na LV č. XXXX zapísaná poznámka o začatí súdneho
konania 3C/1C/2013, uvedené sa však netýka tej časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia
vlastníckeho práva k budove pohostinstva súpisné č. XXXX zapísané na LV č. XXXX. Podmienky

rozšírenia subjektívnej záväznosti na súčasného vlastníka nehnuteľností danými neboli, nakoľko k
zmene vlastníctva došlo ešte pred zápisom poznámky o začatí súdneho konania vedeného pod
sp.zn. 3C/1/2013. Uvedené bolo ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby pre nesprávne stanovený
okruh subjektov na strane žalovaného. Žalobca síce navrhol pripustiť do konania vstup v súčasnosti
zapísaných vlastníkov, ktorému však súd nevyhovel.

Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenie Občianskeho zákonníka - § 40 ods. 1,
§ 46, § 51, § 132, § 133, § 136 ods. 1, na ustanovenia Zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva
štátu k niektorých veciam na iné právnické alebo fyzické osoby - § 2 ods. 1, § 3, § 4 ods. 2, § 6, § 9
ods. 1, na ustanovenia Zákona č. 474/1990 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach
prevodov vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby - § 1, § 9 ods. 1, 2.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP konštatujúc,
že okolnosti hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP zistenými neboli.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s konštatovaním, že v zmysle §365 ods. 1 CSP
odvolanie možno odôvodniť písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ tohto ustanovenia. Žiadal, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby týkajúci sa nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXX zmenil tak, že určí, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k budove
potravín súpisné č. XXXX na parcele C -KN č. XXXX/X ako aj parcele C-KN č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie V. a vozvyšku, aby napadnutý rozsudok zrušil vrátane výroku o náhrade trov konania a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť,
že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v omyle súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie absolútne nesprávne vyhodnotil nielen
jeho tvrdenia, ale aj predložené listinné dôkazy o vzniku podielového spoluvlastníctva k vydraženým
nehnuteľnostiam. Ak súd odmieta obsah zmluvy o konzorciu, z ktorej je nespochybniteľné preukázaná
dohoda účastníkov o vzniku podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam z titulu jej
absolútnej neplatnosti, je nutné zdôrazniť, že ani absolútna neplatnosť takejto zmluvy nemá vplyv na

vznik podielového spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka. Vznik podielového spoluvlastníctva
účastníkov k vydraženým nehnuteľnostiam jednoznačne a nespochybniteľné potvrdilo aj Ministerstvo
pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky vo svojom stanovisku z 3.2.1998,
ktoré je ako ústredný orgán štátnej správy aj predkladateľom návrhu zákona č. 427/1990 Zb. vrátane
jeho dôvodovej správy. Je preto zarážajúce, akým spôsobom tento dôkaz vyhodnotil súd prvej inštancie.
Tiež vyhodnotenie dodatku „konzorcium“ k menu a priezvisku žalovaného podľa § 8 ods. 1 písm. d/ zák.

č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov súdom prvej inštancie je tak ľubovoľné a účelové,
že je v príkrom rozpore s obsahom samotnej zmluvy o konzorciu, aj keď absolútne neplatnej, nakoľko
ako účastníci konzorcia sú tam jednoznačne uvedení žalobca a žalovaný. Preto o žiadnom dodatku
„konzorcium“ obchodného mena fyzickej osoby - žalovaného nemôže byť v danom prípade ani len
zmienka.

To, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohoda o vzniku podielového spoluvlastníctva k vydraženým
nehnuteľnostiam, a to minimálne konkludentná (neformálna dohoda) jednoznačne a nepochybne
potvrdzujú ich identické priznania k dani z príjmov za roky 1991 - 1994, spoločný podnikateľský účet
vedený vo X., a.s., pobočka V., protokol o kontrole dane z pridanej hodnoty z 28.6.1995 Daňovým radom
V., tiež správa o výsledku kontroly konzorcia z 22.8.1994 vypracovaná Daňovým úradom V., z ktorej

vyplývajú totožné výdavky pre oboch účastníkov z titulu odpisov nehnuteľností. Nesporným dôkazom o
existencii podielového spoluvlastníctva k vydraženým nehnuteľnostiam je list žalovaného zo 14.7.1995
adresovaný žalobcovi, ale aj písomná dohoda o majetkovom vysporiadaní medzi žalobcom a žalovaným
zo dňa 6.12.1995 vypracovaná a podpísaná práve žalovaným.
Úvery poskytnuté F. ako aj J., a.s. na kúpu vydražených nehnuteľností boli žalobcom a žalovaným

splácané rovnakým dielom, čo vyplýva z ich identických daňových priznaní za roky 1991-1994, ktoré
sú totožné nielen vo vykázaných príjmoch, ale aj výdavkoch a tiež vyčíslených stratách z podnikania,
ako aj základu dane.
Dôkazná sila vyššie citovaných listín ako dôkazný prostriedok tak nezvratne potvrdzuje pravdivosť
existencie dohody (čo len konkludentnej) medzi žalobcom a žalovaným o vzniku podielového

spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, čo má za následok, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne nesprávne, pretože súd tieto dôkazy nesprávne, ba až ľubovoľne vyhodnotil v rozpore
s ustanovením § 191 ods. 1 CSP.
Čo sa týka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. V., bolo povinnosťou súdu
postupovať podľa § 79 CSP na základe predneseného návrhu, pretože z katastrálneho portálu

príslušného listu vlastníctva nie je možné zistiť deň uzavretia kúpnej zmluvy a ani deň podania návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnutelností na súčasných vlastníkov. Takúto informáciu
katastrálny odbor poskytne len na vyžiadanie súdu. Súd v danom prípade z dôvodu hospodárnosti
konania bol povinný pripustiť pristúpenie na strane žalovaných, pretože výsledky dovtedajšieho konania
dávali jednoznačne možnosť rozhodovať aj s pristúpenými účastníkmi na strane žalovaných, a tým

zabrániť ďalšiemu zbytočnému rozmnožovaniu súdnych sporov.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie považuje za účelové, nič
neodôvodňujúce. Žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil závery, ktoré
uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Vo veci konali príslušné súdy už viackrát a aj rozhodli

aj keď sa súd prvej inštancie nestotožnil s námietkou veci rozhodnutej. Vo veci sa predtým rozhodujúce
súdy zaoberali nie len vykonanými dražbami ale aj prípadným vlastníckym právom, avšak ani v jednom
prípade po právnej ani skutkovej stránke nedospeli k záveru, aby sa žalobca stal vlastníkom akejkoľvek
nehnuteľnosti, ktorá bola žalovaným vydražená. Poukázal na svoje vyjadrenia súdu predložené v
priebehu konania zdôrazňujúc, že zmluva o konzorciu bola vyhlásená za neplatnú právoplatným

rozsudkom. Vydražiteľom bola iba jedna fyzická osoba - žalovaný, ktorý zložil zálohu, v rámci dražby
nehnuteľnosti vydražil a stal sa ich vlastníkom príklepom. Žalobca nepreukázal aby k dražbe poskytol
nejaké finančné prostriedky, práve naopak, žalovaný jednoznačne v rámci privatizačných materiálov
preukázal, že finančné prostriedky zložil sám či už z vlastných prostriedkov alebo z úverov, o čompredložil dôkaz. Taktiež nebolo preukázané, aby medzi účastníkmi konania existovala nejaká dohoda,
na základe ktorej by sa podielovým spoluvlastníkom mohol stať aj žalobca nakoľko po vydražení
neexistovala žiadna dohoda medzi účastníkmi konania, ktorou by vzťahy mali byť vysporiadané tak, aby

sa spoluvlastníkom predmetných vydražených nehnuteľností mal stať aj žalobca. Neexistovala medzi
účastníkmi žiadna dohoda, kúpna zmluva alebo dohoda o vyporiadaní vzájomných vzťahov týkajúca
sa nehnuteľností ktorá by mohla byť považovaná sa právny akt zapísateľný v katastri nehnuteľností,
na základe ktorého by sa žalobca mal stať podielovým spoluvlastníkom vydražených nehnuteľností.
Nebol teda preukázaný žiaden zo spôsobov predvídaných ustanovením § 132 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a
priznal žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že toto vyjadrenie je
právne irelevantné pre zjavné odvádzanie pozornosti od merita daného sporu. Z teórie práva je
všeobecne známe, že podielové spoluvlastníctvo, aj k nehnuteľnostiam, môže vzniknúť aj bez

akejkoľvek písomnej zmluvy, teda aj ústne, aj konkludentne. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo30/1994 z 15.06.1994. Poukázal aj na mimoriadne
dovolanie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré generálny prokurátor podal proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov z 12.06.2012 č.k. 1C/14/2010-111 vo veci bezdôvodného obohatenia v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 18.12.2013 č.k. 10Co/3/2013 - 153 a ktoré Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozhodnutím z 26.04.2016 sp.zn. 5MCdo18/2014 odmietol ako procesne
neprípustné. K tomuto generálny prokurátor okrem iného uviedol, že medzi účastníkmi bola nesporná
skutočnosť, že uzatvorili 19.septembra 1991 zmluvu o konzorciu za účelom vykonávania spoločnej
obchodnej činnosti najmä draženie prevádzkových jednotiek v malej privatizácií na spoločný účet s
podielom 1/2 . V rámci vykonávania svojej spoločnej činnosti vydražili 4 prevádzkové jednotky pričom

jednou z nich bola budova potravín s reštauráciou - V. K., ktorej užívanie bolo predmetom súdenej veci.
Z tohto vyjadrenie generálneho prokurátora podľa žalobcu je zrejmé, že vyhlásenie konzorcie súdom
prvej inštancie za neplatné nepovažuje vôbec za právne relevantnú skutočnosť. Uviedol, že na podanom
odvolaní v celom rozsahu trvá.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj
konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasledujúcich CSP,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).

Pri preskúmaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia
odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 07. 02. 2019 (§ 219 ods. 3 CSP)
dospel k záveru o tom, že odvolanie dôvodným nebolo.

7. Odvolacia argumentácia žalobcu, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu
prvej inštancie, bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení, tvrdení o nesprávnom
právnom posúdení a porušení procesných práv žalobcu. Odvolací súd posúdil relevantnosť takto
vymedzených tvrdení prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na

každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS78/05).

8. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a
ktorévpodstatnejčastinemajúoporuvovykonanomdokazovaní.Dochádzaktomuvtedy,aksúdvzaldo

úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.10. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol

spor), znemožňujúca strane realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti aktívnej účasti na
konaní.
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na faktickú meritórnu činnosť súdu.
„Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie
súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (Najvyšší súd Slovenskej republiky,

uznesenie z 13.08.2018, sp.zn. 4Cdo 104/2018).

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom a jeho právnym posúdením, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie z dokazovania riadne
zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku ktorým dospel, vychádzajú zo
skutkových zistení. V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné, dostatočne konkrétne a v logickej postupnosti

sformulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, ku ktorému dospel. Je evidentné, že sa podrobne
zaoberal všetkými tvrdenými skutočnosťami, dôkazmi a námietkami, správne v ich jednotlivosti ako aj
vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a dospel tak k správnemu, presvedčivému právnemu záveru.
Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a preto k

odvolacím dôvodom žalobcu len na zdôraznenie správnosti dodáva:

12. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou
začatého súdneho konania. Právom žalobcu je, vyplýva to z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť

skutočnosti, ktorých hmotné právo prisudzuje právny význam. To, či bude v spore úspešný, závisí od
toho, či sa logická štruktúra príčina následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho nároku,
zhoduje so štruktúrou príčin následkov, ktoré upravuje zákon a od toho, či tvrdené skutočnosti preukáže.

13. Žalobca podal na súd žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom v žalobe

označených nehnuteľností, keďže sa so žalovaným ešte v roku 1991 okrem iného dohodli na spoločnom
podnikaní, budú spoločne dražiť prevádzkové jednotky vrátane nehnuteľností a každý z nich bude na
podnikanie prispievať rovnakým dielom a bude mať aj rovnaké práva a povinnosti, čo mali potvrdiť v
zmluve o konzorciu.
Bolo na žalobcovi k takto definovanému súhrnu skutkových tvrdení, ktoré mali viesť k následku, ktorého

sa domáhal, a ktoré mali podľa neho viesť k ochrane jeho právneho záujmu, predložiť alebo označiť také
dôkazné prostriedky, ktorými by preukázal, ako mienil, vznik spoluvlastníctva.

14.Ustanovením§132Občianskehozákonníkasúdanéhmotnoprávnepodmienky,priexistenciiktorých
je možné vlastnícke právo relevantne nadobudnúť a pri splnení ktorých konkrétne vlastnícke právo

vznikne. Pre nadobudnutie vlastníctva je potrebná existencia titulu ako právneho dôvodu vyjadrujúceho
úmysel previesť vlastníctvo a právny spôsob nadobudnutia vlastníctva, ktorým je také konanie, ktoré
nadobúdateľovi vlastníctva umožní výkon vlastníckeho práva k predmetu prevodu.

15. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva je rozhodujúca dohoda o založení

spoluvlastníckych vzťahov k predmetu vlastníctva. Takáto dohoda nemusí byť vo všeobecnosti, v tom
je možné so žalobcom súhlasiť, písomná, z jej obsahu však musí byť jednoznačne identifikovateľné, že
účastníci takejto dohody chceli založiť spoluvlastníctvo ku konkrétnemu predmetu.

16. Existenciu takejto dohody, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, žalobca nepreukázal.

Nebolo preukázané, že by žalovaný pri dražbe konal aj za žalobcu, ani zo zmluvy o konzorciu takáto
dohoda nevyplýva a už vôbec nie k akým konkrétne špecifikovaným nehnuteľnostiam. Ak žalobca
v žalobe akcentoval to, že so žalovaným sa mali dohodnúť na spoločnom podnikaní na spoločný
účet rovnakým dielom, čo malo byť taktiež argumentom svedčiacim o existencii dohody o založení
spoluvlastníckych vzťahov, je potrebné uviesť, že zmyslom podnikateľskej činnosti je dosiahnutie

zisku ako výsledku sústavnej nie ojedinelej činnosti. Obsah výkonu konkrétnej činnosti smerujúcej k
majetkovému prospechu v podnikaní nie je zákonom definovaný, rozhodne však nie je podmienený
nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.17. Odvolací súd považuje za logickú, zistenému skutkovému stavu zodpovedajúcu úvahu a záver
súdu prvej inštancie o nepreukázaní žiadnej ani konkludentnej dohody medzi žalobcom a žalovaným
o tom, že ak na dražbe sporné nehnuteľnosti vydraží žalovaný, že pôjde o skutočnosť zakladajúcu

vznik spoluvlastníctva k vydraženým predmetom. Žalovaný na dražbe nekonal aj za žalobcu, žalobca to
žiadnym dôkazom nepreukázal. K prechodu vlastníctva k draženým nehnuteľnostiam došlo príklepom
licitátora len na žalovaného. Neexistuje žiadna dohoda o dodatočnom prevode podielu na vydražených
nehnuteľnostiach na žalobcu, návrh dohody o majetkovom vysporiadaní zo 06.12.1995 nie listinou
spôsobilou pre vznik spoluvlastníctva žalobcu k predmetu sporu nielen preto, že nehnuteľnosti, ktorých

sa vysporiadanie malo týkať nie sú špecifikované, ale aj preto, že žalobcom tvrdený dôvod vzniku
spoluvlastníctva neobsahujú.

18. Ak mal žalobca za to, že dôkazom o vzniku spoluvlastníctva má byť aj to, že úvery na kúpu
vydražených nehnuteľností mali byť splácané žalobcom aj žalovaným, odvolací súd poznamenáva, že
ak by aj uvedené malo zodpovedať realite, poskytnutie peňažnej hodnoty samo o sebe nespôsobuje, že

ten, kto ju poskytol, sa stáva spoluvlastníkom veci s kupujúcim v podiele podľa pomeru ním poskytnutej
hodnoty k celej veci (obdobne Z III., str. 470).

19. Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, uzatvára, že žalobca, na ktorom bolo
dôkazné bremeno k preukázaniu vlastných tvrdení o vzniku jeho spoluvlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam dôkazné bremeno v okolnostiach prípadu neuniesol a ak súd prvej inštancie jeho
žalobu zamietol, je jeho rozhodnutie správne. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj
súvisiaci výrok o trovách konania odzrkadľujúci výsledok, ku ktorému sa v konaní dospelo.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu trov
zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie
náhrady trov odvolacieho konania nebola v zmysle § 257 CSP tvrdená a zo spisu ani nevyplynula.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.