Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8103894460
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8103894460.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
PetraFarkašaaJUDr.MariánaSninskéhonaneverejnomzasadnutíkonanomdňa30.04.2015,vtrestnej
veci proti obžalovanej D. Y., pre prečin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zák. účinného
do 31.12.2005, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn.
5T/147/2003 zo dňa 03.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) z a m i e t a sťažnosť prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov podľa § 223 ods. 1 Tr. por. účinného do 31.12.2005 s
použitím § 11 ods. 1 písm. e/ Tr. por. účinného do 31.12.2005 trestné stíhanie obžalovanej D. Y., nar.
XX.X.XXXX v Y., trvale bytom P., č.l. XXX, okr. Q. - N., pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin
podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorého sa mala dopustiť tak, že

dňa 11.6.2001 v Y., ako konateľka spoločnosti TRADET s.r.o. Prešov, napriek uzatvorenej „zmluve o
výstavbe bytu v dome podľa § 21 a násl. zák. č. 182/93 č. D 3/1“- 3 - izbový byt č. XX, o podlahovej ploche
82 m2 v sekcii 4 domu, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a príslušenstve bytového domu 4 v podiele 82/1015, ako aj k pozemkom tomu prináležiacich, zo dňa
24.4.1998 so stavebníkmi Ing. I. Y. a MUDr. P. Y. a vlastníckych právach menovaných k predmetnému

bytu zapísanému na LV č. XXXX, k. ú. B., opakovane na tento byt neoprávnene s podvodným úmyslom
uzatvorila ďalšiu „zmluvu o výstavbe bytu v dome podľa § 21 a násl. zák. č. 182/93 č. D 3/1“ so
stavebníkmi MUDr. S. E. a Mgr. E. E., ktorých takto uviedla do omylu, kde títo za tento byt zaplatili
spoločnosti TRADET s.r.o. Prešov sumu 1.283.340,- Sk (42.599,08 eur), čím poškodeným MUDr. S. E.
a Mgr. E. E. spôsobila škodu vo výške najmenej 1.283.340,- Sk (42.599,08 eur),
z a s t a v i l.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal sťažnosť okresný prokurátor. V písomných dôvodoch
sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu, že v danom prípade je potrebné
aplikovať zásadu „nebis in idem“ vzhľadom k tomu, že ide o pokračovací trestný čin, ktorý bol spáchaný
11.6.2001, avšak pre obdobný skutok spáchaný 23.04.2001 bola na obžalovanú podaná obžaloba
a obžalovaná bola rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/21/2009 právoplatne odsúdená.

Sťažovateľ má za to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky obsiahnuté v ust. § 89 ods.
19 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktoré by skutok spáchaný 11.6.2001 mohli posúdiť ako
čiastkový útok pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zák. účinného
do31.12.2005.Pretakétokonaniejepotrebnéokreminéhovykonanieútokuvurčitomsúvislomčasovom
horizonte a súvislosť s predmetom útoku a spôsobom jeho vykonania.

Ďalej poukazuje, že v obžalobe, ktorú podal v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 5T/21/2009, sa uvádzal dátum spáchania skutku dňa 11.1.2002, pričom súd až v odsudzujúcomrozsudku zmenil dátum spáchania skutku na 23.4.2001. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že na
rozsudokOkresnéhosúduPrešovsp.zn.5T/21/2009,ktorýmbolaobžalovanáuznanávinnoupretrestný
čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, sa vzťahuje amnestia,

konkrétne uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/21/2009 zo dňa 28.5.2013 o amnestii bolo
rozhodnuté, že odsúdená Y. je účastná amnestie, pričom podľa názoru sťažovateľa, sa výrok o amnestii
týka výroku nielen o treste, ale aj skutku, čím má zahladzujúce účinky, a preto nemožno v súčinnosti
na takýto skutok aplikovať ust. § 89 ods. 19 Tr. zák. a následne na to aj ust. § 223 ods. 1 Tr. zák. s
poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. e/ Tr. por. účinného do 31.12.2005.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po
preskúmaní samotnej sťažnosti, ako aj kompletného trestného spisu tejto vyhovel a ním napadnuté
uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/147/2003 zo dňa 03.09.2014 ako nezákonné zrušil a vrátil
vec Okresnému súdu Prešov na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd na základe sťažnosti okresného prokurátora v zmysle ustanovenia § 147 ods. 1 Tr. por.
účinného do 31.12.2005 preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel
k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.

Okresný súd rozhodnutie o zastavení trestného stíhania odôvodnil tým, že prokurátor Okresnej
prokuratúry Prešov podal na Okresný súd Prešov dňa 26.11.2003 obžalobu na D. Y. pre skutok právne
kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného
do 31.12.2005, na tom skutkovom základe, že

dňa 11.6.2001 v Y., ako konateľka spoločnosti TRADET s.r.o. Prešov, napriek uzatvorenej „Zmluve
o výstavbe bytu č. D X/X“ - byt č. XX, vchod č. X na prízemí obytného domu zo dňa 24.4.1998 so
stavebníkmi Ing. I. Y. a MUDr. P. Y. a vlastníckych právach menovaných k predmetnému bytu v zmysle
LV č. XXXX, ako aj nimi zaplatenej finančnej čiastke v sume 1.136.200,- Sk (37.714,93,- Eur) spoločnosti
TRADET s.r.o. Prešov za uvedený byt, na tento neoprávnene s podvodným úmyslom uzatvorila ďalšiu

„Zmluvu o výstavbe bytu č. D X/X“ so stavebníkmi MUDr. S. E. a Mgr. S. E., ktorých týmto uviedla do
omylu, za ktorý ako úhradu použila finančné prostriedky v sume 1.283.340,- Sk (42.599,08,- Eur), ktoré
menovaní uhradili spoločnosti TRADET s.r.o. Prešov na základe „Zmluvy o výstavbe bytu č. G X/X“ a na
tento byt obvinená dňa 20.3.2001 uzatvorila „Zmluvu o výstavbe bytu č. G X/X so stavebníkom MUDr.
H. Z., ktorý jej zaplatil sumu 1.800.000,- Sk (59.749,05,- Eur), pričom získané finančné prostriedky od

stavebníkov - manželov Y. si obvinená ponechala a stavebníkom Ing. I. Y. s manželkou MUDr. P. Y. takto
spôsobila škodu v sume 1.136.200,- Sk (37.714,93,- Eur).

Na hlavnom pojednávaní, kedy súd vzhľadom na znenie § 219 ods. 2 Trestného poriadku, z dôvodu
zmeny v zložení senátu, vykonal hlavné pojednávanie odznova a zároveň v intenciách uznesenia

Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2To 108/05 zo dňa 19.1.2006 a 2To 129/07 zo dňa 22.1.2008 vykonal
dokazovanie, zistil nasledovné:

Obžalovaná D. Y. uviedla, že s obžalobou nesúhlasí, v rokoch 1997-1998 realizovala výstavbu 53 bytov
na L. ulici, kde bol dodržaný termín aj podmienky. V roku 1998 sa začala realizovať ďalšia výstavba

152 bytov na T. ulici, kde výstavba prebiehala plynule, prostredníctvom Obecného úradu B. bol daný z
Ministerstva výstavby prísľub, pre prostriedky vo výške 40.000.000,- Sk (1.327.756,8,- Eur), v roku 1998
sa zmenili podmienky dodania na inžinierske siete od Ministerstva výstavby, kde dotácia na jeden byt
pôvodne bola 300.000,- Sk (9.958,18,- Eur) a v roku 1998 sa znížila na 70.000,- Sk (2.323,57,- Eur),
tým vznikol deficit na inžinierske siete vo výške 30.000.000,- Sk (995.817,- Eur) a v dôsledku toho sa

klienti začali obávať o časový posun a prestali platiť splátky. Následne sa jej podarilo nájsť investora
Y. I., ktorý kapitálovo vstúpil do spoločnosti, ktorý mál následne 90 %-ný podiel vo firme a rozhodol
sa dofinancovať za štát inžinierske siete vo výške 30.000.000,- Sk (995.817,- Eur). Ona mala 5% -ný
podiel, ako aj T. Y.. Všetci klienti, okrem sedemnástich, súhlasili s navýšením ceny za meter štvorcový z
13.500,- Sk (448,12,- Eur) na 16.500,- Sk (547,70,- Eur) a podpísali dodatky ku zmluvám o výstavbe. S

tými, ktorí nesúhlasili, prebiehali rokovania a navrhli im dve riešenia, buď od zmluvy odstúpia a budú im
vrátené finančné prostriedky alebo ich spoločnosť im dá jednostrannú výpoveď zo zmluvy v dôsledku
nesplnenia si finančných povinností. Za problémového obžalovaná D. Y. označila aj p. Y., ktorý si neplnil
finančný záväzok a na rokovaní, na ktorom sa zúčastnili okrem nej aj p. I., JUDr. L. a p. Y., sa p. Y.vyjadril, že nesúhlasí s navýšením ceny a o byt nemá záujem, tak mu bolo doručené odstúpenie od
zmluvy o výstavbe a finančné vyrovnanie mal dotiahnuť p. Y., nakoľko podľa obžalovanej, len tento v
zmysleinternéhopokynumalmaťkontaktsozákazníkmi.Poodstúpeníodzmluvysp.Y.bolauzatvorená

zmluva s manželmi E., nakoľko tí prišli za p. X. a z dôvodu, že nemajú finančné prostriedky na doplatenie
navýšenej ceny bytu, a preto mali záujem vymeniť byt za menší byt, kde by im zaplatené finančné zdroje
postačili. Byt bol daný do vlastníctva manželom E.. V tom čase bola ona konateľkou. Záväzok voči p. Y.
neskôr pri vyhlásení konkurzu bol riadne zapísaný a obžalovaná aj písala správkyni konkurznej podstaty
ohľadne prednostného uspokojenia záväzku p. Y., ktorý zo štyroch splátok zaplatil 3 splátky. Obžalovaná

ďalej uviedla, že finančné prostriedky E. sa účtovne previedli na byt po pánovi Y., aby neplatili žiadny
finančný doplatok, čiže neboli vložené žiadne nové finančné prostriedky na tento byt a že za byt po
manželoch E. nikto nezaplatil, lebo to bol zase klient pri inej výmene a zase bol bezhotovostný prevod.

Z výpovede Ing. I. Y. vyplýva, že tento uzatvoril zmluvu o výstavbe bytu s firmou TRADET, v ktorej boli
stanovené podmienky splátkového kalendára a postupu prác a v čase, keď byt mal byť dokončený,

mali zaplatených 95% splátok za tento byt, chýbalo im nejakých 5% a v čase, keď už mala byt stavba
dokončená firma TRADET navrhla zvýšenie cien a keďže to pre nich predstavovalo vysokú čiastku,
navrhli firme TRADET, resp. konateľke Y. odstúpenie od zmluvy, pričom obžalovaná povedala, že je to
možné, pokiaľ sa nájde nejaký zástupca, ktorý by prevzal po nich ten byt, resp. vstúpil by do užívania.
Z uvedeného dôvodu čakali vyše roka, nič sa však nedialo a tak im obžalovaná poslala jednostrannú

výpoveď z dôvodu, že si nesplnili finančné záväzky a zároveň, z uvedeného dôvodu si strhávajú zmluvnú
pokutu vo výške 10 % s tým, že zvyšné finančné prostriedky vrátia dodatočne. S týmto nesúhlasili a
ponúkli firme možnosť zrušiť platnosť zmluvy dohodou s tým, že oni im vrátia zaplatené peniaze. Keďže
firmaTRADETnereagovala,podalinasúdnávrhnaurčenieneplatnostiodstúpeniaodzmluvy,kdeboliaj
úspešní. Podali trestné oznámenie a potom už riešili daný problém s E., s ktorými sa dohodli a uzatvorili

kúpnopredajnú zmluvu, nakoľko boli vlastníkmi bytu, disponovali LV, pričom návrh na vklad podávala
firma TRADET, pohľadávku v konkurze si neuplatnil a asi po roku sa dozvedel, že byt bol zahrnutý do
konkurznej podstaty, hoci bolo za byt dvakrát zaplatené. Potvrdil, že sa stretol aj s p. Y., ale bolo to
určite pred odstúpením od zmluvy a po tom, čo mala byť výstavba dokončená. Do firmy TRADET vložili
okolo 1.156.000,- Sk (38.372,-17,- Eur). Svedok uviedol, že firme Tradet vyplatil sumu 1.136.000,- Sk

(37.708,29,- Eur) a manželia E. jemu a jeho manželke vyplatili sumu vo výške 858.251,- Sk (28.488,71,-
Eur).

Z výpovede svedkyne B. X., ktorá pracovala vo firme TRADET ako referentka, kde na starosti mala
agendu klientov s ohľadom na zmluvy, riešenia problémov, vyplýva, že E. pozná, tí mali podpísanú

zmluvuprednástupomdofirmy,alebolavýstavbapozastavená,akeďzačalipokračovaťvovýstavbe,tak
vtedy bola prijatá obžalovanou pre styk s klientmi, lebo vtedy sa predpokladalo asi 30 % -né navýšenie
cien bytu z pôvodnej ceny. Pán Y. chcel zmluvu zrušiť a požadoval vrátenie peňazí, ktoré tam vložil a tým
pádom bol podľa svedkyne byt voľný a p. E. bolo ponúknutých viacero bytov na výmenu, pričom si vybral
ten po Y., ktorému bolo povedané, že sa mu vrátia peniaze. Malo to prebehnúť tak, že sa hlásila zmena,

späťvzatie vkladu alebo niečo podobné a urobila sa nová zmluva na ten byt. Byt nebol vysporiadaný.

Z výpovede svedkyne MUDr. S. E. vyplýva, že obžalovaná ich ubezpečovala, že spomínaný byt je
voľný a možný na výmenu a celá záležitosť s Y. je vysporiadaná. Neinformovala ich o tom, že je na
tento byt vystavené LV na inú osobu. Po zaplatení finančných prostriedkov na byt sa jej manžel snažil

opakovane stretnúť s obžalovanou, nakoľko boli v situácii, že mali za byt zaplatené, ale stále neboli
vlastníkmi, pričom obžalovaná stretnutie odmietala. Obdŕžali kľúče od bytu, byt prevzali a následne bola
zrealizovaná kolaudácia bytu, pričom bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na jej a manželove meno. V
decembri 2001 dostali od Y. list s výzvou na vypratanie bytu E. z dôvodu, že stále je vlastníkom bytu, a
keďže nevideli iné východisko, dohodli sa o odkúpení bytu za cenu 1.050.000,- Sk (34.853,61,- Eur).

Svedkyňa zotrvala na tom, že ohľadne výmeny bytu jednala s obžalovanou Y., o pani X. vie, že robila
vo firme, boli aj za ňou ohľadne výmeny, tá ich však odkázala na obžalovanú a raz čo boli na výmenu,
bola s obžalovanou a aj sa svedkyňa čudovala, že je oprávnená ukazovať, ktorý byt je voľný. Potvrdila,
že Y. vyplatili sumu výške 858.251,- Sk (28.488,71,- Eur).

Obdobne vypovedal aj svedok Mgr. E. E..

Z výpovede svedkyne MUDr. P. Y. vyplývajú tie isté skutočnosti, ako udáva vo svojej výpovedi Ing. I. Y..Svedok Ing. Y. Q. uviedol, že malo byť vystavených 150 bytov v Y. - B.. Počas spolupráce s firmou
TRADET nezistili, že by konateľka spoločnosti prevádzala peniaze patriace firme na svoj osobný účet.

Podľa svedkyne F. Q. vyplýva, že spoločnosť TRADET nedlhoval len Y., ale aj ďalším, nakoľko
nefungoval finančný tok a potvrdila, že vzťahy medzi konateľmi boli veľmi zlé, niekedy začiatkom roku
2001p.Y.rozposlalmailavydalpríkaz,ženesmúkomunikovaťvovecifinanciísdruhoukonateľkouaoni
sa tým riadili a podľa jej názoru rozhodnúť o tom, aby boli vrátené finančné prostriedky mohol jedine p. Y..

Svedkyňa D. L. vypovedala, že podpísala pokyny nachádzajúce sa na čl. 216 a 796 spisu.

Svedok JUDr. E. L. vypovedal, že bol vykonaný finančný audit, avšak k finančnému vyrovnaniu Y. a E.
sa nevedel vyjadriť.

Ďalej okresný súd vychádzal z uznesenia vyšetrovateľa PZ Okresného úradu justičnej polície PZ Prešov
zo dňa 31.1.2003, ČVS: OÚV-899/30-2002, zo zmluvy o výstavbe bytu, z oboznámeného LV č. XXXX
pre k. ú. B., faktúr vystavených spoločnosťou TRADET na základe Zmluvy o výstavbe č. E adresované
Ing. I. Y., rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 4.3.2002, sp. zn. 13C 291/01, o výstavbe bytu v
dome zo dňa 26.2.1998, dohodou zo dňa 14.2.2001, zmluvou o výstavbe bytu v dome zo dňa 11.6.2001,

ďalej bolo oboznámené aj finančné vysporiadanie zo dňa 22.3.2001, kolaudačné rozhodnutie zo dňa
11.4.2001 číslo: ŽP SP 1272/2001-Se a zo zmluvy zo dňa 14.7.2006.

Z peňažného toku firmy TRADET s.r.o., spracovaného firmou SECO Consulting s.r.o. je zrejmé, že na
byt č. XX v sekcii E vložila finančné prostriedky MUDr. E. vo výške 1.283.340,- Sk (42.599,08,- Eur), ale

aj Ing. Y. vo výške 1.136.200,- Sk (37.714,93,- Eur).

Pri hodnotení osoby obžalovanej okresný súd zistil, že táto bola jedenkrát súdne trestaná, a to
rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 11.6.2010, sp. zn. 5T 21/09 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Prešove zo dňa 20.11.2012 sp. zn. 6To 23/10.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T 21/09 súd zistil, že uznesením vyšetrovateľa PZ,
OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Prešov zo dňa 11.3.2004, ČVS: OÚJP-147/OEK-PO-2004
bolo podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 začaté trestné stíhanie pre trestný
čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Uznesením

vyšetrovateľa PZ, OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Prešov zo dňa 29.6.2004, ČVS: ORP-147/
OEK-PO-2004 bolo trestné stíhanie zastavené a uznesením zo dňa 1.7.2008 pod tou istou spisovou
značkou bolo opätovne začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm.
b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Uznesením vyšetrovateľa PZ, OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov zo dňa 10.10.2008,
ČVS: ORP-147/OEK-PO-2004 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie D. Y.
pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005
na tom skutkovom základe, že

dňa 8.1.2002 uzatvorila v Y. v mene spol. TRADET s.r.o., ul. Slovenská č. 46, Prešov, ako obstarávateľ
stavby, Zmluvu o výstavbe č. H s manželmi I. Z. a D. Z., ako stavebníkmi, v ktorej sa zaviazala
previesť na stavebníkov vlastnícke právo k 2-izbovému bytu č. XX na X. poschodí obytného domu v
sekcii č. X v lokalite B. - Y. X., ktorého zhotovenie bolo predmetom uzatvorenej Zmluvy o výstavbe
a to po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a po celkovom finančnom vyrovnaní

dohodnutých splátok, čo ale neurobila, napriek tomu, že stavebníci dohodnuté splátky včas uhradili a už
v čase podpisu Zmluvy o výstavbe vedela o tom, že na liste vlastníctva k tomuto bytu boli ako vlastníci
zapísaní manželia J. a Z. O., čím takto spôsobila svojím konaním manželom Z. škodu v celkovej výške
1.209.200,- Sk (40.138,09,- Eur). Predmetné uznesenie jej bolo doručené dňa 26.11.2008.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 10.6.2010 bola obvinená D. Y. uznaná vinnou z trestného
činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, na tom
skutkovom základe,že dňa 23.4.2001 uzatvorila v Y. ako konateľka spoločnosti TRADET, s.r.o., Ul. Slovenská č. 46 Prešov
a obstarávateľka stavby, Zmluvu o výstavbe číslo 61/3 so stavebníkmi I. Z. a jeho manželkou D. Z., v
ktorej sa zaviazala previesť na stavebníkov vlastnícke právo k dvojizbovému bytu č. XX, na X. poschodí

obytnéhodomu,vsekciič.X,vlokaliteB.-Y.X.,ktoréhozhotoveniebolopredmetomuzatvorenejZmluvy
o výstavbe a to po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a po celkovom finančnom
vyrovnaní dohodnutých splátok, čo však nevykonala a to napriek tomu, že stavebníci dohodnuté splátky
uhradili, pričom už v čase podpisu Zmluvy o výstavbe vedela a bola uzrozumená o tom, že na liste
vlastníctva k tomuto bytu boli ako vlastníci zapísaní manželia J. a Z. O., čím takto podvodným konaním

spôsobila manželom I. a D. Z. škodu v celkovej sume 1.209.200,-Sk (40.138,09,- Eur), za čo jej bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej
doby dvoch rokov.

Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2012, po tom čo Krajský súd v Prešove uznesením
zo dňa 20.11.2012, sp. zn. 6To 23/10 zamietol odvolanie obžalovanej D. Y..

Uznesením zo dňa 28.5.2013, sp. zn. 5T 21/09 Okresný súd Prešov rozhodol, že odsúdená D. Y. je
účastná amnestie prezidenta SR z 2. januára 2013 a odpúšťa sa jej uložený trest odňatia slobody v
trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky s tým, že sa na ňu
hľadí akoby nebola odsúdená.

Na základe vyššie uvedených dôkazov potom okresný súd dospel k záveru, že obžalovaná D. Y. sa
dopustila trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, na
tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

Obžalovaná uviedla poškodených manželov E. do omylu v otázke vlastníctva k predmetnému bytu, s
ktorým nemohla voľne disponovať a uzatvárať novú zmluvu o výstavbe bytu v dome, nakoľko tento
byt bol v katastri zapísaný na manželov Y.. Pokiaľ ide o otázku obohatenia, v tomto prípade došlo
k obohateniu spoločnosti TRADET s.r.o. a to tým, že uvedená spoločnosť mala k dispozícii finančné
prostriedky od Ing. Y. vo výške 1.136.200,- Sk (37.714,93,- Eur) a taktiež na uvedený byt bola prevedená

suma zo strany manželov E. vo výške 1.283.340,- Sk (42.599,08,- Eur) a títo ešte mali doplatiť sumu
112.082,60,- Sk (3.720,46,- Eur).

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania upravil skutkovú vetu, kde nebolo preukázané, že
škoda mala byť spôsobená aj Ing. I. Y. a MUDr. P. Y., ktorí v podstate uvedený byt predali manželom

E., z ktorých strany došlo k zaplateniu dohodnutej kúpnej ceny, a teda poškodenými v tomto prípade sú
iba manželia E., ktorí zaplatili za uvedený byt dvakrát, raz spoločnosti TRADET, kde došlo k prevodu už
vložených finančných prostriedkov k inému bytu a taktiež manželom Y., a preto v tomto smere došlo zo
strany súdu k úprave skutkovej vety tak, ako to je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ ide o samotný výrok, ktorý bol vyhlásený, v tejto súvislosti poukázal okresný súd, že uznesenie o
vznesení obvinenia v pripojenom spise sp. zn. 5T 21/09 bolo vznesené dňa 10.10.2008 a to pre skutok,
ktorý sa mal stať 11.1.2002, kde následne vo vyhlásenom rozsudku došlo k úprave času spáchania
skutku a to dňa 23.4.2001 a uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2012. Uznesením
zo dňa 28.5.2013, sp. zn. 5T 21/09 o amnestii bolo rozhodnuté, že odsúdená Y. je účastná amnestie v

tejto trestnej veci, kde sa však výrok o amnestii týka výroku o treste a aj zahladzujúce účinku má iba
proti tomuto výroku.

Obvinenie pre skutok, pre ktorý bola obžalovaná v tejto trestnej veci stíhaná, bolo vznesené dňa
31.1.2003 a išlo o skutok, ktorý sa mal stať 11.6.2001, a preto súd vychádzajúc z § 89 ods. 19 Trestného

zákona účinného do 31.12.2005, v zmysle ktorého pokračovaním v trestnom čine sa rozumie také
konanie, ktorého jednotlivé čiastkové útoky vedené jednotným zámerom napĺňajú skutkovú podstatu
rovnakého trestného činu, sú spojené rovnakým alebo podobným spôsobom vykonania a blízkou
súvislosťouvčaseapredmeteútoku,jezrejmé,ževtomtokonkrétnomprípadeideojednotlivéčiastkové
útoky pokračovacieho trestného činu, nakoľko tento je spáchaný rovnakým spôsobom a existuje blízka

súvislosť v čase a predmete útoku.

Nakoľko jeden skutok bol spáchaný dňa 11.6.2001 a druhý 23.4.2001, obvinenie obžalovanej bolo
vznesené dňa 31.1.2003 a je tu nepochybná blízka súvislosť v čase a predmete útoku, preto súd vyvodilzáver, že ide o pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona
účinného do 31.12.2005. Na posúdenie jej konania, teda podľa názoru súdu, boli splnené objektívne
(časová, miestna a vecná súvislosť) i subjektívne (jednotiaci zámer) podmienky.

Na základe vyššie uvedeného súd postupoval podľa § 223 ods. 1 Trestného poriadku účinného do
31.12.2005, z ktorého vyplýva, že súd zastaví trestné stíhanie ak zistí niektorú z okolností uvedených
v 11 ods. 1 Trestného poriadku. Uvedené ustanovenie § 11 ods. 1 písm. e) uvádza tzv. zásadu „nebis
in idem“, že trestné stíhanie musí byť zastavené, ak skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo

právoplatným rozsudkom a v tomto prípade obžalovaná bola uznaná vinnou za uvedený skutok, nakoľko
ide o pokračovaní trestný čin rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T 21/09 za jeden čiastkový
útok, a preto Okresný súd Prešov nemohol rozhodnúť iným spôsobom, len trestné stíhanie obžalovanej
D. Y. pre tento skutok zastaviť.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, sťažnosti okresného prokurátora, ako aj dôkazov,

ktoré predchádzali vyhláseniu napadnutého uznesenia dospel k záveru, že okresný súd na zistenie
skutkového stavu vykonal všetky dôkazy a tieto aj náležitým spôsobom vyhodnotil. Aj krajský súd
poukazuje už na predchádzajúce rozhodnutia krajského súdu. Je toho názoru, že skutok sa stal, a tento
spáchala obžalovaná D. Y.. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na dôvody napadnutého uznesenia,
s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.

Čo sa týka rozhodnutia o zastavení trestného stíhania, krajský súd je toho istého názoru ako okresný
súd. Je potrebné uviesť, že ku skutkom vo veci 5T 21/2009 a vo veci 5T 147/2003 malo dôjsť 23.4.2001
a 11.6.2001, pričom sa jednalo o prevod práv k bytom. Skutky mala spáchať obžalovaná v jednom aj
druhom prípade. Je potrebné poukázať, že vznesené obvinenie vo veci 5T/147/2003 bolo 31.3.2003, a

teda aj evidentne vyplýva, že sa jedná o pokračovanie v páchaní trestnej činnosti obžalovanej. Je tu daný
jednoznačný zámer, ako aj čas a predmet útoku. Je nepochybné, že vo veci 5T/21/2009 bola obžalovaná
právoplatne odsúdená, pričom rozhodnutie o odsúdení nadobudlo právoplatnosť 20.11.2012. Z dikcie
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. e/ Tr. por. je zrejmé, že v takomto prípade je potrebné trestné stíhanie
zastaviť. Tu sa stotožňuje krajský súd s názorom okresného súdu, ktorý trestné stíhanie zastavil s tým,

že došlo k právoplatnému rozhodnutiu o čiastkovom útoku, pričom vo vzťahu k druhému čiastkovému
útoku prichádza do úvahy zásada „res judicata“, teda „vec rozhodnutá“.

Správne preto postupoval okresný súd, keď v zmysle § 223 ods. 1 Tr. por. účinného do 31.12.2005
s použitím § 11 ods. 1 písm. e/ Tr. por. účinného do 31.12.2005 trestné stíhanie obžalovanej D. Y.,

pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.
účinného do 31.12.2005, ktorý mala spáchať na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej
časti napadnutého uznesenia, zastavil.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.