Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115232536
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5115232536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Informačné centrum
podnikateľov, s.r.o., so sídlom Martina Rázusa 23A/8336, Žilina, IČO: 31 613 942, právne zastúpeného
spoločnosťou GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 36 856
380, proti žalovanej: JUDr. Tatiana Vrlíková, bydliskom D. XX, C., právne zastúpenej JUDr. Romanom
Hriadelom, advokátom so sídlom L. XXX/XX, X., za účasti intervenientov: 1/ JS REALIS, a.s., so sídlom
Národná 3708/36, Žilina IČO: 36 810 291, 2/ K. T. nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX., 3/ Ing. C. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. T. XXX/XX, X., 4/ MIRAJ, s.r.o., so sídlom Masarykova 30, Lučenec, IČO: 43

850 804, o určenie vlastníckeho práva, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. 27C/508/2015-165 zo dňa 27. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúd(ďalejvtexteajako„súdprvejinštancie“)zamietolžalobu,ktorou
sa žalobca domáhal určenia, že parkovisko nachádzajúce sa na ul. E. P. v X., postavené na pozemku
reg. C-KN č. 1783/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 482 m2, zapísanom na LV č. XXXX pre

katastrálne územie X. a na časti parcely reg. C-KN č. 1789 - záhrady o výmere 881 m2, zapísanom na
LV č. XXXX pre to isté katastrálne územie, patrí do výlučného vlastníctva žalobcu.
2. Žalobca vychádzal z argumentácie, že ako stavebník postavil predmetné parkovisko na základe
ohlásenia stavebnému úradu zo dňa 16.11.2001. Stavebný úrad súhlasil s realizáciou stavby
parkoviska súhlasom sp. zn. C-10332/2001 zo dňa 7.12.2001. Bola predložená a schválená projektová
dokumentácia. V čase stavby a dokončenia parkoviska žalovaná nebola vlastníkom sporného pozemku,
tento nadobudla od mesta Žilina na základe kúpnej zmluvy. Predmetné cestné teleso je účelovou

komunikáciou a v súlade s rozhodnutím Mesta Žilina slúži k parkovania a zásobovaniu prevádzok na
Národnej ulici v Žiline ako aj k pešiemu ťahu z autobusového nástupišťa na Národnú ulicu v Žiline.
Z rozhodnutia Mesta Žilina, ako stavebného úradu č. 18048/2013-51534/2013-OS-HA vyplýva, že
žalovaná má záujem vybudovať na hranici pozemkov CKN 1789 a CKN 1783/2 drobnú stavbu, a to
nové oplotenie. Od vlastníka parkoviska, teda od žalobcu, ale žalovaná nikdy nedostala súhlas na
realizovanie oplotenia. Žalovaná už začala reálne zasahovať do cestného telesa parkoviska, deštruuje
ho a pripravuje výstavbu svojho oplotenia. Podľa žalobcu je nepochybné, že bez požadovaného určenia

vlastníckeho práva k cestnému telesu (ako predmetu spôsobilému vlastníctva) nebude daný základ pre
riešenie súčasných ako aj prípadných budúcich sporov medzi žalobcom a žalovanou.3. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 27C/508/2015-93 zo dňa 8.10.2018 v spojení s opraveným
uznesením č.k. 27C/508/2015-99 zo dňa 16.1.2018 bola pripustená zmena žaloby tak, že žalobca
má byť výlučným vlastníkom stavby „spevnené plochy a parkovisko“, nachádzajúcej sa na ul. E. P.

v X., postavenej na pozemkoch parc. č. CKN 1789, 1788/3, 1787/3, 1787/5, 1787/4, 1784/3, 1783/2
katastrálne územie X. a vymedzenej polohopisným zameraním vyhotoveným Ing. C. P..

4. Za nesporné súd prvej inštancie vyhodnotil, že predmetom konania je, v zmysle vymedzenia žalobcu,
stavba, ktorá sa nachádza na všetkých uvedených pozemkoch, t.j. aj na pozemku parc. č. 1784/3, ktorý

je zapísaný na LV č. XXXX a vlastníkom ktorého je Stredoslovenská distribučná (podiel 1/1), a.s., ďalej
na pozemku parc. č. 1783/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 489 m2, kde je zapísaný ako
vlastník I. C. (podiel 1/1).
5.Označenívlastnícipozemkov,naktorýchsanachádzastavba,kuktorejžiadažalobcaurčiťvlastníctvo,
však neboli účastníkmi tohto súdneho konania. Žaloba bola totiž podaná iba proti JUDr. P. E. ako
podielovej spoluvlastníčke (spolu so žalobcom) pozemkov parc. č. 1787/3, 1787/4 a 1787/5, resp.

výlučnej vlastníčke pozemku parc. č. 1789.

6.Okresnýsúdpretokonštatoval,ženebolasplnenápodmienkapasívnejvecnejlegitimácie.Predmetom
konania je totiž objekt špecifikovaný žalobcom ako „spevnené plochy a parkovisko“, ktorý sa nachádza
na viacerých pozemkoch. Preto nie je možné, aby sa rozsudok súdu o určení vlastníckeho práva

vzťahoval len na vlastníkov niektorých pozemkov, na ktorých je tento objekt umiestnený, keďže určenie
vlastníckeho práva k tomuto objektu sa týka a zasahuje do vlastníckeho práva vlastníkov všetkých
pozemkov, na ktorých je objekt umiestnený. Inými slovami, z hľadiska vecnej legitimácie je nevyhnutné,
aby v konaní vystupovalo spoločenstvo vlastníkov všetkých pozemkov, na ktorých sa nachádza objekt,
ktorý je predmetom konania a ku ktorému sa žiada určenie vlastníckeho práva.

7. Súd prvej inštancie uzavrel/zhrnul, že v okolnostiach súdenej veci ide o nerozlučné procesné
spoločenstvo a nakoľko žalobca nesplnil podmienku účasti všetkých nevyhnutných subjektov, nemohol
byťúspešný,čoje výlučnýmdôvodomzamietnutiažaloby.Sohľadomnauvedenénepristúpilkvecnému
prieskumu/posúdeniu (dôvodov) žaloby (resp. procesnej obrany žalovanej).

8. Dodal, že nie je možné stotožniť sa s tým, že jeden z vlastníkov I. C. je konateľom žalobcu, nakoľko
tento je zapísaný na LV č. XXXX ako fyzická osoba, t.j. nejedná sa o subjekt totožný so žalobcom. Taktiež
bezpredmetným ostáva, že Stredoslovenská distribučná a.s., je vlastníkom len nepatrnej časti pozemku,
na ktorom je objekt, ktorý je predmetom konania.

9. Nakoľko mala žalovaná vo veci plný úspech, okresný súd jej voči žalobcovi priznal náhrada trov
konania v rozsahu 100 %.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia na ďalšie
konanie.

11. V súvislosti s aplikáciou inštitútu núteného spoločenstva okresnému súdu vytýkal, že jeho pozornosti
ušiel predmet sporu, ktorým je stavba a nie pozemok. Rovnako tak súd zrejme opomenul, že zásada
superficies solo cedit je v práve Slovenskej republiky modifikovaná tak, že stavba i pozemok môžu
byť samostatnou vecou (a teda i spôsobilým samostatným predmetom sporu). Zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva, že v prípade, ak je predmetom sporu určenie vlastníckeho práva k stavbe, tak je

potrebné ako žalovaných označiť všetkých vlastníkov pozemku, na ktorom je stavba postavená. Stavba
- nehnuteľnosť je samostatný predmet právnych vzťahov a jej vlastníctvo nie je závislé od súhlasu
vlastníka pozemku. Vlastnícke právo k stavbe sa konštitutívne nadobúda jej vybudovaním. Žalobca sa
domáhaurčeniavlastníctvakstavbevočiosobe,ktorávlastníctvožalobcupopiera.Súdvšaknútižalobcu
žalovať i iné osoby, a to bez toho, že by títo vlastníci pozemkov mali so žalobcom spor o jeho vlastníckom

práve k stavbe. K žiadnemu zásahu do vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov dôjsť nemôže, nakoľko
stavba je už dávno postavená a vlastníci týchto pozemkov (resp. ich právni predchodcovia) vyjadrili svoj
súhlas s postavením stavby (napr. v stavebnom konaní), a teda svoje právo užívať pozemok dobrovoľne
obmedzilivprospechvlastníkastavby.Rozhodnutieokresnéhosúdujepretopodľaodvolateľasvojvoľné,
arbitrárne a ako také právne neudržateľné.

12. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), subjektívne legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu (§ 359
CSP), vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného
súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

14. Odvolateľ síce náležite poukazuje na zásadnú (právnu) skutočnosť, že vlastnícky režim pozemku
a stavby na ňom umiestnenej je (v zásade) nezávislý, následne však opomína špecifikum predmetu

tohto súdneho konania, ktorým (predmetom) je spracovaná/spevnená plocha označených pozemkov.
Nejedná sa teda/totiž o „klasický/štandardný“ prípad (samostatnej) stavby - t.j. predovšetkým budovy -
kde niet pochýb, že okruh žalovaných (v prípade žaloby o určenie vlastníctva k nej) je daný okruhom
(evidovaných) vlastníkov tejto budovy.
15.Dôsledkompripustenialogikyžalobcu/žalobybybolaneakceptovateľnásituácia,kedy(adabsurdum)
ktokoľvek „vybetónuje/vyasfaltuje“ cudzí pozemok a tým sa stáva - úplne nezávisle od vlastníka

pozemku - vlastníkom tejto „veci/stavby“ a fakticky odníma vlastníkovi základné pojmové znaky/
vymedzenia obsahu vlastníckeho práva (právo vec užívať, disponovať ňou...). Zároveň nie je jasné,
prečo sú pri predmetnej žalobe o určenie vlastníckeho práva sporovými stranami len niektorí (vybraní)
vlastníci spracovaných pozemkov. Niet totiž rozumnej pochybnosti o tom, že určenie vlastníckeho práva
zasiahne do hmotno-právnej situácie vlastníkov všetkých spracovaných pozemkov. Ak by „kľúčom k

výberu“ žalovaných subjektov mala byť tvrdená realizácia oplotenia (len žalovanou), potom je otáznou
ne/správnosť zvolenej procesnej obrany - žaloby (napr. žaloba o odstránenie oplotenia, vypratanie
nehnuteľnosti). Ak však má žalobca za to, že jedine žalobou o určenie vlastníckeho práva možno predísť
do budúcnosti sporom, je namieste/nevyhnutné žalovať všetky dotknuté subjekty, t.j. vlastníkov všetkých
zastavaných pozemkov (bez ohľadu na to, že žalobca s nimi “nie je v spore“).

16. Nemôže obstáť ani argumentácia založená na administratívno-právnych (resp. technických)
predpisoch (cestné teleso, miestna/pozemná komunikácia...), nakoľko relevantnou je tu (v civilnom
súdnom konaní) len úprava občiansko-právnych vzťahov („vecí“) v zmysle Občianskeho zákonníka.
Správne v tejto spojitosti aj samotný žalobca uvádza, že sa vlastníctvo k takémuto „druhu veci“

nezapisujedokatastranehnuteľností(viďkód22-parkovisko-uvedenývprílohe2-Spôsobyvyužívania
pozemku - vyhl. Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam).
17. Z určujúceho hľadiska je podstatné, že vecné posúdenie právneho režimu tejto „veci“ (t.j., či ide o
samostatnú vec a [či] je možný prevod vlastníctva určitého druhu spracovania/úpravy pozemku (jeho

spevnenia) bez súčasného prevodu tohto pozemku alebo ide o stavbu v zmysle stavebného práva, ktorá
je však len súčasťou pozemku v zmysle prepisov občianskeho práva (pozri v danej spojitosti rozsudok
Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 5 Afs 24/2008-63 zo dňa 25.9.2008) prichádza do úvahy len v
konaní s riadne označeným okruhom dotknutých subjektov (všetkých vlastníkov všetkých spracovaných
pozemkov), čo v posudzovanej veci absentuje.

18. Napokon, vo vzťahu k argumentu žalobcu, že „predmetné cestné teleso je nepochybne účelovou
komunikáciou“ možno poukázať na ustanovenie § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon), v zmysle ktorého miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a
užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú
zaradené do siete miestnych komunikácií.

19. Konštatované vo svojom súhrne viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého meritórneho výroku.
Žiada sa dodať, že vlastnícke právo nepodlieha účinkom premlčania, žalobcovi teda nič nebráni v jeho
kvalifikovanej obrane.
20. Relevantnej procesnej úprave a výsledku dotknutého sporového konania následne zodpovedá i

závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.

21. Výrok krajského súdu o trovách odvolacieho konania vychádza z § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na plný procesný úspech žalovanej v tomto štádiu konania,
jej odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O

konečnej/konkrétnej výške trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251
CSP) odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.