Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/115/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120203241
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5120203241.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Mgr. U. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom G.-E. -F..X, U., Nemecká spolková republika, právne zastúpeného V4 JURISTIC group, s.r.o., so
sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, Furdekova 16, proti žalovanej L. P., rod. U., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom C., L. XXX, toho času K., V. XXXX/XXA, o vrátenie daru, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/21/2020-97 zo dňa 31. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol (v celom rozsahu) žalobu žalobcu o vrátenie daru
zaplatenia sumy 11.000 eur spolu s úrokom z omeškania. Vychádzal z toho, že žalobca neprodukoval
žiaden dôkaz, ktorý „by bol spôsobilý bezpečne preukázať“ sporné skutkové tvrdenia o uzavretí
darovacej zmluvy medzi stranami sporu. Len samotné poskytnutie peňažných prostriedky žalobcom
tretej osobe totiž nepreukazuje vznik darovacej zmluvy a nemožno z neho vyvodzovať, že týmto došlo k
prijatiu daru žalovanou. Okresný súd konštatoval, že pre posúdenie otázky dôvodnosti návrhu žalobcu
vzájomné vzťahy strán ohľadne vyplatenia kúpnej ceny (či a aká suma bola z peňazí žalovanej použitá)

sú irelevantné.
2. Zdôraznil, že predmetom darovania nie je platenie cudzieho dlhu; a to ani proti veriteľovi, ani
hlavnému dlžníkovi. Okresný súd dodal, že ten, kto poskytol plnenie za iného, má právo domáhať
sa vydania predmetu bezdôvodného obohatenia. Súd však nemôže priznať niečo iné, než požadoval
žalobca; ktoré konštatovanie sa vzťahuje aj na nemožnosť priznania požadovaného plnenia, ale z iného
skutkovéhozákladu,akobolvymedzenýžalobcom.Súdtotižnemápovinnosťsožalobcompredložených
a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré neboli žalobcom produkované. Okresný

súd následne zhrnul, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdenej darovacej
zmluvy ako titulu, od ktorého odvodzoval uplatnené právo; ktoré bremeno však neuniesol.
3. O trovách konania rozhodol tak, že v spore plne úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, nakoľko
vznik trov na jej strane z obsahu spisového materiálu nevyplýval.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci „na nové prejednanie a rozhodnutie“. Poukazoval na to, že tvrdenia žalovanej vo

vyjadrení k žalobe (že peňažné prostriedky vo výške 11.000 eur patrili žalovanej, pričom si ich požičala
od pani G.) sa nezakladajú na pravde. Súvisiaca zmluva o pôžičke z 5.12.2016 bola antidatovaná, čo je
zrejmé aj vzhľadom na použitý vzor tejto zmluvy. V danej spojitosti žalobca podal na žalovanú i trestné
oznámenie pre zločin marenia spravodlivosti.5. Pre odvolateľa bolo „nepochopiteľné“, prečo za takejto situácie okresný súd nevykonal navrhovaný
dôkaz výsluchom L. G.. Obdobne nebola vypočutá „dôležitá svedkyňa“ U. X., od ktorej žalovaná za sumu
11.000 eur kúpila hnuteľnú vec - salón. Žalobca dodal, že žalovaná sa po prevzatí sumy 11.000 eur

niekoľkokrát chválila svojim priateľom a známym, že túto sumu jej daroval práve žalobca; taktiež toto
tvrdenie je schopný preukázať svedeckou výpoveďou.
6. Odvolateľ tiež namietal, že nebol v pozícii strany sporu vypočutý „na diaľku - prostredníctvom zaslania
písomných otázok a odpovedí“ a dotknutou žiadosťou sa okresný súd nezaoberal, resp. ju neakceptoval.
Žalobca uviedol, že sa dlhodobo zdržiava v Nemeckej spolkovej republike a v spojitosti s karanténnymi

opatreniami mal sťaženú prepravu na Slovensko. Nevypočutím žalobcu (požadovaným/označeným
spôsobom) malo dôjsť k zásadnému porušeniu procesného predpisu.

7. Žalovaná - popri zopakovaní podstatnej časti svojich dovtedajších tvrdení - trvala na tom, že suma
11.000 eur, ktorá bola zaplatená za kúpu salóna, nebola darom od žalobcu. Doplnila, že žalobca sa jej
(aj prostredníctvom advokátov) stále snaží ubližovať a „v jednom kuse klame“.

8. V následnej reakcii žalobca trval na podanom odvolaní, vrátane zopakovania časti odvolacej
argumentácie.
9. K tejto odvolacej replike žalobcu sa už žalovaná nevyjadrila.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Žalobca sa zaplatenia sumy 11.000 eur s príslušenstvom domáhal titulom vrátenia daru. Pokiaľ

chcel byť v spore úspešným, východiskovým tvrdením, ktoré musel preukázať (uniesť tak bremeno
konkrétneho skutkového tvrdenia, ako aj následné dôkazné bremeno), bolo samotné darovanie
predmetnej sumy žalovanej. V tomto smere bol však žalobca veľmi (až hranične) stručný. Počas
celého konania - čo platí aj pre jeho odvolacie štádium (bez ohľadu na to, že by sa jednalo o už
neprípustné skutkové novoty) - nevymedzil ani elementárne skutkové okolnosti týkajúce sa údajnej

ústnej darovacej zmluvy medzi ním a žalovanou. To znamená, kedy (časovo) konkrétne malo k uzavretiu
darovacej zmluvy dôjsť; akým spôsobom - akými jedinečnými (vrátane aspoň rámcovo zadefinovaného
súvisiaceho slovného prejavu zúčastnených) úkonmi/konaním zmluvných strán mala byť darovacia
zmluva uzavretá; ako bolo dojednané odovzdanie daru a akým spôsobom dar žalovaná prijala.

12. Nakoľko v žalobe i v následných procesných úkonoch žalobcu v rámci prvoinštančného konania
predmetné konkrétnosti úplne absentovali, na účinné popretie darovania postačoval zo strany žalovanej
„jednoduchý“ nesúhlas. Pokiaľ aj uviedla ďalšie okolnosti, ktoré spochybňovali nielen tvrdené darovanie,
ale vôbec aj poskytnutie sumy 11.000 eur z účtu žalobcu ako prostriedkov mu patriacich, ide o tvrdenia,
ktoré sú z pohľadu predmetu sporu nadbytočné a náležite ich vyhodnotil už okresný súd ako irelevantné.

13. Plnenie dlhu za iného môže byť dôvodom na požadovanie vydania bezdôvodného obohatenia, čo je
však skutkovo diametrálne odlišný základ, než je skutkový základ pre vrátenie daru. Konajúci súd/súdy
pritom nie sú v sporovom kontradiktórnom konaní oprávnené iniciatívne (bez príslušného procesného
úkonu žalobcu) meniť skutkový základ veci. Taktiež na tieto súvislosti správne poukázal už okresný súd,
ktoré úvahy a závery odvolateľ vôbec nespochybňuje.

14. Krajský súd dodáva, že žalobca v žalobe darovanie spájal výlučne s aktom zaplatenia kúpnej ceny
za salón z jeho bankového účtu; čiže s bezhotovostným prevodom tretej osobe. V rámci odvolania -
bez ohľadu na neprípustnosť zmeny žaloby, resp. vymedzenie ďalších skutkových tvrdení a dôkazov
- uvádza, že „prevzatou sumu“ 11.000 eur sa žalovaná mala chváliť pred jej známymi. Termín

„prevzatá suma“ je vlastný skôr bezprostrednému prevzatiu v finančnej sumy v hotovosti; pokiaľ by
aj žalobca pod týmto pojmom myslel zaslanie na účet žalovanej, taktiež uvedené tvrdenie by bolo
odlišné od bezhotovostného prevodu priamo tretej osobe. Rovnako tieto zásadné rozpory v skutkových
vyjadreniach žalobcu výrazne znižujú vierohodnosť jeho - aj tak už veľmi nepresvedčivých - tvrdení o
darovaní.

15. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že okresný súd do určitej miery až nad rámec jeho procesných
povinnostíapostaveniavsporovomkonanísanapojednávanísnažilotázkaminažalujúcustranudoplniť
chýbajúce, resp. nedostatočné skutkové tvrdenia.16. Nedostatky v skutkovom vymedzení žalobcom tvrdeného darovania priamo podmieňujú aj
opodstatnenosť nevykonania dokazovania navrhovanými svedeckými výpoveďami. Osobitne, ak ani
jednouzosvedeckýchvýpovedí(čiužpaniG.alebopaniX.)nemalobyťpreukázanésamotnédarovanie.

17. Navyše, je nutné uviesť, že okresný súd žalujúcej strane v reakcii na jej žiadosť oznámil ešte pred
pojednávaním, že potrebu vykonania navrhnutých dôkazov vyhodnotí až po nevyhnutných úkonoch
v rámci pojednávania. Právny zástupca žalobcu pritom v rámci pojednávania návrh na vykonanie
výsluchu menovaných svedkýň nevzniesol, čo platí aj pre záverečné štádium pojednávania - vyjadrenie
k dokazovaniu pred záverečnými prednesmi strán.

18. Rovnako výsluch strany, hoci aj formou odpovedí na písomné otázky, je dôkazným prostriedkom, o
ktorého nariadení rozhoduje súd (§ 185 ods. 1 CSP). To znamená, že prednesenie takejto požiadavky
niektorou zo strán automaticky neznamená, že ju súd musí akceptovať. Žalobcovi zároveň nič
nebránilo kedykoľvek v priebehu prvoinštančného konania zaslať konajúcemu súdu jeho vlastný (nie
prostredníctvom vyjadrení právneho zástupcu) opis rozhodných skutočností.

19. Naopak, práve nedostatky v elementárnych skutkových vyjadreniach žalujúcej strany viac menej
priamo vylučovali dôvodnosť potreby (písomného) výsluchu žalobcu. Fakultatívne oprávnenie súdu
požiadať stranu o doplňujúce/ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP) nie je pritom možné vykladať
tak,žesúdnazákladevlastnejiniciatívyavpodstatezastranusporu(vtomtoprípadežalobcu)budeplniť
jeho procesné povinnosti. Takýto prístup by bol v príkrom rozpore s ústavnými zásadami nestrannosti

súdu a rovnosti postavenia strán v konaní/v spore.

20. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

21. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku
o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu

trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v
spore a zohľadnil, že žalovanej trovy konania nevznikli a že žalovaná si dotknutý procesný nárok ani
neuplatňovala.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s §

396 ods. 1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom
konaní (vôbec) úspešný, preto mu nevzniká nárok na náhradu jeho trov. Naproti tomu (aj) v odvolacom
štádiu konania úspešnej žalovanej z obsahu spisu v súvislosti s odvolacím prieskumom vznik žiadnych
trov nevyplýva - § 251 CSP. Takéto „jednoetapové“ rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania
zodpovedá aj východiskám a záverom ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (bližšie

napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R
72/2018).

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.