Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, July 28, 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17C/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720201365
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5720201365.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v spore žalobcu: Y. L., X..

XX.XX.XXXX, L. P. X, XXX XX H., štátna občianka SR, proti žalovanej: F. G., X.. XX.XX.XXXX, L. G. XX,
XXX XX H. - J., štátna občianka SR právne zast. JUDr. Katarína Turanská, advokátka so sídlom Martin,
Štúrovo námestie 10520/13B, v konaní o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti nároku na zaplatenie sumy 5.000,- € titulom náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalovaná m á voči žalobkyni právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 03.04.2020 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaslať žalobkyni doporučený list s ospravedlnením a súčasne žiadala, aby bola žalovanej uložená
povinnosťzaplatiťjejsumu5.000eurtitulomnáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch.Žalobuodôvodnila
tým, že rozhodnutím Okresného úradu Martin, odbor všeobecnej vnútornej správy, Rozkazom o uložení
sankcie č.: OÚ-MT-OVVS-2019/014914/412/Hl zo dňa 17.09.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť

21.10.2019 uznal žalovanú F. G. vinnú z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 pís. d) Zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustila tým, že v presne nezistenom čase, niekedy v
mesiaci apríl 2019, v areáli hokejového štadióna na ul. Švermova vo Vrútkach sa Y. L. dozvedela od H.
G., že žalovaná na ňu povedala, že je piča. Ďalej, v presne nezistenom dni a čase, niekedy v mesiacoch
apríl - máj 2019, v areáli hokejbalového štadióna na ul. Švermova vo Vrútkach sa Y. L. od E. J., H. G. ako
aj ďalších priateľov dozvedela, že žalovaná o nej rozpráva, že je kleptomanka, že mala kradnúť alkohol
v Bille a v Kauflande, čím úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým spôsobom. Bolo

jej uložené pokarhanie. Žalovaná sa proti rozhodnutiu správneho orgánu nedovolala.
Žalovaná označila žalobkyňu za kleptomanku, ktorá kradne v obchodoch alkohol a to v okruhu ľudí, ktorí
žalovanú poznajú. Žalobkyňa nedala žalovanej žiaden relevantný dôvod, na základe ktorého by ju mohla
žalobkyňa označiť za kleptomanku a nikdy nebola za takýto priestupok alebo trestný čin riešená. Preto
má žalobkyňa právo podľa § 11 Občianskeho zákonníka na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Žalovaná svojim konaním neoprávnene zasiahla do práva žalovanej na ochranu osobnosti tým, že ju

verejne označila za kleptomanku kradnúcu v obchode alkohol, pričom toto nie je pravda.

2. K žalobe sa vyjadrila písomne žalovaná a uviedla, že so žalobou nesúhlasí, že nie je dôvodná s
tým, že tak ako uviedla vo svojej výpovedi už aj na Okresnom úrade Martin, trvá na tom, že svojmumanželovi H. G. v rámci ich manželského vzťahu počas hádky uviedla hanlivé slovo na žalobkyňu.
Uvedené sa teda uskutočnilo v súkromí len medzi ňou a jej manželom. Žalovaná to nikdy neuviedla
na verejnosti. Rovnako nikdy neuvádzala na verejnosti, že žalobkyňa je kleptomanka. Toto poprela

aj v rámci priestupkového konania. Zároveň je potrebné poukázať, že v tom čase žalovaná spolu s
manželom prechádzali rozvodovým konaním, situácia medzi žalovanou a jej bývalým manželom už
bola veľmi náročná. Manžel bol voči žalovanej agresívny, opakovane ju fyzicky napadol. Žalovaná
mala podozrenie, že jej manžel so žalobkyňou udržiava intímny vzťah, preto aj počas hádky bolo
spomenutémenožalobkyne.Žalovanávšakniejezodpovednázato,čouviedlamanželoviaonnásledne

rozširoval a povedal žalobkyni. Tiež je potrebné uviesť, že žalobkyňa je v úzkom vzťahu s bývalým
manželom žalovanej, nakoľko je sponzorom hokejbalového klubu vo Vrútkach. Rovnako svedkovia,
ktorých uvádza žalobkyňa, sú v blízkom vzťahu buď s p. G. alebo s činnosťami, ktoré vykonáva. Tiež
žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť peňažného zadosťučinenia voči žalovanej, pretože neprodukovala
dôkazy, že by bola v značnej miere znížená jej dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. Rovnako ani v
rámci priestupkového konania nebolo preukázané, že by došlo k zníženiu dôstojnosti, resp. vážnosti,

žalobkyne v spoločnosti. Na peňažné zadosťučinenie teda nie sú splnené zákonné podmienky. Žalovaná
žiadala žalobu zamietnuť.

3. Na vyjadrenie žalovanej reagovala písomne žalobkyňa a uviedla tvrdenia zhodné ako v žalobe.

4. Žalovaná v rámci ďalšieho písomného vyjadrenia zotrvala na svojom predchádzajúcom tvrdení. Súd
vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný právny a skutkový
stav veci:

5. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že z okruhu svojich známych sa jej

dostalo, že žalovaná o nej rozprávala, že preprala peniaze, že kradla na pošte aj v obchode a podobne.
Manžel žalovanej jej tak dva roky dozadu telefonoval, že mala preprať nejaké peniaze. Tiež od p. O. sa
dozvedela, že mala ukradnúť nejaké peniaze. Následne jej volali aj nejakí iní ľudia. Žalovaná o nej mala
rozprávať, teda o žalobkyni, že peniaze ukradla. Tvrdila to doma manželovi. To bolo medzi žalovanou a
manželom, tak to neriešila, potom na hokejbalovom štadióne sa jej stalo, že spoločný známy žalobkyne

a p. G. a aj p. G. sa pred všetkými na tom štadióne vyjadril, že nebude sedieť pri takej a takej zlodejke.
Žalobkyňa uviedla, že sa chcela zdvihnúť a odísť, ale predseda klubu jej povedal, aby si z toho nič
nerobila. Ľudia v okolí si to všimli tiež a povedali jej, aby sa na takého človeka vykašľala. Tiež sa stretla
žalobkyňa so svojou známou a tá jej povedala, že už dávno p. G. o nej rozširuje medzi známymi, že je
zlodejka a že mala kradnúť. Tá známa bola p. E. J.. Tiež p. D. sa vyjadril, že počul od žalovanej, že sa

na adresu žalobkyne vyjadrila, že je zlodejka.

6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že tvrdenie žalobkyne nie je pravda. Problémy nastali vtedy, keď
sa dozvedela, že jej bývalý manžel má intímny pomer s p. L.. Čo sa týka priestupkového konania, na
Okresný úrad ju nikto nevolal, takže tam nevypovedala. Vypovedala len na polícii a následne prišlo

rozhodnutie, že sa to rieši pokarhaním. Na polícii žalobkyňa uviedla, že sa priznala, že sa vulgárne
vyjadrila na adresu žalobkyne pred svojim manželom. Proti rozhodnutiu o priestupku sa neodvolala,
brala to ako hotovú vec. Nikdy sa však nevyjadrila o žalobkyni, že je zlodejka a že by mala kradnúť
v Kauflande alebo v Bille. Žalovaná ďalej uviedla, že jej bývalý manžel sa vyjadril, že pôjde proti nej
svedčiť. Vtedy to celé pochopila, že je to o intímnom vzťahu medzi jej bývalým mužom a p. L.. Žalovaná

ďalej uviedla, že skutočne tie reči o p. L., že mala kradnúť, počula. Podľa nej to rozširoval jej bývalý
manžel, teda bývalý manžel žalovanej, aby mal dôvod ju, ako manželku, odstaviť.

7. Svedok Z. J. vypovedal, že k obidvom stranám sporu má priateľský vzťah. Spomína si, že na jednom
hokejbalovom zápase sa p. F. vyjadril, že vedľa tejto zlodejky sedieť nebude, povedal presne „kurve

zlodejskej“. V tom čase on nevedel, kto mal byť tým zlodejom, až na druhý deň mu p. G. povedal, že to
bolo vyjadrenie na p. L.F.. Následne ho oslovila žalobkyňa ako predsedu hokejbalového klubu, že ona
je jednou z prispievateliek klubu a žiada, aby zasiahol voči p. G., aby nešírila o žalobkyni nepravdy, že
by mala byť zlodejka. Preto zavolal žalovanej, bavili sa o tom, žalovaná sa nevyjadrila, že by to nebola
pravda. Vyzval ju, aby upustila od takéhoto konania. On sám však nikdy od p. G. nepočul, že ba sa

vyjadrovala na adresu žalobkyne, že kradne alebo podobne. Z úst p. G. to nikdy nepočul, ani, že by sa
vulgárne vyjadrovala na adresu žalobkyne.8. Svedok H. D. vypovedal, že sa mu donieslo o tých udalostiach na štadióne, že p. L. kradne. Nevie,
kto to povedal. Ono sa to hovorilo tým spôsobom, že „počul si o tom, že Vlasta kradne?“. Svedok
ďalej uviedol, že nikdy nepočul od p. G., že by sa na adresu p. L. vyjadrovala, že kradne. Jedenkrát

bol svedkom telefonického rozhovoru p. G. so svojou manželkou, pričom on jej povedal, že: „ak sa
ospravedlníš, tak to Y. nechá tak“ a svedok uviedol, že tiež počul z telefónu ako F. G. povedala, že sa
nemá za čo ospravedlniť na čo jej manžel pán G. povedal: „za to, že si povedala, že kradne v Kauflande“,
na čo p. G. odpovedala, že nekradne v Kauflande, ale v Bille. Bol to telefonický rozhovor, svedok sa cítil
nepríjemne tak z kancelárie odišiel.

9. Svedok H. G. uviedol, že minimálne štyri roky dozadu mu jeho bývalá manželka povedala, že p. L.
chytili v Kauflande ako kradne a že ju riešila neter jeho bývalej manželky p. H. Y.A.. Ona bola mestská
policajtka. Asi v roku 2018 svedkovi volala p. L. a povedala mu, že na štadióne, kde bolo asi 500 ľudí sa
mal S. F. vyjadriť, že vedľa zlodejky sedieť nebude. Svedok tiež uviedol, že v tom čase mal s bývalou
manželkouproblémy,upodozrievalaho,žemásp.L.intímnypomerainvektívypotomvyústilidotoho,že

sa bývalá manželka vyjadrovala o p. L. spôsobom napr. že „ujebala“ peniaze na pošte, bolo toho strašne
veľa. Svedok uviedol, že ono sa to o p. L. rozprávalo, ale tých ľudí, čo to rozprávali, po mene nepozná.

10.SvedkyňaC.H.uviedla,žejezamestnankyňoužalobkyne.Spomínasižerazprišlap.G.napredajňu,
povedala, že sa prišla p. L. ospravedlniť ako ju pourážala. Svedkyňa uviedla, že ona nevedela o tom,

že by ju mala nejako dourážať, nevedela to ani od nej, ani od nikoho iného. Potom p. L. začali chodiť
anonymné listy a p. L. svedkyni povedala, aby sa pripravila na to, že p. G. o nej šíri, že kradla.

11. Svedkyňa H. L. vypovedala, že p. L. nepozná, p. G. je jej sesternica. Zhruba pred dvomi rokmi sa
stalo, že jej p. L. volala, chcela sa stretnúť. Uviedla, že p. G. sa rozvádza, že nedáva svojmu manželovi

rozletapodobnéveci.Tiežchcelap.L.riešiť,ževrajsvedkyňamalapovedaťop.L.,žekradne.Svedkyňa
však zdôraznila, že toto nikdy nepovedala.

12. Svedok S. F. uviedol, že počul od XY ľudí, že p. L. je zlodejka a že mala kradnúť, ale nepočul to
od p. G.. Uviedol, že je tiež pravdou, že na hokejbalovom zápase, kde mal vyhradené sedenie a prišla

tam p. L.F., tak povedal, že „čo tu robí tá špina zlodejská“. To je pravda. Mal na to svoj dôvod, pretože
aj jemu p. L. dlží peniaze.

13. Svedkyňa B. G. uviedla, že žalovaná je jej bývalá švagriná a žalobkyňu v minulosti nepoznala. Dnes
ju pozná trošku lepšie, pretože sa zblížila s p. G.. Spomína si, že sa raz so žalovanou stretla v Lidli,

rozprávali sa o rodinných záležitostiach a vtedy jej žalovaná povedala, že jej povedala nejaká policajtka,
že Y. L. mala kradnúť niekde v Kauflande.

14. Z Rozkazu o uložení sankcie za priestupok Okresného úradu Martin č. OÚ-MT-
OVVS-2019/014914/412/Hl vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania správny orgán uznal obv.

F. G. vinnou z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustila tým, že v presne
nezistenom dni a čase niekedy v mesiaci apríl 2019, v areáli hokejového štadióna na ul. Švermova vo
Vrútkach sa Y. L. dozvedela od H. G., že žalovaná na ňu povedala, že je piča. Ďalej, v presne nezistenom
dni a čase, niekedy v mesiacoch apríl - máj 2019, v areáli hokejbalového štadióna vo Vrútkach sa Y. L.
od E. J., H. G. ako aj ďalších priateľov dozvedela, že obvinená o nej rozpráva, že je kleptomanka, že

mala kradnúť alkohol v Bille a v Kauflande.
Za uvedený skutok správny orgán uložil obv. F. G. pokarhanie.

15. Z lekárskeho potvrdenia vyplýva, že 15.06.2019 v Martine na ul. Devínska 17//22 F. G. napadol
manžel, bránil jej z bytu odisť, opakovane ju udieral a spôsobil jej pomliaždenie ramena, predlaktia,

stehna a bedrového kĺbu.

16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

17. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.18. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

19. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

20. Pôvodne sa žalovaná voči žalobkyni domáhala aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, v
záverečnom návrhu však v tejto časti vzala svoj návrh späť, preto v rozsudku súd konanie o náhrade
nemajetkovej ujmy v peniazoch a to vo výške 5.000 eur zastavil.

21. Predmetom konania zostalo teda iba primerané zadosťučinenie spočívajúce v morálnom plnení, teda
v ospravedlnení sa žalovanou žalobkyni.

22. Je dôležité zdôrazniť, že z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah
bol spôsobený zavinene, či nezavinene, alebo vedome, či nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie
následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených
práv v osobnosti fyzickej osoby. Z uvedeného je teda zrejmé, že primárne musí byť preukázané, či vôbec

došlo k neoprávnenému zásahu. Až následne sa skúma spôsobilosť tohto zásahu vyvolať ohrozenie
alebo narušenie chránených práv. Pre daný prípad posúdenia existencie neoprávneného zásahu boli
teda relevantné výpovede svedkov, z ktorých ani jeden, s výnimkou H. G., nepotvrdil, že by sa žalovaná
o žalobkyni hanlivo a vulgárne vyjadrovala a že by o nej rozprávala, že je kleptomanka a že mala kradnúť
alkohol v Bille a v Kauflande. Svedok Z. J. vypovedal na pojednávaní, že nikdy od p. G. nepočul, že by

sa vyjadrovala na adresu žalobkyne, že tu niekto kradne. Svedok H. D. na pojednávaní rovnako ako
vypovedal, že nikdy nepočul od p. G., že by sa na adresu p. L. vyjadrovala, že kradne. Svedkyňa C. H. na
pojednávaní vypovedala, že nevedela o tom, že by mal p. L. niekto dourážať. Ona o tom nevedela a ani
od nikoho iného nepočula, že by mal p. L. niekto dourážať. Svedkyňa H. L. vypovedala, že s ňou chcela
p. L. riešiť, že ona, teda svedkyňa a nie žalovaná, mala povedať, že p. L. kradne. Svedok S. F. vypovedal,

že toto od p. G. nepočul. Svedkyňa B. G. na pojednávaní povedala, že jej hovorila priamo žalovaná, jej
sesternica p. G., že jej vravela nejaká policajtka, že Y. L. mala kradnúť. Jediný svedok, ktorý vypovedal,
že priamo počul od žalovanej, že sa mala vyjadriť o žalobkyni, že kradne bol H. G.. Ten na pojednávaní
povedal „povedala mi bývalá manželka, že L. chytili v Kauflande ako kradne“. Pokiaľ ide o výpoveď tohto
svedka H. G., tak z ostatných dôkazov vyplynulo a samotný svedok H. G. potvrdil, že v inkriminovanej

dobe, keď sa mala žalovaná takto vyjadriť, tak mali v manželstve problémy. Upodozrievala ho, že mal
intímny pomer R. L. a vyústilo to do toho, že sa o L. vyjadrovala, aj tak, že „ujebala“ peniaze a ešte kopu
ďalších vecí. Bolo toho veľa.
Ako predpoklad zodpovednosti za porušenie práva na ochranu osobnosti musí byť splnená podmienka
existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu buď v porušení alebo len ohrození osobnosti

fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Vykonaným dokazovaním však existencia takéhoto
zásahu preukázaná nebola. Ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by sa žalovaná o žalobkyni vyjadrovala
hanlivo alebo že by mala tvrdiť, že žalobkyňa kradla a že je kleptomanka. Jedinou osobou, pred ktorou
sa žalovaná týmto spôsobom o žalobkyni vyjadrila, bol jej vtedajší manžel a uvedené vyjadrenie odznelo
za nesmierne vyostrenej situácie medzi manželmi. Naviac, odznelo v súkromí a teda takéto vyjadrenie

nebolo spôsobilé vyvolať akékoľvek ohrozenie alebo narušenie chránených práv žalobkyne, iba že by
uvedené tvrdenie žalovanej ďalej v spoločnosti rozširoval jej bývalý manžel, avšak za takéto konanie,
ak by k nemu došlo, nie je zodpovedná žalovaná.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd teda za to, že nebola preukázaná existencia neoprávneného

zásahu, pretože ak sa žalovaná o žalobkyni hanlivo a vulgárne vyjadrovala a uviedla, že je kleptomanka
a výlučne v súkromí len pred svojim manželom, a táto informácia neodznela verejne tak, aby mohla
zasiahnuť do chránených práv žalobkyne a to aj napriek tomu, že nebolo preukázané, že by táto
informácia bola pravdivá. Preto súd bol nútený žalobu pre absenciu neoprávneného zásahu zamietnuť.

24 O trovách konania súd rozhodol v zmysle úspechu a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech,
priznal voči žalobkyni právo na 100 % náhradu trov konania o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením. Pokiaľ ide o zastavujúcu časť a to náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000eur, v tejto časti to bola žalobkyňa, ktorá zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, preto aj v tejto časti
znáša trovy konanie žalobkyňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.