Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013958
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2119013958.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov

Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného V. Z., nar. X. U. XXXX v I.,
trvale bytom P. P. XXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o
odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 19. októbra
2021, č. k. 4T/80/2019-187, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. apríla 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I/ Podľa § 321 ods. 1 písm. b) a písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo
výroku o treste s spôsobe jeho výkonu.

II/ Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný V. Z., nar. X. U. XXXX v I., trvale bytom P. P. XXX

o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona a § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 a §
41 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 a § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 a § 41 ods. 1

Trestného zákona súd obžalovanému ukladá úhrnný trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
všetkého druhu na dobu 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na nasledovnom skutkovom
základe:

„dňa 30.12.2018 v čase o 14.15 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol v obci
P. B. v smere na obec P. osobné motorové vozidlo zn. VW Passat, EČ: TT962DK, kde pred rodinným
domom č. XXX narazil do osobného motorového vozidla majiteľky S. R. zn. Peugeot 206, EČ: PB667CK,
odstaveného mimo vozovky, čím spôsobil S. R. škodu na vozidle vo výške 1.689,39-€, následne v jazdepokračoval ďalej a na ceste č. 111/1276 medzi obcami P. B. a P. bol zastavený hliadkou ODI Trnava
a podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu meračom AlcoQuant 6020 plus, sériového
čísla A408996, ktorým mu bola nameraná v čase o 14.38 hod. dňa 30.12.2018 hodnota 0,92 mg/l

alkoholu v dychu a opakovanou dychovou skúškou vykonanou na tom istom merači v čase o 15.12 hod.
dňa 30.12.2018 mu bola zistená hodnota 0,82 mg/l alkoholu v dychu, pričom obž. V. Z. sa uvedeného
skutku dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.04.2017, sp.
zn. 24T/21/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2017, odsúdený za prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere

tri mesiace, s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu jeden rok a na trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dva roky.“

2. Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím
§38ods.2,ods.4,§36písm.l),§37písm.h),písm.m),§41ods.1a§56ods.2Trestnéhozákonauložil
úhrnný peňažný trest vo výmere 4.000 (štyritisíc) EUR. Pre prípad, že by výkon uloženého peňažného

trestu mohol byť úmyselne zmarený okresný súd obžalovanému podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona
uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Okresný súd ďalej obžalovanému podľa §
61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
v trvaní 8 (osem) rokov.

3. Okresný súd v napadnutom rozsudku výrok o vine obžalovaného neodôvodňoval, pretože po
vyhlásení napadnutého rozsudku sa obžalovaný ako aj prokurátor vzdali práva podať odvolanie vo
vzťahu k výroku o vine. Výrok o treste okresný súd odôvodnil tým, že prihliadal na existenciu recidívy
na strane obžalovaného ako aj na existenciu príjmov na jeho strane. Okresný súd uviedol, že na strane
obžalovaného zohľadňoval jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, a to že

sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval a dve priťažujúce okolnosti,
a to priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac
trestných činov ako aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný
bol už za trestný čin odsúdený. Okresný súd ďalej skonštatoval, že je pravdou, že obžalovaný spáchal
skutok v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, avšak

v prípade obžalovaného mal za preukázané, že ide o osobu, pri ktorej nie je problémom sa začleniť
do pracovného procesu a dosahovať dostatočný legálny príjem. Okresný súd má za to, že je vhodné
obžalovaného ponechať na slobode a uložiť mu motivujúci alternatívny trest za účelom dosiahnutia
lepšiehopreventívnehoúčeluvýkonutrestu,prizohľadnenízásadyindividuálnejajgenerálnejprevencie.
Okresnýsúdďalejuviedol,ževýškauloženéhopeňažnéhotrestujedostatočnevysokápreúčelybudúcej

prevencie v páchaní ďalšej trestnej činnosti, čo platí aj o výške náhradného trestu odňatia slobody.

4. K výmere trestu zákazu činnosti okresný súd uviedol, že obžalovanému ukladal trest zákazu činnosti
vo výmere 8 (osem) rokov s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný dvakrát spáchal prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia a jednom prípade aj v súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky a tiež priestupok pod vplyvom alkoholu, pričom takto vysokým trestom zákazu činnosti
kompenzuje aj potrebu uloženia nepodmienečného trestu, keď len vysoký peňažný trest v kombinácii s
vysokým trestom zákazu činnosti v očiach súdu spĺňa požiadavky kladené na trest v predmetnej trestnej
veci.

5. Po vyhlásení napadnutého rozsudku prokurátorka zahlásila odvolanie proti výroku o treste a proti
výroku o vine sa práva podať odvolanie vzdala. Obžalovaný sa po vyhlásení napadnutého rozsudku
vzdal práva podať odvolanie proti výroku o vine a vo vzťahu k výroku o treste si ponechal lehotu na
podanie odvolania, ktoré napokon v zákonom stanovenej lehote nepodal.

6. Prokurátorka následne svoje odvolanie písomne odôvodnila a uviedla, že sa s úvahami okresného
súdu nestotožňuje, pretože okresný súd sa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu nevysporiadal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, následkom čoho uložil obžalovanému
neprimerane nízky trest, ktorý nezodpovedá zásadám ukladania trestov stanoveným Trestným
zákonom. Prokurátorka ďalej uviedla, že okresný súd správne ustálil existenciu jednej poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h)
a písm. m) Trestného zákona, avšak nesprávne vyhodnotil všetky okolnosti podstatné pre uloženie
zákonného a spravodlivého trestu. Okresný súd nevzal do úvahy fakt, že obžalovaný skutok spáchal
nielen v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Nitra z 9. mája 2018,sp. zn. 6T/26/2017, právoplatným dňa 9. mája 2018, ale aj v čase, kedy mu plynul trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá uložený za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Trnava z 13. apríla 2017,

sp. zn. 24T/21/2017, právoplatným dňa 3. mája 2017. Prokurátorka uviedla, že obžalovaný ani prv
uložený trest zákazu činnosti nerešpektoval a „motivujúci“ podmienečný trest odňatia slobody mu bol
uložený už dvakrát, čo mu ale nezabránilo v páchaní ďalšej trestnej činnosti a opätovne sa dopustil
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, navyše
v súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Opakované ignorovanie zákonných ustanovení obžalovaným pri vedení motorového vozidla je podľa
prokurátorky zjavné aj z evidenčnej karty vodiča, podľa ktorej bol obžalovaný pred uložením trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá trestným rozkazom Okresného súdu Trnava z 13. apríla 2017,
sp. zn. 24T/21/2017, právoplatným dňa 3. mája 2017 až osemkrát postihnutý v blokovom konaní za
priestupky podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pričom mu bol trikrát uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá aj rozhodnutím správneho orgánu, z toho v jednom prípade za vedenie

vozidla pod vplyvom alkoholu. Prokurátorka preto považuje uloženie alternatívneho peňažného trestu
namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody za nepostačujúce pre dosiahnutie výchovného,
represívneho ochranného účelu trestu podľa § 34 Trestného zákona, v dôsledku čoho je výrok o treste
v napadnutom rozsudku nezákonný a uložený trest je nespravodlivý a neprimerane nízky. Prokurátorka
preto navrhla, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) a e), ods. 2 Trestného poriadku napadnutý

rozsudok zrušil vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného zákona obžalovanému rozsudkom
uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov so zaradením na
jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a tiež trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá v strede zákonného rozpätia.

7. Obžalovaný a ani jeho obhajca sa k odôvodneniu odvolania prokurátorky nevyjadrili.

8. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

9. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

10. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

11. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej

jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom
bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

12. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podanév neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

13. Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania, ktoré podala oprávnená osoba /§ 307
ods. 1 písm. a) Trestného poriadku/ preskúmal správnosť výrokov napadnutého rozsudku ako aj konanie
týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky je dôvodné.

14. Z pripojeného spisu okresného súdu krajský súd zistil, že okresnému súdu bola dňa 20. novembra

2019 doručená na obžalovaného obžaloba na skutkovom a právnom základe uvedenom v napadnutom
rozsudku. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. októbra 2021 urobil vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré
okresný súd prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku sa nevykoná.

15. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne
trestaný. Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava z 13. apríla 2017, sp. zn. 24T/21/2017,
právoplatným dňa 3. mája 2017 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby

1 (jeden) rok ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 (dva) roky. Z odpisu registra
trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovanému bol nariadený výkon nepodmienečného trestu odňatia
slobody dňa 9. septembra 2019 a tento trest vykonal dňa 18. decembra 2019 a uložený trest zákazu
činnosti vykonal dňa 3. mája 2019. Obžalovaný bol ďalej rozsudkom Okresného súdu Nitra z 9. mája
2018, sp. zn. 6T/26/2017, právoplatným dňa 9. mája 2018 uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a
bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu za
súčasného uloženia probačného dohľadu a s určením skúšobnej doby v trvaní 4 (štyri) roky a 6 (šesť)
mesiacov.

16. Z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ na úseku cestnej premávky
priestupkovo postihnutý celkom 46 krát a zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel mu bol v správnom
konaní doposiaľ uložený celkom trikrát, z toho v jednom prípade za jazdu pod vplyvom alkoholu.

17. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných

pre ukladanie trestov uvedených v § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

18. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin,

obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.

19. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný

zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.20. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

21. Po preštudovaní pripojeného spisu okresného súdu a doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí
konanom na krajskom súde oboznámením evidenčnej karty vodiča krajský súd konštatuje, že okresný

súd sa dôsledne neriadil zásadami na ukladanie trestov páchateľom trestných činov. Okresný súd
správne ustálil existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keď obžalovaný
sa k spáchaniu skutku priznal a zároveň vyhlásil, že svoje konanie ľutuje a doplnil, že to bola jeho
ľudská nerozvážnosť. Správne okresný súd ustálil aj existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
h) Trestného zákona, pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov ako aj existenciu priťažujúcej

okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, pretože obžalovaný ž bol za trestný čin odsúdený,
a to rozsudkom Okresného súdu Nitra z 9. mája 2018, sp. zn. 6T/26/2017. Uloženiu podmienečného
trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného bráni ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona, pretože
obžalovaný v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia spáchal úmyselný trestný čin, dokonca dva
úmyselné trestné činy.

22. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v prípade obžalovaného ide
o osobu, pri ktorej nie je problémom sa začleniť do pracovného procesu a dosahovať dostatočný
legálny príjem s tým, že je vhodné obžalovaného ponechať na slobode a uložiť mu motivujúci
alternatívny trest za účelom dosiahnutia lepšieho preventívneho účelu výkonu trestu, pri zohľadnení

zásady individuálnej aj generálnej prevencie, potom ide o nesprávnu úvahu. Prokurátorka v odôvodnení
odvolania správne poukázala na skutočnosť, že obžalovaný skutok spáchal v skúšobnej dobe
predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, kde mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3
(tri)roky,pričomobžalovanéhoanihrozbaznariadeniavýkonunepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody
neodradila od spáchania aktuálne stíhaného skutku. Z evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že obžalovaný

je nedisciplinovaný vodič, ktorý navyše nerešpektuje zákazy vedenia motorových vozidiel a nielenže
taký zákaz činnosti uložený súdom porušil, ale motorové vozidlo viedol aj pod vplyvom alkoholu a
spôsobil aj dopravnú nehodu. Uvažovať za týchto okolností nad uložením alternatívneho trestu v prípade
obžalovaného skutočne nie je namieste a krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s prokurátorkou,
že na osobu obžalovaného je potrebné pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody.

23. Vychádzajúc zo zásad pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona a
zohľadňujúc prevažujúci pomer priťažujúcich okolností sa dolná hranica trestnej sadzby trestného činu
najprísnejšie trestného upravila z 0 na 8 mesiacov, pričom krajský súd obžalovanému uložil trest odňatia
slobody na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný urobil

vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku. Krajský súd obžalovaného v súlade s ustanovením § 48
ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

24. Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu, tento krajský súd
obžalovanému ukladal v upravenej trestnej sadzbe od 4 (štyroch) do 10 (desiatich) rokov. Zohľadňujúc
všetky okolnosti prípadu majúc na zreteli rovnováhu medzi individuálnou a generálnou prevenciou
tohto trestu krajský súd obžalovanému uložil úhrnný trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
všetkého druhu na dobu 5 (päť) rokov.

25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.