Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Martina Brniaková
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/102/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111213405
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5111213405.32
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: SKY Invest s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 26A, Žilina, IČO:
47 964 031, právne zastúpeného: JUDr. Irena Šurinová, advokátka, so sídlom Hollého 31, Žilina, proti
žalovanému: Š. T., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom XXX XX J., Z. F. XXX/XX, právne zastúpenému:
JUDr. Martin Olos, advokát, so sídlom Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice 013 13, o odstránenie stavby,
v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu,
a to k parcele C KN parc.č. XXXXX/XX J. J. Z. o výmere X XXX m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom
území J., zapísanej na liste vlastníctva LV č. XXXX pre okres Ž., obec J., katastrálne územie J. v rozsahu
tohto vecného bremena zodpovedajúcom parcele C KN parc.č. XXXXX/XX Y. Z. W. E. o výmere XXX m2
v katastrálnom území J. /parcela ďalej označovaná ako PARCELA I/ a v rozsahu tohto vecného bremena
zodpovedajúcom parcele C KN parc.č. XXXXX/XX J. J. Z. o výmere XXX m2 v katastrálnom území
J. /parcela ďalej označovaná ako PARCELA II/, obe parcely /PARCELA I a PARCELA II/ vyčlenené z
parcely č. C KN parc.č. XXXXX/XX J. J. Z. o výmere X XXX m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území
J., zapísanej na liste vlastníctva LV č. XXXX pre okres Ž., obec J., katastrálne územie J. geometrickým
plánom č. XXXXXXXX-Y.-X/XXXX vyhotoveným dňa 28.3.2017 a autorizačne overeným dňa 28.3.2017
U.. W. Š., znalkyňou z odboru Geodézia, kartografia a fotogrametria a úradne overeným dňa 19.4.2017
pod č. XXX/XX Okresným úradom Ž., ktorý geometrický plán tvorí prílohu tohto medzitýmneho rozsudku,
a ktoré vecné bremeno zriaďuje súd v prospech žalovaného ako vlastníka stavby D. z časti umiestnenej
na PARCELE II, a obsahom ktorého vecného bremena je povinnosť žalobcu strpieť umiestnenie časti
stavby D. na PARCELE I a povinnosť žalobcu strpieť užívanie PARCELY II žalovaným ako vlastníkom
stavby D. v rozsahu tohto užívania PARCELY II nevyhnutne potrebnom na výkon opráv a údržby stavby
D. umiestnenej na PARCELE II.
II. O náhrade za vecné bremeno zriadené podľa výroku I. rozhodne súd po
právoplatnosti tohto medzitýmneho rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobou zo dňa 20.4.2011, ktorá bola Okresnému súdu Žilina doručená dňa 21.4.2011, pôvodný
žalobca - právny predchodca žalobcu (subjekt SKY Žilina, s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 26A, 010
01 Žilina, IČO: 36 433 837 - ďalej pôvodný žalobca alebo právny predchodca žalobcu) navrhol, aby
súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť na vlastné náklady stavbu nachádzajúcu sa na pozemku
KNC parc.č. XXXXX/XX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území J., obec J., zapísaného na LV č.
XXXX vedenom Správou katastra Ž. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň navrhol, aby
bola žalovanému uložená náhrada trov konania. V rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku
- skutkových tvrdení pôvodný žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku
KNC parc.č. XXXXX/XX v katastrálnom území J., v obci J., okres Ž., zapísanej na LV č. XXXX
vedenom Správou katastra Ž.. Tento pozemok nadobudol do svojho vlastníctva navýšením základného
imania formou nepeňažného vkladu bývalého spoločníka SkyBau, s.r.o., Veľká Okružná 26A, Žilina,
IČO: 31 570 011. Medzi bývalým spoločníkom pôvodného žalobcu, a teda spoločnosťou SkyBau,
s.r.o. ako vtedajším vlastníkom označeného pozemku v pozícii prenajímateľa a žalovaným v pozícii
nájomcu bola dňa 1.4.2008 uzatvorená Zmluva o nájme pozemku (ďalej už len Zmluva alebo Nájomná
zmluva). Podľa článku III. Zmluvy subjekt SkyBau, s.r.o. ako prenajímateľ prenechal žalovanému na
užívanie, a to na dobu neurčitú za odplatu časť označeného pozemku o výmere XXX m2, ktorá výmera
zodpovedala časti pozemku, ktorý je zastavaný v Zmluve definovanou „stavbou“, ktorá nebola a nie
je vo vlastníctve pôvodného žalobcu a v čase uzatvorenia Zmluvy nepredstavovala stavbu v zmysle
pojmového vymedzenia podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda nešlo o nehnuteľnosť
spojenú so zemou pevným základom. Predmetnú Zmluvu v súlade s článkom VII. ods. 1 prenajímateľ
dňa 31.5.2010 vypovedal, pretože zistil, že žalovaný vykonáva na pozemku a označenej stavbe
nedovolené úpravy, hoci v zmysle článku VI. ods. 4 Zmluvy akékoľvek stavebné práce na stavbe alebo
pozemku bol oprávnený vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa. Výpoveď
bola žalovanému doručená 31.5.2010 a trojmesačná výpovedná lehota podľa článku VII. ods. 1 Zmluvy
tak začala plynúť dňa 1.6.2010 a uplynula dňom 31.8.2010. Zároveň subjekt SkyBau, s.r.o. vyzval
žalovaného, aby predmet nájmu, teda pozemok ku momentu skončenia nájmu uvoľnil a odviezol si
z neho stavbu a akékoľvek jej súčasti a tento pozemok uviedol do pôvodného stavu. Žalovaný však
napriek uplynutiu výpovednej lehoty a tým skončeniu nájomného vzťahu uvedené neučinil, hoci bol na
to opätovne vyzvaný dňa 21.3.2011. Naďalej pokračuje v budovaní neoprávnenej stavby na pozemku
žalobcu. Príslušný stavebný úrad, ktorým je obec J. potvrdil, že žalovaný nemá k predmetnej stavbe
ani povolenie v zmysle stavebno-právnych predpisov. Nakoľko žalovaný napriek opakovaným výzvam
na odstránenie stavby zhotovuje na pozemku stavbu spojenú so zemou pevným základom a nakoľko k
pozemku nemá vlastnícke, ani vecné právo, ide o stavbu neoprávnenú a zároveň aj o stavbu nepovolenú
- „čiernu“. Jeho konanie nie je možné považovať za dobromyseľné a týmto konaním žalovaného
dochádza ku hrubému porušovaniu vlastníckeho práva pôvodného žalobcu. Odstránenie stavby je
účelné, pretože nie je dokončená a stále na nej prebiehajú stavebné práce. Neodstránením stavby by
bolo obmedzené vlastnícke právo pôvodného žalobcu ako vlastníka pozemku, ako aj jeho záujem na
využití jeho vlastného pozemku na dôležitejší a pre pôvodného žalobcu ekonomicky výhodnejší účel,
pretože plánuje na pozemku výstavbu športovo-rekreačného areálu. Na základe uvedených skutočností
a s poukazom na úpravu § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka pôvodný žalobca navrhol uložiť
žalovanému povinnosť odstrániť predmetnú stavbu na jeho vlastné náklady. Spolu so žalobou vo veci
samej podal i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhol aby súd až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej zakázal žalovanému vstup na pozemok KNC parc.č. XXXXX/XX nachádzajúci
sa v katastrálnom území J., obec J., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Ž., a ktorým
by žalovanému bolo prikázané zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných prác na stavbe D.
nachádzajúcej sa na pozemku KNC parc.č. XXXXX/XX nachádzajúcom sa v katastrálnom území J.Á.,
obec J., zapísanom na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Ž.. V rámci vymedzenia prostriedkov
procesného útoku - dôkazných návrhov označil pôvodný žalobca úplný výpis z obchodného registra
pôvodného žalobcu, výpis zo živnostenského registra žalovaného, výpis z LV č. XXXX, Zmluvu o
nájme pozemku z 1.4.2008 a fotodokumentáciu rozširovania „stavby“, výpoveď nájmu z 31.5.2010,
výzvu na odstránenie stavby spolu s plnomocenstvom a doručenkou - pokus o zmier z 21.3.2010,
vyjadrenie Obce J. k stavbe na parcele č. XXXXX/XX - odpoveď zo dňa 14.7.2010, projektovú štúdiu
výstavby športovo-rekreačného areálu, vo vzťahu ku ktorej pôvodný žalobca osobitne odkázal, že
túto predloží na pojednávaní /č.l. 3/. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol súd
uznesením č.k. 19Cb/102/2011-27 zo dňa 19.5.2011, ktoré bolo uznesením č.k. 13Cob/292/2011-57 zo
dňa 12.7.2011 odvolacím Krajským súdom Žilina potvrdené tak, že žalovanému nariadil, aby sa zdržal
vykonávania akýchkoľvek stavebných prác na stavbe „. nachádzajúcej sa na pozemku KNC parcela
č. XXXXX/XX J. J. Z. o výmere XXXX m2 katastrálne územie J. zapísanom na LV č. XXXX vedenom
Správou katastra Ž., a to až do právoplatného skončenia konania o odstránenie stavby vedeného na
Okresnom súde Ž. pod sp. zn. 19Cb/102/2011 a vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol. V rámci vyjadrenia sa k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, pôvodný žalobca podaním z 23.6.2011 /č.l. 46/ uviedol, že v
čase vzniku nájomného vzťahu medzi bývalým spoločníkom pôvodného žalobcu, teda spoločnosťou
SkyBau, s.r.o. a žalovaným na pozemku žalobcu bola „stavba“ nespĺňajúca náležitosti podľa § 119 ods.
2 Občianskeho zákonníka, a teda nešlo o stavbu spojenú s pevným základom so zemou, ale len o
drevenú „chatu“, ktorú bolo možné odstrániť bez porušenia základov, pretože žiadne nemala. V tomto
smere poukázal pôvodný žalobca na fotodokumentáciu zachytávajúcu skutočnosť, podľa ktorej krytina
na streche preukazuje, že žalovaný postupne zväčšoval a pristavoval pôvodnú chatu - tmavohnedú a
tiež zachytávajúcu postupné „obstavovanie“ pôvodnej chaty so zapustením obvodových nosných stĺpov
do zeme. Vyjadrením sa žalovaného v odvolaní proti uzneseniu, ktorým rozhodoval súd o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia a v zmysle ktorého stavba, odstránenia ktorej sa pôvodný žalobca
domáha, je stavbou s pevnými obvodovými betónovými základmi zapustenými cca 80 centimetrov do
zeme a s betónovou platňou, a teda je stavbou spojenou so zemou pevným základom, sám žalovaný
priznáva, že charakter stavby zmenil počas trvania nájomného vzťahu, a to bez súhlasu prenajímateľa
a bez príslušného stavebného povolenia, hoci existoval v obsahu Nájomnej zmluvy článok VI. ods. 4,
v zmysle ktorého bol žalovaný oprávnený vykonávať akékoľvek stavebné práce len s predchádzajúcim
písomným súhlasom prenajímateľa. Rovnako bol v zmysle článku VII. ods. 3 Nájomnej zmluvy povinný v
deň skončenia nájmu odovzdať prenechaný predmet nájmu v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím
na obvyklé opotrebenie, prípadne s úpravami vykonanými so súhlasom žalobcu. Obe povinnosti
vyplývajúce zo Zmluvy, ako aj zákonné ustanovenia však žalovaný ignoruje a hrubým spôsobom
porušuje a snaží sa súd ovplyvniť, aby nerozhodol v súlade s ustanovením Občianskeho zákonníka
poskytujúcim ochranu základného a ústavného práva- práva na ochranu majetku, a to ustanovenia §
135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale snaží sa súd ovplyvniť tým smerom, že možno rozhodnúť v
súlade so subsidiárnymi možnosťami, hoci konanie žalovaného je protiprávne a rozporné s dobrými
mravmi a takýmto rozhodnutím by došlo k nezvratnému zásahu do vlastníckeho práva pôvodného
žalobcu. Tvrdenie žalovaného o tom, že stavbu na predmetnom pozemku nepostavil svojvoľne, ale
na základe dohody s prenajímateľom, je rovnako zavádzajúce, pretože nelegálna stavba žalovaného
v zmysle pôvodnej odstrániteľnej drevenej chaty sa na pozemku nachádzala ešte pred uzatvorením
Nájomnej zmluvy a k uzatvoreniu Nájomnej zmluvy došlo až v roku 2008, pričom až od tejto doby
začal žalovaný s nedovolenými stavebnými úpravami na predmetnom objekte. Na prvom pojednávaní
vo veci dňa 4.12.2012 pôvodný žalobca zotrval na vyššie uvedenej argumentácii vymedzujúcej skutkové
tvrdenia, ktorými žalobu odôvodňoval. Opätovne zdôraznil, že predmetná stavba je nielen stavbou
neoprávnenou, pretože bola zriadená na cudzom pozemku bez toho, aby bol vysporiadaný vzťah
pozemku a neoprávnenej stavby, ale je aj stavbou nepovolenou, pretože neexistuje stavebné povolenie
na jej výstavbu vydané príslušným orgánom v súlade s platným Stavebným zákonom. Pôvodný žalobca
zdôraznil, že pri zriaďovaní stavby žalovaný nebol dobromyseľný, pretože jasne vedel, že stavbu
nemôže rozširovať a nemôže s ňou akokoľvek stavebne hýbať, ani upravovať ju, čo jasne vyplývalo z
Nájomnej zmluvy, kde boli akékoľvek stavebné úpravy viazané len na súhlas prenajímateľa. Rovnako
vedel v súlade s článkom III. ods. 1 Nájomnej zmluvy, že je mu na základe tohto zmluvného vzťahu
umožnené len dočasné užívanie predmetu nájmu. Pôvodný žalobca má za to, že skutočne žalovaný
bezprecedentným správaním znemožňuje využívanie pozemku na iné účely s tým, že preukáže, že
hodlá na uvedenom pozemku realizovať veľký podnikateľský zámer v hodnote 10 miliónov EUR, a to
výstavbu štvorhviezdičkového hotela, pričom stavba zriadená žalovaným uvedený zámer znemožňuje.
Uviedol, že bude žiadať, aby súd vypočul vo veci U.. W.. L., ktorého adresu oznámi s tým, aby tento
oboznámil súd so zámerom, nakoľko sa už vypracováva štúdia /č.l. 167/. Stavba zriadená žalovaným
nejakú hodnotu má, avšak oproti hodnote, ktorú hodlá pôvodný žalobca na uvedenom pozemku zriadiť,
sa jedná o hodnotu skutočne zanedbateľnú. Postupom podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ako predpokladá žalovaný, by bolo vážne zasiahnuté do práv pôvodného žalobcu ako vlastníka a bolo
by to aj v rozpore s článkom 11 ods. 4 Listiny základných ľudských práv a slobôd, v zmysle ktorej
úpravy je možné zasiahnuť do vlastníckych práv len vo verejnom záujme, ktorá požiadavka v danej
veci určite naplnená nie je. V prípade, ak by bolo preukázané, že je možné stavbu technicky rozdeliť,
pôvodný žalobca by eventuálne podal kumulatívny petit, ale takýto návrh v uvedenom štádiu nečiní
(vyjadrenie sa právneho zástupcu žalobcu na prvom pojednávaní). Má za to, že nie je možné, aby
súd bral zreteľ na skutočnosť, že technicky nie je možné uvedenú stavbu rozdeliť. Pôvodná stavba sa
nachádzala výlučne na pozemku právneho predchodcu pôvodného žalobcu a až následne stavebnými
činnosťami žalovaného došlo k jej rozšíreniu na pozemok urbáru. Tým, že stavba bola obstavaná, nie
je žiaden problém, aby žalovaný uvedenú stavbu odstránil v časti, ktorá je len na pozemku pôvodného
žalobcu. Na prvom pojednávaní pôvodný žalobca cestou právneho zástupcu žalobcu uviedol tvrdenie,
podľa ktorého je stavba reálne deliteľná a na túto okolnosť navrhol nariadiť znalecké dokazovanie,
ktoré by ju preukázalo (č.l. 170). V priebehu konania na pojednávaní 8.10.2013 pôvodný žalobca
opätovne zdôraznil, že neoprávnená stavba zriadená žalovaným na pozemku pôvodného žalobcu je
skutočnosťou, ktorá pôvodnému žalobcovi bráni realizovať jeho zámer využiť predmetný pozemok na
výstavbu športového areálu, konkrétne tento zámer predmetná stavba marí a v tejto časti navrhol
pôvodný žalobca vykonať dôkaz výsluchom svedka p. B. J.. Opätovne zdôraznil učinený návrh na
nariadenie znaleckého dokazovania na otázku reálnej deliteľnosti predmetnej stavby na dve časti,
teda na časť, ktorá sa nachádza na pozemku, ktorý patrí pozemkovému spoločenstvu a na časť,
ktorá je umiestnená na pozemku pôvodného žalobcu (č.l. 197). Podaním zo dňa 16.9.2014, ktoré bolo
Okresnému súdu Ž. doručené 19.9.2014, pôvodný žalobca vyjadril nesúhlas s právnym názorom súdu,
v rámci ktorého súd postupujúc podľa vtedy platnej a účinnej procesnej úpravy vyplývajúcej z § 100 ods.
1 veta tretia OSP (Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej len OSP) vyjadril, ako sa mu
na základe dovtedy tvrdených a preukázaných skutočností javí právne posúdenie vo veci s odkazom
na úpravu § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že konanie žalovaného je protiprávne a
v rozpore s dobrými mravmi a rozhodnutím podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka by došlo ku
nezvratnému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu a súd by takýmto rozhodnutím vlastne zlegalizoval
protiprávne konanie žalovaného. Opätovne zdôraznil, že úprava § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka
musí byť spojená s naplnením dôvodov osobitného zreteľa, a to najmä v podobe verejného záujmu a tak
isto aplikácia úpravy § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy iba vzhľadom na situáciu,
keď by bolo riešenie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavby podľa tohto zákonného ustanovenia
spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi. Opätovne poukázal najmä na článok 11 ods. 4 Listiny
základných práv a slobôd, v zmysle ktorej úpravy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. O verejný záujem sa v
prejednávanej veci nejedná, pričom je zároveň zrejmé, že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi
a ako vlastník nepovolenej a aj neoprávnenej stavby nebol dobromyseľný. Zdôraznil, že pre kvalifikáciu
stavby ako neoprávnenej nie je potrebné, aby bola zriadená celkom na cudzom pozemku, stačí, ak je na
tomto pozemku zriadená z časti, v ktorej časti žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR zo 6.1.2014 sp.
zn. Cdo/268/2003 (č.l. 351) a rozhodnutie NS ČR z 30.3.2005 sp. zn. 22Cdo/458/2005, v nadväznosti na
ktoré vlastník pozemku je aktívne legitimovaný k žalobe na odstránenie stavby, aj keď ďalšia časť nestojí
na jeho pozemku, ale na pozemku inej osoby, ktorá nie je účastníkom konania, a to aj v prípade, že
dôsledkom splnenia tejto povinnosti žalovaného stavebníka je nevyhnutné odstrániť i tú časť stavby na
pozemku, ktorá žalobcovi nepatrí a dokonca vlastník iného pozemku s týmto nesúhlasí. Pôvodný žalobca
zdôraznil skutočnosť, ktorú učinili strany v priebehu konania nespornou, a to že aktuálne je predmetná
stavba nehnuteľnosťou podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda je to stavba spojená so zemou
pevným základom. Pôvodný žalobca opätovne zdôraznil, že svoj pozemok potrebuje na iný dôležitý
účel, a to realizáciu developérskeho projektu, ktorý nie je možné realizovať bez odstránenia stavby,
ktorá je predmetom sporu. Odstránenie stavby je preto účelné a súd musí účelnosť posudzovať výlučne
so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku. Žalobca má možnosť realizáciou svojho zámeru pozemok
využiť pre neho ekonomickejšie (č.l. 352). Vzhľadom na to pôvodný žalobca uviedol, že v nadväznosti
na vyjadrený právny názor súdu na pojednávaní 15.8.2014 upravil petit návrhu ako eventuálny, keďže
v zmysle § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže súd rozhodnúť bez súhlasu žalobcu. Súdu
nič nebráni v rozhodnutí podľa § 135c ods. 1 alebo 2 Občianskeho zákonníka a žalobca žiada, aby
súd nariadil znalecké dokazovanie na určenie ceny náhrady pri aplikácii § 135c ods. 2 Občianskeho
zákonníka. V nadväznosti na takéto vyjadrenie sa pôvodného žalobcu rozhodol súd s odôvodnením
ako vyplýva z uznesenia súdu, uznesením č.k. 19Cb/102/2011-353 zo dňa 14.11.2014 o nepripustení
zmeny žaloby učinenej podaním žalobcu zo 16.9.2014, v obsahu ktorého podania žalobca navrhol
zmenu žaloby spočívajúcu v doplnení eventuálneho petitu, podľa ktorého v prípade, že odstránenie
stavby nebude účelné alebo možné, súd prikáže stavbu do vlastníctva žalobcovi za náhradu. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2014.
2. Podaním zo dňa 23.3.2015, ktoré bolo Okresnému súdu Žilina doručené 23.3.2015, pôvodný žalobca
učinil návrh na zmenu účastníka konania a navrhol, aby súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, aby
do konania ako účastník konania na strane žalobcu vstúpila spoločnosť SKY Invest s.r.o., Veľká Okružná
26A, 010 01 Žilina, IČO: 47 964 031 v nadväznosti na skutočnosť, že spoločnosť SKY Žilina, s.r.o., so
sídlom Veľká Okružná 26A, 010 01 Žilina, IČO: 36 433 837 zanikla a jej právnymi nástupcami sa stali
na základe Projektu rozdelenia z 12.12.2014 subjekty SKY Invest s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 26A,
010 01 Žilina, IČO: 47 964 031 a JaJ Invest s.r.o., so sídlom Parcelná 340/38, 013 02 Gbeľany, IČO:
48 002 097. O uvedenom procesnom návrhu žalobcu rozhodol súd uznesením č.k. 19Cb/102/2011-373
z 11.5.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.6.2015 tak, že tento návrh na zmenu na strane žalobcu
zamietol s poukazom na úpravu § 107 ods. 4 OSP s odôvodnením, podľa ktorého procesné účinky
právneho nástupníctva subjektu SKY Invest s.r.o. po subjekte SKY Žilina, s.r.o., ktoré nastali po začatí
tohto konania, nastali priamo zo zákona bez povinnosti niektorého z účastníkov konania činiť návrh na
zmenu na strane žalobcu. V nadväznosti na to súd ex lege v ďalšom konaní postupoval s obchodnou
spoločnosťou SKY Invest s.r.o. ako so žalobcom, čo bolo v súlade s úpravou § 107 ods. 4 OSP, v zmysle
ktorej procesnej úpravy nebolo potrebné o tejto skutočnosti procesne rozhodovať. Návrh žalobcu bol
vyhodnotený ako nadbytočný a v dôsledku toho bol zamietnutý.
3. Podaním zo dňa 9.10.2015 (č.l. 388), ktoré bolo Okresnému súdu Žilina doručené dňa 9.10.2015,
žalobca v nadväznosti na priebeh konania opätovne zdôraznil, že predmetná stavba je stavbou
nepovolenou a takou stavbou bola už aj pôvodná stavba, v nadväznosti na čo navrhol, aby súd
ustálil posudzovanie práva žalobcu z titulu ochrany podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie
ako pôvodne predpokladal právny predchodca žalobcu podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca zdôraznil, že nie je povinnosťou žalobcu výslovne uvádzať právny dôvod uplatneného nároku,
pretože ustálenie právnej kvalifikácie prislúcha súdu a táto je závislá od skutkových okolností uvedených
v žalobnom návrhu. Žalobu o odstránenie stavby možno podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
podať aj vtedy, ak síce ide o trvalú stavbu, ktorá je však nepovolená, tzv. čierna stavba. V tejto časti
poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo/456/1998 z 9.12.1999 a uviedol, že je nesporné, že
žalobca je vlastníkom nepovolenej stavby, ktorá je predmetom sporu, pričom súhlasným prejavom strany
sporu jasne odsúhlasili, že sa aktuálne jedná o stavbu podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
teda stavbu spojenú so zemou pevným základom. K odstráneniu stavby nebráni ani skutočnosť, že časť
stavby je na pozemku v správe Pozemkového spoločenstva T. W. F.. V tejto časti žalobca poukázal na
rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo/458/2005 z 30.3.2005 a netrval na nariadení znaleckého dokazovania
na otázku reálnej deliteľnosti stavby D.. Žalobca sa v nadväznosti na to domáha súdnej ochrany
ako vlastník pozemku voči neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckych práv podľa § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Opätovne zdôraznil, že svoj pozemok potrebuje na iný dôležitý účel, a to
realizáciu developérskeho projektu, ktorý nie je možné zrealizovať bez odstránenia stavby, ktorá je
predmetom sporu. Vzhľadom na zmenu evidencie parcely č. XXXXX/XX katastrálne územie J. z dôvodu
právneho nástupníctva na strane žalobcu na iné LV navrhol zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný
odstrániť na vlastné náklady stavbu - D. nachádzajúcu sa na pozemku KNC parc. č. XXXXX/XX v
katastrálnom území J., obec J., zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Ž.U., Katastrálny odbor, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. O uvedenej zmene žaloby súd rozhodol tak, že
túto pripustil uznesením č.k. 19Cb/102/2011-400 zo dňa 18.11.2015, v nadväznosti na čo predmetom
konania bolo žalobcom uplatnené uloženie povinnosti žalovanému odstrániť na vlastné náklady stavbu
- D. nachádzajúcu sa na pozemku KNC parc. č. XXXXX/XX v katastrálnom území J., obec J., zapísanú
na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Ž., Katastrálny odbor, ktorá je vo vlastníctve
žalobcu. Podaním zo dňa 10.5.2016, ktoré bolo Okresnému súdu Žilina doručené 11.5.2016 (č.l. 409),
žalobca navrhol zmenu petitu žaloby v nadväznosti na uznesenie č.k. 19Cb/102/2011-400, ktorú v
zmysle tvrdení žalobcu súd nevykonal podľa návrhu žalobcu, keďže žalobca vo svojom návrhu uviedol
lehotu na plnenie a taktiež požadoval náhradu trov konania. O uvedenom návrhu na zmenu žaloby
rozhodol súd uznesením č.k. 19Cb/102/2011-417 zo dňa 10.6.2016 tak, že tento návrh na zmenu žaloby
zamietol. Uznesenie č.k. 19Cb/102/2011-417 nadobudlo právoplatnosť 16.7.2016. Podaním zo dňa
22.2.2017, ktoré bolo Okresnému súdu Žilina doručené 22.2.2017 (č.l. 447), žalobca zaslal vyjadrenie
k veci, v rámci ktorého uviedol, že vecné bremeno podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je
možné zriadiť k nepovolenej stavbe, t.j. stavbe čiernej, čo je aj prípad prejednávanej veci. V tejto časti
poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/1119/2006, ako aj uznesenie NS ČR sp.zn. 22Cdo/692/2010
a zdôraznil, že v tejto judikatúre, ktorá sa viaže k ustanoveniu § 135c Občianskeho zákonníka, a teda
aj k jeho odseku 3, je vždy zdôraznené, že sa jedná výlučne o neoprávnenú stavbu. Žalobca navrhol,
aby súd postupoval podľa žalobného návrhu v súlade s úpravou § 216 ods. 1 CSP, pretože ustanovenie
§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka ako osobitný právny predpis neumožňuje spôsob usporiadania
vzťahov medzi stranami sporu, ak sa jedná o nepovolenú stavbu.
4. Podaním zo dňa 4.6.2011, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 6.6.2011 (č.l 35), sa k žalobe
vyjadril žalovaný. V rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany - skutkových tvrdení uviedol, že je
v prvom rade potrebné v tejto veci ustáliť status hmotnej veci, o ktorú meritórne ide, t.j. o stavbu „X. D.“,
postavenej na pozemku parc.č. XXXXX/XX v kat. úz. J.. Uviedol, že ide o stavbu s pevnými obvodovými
betónovými základmi zapustenými cca 80 centimetrov do zeme a s betónovou platňou. Žalovaný
poukázal na úpravu podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že stavby sú nehnuteľnosťami
vtedy, ak sú spojené so zemou pevným základom. Tento je potrebné skúmať z technického hľadiska,
najmä so zreteľom na to, či stavbu možno premiestniť bez narušenia jej hospodárskeho určenia. Stavbou
je každý objekt považovaný za stavbu podľa stavebno-právnych predpisov. Nemusí to byť len budova.
Treba uviesť, že stavbou je aj objekt, ktorý nespĺňa požiadavky uvedené, resp. ustanovené stavebno-
právnymi predpismi, napr. tzv. čierna stavba. Skutočnosť, či je stavba evidovaná v katastri nehnuteľností,
je pre skutočnosť, či je stavba spojená so zemou pevným základom a či existuje, plne nerozhodná. V
tejto časti poukázal žalovaný na úpravu podľa § 172 Exekučného poriadku. Vlastníctvo k novostavbe
vystavanej svojpomocne, ako tomu bolo v tomto prípade, sa nadobúda jej faktickým zhotovením a nie
zapísaním stavby záznamom do katastra nehnuteľností, ktorý v tomto prípade má len deklaratórny, nie
konštitutívny charakter. V tejto časti poukázal žalovaný na úpravu podľa § 4, § 5 Zákona č. 162/1995
Z.z.. Stavba, ktorej odstránenia sa žalobca domáha, má radovo niekoľkonásobne vyššiu hodnotu,
než je hodnota pozemku pod stavbou, čo spoľahlivo preukáže prípadné znalecké dokazovanie. Jej
odstránenie je teda zjavne neúčelné a priečiace sa zdravému rozumu. Prevádzkovaním stavby X. D.
navyše žalovaný realizuje svoju živnosť a táto nehnuteľná vec mu bytostne slúži na živobytie. Na
pozemku žalobcu leží iba časť stavby, a to v rozsahu podlahovej plochy XXX m2, pričom podstatná
časť stavby leží na pozemku tretieho subjektu - Pozemkového spoločenstva. Nie je tak hospodárne
a navyše ani technicky možné, aby bola zbúraná iba časť stavby, ktorá leží na pozemku žalobcu.
V neposlednom rade žalovaný zdôraznil, že stavbu na pozemku nepostavil svojvoľne, ale práve na
základe dohody so žalobcom. Žalobca mu nechcel odpredať časť pozemku pod stavbou a chcel zo
svojho vlastníctva profitovať. Preto sa žalovaný a žalobca v roku 2008 dohodli na platnom nájomnom
pomere na dobu neurčitú, za čo žalovaný platil žalobcovi i nájomné v nemalom rozsahu, ktorý značne
prevyšuje obvyklú cenu nájmu, s čím musel byť žalobca spokojný. Žalobca však následne po postavení
stavby začal špekulatívne žalovaného vydierať a požadovať nájomné až do výšky 80.000,- Sk ročne,
čo bolo pre žalovaného neakceptovateľné, až likvidačné, najmä vzhľadom na zanedbateľnú prenajatú
plochu v rozsahu XXX m2 predmetného pozemku. Žalobca odmietol so žalovaným uzavrieť dohodu o
zvýšení nájomného a následne Nájomnú zmluvu vypovedal a podal predmetnú žalobu ako prostriedok
nátlaku na žalovaného. Lokalizácia a funkcia stavby je v turistickom stredisku K. a v Národnom parku
A. L. v súlade so zákonom, čo konštatoval už v roku 2006 i Obvodný úrad životného prostredia. Za
danej situácie v zmysle úpravy § 135c Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy primárne zriadenie
odplatného vecného bremena spočívajúceho v práve stavby alebo zakontrahovanie obligačného práva
alebo prikázanie časti pozemku pod stavbou do vlastníctva žalovaného, s čím žalovaný súhlasí. V
nadväznosti na právny názor, podľa ktorého je petitom žaloby súd viazaný a návrh na odstránenie
stavby dôvodný nie je, navrhol žalovaný žalobu zamietnuť. V rámci označenia dôkazov vo vzťahu k
uvedeným skutkovým tvrdeniam poukázal žalovaný na fotodokumentáciu, geometrický plán XXXX/XX,
vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia z 9.11.2006. Ako prílohu podania zo dňa 11.1.2012
predložil žalovaný znalecký posudok znalca U.. A. Z. č. XXX/XXXX a v nadväznosti na tento listinný
dôkaz uviedol, že X. /. D. bola od začiatku svojej existencie v roku 1969 stavbou a mala od počiatku
pevný základ, betónovú platňu v hĺbke minimálne 70 centimetrov. Všeobecná hodnota stavby je 7-krát
vyššia, než hodnota pozemku pod stavbou. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný svojvoľne zmenil charakter
veci z hnuteľnej veci a z hnuteľnej veci vytvoril nehnuteľnú, sú iluzórne a klamlivé. Samotný žalobca
pritom už priamo v Zmluve o nájme uviedol, že prenajíma pozemok pod stavbou, teraz však tvrdí, že
o žiadnu stavbu nešlo, a že stavbu mal údajne vytvoriť žalovaný protiprávne a svojvoľne. Žalovaný
zdôrazňuje, že X. /. D. bola ako stavba skolaudovaná ešte v roku 1969, v posledných dvadsiatich rokoch
boli na stavbe vykonané rôzne úpravy za účelom prevádzky I., ktoré nemenili status veci. Po roku
2008 žalovaný stavbu zrekonštruoval a po obvode stavby postavil oporné stĺpy pre podkrovie, pričom
pôvodný betónový základ - platňa z roku 1969 bol zachovaný a nebolo do neho zasahované. V roku 1969
žalovaný nebol vlastníkom stavby a v roku 1969 nebol vlastníkom pozemku pod stavbou. V danej veci
tak bol v roku 1969 založený právny vzťah - išlo o nehnuteľnosti spočívajúce na sebe (vlastník stavby a
vlastník pozemku bol rozdielny - č.l. 71). Žalovaný nenesie zodpovednosť za to, že žalobca vypovedal
Nájomnú zmluvu, kde žalovaný platil žalobcovi dobrovoľne extrémne vysoké nájomné a žalobca sa snaží
žalovaného podanou žalobou o odstránenie stavby de facto vydierať a žiada odstránenie stavby, kde
žalovaný prevádzkuje funkčné I.. Žalovaný zdôraznil, že na pozemku žalobcu leží iba časť stavby v
rozsahu podlahovej plochy XXX m2, pričom podstatná časť stavby leží na pozemku tretieho subjektu,
a to Pozemkového spoločenstva, a teda nie je hospodárne a navyše ani technicky možné, aby bola
zbúraná iba časť stavby ležiaca na pozemku žalobcu. Žalovaný navrhol oboznámiť predložený znalecký
posudok U.. A. Z. a vykonať ohliadku nehnuteľnosti, ako aj vyžiadať od žalobcu doklady preukazujúce
nadobudnutie vlastníctva k pozemku pod stavbou. V priebehu konania na prvom pojednávaní v tejto veci
4.12.2012 žalovaný cestou právneho zástupcu uviedol, že zotrváva na vyjadrení k žalobe. Zdôraznil,
že predmetná vec je stavbou minimálne od roku 1969, keď bola zrealizovaná vtedajšími Interhotelmi
a vlastnili ju zhruba do roku 1990. Už v roku 1969 bol realizovaný predmetný objekt ako stavba,
nachádzala sa tam betónová platňa v hĺbke v priemere 70 centimetrov, čo ustálil aj znalec v predloženom
posudku, ktorý žalovaný doložil. Nie je teda pravdou, že by predmetná vec mala byť hnuteľnou, alebo
že by sa malo jednať len o nejakú tzv. búdu, ktorú je možné odstrániť. To, či obvodové múry boli z
dreva, z iného materiálu, podstatné nie je, podstatné je, že bola stavba spojená so zemou pevným
základom, a to po celom svojom obvode predmetnou betónovou platňou. Žalovaný zdôraznil, že je
potrebné ujasniť právny stav veci od počiatku vzniku veci. V čase, kedy predmetná stavba vznikla, bola
v užívaní bývalých Interhotelov, pričom predmetný pozemok pod stavbou bol v užívaní družstva a pri
transformácii spoločenských a právnych vzťahov následne vznikli vlastnícke pomery po roku 1989, kde
boli prevody vlastníckeho práva následne až na žalobcu /č.l. 168/. Žalovaný opätovne zdôraznil, že
predmetná stavba leží na dvoch pozemkoch, pričom menšia časť leží na pozemku žalobcu a druhá časť
stavby - väčšia, leží na tzv. urbárskych pozemkoch, kde sú užívacie vzťahy vysporiadané. To, že žalobca
mieni na danom pozemku vykonávať nejaký svoj podnikateľský zámer, je úplne nerozhodné, podstatné
je, že hodnota predmetných nehnuteľností, to znamená stavby a pozemku zastavaného pozemku je
neporovnateľná. Žalovaný zdôraznil, že právny predchodca žalobcu, a teda aj žalobca dobre vedeli, že
právny predchodca žalobcu kupuje nehnuteľnosť, na ktorej leží stavba, a že je tu určitý právny vzťah už
založený medzi týmito nehnuteľnosťami. Žalovaný zdôraznil, že predmetná stavba D. od počiatku bola
nehnuteľnosťou spojenou pevným základom so zemou. Vo vzťahu ku svojmu tvrdeniu, že bola stavba
dohotovená v roku 1969, nemá žalovaný žiadne konkrétne doklady, nakoľko tieto neboli dohľadané a
nemá ich k dispozícii ani znalec Z., ktorý vypracoval žalovaným predložený znalecký posudok. Na stavbu
v zmysle vyjadrenia sa žalovaného nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Žalovaný v priebehu konania
na pojednávaní dňa 16.10.2015 /č.l. 396/ navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom - geodetom s
cieľom zamerania predmetnej stavby a tiež následné znalecké dokazovanie na určenie výšky náhrady
za vecné bremeno.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného,
výsluchom svedkov p. U.. A. Z., p. B. J., konfrontáciou p. B. J. a žalovaného, p. W. T., p. Š. T., p.
A. D., výsluchom znalkyne p. U.. W. Š., znaleckým dokazovaním prostredníctvom znalkyne p. U.. W.
Š., znalkyne z odboru geodézia a kartografia, geodézia, kartografia a fotogrametria, oboznámením
listinných dôkazov: Zmluvou o nájme pozemku uzatvorenou medzi prenajímateľom SkyBau, s.r.o., so
sídlom Veľká Okružná 26A, 010 01 Žilina, IČO: 31 570 011 a žalovaným ako nájomcom zo dňa 1.4.2008,
výpoveďou tejto Zmluvy zo dňa 31.5.2010, výzvou na odstránenie stavby adresovanou žalovanému z
21.3.2011, geometrickým plánom úradne overeným U.. X. dňa 13.11.1997 (č.l. 17), fotodokumentáciou
podľa č.l. 18, 19 a 20 predloženou žalobcom, znaleckým posudkom U.. A. Z. č. XXX/XXXX zo dňa
20.12.2011, fotodokumentáciou predloženou žalovaným, tak ako je v spise na č.l. 40 v prílohovej obálke,
fotodokumentáciou tak ako je v spise na č.l. 150 až 162, Darovacou zmluvou uzatvorenou medzi darcami
p.Š. T. a p. W. T. a obdarovaným - žalovaným zo dňa 27.12.2011 (č.l. 175), vyjadrením Pozemkového
spoločenstva T. W. F. J. z 19.2.2013 (č.l. 178), listinami predloženými na výzvu súdu Správou katastra Ž.
ako prílohy odpovede z 9.4.2013 (č.l. 182 až 196), Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi predávajúcimi
p.W. D. a spol. a kupujúcim SkyBau, s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 26A, 010 01 Žilina, IČO: 31 570
011 zo dňa 7.3.2008 (č.l. 205 až 211), listinami predloženými Okresným úradom Ž., odbor katastrálny
ako prílohy odpovede na podanie z 11.11.2013, tak ako sú v spise na č.l. 221 až 246, vyjadrením
predsedu spoločenstva - Pozemkového spoločenstva T. W. F. J. z 15.11.2013 (č.l. 248 vrátane zápisnice
podľa č.l. 249), spisovým materiálom tunajšieho súdu sp.zn. 8C/375/1995 a rozsudkom v tejto veci č.k.
8C/375/95-133 zo dňa 27.5.1997 a oboznámením znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou p.U..
W. Š. pod č. X/XXXX na základe uznesenia súdu č.k. 19Cb/102/2011-424 zo dňa 31.10.2016, ako aj
celým spisovým materiálom.
6. Podľa Článku 8 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/: Strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
7. Podľa Článku 15 ods. 1 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
8. Podľa § 214 ods. 1 CSP: Ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.
9. Podľa § 216 ods. 2 CSP: Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany
domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.
10. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka: Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,
hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na
náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi
pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
12. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
13. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so
zemou pevným základom.
14. Podľa § 43 ods. 1, písm. a až e Zákona č. 50/1976 Zb. Zákon o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (ďalej už len Stavebný zákon): Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami
zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu
podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie
a) spojenie pevným základom,
b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e) umiestnenie pod zemou.
15. Podľa § 90 ods. 1,2 Stavebného zákona: Konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad,
ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie.
V rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby, určí stavebný úrad podmienky
pre zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej stavby, pre odborné vedenie prác a
bezpečnosti, včítane okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických
požiadaviek na výstavbu a podmienky pre archivovanie dokumentácie.
16. Podľa § 107 ods. 4 OSP ( Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej OSP): Ak po začatí
konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho
nástupcu niet, súd konanie zastaví.
17. Podľa § 95 ods. 1, 2 OSP: Navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie
o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom
návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po
právoplatnosti uznesenia.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný žalobca už v odôvodnení písomne podanej žaloby uviedol
skutkové tvrdenie, podľa ktorého stavba D. je stavbou ako neoprávnenou, tak stavbou nepovolenou a
skutočnosť, že táto stavba je stavbou nepovolenou ťažiskovo zdôrazňoval v priebehu ďalšieho konania,
bolo potrebné vo veci vyhodnotiť, aké prostriedky právnej ochrany plynú žalobcovi z hmotno-právnej
úpravy za stavu, keď na jeho pozemku žalovaný zriadil neoprávnenú a zároveň nepovolenú stavbu, a
teda ktorá hmotno-právna úprava sa pri právnom posúdení tejto žaloby presadí. Vo všeobecnej rovine
súd uvádza, že neoprávnenou stavbou je stavba, ktorú niekto postavil na cudzom pozemku bez toho,
aby mu svedčil právny titul oprávňujúci ho (umožňujúci mu) zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Pre
záver, že stavba je neoprávnená, musí byť naplnená kvalifikácia stavby ako nehnuteľnosti, teda stavby,
ktorá je so zemou spojená pevným základom v zmysle definície nehnuteľnosti podľa § 119 ods. 2
Občianskeho zákonníka (teda musí ísť o stavbu, oddelením ktorej od pozemku, na ktorom je zriadená,
by došlo k jej znehodnoteniu a nie je možné ju oddeliť obyčajným demontovaním) a nie len o stavbu v
zmysle definície stavby podľa predpisov verejného práva, teda podľa Zákona č. 50/1976 Zb. Zákon o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej už len Stavebný zákon). Zároveň nemusí ísť o stavbu
dokončenú a tiež nemusí ísť o stavbu, ktorá je na cudzom pozemku zriadená - postavená ako celok.
Stačí, ak je takáto stavba na cudzom pozemku zriadená z časti (na tomto mieste poukazuje súd na
rozhodnutie NS ČR zo 6.1.2004 sp.zn. 22Cdo/268/2003). Súd zdôrazňuje, že stavba podľa Stavebného
zákona nemusí byť vždy zároveň i nehnuteľnosťou podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Stavbou
nepovolenou, resp. čiernou je stavba, ktorú stavebník postavil bez príslušných povolení vyplývajúcich
z administratívno-právnych predpisov, najčastejšie bez stavebného povolenia vydaného vo vzťahu ku
konkrétnej stavbe v riadnom stavebnom konaní. Povaha stavby v režime neoprávnenej stavby sa viaže
so všeobecnou hmotno-právnou úpravou podľa § 135c Občianskeho zákonníka a stavby nepovolenej,
resp. čiernej s úpravou podľa § 126 Občianskeho zákonníka. V prípadoch, ako tomu bolo v prejednávanej
veci, teda ak dôjde ku zriadeniu stavby na cudzom pozemku, ktorá stavba je ako stavbou nepovolenou
- čiernou, tak súčasne i stavbou neoprávnenou, je možné uplatňovať odstránenie stavby v občianskom
súdnom konaní podľa všeobecnej hmotno-právnej úpravy § 135c Občianskeho zákonníka, ako aj v rámci
stavebného konania podľa verejno-právnych predpisov, teda podľa § 90 Stavebného zákona (v tejto
časti poukazuje súd na komentár podľa: Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava:
Eurokódex 2011. strana 770, podľa ktorého: V prípade, že stavba je neoprávnená, nielen z hľadiska
majetkovo-právnych, ale i z hľadiska prevedenia v stavebnom konaní dochádza ku kumulácii dvoch
dôvodov, pre ktoré je možné rozhodnúť o odstránení stavby a jej odstránenie môže nariadiť nielen súd,
ale i stavebný úrad. Odstránenie stavby nie je však ani v tomto prípade jediným možným riešením).
Rovnako súd poukazuje na tomto mieste na komentár podľa: Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký
komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. strana 771, podľa ktorého: Ustanovenie § 135c OZ upravuje
osobitné prípady vlastníckych žalôb, ktorými sa rieši situácia, ak niekto - kto na to nie je oprávnený,
postaví na cudzom pozemku stavbu. Tieto prípady nemožno riešiť na základe všeobecných vlastníckych
žalôb o ochrane vlastníctva, ktoré sú uvedené v § 126 OZ. Je tomu tak preto, že stavbou obvykle
vzniká trvalá hodnota, ktorá má povahu nehnuteľnosti, ktorej odstránenie za každú cenu by nebolo
spravodlivým riešením. Žalobca, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci, uplatnil odstránenie stavby,
vo vzťahu ku ktorej z vykonaného dokazovania bolo preukázané, tak ako je to konštatované nižšie,
že bola žalovaným zriadená ako neoprávnená a zároveň i nepovolená (v konaní nebolo preukázané
žalovaným, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno, že by stavba bola povolená, pričom
dôkazom vyvracajúcim záver súdu o nepreukázaní, že stavba D. je stavbou povolenou nie je list Obce
J. zo dňa 14.7.2010 - Vyjadrenie k stavbe na parcele č. XXXXX/XX - odpoveď (č.l. 25) ani Vyjadrenie
k PD pre stavebné povolenie Obvodného úradu životného prostredia v Ž. zo dňa 9.11.2016 (č.l. 38)).
V takomto prípade sa presadí z hľadiska právnej úpravy vzťahujúcej sa k tejto veci ustanovenie §
135c Občianskeho zákonníka, ktoré bolo potrebné aplikovať pri právnom posúdení na prejednávanú
vec. Úprava podľa § 135c Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k úprave podľa § 126 Občianskeho
zákonníka v pomere špeciality. V tejto časti poukazuje súd na komentár podľa : Fekete, I.: Občiansky
zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. strana 768, podľa ktorého: Ustanovenie §
135c OZ je vo vzťahu k § 126 ods. 1 OZ špeciálnym ustanovením. Bude sa aplikovať vždy, ak na
cudzom pozemku bola postavená stavba, ktorá má trvalý charakter (ide o nehnuteľnosť podľa § 119
ods. 2 OZ). Ak by nešlo o takú stavbu, možno sa proti rušivým zásahom brániť vypratávacou žalobou
podľa § 126 ods. 1 OZ. Rovnako pri tomto závere poukazuje súd na odôvodnenie uznesenia NS ČR
sp.zn. 22Cdo/12/2000 z 30.1.2002 podľa ktorého: Podľa § 126 Občianskeho zákonníka má vlastník
právo na ochranu proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje. Okrem tejto všeobecnej úpravy
ochrany vlastníckeho práva proti neoprávneným zásahom obsahuje Občiansky zákonník ešte špeciálnu
úpravu ochrany vlastníckeho práva proti takýmto zásahom, a to v § 135c Občianskeho zákonníka. Táto
je prostriedkom ochrany vlastníka pozemku, na ktorom bola bez jeho súhlasu zriadená stavba (stavba
na cudzom pozemku alebo tzv. neoprávnená stavba). Stavbou v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie
vec nehnuteľná, keď odstránenie stavby ako veci hnuteľnej je možné uplatniť žalobou na vypratanie
pozemku podľa § 126 Občianskeho zákonníka (k tomu porovnať rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp.zn.
3Cdo/70/92 zo 14.12.93 uverejnený v Bulletine Vrchného súdu Praha č. 1 pod č. 3/1994). Rovnako
na podporu svojich záverov poukazuje súd na odôvodnenie rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo/854/2005
zo 6.9.2006, podľa ktorého: Najvyšší súd uviedol už v rozsudku z 29.3.2001 sp. zn. 22Cdo/255/2001
publikovanom pod C 1920/svazek 4 Souboru rozhodnutí, že vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená
nehnuteľná stavba, vlastníkom ktorej je niekto iný (ak nejde o neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c
Občianskeho zákonníka), sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou podľa § 126
Občianskeho zákonníka o odstránenie stavby. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že § 135c Občianskeho
zákonníka je vo vzťahu k § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym. Na základe
uvedených záverov súd konštatuje, že pri preukázaní splnenia hmotno-právnych podmienok pre právne
posúdenie veci podľa § 135c Občianskeho zákonníka, teda za predpokladu že žalovaný zriadil stavbu,
ktorá je nehnuteľnosťou, na pozemku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu bez právneho dôvodu,
ako je splnenie týchto predpokladov konštatované na základe vykonaného dokazovania v ďalšom
odôvodnení rozhodnutia, bolo nevyhnutné prejednávanú vec posudzovať podľa špeciálnej hmotno-
právnej úpravy § 135c Občianskeho zákonníka, a to v celom jej obsahu, teda podľa odseku 1, 2 a 3 a nie
podľa § 126 Občianskeho zákonníka, ako sa toho v priebehu konania dovolával žalobca so zdôraznením
argumentu, že stavba je nepovolená. Na tomto mieste odôvodenia súd uvádza, že aplikácia konkrétneho
hmotno-právneho ustanovenia na zistený skutkový stav v rámci právneho posúdenia v konkrétnej
prejednávanej veci je výlučnou kompetenciou súdu. Právne posúdenie veci nie je v rukách strán
sporu, ale prináleží súdu. Žalobca má v rámci dispozičnej zásady ovládajúcej sporové súdne konanie
výlučné oprávnenie vymedzovať predmet konania prostredníctvom ním uvádzaných skutkových tvrdení
o podstatných skutkových okolnostiach, na ktorých je žaloba založená. Na takto žalobcom tvrdený a
žalobcom vymedzený skutkový stav v spojení so zohľadnením výsledkov vykonaného dokazovania,
súd potom pri právnom posúdení aplikuje konkrétnu hmotno-právnu normu. Otázka vymedzenia vzťahu
úprav podľa § 126 a § 135c Občianskeho zákonníka v prejedávanej veci bola relevantná a významná
z hľadiska vedenia dokazovania v tejto veci a tiež vo vzťahu ku zvolenej forme súdneho rozhodnutia
- medzitýmnemu rozsudku podľa § 214 ods. 1 CSP. Relevantná hmotno-právna úprava podľa § 135c
Občianskeho zákonníka zakladá v pomeroch súdneho konania o žalobe znejúcej na odstránenie stavby
konanie, kedy súd nie je viazaný návrhom žalobcu na odstránenie stavby podľa § 216 ods. 2 CSP, teda
konanie, kedy z právneho predpisu, a to konkrétne z úpravy § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka
vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi stranami (v tejto časti poukazuje súd na rozhodnutie
NS ČR uverejnené pod Rc 42/2001 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk - civilné rozhodnutia,
ktorá vychádzala do roku 1992 v Českej republike). Žalobu, pri rozhodovaní o ktorej súd po vykonanom
dokazovaní právne posudzuje podľa § 135c Občianskeho zákonníka, nie je možné zamietnuť, pretože
táto hmotno-právna úprava v odsekoch 1 až 3 § 135c Občianskeho zákonníka stanovuje poradie do
úvahy prichádzajúcich spôsobov usporiadania vzťahu toho, kto zriadil neoprávnenú stavbu a toho, kto
je vlastníkom pozemku, na ktorom bola táto neoprávnená stavba zriadená. Vzťah medzi odsekmi 1 až 3
§ 135c Občianskeho zákonníka je vymedzený ich poradím, a teda súd sa primárne zaoberá možnosťou
odstránenia stavby podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka (v prejednávanej veci v nadväznosti
na samotný návrh žalobcu na odstránenie neoprávnenej stavby) a až pri konštatovaní neúčelnosti tohto
spôsobu vysporiadania postupuje podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 135c ods. 3
Občianskeho zákonníka však môže súd usporiadať vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
neoprávnenej stavby aj inak, a to najmä spôsobmi, ktoré sú demonštratívne, a teda nie komplexným
výpočtom v odseku 3 uvedené a v rámci tohto výpočtu i vymenovaným spôsobom - zriadením vecného
bremena za náhradu, potrebného k nevyhnutnému výkonu vlastníckeho práva k stavbe. Na základe
právneho posúdenia prejednávanej veci po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania podľa
§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodov, ako je uvedené v ďalšej časti odôvodnenia tohto
medzitýmneho rozsudku, považoval súd vzhľadom na zvolenú úpravu usporiadania zriadením vecného
bremena podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka za náhradu, za účelné rozhodnúť najprv o zriadení
samotného vecného bremena. Toto rozhodnutie má nesporne vo vzťahu k otázke náhrady za zriadené
vecné bremeno povahu rozhodnutia o základe, čím vzhľadom na potrebu ustálenia výšky náhrady
za zriadené vecné bremeno prostredníctvom znaleckého dokazovania v súlade s dôkazným návrhom
žalovaného, vyhodnotil súd ako účelné a súladné s úpravou podľa § 214 ods. 1 CSP rozhodnutie
prostredníctvom medzitýmneho rozsudku o zriadení vecného bremena.
19. Po ustálení hmotno-právnej úpravy § 135c Občianskeho zákonníka, ktorú bolo potrebné ako
špeciálnu právnu úpravu v zmysle vyššie uvedených záverov súdu aplikovať na právne posúdenie tejto
veci, súd hodnotil naplnenie jednotlivých základných a všeobecných predpokladov aplikácie tejto právnej
úpravy. V otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní súd konštatuje jej preukázanie.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom pozemku - parcely CKN č. XXXXX/
XX J. J.K. Z. o výmere X XXX m2 v katastrálnom území J., zapísanej na LV č. XXXX pre okres
Ž., obec Ž., katastrálne územie J. (ďalej už len predmetná parcela alebo predmetný pozemok). Túto
nehnuteľnosť nadobudol od pôvodného žalobcu SKY Žilina, s.r.o., IČO: 36 433 837, a to v priebehu
konania v súvislosti s právnym nástupníctvom žalobcu (SKY Invest s.r.o., IČO: 47 964 031) po pôvodnom
žalobcovi, ktorý bol v priebehu konania vymazaný z obchodného registra na základe rozhodnutia
valného zhromaždenia SKY Žilina, s.r.o., IČO: 36 433 837 o zrušení tohto subjektu a rozdelení na dve
novovzniknuté spoločnosti, a to SKY Invest s.r.o., IČO: 47 964 031 a JaJ Invest, s.r.o., IČO: 48 002 970.
Pri zrušení pôvodného žalobcu bolo zároveň valným zhromaždením pôvodného žalobcu rozhodnuté o
rozdelení obchodného imania pôvodného žalobcu na základe Projektu rozdelenia a predmetná parcela,
na ktorej sa nachádza stavba D., sa stala majetkom žalobcu, ako to vyplýva z verejne dostupného
registra - katastra nehnuteľností, kde je predmetná parcela aktuálne zapísaná na LV č. XXXX vedeným
Okresným úradom Ž., katastrálny odbor ako vlastníctvo žalobcu. Na uvedené právne nástupníctvo v
priebehu konania na strane žalobcu reagoval súd postupom podľa § 107 ods. 4 OSP (Zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok ako procesná úprava platná a účinná v čase účinkov tohto právneho
nástupníctva - ďalej už len OSP). Zároveň na návrh žalobcu súd na základe aplikácie § 95 ods. 1 OSP
uznesením č.k. 19Cb/102/2011-400 zo dňa 18.11.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.12.2015,
rozhodol o pripustení zmeny žaloby tak, že žalovaný je povinný odstrániť na vlastné náklady stavbu -
D. nachádzajúcu sa na pozemku KNC parc. č. XXXXX/XX v katastrálnom území J., obec J., zapísanú
na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Ž., Katastrálny odbor, ktorá je vo vlastníctve
žalobcu. Nakoľko v konaní bolo relevantné ustáliť moment, kedy na predmetnej parcele žalobcu
bola zriadená predmetná neoprávnená stavba vo väzbe na skonštatovanie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu poukazuje súd i na spoľahlivo preukázaný reťazec nadobúdania predmetnej parcely, ako
vyplýva z katastra nehnuteľností - z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Ž., obec J., katastrálne územie
J. (č.l. 13), z ktorého vyplýva ako preukázané tvrdenie pôvodného žalobcu o nadobudnutí predmetnej
parcely vyhlásením bývalého spoločníka (SkyBau, s.r.o., IČO: 31 570 011) o vložení predmetnej
parcely ako nehnuteľnosti do majetku právnickej osoby - pôvodného žalobcu podľa č. K. XXXX/XX zo
dňa 16.12.2010-XXX/XX, pri navýšení základného imania pôvodného žalobcu formou nepeňažného
vkladu. Taktiež mal súd preukázaný prevod predmetnej parcely na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
7.3.2008, vklad ktorej do katastra nehnuteľností bol zaevidovaný pod K. XXXX/XX zo dňa 13.3.2008
od predávajúcich W. D. a spol. v prospech kupujúceho SkyBau, s.r.o., IČO: 31 570 011. Označení
predávajúci predmetnú parcelu nadobudli v reštitúcii, ako to vyplýva ťažiskovo z výpovede svedka p.
A. D. (výpoveď svedka p. A. D. na pojednávaní dňa 15.8.2014) a podporne z obsahu pripojeného
spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8C 375/1995. Uvedené skutočnosti preukazujú postupnosť nadobúdania
predmetnej parcely právnymi predchodcami žalobcu pokrývajúcu z časového hľadiska úsek relevantný
pre rozhodnutie v tejto veci, v nadväznosti na nižšie konštatované závery vyplývajúce z vykonaného
dokazovania o zriadení neoprávnenej stavby žalovaným na predmetnej parcele žalobcu po uzatvorení
Nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2008 (Nájomná zmluva zo dňa 1.4.2008 medzi prenajímateľom: SkyBau,
s.r.o., IČO: 31 570 011 a žalovaným ako nájomcom - ďalej Nájomná zmluva). Z uvedeného vyplýva
záver o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v konaní ako vlastníka predmetnej parcely a tiež vlastnícke
právo jeho právnych predchodcov v čase, kedy na predmetnej parcele bola umiestnená pôvodná
drevená stavba a následne predmetná neoprávnená stavba. Moment zriadenia neoprávnenej stavby
je relevantný z hľadiska uplatňovania konkrétnej hmotno-právnej úpravy pre posúdenie oprávnenosti,
resp. neoprávnenosti stavby D., nakoľko túto oprávnenosť, resp. neoprávnenosť stavby je potrebné
posudzovať podľa právnej úpravy v okamihu zriadenia neoprávnenej stavby ako veci v právnom zmysle
slova s kvalitou nehnuteľnosti podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, oproti čomu vysporiadanie
medzi stavebníkom a vlastníkom neoprávnenej stavby na jednej strane a vlastníkom predmetnej parcely
na druhej strane sa deje podľa právnej úpravy platnej v čase rozhodovania. Vo všeobecnej rovine súd k
otázke aktívnej vecnej legitimácie na uplatnenie žaloby podľa § 135c Občianskeho zákonníka považuje
za potrebné uviesť, že subjektom takto aktívne vecne legitimovaným je vlastník pozemku, na ktorom bola
neoprávnená stavba postavená, a to i v prípade, ako tomu bolo ako v prejednávanej veci, teda ak ďalšia
časť, resp. určitá časť stavby stojí na pozemku inej osoby, v danom prípade na parcele č. CKN XXXXX/
X v katastrálnom území J., ktorá parcela vlastnícky prináleží členom Pozemkového spoločenstva T.
W. F. J. (ide o Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity, ako vyplýva z vyjadrenia Okresného
úradu Ž., pozemkový a lesný odbor, Ž. z 26.11.2013, ktoré je v spise na č.l. 252), a ktoré Pozemkové
spoločenstvo žalovanému udelilo súhlas s už zrealizovanou stavbou umiestnenou na parcele CKN č.
XXXXX/X v katastrálnom území J. a toto i prejednalo na zasadnutí výboru Pozemkového spoločenstva
T. W. F. J. dňa 5.2.2013, ako vyplýva z č.l. 249. Podmienku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu teda súd
vyhodnotil ako splnenú.
20. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného súd vo všeobecnej rovine primárne uvádza,
že pasívne vecne legitimovaným subjektom v spore podľa § 135c Občianskeho zákonníka je vlastník
neoprávnenej stavby. Ide teda o subjekt, ktorý zriadil neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku, v
prejednávanej veci na pozemku právneho predchodcu žalobcu. Musí ísť o stavbu neoprávnenú, teda
takú, ktorú stavebník staval bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci zriadiť stavbu na cudzom
pozemku. Pokiaľ by stavebníkovi takýto právny titul svedčil, nemohol by súd skonštatovať, že stavebník
zriadil stavbu neoprávnene - neoprávnenú stavbu. Tu súd považuje za významné zdôrazniť, že musí ísť o
stavbu, ktorá má povahu nehnuteľnosti v zmysle jej definície podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
teda je spojená so zemou pevným základom, kedy jej oddelením od tohto pevného základu by došlo k
jej zásadnému narušeniu, poškodeniu až k znehodnoteniu. Táto skutočnosť predstavuje deliacu čiaru
medzi stavbou v zmysle úpravy vyplývajúcej z verejného práva, teda zo Stavebného zákona a v zmysle
ktorej úpravy verejného práva sa stavbou rozumie nielen vec nehnuteľná, ale i vec hnuteľná. Pre potreby
právneho posúdenia prejednávanej veci je však relevantná úprava Občianskeho zákonníka a výklad
pojmu stavba použitý v úprave § 135c Občianskeho zákonníka, nie podľa predpisov stavebných, teda
predpisov verejného práva. Nakoniec i vyhodnotenie otázky, či konkrétna stavba je nehnuteľnosťou
spojenou pevným základom so zemou, je nevyhnutné posudzovať vždy podľa povahy a okolností
konkrétneho prípadu. Opäť súd zdôrazňuje, že stavba podľa § 135c Občianskeho zákonníka nemusí
byť umiestnená len na jednom pozemku, čo bol i prípad prejednávanej veci, kedy sa neoprávnená
stavba D. nachádzala už v čase jej zriadenia žalovaným, keď tento, ako vyplýva z fotodokumentácie,
ktorá bola prílohou návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia (č.l. 18, 19 a 20), obstaval
nosnými stĺpmi pôvodnú drevenú chatu umiestnenú na betónovej platni a vybudoval na predmetnej
parcele žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu a z časti na pozemku Pozemkového spoločenstva T.
W. F. stavbu D., ktorú je možné od momentu osadenia práve týchto stavebných konštrukcií - nosných
stĺpov umiestnených po obvode pôvodnej drevenej stavby, posudzovať jednoznačne za nehnuteľnosť
v zmysle úpravy § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K tejto činnosti pristúpil žalovaný v čase, keď
mu nesvedčil žiaden konkrétny právny titul na zriadenie takejto stavby - nehnuteľnosti na pozemku
žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Nájomná zmluva, ktorú mal na užívanie predmetnej parcely
ako nájomca uzatvorenú, zanikla výpoveďou prenajímateľa z 31.5.2010 k poslednému dňu mesiaca
august 2010. Zo skutočnosti uzatvorenia Nájomnej zmluvy od 1.4.2008, ukončenia Nájomnej zmluvy
v auguste 2010, z obsahu samotnej Nájomnej zmluvy podľa článku VI. ods. 1 a 4, podľa ktorých
táto zmluva umožňovala žalovanému ako nájomcovi prenajatý pozemok užívať výlučne len za účelom
prevádzkovania reštaurácie uvedenej v článku II. ods. 2 Nájomnej zmluvy a akékoľvek stavebné práce
na stavbe alebo pozemku vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa a tiež
podľa článku VII. ods. 3 Nájomnej zmluvy ukladala žalovanému v deň skončenia nájmu odovzdať
prenajímateľovi prenechaný predmet nájmu v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé
opotrebenie, prípadne s úpravami vykonanými so súhlasom prenajímateľa, v spojení s obsahom
svedeckej výpovede svedka p. B. J., podľa ktorej tento na pojednávaní dňa 8.10.2013 ( č.l. 200) uviedol,
že bol kontaktovaný žalovaným len jeden krát, a to telefonicky, keď ho žalovaný žiadal o súhlas so
zateplením strechy, ktorú v tejto súvislosti bude potrebné zdvihnúť o 20 centimetrov, s čím svedok
prezentoval žalovanému súhlas prenajímateľa a v spojení s vykonanou konfrontáciou svedka p. B. J.
a žalovaného na pojednávaní dňa 8.10.2013, kedy v rámci tejto konfrontácie svedok p. B. J. zotrval
na vyjadrení o súhlase prenajímateľa so zateplením strechy oproti čomu žalovaný tvrdil, že žiadal
súhlas s výmenou strechy na čo bol dopytovaný svedkom p. B. J., či v tej súvislosti vzniknú v objekte
ubytovacie kapacity, na čo žalovaný uviedol, že nie (č.l. 202), súd konštatuje po vyhodnotení týchto
dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP, že má za preukázanú skutočnosť, že žalovaný zriadil na predmetnej
parcele žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu neoprávnenú stavbu, ktorá bola ku momentu zriadenia
žalovaným, ktorý moment spadá do časového intervalu po uzatvorení Nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2008,
nehnuteľnosťou. Uvedený záver súd ťažiskovo opiera o vyššie citovaný obsah svedeckej výpovede
svedka p. B. J. a časovú súvislosť podania žaloby v tejto veci v apríli 2011, kedy už žalobca svoje tvrdenia
dokumentoval fotodokumentáciou, tak ako je v spise na č.l. 18, 19 a 20, z ktorej jednoznačne vyplýva, že
žalovaný postavil na predmetnej parcele realizovaním stavebných výkonov, ako vyplývajú z predloženej
fotodokumentácie, a teda konkrétne obohnaním pôvodnej drevenej stavby umiestnenej na betónovej
platni, betónovými nosnými stĺpmi po obvode tejto drevenej stavby, zapustenými do zeme, úplne novú
stavbu s jednoznačným charakterom nehnuteľnosti. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že pri uvedených
záveroch vychádzal z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého žiadna zo strán sporu aktívne nenavrhla
v konaní vykonať dôkaz nariadením znaleckého dokazovania alebo predložením odborného vyjadrenia
alebo vykonať akýkoľvek iný dôkaz na otázku ustálenia časového momentu vzniku stavby D. ako
nehnuteľnosti. Vzhľadom na výpovednú hodnotu fotodokumentácie, ktorá bola už prílohou žaloby (č.l.
18,19,20) ako aj ďalšej fotodokumentácie produkovanej v konaní (č.l. 40, 48,49,150-162, 483 - 486), mal
súd vytvorenú dostatočnú predstavu o situácii na mieste od momentu začatia konania, z ktorého dôvodu
nevyhodnotil ako dôvodný návrh žalovaného na vykonanie ohliadky. V nadväznosti na to súd vychádzal
z vykonaného dokazovania a jeho výsledkov, ktoré vyhodnotil s vyústením do záveru o momente
zriadenia neoprávnenej stavby žalovaným na predmetnej parcele právneho predchodcu žalobcu, ktorý
je konštatovaný vyššie. V tejto časti hodnotil súd i vykonaný dôkaz oboznámením listiny - znaleckého
posudku predloženého ako listinný dôkaz žalovaného, vypracovaného U.. A. Z., znalcom z odboru
stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 20.12.2011 v spojení s jeho výpoveďou v procesnom
postavení svedka na pojednávaní dňa 25.2.2014, v spojení so svedeckými výpoveďami svedkov p.Š. T. a
p.W. T., ako aj svedeckou výpoveďou svedka p.A. D. /č.l. 287, 284, 286 a 343/. Na základe vyhodnotenia
i týchto dôkazov vykonaných na návrh strán sporu vyhodnotených podľa § 191 ods. 1 CSP dospel súd
k rovnakému záveru, a to že stavba D. bola ako nehnuteľnosť zriadená žalovaným až v súvislosti s
realizáciou stavebných výkonov po uzatvorení Nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2008, ako o tom svedčí
ťažiskovo fotodokumentácia z č.l. 18 až 20 a obsah svedeckej výpovede svedka p. B. J.. Pôvodnú stavbu,
ako ju uvádzal v znaleckom posudku U.. A. Z. na základe ohliadky realizovanej v roku 2011, zriadenú v
roku 1969 a ani jej prístavby z roku 1992 a 1994 nie je možné na základe výsledkov vo veci vykonaného
dokazovania, pri dbaní princípu kontradiktórnosti tohto konania, kedy súd vykonáva dôkazy výlučne na
návrh strán, hodnotiť ako nehnuteľnosť v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale len ako
stavbu s povahou hnuteľnej veci v zmysle Stavebného zákona. Označené dôkazy teda nepreukazujú
jednoznačne a spoľahlivo, že by pred realizáciou stavebných výkonov vykonaných žalovaným po
uzatvorení Nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2008 osadením betónových stĺpov po obvode pôvodnej drevenej
stavby, bola táto drevená stavba nehnuteľnosťou v zmysle úpravy § 119 ods. 2 OZ. V nadväznosti na to je
žalovaný pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní, nakoľko zriadil na predmetnej parcele
právneho predchodcu žalobcu neoprávnenú stavbu tým, že na tomto pozemku vybudoval úplne novú
nehnuteľnosť. V realizácii tejto stavebnej činnosti pokračoval žalovaný i v čase, keď mu predbežným
opatrením na základe uznesenia súdu v tejto veci č.k. 19Cb/102/2011-27 zo dňa 19.5.2011 bolo uložené
aby sa zdržal vykonávania akýchkoľvek stavebných prác na stavbe „D.“ nachádzajúcej sa na pozemku
KNC parcela č. XXXXX/XX J. J. Z. o výmere XXXX m2 katastrálne územie J. zapísanom na LV č.
XXXX vedenom Správou katastra Ž., a to až do právoplatného skončenia konania o odstránenie stavby
vedeného na Okresnom súde Žilina pod spis. značkou 19Cb/102/2011. Touto činnosťou realizovanou
žalovaným napriek jej právoplatnému zákazu predmetným predbežným opatrením, ukončil žalovaný
predmetnú stavbu v priebehu tohto konania. V tejto súvislosti súd uvádza, že pre úspešnosť žaloby podľa
§ 135c Občianskeho zákonníka nie je podmienkou, že stavba bola dokončená (v tejto časti poukazuje
súd na komentár podľa Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011.
strana 770: Nemusí ísť o dokončenú stavbu. Preto je na mieste, aj možnosť podania žaloby už v
momente, keď neoprávnený stavebník so stavbou iba začal, keď súd môže vzniknutú situáciu riešiť i
vydaním predbežného opatrenia /porovnaj R 65/1972, s. 306/ a rovnako poukazuje súd na komentár
podľa Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. strana 773,
kde sa uvádza rovnaká argumentácia. Uvedené skutočnosti predstavujú vo svojom súhrne naplnenie
predpokladov pre úpravu vzťahov medzi stavebníkom neoprávnenej stavby - jej vlastníkom a vlastníkom
pozemku, na ktorom bola neoprávnená stavba zriadená, a teda i pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného
ako vlastníka neoprávnenej stavby s charakterom nehnuteľnosti. Na tomto mieste odôvodnenia súd
uvádza, že konštatované závery vyplývajú z vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania oproti
čomu v pomeroch rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vychádzal súd
zo skutočností v kvalite ich osvedčenia pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, a teda pri absencii už uvedených výsledkov riadne vykonaného dokazovania, ktoré mal k
dispozícii k momentu rozhodnutia týmto medzitýmnym rozsudkom. Osobitne k pasívnej vecnej legitimácii
žalovaného ako vlastníka neoprávnenej stavby súd uvádza, že pre aplikáciu § 135c Občianskeho
zákonníka je irelevantné, že predmetná nehnuteľnosť - stavba D. nie je zapísaná v katastri nehnuteľností.
Rovnako je irelevantné, že sa stavba D. len z časti nachádza na pozemku žalobcu, tak ako je to
konštatované s odkazom na komentár podľa Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár,
Bratislava: Eurokódex 2011. strana 770. Táto okolnosť naberá na význame pri voľbe konkrétneho
spôsobu vysporiadania vzťahu žalobcu a žalovaného v súvislosti s neoprávnenou stavbou. Žalovaný
nadobudol vlastnícke právo k neoprávnenej stavbe originálne ako jej stavebník - vybudovaním. V
nadväznosti na to je ako irelevantná hodnotená i Darovacia zmluva z 27.12.2011 podľa č.l. 175 pri
zdôraznení skutočnosti, že táto Darovacia zmluva bola uzatvorená po začatí konania v tejto veci, kedy
už bola žalovaným neoprávnená stavba zriadená a kedy už mala ako vyplýva z vyššie uvedeného i
povahu nehnuteľnosti. Rovnako súd na tomto mieste odôvodnenia uvádza, že z vykonaných dôkazov
výsluchmi svedkov p. Š. T. (a to ťažiskovo práve z tohto dôkazu) a p. W. T. vyplynulo, že žalovaný
užíval pôvodnú drevenú stavbu z ich vedomím a súhlasom. V týchto súvislostiach poukazuje súd na
komentár podľa Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. strana
698, podľa ktorého k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza aj vtedy, ak sa vlastníkom konkrétnej
veci a nositeľom subjektívneho práva stane niekto kto ním doposiaľ nebol pretože vec patrila niekomu
inému alebo jej vlastníkom nebol nikto. Ide tu o nadobudnutie vlastníckeho práva k novovzniknutej veci.
Osobitne a súhrnne k obsahom svedeckých výpovedí v tejto veci vypočutých svedkov súd uvádza,
že tieto hodnotí ako hodnoverné ťažiskovo vzhľadom na zákonné poučenie dané svedkom a pri
absencii preukázania relevantnej skutočnosti alebo relevantných skutočností, ktoré by takýto záver súdu
spochybňovali alebo vyvracali. Za skutočnosti, ktoré by bez ďalšieho znižovali hodnovernosť svedeckých
výpovedí, nevyhodnotil súd vzťah blízkych osôb medzi svedkom p. B. J. a štatutárnym zástupcom
žalobcu (syn a otec), svedkov p. Š. T. a p. W. T. a žalovaného (rodičia a syn). Výpovednú hodnotu
obsahu svedeckej výpovede svedkyne p. W. T. a čiastočne i svedka p. D. znižuje ich všeobecnosť. Čo
do svedeckej výpovede svedka U.. A.. Z. súd zdôrazňuje, že pri vykonávaní tohto dôkazu dôsledne dbal
skutočnosti, že bol tento vypočúvaný v procesnom postavení svedka, a teda jeho svedecká výpoveď bola
zohľadňovaná v rozsahu skutočností, ktoré tento vnímal vlastnými zmyslami, nezávisle na ich prípadnom
odbornom posúdení, ktoré sa prejavilo v obsahu ním vypracovaného znaleckého posudku, ktorý súd
oboznamoval ako listinný dôkaz.
21. Následne, po ustálení opodstatnenosti právneho posúdenia prejednávanej veci podľa § 135c
Občianskeho zákonníka, sa súd zaoberal hodnotením splnenia jednotlivých hmotno-právnych
podmienok vo vzťahu k jednotlivým spôsobom úpravy vzťahov medzi žalovaným ako subjektom, ktorý
zriadil na pozemku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu neoprávnenú stavbu, tak ako z úpravy §
135c Občianskeho zákonníka tieto podmienky vyplývajú. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje,
že predmetné konanie bolo konaním, kde súd nebol viazaný návrhom žalobcu na odstránenie stavby z
dôvodov, ako je konštatované vyššie, čím postup pri hodnotení podmienok aplikácie § 135c Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k odsekom 1 až 3 bol daný vzájomnou hierarchiou usporiadania týchto spôsobov.
Primárne súd hodnotil, či sú splnené podmienky podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda či
je účelné odstránenie predmetnej neoprávnenej stavby a až pri skonštatovaní, že tento spôsob úpravy
vzťahov medzi žalobcom a žalovaným účelný nie je, zaoberal sa hodnotením podmienok podľa § 135c
ods. 2 Občianskeho zákonníka a rovnako až pri skonštatovaní nedôvodnosti spôsobu usporiadania
podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikoval úpravu podľa § 135c ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ako vyplýva z ďalšieho odôvodnenia. Skutočnosť, že súd nebol v tomto konaní viazaný
návrhom žalobcu je spojená so skutočnosťou absencie potreby rozhodnutia o zamietnutí žalobcom
navrhovaného odstránenia stavby D., pri ustálení dôvodnosti usporiadania vzťahov medzi stranami
zriadením vecného bremena za náhradu, ako vyplýva z nižšie uvedeného odôvodnenia.
22. Primárne sa súd na základe vykonaného dokazovania zaoberal otázkou, či je vo veci účelné
postupovať podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda rozhodnúť o odstránení predmetnej
neoprávnenej stavby (stavba D.) v rozsahu, v akom bola zriadená na predmetnej parcele žalobcu,
resp. jeho právneho predchodcu (nakoľko len v tomto rozsahu možno hovoriť o neoprávnenej stavbe).
Podmienka účelnosti vo vzťahu k tomuto spôsobu usporiadania vzťahov medzi žalobcom a žalovaným
vyplýva z úpravy § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý sa uplatní práve len v prípade
neúčelnosti odstránenia neoprávnenej stavby podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odstránenie
neoprávnenej stavby na náklady stavebníka podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka je všeobecne
v odbornej literatúre (napríklad podľa komentára Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár,
Bratislava: Eurokódex 2011. strana 773), ale i podľa judikatúry ( napríklad bod 10. odôvodnenia
uznesenia Ústavného súdu ČR sp. zn. ÚS II. 3452/10 zo dňa 24.3.2011, podľa ktorého: Vzhľadom
ku značnej rôznorodosti prípadov tzv. neoprávnených stavieb, ktoré sa môžu v praxi vyskytnúť, musí
právna úprava nutne poskytovať viac možností riešenia, aby nedochádzalo ku zjavne nespravodlivým
výsledkom. Inými slovami povedané, nie je možné vychádzať z toho, že by jediným ústavne konformným
riešením bolo odstránenie neoprávnenej stavby, ale musí byť otvorený priestor i pre iné usporiadanie
vzájomných vzťahov), vnímané ako výnimočné riešenie a iba krajné opatrenie, ktoré by malo
sankcionovať tie najzávažnejšie prípady a zásahy do vlastníckeho práva vlastníka pozemku. Výsledky
dokazovania vykonaného v tejto veci, po ich vyhodnotení podľa § 191 ods. 1 CSP (predovšetkým
listinný dôkaz - znalecký posudok znalca U.. A. Z., znalecké dokazovanie znalkyňou U.. W. Š. v spojení
s jej výpoveďou ako znalkyne pred súdom a v konaní produkovaná fotodokumentácia) vedú súd k
záveru, podľa ktorého by odstránenie predmetnej neoprávnenej stavby v rozsahu, v akom sa táto
nachádza na predmetnej parcele žalobcu, nebolo účelné. Pri tomto závere vychádzal súd z vykonaného
dokazovania, z ktorého vyplynulo, že samotná neoprávnená stavba zaberá z predmetnej parcely žalobcu
výmeru v rozsahu XXX metrov štvorcových. V priebehu celého doposiaľ uskutočneného konania vo
veci nebolo žalobcom, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno preukázané, ako konkrétne
mu neoprávnená stavba bráni vo využití alebo znemožňuje využitie predmetnej parcely, prípadne či
ho konkrétne a ako ohrozuje. Žalobca v konaní tvrdil, že má s predmetnou parcelou zahŕňajúcou i jej
časť zastavanú neoprávnenou stavbou podnikateľský zámer (už priamo v žalobe žalobca tvrdil plán
výstavby športovo-rekreačného areálu na predmetnom pozemku - č.l. 3, na prvom pojednávaní dňa
4.12.2012 žalobca tvrdil zámer uskutočniť na predmetnom pozemku veľký investičný zámer rsp. veľký
podnikateľský zámer v hodnote 10 mil. EUR, a to výstavbu štvorhviezdičkového hotela - č.l. 176, na
pojednávaní dňa 8.10.2013 žalobca tvrdil zámer výstavby športového areálu - č.l. 197, svedok p. B. J. na
pojednávaní dňa 8.10.2013 uviedol, že žalobca mieni uskutočniť v predmetnej lokalite veľkú investíciu a
neoprávnená stavba toto znemožňuje nakoľko zasahuje do pozemku žalobcu v najlukratívnejšej časti, v
exponovanej časti). Tvrdenia samotného žalobcu v smere vymedzenia jeho obmedzenia neoprávnenou
stavbou boli v konaní uvádzané len vo všeobecnej rovine, bez konkretizácie uvedeného dopadu v
podobe obmedzenia alebo ohrozenia žalobcu vo vzťahu k využitiu predmetnej parcely alebo jej ostatnej
časti, čo súd zdôrazňuje a zostali v konaní len v rovine nepreukázaných všeobecných tvrdení, a to
súd konštatuje i pri zohľadnení uvedeného obsahu svedeckej výpovede svedka p. B. J., ktorá síce
samotnú existenciu tvrdeného zámeru žalobcu potvrdila avšak ani táto dostatočne a presvedčivo
nekonkretizovala obmedzenie žalobcu neoprávnenou stavbou a dopad neoprávnenej stavby na tento
zámer žalobcu. Hoci žalovaný tvrdenia žalobcu v toto smere nerozporoval, práve ich všeobecnosť
a nekonkrétnosť v zmysle uvedeného, v tomto konaní vymedzila priestor pre posúdenie účelnosti
alebo neúčelnosti aplikácie § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, len v rámci ktorého mohol súd
na základe vykonaného dokazovania (pri zohľadnení kontradiktórnej povahy tohto súdneho konania a
skonštatovanom splnení poučovacích povinností súdu vo vzťahu ku stranám o ich dôkaznej povinnosti
vrátane poučenia o zákonnej koncentrácii konania podľa § 154 CSP, ako aj pri zohľadnení skutočnosti,
že strany mali vedomosť o tom ako sa súdu javí právne posúdenie veci podľa § 100 ods. 1 OSP),
posudzovať a porovnávať povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením neoprávnenej
stavby vznikla, vo vzťahu k záujmom žalobcu na ďalšom využití neoprávnenou stavbou zastavanej
parcely (tu súd poukazuje na závery podľa rozsudku NS ČR z 19.6.2003 sp.zn. 22 Cdo/880/2003, podľa
ktorých: Je na súde, aby porovnával hospodársku a inú stratu, ktorá by vznikla odstránením stavby na
jednej strane so záujmom na využití stavby na druhej strane, bez významu nie je porovnanie týchto
strát vo vzťahu k následnému hospodárskemu využitiu dosiaľ zastavaného pozemku neoprávnenou
stavbou, prípadne pozemku dosiaľ užívaného v súvislosti s touto stavbou. Hospodársku stratu vzniknutú
odstránením stavieb predstavujú nielen náklady na odstránenie stavieb, ale aj cena stavieb). Hoci
samotná ekonomická nevhodnosť a neúčelnosť odstránenia stavby nie je dôvodom pre záver o
neúčelnosti odstránenia neoprávnenej stavby (podobne rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS
198/1995 z 28.3.1996), bolo potrebné v prejednávanej veci zohľadniť, že žalovaný ako neoprávnenú
stavbu na predmetnej parcele žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu zriadil stavbu, ktorá nie je
stavbou nepatrnej alebo zanedbateľnej hodnoty, ktorý záver činí súd na základe výsledkov vykonaného
dokazovania ťažiskovo oboznámením fotodokumentácie zachytávajúcej výsledok stavebnej činnosti
žalovaného, ako aj na základe oboznámenia sa s opisom predmetnej stavby podľa znaleckého posudku
U.. A. Z. oboznamovaného ako listinný dôkaz a znaleckého posudku vypracovaného na základe súdom
uloženej znaleckej úlohy - nariadeného znaleckého dokazovania v tomto konaní U.. W. Š.. Odstránenie
neoprávnenej stavby by preto založilo vznik veľkej straty na hodnotách, predovšetkým v porovnaní s
hodnotou neoprávnenou stavbou zastavaného pozemku žalobcu (a to i vrátane geometrickým plánom
novovytvorenej parcely C KN parc.č. XXXXX/XX J. J. Z. o výmere XXX m2 v katastrálnom území J.),
pri súčasnom zohľadnení nepreukázania konkrétneho druhu a rozsahu obmedzenia alebo ohrozenia
žalobcu vo výkone jeho vlastníckych práv k zvyšnej časti predmetnej parcely, ktorá neoprávnenou
stavbou zastavaná nie je. Z dôvodu absencie produkovania takých dôkazov zo strany žalobcu, z
ktorých by si mohol súd vôbec urobiť predstavu o tvrdenom podnikateľskom zámere žalobcu (žalobca
avizoval, že predloží štúdiu k predmetnému zámeru avšak tak v konaní doposiaľ neučinil a tiež
avizoval návrh na výsluch svedka U.. W.. L.Í., ktorý dôkazný návrh následne aktívne po poučení podľa
§ 154 CSP neučinil), nebolo možné, aby súd inak ako len na základe vykonaného dokazovania
vyhodnocoval porovnanie hodnoty, ktorú mieni žalobca na predmetnej parcele vytvoriť a hodnoty
samotnej neoprávnenej stavby. Stavba D. slúži verejnosti v lokalite lyžiarskeho strediska ako reštauračné
zariadenie a je takto verejnosťou využívaná, a teda plní funkciu uspokojovania potrieb návštevníkov tejto
lokality. V priestoroch stavby D. žalovaný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v rozsahu hlavného
predmetu podnikania, v ktorej časti poukazuje súd na výpis zo živnostenského registra žalovaného,
z ktorého vyplýva realizácia podnikateľskej činnosti v oblasti: pohostinská činnosť, predaj nápojov
na priamu konzumáciu /hostince, bary/, predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo opracovaných
mäsových výrobkov a obvyklých príloh ako aj bezmäsitých jedál. Vyhodnotením uvedeného komplexu
skutočností dospel súd k záveru, podľa ktorého by odstránenie predmetnej neoprávnenej stavby
nebolo účelné, čím súd zároveň konštatuje nedôvodnosť postupu podľa § 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Podporne k tomuto záveru súdu pristupuje i skutočnosť, že žalobca nevyužil možnosť danú
právoplatným rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd žalovanému
uložil, aby sa zdržal vykonávania akýchkoľvek stavebných prác na stavbe „D.“ nachádzajúcej sa na
pozemku KNC parcela č. XXXXX/XX J. J. Z. o výmere XXXX m2 katastrálne územie J. zapísanom na LV
č. XXXX vedenom Správou katastra Ž., a to až do právoplatného skončenia konania o odstránenie stavby
vedeného na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 19Cb/102/2011 a nedomáhal sa exekúcie
tohto exekučného titulu, v nadväznosti na čo žalovaný dokončil predmetnú neoprávnenú stavbu v
zásade v priebehu tohto konania. Uvedené argumenty vyhodnotil súd ako ťažiskové a prevažujúce oproti
rovnako súdom vnímaným a preukázaným skutočnostiam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania,
podľa ktorých žalovaný nebol pri zriadení a dokončení neoprávnenej stavby dobromyseľný. Vedel, že
na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2008 nemá na zriadenie akejkoľvek stavby na predmete nájmu
právny titul, teda vedel, že zriadiť stavbu v kvalite nehnuteľnosti a v takom rozsahu ako vyplýva z
predloženej fotodokumentácie oprávnený nie je a vedel, že po skončení nájmu má povinnosť predmet
nájmu uviesť do pôvodného stavu, tak ako je to konkretizované v článkoch VI. bod 1, 4, VII. bod 3
Nájomnej zmluvy z 1.4.2008 a tak isto vedel, že hoci je táto Nájomná zmluva uzatvorená na dobu
neurčitú, je možné ju výpoveďou i bez uvedenia dôvodu ukončiť, k čomu i na základe výpovede
prenajímateľa ku koncu mesiaca august 2010 došlo. Rovnako žalovaný vedel, že po nastúpení účinkov
výpovede Nájomnej zmluvy mu nesvedčí právny titul ani na akékoľvek samotné užívanie predmetu
nájmu. Už i za trvania nájomného vzťahu žalovaný vedel, že zriadiť stavbu v takej povahe, ktorá
zodpovedá nehnuteľnosti a v takom rozsahu, ako vyplýva z predloženej fotodokumentácie, oprávnený
nie je, nakoľko predmet nájmu mu bol poskytnutý do užívania výlučne za účelom, ktorý vyplýva z
článku VI. bod 1 Nájomnej zmluvy, ktorým bolo prevádzkovanie reštaurácie označenej v článku II. ods.
2 Nájomnej zmluvy, teda stavby - X. D.. Taktiež ako vyplynulo z výpovede svedka p. B. J. ako aj z
vykonanej konfrontácie tohto svedka a žalovaného, bol si žalovaný vedomý obsahu a rozsahu povolenia,
ktoré mu svedok za prenajímateľa udelil pri realizácii stavebných prác, pretože z obsahu svedeckej
výpovede vyplýva, že označený svedok žalovanému prezentoval súhlas prenajímateľa so zateplením
strechy a jej zdvihnutím o 20 centimetrov s tým, že pri tom konal svedok s informáciou od žalovaného
podľa ktorej ubytovacie kapacity v tejto súvislosti nevzniknú. Všetky tieto skutočnosti však súd v ich
komplexe považuje za skutočnosti, ktoré neprevažujú vyššie uvedené argumenty súdu založené na
výsledkoch vykonaného dokazovania, ktoré vyústili do záveru súdu o neúčelnosti odstránenia stavby.
Naviac súd vníma ako ťažiskový pre ich uplatnenie a zohľadnenie priestor pri rozhodovaní o náhrade za
zriadené vecné bremeno (najmä z hľadiska výšky tejto náhrady, ktorá má plnohodnotne kompenzovať
ujmu vlastníka pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou).
23. Po skonštatovaní nedôvodnosti postupu podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka súd nie súc
viazaný návrhom žalobcu hodnotil vzhľadom na usporiadanie jednotlivých spôsobov úpravy vzťahov
podľa § 135c Občianskeho zákonníka splnenie podmienok pre aplikáciu § 135c ods. 2 Občianskeho
zákonníka a teda, či je dôvodné rozhodnúť o prikázaní predmetnej neoprávnenej stavby do vlastníctva
vlastníka pozemku, teda žalobcu, a to za náhradu. Predpokladom úpravy podľa § 135c ods. 2
Občianskeho zákonníka je súhlas vlastníka pozemku s prikázaním neoprávnenej stavby do jeho
vlastníctva a nenaplnenie požiadavky účelnosti odstránenia stavby podľa § 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Podľa komentára Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex
2011. strana 774: Súd prikáže neoprávnenú stavbu za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, ak:
po a/ vlastník pozemku prejaví o stavbu záujem a po b/ neprichádza do úvahy odstránenie stavby podľa
§ 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože to nie je účelné a tiež ak nie sú podmienky ani pre jej
ponechanie vo vlastníctve stavebníka. V zmysle citovaného je podmienkou pre aplikáciu § 135c ods.
2 Občianskeho zákonníka tiež to, že neexistujú podmienky pre ponechanie neoprávnenej stavby vo
vlastníctve vlastníka neoprávnenej stavby, tu vo vlastníctve žalovaného. Pri posudzovaní dôvodnosti,
resp. nedôvodnosti aplikácie § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka v tejto veci súd ako ťažiskovú vnímal
skutočnosť, že stavba D. zasahuje svojím umiestnením na predmetnú parcelu žalobcu len z časti a z
časti leží na pozemku tretieho subjektu - Pozemkového spoločenstva T. W. F. J.Á., ktoré s umiestnením
tejto ostatnej časti stavby na ich pozemku vyjadrilo súhlas. Ako neoprávnenú možno vzhľadom na to
hodnotiť len časť stavby D., ktorá sa nachádza na predmetnej parcele žalobcu. Prvú z uvedených
podmienok aplikácie § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda súhlas žalobcu ako vlastníka
predmetnej parcely, na ktorej sa neoprávnená stavba nachádza s prikázaním neoprávnenej stavby
do jeho vlastníctva, je vzhľadom na vyjadrenie sa žalobcu podľa podania zo dňa 16.9.2014 potrebné
považovať za splnenú. Rovnako je vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu vo vzťahu k spôsobu
usporiadania podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ako neúčelného spôsobu úpravy vzťahov
vlastníka pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou a vlastníka neoprávnenej stavby potrebné
konštatovať, že úprava podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka sa v prejednávanej veci neuplatní.
Potom ostáva vyhodnotiť, či sú splnené podmienky pre ponechanie neoprávnenej stavby vo vlastníctve
žalovaného ako stavebníka. Žalobca v konaní pôvodne navrhoval nariadiť znalecké dokazovanie na
otázku reálnej deliteľnosti stavby na časť, ktorá sa nachádza na predmetnej parcele žalobcu a na časť,
ktorá sa nachádza na parcele Pozemkového spoločenstva. V priebehu konania však na tomto dôkaznom
návrhu netrval tvrdiac, že otázku, či je stavba deliteľná, považuje na základe vykonaného dokazovania
za irelevantnú a v tejto časti poukázal na rozsudok NS ČR z 30.3.2005 sp.zn. 22Cdo/458/2005. Na
uvedenom vyjadrení žalobca zotrval potom, ako súd v zmysle vtedy platnej procesnej úpravy podľa §
100 ods. 1 OSP prezentoval, ako sa mu javí právne posúdenie veci, keď uviedol odkaz na úpravu § 135c
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že v tomto
konaní nebol súd viazaný návrhom žalobcu, nezbavuje toto konanie kontradiktórnej povahy o to viac, ak
od momentu prezentovania názoru súdu, ako sa mu javí právne posúdenie veci, strany mali vedomosť
o tom, ako súd na základe výsledkov k tomuto momentu vykonaného dokazovania hodnotil otázku
splnenia, resp. nesplnenia podmienok pre aplikáciu § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, a že mieni
vec právne posudzovať podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a zriadiť vo veci vecné bremeno
za náhradu. Žalobca ani potom, ako súd prezentoval svoj názor na právne posúdenie veci v zmysle
uvedeného ustanovenia § 135c ods. 3 Občianského zákonníka, nenavrhol vykonať dôkaz na otázku
reálnej deliteľnosti stavby D., v nadväznosti na čo súd v tejto veci mohol vychádzať len z výsledkov
vykonaného dokazovania, z ktorého záver o deliteľnosti tejto stavby exaktne na časť nachádzajúcu
sa na pozemku žalobcu a ostatnú časť nachádzajúcu sa na pozemku Pozemkového spoločenstva,
pri zachovaní ich funkčnosti, teda pri vzniku dvoch samostatných vecí v dôsledku takéhoto reálneho
rozdelenia, nevyplýva. V nadväznosti na uvedené teda potom súd konštatuje, že je na mieste ponechať
neoprávnenú stavbu nachádzajúcu sa na predmetnom pozemku žalobcu vo vlastníctve žalovaného a
usporiadať vzťahy medzi žalobcom a žalovaným podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ
vo vzťahu k § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobca poukazoval pri odôvodňovaní nezotrvania
na návrhu na znalecké dokazovanie vo vzťahu k otázke reálnej deliteľnosti stavby na závery podľa
rozsudku NS ČR sp.zn. 22Cdo/458/2005 zo dňa 30.3.2005 (č.l. 288), súd zdôrazňuje, že toto rozhodnutie
jednak vychádza z odlišných skutkových východísk, než aké boli vykonaným dokazovaním preukázané
v prejednávanej veci (v označenej veci NS ČR išlo o hlavnú vec a jej prístavbu, ktorá prístavba sa stala
súčasťou veci hlavnej ku ktorej bola pristavaná, a oddelením ktorej prístavby by došlo k obnoveniu stavu
pred zriadením prístavby a súčasne nebola ustálená otázka vlastníckeho práva. Tiež ide o rozhodnutie,
ktoré pri právnom posúdení vychádza oproti prejednávanej veci z právneho posúdenia podľa úpravy
§ 126 Občianskeho zákonníka). Na tomto mieste poukazuje súd na závery podľa rozhodnutia ÚS
ČR sp. zn. II. ÚS ČR 3452/10 bod 11 v spojení s rozsudkom NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1875/98 zo
dňa 31.6.2009 a sp. zn. 22 Cdo 162/2007 zo dňa 2.6.2009, podľa ktorých v daných veciach NS ČR
bol postup podľa § 135c ods.2 Občianskeho zákonníka vylúčený nakoľko stavba sa nachádzala na
viacerých pozemkoch (konkrétne podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1875/98: Ustanovenie §
135c ods. 2 OZ výslovne upravuje prikázanie stavby na cudzom pozemku. Takou stavbou sa rozumie
stavba na pozemku vlastníka odlišného od vlastníka stavby, ktorá je vecou nehnuteľnou tj. stavbou
spojenou so zemou pevným základom a stavba ako celok. Takýto výklad je logický i preto, že prikázaním
stavby ktorá sa nachádza na viacerých pozemkoch len jednému z vlastníkov týchto pozemkov, by sa
opätovne vytvorila (z časti) stavba na cudzom pozemku). V nadväznosti na uvedené súd vyhodnotil
ako najvhodnejšie riešenie pre prejednávanú vec, dané okolnosťami konkrétneho prípadu, ponechať
vlastníctvo neoprávnenej stavby, teda časti stavby D. na predmetnej parcele žalobcu žalovanému a na
úpravu vzťahov medzi žalobcom a žalovaným aplikovať úpravu § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Táto úprava je demonštratívnym výpočtom spôsobov vysporiadania vzťahov v súvislosti s neoprávnenou
stavbou. V pomeroch prejednávanej veci súd pri zohľadnení výsledkov vykonaného dokazovania
vyhodnotil ako najvhodnejší spôsob úpravy vzťahov medzi žalobcom a žalovaným vzhľadom na všetky
preukázané skutočnosti, stav v čase rozhodovania vo veci a záujem súdu usporiadať vzťahy medzi
žalobcom a žalovaným spôsobom, ktorým budú vzťahy medzi stranami usporiadané jednoznačne a bez
založenia predpokladu vzájomných sporov medzi žalobcom a žalovaným, zriadenie vecného bremena k
predmetnému pozemku žalobcu jednak zaťaženého samotnou neoprávnenou stavbou a tiež aj v rozsahu
nevyhnutnom na výkon opráv a údržby neoprávnenej stavby. Podmienku pre zriadenie tohto vecného
bremena spočívajúcu v preukázaní, že stavba je neoprávnená, hodnotí súd vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody ako splnenú, nezávisle na skutočnosti, že predmetná neoprávnená stavba je zároveň stavbou
nepovolenou. Za účelom vymedzenia uvedeného vecného bremena súd nariadil znalecké dokazovanie
znalkyňou U.. W. Š., ako vyplýva z uznesenia č.k. 19Cb/102/2011-438 zo dňa 31.10.2016. Ustanovený
znalec podal znalecký posudok, z obsahu ktorého vyplýva zadokumentovanie aktuálneho umiestnenia
samotnej neoprávnenej stavby na predmetnej parcele žalobcu, a to na geometrickým plánom vytvorenej
parcele CKN č. XXXXX/XX Y. Z. W. E. o výmere XXX m2 v katastrálnom území J. ďalej označovaná
ako PARCELA I a zároveň vymedzuje v zmysle uloženej znaleckej úlohy PARCELU II zodpovedajúcu
geometrickým plánom vytvorenej parcele CKN č. XXXXX/XX J. J. Z. o výmere XXX m2 v katastrálnom
území J. - ďalej označovaná ako PARCELA II, zahŕňajúcu priestor nevyhnutne potrebný pre výkon opráv
a údržby stavby D. umiestnenej na PARCELE I. Geometrický plán vypracovala ustanovená znalkyňa v
súčinnosti s konzultantom z odboru stavebníctvo. Z jej výpovede na pojednávaní dňa 1.12.2017 vyplýva,
že PARCELA II zahŕňa nevyhnutne potrebný rozsah pozemku žalobcu na výkon opráv a údržby stavby
D. umiestnenej na PARCELE I, čím je podľa názoru súdu naplnená požiadavka obmedzenia žalobcu ako
vlastníka predmetného pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená, v rozsahu len nevyhnutne
potrebnom. V nadväznosti na to súd zriadil vecné bremeno in rem, teda k predmetnej parcele žalobcu
( parcela C KN parc.č. XXXXX/XX J. J. Z. o výmere XXXX m2 v katastrálnom území J., zapísanej
na LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž., katastrálne územie J.), s obsahom tohto vecného bremena v
prospech žalovaného ako vlastníka stavby D., z časti umiestnenej na PARCELE I, zodpovedajúcim
povinnosti žalobcu ako vlastníka predmetnej parcely strpieť umiestnenie stavby D. na PARCELE I a
strpieť užívanie PARCELY II žalovaným v rozsahu nevyhnutne potrebnom na výkon opráv a údržby
stavby D. umiestnenej na PARCELE I. Geometrický plán učinil súd prílohou medzitýmneho rozsudku.
Ako vyplýva z článku II. tohto medzitýmneho rozsudku, rozhodnutie o výške náhrady za zriadené vecné
bremeno bude predmetom samostatného rozhodnutia po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku.
24. Vo vzťahu ku námietkam žalobcu voči vypracovanému znaleckému posudku znalkyne U.. W. Š. súd
po oboznámení znalkyne s obsahom námietok žalobcu proti znaleckému posudku, znalkyňu vypočul
na pojednávaní 1.12.2017. Na základe jej vyjadrenia na tomto pojednávaní, ako aj jej písomného
vyjadrenia sa k podaným námietkam žalobcu podľa podania zo dňa 14.11.2008 z č.l.555, po ich
vyhodnotení podľa § 191 ods. 1 CSP, vychádza súd zo záveru o nedôvodnosti námietok žalobcu
voči znaleckému posudku. Pokiaľ žalobca namietal tzv. drobenie poľnohospodárskej pôdy s poukazom
na úpravu podľa Zákona č. 180/1995 Z.z. O niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom, súd v nadväznosti na obsah tejto právnej úpravy - konkrétne § 23 ods. 1 konštatuje, že táto
dopadá na rozhodnutie o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, a teda na rozhodovanie o inom
predmete konania, než akým bol predmet konania v tejto veci. Tým nie je táto námietka hodnotená
ako relevantná. Naviac úprava § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka by v mnohých prípadoch, ako
i v prejednávanej veci pri závere o dôvodnosti tejto námietky žalobcu bola vylúčená z aplikácie, čím
by táto hmotno-právna úprava v zásade nemohla ani slúžiť potrebám praktického života, čo by bolo
v rozpore s jej účelom. Uvedené súd dopĺňa v súvislosti s kontextom ostatného odôvodnenia tohto
rozhodnutia, čo súd zdôrazňuje spolu s konštatovaním, že pri voľbe spôsobu usporiadania vzťahov
strán vnímal skutočnosť, že žalovaný nebol dobromyseľný a tiež, že žalovaný dokončil predmetnú
neoprávnenú stavbu v priebehu konania, napriek právoplatnému zákazu vykonávania stavebných prác
na stavbe D. podľa uznesenia o predbežnom opatrení, avšak rozhodol na základe vyššie uvedených
argumentov, ktoré hodnotil po dôslednom zvážení ako ťažiskové a prevažujúce. Pokiaľ ide o zmenu
charakteru pozemku u PARCELY I na Y. Z. W. E. (presná terminológia podľa klasifikácie vyplývajúcej
z § 9 písm. i Zákona č. 162/1995 Z. z. O katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), poukazuje súd na vyjadrenie znalkyne na pojednávaní z
1.12.2017 k tejto časti námietok žalobcu (č.l. 575), podľa ktorého: Geometrický plán, ktorý je súčasťou
rozsudku je záznamovou listinou, a teda sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom a následne
by katastrálny orgán v prípade, že by zo strany zúčastnených osôb nebolo doložené rozhodnutie
identifikované v poznámke geometrického plánu - rozhodnutie orgánu PP, vyzval zúčastnené osoby
na jeho predloženie. Z tohto vyjadrenia znalkyne primárne súd vychádzal pri vyhodnotení uvedenej
námietky žalobcu ako nedôvodnej, a to i v jej časti poukazujúcej na úpravu podľa § 13 Zákona č.
220/2004 Z.z. O ochrane a využívaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Rovnako súd dodáva a
zdôrazňuje, že samotný geometrický plán slúži na vyznačenie časti nehnuteľnosti žalobcu v katastri
nehnuteľnosti, ktorá má mať odlišný právny režim od ostatných častí nehnuteľnosti. Je podkladom
pre rozhodnutie súdu, ktorým sa samotné vecné bremeno konštitutívne zriaďuje. Geometrický plán
zabezpečuje ako technický podklad jednoznačné identifikovanie polohy a rozsahu súdom zriadeného
vecného bremena na časti nehnuteľnosti - predmetnej parcele žalobcu. V zmysle úpravy podľa § 67
ods. 1 veta prvá Zákona č. 162/1995 Z. z. O katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon): Geometrický plán je technický podklad právnych úkonov,
verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad pre vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam.
Súd v tejto súvislosti poukazuje i na úpravu podľa § 12 ods. 1 veta druhá Zákona č.220/2004 Z.z.,
podľa ktorej: Podkladom pre vyznačenie zmeny poľnohospodárskeho druhu pozemku v katastri je
právoplatné rozhodnutie, záväzné stanovisko alebo stanovisko orgánu ochrany poľnohospodárskej
pôdy a geometrický plán ak je predmetom zmeny časť pozemku evidovaná v katastri, ako aj na
komplexnú, zrozumiteľnú a vyčerpávajúcu výpoveď znalkyne na pojednávaní dňa 1.12.2017, ktorou sú
námietky žalobcu voči znaleckému posudku vysporiadané, a podľa ktorej: Geometrický plán je určitý
podklad pre právne úkony, slúži účelu, na ktorý bol vypracovaný a je v ňom uvedený, na zameranie
skutočného stavu pozemkov, budov, pre majetkovo-právne vysporiadania, pričom znalkyňa nemohla
pri vypracovaní geometrického plánu uviesť vo vzťahu k parcele, ktorá je reálne zastavaná, teda je
na nej umiestnená budova, že sa jedná o trvalý trávny porast. V geometrickom pláne je navrhovaný
stav. Pri vypracovaní geometrického plánu vo vzťahu k parcele zastavanej budovou bolo potrebné
vyčleniť parcelu zastavanú budovou, ktorá bude mať samostatné parcelné číslo. Takýto postup je v
súlade so smernicou na vyhotovovanie geometrických plánov. Ak by vypracovaný geometrický plán
bol v rozpore s touto smernicou nebol by overený Okresným úradom Ž., odbor katastrálny, čo sa však
nestalo pretože na geometrickom pláne je údaj o jeho overení dňom 19.4.2017. Geometrický plán je
spolu s rozsudkom podkladom pre vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností. Novovytvorený stav,
ktorý vyplýva z geometrického plánu nemení vlastnícke vzťahy ani kultúru a druh pozemku ale zobrazuje
v nákrese stav na tvári miesta, a teda aj aktuálne rozmery predmetnej stavby D. vrátane presahu
strechy, zamerania umiestnenia múrov a vykolíkovanie plochy potrebnej na zabezpečenie opráv a
údržby stavby D.. Keďže geometrický plán slúži na zameranie skutočného stavu bolo potrebné v ňom vo
vzťahu k novovytvorenej parcele, ktorá je reálne zastavaná neoprávnenou stavbou uviesť, že sa jedná
o zastavanú plochu a nie o trvalý trávny porast.
25. Pokiaľ žalobca v konaní ťažiskovo potom, ako súd prezentoval, ako sa mu javí právne posúdenie veci
s odkazom na úpravu podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, namietal zásah do jeho vlastníckych
práv odvolávajúc sa na článok 11 Listiny základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým
sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako Ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a
Slovenskej federatívnej republiky z 9.1.1991 - ďalej už len Listina základných práv a slobôd), poukazuje
súd na závery podľa rozhodnutia NS ČR sp.zn. 22Cdo/5780/2016 z 10.5.2017, podľa odôvodnenia
ktorého: Ústavný súd v judikatúre dospel k záveru, že právna úprava vysporiadania neoprávnenej stavby
podľa § 135c Občianskeho zákonníka je konformná, ba dokonca Listinou základných práv a slobôd
predvídaná, pretože rieši kolíziu vlastníckych práv dotknutých subjektov a ďalších právom chránených
hodnôt /porovnaj Nález Ústavného súdu zo dňa 25.1.2005 sp.zn. III. ÚS 455/03, či uznesenie Ústavného
súdu zo 6.9.2016 sp.zn. II. ÚS 2818/16/. Ústavný súd zdôraznil, že pri aplikácii § 135c Občianskeho
zákonníka je nevyhnutné zaujať ústavne konformný výklad. V uznesení zo dňa 4.11.2010 sp.zn. II.
ÚS 2977/2010 Ústavný súd uviedol, že sa v minulosti vo svojom rozhodnutí už niekoľkokrát zaoberal
obdobnými prípadmi tzv. neoprávnených stavieb, kedy k prvotnému obmedzeniu vlastníckeho práva
majiteľa pozemku dochádza nie na základe nejakého aktu /zásahu/ štátu, ale jednaním ďalšej osoby,
a to /neoprávneným/ zastavaním časti pozemku dotknutého vlastníka a kde výsledkom uvedeného
jednania je stred dvoch práv, kde vlastnícke právo k stavbe obmedzuje právo majiteľov pozemku v
ich vlastníckych oprávneniach, najmä pokiaľ ide o právo vec užívať. Práve v sťažovateľom citovanom
Náleze sp.zn. III. ÚS 455/03 Ústavný súd mimo iného konštatoval, že pri posudzovaní prípadov tzv.
neoprávnených stavieb, k zriadeniu ktorých došlo úmyselným protiprávnym jednaním stavebníka, musí
byť ochrana vlastníckych práv majiteľa pozemku prioritná. Pokiaľ tento princíp rešpektovaný nebude,
má to dopad nielen na samotného vlastníka, ale na celú spoločnosť, v ktorej sa vytvára povedomie o
„výhodnosti“ nedodržiavania práv ostatných so všetkými nežiaducimi dôsledkami. Vzhľadom k tomu nie
je možné mať za to, že by bolo v záujme spoločnosti chrániť neoprávneného stavebníka. Na druhej
strane je v záujme spoločnosti, aby i v týchto prípadoch nedochádzalo vo vzťahu ku stavebníkovi k
nadmerne tvrdým a všeobecne neakceptovateľným riešeniam. Rovnako v tejto časti poukazuje súd na
bod 10 odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 3452/10, podľa ktorého: Vzhľadom ku
značnej rôznorodosti prípadov tzv. neoprávnených stavieb, ktoré môžu v praxi nastať, nutne musí právna
úprava poskytovať viacej možností riešení, aby nedochádzalo ku zjavne nespravodlivým výsledkom.
Inými slovami povedané, nie je možné vychádzať z toho, že by jediným ústavne konformným riešením
bolo odstránenie neoprávnenej stavby, ale musí byť otvorený priestor i pre iné usporiadanie vzájomných
vzťahov. Rovnako i v tejto časti poukazuje súd na ďalšie rozhodnutie, to rozhodnutie ÚS ČR sp.zn.
II. ÚS 2818/16 zo dňa 6.9.2016, podľa odôvodnenia ktorého: Verejný záujem v zmysle článku 11 ods.
4 Listiny nemožno vidieť len v záujme štátu, či štátnych inštitúcií ale rovnako v potrebe spoločnosti
spravodlivo vymedziť práva vlastníkov pri ich vzájomnej kolízii. V zmysle uvedených rozhodnutí,
pri zohľadnení skutočnosti samotnej existencie úpravy § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri
zohľadnení okolností prejednávanej veci a výsledkov vo veci vykonaného dokazovania, nie je možné
pri skonštatovaní splnenia hmotno-právnych podmienok pre zriadenie vecného bremena podľa odseku
3 tohto zákonného ustanovenia, ako tomu bolo v prejednávanej veci, čo vyplýva z vyššie uvedeného
odôvodnenia skonštatovať, že by zriadením vecného bremena v tejto veci došlo k neoprávnenému a
nespravodlivému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu k jeho pozemku, na ktorom sa neoprávnená
stavba nachádza v rozsahu zriadeného vecného bremena alebo k žalobcom namietanému zjavnému
zneužitiu práva s odkazom na Článok 5 CSP. Opätovne i v týchto súvislostiach súd zdôrazňuje, že
podmienky pre záver o dôvodnosti zriadenia vecného bremena podľa § 135c ods. 3 Občianskeho
zákonníka musí súd hodnotiť vždy v pomeroch konkrétnej prejednávanej veci i pokiaľ ide o posúdenie
opodstatnenosti rozhodnutia podľa tohto zákonného ustanovenia, i pokiaľ ide o posúdenie rozmeru
spravodlivosti takéhoto rozhodnutia. V tejto súvislosti súd opätovne zdôrazňuje, že zriadením vecného
bremena bolo rozhodnuté o obmedzení vlastníckeho práva žalobcu, pričom rozhodnutie o výške
náhrady za toto obmedzenie, ktorá má toto obmedzenie kompenzovať, bude predmetom samostatného
rozhodnutia po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku so zdôraznením tak, ako je uvedené vyššie,
že pri rozhodovaní o výške tejto náhrady existuje priestor pre zohľadnenie všetkých skutočností, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania v tejto veci vrátane nedobromyseľnosti žalovaného, nakoľko táto
náhrada má plnohodnotne kompenzovať ujmu vlastníka pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou
26. Vzhľadom ku skutočnosti, že rozsudok v tejto veci má povahu medzitýmneho rozsudku, nebolo
rozhodované o nároku na náhradu trov konania, nakoľko o nároku na náhradu trov konania bude
rozhodovať súd až v súvislosti s rozhodovaním o náhrade za zriadené vecné bremeno.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia
rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
(zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.