Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 20, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/74/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010622
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2317010622.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov

JUDr. Dušana Szabó a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaných T. H., nar. XX. K. XXXX v
W., trvale bytom Y., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov a N. W., nar. XX. H.
XXXX v W., trvale bytom Y., N. XX/XX, pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného T. H. a prokurátora Okresnej prokuratúry
Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 30. júna 2021, č. k. 2T/131/2017-590, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 21. apríla 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I/ Podľa § 321 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok vo

vzťahu k obžalovanému Vladimírovi Jankovičovi zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II/ Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný T. H., nar. XX. K. XXXX v W., trvale bytom Y., okr. Galanta, t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

o d s u d z u j e :

Za skutky v bodoch 1/ až 4/

podľa § 245 ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 a

§ 39 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu v
rozsudku Okresného súdu Galanta z 25. mája 2016, sp. zn. 2T/244/2012, právoplatnom dňa 19. marca

2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 19. marca 2018, sp. zn. 5To/47/2017, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený
rozsudkom Okresného súdu Galanta z 7. októbra 2015, sp. zn. 0T/178/2015, právoplatným vo vzťahu k
jehoosobedňa23.októbra2015,akoajvšetkyďalšierozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Za skutky v bodoch 5/ až 12/

podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 a § 39 ods.
1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

III/ Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok
vo vzťahu k obžalovanému Romanovi Tilingerovi zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

IV/ Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný N. W., nar. XX. H. XXXX v W., trvale bytom Y., N. XX/XX, adresa na doručovanie písomností:
Ubytovňa X., v E. XXX, Česká republika

o d s u d z u j e

za skutok v bode 4/

podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona a § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkonu trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného T. H. v bodoch 1/ a 2/ vinným zo spáchania

pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, z
toho v bode 1/ v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a v
bode2/vjednočinnomsúbehusprečinomporušovaniadomovejslobodypodľa§194ods.1,ods.2písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, v bode 3/ z prečinu krádeže podľa

§ 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona v súbehu so zločinom poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného
zákona, v bode 4/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, v bodoch 5/, 7/ až 12/ z pokračovacieho zločinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na §

138 písm. j) Trestného zákona a v bode 6/ z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona
a obžalovaného N. W. v bode 4/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b)
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom
v napadnutom rozsudku.

2. Obžalovanému T. H. okresný súd napadnutým rozsudkom uložil za spáchanie skutkov uvedených v
bodoch 1/ až 4/ podľa § 245 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38
ods. 2, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
roky, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste, ktorý bol obžalovanémuuložený rozsudkom Okresného súdu Galanta z 7. októbra 2015, sp. zn. 0T/78/2015, právoplatným dňa
23. októbra 2015 ako aj ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Za spáchanie skutkov uvedených v bodoch 5/ až 12/

okresný súd napadnutým rozsudkom obžalovanému T. H. uložil podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s
použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 a § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

3. Obžalovanému N. W. okresný súd napadnutým rozsudkom uložil za spáchanie skutku uvedeného
v bode 4/ podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods.
2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Okresný súd
napadnutým rozsudkom obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podľa § 49 ods.1 písm. a) a § 50
ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 (dva) roky. Okresný súd napadnutým
rozsudkom podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zároveň zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému

uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta z 6. mája 2015,sp. zn. 3T/149/2014, právoplatným dňa
6. mája 2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej zrušením, stratili podklad.

4. Okresný súd napokon napadnutým rozsudkom rozhodol o uplatnených nárokoch na náhradu škody.

5. V rámci odôvodnenia výroku o treste pre obžalovaného T. H. okresný súd poukázal na to, že
obžalovaný bol doposiaľ 16 krát súdne trestaný. Okresný súd ďalej uviedol, že obžalovanému za
spáchanie skutkov v bodoch 1/ až 4/ ukladal samostatný trest, pretože ich súbeh s ďalšou trestnou
činnosťou obžalovaného bol prerušený doručením trestného rozkazu Okresného súdu Galanta z 16.

augusta 2015, sp. zn. 0T/178/2015, ktorý bol obžalovanému doručený v ten istý deň. Okresný súd ďalej
uviedol, že v prípade skutkov v bodoch 1/ a 2/ išlo o čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu,
kde k prerušeniu vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 3/ a 4/ došlo oznámením vznesenia obvinenia za
uvedené skutky dňa 12. marca 2015, pričom skutky pod bodmi 3/ a 4/ posúdil ako samostatné trestné
činy, a to s vzhľadom na dátum oznámenia vznesenia obvinenia za skutok pod bodom 3/ dňa 20. marca

2015. Obžalovanému bolo potrebné podľa okresného súdu za skutky pod bodmi 1/ až 4/ uložiť súhrnný
trest, a to vzhľadom na ich súbeh so skutkom z 15. augusta 2015, za spáchanie ktorého bol obžalovaný
uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Galanta z 7. októbra 2015, sp. zn. 0T/178/2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 23. októbra 2015. Najprísnejším trestným činom za zbiehajúcu sa trestnú
činnosť je zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného poriadku,

kde Trestný zákon upravuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody od 3 do 8 rokov. Okresný súd ďalej
uviedol, že vzhľadom na ukladanie trestu za spáchanie viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých
aspoň jeden je zločinom, upravil hornú hranicu trestnej sadzby z 8 rokov na 10 rokov a 8 mesiacov.
Zohľadňujúc poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. m) Trestného zákona a najmä značný časový odstup od spáchania trestnej činnosti okresný

súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 (tri)
roky nepodmienečne, pričom vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich
rokoch pre spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, na výkon
uloženého trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Keďže okresný súd obžalovanému ukladal súhrnný trest, zrušil aj výrok o treste, ktorý bol obžalovanému

uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta z 7. októbra 2015, sp. zn. 0T/178/2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23. októbra 2015.

6. Vo vzťahu k výroku o treste za spáchanie skutkov pod bodmi 5/ až 12/ okresný súd uviedol, že skutky
pod bodmi 5/, 7/ až 12/ posúdil ako pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. b),

ods. 3 písm. b) Trestného zákona spáchaný na viacerých osobách, pretože k oznámeniu vznesenia
obvinenia pre tieto skutky došlo dňa 31. mája 2017. Pokiaľ ide o skutok v bode 6/ tento obžalovaný
Jankovič spáchal v súbehu so skutkami pod bodmi 5/, 7/ až 12/, preto mu okresný súd ukladal úhrnný
trest podľa zásad vyjadrených v § 41 ods. 1 Trestného zákona a to podľa trestnej sadzby trestného činu
najprísnejšie trestného, ktorým je zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. b)

Trestného zákona, kde je trestná sadzba trestu odňatia slobody od 3 do 10 rokov. Okresný súd prihliadal
na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, jednu priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Trestného zákona a v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 Trestného zákona zvýšil hornú
hranicu trestnej sadzby z 10 rokov na 13 rokov a 4 mesiace. Okresný súd tiež prihliadal na značnýčasový odstup od spáchania trestných činov, ďalej na skutočnosť, že odsúdený vykonáva trest odňatia
slobody v inej trestnej veci do 31. augusta 2024 ako aj na skutočnosť, že odsúdenému uložil samostatný
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky za spáchanie skutkov pod bodmi 1/ až 4/, z čoho

vyvodil záver, že na prevýchovu obžalovaného a ochranu spoločnosti bude postačovať obžalovanému
na spáchanie skutkov pod bodmi 5/ až 12/ uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na samej spodnej
hranici trestnej sadzby vo výmere 3 (tri) roky, pričom vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v
predchádzajúcich desiatich rokoch pre spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin, na výkon uloženého trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia.

7. Výrok o treste pre obžalovaného N. W. okresný súd odôvodnil tým, že obžalovaný bol doposiaľ 19 krát
súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Galanta z 6. mája 2015, sp. zn. 3T/149/2014,
právoplatným dňa 6. mája 2015, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) mesiacov, ktorý vykonal dňa 5. decembra 2015, a to za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212

ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Okresný
súd v odôvodnení konštatoval, že obžalovaný W. skutok v bode 4/ spáchal v súbehu so skutkom, pre
ktorý bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Galanta z 6. mája 2015,sp. zn. 3T/149/2014, a
preto mu ukladal súhrnný trest aplikujúc zásady pre ukladanie úhrnného trestu podľa najprísnejšieho
ustanovenia,ktorýmjeustanovenie§212ods.1písm.b),ods.2písm.b)Trestnéhozákona.Okresnýsúd

vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, preto trestnú sadzbu trestu odňatia slobody od 6 mesiacov do 3
rokov nemenil. Okresný súd prihliadal na trestnú minulosť obž. W., ale aj na skutočnosť, že od spáchania
skutku uplynulo viac ako 6 rokov a uviedol, že by uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody aj
s prihliadnutím na okolnosti spáchania činu a malú výšku spôsobenej škody bolo neprimerane prísne.

Z uvedených dôvodov preto okresný súd obžalovanému W. uložil trest odňatia slobody vo výmere 15
(pätnásť) mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 (dva) roky sa súčasného
zrušenia výroku o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta z 6. mája
2015,sp. zn. 3T/149/2014.

8. Po vyhlásení napadnutého rozsudku sa obžalovaný W. vzdal práva podať odvolanie, obžalovaný
Jankovič sa k možnosti podania odvolania nevyjadril a prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie vo
vzťahu k obžalovanému H. a odvolanie podal vo vzťahu k obžalovanému W. proti výroku o treste, a to
v neprospech obžalovaného.

9. Obžalovaný H. podal dňa 6. júla 2021 odvolanie, a to voči výške uloženého trestu a spôsobu
jeho výkonu, ktoré následne písomne odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu 24. augusta
2021. V odôvodnení odvolania obžalovaný H. okrem iného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za nezákonný a nepreskúmateľný. Obžalovaný ďalej uviedol, že napadnutému rozsudku predchádzali
podstatné chyby konania a v konaní boli porušené ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku,

nakoľko skutkový stav veci nezodpovedá právnej kvalifikácii skutkov. Podľa obžalovaného sa okresný
súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a uložený trest je neprimerane
prísny. Obžalovaný v odvolaní namieta spojenie dvoch obžalôb na spoločné konanie a uvádza, že
skutky sú právne nadkvalifikované, pretože pri trestnom čine podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Trestného zákona nenaplnil kvalifikačné kritérium podľa § 138 písm. e) Trestného zákona. Obžalovaný

ďalej namieta, že trestný čin podľa § 212 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona je prečinom a nie zločinom a
poukazuje na zásadný rozpor medzi výrokom napadnutého rozsudku a jeho odôvodnením. Obžalovaný
ďalej uvádza, že pokiaľ mu okresný súd ukladal súhrnný trest, mal mu zrušiť aj výrok o treste za
trestný čin podľa § 188 Trestného zákona vo výmere 7 rokov. Obžalovaný ďalej poukázal na nález
Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. II. ÚS 388/2019, ktorého kópiu pripojil k odôvodneniu

odvolania. Obžalovaný tiež poukazuje na dlhý časový odstup od spáchania trestných činov ako aj na
to, že k svojej trestnej činnosti je kritický a svojim správaním vo výkone trestu preukazuje splnenie
podmienok na jeho podmienečné prepustenie, čím sa však okresný súd vôbec nezaoberal. Obžalovaný
ďalej namieta, že okresný súd nesprávne ustálil poľahčujúce priťažujúce okolnosti, ďalej že napadnutý
rozsudok nezodpovedá zásadám ukladania trestov ako aj na to, že na okolnosť, ktorá je zákonným

znakom trestného činu nie je možné prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný preto navrhol,
aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a) až písm. e) Trestného poriadku zrušil
vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju tento
v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol resp. aby krajský súd rozhodol sám po odstránenínedostatkov napadnutého rozsudku. Obžalovaný zároveň navrhol, aby mu bol uložený súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov za súčasného zrušenia výroku o treste za trestný čin podľa
§ 188 ods. 1 Trestného zákona, resp. aby zvážil možnosť upustenia od uloženia súhrnného trestu podľa

§ 44 Trestného zákona,

10. Prokurátorka v odôvodnení odvolania uviedla, že napadnutý rozsudok čo do výroku treste a spôsobe
jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému W. považuje za vydaný v rozpore so zákonom. Prokurátorka
v odvolaní namieta, že okresný súd u obžalovaného W. nezohľadnil priťažujúcu okolnosť podľa §

37 písm. h) Trestného zákona, hoci mu ukladal súhrnný trest za spáchanie viacerých prečinov. V
takom prípade by mal obžalovaný W. prevahu priťažujúcich okolností a bolo namieste aplikovať aj
ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona, v dôsledku čoho potom bolo potrebné zvýšiť dolnú hranicu
trestnej sadzby trestu odňatia slobody zo 6 mesiacov na 16 mesiacov a obžalovanému mal byť
uložený súhrnný trest odňatia slobody v trestnej sadzbe od 16 mesiacov do troch rokov. Prokurátorka
ďalej namieta uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s poukazom

na skutočnosť, že okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil výrok o treste vo výmere 6 (šesť)
mesiacov nepodmienečne, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta z
6. mája 2015,sp. zn. 3T/149/2014, právoplatným dňa 6. mája 2015, pričom súhrnný trest nesmie byť
miernejší, ako trest uložený skorším rozsudkom. Prokurátorka ďalej poukázala na osobu obžalovaného,
ktorý je špeciálnym recidivistom, pričom je toho názoru, že v jeho prípade je trestom primeraným a

zodpovedajúcim požiadavkám generálnej a individuálnej prevencie trest odňatia slobody vo výmere 20
(dvadsať) mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Prokurátorka preto navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému
W. podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu a aby vo veci sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku.

11. K odvolaniu prokurátorky sa vyjadril obžalovaný W., ktorý uviedol, že ľutuje celý svoj predchádzajúci
život a skutky, ktoré spáchal a za ktoré bol právoplatne odsúdený, pričom tieto spáchal v roku 2015
a skôr. Obžalovaný ďalej uviedol, že prejednávaný skutok spáchal pred viac ako šesť rokmi, výška
spôsobenej škody bola malá a túto uhradil, spáchanie tohto skutku úprimne oľutoval a viac ako šesť

rokov vedie riadny život, pracuje a riadne sa stará o rodinu. Obžalovaný si je vedomý svojej trestnej
minulosti, a preto sa rozhodol radikálne zmeniť svoj život tak, aby bol spoločnosti prospešný a nebol
jej záťažou. Obžalovaný si je vedomý, že svoju minulosť nezmení, ale môže zmeniť svoju prítomnosť
a budúcnosť, čo preukazuje jeho posledných šesť rokov, počas ktorých sa nedopustil žiadnej trestnej
činnosti a nebol ani priestupkovo postihnutý. Obžalovaný preto považuje trest, ktorý mu bol napadnutým

rozsudkom uložený za primeraný, spravodlivý a výchovný, zodpovedajúci požiadavkám individuálnej a
generálnej prevencie. Obžalovaný preto navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol.

12. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

13. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

14. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.15. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej
jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom
bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

16. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

17. Krajský súd na základe riadne a včas podaných odvolaní, ktoré podali oprávnené osoby /§ 307 ods.

1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku/ preskúmal správnosť výrokov napadnutého rozsudku ako aj
konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolania obžalovaného H. a prokurátorky
sú dôvodné.

18. Zo spisu okresného súdu krajský súd zistil, že na okresný súd bola dňa 20. novembra 2015 podaná

obžaloba na obžalovaného, kde konanie bolo vedené pod sp. zn. 2T/197/2015. Následne bola na
okresný súd na obžalovaného podaná dňa 21. septembra 2017 ďalšia obžaloba, pričom uznesením
okresného súdu z 25. apríla 2018, č. k. 2T/131/2017-338 boli obe trestné veci obžalovaného spojené
na spoločné konanie s tým, že vec je ďalej na okresnom súde vedená pod sp. zn. 2T/131/2017.

19. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. júna 2021 vyplýva, že prokurátor po
prednesení obžaloby č. 3 Pv 197/15/2202 vo vzťahu k bodom 1/ až 4/ upravil právnu kvalifikáciu
skutkov a rovnako tak urobil aj pri obžalobe č. 1 Pv 309/17/2202. Okresný súd obžalovaného H.
upozornil na zmenu právnej kvalifikácie s tým, že došlo k jej sprísneniu, čo obžalovaný H. zobral na
vedomie a nežiadal o odročenie hlavného pojednávania. Následne obaja obžalovaní po poučení podľa

§ 257 Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že sú zo spáchania skutkov, ktoré sa im kladú za vinu v
obžalobách vinní a okresný súd ich vyhlásenia prijal a zároveň rozhodol, že vykoná dokazovanie len
vo vzťahu k výrokom o treste.

20. Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie oboznámením nálezu Ústavného súdu SR

z 12. mája 2020, č. k. II. ÚS 388/2019-49, odpisov registra trestov oboch obžalovaných, hodnotenia
ÚVTOS a ÚVV Leopoldov vo vzťahu k obžalovanému H. ako aj príslušných rozhodnutí pripojených
spisov.

21. Z nálezu Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. II. ÚS 388/2019 vyplynulo, že ústavný súd

predmetným nálezom vyslovil porušenie základného práva obžalovaného H. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/131/2017.

22. Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/88/2014 krajský súd zistil, že obžalovaný T.
H. bol rozsudkom Okresného súdu Galanta z 21. januára 2015, sp. zn. 29T/88/2013, právoplatným dňa
21.januára2015uznanývinnýmzospáchaniaprečinunedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona
pre skutok spáchaný dňa 18. decembra 2013, pričom predmetným rozsudkom mu bol podľa § 171 ods.

2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho
výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste,
ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 22. februára 2014, sp.
zn. 0T/47/2014, právoplatným dňa 4. apríla 2014.

23. Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/244/2012 krajský súd zistil, že obžalovaný T.
H. bol rozsudkom Okresného súdu Galanta z 13. októbra 2015, sp. zn. 2T/244/2012 uznaný v bodoch 1/
až 3/ vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestnéhozákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona (čiastkové útoky spáchané dňa 22. januára
2012, 2. februára 2012 a 15. februára 2012) a v bode 4/ zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona (skutok spáchaný dňa 20. apríla 2015). Predmetný

rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Trnave z 3. marca 2016, sp. zn. 5To/44/2015 zrušený vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

24. Okresný súd Galanta následne rozsudkom z 25. mája 2016, sp. zn. 2T/244/2012, právoplatným dňa

16. marca 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 19. marca 2018, sp. zn. 5To/47/2017
(pozn. v spojení s opravným uznesením z 10. novembra 2016, sp. zn. 2T/244/2012, právoplatným dňa
6. decembra 2016) rozhodol tak, že obžalovanému T. H. za skutky uvedené v bodoch 1/ až 3/ uložil
úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov so zaradením obžalovaného na
jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za súčasného zrušenia výrokov
o treste, ktoré boli obžalovanému H. uložené trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 19. júna

2013, sp. zn. 1T/61/2013, právoplatným dňa 28. júna 2013 a rozsudkom Okresného súdu Galanta z 21.
januára 2015, sp. zn. 29T/88/2014, právoplatným dňa 21. januára 2015 a vo vzťahu k skutku pod bodom
4/ podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k trestu odňatia slobody
vo výmere 1 (jeden) rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý
bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta z 7. októbra 2015, sp. zn. 0T/178/2015,

právoplatným dňa 23. októbra 2015.

25. Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/178/2015 vyplynulo, že obžalovaný T. H. bol
rozsudkom Okresného súdu Galanta z 7. októbra 2015, sp. zn. 0T/178/2015, právoplatným vo vzťahu
k jeho osobe dňa 23. októbra 2015 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže spolupáchateľstvom

podľa § 20 Trestného zákon k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona za skutok
spáchaný dňa 15. augusta 2015 a obžalovanému bol podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím
§ 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) rok so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Z pripojeného spisu zároveň vyplýva, že o obžalobe bolo najskôr rozhodnuté trestným rozkazom z 16.

augusta 2015, ktorý bol obžalovanému doručený v ten istý deň a voči ktorému obžalovaný podal odpor.

26. Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/82/2018 vyplynulo, že obžalovaný T. H. bol
trestný rozkazom Okresného súdu Galanta z 12. mája 2017, sp. zn. 0T/114/2017, právoplatným dňa 9.
augusta 2018 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm.

b) Trestného zákona pre skutok spáchaný dňa 11. mája 2017 a bol mu podľa § 212 ods. 3 Trestného
zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia
slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Vec bola pod spisovou značkou 1T/82/2018 vedená z
dôvodu, že pôvodne bola spojená na spoločné konanie s trestnou vecou vedenom na Okresnom súde

Galanta pod sp. zn. 2T/197/2015 (pozn. uznesením Okresného súdu Galanta z 26. mája 2017, sp. zn.
2T/197/2015), následne boli na spoločné konanie spojené aj trestné veci vedené na Okresnom súde
Galanta pod sp. zn. 2T/197/2015 a sp. zn. 2T/131/2017 (pozn. uznesením Okresného súdu Galanta z
25. apríla 2018, sp. zn. 2T/131/2017) a následne vylúčená na samostatné konanie a zapísaná pod novou
sp. zn. 1T/82/2018 (pozn. uznesením Okresného súdu Galanta z 10. júla 2018, sp. zn. 2T/131/2017).

Trestný rozkaz bol obž. H. doručený dňa 12. mája 2017.

27. Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/19/2018 vyplynulo, že Okresný súd Galanta
trestným rozkazom z 21. augusta 2018, sp. zn. 9T/19/2018, ktorý bol obžalovanému H. doručený dňa
30. augusta 2018 podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona zrušil výrok o vine a celý výrok k treste v trestnom

rozkaze Okresného súdu Galanta z 12. mája 2017, sp. zn. 1T/82/2018, právoplatný dňa 9. augusta 2017
a obžalovaného uznal vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona pre čiastkové útoky spáchané dňa 7. mája 2017 a 11. mája 2017
(pozn. skutok z 11. mája 2017 z trestného rozkazu Okresného súdu Galanta z 12. mája 2017, sp. zn.
1T/81/2018). Obžalovaný proti trestnému rozkazu podal odpor, preto Okresný súd Galanta o obžalobe

rozhodol rozsudkom z 27. februára 2019, sp. zn. 9T/19/2018, právoplatným dňa 27. februára 2019 tak,
že obžalovaného uznal vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona pre čiastkové útoky spáchané dňa 7. mája 2017 a 11. mája 2017
(pozn. skutok z 11. mája 2017 z trestného rozkazu Okresného súdu Galanta z 12. mája 2017, sp. zn.1T/81/2018), podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona zrušil výrok o vine a celý výrok k treste v trestnom
rozkaze Okresného súdu Galanta z 12. mája 2017, sp. zn. 1T/82/2018, právoplatný dňa 9. augusta 2017
a obžalovanému podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38

ods. 2 a § 41 ods. 3 Trestného zákona uložil spoločný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok so
zaradením obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

28. Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/149/2014 vyplynulo, že obžalovaný W. bol
rozsudkomOkresnéhosúduGalantaz6.mája2015,sp.zn.3T/149/2014,ktorýnadobudolprávoplatnosť

dňa 6. mája 2015 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona za skutok spáchaný dňa 27. apríla
2014 a bol mu uložený podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m)
a § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne
so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. V predmetnej veci Okresný súd Galanta rozhodol najskôr trestným

rozkazom z 26. septembra 2014, ktorý bol obžalovanému W. doručený dňa 2. marca 2015.

29. Keďže obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní urobili vyhlásenie o svojej vine, ktoré okresný
súd prijal, dokazovanie pred okresným súdom a doplnené krajským súdom na verejnom zasadnutí bolo
zamerané na rozhodnutie o výroku o treste.

30. Z dokazovania vykonaného pred okresným súdom a doplneného krajským súdom na verejnom
zasadnutí vyplynulo, že pokiaľ ide o skutky pod bodmi 1/ až 4/ napadnutého rozsudku, okresný súd
správne ustálil, že tieto sú v súbehu so skutkom, pre ktorý bol obžalovaný H. uznaný vinným rozsudkom
Okresného súdu Galanta z 7. októbra 2015, sp. zn. 0T/178/2015, právoplatným vo vzťahu k jeho osobe

dňa 23. októbra 2015, pretože o obžalobe bolo v predmetnej veci najskôr rozhodnuté trestným rozkazom
z 16. augusta 2015, ktorý bol obžalovanému doručený v ten istý deň a voči ktorému obžalovaný
podal odpor. Skutky pod bodmi 5/ až 12/ sú teda vo vzťahu k odsúdeniu obžalovaného H. rozsudkom
Okresného súdu Galanta z 7. októbra 2015, sp. zn. 0T/178/2015 recidívou.

31. Okresný súd však pochybil, pokiaľ nerozhodol aj o zrušení výroku o upustení od uloženia súhrnného
trestu, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Galanta z 25. mája 2016, sp. zn.
2T/244/2012, právoplatným dňa 16. marca 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z
19. marca 2018, sp. zn. 5To/47/2017, pretože rozhodnutie o upustení od uloženia súhrnného trestu sa
vzťahuje na skutok, ktorý obžalovaný H. spáchal dňa 20. apríla 2015, ktorý je so skutkami pod bodmi 1/

až 4/ tiež v súbehu. Krajský súd pochybenie okresného súdu svojim rozsudkom napravil.

32. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti

už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.

33. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

34. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnostia posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

35. Vo vzťahu k výmere trestu za skutky pod bodmi 1/ až 4/ spáchané obžalovaným Jankovičom potom

krajský súd zohľadnil aj závery nálezu Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. II. ÚS 388/2019
a pri ukladaní trestu aplikoval aj ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona a obžalovanému uložil
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon so stredným
stupňom stráženia, keď z odpisu registra trestov obžalovaného Jankoviča vyplynulo, že tento bol v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetných skutkov vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin. Krajský súd je toho názoru, že okolnosti prípadu spočívajúce v značnom časovom

odstupe od spáchania stíhaných skutkov ako aj v nečinnosti okresného súdu sú dôvodom na to, aby
bolo možné obžalovanému Jankovičovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenú
Trestným zákonom.

36. Pokiaľ ide o skutky pod bodmi 5/ až 12/, tieto sú recidívou tak vo vzťahu k odsúdeniu obžalovaného

H. už uvedeným rozsudkom Okresného súdu Galanta z 7. októbra 2015, sp. zn. 0T/178/2015 ako aj
rozsudkom Okresného súdu Galanta z 27. februára 2019, sp. zn. 9T/19/2018, právoplatným dňa 27.
februára 2019 a tiež trestný rozkazom Okresného súdu Galanta z 12. mája 2017, sp. zn. 0T/114/2017,
právoplatným dňa 9. augusta 2018, kde konanie po vylúčení zo spoločného konania bolo vedené pod
novou sp. zn. 1T/82/2018. Obžalovanému H. bol preto okresným súdom správne ukladaný samostatný

úhrnný trest. Aj v tomto prípade krajský súd zohľadňoval závery nálezu Ústavného súdu SR z 12. mája
2020, sp. zn. II. ÚS 388/2019 a pri ukladaní trestu aplikoval aj ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona
a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne so zaradením do ústavu
na výkon so stredným stupňom stráženia.

37. V prípade obžalovaného N. W. z dokazovania vyplynulo, že okresný súd obžalovanému nesprávne
uložil súhrnný trest odňatia slobody, pretože v trestnej veci Okresného súdu Galanta vedenej sp. zn.
3T/149/2014 okresný súd o obžalobe rozhodol najskôr trestným rozkazom z 26. septembra 2014, ktorý
bol obžalovanému W. doručený už dňa 2. marca 2015, z čoho potom vyplýva, že skutok pod bodom
4/ je vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Galanta z 6. mája 2015, sp. zn. 3T/149/2014,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6. mája 2015 recidívou a obžalovanému W. je potrebné ukladať
samostatný trest.

38. Hoci ústavný súd v náleze z 12. mája 2020, sp. zn. II. ÚS 388/2019 konštatoval prieťahy v konaní
len vo vzťahu k obžalovanému H., krajský súd dôsledky tohto nálezu musel nevyhnutne vztiahnuť aj k

obžalovanému W. a zohľadňujúc túto skutočnosť, ako aj skutočnosť, že od spáchania žalovaného skutku
uplynul dlhší čas obžalovanému W. uložil trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby
a jeho výkon podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov.

39. Krajský súd zároveň poznamenáva, že svojim rozsudkom reagoval aj na nesústredenosť okresného

súdu, keď tento v napadnutom rozsudku nesprávne označil rozsudok Okresného súdu Galanta z 7.
októbra 2015, sp. zn. 0T/178/2015 a vo výroku o treste vo vzťahu k obž. H. uviedol nesprávnu sp.
zn. 0T/78/2015 a tiež napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k obž. W. vyhlásil súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, avšak v písomnom vyhotovení napadnutého
rozsudku uviedol, že obž. W. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

40. K poukazu obhajcu obž. H. na verejnom zasadnutí k ním tvrdenému nadkvalifikovaniu skutku pod
bodom 3/ krajský súd uvádza len toľko, že obž. H. na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom urobil
vyhlásenie o vine, ktoré okresný súd prijal, preto krajský súd výrok o vine obž. H. v odvolacom konaní
nie je oprávnený preskúmavať.

41. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.