Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 2, 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9Csp/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119236837
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:6119236837.3

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom
Československej armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, v právnom
zastúpení: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom kancelárie Ul. Svornosti 43,
82109 Bratislava, proti žalovanej: O. Z., S. X.X.XXXX, M. M. L. XXX, S. B., J., Z., o zaplatenie 10.295,78
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc vo veci konať a konanie z a s t a v u j e.

II. Súd v r a c i a žalobcovi, prostredníctvom jeho právneho zástupcu ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o.,
organizačná zložka, súdny poplatok za podanie žaloby v sume 308,50 eura prostredníctvom Slovenskej
pošty, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, 97599 Banská Bystrica, IČO: 36631124, najneskôr do 30 dní
odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.

III. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 26.8.2019 vec vedenú pod sp. zn. 16Up/205/2019
tunajšiemu súdu na prejednanie ako súdu vecne a miestne príslušnému podľa § 13 v spojení s § 14 zák.
č. 160/2015 Z. Z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), nakoľko žalobca v upomínacom konaní

v zmysle § 10 ods. 3. zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní (ďalej len zákon o upomínacom
konaní)vzákonnejlehotenavrholpokračovanievkonaní.Zospisuvšakvyplýva,žeOkresnýsúdBanská
Bystrica v konaní zistil, že žalovaná nemá trvalý pobyt v obvode Okresného súdu Levice na adrese H.
G. XXXX/X H. od 7.3.2017. Od 7.3.2017 má podľa evidencie Registra obyvateľov žalovaná trvalý pobyt
na adrese Burndale Ave 129, Kanada.

2. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie
je ustanovené inak.

3. Podľa § 14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu
trvalého pobytu.

4. Podľa § 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh
na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu
príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí. Ak
príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd žalobcu upovedomí o pokračovaní v konaní.

5. V predmetnej veci ide o spor s cudzím prvkom, keďže žalovaná má bydlisko v Kanade. Preto súd

skúmal, či má právomoc vo veci konať.6. Z obsahu žaloby a predložených listín vyplýva, že sa jedná o nárok žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy,
keďže žalovaná dňa 24.11.2014 s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila Zmluvu o poistenom
OTP refinanc exprese č. 328/3001/14SU (ďalej len zmluva). Na základe tejto zmluvy poskytol právny

predchodca žalobcu OTP žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 10.150 eur. Peňažné prostriedky boli
žalovanej poskytnuté na bežný úverový účet. Účel úveru bol refinacovanie úverov.

7. Podľa § 161 ods. 1,2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa čl. 66 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 12. 12.2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie
Brusel I bis“), toto nariadenie sa uplatňuje sa konania začaté od 10.1.2015, t.j. aplikuje sa aj na
predmetné konanie.

9. Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na
súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

10. V konaní sa žalobca voči žalovanej domáha splnenia povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto

rozhodujúce pre určenie, či tunajší súd má právomoc vo veci konať je zistenie, kde má žalovaná
(spotrebiteľ) bydlisko, pretože podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis, druhý účastník zmluvy môže
žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Pod pojmom
bydlisko je potrebné rozumieť miesto faktického pobytu fyzickej osoby spojené s jej úmyslom sa na
tomto mieste trvalo zdržiavať. V tomto prípade bolo zistené, že žalovaná sa na adrese trvalého pobytu

v Slovenskej republike nezdržiava, pričom miesto jej terajšieho pobytu (bydliska) je v Kanade. Žalobca
mal teda žalovanú žalovať v zmysle čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis na súde v Kanade, pretože
predmetom konania je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaná - spotrebiteľ má bydlisko v Kanade.

11. Podľa čl. 24 nariadenia Brusel I bis, Výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu

na bydlisko účastníkov:
1. v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti
alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza.
Avšak v konaniach, ktorých predmetom je nájom nehnuteľnosti na dočasné súkromné užívanie na dobu
maximálne šesť za sebou nasledujúcich mesiacov, právomoc majú tiež súdy členského štátu, v ktorom

má bydlisko žalovaný, za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a že prenajímateľ a nájomca majú
bydlisko v tom istom členskom štáte;
2. v konaniach, ktorých predmetom je platnosť založenia, neplatnosť alebo zánik obchodných
spoločností alebo iných právnických osôb alebo združení fyzických a právnických
osôb, alebo platnosť rozhodnutí ich orgánov, súdy členského štátu, v ktorom má spoločnosť, právnická

osoba alebo združenie sídlo; sídlo súd určí podľa vlastných noriem medzinárodného práva súkromného.
3. v konaniach, ktorých predmetom je platnosť zápisov do verejných registrov, súdy členského štátu, v
ktorom sa vedie register;
4. v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti patentov,
ochranných známok, priemyselných vzorov alebo iných obdobných práv, ktoré sa musia registrovať

alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, a to bez ohľadu na to, či je táto otázka predmetom žaloby
alebo obrany proti žalobe, súd členského štátu, v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala,
v ktorom sa registrácia alebo ochrana poskytli, alebo v ktorom sa podľa právneho nástroja Únie alebo
medzinárodného dohovoru za poskytnuté považujú.
Bez toho, aby bola dotknutá právomoc Európskeho patentového úradu podľa Dohovoru o udeľovaní

európskeho patentu podpísaného 5. októbra 1973 v Mníchove, súdy každého členského štátu majú
výlučnúprávomocvkonaniachtýkajúcichsaregistráciealeboplatnostiakéhokoľvekeurópskehopatentu
udeleného tomuto členskému štátu;
5. v konaniach týkajúcich sa výkonu rozsudku súdu členského štátu, v ktorom sa rozsudok vykonal alebo
sa má vykonať.

12. Súd tak vo veci skúmal aj skutočnosť, či nedošlo k naplneniu čl. 24 nariadenia Brusel I bis, ktorý
hovorí o výlučnej právomoci súdov členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov, avšak dospelk záveru, že sa v predmetnej veci nejedná o žiaden z uvedených prípadov vymedzených v uvedenom
článku, a preto nie je založená výlučná právomoc súdu.

13. Podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia Brusel I. bis, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
výlučnú právomoc podľa článku 24.

14. Podľa čl. 28 od. 1 nariadenia Brusel I bis, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte,
žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá
právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

15. Súd uvádza, že Okresný súd Banská Bystrica je v zmysle § 2 zákona o upomínacom konaní,
kauzálne príslušným súdom na upomínacie konanie. Vzhľadom na to, že platobný rozkaz vydaní

Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 16Up/205/2019 nebolo možné
žalovanej doručiť do vlastných rúk a žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní podľa § 10 ods.
3 zákona o upomínacom konaní, podľa Okresného súdu Banská Bystrica mu nebola daná príslušnosť
na ďalšie konanie, a preto postúpil vec miestne príslušnému súdu, ktorým bol podľa Okresného súdu
Banská Bystrica tunajší súd v Leviciach. Nakoľko sa Okresnému súdu Banská Bystrica nepodarilo

doručiť platobný rozkaz žalovanej, súd má tak za preukázané, že na strane žalovanej nedošlo k
zúčastneniu sa na konaní akýmkoľvek spôsobom v zmysle čl. 26 ods. 1 nariadenia Brusel I. bis.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v súlade s čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis vyhlásil,
že nemá právomoc vo veci konať a v zmysle § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil z dôvodu nedostatku

právomoci slovenských súdov, čo je neodstrániteľná prekážka konania.

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch), Poplatok sa vráti, ak ho
zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu.

Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie
námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto
prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení
poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

18. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a
poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %,
najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

19. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, ak sa má vrátiť poplatok alebo

preplatok, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov,
zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku
prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia
odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov
alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia

sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia písomného upovedomenia.

20. Zároveň súd vrátil žalobcovi prostredníctvom prevádzkovateľa - Slovenská pošta, a.s. zaplatený
súdny poplatok za žalobu vo výške 308,50 eur v zmysle § 11 ods. 1 a 4 zákona o súdnych poplatkoch

bez jeho krátenia, pretože konanie bolo zastavené pre nedostatok právomoci.

21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP tak, že nakoľko
zastavenie konania procesne zavinil žalobca, vznikol žalovanej nárok na náhradu trov konania.
Žalovanej však preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, a preto jej súd náhradu trov konania
nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.