Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 31, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25Er/845/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109238021
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcel Andocs
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4109238021.2

Uznesenie

Okresný súd Nitra v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava,IČO:35807598,zastúpenýAdvocate,s.r.o.,advokátskakancelária,Pribinova25,Bratislava,
v neprospech povinného: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX/XX, zastúpený JUDr.
Peter Havlík, advokátska kancelária, Podzámska 18, 949 01 Nitra, o vymoženie sumy 3.969,09 eura s
príslušenstvom, o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava za n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom spísaným vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 30.11.2009 oprávnený žiadal

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o vykonanie exekúcie v neprospech povinného a vymožením
pohľadávky vo výške 3.969,09 eura s prísl. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 16816/09
zo dňa 30.9.2009 vydaného na základe Zmluvy o úvere zo dňa 2.5.2008. Rozhodcovským rozsudkom
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.969,09 eur, úrok z omeškania vo výške 0,25%
denne zo sumy 2.342,45 eura od 12.6.2009 do zaplatenia a náhrady trov rozhodcovského konania vo

výške 680,28 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo Okresným súdom Nitra („ ďalej iba súd “) súdnemu exekútorovi udelené dňa 4.1.2010
pod číslom 5403 064383*.

Dňa 26.1.2015 bol súdu doručený návrh právneho zástupcu povinného na zastavenie exekúcie z
dôvodu, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok č. k. SR

16816/09 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom.
Poukazuje na ust. § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
podľa ktorého sa má exekúcia zastaviť aj bez návrhu, ak sa vymáha plnenie, ktoré sa prieči dobrým
mravom. Nielen klauzula o rozhodcovskom konaní je v rozpore s dobrými mravmi, ale aj výkon práv
dodávateľa sa prieči dobrým mravom, ak svoje právo uplatnil na základe neprijateľnej rozhodcovskej

doložky spôsobujúcej hrubú nerovnováhu naviac v neprospech slabšieho (Rozhodnutie ÚS SR č. k.
IV. ÚS 60/2011-13 zo dňa 3.3.2011). Povinný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššie súdu Slovenskej
republiky z 21. marca 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012, v ktorom NS SR judikoval, že rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Ďalšímdôvodom na zastavenie exekúcie je neprimerane vysoký úrok z omeškania vo výške 0,25% denne,
teda 91,25% ročne, čo mnohonásobne prevyšuje základnú úroku sadzbu Národnej banky Slovenska v
danom období. Zmluvný úrok z omeškania 0,25% denne je v rozpore právnymi predpismi, nakoľko v

občianskoprávnych vzťahoch možno dohodnúť úroky len v súlade s vládnym nariadením č. 87/1995 Z.z.
Na základe uvedeného navrhuje zastavenie exekúcie z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky, na
základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, resp. zastavenie exekúcie v časti úrokov z omeškania
u dôvodu ich neprimeranej výške.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1, písm. l) Exekučného poriadku, je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným
poriadkom.

Súd si vyžiadal od oprávneného zmluvu o úvere č. 4421896 spolu s všeobecnými obchodnými
podmienkami poskytnutia úveru. Súd uvedené listiny preskúmal a zistil, že oprávnený s povinným
uzavreli dňa 2.5.2008 zmluvu o úvere č. 4421896 (ďalej iba Zmluva), na základe ktorej poskytol
oprávnený povinnému úver vo výške 1.991,64 eur. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku
oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 995,82 eur v 5-tich mesačných splátkach po

597,49 eur počnúc dňom 27.5.2008. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku,
oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,
so sídlom v Bratislave.

Dôležitú zohráva úlohu zistenie súdu, že tento exekučný titul sa z nižšie špecifikovaných dôvodov

vzťahuje na spotrebiteľský právny vzťah a jeho účastníci uvedení aj v exekučnom titule sú tzv. veriteľ -
oprávnený a spotrebiteľ - dlžník - povinný a preto sa používajú právne normy spotrebiteľského práva. Z
obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver (zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/
zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU) lebo veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete
(podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa teda za dodávateľa a dlžníci - povinní (ďalej len

dlžník - povinný) sú jednoznačne spotrebiteľmi a to v súlade s § 52, odsek 3, 4 OZ a § 3, odsek 1, 2
ZSU), pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru,
pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a ZSU). Súd posúdil predmetný právny vzťah ako
spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že
súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Len

pri spotrebiteľských vzťahoch totiž môže exekučný súd takto rozhodnúť, pretože ak by rozhodcovský
rozsudok riešil podnikateľské vzťahy, exekučný súd by takto rozhodnúť nemohol. Uvedené niekoľkokrát
konštatoval aj Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti, napr. v uznesení sp. zn. 6Cdo 7/2013
zo dňa 22.1.2014.

Exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov
exekučnéhokonania,jerozsudokvydanývrozhodcovskomkonaní.Akrozhodcovskýrozsudokzaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c). Pre vyvodenie takýchto záverov však musí
mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu
obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú
zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného
titulu je i rozhodcovská doložka. Exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku

nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu preskúmavacieho
oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia. V dôsledku toho k preskúmaniu
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu prikročil až po vydaní poverenia. Exekučným titulom v
danej veci je rozhodcovský rozsudok, a preto je nevyhnutné sa zamerať na vyhodnotenie rozhodcovskejzmluvy, od ktorej podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd následne odvodzoval
svoju právomoc a to aj v čase po udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Súd uvádza, že, v prípade
ak by právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,

rozhodcovský rozsudok ako celok by bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Udelenie poverenia exekútorovi nezbavuje
súd povinnosti zastaviť exekučné konanie pri existencii dôvodov na takýto postup aj v neskoršom štádiu
konania, keďže počas celej doby vykonávania exekúcie musí dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v

súlade so zákonom. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 23.11.2011
č.k. I. ÚS 456/2011-19 zaujal stanovisko, podľa ktorého okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len Exekučný poriadok), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný

na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.

januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že sa účastníci konania v zmysle rozhodcovskej doložky dohodli
(článok 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru), že: „ Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy
o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory ktoré vzniknú z dohody o

vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov Rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere , vrátane sporo o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu,
ktorý vznikne z dohody o vyplnenie zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z
takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje

sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch),
právnevzťahy,ktorévzniklipred11.júnom2010nazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,saspravujú
podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11.
júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola

uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom

najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa

môžu považovať za nekalé. Medzi ne patrí zmysle ods. 1 písm. q) aj neposkytnutie spotrebiteľovi právo
alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne
arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena,ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane. Použitie
ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov,
ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym

implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej výkladom
prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
c/a Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje

stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má
vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve
za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro

c/a Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones
SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej smernica č. 93/13 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo

nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Exekučný súd na základe vyššie citovaných ustanovení skúmal podmienky zákonnosti exekučného
konania, či návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že uvedené
podania nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda

na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Zákonnosť
postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní však môže v exekučnom konaní kontrolovať
súd. Umožňuje mu to ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého môže súd príslušný
na exekúciu exekučné konanie zastaviť, buď na návrh (ods. 1), alebo aj bez návrhu účastníka konania
(ods. 2), ak rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo

rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa
o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 písm. b/). Rovnako tak môže
exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo
odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2). Toto ustanovenie tak v sebe zakotvuje osobitnú

prieskumnú právomoc exekučného súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK teda oprávnený
hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný
v zmysle § 159 O. s. p., a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho
materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v súčasnom § 57
Ex. poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustálenej judikatúry všeobecný súd rozhodne o zastavení, resp. o čiastočnom zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania

pohľadávky (napr. na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 11/2011, 3Cdo 146/2011 zo dňa
13.10.2011 a 6 Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012). Exekučný súd má skúmať, či rozhodnutie uvedené v
návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či
bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto podmienku je povinný skúmať ex officio, a touž pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas celého exekučného konania.
V prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. V
súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5.12.2012, sp. zn. 6

Cdo 135/2012: „ Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak
teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný
súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného
titulusozákonom,t.j.ajto,čibolvydanýorgánomsprávomocounajehovydanie,jelogické,žeexekučný

súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami
vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť
právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť
právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Prekážku rozsúdenej veci
pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a
to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je

materiálnevykonateľný.Zpovahyrozhodcovskéhokonania,ktoréjevzákonomvymedzenýchprípadoch
alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu, totiž vyplýva, že jeho rezultátom môže byť
titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním exekúcie.“

Jednouzozásad,ktoréplatiaprespotrebiteľskézmluvyje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,

t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Text spotrebiteľskej zmluvy, najmä v prípade formulárových zmlúv, by mal byť
pre priemerného spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľný a prehľadný. Uvedené platí aj pre všeobecné
obchodné podmienky zmluvy. Text v obchodných podmienkach je napísaný neprehľadne, jednotlivé
ustanovenia spolu splývajú, čo vzbudzuje dojem, že sa veriteľ snažil skryť pre spotrebiteľa nevýhodné

ustanovenia. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa
voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. O takúto zmluvnú podmienku
ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym

súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by
chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva/doložka
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší

rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Podpis na úverovej zmluve
nemožnopodľanázorusúdupovažovaťzároveňajzaprejavsúhlasusrozhodcovskoudoložkou,pretože
najejplatnosťjenevyhnutnéjejindividuálnedojednanieaindividuálnyprejavvôleúčastníkovzmluvného
vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho núti sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu ak jeho začatie na rozhodcovskom súde iniciuje veriteľ. Spotrebiteľovi v
takom prípade nie je umožnené zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na
vôli navrhovateľa. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v

slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať
so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho núti sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu ak jeho začatie na rozhodcovskom súde iniciuje veriteľ. Spotrebiteľovi v takom

prípade nie je umožnené zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
navrhovateľa.

Podľa názoru súdu v prípade ak spotrebiteľská zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky
inkorporované do spotrebiteľskej zmluvy obsahujú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby

spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní a zároveň takáto podmienka nebola individuálne
spotrebiteľom dojednaná, ide o zmluvný vzťah spôsobujúci medzi stranami stav nerovnovážny,
ktorý je pre spotrebiteľa nevýhodný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právona súdnu ochranu, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 nasl. Občianskeho zákonníka, § 3 O.s.p,
teda na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať
a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,
ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je

neprípustná. V súlade s vyššie uvedeným súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v
spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku uznesenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o
jej zastavení.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

O trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, súd v tomto štádiu konania
nerozhodoval, o trovách rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia, v prípade ich uplatnenia súdnym
exekútorom.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, exekučný súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresný súd
Nitra (§ 374 odsek 4 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42ods.3 O.s.p.

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.). Odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.