Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121011145
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121011145.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa
23.03.2022, v trestnej veci obžalovaných N. A. a ml. Q. U., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,
2 písm. b) Tr. zákona, s poukazom na § 138 ods. 1 písm. f) Tr. zákona, spolupáchateľstvom podľa §
20 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 06.09.2021, sp.
zn. 33T/58/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo vzťahu k
obžalovanému N. A. vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému N. A., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom K. 7, okr. Y.,

u k l a d á :

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods.
2 Tr. zákona trest odňatia slobody na 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 06.09.2021, sp. zn. 33T/58/2021 boli obžalovaní N. A. a
mladistvý Q. U. uznaní za vinných zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona,
s poukazom na § 138 ods. 1 písm. f) Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, na tom

skutkovom základe, že

- od presne nezisteného dňa mesiaca október 2020 opakovane v rôznych časových intervaloch, najmä
vo večerných a nočných hodinách po predchádzajúcej vzájomnej dohode, a v dňoch 22.02.2021 a
24.02.2021 v obci K., okr. Y., prichádzali na dvor rodinného domu č. XX G. O., kde od tohto pod hrozbou
ublíženia na zdraví, bitky žiadali, aby im dával peniaze, pričom na zdôraznenie svojich požiadaviek
tomuto búchali na vchodové dvere, vyhrážali sa rozbitím okien, vyberali mu žiarovky z vonkajšieho

osvetlenia, kde tento im za uvedené obdobie z obavy, že svoje vyhrážky uskutočnia dal asi 700,- Eur,
pričom obaja obvinení vo vzťahu k poškodenému tak konali z dôvodu, že mali vedomosť, že ide o staršiu
osobu a hlavne o osobu, na ktorej je badať, že trpí psychickou poruchou, čo sa prejavovalo hlavne na
spôsobe reči poškodeného, ako aj jednoduchosťou jeho správania.Za uvedený skutok súd obžalovanému N. A. podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr.
zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, priťažujúcej okolnosti podľa

§ 37 písm. m) Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a uložil mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona uložil povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať
sa preukázateľne o zamestnanie.
Obžalovanému ml. Q. U. súd podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38
ods. 2, 3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j), l) Tr. zákona a neexistencii
priťažujúcej okolnosti uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Proti uvedenému rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom

prostriedku,podalodvolanieprokurátorčodovýrokovotresteuloženýchjednotlivýmobžalovaným,ktoré
odôvodnilpodanímdoručenýmsúduprvéhostupňadňa14.01.2022.Namietal,žesrozhodnutímsúdučo
do uloženia trestov obom obžalovaným sa nestotožňuje, tresty považuje vo vzťahu k charakteru trestnej
činnosti, k osobe oboch obžalovaných, spôsobu vykonania trestného činu za neprimerané, nespĺňajúce
účel trestu. Obaja obžalovaní v rámci celého prípravného konania spáchanie skutku popierali, až

na hlavnom pojednávaní urobili vyhlásenie o vine uvedomujúc si hrozbu možných trestov. Nemožno
súhlasiť s existenciou poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona u obžalovaného ml. Q.
U., keďže tento pred spáchaním skutku neviedol riadny život, o čom svedčí aj záznam v priestupkovej
lustrácii o spáchaní priestupku dňa 12.09.2020. Zároveň poukazuje aj na jeho zápornú charakteristiku z
miesta bydliska a na správu C. R., z ktorej vyplýva, že na ich úrade je evidovaný od roku 2012 z dôvodu

páchania činov inak trestných. Obžalovaný N. A. bol doposiaľ raz súdne trestaný pre trestný čin krádeže
a v priestupkovej lustrácii má 5 záznamov. Čo sa týka uložených trestov obžalovaným, ktorí boli uznaní
vinnými pre zločin vydierania s trestnou sadzbou od 4 až 10 rokov, súdom uložené tresty považuje
za neprimerané. U obžalovaného N. A. súd uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby, aj keď na uloženie takéhoto trestu neboli splnené zákonné podmienky.

Obdobne pri obžalovanom ml. Q. U. súd priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona,
ktorá nemala byť priznaná a v dôsledku nej došlo k uloženiu miernejšieho trestu. Súd pri ukladaní trestov
mal brať do úvahy predovšetkým motív konania oboch žalovaných, ktorým bolo získanie finančných
prostriedkov. Pri ukladaní trestov bolo potrebné prihliadať aj na to, že obaja obžalovaní sa zamerali
na duševne chorého starého muža, ktorý sa ich bál, v dôsledku svojej choroby a jednoducho nebol

schopný prejaviť žiaden odpor. Práve skutočnosť, že sa zamerali na takúto osobu poškodeného, svedčí
o charaktere oboch obžalovaných, ktorí nemali žiadne zábrany zabezpečiť si peniaze a to opakovane
od tejto osoby. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného
súdu Prešov čo do výroku o treste u oboch obžalovaných a vec vrátil Okresnému súdu Prešov na
nové konanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí pred krajským súdom prokurátor modifikoval svoj

odvolací návrh tak, že navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaným
uložil nepodmienečné tresty odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby.
Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,

ktoréneboliodvolanímvvytýkané,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.poriadku
a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné.
Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaní na hlavnom pojednávaní dňa
06.09.2021 po zákonnom poučení urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že sú vinní,
ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), e), f), g), h) Tr. poriadku a po

vyjadreniach prokurátora, zástupcu C., obhajcov a zákonných zástupcov prijaté s tým, že dokazovanie
v rozsahu, v akom sa obžalovaní priznali k spáchaniu skutku, sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy
súvisiace s výrokom o treste.Vychádzajúc z ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní
obsahu predloženého spisu odvolací súd nezistil žiadne zásadné porušenie práva obžalovaných na
obhajobu vo vzťahu k prijatým k vyhláseniam o vine.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie prokurátorom len proti výrokom o treste, krajský súd
nezistiac dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal len tieto odvolaním napadnuté
výroky.
Konanie obžalovaných bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona, s poukazom na § 138 ods. 1 písm. f) Tr. zákona

spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona. Obžalovaní tým, že spoločným konaním iného hrozbou
násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútili, aby niečo konal a čin spáchali na chránenej osobe (chorej
osobe), tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke, naplnili skutkovú podstatu žalovaného zločinu.
Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom u obžalovaného N. A. konštatoval rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, keď u neho zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, že obžalovaný sa

priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a zároveň konštatoval aj priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. U obžalovaného
ml. Q. U. konštatoval prevahu poľahčujúcich okolností, keď u neho zistil poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j) Tr. zákona, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život a § 36 písm. l) Tr.
zákona, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Po oboznámení sa s odvolaním prokurátora, týmto odvolaním napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom
predloženéhospisu,krajskýsúdkonštatuje,žesanestotožňujesnázoromsúduprvéhostupňavovzťahu
k obžalovanému N. A., ak mu ukladal trest odňatia slobody s použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.
zákona, teda pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a tento mu podmienečne odložil s
probačným dohľadom na skúšobnú dobu 5 rokov, s povinnosťou zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo

uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd udáva, že z odpisu
registra trestov obžalovaného A. vyplýva, že tento bol doposiaľ 1 krát postihnutý za trestný čin podľa §
194 ods. 1 Tr. zákona, keď mu trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 07.10.2019, sp. zn.
33T/48/2019 bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov, so skúšobnou
dobou na 1 rok do 23.10.2020, pričom zo skutku, ku ktorému sa obžalovaný priznal a vyhlásil, že

z jeho spáchania je vinný, vyplýva, že žalovaného konania sa mal dopúšťať od presne nezisteného
dňa mesiaca októbra 2020 až do 24.02.2021, teda žalovaného konania sa mal dopúšťať v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, prípadne bezprostredne po jej uplynutí. Na základe uvedeného, s
poukazom aj na výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, v ktorej má za obdobie
od roku 2018 doposiaľ obžalovaný uvedených 5 záznamov, krajský súd má za to, že u obžalovaného

neboli dané dôvody pre použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona o ukladaní trestu pod dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, nakoľko, podľa názoru odvolacieho súdu, na uvedený
postup neboli splnené zákonné podmienky, pričom okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
neuviedol žiadne mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré by použitie uvedeného ustanovenia odôvodňovali.
Vzhľadom na uvedené, preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému

A. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní štyroch rokov,
prevýkonktoréhohozaradildoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia,
vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný A. v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Vo vzťahu k
výroku o treste obžalovaného ml. Q. U. krajský súd má za to, že trest uložený Okresným súdom Prešov

je správny a zákonný a nestotožnil sa s odvolacími dôvodmi prokurátora poukazujúcimi na skutočnosť,
že u obžalovaného ml. U. nebolo možné použiť ustanovenie § 36 písm. j) Tr. zákona z dôvodu, že tento
pred spáchaním trestného činu neviedol riadny život, nakoľko z odpisu registra trestov obžalovaného
ml. U. vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný a v evidencii priestupkov má uvedený len 1 záznam.
Na základe konštatovaného krajský súd má za to, že trest uložený okresným súdom obžalovanému ml.

Q. U. je správny a zákonný.
Na základe konštatovaných dôvodov krajský súd mal za to, že ním uložený trest vo vzťahu k
obžalovanému N. A. a trest uložený ml. Q. U. okresným súdom sú tresty dostatočné na zabezpečenie
ochrany spoločnosti, výchovu obžalovaných k tomu, aby v budúcnosti viedli riadny život, za súčasného
odradenia iných od páchania trestnej činnosti a zodpovedajú zásadám ukladania trestov, vzhľadom na

okolnosti prípadu, osoby páchateľov a to aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako čiastočne
dôvodné a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.