Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200342
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8116200342.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu X.T. D.T., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. -
Z. Š., X. XX, zastúpeného Mgr Zuzanou Novákovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Slovenská
84, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom obrany SR, so sídlom Bratislava,
Kutuzovova 8, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 07.10.2020, č. k. 11C/4/2016 - 319 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku III.

Mení rozsudok vo výroku IV. tak, že žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške
6.635,02 eur. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.829,48 eur s prísl. do 3 od právoplatnosti
rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, okrem náhrady trov spojených s výsluchom spracovateľa

znaleckého posudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom sporu bolo zistenie
všeobecnej hodnoty nájomného za pozemky žalobcu, ktoré užíva žalovaný za obdobie od 01.01.2014
do 31.12.2015. Keďže súdu neboli predložené nájomné zmluvy iných podobných pozemkov v danom
období, bolo možné výšku nájomného určiť znaleckým dokazovaním. Je pritom problematické pre súd,
ak znalci dospejú pri tej istej otázke k odlišným odpovediam, čo bol aj tento prípad. Výpočet nájomného

sa realizuje podľa vzorca uvedeného vo vyhláške č. 492/2004 Z.z., konkrétne v prílohe č. 3, časť G a
odvíja sa od všeobecnej hodnoty pozemku. Ide teda o vyslovene odbornú otázku. Obe strany predložili
znalecké posudky, ktoré však nemali charakter súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2
CSP, lebo neobsahovali doložku o dôsledkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku. Súd tieto
znalecké posudky považoval len za dôkazy listinné a do konania pribral ústav súdneho inžinierstva,
z dôvodu záverov odlišnosti dvoch znaleckých posudkov strán, pretože predovšetkým Ústav súdneho
inžinierstva je oprávnený preskúmavať ich správnosť. Spomínaný ústav súd prvej inštancie považoval

za najkompetentnejší už aj z toho dôvodu, že vychováva a vzdeláva znalcov. Nemal preto dôvod
pochybovať o správnosti tohto znaleckého posudku, ktorý logicky vysvetlil rozdielnosti s posudkom D..
Q., pokiaľ ide o použitie iných, a to nižších koeficientov. Dal však do pozornosti, že znalecký ústav
vo svojom posudku použil aj koeficienty vo vyššej hodnote ako D.. Q., na správnosť ktorého posudkusa žalobca odvolával. Konkrétne koeficient všeobecnej situácie použil ústav vo výške 1,2, D.. Q. vo
výške 1 a koeficient funkčného využitia územia ústav použil vo výške 1 a D.. Q. len 0,95. Dal do
pozornosti, že sporné koeficienty v porovnaní s posudkom D.. Q. použila D.. E. ešte nižšie ako znalecký

ústav. Zdôraznil, že žalobca predložil súdu kúpnu zmluvu z roku XXXX, ktorou susedný pozemok v
areáli letiska odkúpil žalovaný za kúpnu cenu 27 Eur/m2. Dal do pozornosti, že táto kúpna zmluva
je uvedená v znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva v časti týkajúcej sa výpočtu hodnoty
pozemku žalobcu porovnávacou metódou, keď touto metódou ústav vypočítal jednotkovú hodnotu
pozemku sumou 17,31 eur/m2, teda menej, ako ju napokon ustálil metódou polohovej diferenciácie.

Tento listinný dôkaz považoval za irelevantný a keďže obe strany nemali návrhy na ďalšie dokazovanie,
pri rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva. Vec právne
posúdil v zmysle predpokladov § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ustálil, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu žalovaného vo výške všeobecnej hodnoty nájmu za sporný pozemok, ktorého výšku ustálil
znalecký ústav v priebehu sporu a ktoré bolo vyčíslené za žalované obdobie sumou 13.866,72 eur.
Keďže žalovaný za toto obdobie žalobcovi zaplatil 11.037,24 eur, jeho dlh predstavuje 2.829,48 eur.

Považovalzadôvodnéžalobelenvtejtočastivyhovieťavozvyškužalobuakoneopodstatnenúzamietol.
Príslušenstvopohľadávkyodôvodnil§517Občianskehozákonníkaaotrováchkonaniasporurozhodoval
podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP v nadväznosti aj na § 257 CSP. Uviedol, že rozhodnutie
súdu v tomto prípade záviselo od znaleckého posudku, v súlade s ktorým súd rozhodol, vychádza zo
záveru, že žalobca v spore bol úspešný. Do priznaného nároku na náhradu trov však súd prvej inštancie

nezahrnul trovy konania spojené s výsluchom spracovateľa znaleckého posudku na pojednávaní, keďže
žalobca so záverom tohto znaleckého posudku nesúhlasil, žiadal vykonať výsluch spracovateľa posudku
a nepovažoval za spravodlivé za týchto okolností, aby žalovaný znášal náklady tohto dokazovania, ktoré
bolo vykonané len na návrh žalobcu.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom III. a v časti trov konania spojených s výsluchom
spracovateľa znaleckého posudku vo výroku IV., podal v čas odvolanie žaloba, ktorý navrhol v tejto
časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Nesúhlasí so záverom
súdu prvej inštancie, ktorý v prevyšujúcej časti jeho žalobu zamietol. Má za to, že výšku bezdôvodného
obohatenia súd prvej inštancie neustálil správnym, vychádzajúc len zo záverov znaleckého posudku

Ústavu súdneho inžinierstva, ktorý žalobca namietal, čím došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Má za to, že súd prvej inštancie nekriticky prebral závery posudku Ústavu súdneho inžinierstva a
naprieknámietkamžalobcuonesprávnompoužitíkoeficientov,ktorésúrozhodujúcepreurčeniehodnoty
pozemku z neho vychádzal, aj keď znalec, ktorý vypracoval posudok, výsluchom neobhájil svoje závery.
Nesúhlasí s odôvodnením súdu v zmysle tom, že znalecký posudok má charakter listinného dôkazu,

nakoľko v čase podania žaloby, ktorej bol podkladom znalecký posudok, nebola nutná doložka o
dôsledkoch jeho nepravdivosti, keďže vtedy účinný procesný predpis (OSP) toto nevyžadoval. Aj za
účinnosti CSP možno priznať takémuto posudku minimálne status odborného vyjadrenia, pričom ani
CSP nefavorizuje znalecký posudok v porovnaní s odborným vyjadrením a tieto dôkazné prostriedky
musia byť súdom vyhodnotené v súlade so zásadou § 191 ods. 1 CSP. Poukazuje na to, že v danom

prípade ide o špecifickú vec, kedy štát v minulosti bez poskytnutia náhrady zriadil na pozemkoch
vlastníkov vojenský objekt - letisko. Práve táto skutočnosť spôsobila nemožnosť využitia celého územia
na iné ako vojenské účely a práve toto konanie žalovaného teraz neumožňuje dospieť k objektívnemu
záveru o hodnote pozemkov, ktoré v katastri Z. Š., teda na opačnej strane komunikácií, dosahujú trhovú
cenu cca 80 - 100 eur/m2, pričom vzdialenosť týchto lokalít od ohodnocovaných pozemkov je zhruba 500

-900m.Nepochybne,akbynebolcelýpriestorvminulostizabratýazastavenýnavojenskýúčel,hodnota
tohto žalobcovho pozemku by bola rovnaká ako hodnota pozemkov v tejto lokalite. Aby bol znalecký
posudok podkladom pre spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu, musí zohľadňovať
pravidlo určené vyhláškou č. 492/2004 Z. z., podľa ktorého pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku
na účely vyporiadania vlastníckych práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku

sa pri hodnotení redukujúcich faktorov neprihliada na záťaže spôsobené vlastníkom stavby. Má za
to, že túto zásadu znalecká organizácia nezohľadnila pri stanovení redukujúcich faktorov, čo bolo z
jeho strany v priebehu konania namietané. Jeho nehnuteľnosť vzhľadom na veľkosť má predpoklad
širokého využitia bez akýchkoľvek priestorových obmedzení, nie je pravdou, že parcela nemá prístup
k verejnej komunikácii, nakoľko žalobca je aj vlastníkom susednej parcely, ktorá má priamy prístup k

verejnej komunikácii, a to ulici V.. Ide o parcelu č. XXX/XX ako pokračovanie parcely zabratej žalovaným,
vedúcej k štátnej ceste. To že žalovaný zabral len časť pôvodnej parcely, ktorá mala prístup až k verejnej
komunikácii, nemožno hodnotiť ako pozemok bez prístupu k ceste. Tento dôvod pre zníženie koeficientu
je podľa žalobcu nedôvodný. V tejto súvislosti preto došlo k nesprávne stanovenému koeficienturedukujúceho faktoru na 0,7 namiesto 1, čo výrazne znížilo hodnotu pozemku, keď namiesto celkového
koeficientu 1,254 bol použitý koeficient 0,8778, a tým bola stanovená nižšia hodnota pozemku za m2,
čo je pre žalobcu neakceptovateľný rozdiel. Je stanovený tiež veľký rozdiel určenej predpokladanej

návratnosti investície, kedy je reálnejšie zdôvodnenie znalca Q., ktorý poukázal na polohu pozemku
v okrajovej časti mesta s dobrým napojením na dopravu a infraštruktúru oproti odôvodneniu Ústavu
súdneho inžinierstva, ktorý poukázal na to, že v danej oblasti nie je rozvinutý trh s nájmami, kde opäť
platí, že rozhodujúci je potenciál lokality a nemožno brať za priťažujúce pre vlastníka, že žalovaný zabral
celé územie pre potreby vojenskej základne. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania namieta žalobca

správnosť rozhodnutia súdu v časti nepriznania trov spojených s výsluchom spracovateľa znaleckého
posudku. Toto rozhodnutie je v rozpore so zásadou úspechu v konaní a podľa jeho názoru, nemožno
priznať celkovo úspešnej strane len náhradu tých trov dôkazu, ktoré nenamietala protistrana. Tým by
bola porušená zásada posúdenia celkového úspechu v konaní. Bez výsluchu znalca by nebolo možné
zistiť, akým spôsobom tento postupoval pri určení jednotlivých koeficientov, pričom sa na námietky
žalobcu vyjadril tak, že ich považuje za subjektívne a odmietol ich bližšiu špecifikáciu. V časti nároku

na náhradu trov konania by žalobca mal preto mal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %. V ďalšom konaní by podľa žalobcu malo byť uložené súdu prvej inštancie nariadiť
znalcovi, aby vypracoval doplnok k posudku, v ktorom by určil všeobecnú hodnotu nájomného za
žalované obdobie tak, aby pri určení hodnoty pozemku vypočítal túto pri použití redukujúceho faktoru
1 namiesto 0,7 a zároveň použil dobu návratnosti investície na 15 a aj 20 rokov, čím by boli vytvorené

3 varianty pre rozhodnutia o žalobe žalobcu.

4. Žalovaný navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Žalovaný má za to, že
relevantným znaleckým posudkom v danej veci zostal iba znalecký posudok ÚSI, ktorý sa z odborného
hľadiska vyporiadaval so znaleckými posudkami D.. P. Q. a aj D.. F. E., ktorý v poradí druhý posudok

predložil do konania žalovaný. To, že znalecký posudok ÚSI a závery z neho prameniace neboli
vypracované v súlade s predstavami žalobcu, neodôvodňuje odbornú nesprávnosť tohto dôkazu. Má za
to, že súd prvej inštancie rozhodol správne aj o trovách konania strán sporu s čiastočnou aplikáciou §
257 CSP, tento postup riadne odôvodnil a nepovažoval správne za spravodlivé, aby trovy súvisiace s
výsluchom spracovateľa znaleckého posudku znášal žalovaný.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo 04.02.2021 zotrval na svojej argumentácii vyjadrenej v podanom
odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že súd nevysvetlil, prečo prihliadol na
redukujúce faktory spôsobené samotným žalovaným, čím je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné vo
vzťahu k skutkovým zisteniam a ich nesprávnosť bola namietnutá odvolaním.

6. Podobne žalovaný v písomnom vyjadrení z 25.02.2021 poukázal na svoju predchádzajúcu
argumentáciu v priebehu sporu, k namietanému postupu súdu prvej inštancie uvádza, že žalobcom
označované pravidlo sa vzťahuje výlučne na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku v rámci
vyporiadania vlastníckych práv k jednému pozemku, a to medzi vlastníkom stavby nachádzajúcej sa

na tomto pozemku a vlastníkom tohto pozemku, ktorá skutočnosť nepredstavuje prejednávanú vec a
zároveň žalobca nekonkretizuje v rozpore s ktorými konkrétnymi ustanoveniami všeobecne záväzných
predpisov má byť ním namietaný postup.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výroch III. a IV. v zmysle zásad

vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, pokiaľ ide o vec samú, opodstatnené nie je.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne,vúplnostiaplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutieodôvodnil,atovšetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

9. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je
procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich
následnomzhodnotení.Významdokazovaniatedaspočívavzískavanídôležitýchpoznatkov,nazákladektorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne
aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktorý objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,

pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (do pozornosti primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

10. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 7Cdo/7/2010). Ani táto odvolacia
námietka nebola v predmetnom prípade naplnená.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré odkazuje.

12. V konaní bolo nepochybne zistené, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku E KN XXX/XXX -

orná pôda vo výmere 6138 m2, vedeného na LV č. XXXX, kat. úz. Z. Š. a medzi stranami nebolo sporné,
že časť tejto parcely vo výmere 5846 m2 užíva žalovaný dlhodobo, na účely leteckej základne. Žalobca
podanou žalobu žiada vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného za užívanie tejto nehnuteľnosti
v čase od 01.01.2014 do 31.12.2015.

13. Žalobca s podanou žalobu predložil znalecký posudok znalca D.. P. Q., ktorý ho vypracoval pod
č. X/XX a ktorý v ňom vypočítal všeobecnú hodnotu sporného pozemku ku dňu 14.04.2015. Znalec
vychádzal z východiskovej hodnoty pozemku v X. 26,56 eur/m2 a podľa jeho výpočtu, všeobecná
jednotkováhodnotapozemkuje28,39eur/m2.Vychádzajúcztejtohodnotypodľapríslušnéhovzorca,do
ktorého dosadil dobu predpokladanej návratnosti investície - 15 rokov a úrokovú mieru 0,16 %, vypočítal

všeobecnú hodnotu nájmu za rok 2014 vo výške 2,282 eur/m2/ročne a za január až marec roku 2015
v rozsahu 2,261 eur/m2 za rok.

14. Podobne žalovaný predložil znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný na jeho objednávku
znalkyňou D.. F. E.. Znalkyňa pre výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti použila metódu polohovej

diferenciácie, keďže pre porovnávaciu a výnosovú metódu nemala k dispozícii podklady. Jednotkovú
hodnotu pozemku vyčíslila na 15,78 eur/m2 a výpočet tejto všeobecnej hodnoty odvíja od konkrétnych
koeficientov. Podľa príslušného vzorca uvedeného v prílohe č. 3 časti G Vyhlášky č. 492/2004 Z.
z., znalkyňa vypočítala aj všeobecnú hodnotu nájmu tohto pozemku vo výške 0,944 eur/m2/rok a
vychádzala z obdobia predpokladanej návratnosti investícií 20 rokov s prihliadnutím na polohu a

dostupnú infraštruktúru.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

15. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku
nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol
(do pozornosti rozsudok NS ČR sp. zn. 33Odo 882/2006, tiež nález Ústavného súdu SR IV. ÚS
554/2012).

16. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že užívaním predmetnej nehnuteľnosti
v danom období došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu a spornou ostala výška
všeobecnej hodnoty nájomného za žalované obdobie. Je tiež zrejmé, že predmetom daného konania
nebolo stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku žalobcu na účely vyporiadania vlastníckych práv k
pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku.

17. Pri posudzovaní tohto nároku platí, že užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať
bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia je vyjadrený peňažnou čiastkou,
ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie, či
prenajatie veci (do pozornosti napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/8/2009, rozsudok NS SR sp. zn.
4Cdo/52/2009).

18. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že v konaní neboli stranami predložené nájomné zmluvy iných
porovnateľných pozemkov v danom období, preto bolo možné výšku nájomného určiť len znaleckým
dokazovaním. Strany v priebehu sporu predložili znalecké posudky, ktorých závery, pokiaľ ide o
výšku všeobecnej hodnoty nájomného boli odlišné, preto súd prvej inštancie opodstatnene na návrh

strán sporu (č.l. 115) ustanovil v konaní znalecký Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok. Úlohou ústavu bolo vyjadriť sa k predloženým
znaleckým posudkom D.Z.. P. Q. T. D.. F. E. a zároveň určiť všeobecnú hodnotu nájomného za užívanie
nehnuteľnosti žalobcu za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2015.

19. V predloženom znaleckom posudku č. XXX/XX znalecký ústav poukázal na to, že všeobecnú
hodnotu ročného nájmu za predmetný pozemok bolo možné stanoviť buď porovnaním s nájmami
porovnateľných pozemkov v danom mieste a čase alebo výpočtom podľa Vyhlášky č. 492/2004 Z. z.
Porovnávacia metóda však použitá byť nemohla vzhľadom na špecifický účel využitia pozemku ako
letiskovej plochy, kde v tejto súvislosti boli predložené len dve nájomné zmluvy z priestoru letiska,

a to z roku 2007 s nájomným 0,116 eur/m2 ročne a v období roku 2012 nájomným 2,40 eur/m2
ročne, čo predstavuje výrazný rozdiel a pre použitie porovnávacej metódy boli potrebné minimálne
tri porovnateľné údaje, ktoré v danom prípade neboli k dispozícii. Znalecký ústav preto všeobecnú
hodnotu nájmu vypočítal podľa vzorca uvedeného vo Vyhláške č. 492/2004 Z. z. v prílohe č. 3 časť
G, plynúcej zo všeobecnej hodnoty pozemku. Pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku posudzoval

dve možné metódy, a to porovnávaciu a metódu polohovej diferenciácie. Pokiaľ ide o porovnávaciu
metódu, znalecký ústav mal k dispozícii 13 kúpnych zmlúv z predmetnej lokality z obdobia rokov
2007 až 2016. Znalecký ústav pritom vykonal analýzu kúpnych cien v predložených kúpnych zmluvách
a porovnávacou metódou na základe aritmetického priemeru porovnateľných pozemkov vypočítal
jednotkovú hodnotu pozemku sumou 17,31 eur/m2. Keďže kúpne ceny neboli recipročne súladné, za

vhodnejšiu považoval znaleckú ústav metódu polohovej diferenciácie. V tejto súvislosti poukázal na to,
že vstup na nehnuteľnosť je možný len z areálu vojenského útvaru, prevládajúcou zástavbou v danom
území sú objekty určené pre vojenskú leteckú prevádzku, údržbu a zázemie obslužného personálu, v
okolí je zvýšený hluk a prašnosť od leteckej a cestnej dopravy, kompletná občianska vybavenosť je
dostupná v centre, nehnuteľnosť má fyzickú možnosť napojenia sa len na vnútro-areálové neverejné

rozvody inžinierskych sietí pozostávajúce z rozvodov vody, elektriny, ktoré sú vo vlastníctve Ministerstva
obranySR.Areálletiskajevprevažnejmiereoplotenýaobvyklýprístupjecezhornúbránunachádzajúcu
sa na R.. O..

20. Pri aplikácia metódy polohovej diferenciácie znalecký ústav vychádzal z východiskovej hodnoty

26,56 eur/m2, použil koeficient intenzity využitia nehnuteľnosti 0,95, technickej infraštruktúry 1,10 a
redukujúcichfaktorov0,70.Všeobecnájednotková hodnotaspornéhopozemkutakdosiahlasumu23,31
eur/m2,zohľadnildobupredpokladanejnávratnostiinvestície30rokov,úrokovúmieru1,61%anáslednevypočítal všeobecnú hodnotu nájomného za dané obdobie rozsahom 1,186 eur/m2/rok, čo za obdobie
dvoch rokov tvorí sumu 13.866,72 eur.

21. Ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti záverov znaleckého ústavu vyjadrených v
predloženom znaleckom posudku, v ktorom sa zároveň posudzovali rozdielnosti so závermi posudkov
predložených stranami v priebehu sporu, a to predovšetkým v stanovení koeficientov pri výpočte
všeobecnej hodnoty pozemku užívaného žalovaným. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne
akcentoval, že znalecký ústav vo svojom posudku použil aj koeficienty v hodnote vyššej, ako ich použil

znalec D.. P. Q. (koeficient všeobecnej situácie a koeficient funkčného využitia územia). V súvislosti s
namietaným rozsahom koeficientu redukujúcich faktorov, ktorý znalecký ústav určil rozsahom 0,70 oproti
koeficientu stanoveného v znaleckom posudku D.. Q. 0,90, znalecký ústav dostatočne vysvetlil zvolený
postup a poukázal na výrazne pozdĺžny, líniový tvar pozemku, druh možnej zástavby, či nezabezpečený
prístup z verejnej komunikácie, a to s ohľadom na reálnu časť pozemku, ktorý užíva žalovaný.
Spracovateľ takto predloženého znaleckého posudku sa k týmto námietkam žalobcu podrobným

spôsobom vyjadril aj na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 07.10.2020. Aj
odvolací súd hodnotí takto stanovené obvyklé nájomné, ktoré zodpovedá vzniknutému bezdôvodnému
obohateniu ako primerané, keď v konaní neboli produkované dôkazy, ktoré by preukazovali iný rozsah
obvyklého nájomného za využívanie daného druhu pozemku pri jeho porovnateľnom užívaní v spornom
období.

22. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd hodnotí rozsudok v napadnutom výroku III. ako
vecne správny a potvrdil ho postupom podľa § 387 CSP.

23.Pokiaľideorozhodovanieotrováchkonaniastránsporu,vovšeobecnostisavtomtosmereuplatňuje

zásada zodpovednosti za výsledok a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu, a teda ust. § 255
a nasl. CSP. Zásada úspechu vo veci podľa tohto zákonného ustanovenia sa uplatňuje aj v konaní, v
ktorom výška plnenia závisela od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V tomto prípade nejde o
procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, keďže
nemožno zaťažiť túto stranu procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy

súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je tak potrebné rozlíšiť, čo je
základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo
zasiahnuté a výška ujmy je potom druhotná až nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná
znalcom môže presahovať možnosti strany sporu a aj tu je primárny fakt, že ujma bola spôsobená a
jej výška nasleduje. Žalobcu v takej veci je preto potrebné považovať za plne procesne úspešného,

keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z
tohto jeho procesného úspechu závisela v danom prípade od znaleckého posudku. Tento záver je
potrebné uplatňovať vo vzťahu k nároku všetkých dôvodne vzniknutých trov konania, a to aj trov
spojených s výsluchom spracovateľa znaleckého posudku. Nepochybne bolo oprávnením žalobcu v
priebehu konania namietať závery znaleckého ústavu vyjadreného v znaleckom posudku a v tejto

súvislosti aj navrhovať výsluch jeho spracovateľa na pojednávaní. Skutočnosť, že námietky žalobcu k
podanému znaleckému posudku zohľadnené neboli, neznamená bez ďalšieho, že táto okolnosť by mala
byť dôvodom na čiastočnú aplikáciu ust. § 257 CSP, pokiaľ ide o trovy spojené s výsluchom znalca.
Ako už bolo spomínané, žalobca v tomto druhu sporu s ohľadom na jeho výsledok bol plne procesne
úspešný, mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku, a preto mu má patriť náhrada všetkých

vzniknutých trov konania, a to v rozsahu 100 %.

24. So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok vo výroku IV. zmenil
a žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
100 %.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a nasl.
CSP. Žalobca, pokiaľ ide o konanie o vec samú, nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovaný si
neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).