Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce odvolanie… Judgement was issued on Monday, May 30, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2307208306
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2307208306.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Anton Jaček a JUDr. Peter Duman, v spore žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Horné Saliby,
IČO: 34 013 865, so sídlom Horné Saliby č. 871, zastúpeného advokátskou kanceláriou: MAPLE &
FISH, s.r.o., IČO: 36 718 432, so sídlom Žižkova 22B, Bratislava, proti žalovanému 2: LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, zastúpeného advokátom: JUDr. Pavol Halaj,

so sídlom Námestie slobody 2, Revúca, o vydanie nehnuteľnosti, o trovách konania, na odvolanie
žalobcu a žalovaného 2 proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 19.08.2013, č. k. 6C/252/2007-440
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu odmieta .

II. Odvolanie žalovaného voči výroku I napadnutého uznesenia odmieta.

III. Napadnuté uznesenie vo výroku II potvrdzuje.

IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zrušil uznesenie súdu prvej inštancie pod č. k.

6C/252/2007-411 z 10.01.2012 (výrok I) a zaviazal žalobcu (navrhovateľa) zaplatiť žalovanému 2
(odporcovi v 2. rade) k rukám jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 123,41 Eur
(výrok II).

2. Súd vecne argumentoval tým, že po opätovnom posúdení veci dospel k záveru, že nariadenie
a vykonanie znaleckého dokazovania na účely ohodnotenia nehnuteľností z dôvodu rozhodnutia o

trovách konania považuje za neúčelné a nehospodárne. Poukazuje na tú skutočnosť, že podanie
zo strany žalobcu z 25.04.2007 nespĺňalo náležitosti riadnej žaloby, keďže petit žaloby bol nejasný,
neurčitý a nevykonateľný. Aj samotný žalovaný 2 vo svojom vyjadrení z 26.06.2007 uviedol, že petit
je neurčitý a príslušná správa katastra by nebola schopná zapísať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
v prospech žalobcu. Je zrejmé, že z petitu žaloby (v podaní z 25.04.2007) nemožno posúdiť, ktorých
nehnuteľností sa žalobca domáhal vydať, v akej výmere a na základe uvedeného potom ani nariadené

znalecké dokazovanie neodstráni rozpor medzi tým, čoho sa žalobca domáhal v žalobe z 25.04.2007,
o ktoré nehnuteľnosti v skutočnosti išlo a v akej boli hodnote. Za daného stavu, keď ani z rozhodnutí
odvolacích súdov nevyplýva povinnosť súdu prvého stupňa nariadiť znalecké dokazovanie, a odvolací
súd vo svojom rozhodnutí pod č. k. 24Co 131/2010-385 z 28.09.2010 uviedol, že v ďalšom bude podľa
potreby povinnosťou súdu doplniť dokazovanie na zistenie hodnoty predmetných nehnuteľností a už i po
posúdení argumentov obsiahnutých v odvolaní žalobcu vo veci opätovne rozhodne, súd prvej inštancie

dospel k názoru, že nariadenie znaleckého dokazovania na účely ohodnotenia nehnuteľností, ktorých
vydania sa žalobca domáhal vo svojej žalobe voči žalovanému 2, je neúčelné a vzhľadom na užvyššie uvedený záver o nejasnosti podania nehospodárny a zbytočný. Z uvedeného dôvodu potom zrušil
uznesenie súdu prvého stupňa pod č. k. 6C 252/2007-411 z 10.01.2012. Vzhľadom na to bolo potrebné
rozhodnúť o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) resp. § 146 ods. 2 OSP a posúdiť žiadosť

žalobcu,abysaprihliadlonaust.§150ods.1OSP.Prvoinštančnýsúdsastotožnilsnázoromžalovaného
2.Jezjavné,žežalobcapochybil,akžalovalokremžalovaného1(odporcuv1.rade)ajďalšietrisubjekty,
voči ktorým bolo konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu prvej inštancie je však známe, že žalobca
vo viacerých prípadoch žaloval žalovaného 2 a vzhľadom na množstvo predžalobných výziev, ktoré
zjavne neboli určité a jasné, žalovaný 2 ani nemohol na tieto reagovať. Je tiež zrejmé, že žalobca mal

dostatok času dať si vyhotoviť geometrický plán, a to ešte pred podaním žaloby, aby sám mohol posúdiť,
ktoré nehnuteľnosti mu podľa jeho názoru patria. Zákon č. 161/2005 Z. z. bol totiž publikovaný v Zbierke
zákonov dňa 26.04.2005 a účinný bol od 01.05.2005, hoci žalobca doručil žalobu súdu 25.04.2007.
Zároveň by bolo nespravodlivé, aby vzhľadom na uvedené a napriek tomu, že žalovaný 2 nezavinil,
že konanie sa voči nemu zastavilo, znášal náklady na svoju obranu. V danom prípade nie je namieste
aplikovať ust. § 150 ods. 1 OSP a vzhľadom na to, že žalovaný 2 nezavinil, že sa konanie voči nemu

zastavilo, prvoinštančný súd pri trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 vety prvej OSP a
žalovanému 2 priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 123,41 Eur. Pri výpočte trov právneho
zastúpenia vychádzal z § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., keďže hodnotu veci požadovanej žalobcom v
žalobe z 25.04.2007 nemožno zistiť. V roku 2007 bola výška hodnoty právneho úkonu [základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby - pozn. odvolacieho súdu] v zmysle ust. § 11 ods. 1 vyhl.

č. 655/2004 Z. z. vo výške 1.371,- Sk (45,51 Eur). Žalovaný 2 si na základe výzvy súdu vyčíslil trovy
právneho zastúpenia za dva právne úkony (prevzatie a príprava pr. zastúpenia 25.05.2007 a vyjadrenie
k žalobe 25.05.2007), režijný paušál za tieto úkony a 20 % DPH. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie priznal žalovanému 2 trovy právneho zastúpenia vo výške 123,41 Eur, ktoré pozostávajú zo
sumy 91,02 Eur (2 x právny úkon po 45,51 Eur) + 11,82 Eur (2 x režijný paušál po 5,91Eur za úkony v r.

2007) + 20,57 Eur [20 % DPH zo sumy 102,84 Eur (91,02 Eur + 20,57 Eur)]. Keďže súd prvej inštancie pri
vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal na základe vyššie uvedených dôvodov z ust. § 11 ods. 1
vyhl. č. 655/2004 Z. z., nepriznal odporcovi ním vyčíslené trovy právneho zastúpenia vo výške 3.746,50
Eur, ktoré sa zakladali na ním vyčíslenej hodnote veci.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie tak žalobca, ako aj žalovaný 2.

4. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že uznesenie napáda v celom rozsahu a navrhol odvolaciemu
súdu ho zmeniť tak, že žalovanému 2 neprizná náhradu trov konania. Z účelu reštitučného zákona je
zrejmé, že štát mal záujem, aby oprávneným osobám sa dostalo aspoň čiastočné zadosťučinenie bez

toho, aby im hrozil vznik ďalšej škody z titulu toho, že si uplatnili svoj nárok. V tomto prípade je daný
dôvod hodný osobitného zreteľa predpokladaný § 150 OSP.

5. Žalovaný 2 vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zaujal názor, že v danom prípade treba rozhodnúť
na základe úspechu v spore. Zásadu úspechu v spore dopĺňa zásada procesnej zodpovednosti za

zavinenie,akotosprávneuzavrelsúdprvejinštancie.Žalobcanesiezodpovednosťzazavinenie,ktorého
následkom bolo zastavenie konania. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa
hmotného práva, lebo potom by šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po
zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Ak žalobca po podaní
žaloby zistil, že žalovaný 2 nie je povinnou osobou vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom

žaloby, treba pričítať zavinenie na zastavení konania výlučne žalobcovi. Žalovaný 2 považuje odvolanie
podané žalobcom za nedôvodné v celom rozsahu.

6. Žalovaný svoje odvolanie proti uzneseniu odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm.
c), d) a f) OSP. Nesprávny je právny názor konajúceho súdu, že pre určenie výšky náhrady trov

konania žalovanému 2 treba vychádzať z ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., pretože hodnotu veci
požadovanej žalobcom nemožno zistiť. Na stotožnenie nehnuteľností zapísaných v bývalej pozemkovej
knihe sa stav v katastri nehnuteľností slúži identifikácia, ktorú v posudzovanej veci nechal vyhotoviť
žalobca príslušnou správou katastra. Z predloženej identifikácie je zrejmé, ktorých nehnuteľností sa
žalobca domáhal vydať. Tieto nehnuteľnosti nepochybne majú svoju hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch a

túto hodnotu možno určiť. Hodnota znaleckého dokazovania je v porovnaní s hodnotou predmetu sporu
bagateľná a ani v porovnaní s hodnotou vyčíslených trov konania žalovaného 2 nie je neprimerane
vysoká. Žalovaný 2 je ochotný znášať trovy znaleckého dokazovania s tým, že v prípade úspechu budú
tieto preddavkovo znášané trovy zahrnuté do náhrady trov konania priznaných žalovanému 2. Vyčísleniehodnoty predmetu sporu sa opiera o relevantné podklady - jednotkové ceny nehnuteľností žalovanému
2 poskytlo Národné lesnícke centrum, ktoré je znaleckou organizáciou. Žalovaný 2 poukazuje na
rozhodovaciu prax súdov, ktoré takéto vyčíslenie hodnoty predmetu sporu pre výpočet náhrady trov

konania akceptujú. Žalovaný 2 výšku predmetu sporu vyčíslil a preukázal. Žalobca naproti tomu
nepreukázal,žebyhodnotapredmetusporubolaodlišná(nižšia)akojeuvedenávovyčíslenížalovaného
2. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovanému 2 prizná náhradu
trov konania v súlade s predloženým vyčíslením. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, v rámci

ktorého prvostupňový súd vykoná dokazovanie na účely určenia výšky hodnoty predmetu sporu a
následne na základe takto objektívne ustálenej výšky prizná žalovanému 2 právo na náhradu trov
konania voči žalobcovi podľa § 9 ods.1 § 1 ods. 1, 2 vyhl. č. 655/20004 Z. z.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zaujal názor, že v tomto prípade by stanovenie hodnoty
nehnuteľnosti bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, ba dokonca by ich hodnotu nebolo možné

objektívne určiť. Žalovaný 2 súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by jednoznačne určil nehnuteľnosti,
vo vzťahu ku ktorým žiada priznať náhradu trov konania, ani dôkaz, ktorým by stanovil presnú hodnotu
dotknutých nehnuteľností. Z toho je zrejmé, že vyčíslenie trov konania žalovaným 2 je prinajmenšom
pochybné a nepodložené. Žalobca nezavinil začatie konania ani jeho ďalší priebeh. Ak by totiž žalovaný
2 reagoval na výzvu žalobcu, bol ochotný pristúpiť k rokovaniu so žalobcom, už pred podaním žaloby

vzniesol námietky, ktoré uplatnil až v konaní alebo aspoň žalobcu upozornil na rozpor jeho výzvy
so skutočným stavom nehnuteľností, o ktorom mal vedomosť, k podaniu žaloby ani nemuselo dôjsť.
Nakoľko žalovaný 2 až do začatia súdneho konania nevyvinul žiadnu aktivitu, žalobca nemal inú
možnosť, ako si uplatniť svoj nárok žalobou na súde. Žalobca žalobu podával z opatrnosti v záujme
zabrániť preklúzii jeho práva, pričom vychádzal z podkladov, ktoré mal v danom čase k dispozícii.

Žalobca pri podaní žaloby mal objektívny dôvod domnievať sa, že jeho nárok je dôvodný vo vzťahu k
všetkým žalovaným. Žalovaný 2 vystupuje v tomto prípade ako zástupca štátu, preto by sa mal snažiť
o dosiahnutie cieľov, ktoré štát sleduje. Žalovaný 2 však nevykonal nič, aby napomohol dosiahnutiu
účelu reštitučného zákona, neposkytol žiadnu pomoc žalobcovi, ba naopak, sťažoval jeho postup v
konaní. Žalovaný 2 sa rozhodol využiť služby advokáta napriek tomu, že mal k dispozícii vlastných

zamestnancov s právnickým vzdelaním, konal v rozpore so svojou povinnosťou hospodárneho využitia
verejných financií. Žalovanému 2 by sa nemala priznať náhrada trov konania, keďže tieto nespĺňajú
podmienku, že by išlo o nevyhnutné a efektívne náklady vynaložené na uplatnenie a bránenie práva
účastníka v konaní, ktorého začatie nezavinil. Odkázal na nález Ústavného súdu SR z 09.09.2004, sp.
zn. II. ÚS 78/2003 a uznesenie Krajského súdu v Trnave z 08.01.2013, sp. zn. 24Co/6/2012-305.

8. V replike k vyjadreniu žalobcu žalovaný 2 zdôraznil, že i rozsudkom z 11.04.2018, sp. zn.
6C/252/2007-666 bola žalovanému 1 uložená povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k parcele
C KN 1971/21, orná pôda o výmere 6771 m2, vytvorenej GP č. 2111/15 pre k. ú. P. R.. Podľa žalobcom
predloženého ZP č. 12/2018 RNDr. O. L. [ktorým určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností v k. ú. P. R.,

vychádzajúc z ním ustálených nasledovných jednotkových cien: orná pôda (mimo zastavaného územia
obce) 2,5014 €/m2] je hodnota vydaných nehnuteľností 17.437,40 Eur. Žalovaný 2 považuje napadnuté
uznesenie za správne v časti týkajúcej sa rozhodnutia o tom, že žalovaný 2 má nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu, avšak za nesprávne a nezákonné v časti týkajúcej sa výšky priznanej
náhrady trov konania. Vzhľadom na potrebu rozhodovať podľa CSP, žalovaný 2 navrhuje, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovanému 2 prizná náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie, ako aj náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, a to vychádzajúc z
ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.

9. Žalovaný 2 v ďalšom vyjadrení doplnil, že považoval a naďalej považuje za nesprávny právny
názor konajúceho súdu, podľa ktorého je pre určenie výšky náhrady trov konania žalovanému 2
nevyhnutné vychádzať z ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., keďže hodnotu veci požadovanej
žalobcom nemožno zistiť. Je pravdou, že žalobca v žalobe neoznačil nehnuteľnosti, ktorých vydania
sa domáhal, podľa stavu v katastri nehnuteľností, v dôsledku čoho by nebolo možné žalobe vyhovieť.

Na stotožnenie nehnuteľností zapísaných v bývalej pozemkovej knihe na stav v katastri nehnuteľností
slúži identifikácia, ktorú v posudzovanej veci nechal vyhotoviť žalobca príslušnou správou katastra.
Z predloženej identifikácie je zrejmé, ohľadne ktorých nehnuteľností sa žalobca domáhal vydania
vlastníctva. Tieto nehnuteľnosti nepochybne majú svoju hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch a túto hodnotumožno určiť. Vo vzťahu k námietke, že žalovaný nepreukázal hodnotu predmetu sporu, žalovaný 2
zdôrazňuje, že súd pri určení výšky náhrady trov konania nemusí vychádzať zo znaleckého posudku.
Pri určení hodnoty sporných nehnuteľností vychádzal žalovaný 2 z údajov o druhu a výmere pozemku

uvedených v GP č. 35-40/2008 a pokiaľ išlo o pozemky, ktoré neboli uvedené v geometrických plánoch,
vychádzal z údajov o druhu a výmere pozemku uvedených v katastri nehnuteľností v registri „E“. Pri
určení jednotkových cien za m2 pozemku vychádzal žalovaný 2 pri lesných pozemkoch z hodnoty
uvedenej v internej evidencii v programe POZEMKÁR, do ktorého poskytuje údaje o cenách Národné
lesnícke centrum vo Zvolene, ktoré je znalcom v odbore oceňovania lesa, a to na základe zmluvy, ktorej

kópia bola v prílohe odvolania. Pri určení jednotkových cien za m2 v prípade ostatných druhov pozemkov
vychádzalžalovaný2zprílohyč.3vyhl.č.492/2004Z.z.,podľaktorejsajednotkovávšeobecnáhodnota
pozemku sa stanoví podľa vzťahu VŠHMJ = VHMJ . kPD [€/m2], kde VHMJ - jednotková východisková
hodnotapozemku,ktorásastanovípodľaosobitnéhozákona(zákonaodaniznehnuteľnostíč.317/1992
Zb.) v závislosti od katastrálneho územia a okresu a kPD je koeficient polohovej diferenciácie. Na
účely určenia hodnoty nehnuteľností preto žalovaný 2 vychádzal z jednotkovej východiskovej hodnoty

pozemku podľa prílohy č. 1 a 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach (ktorým bol nahradený
zákon č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností), a to bez akéhokoľvek navýšenia. Hodnotu celého
predmetu sporu tak žalovaný 2 (nemajúc všetky podklady, ktorých poskytnutie od súdu žiadal, a majúc
extrémne krátku lehotu na vyčíslenie náhrady trov pod stratou nároku v prípade podania vyčíslenia po
lehote)určilna563.692,-Eur,t.j.16.981.785,19Sk.Vovzťahuknámietke,žetrovyprávnehozastúpenia

žalovaného sú neúčelné, keďže tento bol zastúpený advokátom, aj keď má i vlastných zamestnancov
s právnickým vzdelaním, žalovaný poukazuje na konštantnú judikatúru najvyšších súdnych autorít:
uznesenia Najvyššieho súdu SR z 19.07.2012, sp. zn. 7 Cdo 93/2012 a z 29.09.2015, sp. zn. 4MCdo
16/2014 a nález Ústavného súdu SR zo 17.08.2016, sp. zn. I. ÚS 264/2016. O nároku na náhradu trov
konania medzi žalobcom a žalovaným je treba rozhodnúť na základe zásady úspechu v spore, ktorú

dopĺňa zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie.

10. Žalobca v odvolacej duplike k replike žalovaného uviedol, že žalovanému 2 neprináleží vôbec nárok
na náhradu trov konania. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného za zavádzajúce a neopodstatnené.
K presnému a jasnému vymedzeniu petitu žaloby došlo podaním zo 06.10.2008, teda v čase, keď

žalovaný2užnebolúčastníkomkonania.Ažodtohtodátumumožnopovažovaťžalobnýpetitzaustálený
a vykonateľný aj na účely ocenenia predmetu konania. Preto je zrejmé, že žalobný petit vymedzený
v žalobe a ani počas celej „účasti“ žalovaného 2 v tomto súdnom konaní nebol určitý, čo sa týka
predmetu konania - nehnuteľnosti, o ktorých sa malo konať, a teda nemožno ani určiť hodnotu predmetu
konania. Z tohto dôvodu je aj vyčíslenie trov konania žalovaného 2 nesprávne a bezpredmetné. Výmera

v PK vložkách sa môže líšiť aj o viac ako 40 % oproti skutočnému stavu a nejde o záväzný údaj
- pozri aj Pozemkovoknižný poriadok (nariadenie Ministerstva spravodlivosti č. 222 z 15.12.1855).
Irelevantné je prirovnávanie k oceneniu nehnuteľnosti v ZP č. 12/2018, ktorý doložil žalobca. Nielenže
ide o znalecký úkon (na rozdiel od dôkazov, na ktoré sa odvoláva žalovaný 2), ale najmä znalec na
rozdiel od žalovaného 2 už vychádzal z konkrétneho a presne vymedzeného petitu voči žalovanému 1 -

Slovenskému pozemkovému fondu. Žalovaný 2 si riadne nevyčíslil náhradu trov konania a nepreukázal
hodnotu žalovaných nehnuteľnosti. Žalobca zdôraznil, že hoci proti uzneseniu podal odvolanie aj on,
nenamieta postup súdu, ktorým v tomto prípade pri určení výšky vychádzal vo vzťahu k žalovanému 2
práve z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku -
ďalej len CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), skôr ako pristúpil
k meritórnemu preskúmaniu veci zistil, že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene a odvolanie
žalovaného 2 je sčasti neprípustné.

12. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 362 ods. 1 CSP). Do plynutia lehoty sa podľa § 121 ods. 2 CSP nezapočítava deň, keď došlo ku
skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa podľa § 121 ods. 5 CSP posledný deň
lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

13. Z obsahu spisu z pripojených doručeniek bolo zistené, že napadnuté uznesenie bolo právnemu
zástupcovi žalobcu doručené do vlastných rúk dňa 14.10.2013 (č. l. 447). Dňom nasledujúcim po
doručení, teda 15.10.2013 začala žalobcovi plynúť zákonná 15-dňová odvolacia lehota, ktorá mu
uplynula 29.10.2013. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu však svoje odvolanie vyhotovil až04.11.2013 a podal na poštovú prepravu 05.11.2013. Keďže sa tak stalo po uplynutí lehoty na podanie
odvolania, odvolanie žalobcu je oneskorené. Pretože žalobca bol riadne poučený o lehote na podanie
odvolania v napadnutom uznesení, predĺženie odvolacej lehoty na 3 mesiace podľa § 362 ods. 3 CSP

neprichádza do úvahy.

14. Vzhľadom na to, že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene, odvolací súd ho podľa § 386 písm.
a) CSP odmietol (výrok I).

15. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 2, tento žiadal uznesenie súdu prvej inštancie alternatívne zrušiť v
celom rozsahu, teda vrátane výroku I, ktorým bolo zrušené uznesenie súdu prvej inštancie z 10.01.2012,
č. k. 6C/252/2007-411 o nariadení znaleckého dokazovania. Uznesenie o tom, či sa vo veci vykoná
znalecké dokazovanie, je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania a voči takémuto uzneseniu
odvolanie nie je prípustné [§ 202 ods. 3 písm. a) OSP, teraz § 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP].
Vzhľadom na to, že odvolanie žalovaného 2 v tejto časti smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné, nemohol odvolací súd napadnuté rozhodnutie preskúmať a meritórne o odvolaní rozhodnúť,
ale musel odvolanie žalovaného voči výroku I napadnutého uznesenia podľa § 386 písm. c) CSP
odmietnuť (výrok II).

16. Následne odvolací súd, po zistení, že odvolanie žalovaného 2 vo zvyšnej časti bolo podané včas (§

204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, teraz § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, teraz § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP,
teraz§355ods.2vspojenís§357CSP),poskonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonnénáležitosti
(§ 205 ods. 1 OSP, teraz § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil podľa obsahu odvolania zákonom

prípustné odvolacie dôvody [§ 205 ods. 2 písm. c), d) a f) OSP, teraz § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP],
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 CSP), bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku II vecne správne, v dôsledku

čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

17. Podstatou odvolania žalovaného 2 voči výroku II napadnutého uznesenia je jeho odlišný právny
názor na to, aký právny predpis, resp. ktoré jeho ust. treba uplatniť pri určení tarifnej odmeny advokáta
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Kým súd prvej inštancie použil § 11 ods. 1 vyhlášky v znení do

31.05.2009 (§ 20a) preto, lebo usúdil, že hodnotu veci, ktorej sa právna služba týka, nemožno zistiť,
žalovaný 2 tvrdí, že treba uplatniť § 10 ods. 2 vyhlášky, pretože nehnuteľnosti označené v žalobe majú
svoju hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch a túto možno určiť.

18. Súdna prax (II. ÚS 583/2013, IV. ÚS 140/2019, I. ÚS 84/2020) sa ustálila na tom, že ak je predmetom

žaloby určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, teda právo oceniteľné peniazmi, spravidla nepôjde o
prípad,keďjenamiestepoužiť§11ods.1písm.a)vyhlášky(§11ods.1vyhláškyvznenído31.05.2009).
Hoci za úkony právnych služieb vykonané pred 01.06.2009 patrí advokátovi odmena podľa predpisov
účinných do 31.05.2009, tomuto nazeraniu zodpovedá aj neskoršia novela vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
vykonaná zákonom č. 184/2013 Z. z., ktorá s účinnosťou od 01.07.2013 doplnila § 10 ods. 2 o slová

„a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu“.
Pre určenie tarifnej hodnoty je pritom rozhodujúci okamih začatia poskytovania právnej služby (IV. ÚS
202/2018).

19. Vyjadriť hodnotu (v danom prípade práva) predovšetkým znamená vysporiadať sa so skutočným

obsahom predmetu konania, t. j. s tým, aké účinky má pre účastníkov meritórne rozhodnutie súdu v
tomto konaní. V bežných sporoch (občianskoprávnych alebo obchodných) môže aj rozhodnutie súdu o
určení práva v okolnostiach prípadu mať konkrétne materiálne účinky pre strany (priamym dôsledkom
je zväčšenie alebo zmenšenie ich majetku) a pri splnení podmienky, že zistenie ceny tohto práva
nie je spojené s „nepomernými ťažkosťami“, je oprávnené, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov

konania vychádzal v týchto prípadoch z ustanovenia § 10 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 vyhlášky
(III. ÚS 325/2009). Základom rozhodnutia o trovách konania ako rozhodnutia procesného musí byť
stav procesný a ten je určený obsahom žaloby a jej potenciálnym výsledkom pre žalobcu (III. ÚS
528/2021). Dôležité preto je, aby súd posúdil, aký by malo vyhovenie žalobe, ktorá je procesnýmúkonom (§ 131 CSP), vplyv na postavenie strán. Žalobu ako podanie vo veci samej (§ 123 ods. 2
CSP) vyhodnocuje súd podľa jej obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), ktorý musí byť vo vzájomnej logickej
súvislosti so žalobným návrhom (petitom). Petit žaloby je podstatnou náležitosťou žaloby (§ 132 ods.

1 CSP) a súd je ním viazaný (§ 216 ods. 1 CSP). Napriek tomu, že súd nie je povinný presne sa
držať žalobcom predloženej formulácie žalobného návrhu (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z
28.09.2010 sp. zn. 5Cdo/254/2009), predsa len musí žalobný návrh spĺňať kritéria dostatočnej určitosti a
zrozumiteľnosti. V opačnom prípade by nebolo možné vymedziť predmet konania, teda to, o čom má súd
konať a rozhodovať. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jej vecnému prejednaniu

a pokračovaniu v konaní (pozri napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3
Cdo 221/2007 a 3 Cdo 126/2011). Požiadavka určitosti a zrozumiteľnosti žalobného návrhu vyplýva aj
z potreby posudzovať, či prípadný výrok založený na žalobnom návrhu bude vykonateľný (§ 185 ods.
3 CSP). Pokiaľ by súd prevzal neurčitý a nezrozumiteľný petit, bolo by jeho rozhodnutie nevynútiteľné
zákonnými prostriedkami (§ 232 ods. 1 CSP). Účinky takého súdneho rozhodnutia by sa nemohli v praxi
medzi stranami prejaviť a právo na súdnu ochranu by ostalo bezobsažné.

20. Pokiaľ má dôjsť k zmene zápisu vecných práv k nehnuteľnostiam zapísaných v katastri
nehnuteľnosti, je nevyhnutné, aby bola nehnuteľnosť označená tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou
nehnuteľnosťou. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení v účinnom do 30.12.2007 (teda
v čase podania žaloby) v tejto súvislosti vyžadoval, aby obsahom súdneho rozhodnutia ako verejnej

listiny spôsobilej na zápis do katastra nehnuteľností bolo označenie nehnuteľností podľa katastrálnych
území, parcelných čísel pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov,
súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade
zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel [§
42 ods. 2 písm. c)]. Ak to tak nebolo, bývalá správa katastra nemohla zápis vykonať, ale musela verejnú

listinu vrátiť na opravu alebo doplnenie (§ 42 ods. 4).

21. V prejednávanej veci žalobný návrh neobsahoval údaje zodpovedajúce aktuálnej evidencii
nehnuteľností, výmeru, či veľkosť spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, ktorých vlastníctva
sa žalobca domáhal. Strany a aj súd prvej inštancie sa od počiatku zhodovali na tom, že takýto petit

žaloby je neurčitý a nevykonateľný. Žalobca to uznal už v žalobe, pretože v danom čase nedisponoval
identifikáciou parciel, ktorá by obsahovala údaje potrebné na to, aby vedel v žalobe presne označiť
nehnuteľnosti, ktorých sa má týkať výrok súdneho rozhodnutia. To, čoho sa žalobca v skutočnosti
domáhal, nebolo zrejmé ani žalovanému 2, ktorý na nedostatky žalobného návrhu upozorňoval hneď
vo svojom vyjadrení k žalobe z 26.06.2007 (č. l. 51), ako aj v odvolaní proti napadnutému uzneseniu

zo 14.10.2013 (č. l. 448) a napokon aj v poslednom stanovisku z 23.09.2020 (č. l. 863) a počas celého
konania zastával názor, že žalobe v takejto podobe by nebolo možné vyhovieť. Súd prvej inštancie
zaujal rovnaký názor, keď 23.09.2007 vyzval žalobcu na spresnenie petitu žaloby. Žalobca následne
(po 7 mesiacoch od podania žaloby) vzal voči žalovanému 2 žalobu späť, čo vyústilo do zastavenie
konania voči tomuto žalovanému. K presnému a jasnému vymedzeniu petitu žaloby došlo až podaním

žalobcu zo 06.10.2008, teda v čase, keď žalovaný 2 už nebol stranou konania. Až od tohto dátumu
možno považovať žalobný petit vykonateľný a za ustálený aj na účely ocenenia predmetu konania.

22. Ako odvolací súd naznačil vyššie, rozhodujúcim momentom na určenie hodnoty veci je okamih
začatia poskytovania právnej služby, čo v danom prípade zodpovedá štádiu, v ktorom sa konalo o žalobe

v jej pôvodnej podobe. Ak teda v žalobe nebol žalobný návrh určitý, nebolo zrejmé, o aké nehnuteľnosti
sa koná a v ani v akej výmere. Zároveň v dôsledku toho žalobný návrh nebol ani vykonateľný, čo v
zmyslevyššiecitovanejjudikatúryznamená,žebysasúdnerozhodnutie,ktorébyhoprevzalodovýroku,
v majetkovej sfére strán nijako neprejavilo, teda nebolo by spôsobilé vyvolať prakticky žiadne účinky.
Takto vymedzený predmet sporu nemožno považovať za vec, ktorej hodnota je oceniteľná v peniazoch.

Žalobný petit vymedzený v žalobe počas celej účasti žalovaného 2 v súdnom konaní nebol určitý, čo
sa týka predmetu konania - nehnuteľností, o ktorých sa malo konať, v dôsledku čoho nie je možné ani
určiť hodnotu predmetu konania.

23. Treba uviesť, že z vyššie uvedených dôvodov je aj vyčíslenie trov konania žalovaného 2,

ktoré sa zakladá na výmerách pozemkov, nesprávne. Výmera v pozemkovoknižných vložkách
nepredstavuje záväzný údaj (pozri § 51 Pozemkovoknižného poriadku - nariadenie Ministerstva
spravodlivosti č. 222 z 15.12.1855). Ani dobová judikatúra nepovažovala údaj o výmere parciel podľa
katastrálnej, či pozemkovej mapy za rozhodujúci (pozri rozhodnutie z 21.11.1922, R I 1217/22).Nie je preto správne vychádzať pri vyčíslení trov konania z petitu uvedeného v žalobe, a tým z
údajov podľa pozemkovoknižných vložiek (vrátane označenia a výmery jednotlivých nehnuteľnosti v
pozemkovoknižných vložkách).

24. Len pre úplnosť odvolací súd upozorňuje, že ani v podaní žalobcu z 28.11.2007, ale ani v jeho podaní
zo 04.01.2008 neboli nehnuteľnosti, ktorých vydanie žalobca naďalej požadoval už len od žalovaného 1,
ešte presne identifikované. Ide najmä o výmeru, pretože pri väčšine parciel žalobca požadoval iba časť
výmery, bez bližšej špecifikácie - tú následne spresnil v ďalších podaniach na základe geometrických

plánov. Len pri 13 parcelách bola už výmera určená, no táto výmera nezodpovedala výmere uvedenej v
pozemkovoknižnej vložke, ale bola menšia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaným 2 predložené ocenenie
nehnuteľnostíavyčíslenietrovkonanianemôžeobstáťanemožnoznehovychádzaťpreúčelyvyčíslenia
trov konania a z rovnakého dôvodu nemožno použiť ani súdne rozhodnutia, na ktoré žalovaný 2
odkazuje.

25. V danom prípade teda odvolací súd konštatuje, že v čase zastavenia konania voči žalovanému 2
nebolo zrejmé, akých konkrétnych nehnuteľností, s akým druhom pozemku a v akej výmere sa žalobca
domáha, a preto nebol predmet konania dostatočne určito vymedzený a žalobný návrh vykonateľný, čo
nemôže viesť k inému záveru, než k tomu, že hodnotu veci nebolo možné oceniť. Ak teda súd prvej
inštancienamiesto§10ods.1a2vyhláškyuplatnilprivýpočtenáhradytrovkonania§11ods.1vyhlášky,

postupoval správne.

26. Pokiaľ ide o výpočet výšky náhrady trov konania (už na základe cit. ust. § 11 ods. 1 vyhlášky),
žalovaný 2 v odvolacom konaní nevzniesol voči nemu žiadne konkrétne výhrady, v dôsledku čoho
odvolací súd ani nemal priestor preskúmavať správnosť spôsobu tohto výpočtu.

27. Pre poriadok odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ by sa mal presadiť názor žalovaného 2, že
bez ohľadu na určitosť a vykonateľnosť petitu treba na predmet konania nazerať ako na oceniteľný
peniazmi, viedlo by to k nezmyselnej dvojkoľajnosti pri posudzovaní procesných dôsledkov správania
strán v danej veci. Odvolací súd zastáva názor, že žalobca nemôže byť v horšej pozícii, ak žalobu sám

voči žalovanému 2 iniciatívne zobral späť, než v akej by bol, keby zostal pasívny a v konaní vôbec
žiadny úkon nevykonal. Ak by totiž žalobca ostal nečinný a petit žaloby by napriek výzve súdu nespresnil,
jeho vadná žaloba by musela byť v konečnom dôsledku odmietnutá. V takom prípade by sa žalovaný
2 v skutočnosti ani nemal prečo zúčastňovať konania, v dôsledku čoho by mu ani žiadna náhrada trov
konania neprináležala (porovnaj R 72/2018).

28. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy, je výrok II napadnutého uznesenia vecne správny, a preto
odvolací súd napadnuté uznesenie v tomto rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil (výrok III).

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

a § 262 ods. 1 CSP vychádzajúc z celkového neúspechu žalovaného 2 v odvolacom konaní, a preto
nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal úspešnému žalobcovi (výrok IV).

30. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).