Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 16, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/44/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708214979
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7708214979.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu Q., zastúpeného Mgr.

Tomášom Hermanom, advokátom, Bočná 10, 040 01 Košice, proti žalovaným v 1.rade N., v 2.rade K.,
t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, o zaplatenie 2 987,45 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.987,45 Eur spolu
s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 3.10.2008 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov v pomere 100 %, ktoré sú povinní

nahradiť žalobcovi žalovaní v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 21.10.2008 domáhal proti žalovanej v 1. rade zaplatenia 2 987,45
Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 3.10.2008 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že so
žalovanou v 1.rade uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla
Chrysler Neon EVČ: J., VIN M. za kúpnu cenu 90 000,00 Sk. Uznesením vyšetrovateľa Policajného
zboru zo dňa 9.11.2007 mu bolo predmetné vozidlo odňaté nakoľko sa preukázalo, že vozidlo patrilo
spoločnosti ČSOB leasing, a.s., v Bratislave. Vzhľadom na to, že mu žalovaná v 1.rade predala vozidlo,
ktorého nebola vlastníčkou, žiadal ju vrátiť zaplatenú kúpnu cenu, a to vo výške 90 000,00 Sk listom zo

dňa 23.9.2008. Žalovanej poskytol lehotu na plnenie 7 dní, ktorá uplynula 2.10.2008. Žalovaná sa tak
od 3.10.2008 dostala do omeškania.

2.Žalobca na pojednávaní konanom dňa 28.9.2009 navrhol pripustiť do konania vstup žalovaného v 2.
rade a vzhľadom na vstup ďalšieho účastníka do konania upravil návrh tak, že žiadal, aby súd zaviazal
oboch žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 2 987,45 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
od 3.10.2008 do zaplatenia. Súd uznesením zo dňa 1.10.2009 pripustil vstup žalovaného do konania a

uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 11.2.2010 zmenu návrhu pripustil.

3.Žalovaná v 1.rade nárok žalobcu neuznala. Uviedla, že ona žiadne auto nekupovala, nepredávala
a ani nemala úmysel kupovať, či predávať. Tvrdila, že došlo k zneužitiu jej osoby a osobných údajov,
pričom túto vec nahlásila na policajnom zbore, a v súčasnosti je vec v štádiu riešenia. Uviedla, že
zaplateniefinančnejsumy,ktorájepredmetomtohtokonaniasimážiadaťžalobcaužalovanéhov2.rade.
Uviedla, že bola pred pár mesiacmi fyzicky napadnutá s vyhrážkou, že ak auto nezaplatí, dostane ďalšiu

nakladačku.

4.Žalovaný v 2.rade sa k žalobe nevyjadril, aj keď zásielku súdu riadne prevzal 10.10.2009. Prevzal aj
zásielku na pojednávanie konané dňa 22.2.2010, pojednávania sa však bez ospravedlnenia nezúčastnil.Ďalšiezásielkysúdužalovanýv2.radenepreberalaneúspešnéboliajpokusyodoručeniezásieloksúdu
prostredníctvom orgánov polície. Bez výsledku boli aj pokusy súdu o predvedenie žalovaného v 2. rade.

5.Súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom zo dňa 13.2.2019 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná v 1. rade. Odvolací súd uznesením zo dňa 19.12.2013
pod sp.zn. 4Co/78/2013 rozsudok zrušil s odôvodnením, že žalovaná v odvolaní spochybnila vecnú
správnosť rozhodnutia čo do posúdenia povahy právneho úkonu, ktorým dňa 24.1.2007 splnomocnila
žalovaného, aby ju v plnom rozsahu zastupoval a vykonával všetky potrebné právne úkony spojené s

prevádzkou, predajom, prevodom, zmenami v evidencii a prevzatím finančných prostriedkov, týkajúcich
sa motorového vozidla značky P. R. červenej farby C. XCXESNXWDXXXXXX, E..Č.. J. XXX E.. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že
všetky právne úkony sú neplatné („plná moc a kúpna zmluva“). Z takto formulovaného záveru možno
vyvodiť, že k záveru o neplatnosti právneho úkonu dospel súd i vo vzťahu k splnomocneniu, ktoré
udelila žalovaná žalovanému dňa 24.1.2007.V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že plnomocenstvo je

jednostranným právnym úkonom splnomocniteľa adresovaným tretím osobám. Zastúpenie však podľa
§ 23 Občianskeho zákonníka vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Pri zmluvnom zastúpení je tak potrebné rozlíšiť
a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia, b) právny vzťah medzi zástupcom a zastúpeným,
ktorý je daný predmetom zmluvy o zastúpení a jej obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami),

c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia a o oprávnenosti zástupcu
konať v mene zastúpeného. Dohoda je dvojstranným právnym úkonom. Zastupovať iného pritom
nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Prisvedčiť možno odvolateľke, že pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, ako i
otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaných je významné zistenie, či (kým) a na aké úkony bolo
plnomocenstvo žalovanému udelené. Z obsahu spisu a z odôvodnenia rozsudku však nevyplýva, aký
bol obsah dohody (o zastúpení) medzi žalovanou a žalovaným a ani pod akú skutkovú podstatu právnej
normy súd prvého stupňa ich vzájomný vzťah subsumoval. Súd prvého stupňa sa z tohto pohľadu vecou

nezaoberal a vyššie uvedené podstatné skutočnosti nezisťoval. Svoj záver, že žalovaný v 2.rade ako
sprostredkovateľ žalovanej v 1.rade predal žalobcovi označené motorové vozidlo P. R. neodôvodnil ani
po skutkovej ani po právnej stránke (§ 774 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ preto vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci dospel k záveru o neplatnosti všetkých

právnych úkonov bez toho, aby tieto úkony kvalifikoval po skutkovej i právnej stránke, t.j. aby zistil ich
obsah, a to i pomocou výkladových pravidiel podľa § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v súlade
so stavom, ktorý tu existoval v dobe ich zmluvného dojednania a vzhľadom na námietky žalovanej v
1.rade (nátlak zo strany žalovaného, ňou tvrdená existencia dohody so žalovaným v 2.rade /alebo sľubu
totho žalovaného/, že „prepíše auto na seba a prevezme všetky záväzky s ním súvisiace“, uvedenie do

omylu žalovaným v 2.rade) tiež bez toho, aby zvažoval ako predbežnú otázku, či sú platnými úkonmi z
hľadiska§37a§39Občianskehozákonníkaaabytentozáverskutkovoaprávneodôvodnilvovzťahuku
každému posudzovanému právnemu úkonu samostatne, vrátane právneho posúdenia jednostranného
právneho úkonu žalovanej v 1.rade zo dňa 24.1.2007, je jeho záver o neplatnosti všetkých právnych
úkonov predčasný.Z odôvodnenia navyše nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s námietkou žalovanej v

1.rade, ktorej obsahom bol nedostatok náležitosti jej vôle v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Sloboda a vážnosť sú základnými náležitosťami vôle. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma
sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne,
možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo

psychickým donútením. Nedostatkom slobody vôle je pritom iba konanie pod nedovoleným nátlakom,
ktorémôžebyťpriamefyzickédonútenieabezprávnavyhrážka.Vážnosťvôlesúvisístým,žesazdanlivo
prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej
prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou alebo simulované právne
úkony.

Z odôvodnenia ďalej nie je zrejmé, ktorý z právnych úkonov posúdil súd ako neplatný podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Pre právne úkony, ktoré obsahom alebo účelom odporujú zákonu alebo ho
obchádzajú alebo sa priečia dobrým mravom (§ 39 cit. zák.) je charakteristické, že sa ocitajú v rozpore
s výslovným imperatívom (zákazom, príkazom) formulovaným v zákone, poprípade s imperatívomobsahovým, t.j. síce expressis verbis neformulovaným, ale zo zákona priamo vyplývajúcim. Vznik a
plnenie z takýchto právnych úkonov objektívne právo nepripúšťa, inými slovami, účinky, ktoré s nimi
účastníci spájali, nemôžu nastať. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, strucˇne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé.Pretože vyššie formulované odôvodnenie v tejto časti nezodpovedá požiadavkám

stanoveným v citovanom ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvého stupňa v tejto časti (jeho záveru o neplatnosti právnych úkonov, vrátane jednostranného úkonu
žalovanej zodňa24.1.2007označenéhoakosplnomocnenie)presvojunepreskúmateľnosťznemožňuje
žalovanej v 1.rade (ale aj ostatným účastníkom konania) právne relevantným spôsobom reagovať na
právne závery súdu prvého stupňa. Takýmto postupom jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo
je podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. vždy dôvodom na zrušenie rozsudku odvolacím súdom. Odvolací

súd v tejto súvislosti pripomína, že súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany,
musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu výsledkov konania, pri vydaní ktorého
musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti,
jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku.Pretože žalovaná v 1.rade
v odvolaní zároveň spochybnila vecnú správnosť rozhodnutia čo do správnosti jeho právneho záveru

o jej zodpovednosti za škodu porušením prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka,
keď tento záver navyše vyvodil bez toho, aby vec posúdil aj z hľadiska § 420 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu právny záver súdu prvého stupňa ohľadne
predpokladov zodpovednosti za škodu vzniknutú konaním žalovanej. Zameral sa na posúdenie, za
akých podmienok možno konanie žalovanej považovať za rozporné s ustanovením § 415 Občianskeho

zákonníka.Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.Podľa § 420 ods.
3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.Podľa § 424
Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým

mravom.V zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný pri svojom konaní
zachovávať s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti, ktorý je (objektívne
posudzované) spôsobilý vždy zabrániť vzniku daných škôd. Ide pritom o bežnú mieru opatrnosti, nie o
bezbrehú povinnosť predvídať a predísť všetkým možným škodám v budúcnosti. Porušenie prevenčnej
povinnosti založenej citovaným ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka má za následok vznik

zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka len za predpokladu, že sú splnené
základné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, t.j. a) protiprávny
úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (tzv. kauzálny
nexus) a d) prezumované zavinenie (ak nešlo o úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi (§
424 Občianskeho zákonníka), kedy príčinou vzniku ujmy druhej strany bolo úmyselné konanie dobrým

mravom odporujúce (aspoň vo forme nepriameho úmyslu). Jeho aplikácia však prichádza do úvahy
len vtedy, ak nie je konkrétna právna úprava, vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa
posudzuje.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v
zákone.Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu

spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili,
zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody (odsek 2 cit. ust.).Bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods.2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 42 Občianskeho zákonníka ak pre neplatnosť

právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti
za škodu.

Pri neplatnosti právneho úkonu sú jeho subjekty povinné sa v prvom rade medzi sebou vyporiadať
podľa zásad o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Vznik nároku z bezdôvodného obohatenia nie je podmienený
existenciou zavinenia.Okrem toho však tomu, komu je možno pričítať zavinenie (a to i vo formenevedomejnedbanlivosti)naspôsobeníneplatnostiprávnehoúkonu(tzv.Culpaincontrahendo),vznikne
povinnosť nahradiť spôsobenú škodu podľa § 42 cit. zák., t.j. majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch,
vzniknutú v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym spôsobením neplatnosti právneho úkonu.

Pokiaľ by bola príčinou vzniku škody iná okolnosť než zavinené protiprávne spôsobenie neplatnosti
právneho úkonu, zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka by nebola založená.
Súdna prax navyše dovodila, že ak vznikne jednej zo zmluvných strán škoda v dôsledku absolútnej
neplatnosti zmluvy, je potrebné posudzovať porušenie povinnosti pri jej uzavretí u oboch zmluvných
strán.Protiprávnekonaniejepredpokladomnielenzodpovednostizaškodupodľa§420,aleispoluúčasti

poškodeného na vzniku škody. Účastníci sú totiž podľa § 43 Občianskeho zákonníka povinní dbať, aby
sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Preto ak bola
škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, ten znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená
výlučne jeho zavinením, znáša ju sám (§ 441 Občianskeho zákonníka).

Pri posudzovaní zodpovednosti za škodu bolo preto úlohou súdu na podklade zisteného skutkového

stavu veci predovšetkým z hľadiska dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel žalobca so
žalovaným, posúdiť po skutkovej i právnej stránke, v akom postavení vystupoval žalovaný, ako, či a
ktorý z účastníkov zmluvy porušil svoje povinnosti, a to i vo vzťahu k predmetu zmluvy ako i k postaveniu
jej účastníkov. Bolo tak potrebné zhodnotiť nielen samotný fakt, že žalobca „prišiel o auto i doplatok 30
000,- Sk ...“, ale tiež konanie žalobcu, žalovanej v 1.rade a žalovaného v 2.rade osobitne a v vzájomnej

súvislosti (i časovej) a v priebehu celého kontraktačného procesu.

Vzhľadom na už vyššie uvedené vytýkané nedostatky a nedostatočne zistený skutkový stav v
posudzovanej veci je preto posúdenie otázky bezdôvodného obohatenia (zodpovednosti za škodu)
predčasné v situácii, ak nebola naisto preukázaná existencia dohody medzi žalovanou a žalovaným

a aký bol jej obsah. Pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a v časti tiež pre vadu
konania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako
napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p. v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie (odsek 2 tohto zákonného ustanovenia).

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru a pokynov odvolacieho
súdu vyslovených v tomto zrušujúcom uznesení (§ 226 O.s.p.), vysporiadať sa dôsledne s námietkami
a argumentáciou žalovanej, na ktoré poukázal v tomto rozhodnutí i odvolací súd a následne vo veci
opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby z

odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k
žalovanej a vo vzťahu k žalovanému, ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu.

6. Súd doplnil vykonané dokazovanie výsluchom žalovaného v 2. rade a znaleckými posudkami
predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:

7.Dňa 1.12.2006 bolo na Dopravnom inšpektoráte v Košiciach zaevidované osobné motorové vozidlo
Chrysler Neon VIN M. na vlastníčku Q. po tom, ako bolo dovezené na územie SR, a dostalo štátnu
poznávaciu značku KE M.

8.Toto motorové vozidlo žalovaná v 1. rade zakúpila prostredníctvom leasingovej spoločnosti ČSOB
Leasing, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.12.2006. Na kúpnu cenu jej leasingová spoločnosť
poskytla úver, ktorý si zabezpečila Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Z tejto
zmluvy vyplýva, že vlastníkom motorového vozidla až do zaplatenia úveru bude leasingová spoločnosť.
Zo zmluvy ďalej vyplýva, že počas účinnosti tejto zmluvy bude leasingová spoločnosť zapísaná v

evidencii Dopravného inšpektorátu a v technickom preukaze ako vlastník predmetu leasingu a dlžník
ako držiteľ financovaného predmetu, pričom zápis ČSOB leasing ako vlastníka mal vykonať dlžník na
základe plnomocenstva vystaveného ČSOB leasing. Dlžník úverovej zmluvy pritom bol povinný do 14-
dní od prevzatia predmetného leasingu predložiť originál technického preukazu o zápise do evidencie
motorových vozidiel.

9.Z evidencie motorových vozidiel Dopravného inšpektorátu v Michalovciach bolo zistené, že na základe
splnomocnenia, ktoré dala žalovaná v 1.rade žalovanému v 2.rade bolo zapísané motorové vozidlo P.
F. farby, výrobné číslo M. na meno vlastníčky N., bytom R., pričom k zápisu motorového vozidla došlo12.2.2007. Motorové vozidlo dostalo ŠZP K.. Zo splnomocnenia, ktoré bolo k zápisu predložené bolo
zistené, že žalovaná v 1. rade splnomocnila 24.1.2007 žalovaného v 2. rade, aby ju v plnom rozsahu
zastupoval a vykonával všetky potrebné právne úkony spojené s prevádzkou, predajom, prevodom,

zmenami v evidencii a prevzatím finančných prostriedkov týkajúcich sa nižšie uvedeného motorového
vozidla KE M.. značky P. F. farby, VIN M.. Podpis na plnej moci osvedčovala notárka S., a osvedčenie
malo poradové číslo XXXXXXX/XXXX. .

10.Následne žalovaný v 2.rade K. sprostredkoval v mesiacoch február - marec 2007 predaj osobného

motorového vozidla P. ŠPZ: K. žalobcovi potom, čo sa preukázal upraveným splnomocnením od
žalovanej v 1.rade. Kúpna cena motorového vozidla bola dohodnutá na sumu 90 000,00 Sk so
započítaním ceny ojazdeného motorového vozidla značky F. ktoré patrilo žalobcovi. Motorové vozidlo F.
bolo ohodnotené na sumu 60 000,00 Sk, pričom žalobca žalovanému v 2.rade vyplatil sumu 30 000,00
Sk ako zvyšok kúpnej ceny a motorové vozidlo F. žalobca odovzdal žalovanému D., ktorý ho následne
odpredal T. za kúpnu cenu 80 000,00 Sk.

11.K prepisu motorového vozidla z N. na Q. došlo na základe splnomocnenia zo dňa 24.1.2007, ktorým
žalovaná v 1.rade splnomocnila K. v rozsahu ako v splnomocnení vyššie uvedenom s tým, že evidenčné
číslo motorového vozidla bolo MI M.. Aj toto splnomocnenie mala overiť dňa 24.1.2007 notárka JV., a
osvedčenie malo poradové číslo XXXXXXX/XXXX.

12.Z evidencie motorových vozidiel Dopravného inšpektorátu Košice bolo zistené, že došlo k zapísaniu
tohto motorového vozidla z majiteľky N. na nového vlastníka, a to žalobcu, dňa 16.3.2007, pričom vozidlo
dostalo evidenčnú značku KE M..

13.Zo správy notárky S. súd zistil, že notárka dňa 24.1.2007 pod poradovým číslom XXXXXX/XXXX
osvedčovala pravosť podpisu N. v dvoch exeplároch, pričom plná moc bola pre K. na prepis motorového
vozidla značky P.. KE M..

14.Z výsluchu žalovaného v 2.rade pred vyšetrovateľom v Košiciach bolo zistené, že k predaju

motorového vozidla P. došlo po stretnutí s X. ktorej sa pokazilo auto pri obchodnom dome Hornbach v
Košiciach, a pomohol jej veci z nákupu odniesť domov. K manželom J. prišiel na motorovom vozidle
P. ktorý patril žalovanej v 1.rade, pričom vedel, že táto chce predať, tak ho ponúkol manželom J. na
predaj. Títo s kúpou vozidla súhlasili, preto kontaktoval žalovanú v 1.rade, že má kupca na motorové
vozidlo. Žalovaná v 1.rade z predajom súhlasila, bola u notára overiť splnomocnenie, ktoré mu dala a

na základe týchto skutočností bolo vozidlo riadne predané a prevedené na Q.. Kúpna cena činila 90
000,00 Sk, pričom došlo k započítaniu ceny starého motorového vozidla žalobcu značka F. ktorú p.
H. ocenil na sumu 60 000,00 Sk. Tvrdil, že peniaze z kúpy motorového vozidla odovzdal žalovanej v
1.rade, ktorá mu z týchto peňazí vrátila 30 000,00 Sk, ktoré mu bola dlžná. Vypovedal, že nevedel, že
motorové vozidlo je majetkom leasingovej spoločnosti, pretože žalovaná v 1.rade mu tvrdila, že vozidlo

je jej majetkom, lebo úver, ktorý brala na kúpu vozidla vyplatila. Tvrdil, že žalobca mu vyplatil najprv
60 000,00 Sk a následne zvyšnú čiastku, avšak už nevie kedy a koľko. Pri svojom výsluchu pred
vyšetrovateľom 22.9.2011 v Košiciach žalovaný v 2.rade vypovedal, že všetky kroky týkajúce sa predaja
motorového vozidla robil tak, ako mu to kázala žalovaná v 1.rade. Tvrdil, že pri kúpe motorového vozidla
od leasingovej spoločnosti nebol, a ako kúpa prebiehala nevie uviesť. Tvrdil, že sa nebol informovať v

autobazári firmy F. v Košiciach o možnosti kúpy tohto vozidla.

15.Z uznesenia vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície zo dňa 18.8.2011 bolo zistené, že voči
žalovanému v 2.rade bolo vznesené obvinenie pre prečin podvodu a prečin falšovania a pozmeňovania
verejnej listiny úradnej pečate, úradné uzávery, úradného znaku a úradnej značky.

16.Z výpovede žalobcu bolo zistené, že niekedy v mesiaci január 2007 ho oslovil p. D. s tým, že má
vedomosť, že potrebuje predať svoje staré motorové vozidlo F. a že vie o motorovom vozidle P., ktoré
by mohol zakúpiť a to tak, že odovzdá žalovanému v 2.rade svoje vozidlo F. a on mu dá P., pričom
bude doplatená cena motorového vozidla 30 000,00 Sk, pretože F. bol ohodnotený na sumu 60 000,00

Sk. Podľa výpovede žalobcu, žalovaný v 2.rade uviedol, že vozidlo je jeho, avšak je evidované na jeho
priateľku N. vzhľadom na to, že má problémy v manželstve. Uviedol, že F. odovzdal K., a tak isto aj
doplatok kúpnej ceny 30 000,00 Sk. Žalobca vypovedal, že potom ako motorové vozidlo zakúpil, a bolozapísané aj do evidencie motorových vozidiel, mu bolo odobraté Úradom justičnej polície v Košiciach
dňa 9.11.2007 z toho dôvodu, že vozidlo bolo majetkom leasingovej spoločnosti ČSOB leasing, a.s..

17.Zo správy leasingovej spoločnosti ČSOB bolo zistené, že osobné motorové vozidlo P. bolo
spoločnosti vrátené na základe toho, že spoločnosť ČSOB leasing, a.s., bola od 2.12.2006
vlastníkom predmetného motorového vozidla, a to na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva č. XX/XXXXX/ZPVP zo dňa 2.12.2006. Z tejto zmluvy bolo zistené, že zmluvu o
zabezpečovacom prevode správa dňa 2.12.2006 uzavrela ČSOB leasing prostredníctvom spoločnosti

F., s.r.o., so žalovanou N.. Predmetom zabezpečenia prevodu vlastníckeho práva bolo zabezpečenie
spotrebiteľského úveru č. B., ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou ČSOB leasing a žalovanou v
1.rade, pričom zabezpečenie prevodu vlastníckeho práva späť na žalovanú bolo viazané na splatenie
predmetu úveru zo strany žalovanej v 1.rade. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že počas účinnosti tejto zmluvy
bude leasingová spoločnosť zapísaná ako vlastník motorového vozidla a žalovaná v 1. Rade ako
držiteľka, pričom zápis mala zabezpečiť žalovaná v 1. Rade a o tejto skutočnosti informovať leasingovú

spoločnosť.

18.Žalovaná v 1.rade N. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že žalobcu pozná iba z videnia. Stretla
ho iba raz v Košiciach na polícii, keď bola vypočúvaná ako svedkyňa v súvislosti s trestným oznámením,
ktoré podala 26.4.2007 na polícii v Michalovciach. K motorovému vozidlu P. uviedla, že nevie akým

spôsobom bola ona zaevidovaná ako vlastníčka, pretože ona vozidlo do evidencie nahlasovať nebola.
Tak isto uviedla, že si nevie vysvetliť ako je možné, že podpísala zmluvu o spotrebnom úvere ako aj
poistnú zmluvu na motorové vozidlo, ktoré je predmetom tohto konania. Uviedla, že sa pridržiava svojej
výpovede z trestného konania o okolnostiach kúpy vozidla ako i tom, že pri kúpe bola iba ako svedok
nejakého Dušana a podpisovala papiere pri kolónke svedok. Uviedla , že dáva do pozornosti, že v

technickom preukaze motorového vozidla je uvedené, že ide o typ O. to znamená, že je trojdverové
pričomzfotografii,ktoréboliurobenépriodobranímotorovéhovozidlajeevidentné,žeideoštvordverové
motorové vozidlo. Uviedla, že splnomocnenie zo dňa 24.1.2007 urobila preto, lebo na ňu žalovaný v
2.rade vyvíjal nátlak, že tak musí urobiť, pretože podpísala zmluvu o úvere a keď ho nesplnomocní
na prepis motorového vozidla, bude mať kvôli úveru problémy. K splnomocneniu uviedla, že ho

nevypisovala, iba ho podpísala a jeho obsah nepoznala. Spoliehala sa na svojho otca, ktorý takýto
postup s D. dohodol. Tvrdila, že kvôli svojmu zdravotnému stavu bola dezorientovaná a nevnímala, čo
je predmetom právneho úkonu a v takom istom stave bola, aj keď podpisovala zmluvy. Uviedla, že D. jej
tvrdil, že predmetom splnomocnenie je prevod vozidla na jeho osobu a že na seba prevezme aj záväzky
zo zmlúv, ktoré podpísala. K úveru poskytnutému na kúpu motorového vozidla uviedla, že zaplatila

jednu splátku, pretože ČSOB na ňu vyvíjala nátlak, potom už splátky neplnila.

19.Zo zápisnice vyšetrovateľa zo dňa 26.4.2007 bolo zistené, že žalovaná v 1.rade podala trestné
oznámenie z toho dôvodu, že boli zneužité jej údaje a jej osoba pri kúpe motorového vozidla P. Uviedla,
že jej vtedajší priateľ K. jej oznámil, že jeho kamarát A. potrebuje motorové vozidlo, a že pri kúpe

potrebuje svedka, pretože A. má mať problémy s firmou od ktorej mal zakúpiť motorové vozidlo. Tvrdila,
že napriek nedôvere s takýmto postupom nakoniec súhlasila. Uviedla, že v decembri 2006 všetci traja
prišli pred firmu F. v Košiciach, pričom dovnútra vošla ona spolu s A., pričom žalovaný v 2.rade zostal
sedieť v aute. Uviedla, že jej boli predložené na podpis nejaké dokumenty, avšak nevie uviesť o aké
išlo. Uviedla, že podpisovala dokumenty trikrát v kolónke označenej ako svedok. Uviedla, že z firmy A.

odišiel novým vozidlom a ona s K. odišla vozidlom, ktorým tam všetci traja prišli, pričom išlo o značku P.
F. farby. Uviedla, že koncom decembra 2006 už mala problémy s priateľom K., a chcela vzťah ukončiť,
na čo jej on povedal, že tak urobiť nemôže pretože vozidlo je v evidencii zapísané na ňu, a že bude
mať vážny problém keď vzťah s ním ukončí. Preto si chcela overiť pravdivosť jeho tvrdení, ale on jej
žiadne dokumenty týkajúce sa vozidla k nahliadnutiu neposkytol, a požadoval splnomocnenie na vozidlo

k jeho prevádzkovaniu. Krátko na to bola telefonicky kontaktovaná z centrály ČSOB leasing s tým, že
je povinná prihlásiť vozidlo do evidencie v opačnom prípade jej vozidlo vezmú. Žalovaný v 2.rade od
nej mal splnomocnenie naďalej vymáhať, a keďže chcela mať od neho pokoj, tak mu splnomocnenie
24.1.2007 dala. Pri odovzdaní splnomocnenia sľúbil, že vozidlo prevezme na seba a aj s ním spojené
finančné záväzky. Žalovaná v 1.rade požiadala ČSOB leasing o zaslanie všetkých zmlúv týkajúcich sa

kúpymotorovéhovozidla,pričomišlookúpnuzmluvuč.XX/XXXKZO,ďalejozmluvuozabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva XXXXXXX/ZPVP, o zmluvu o spotrebnom úvere B. spolu so všeobecnými
zmluvnýmipodmienkami.Poobdŕžanízmlúvzistila,žepodpisynazmluváchniesújejalíšiaajnavzájom.Z toho dôvodu sa dostavila na políciu za účelom podania trestného oznámenia na bývalého priateľa,
ktorý zneužil jej osobné údaje.

20.Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline bolo zistené,
že v trestnom konaní ČVS:V. tento Ústav overoval pravosť podpisu N. na zázname o rokovaní
sprostredkovateľa poistenia na poistnej zmluve, kúpnej zmluve, zmluve o zabezpečovacom prevode
práva , na zmluve o spotrebnom úvere, všeobecné zmluvné podmienky, originál platobného dokladu
č. XXXXXXXXXX ako aj žiadosť o financovanie osobného ojazdeného motorového vozidla, pričom

porovnacími materiálmi boli ukážky podpisov N. obsiahnuté v zmluve Globtel a Orange, v pracovnej
zmluve a ručnej skúške podpisov R. Výsledkom expertízneho skúmania bolo, že podpisy N. obsiahnuté
na origináloch písomností, a to záznam o rokovaní sprostredkovateľa poistenia na poistnej zmluve, na
kúpnej zmluve, na zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a všeobecných zmluvných
podmienkach na platobnom doklade č. XXXXXXXXXX a na žiadosti o financovaní osobného ojazdeného
motorového vozidla sú pravými podpismi N. Tak isto na zmluve o spotrebnom úvere zo dňa 2.12.2006

je pravý podpis N. avšak táto bola iba v kópii predložená na skúmanie, pričom nie je možné potvrdiť ani
vylúčiť prenesenie originálu podpísanú predloženú písomnosť technickými prostriedkami.

21.Svedkyňa Q. vypovedala, že spolu s manželom vlastnili motorové vozidlo P., o ktoré prejavil záujem

p. D., ktorý si ho prišiel pozrieť a po určitej dobe si ho prišla pozrieť aj žalovaná v 1.rade N.. Išlo o
štvormiestne motorové vozidlo. Uviedla, že žalovaného v 2.rade pozná iba z videnia. Bližšie kontakty
s ním neudržiava. Videla ho trikrát, a to keď si prišiel pozrieť motorové vozidlo, potom keď ich navštívil
s p. N. a tretíkrát ho videla, keď išli uzavrieť kúpnu zmluvu, resp. sprostredkovať predaj motorového
vozidla cez autobazár. Uviedla, že pri ceste do autobazáru vyzdvihli žalovanú v 1.rade na benzínovej

pumpe, kde ich čakala aj s p. D. s tým, že žalovaná v 1.rade nastúpila k ním do motorového vozidla,
ale žalovaný v 2.rade do autobazáru nešiel. Uviedla, že pri sprostredkovaní predaja v autobazáre bola
prítomná ona, žalovaná v 1.rade, zástupca autobazáru a zástupca leasingovej spoločnosti, avšak v tejto
otázke si nebola istá. Uviedla, že videla ako žalovaná v 1.rade podpisovala dokumenty, ale nevedela sa
vyjadriť aké dokumenty boli podpísané, pretože nestála pri nej. Peniaze za predaj motorového vozidla

svedkyni vyplatil zástupca autobazáru potom, ako mu boli finančné prostriedky zaslané leasingovou
spoločnosťou. Potvrdila, že jej manžel kúpil od p. J. motorové vozidla značky F. za kúpnu cenu okolo 80
000,00 Sk. Bližšie sa však k tomu vyjadriť nevedela, ani nevedela komu bola kúpna cena vyplatená.
Svedkyňa ďalej uviedla, že po sprostredkovaní predaja vozidla P. z autobazáru na tomto vozidle odišla
p. N. sama, nikto ju nesprevádzal.

22.Svedok T. uviedol, že motorové vozidlo P. kúpil od p. H., ktorý sa venoval dovozu ojazdených áut zo
zahraničia, konkrétne toto motorové vozidlo bolo dovezené z Belgicka. Uviedol, že žalovaný v 2.rade ho
kontaktovalamalzáujemomotorovévozidlo,pričomnajprvsamalvyjadriť,žeautochcepreseba,avšak
kvôli tomu, že malo ísť o sprostredkovaný predaj cez leasingovú spoločnosť, a nemal zamestnanie, tak

hovoril, že auto kúpi na meno svojej priateľky, ktorá je zamestnaná. Ako sa oni potom vysporiadali v
otázke kúpnej ceny alebo užívania, či vlastníctva sa vyjadriť nevedel. Uviedol, že motorové vozidlo si
bol žalovaný v 2.rade spolu so žalovanou v 1.rade pozrieť, pričom žalovaný v 2.rade prejavil záujem
o kúpu motorového vozidla cez leasingovú spoločnosť. Svedok uviedol, že jeho priateľom je majiteľ
autobazáru p. K., u ktorého v podstate sprostredkoval leasingový predaj tohto motorového vozidla.

Uviedol, že žalovaný v 2.rade povedal, že o auto má záujem, ale musí ešte kontaktovať svoju priateľku a
s ňou sa musí dohodnúť, či zoberie auto na svoje meno. Následne na to mu žalovaný v 2.rade oznámil,
že priateľka súhlasila s takýmito podmienkami a stretli sa v autobazári u p. K.. Uviedol, že p. N. s p.
D. si znovu prezreli auto, pričom p. K. p. N. vysvetlil, aké sú podmienky predaja motorového vozidla
cez leasingovú spoločnosť. Uviedol, že doklady potrebné k predaju do autobazáru priniesol žalovaný

v 2.rade. Následne bol dohodnutý termín odovzdania motorového vozidla a uzatvorenia ostatných
záležitostí týkajúcich sa predaja. Kontaktoval ho žalovaný v 2.rade s tým, že žalovaná v 1.rade sama
netrafí do autobazáru, či ju tam nezoberú. Spolu s manželkou p. Pallayovú vyzdvihli na benzínovej
pumpe pričom žalovaný v 2.rade odišiel vybavovať svoje záležitostí. Uviedol, že videl ako žalovaná
podpisovala potrebné doklady. Auto jej bolo riadne odovzdané a p. N. aj s autom sama odišla. Tvrdil,

že keď sa jej opýtal s manželkou ako odíde z autobazáru povedala, že odíde sama, že auto si sama
odšoféruje, čo aj urobila. Nasadla do motorového vozidla a odišla. Tak isto potvrdil, že išlo o štvordverový
sedan. Potvrdil, že prostredníctvom žalovaného v 2.rade zakúpil motorové vozidlo FORD ESCORT za
kúpnu cenu 80 000,00 Sk a túto odovzdal žalovanému v 2.rade. Uviedol, že pri podpise leasingoveja ostatných zmlúv v autobazári pôsobila žalovaná v 1.rade úplne normálne a nevykazovala známky
žiadneho poruchového alebo nenormálneho správania.

23.Svedkyňa O. uviedla, že žalovaného v 2.rade poznala prostredníctvom svojho známeho. Uviedla,
že žalovaného v 2.rade poprosila o pomoc, keď sa jej pred obchodným domom Hornbach pokazilo ich
motorové vozidlo F. pričom žalovaný v 2.rade jej pomohol odniesť nákup domov na osobnom motorovom
vozidle P.. Keď žalovaný v 2.rade videl, že majú problémy s motorovým vozidlom, ponúkol sa či nechcú
zakúpiť motorové vozidlo P., pretože je na predaj a uviedol kúpnu cenu 90 000,00 Sk. Záležitosti okolo

kúpy a započítania ceny F. vybavoval jej manžel a to žalobca spolu s p. D. a s p. H., ktorý motorové
vozidlo F. ohodnotil na 60 000,00 Sk. Bolo dohodnuté, že p. D. sa doplatí kúpna cena 30 000,00 Sk.
Žalovaný v 2.rade sa vyjadril, že aj keď je motorové vozidlo v evidencii na N., auto patrí jemu, pričom
bližšie to nevysvetlil. Uviedla, že žalovaný v 2.rade sa preukázal splnomocnením od žalovanej v 1.rade,
že má právo predať motorové vozidlo. Uviedla, že žalovaný v 2.rade sa preukázal originálom plnej
moci, ktorá bola riadne vlastnoručne podpísaná. Išlo o podpisy, ktoré boli podpísané perom, a nešlo o

fotokópie. K pravosti podpisu p. N. sa vyjadriť nevedela. Uviedla, že po tom ako jej bolo vozidlo odobrané
policajnými orgánmi, kontaktovala žalovaného v 2.rade. Ten s ňou však odmietol komunikovať a potom
už telefóny ani nedvíhal. Uviedla, že vzhľadom na predložené splnomocnenie nadobudla presvedčenie,
že motorové vozidlo patrí žalovanej v 1.rade. Uviedla, že so žalovanou v 1.rade sa nikdy nestretla.
Ukázal jej ju iba manžel raz, keď bol vypovedať na polícii.

24.Svedok S. uviedol, že medzi ním ako sprostredkovateľom a p. D. bola dohoda ohľadom riešenia
situácieP.atotak,žeD.prevedieautonaseba.Uviedol,ženevedel,žeautojevovlastníctveleasingovej
spoločnosti. Uviedol, že po problémoch oslovili leasingovú spoločnosť niekedy v marci 2007, aby sa tieto
záležitosti dali do poriadku. Uviedol, že oslovil leasingovú spoločnosť, aby im doručila všetky zmluvy,

ktoré boli uzavreté, a po ich obdŕžaní podali trestné oznámenie. Uviedol, že dcéra mu potvrdila, že mala
podpisovať nejaké zmluvy, ale ako svedok, to že malo ísť o majetok leasingovej spoločnosti sa dozvedel
až priamo od tejto spoločnosti.

25.Zo zápisnice o konfrontácii medzi N. a K. bolo zistené, že N. sprostredkovával kúpu motorového

vozidla P., že o možnosť leasingového predaja sa bol informovať K., a tomu povedal, čo všetko treba
k leasingovej zmluve. Predmetom predaja malo byť motorové vozidlo, ktoré patrilo p. H.. Uviedol, že
doklady potrebné na kúpu do autobazáru doniesol žalovaný v 2.rade, a to občiansky preukaz, vodičský
preukaz ak záujemca o jeho kúpu ho vlastní. Leasingové spoločnosti vyžadujú poprípade aj SIPO,
faktúru za mobil, pretože čím tých údajov je viac, tým je zákazník dôveryhodnejší. Svedok p. K.alej pre

vyšetrovateľom vypovedal, že zmluvy týkajúce sa motorového vozidla P. uzatváral on, a to potom čo ho
oslovil žalovaný v 2.rade, že jeho priateľka má záujem zobrať auto na leasing. Išlo o auto, ktoré patrilo
jeho priateľovi T.i. Uviedol, že pri podpise zmlúv bola prítomná žalovaná v 1.rade, on, priateľ žalovanej v
1.rade, avšak už nevie ako sa volá. P. H. tam prítomný nebol, sedel v aute, alebo fajčil vonku. Uviedol, že
prítomný bol aj zamestnanec firmy J., a to p.H., ktorý preveruje pravosť vozidla, a či neboli pozmeňované

identifikačné znaky vozidla. Uviedol, že predmetom predaja bol P. F. farby, išlo o štvordverové motorové
vozidlo.

26.Z obžaloby Okresnej prokuratúry v Košice II. č. 2Pv XXXX/XX-74 zo dňa 7.8.2012 bolo zistené, že na
žalovaných a v 1. a v 2.rade bola podaná obžaloba pre trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva

podľa § 221 ods. 1,2 Trestného zákona, pretože spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba
obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Obžaloba
vychádza zo skutkového základu spočívajúceho v tom, že K. sprostredkoval na základe splnomocnenia
zo dňa 24.1.2007, ktoré mu dala N., predaj motorového vozidla značky P., a to bez vedomia vlastníka,
ktorým bola leasingová spoločnosť ČSOB leasing. Obžaloba bola podaná na Okresný súd Košice II. a

je vedená pod sp.zn. XT/XXX/XXXX.

27.Súd uznesením zo dňa 12.6.2014 prerušil konanie vo veci s odôvodnením, že žalovaný v 2. rade
sa pojednávaní nezúčastňuje, nebol predvedený ani orgánmi polície. Nie je preto možné konfrontovať
žalovaných na pojednávaní a doplniť dokazovanie najmä o skutočnosť, aké boli dohody medzi

žalovanou a žalovaným týkajúce sa motorového vozidla P. ako aj udelenej plnej moci na nakladanie s
týmto vozidlom zo strany žalovanej. Konanie oboch žalovaných je však predmetom trestného konania
vedeného na Okresnom súde Košice II. pod sp.zn. XT/XXX/XXXX. Z predloženej obžaloby vyplýva, že
na oboch žalovaných bola podaná obžaloba pre trestný čin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20 k §221 ods. 1,2 Trestného zákona. Podľa skutkového stavu obžaloby žalovaný sprostredkoval na základe
splnomocnenia daného mu žalovanou predaj motorového vozidla P. Q. za kúpnu cenu 90.000,00 Sk. K
predaju motorového vozidla došlo bez vedomia vlastníka, ktorým bola ČSOB Leasing. Žalovaná nebola

oprávnená previesť vlastnícke právo na tretiu osobu a žalovaný tejto skutočnosti vedel, čím svojim
konaním poškodenému Ladislavovi Kušnírovi spôsobili škodu vo výške 90.000,00 Sk. Keďže odvolací
súd zaujal právny názor, že je potrebné skúmať aj prípadné zavinenie žalobcu na vzniknutej škode
a zistiť, aký bol právny vzťah medzi žalovanou a žalovaným, súd vzhľadom na prebiehajúce trestné
konanie považuje za potrebné vyčkať, ako a či bude preukázaná trestná činnosť žalovaných vo vzťahu

k žalobcovi a aký bude záver o rozsahu škody, ktorú žalobcovi spôsobili.

28.Žalovaný v 2. rade pred súdom vypovedal, že žalovaná pani N. ho udala, že ju mal zbiť v čase,
keď bol vo väzbe. Motorové vozidlo chcela predať sama pani N., on len náhodou stretol pána J.,
ktorému sa pokazilo auto a potreboval pomoc s jeho odťahom. Bol to manžel jeho dobrej kamarátky
a kvôli tomu sa im kamarátstvo rozpadlo. Žalovaná mu tvrdila, že celý leasing vyplatila a za účelom

jeho doplatenia si od neho požičala 80000,00 Sk a tak vystavila splnomocnenie. Nevie, kto zapisoval
vozidlo patriace leasingovej spoločnosti do evidencie, ale ku kúpnej zmluve mu žalovaná nedala takúto
informáciu. On osobne pri kúpe vozidla nebol a nebol ani podpisovať zmluvu. Žalovaná tvrdila, že
podpisy na dokladoch nie sú jej, že ich sfalšoval. Grafológ však potvrdil, že podpisy sú jej. Potom
tvrdila, že ju nútil podpísať úverovú zmluvu a nakoniec zistil, že pri jej podpise ani nebol. K podpisu

splnomocnenia ju nenútil, žalovaná iba povedala, že auto chce predať a že má zohnať kupcu. Tvrdila,
že potrebuje peniaze späť aby mu mohla vrátiť 80000,00 Sk. V inkriminovanom čase spolu chodili.
Zoznámili sa na vysokej škole. Boli partneri, ale spolu nebývali. Vo vzťahu k splnomocneniu na otázku
právneho zástupcu žalobcu odpovedal, že konal podľa jej príkazov: žalovaná povedala že chce predať
auto, on sa opýtal za akú sumu, ktorá sa mohla pohybovať okolo 90 - 100 tis. Sk. Predaj chcela

uskutočniť cez bazár. Svedok vychádzal z toho, že ak pôjde o predaj cez autobazár, tak autobazár
musí preveriť, či nie je v leasingu. Túto informáciu si overoval aj sám, ale leasingovka nesvietila ani
v registri. Existuje na internete záložný register hnuteľných a nehnuteľných veci a tam zadal VIN a
typ vozidla, ale nevyskočilo nič. K tvrdeniu žalovanej, že jej mal pred podpisom zmluvy podať nejaké
narkotiká uviedol, že on s ňou ani nebol, čo potvrdili svedkovia v bazári. On sám žiadne narkotika

neužíval, nikdy ich ani nevidel. Bol diabetik vtedy aj teraz je. On sám ani nevedel, že išla podpisovať
nejakú zmluvu, lebo mu povedala, že ide len do bazáru pozrieť auto. Pri bazári ju vyložil a ona odišla.
Potvrdili to aj svedkovia v trestnej veci. Pred napísaním splnomocnenia boli v meste na káve a najesť
sa, ale nebolo to 24.1. Nepamätal sa, kto text splnomocnenia predložil. Ide o bežné tlačivo dostupné
v autobazároch a používa sa pri prepisoch motorových vozidiel. Rukou písaný text na splnomocnení

nie je jeho, podpis je jeho. Splnomocnenie podpisovala Pallayová, nepamätal sa však, či s ňou bol
u notárky. U notárky podpísala dva splnomocnenia a N. mu dala dva podpísané splnomocnenia. Na
otázku právneho zástupcu žalobcu odpovedal, že žalovaná chcela vyplatiť úver tak si požičala 72.000,-
Sk presne a asi o tri týždne na to prišla s tým, že predá P. z predaja ktorého mu chcela vrátiť pôžičku.
K prípadnému falšovaniu splnomocnení sa nevyjadril.

29.Žalobca predložil kópiu znaleckého posudku znalkyne K. znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia
č. XXX/XXXX podanú vo veci XT/XXX/XXXX., predmetom ktorého bolo vyšetrenie duševného stavu
obvinenej X. stíhanej pre prečin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.
Zákona. Cieľom posudku bolo odpovedať na otázky, či trpí duševnou chorobou alebo poruchou, ak áno

akou, a či v čase spáchania trestného činu vedela rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a vedela
svoje konanie ovládať. Podľa záverov posudku u žalovanej nebola zistená duševná porucha alebo
choroby v zmysle psychózy a závislosť od alkoholu alebo iných psychoaktívnych látok v čase skutkov,
až po skutku bola diagnostikovaná anemnestická adaptačná porucha a anamnestická depresívna
epizódy. Na druhú otázku, či v čase spáchania trestného činu vedela rozpoznať nebezpečenstvo svojho

konania a ovládať svoje konanie, znalkyňa odpovedala, že pokiaľ sa jednoznačne preukáže, že bola
posudzovaná obvinená v čase skutku pod vplyvom nejakej psychoaktívnej látky, jej rozpoznávacia
a ovládacia schopnosť mohla byť zmenšená pod vplyvom užitej psychoaktívnej látky, nie však pod
vplyvom alkoholu. Znalkyňa ďalej uviedla, že nemala k dispozícii v spisovom materiáli ani v zdravotnej
dokumentácii výsledky toxikologického vyšetrenia, ktoré by objektívne potvrdilo prítomnosť konkrétnej

psychoaktívnej látky v organizme posudzovanej. Pokiaľ sa preukáže, že sa v inkriminovanej dobe u nej
nejednalo o stav hypoglykémie, jej ovládacia a rozpoznávacia schopnosť bola v čase skutku zachovaná.
Na ďalšiu otázku, či obvinená chápe zmysel trestného konania, znalkyňa odpovedá, že obvinená chápe
zmysel trestného konania.30.Žalobca ďalej predložil kópiu znaleckého posudku č. X/XXXX znalca K., z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvie diabetológie, ktorého úlohou bolo posúdenie zdravotného stavu žalovanej v

1. rade v súvislosti s uvádzanou diagnózou diabetes mellitus typu I., možného výskytu a vplyvu
prípadných výkyvov glykémie u obžalovanej na úroveň jej rozpoznávacích a ovládacích schopností ku
stíhanému konaniu v čase, kedy mal byť skutok spáchaný. Znalec na položené otázky odpovedal, že
obžalovaná v čase keď bol spáchaný skutok trpela na diabetes I. typu a bola liečená minimálne štyrmi
dávkami inzulínu na deň. Diabetes u obžalovanej bol labilný, mal tendenciu k výskytu hyperglykémií,

tendencia k hypoglykémiám nie je v období spáchania skutku objektivizovaná, avšak nemožno ju
vylúčiť. Hypoglykémie ľahkého, alebo mierneho stupňa sa pohybuje do pol hodiny, menej často do 1
hodiny. Ak trvá dlhšie, zákonite vyústi do poruchy vedomia, počas ktorého má však pacient očividné
prejavy hypoglykémie, ktoré vníma celé jeho okolie. Je vylúčené, aby sa pacient pohyboval, reagoval,
alebo postupoval dohodnutým spôsobom a súčasne mal v dôsledku hypoglykémie alebo hyperglykémie
vyradené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, navyše tak, aby si to nevšimlo jeho okolie. Reálnou

možnosťou v prípade obžalovanej v čase spáchania skutku je, prítomnosť ľahkého až mierneho stupňa
hypoglykémie,ktoréhoodstráneniesinevyžadujepomocdruhejosoby.Tentostavpacientvnímaobvykle
intenzívne a obmedzuje sa na úkony, spojené s rýchlym získaním potraviny s dostatočným obsahom
glukózy, čo ale obžalovaná reálne neurobila, proklamovala len svoju snahu vypiť sladkú kávu. Ak došlo
k poruchám koncentrácie, takýto stav sa však môže vzťahovať na jednotlivý úkon, netrvajúci

dlhšie, ako 1 hodinu, v žiadnom prípade nie na celý čas, počas ktorého vykonala všetky
úkony, ktoré predchádzali a tvorili súčasť spáchaného skutku. Ak aj došlo ku krátkodobej a nezávažnej
hypoglykémii, počas ktorej mohla byť obžalovaná zneužitá na protiprávny čin, v krátkej dobe do l hodiny
muselo zákonite dôjsť k precitnutiu, počas ktorého si musela
uvedomiť charakter svojich skutkov jednotlivo, ale aj charakter celého sledu skutkov, ktorými zavŕšila

spáchanie činu. Nepripadá do úvahy, aby mala amnéziu špeciálne na úkony, dokazujúce jej
spolupáchateľstvo na stíhanom skutku, keď ich aj s odstupom času dokáže relatívne podrobne popísať,
rovnako časové súvislosti a iné podrobnosti konania jednotlivých účastníkov.

31.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 42 Občianskeho zákonníka, ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa
za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví a majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

32. Predmetom konania bolo zaplatenie 2987,45 Eur a úrokov z omeškania, ktorých sa žalobca domáhal
protižalovanýmztohodôvodu,žekúpilmotorovévozidloP.zaktorézaplatil30000,00Sksozapočítaním
predajnej ceny starého motorového vozidla F. ktoré bolo ohodnotené na 60 000,00 Sk. Vozidlo P. mu
však bolo orgánmi polície odobraté z toho dôvodu, že nepatrilo tvrdenej vlastníčke N., ale leasingovej
spoločnosti.

33.Žalovaná v 1. Rade svoju zodpovednosť absolútne poprela s tvrdením, že ona žiadne vozidlo
nekupovala, ani nepredávala a ani taký úmysel nemala a nezískala z toho ani žiadnu výhodu. Žalovaný
vo vzťahu k žalobcovi už bol právoplatne odsúdený pre trestný čin podvodu podľa pôvodne podanejobžaloby vedenej pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. XT XXX/XXXX na tom skutkovom základe,
žalovaný sprostredkoval na základe splnomocnenia daného mu žalovanou predaj motorového vozidla
P. Q. za kúpnu cenu 90.000,00 Sk. K predaju motorového vozidla došlo bez vedomia vlastníka, ktorým

bola ČSOB Leasing. Žalovaná nebola oprávnená previesť vlastnícke právo na tretiu osobu a žalovaný
o tejto skutočnosti vedel, čím svojim konaním poškodenému Q. spôsobili škodu vo výške 90.000,00 Sk.

34.Súd po vyhodnotení skutkového stavu dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovaným je potrebné
kvalifikovať ako nárok na náhradu škody z neplatného právneho úkonu podľa § 42, a že táto škoda bola

spôsobená spoločným konaním oboch žalovaných. Žalovaná neplatným právnym úkonom splnomocnila
žalovaného na nakladanie s vecou, ktorá jej nepatrila, preto aj kúpna zmluva, ktorú v jej mene uzavrel
so žalobcom žalovaný na motorové vozidlo P. je neplatná. Na základe takto uzavretej kúpnej zmluvy
odovzdal žalovaný žalobcovi motorové vozidlo a žalobca žalovanému doplatil zvyšok kúpnej ceny. V
prípade neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa už plnilo nastupujú nároky na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zákona z neplatného

právneho úkonu každý z účastníkov je povinný vydať druhému, čo z neplatného právneho úkonu
dostal. V určitých prípadoch však z rôznych dôvodov synalagmatické plnenie v zmysle ustanovenia §
457 nie je možné. Motorové vozidlo bolo žalobcovi odobraté, preto nemôže požadovať od žalovaných
vrátenie peňazí oproti vráteniu motorového vozidla, pretože toto bolo majetkom leasingovej spoločnosti.
Vzhľadom na uvedené nie je možné podľa názoru súdu aplikovať ani ustanovenie § 458 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Do úvahy tak vo vzťahu k žalobcovi prichádza náhrada škody z neplatného
právneho úkonu podľa § 42 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaná v 1. rade nakladala s
motorovým vozidlom napriek tomu, že nebola jeho vlastníčkou.

35.Základnými predpokladmi pre vznik zodpovednosti za škodu je zavinené protiprávne konanie, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody.

36.Zavinené protiprávne konanie žalovaného v 2.rade vo vzťahu k žalobcovi bolo dokázané, a to
právoplatným odsúdením v konaní OS Košice II XT/XXX/XXXX a uznaním za vinného z trestného činu

podvodu vo vzťahu k žalobcovi. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná.

37.Spornou tak zostala zodpovednosť žalovanej v 1.rade za škodu spôsobenú žalobcovi. V prvom
rade vychádzajúc zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu bolo potrebné vyriešiť otázku, aké boli
vzájomné dohody medzi žalovanými týkajúce sa kúpy motorového vozidla a aká bola vôľa žalovanej

a či vyjadrovalo jej vôľu splnomocnenie zo dňa 24.1.2007. Odvolací súd v tomto kontexte uviedol,
že plnomocenstvo je jednostranným právnym úkonom splnomocniteľa adresovaným tretím osobám.
Zastúpenie však podľa § 23 Občianskeho zákonníka vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia
štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Pri zmluvnom
zastúpení je tak potrebné rozlíšiť a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia, b) právny

vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom zmluvy o zastúpení a jej obsahom
(vzájomnými právami a povinnosťami), c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu
zastúpenia a o oprávnenosti zástupcu konať v mene zastúpeného. Dohoda je dvojstranným právnym
úkonom. Zastupovať iného pritom nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného
(§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť

právneho úkonu. Odvolací súd ďalej prisvedčil odvolateľke, že pre posúdenie dôvodnosti žalobcom
uplatneného nároku ako i otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaných je významné zistenie či /kým)
a na aké úkony bolo plnomocenstvo žalovanému udelené, čo z odôvodnenia rozsudku nevyplýva a
nevyplýva z neho pod akú skutkovú podstatu právnej normy súd prvého stupňa ich vzájomný vzťah
subsumoval.

38.K uvedenému súd udáva, že z predloženého splnomocnenia vyplýva, že žalovaná v 1. rade
splnomocnením zo dňa 24.1.2007 splnomocnila žalovaného v 2. rade, aby ju v plnom rozsahu
zastupoval a vykonával všetky potrebné právne úkony spojené s prevádzkou, predajom, prevodom,
zmenami v evidencii a prevzatím finančných prostriedkov týkajúcich sa nižšie uvedeného motorového

vozidla KE M. značky P. F. farby, VIN XCXESNXAXWDXXXXXX.. Podpis na plnej moci osvedčovala
notárka S.aosvedčeniemaloporadovéčísloXXXXXXX/XXXX.Taktokoncipovanúplnúmocjepotrebné
považovať za zastúpenie podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri právnom úkone
sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou, pričom v splnomocnení sa musí uviesť rozsahsplnomocnencovho oprávnenia. V plnej moci zo dňa 24.1.2007 je vymedzený rozsah splnomocnenia
vyjadrením, aby žalovaný v 2. Rade žalovanú „v plnom rozsahu zastupoval a vykonával všetky potrebné
právne úkony spojené s prevádzkou, predajom, prevodom, zmenami v evidencii a prevzatím finančných

prostriedkov týkajúcich sa nižšie uvedeného motorového vozidla KE M. značky P. F. farby, VIN 1P.“.
Žalovaná sama pred súdom potvrdila, že nedala žalovanému v 2. rade splnomocnenie na predaj
motorového vozidla s michalovskou poznávacou značkou, ale na predaj motorového vozidla s košickou
poznávacou značkou. Sama teda potvrdila, že jej úmyslom a teda vôľou bolo predať motorové vozidlo.
Ako uviedla, spoliehala sa na svojho otca, ktorý takýto postup so žalovaným v 2. rade dohodol, pretože

žalovaný mal tvrdiť, že dôjde k prepisu vozidla na jeho osobu a že na seba prevezme aj záväzky zo
zmlúv, ktoré podpísala. Otec žalovanej S. tiež vypovedal, že v mene dcéry sa so žalovaným dohodol,
že žalovaný prevedie auto na seba, ale nevedel, že auto je vo vlastníctve leasingovej spoločnosti.
Z uvedeného je zrejmé, že splnomocnenie zo dňa 24.1.2007 vyjadrovalo vôľu žalovanej a jej cieľom
podľa zhodnej výpovede žalovanej a jej otca bolo previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu zo
žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2. rade. Žalovaná tak udelila plnú moc s rozsiahlymi oprávneniami

pre splnomocnenca, okrem iného aj na predaj motorového vozidla napriek tomu, že musela vedieť, že
nie je jeho vlastníčkou. Preto je potrebné plnú moc žalovanej v 1. rade zo dňa 24.1.2007 považovať
za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná v rozpore
s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka nakladala s vecou, ktorá jej nepatrí. Konanie žalovanej
je preto možné kvalifikovať ako zavinené protiprávne konanie. V tomto kontexte súd poukazuje na

výpoveď žalovanej pred vyšetrovateľom, kde vypovedala, že na povinnosť zaevidovať motorové vozidlo
ju upozornila aj leasingová spoločnosť, teda o tejto povinnosti vedela a z upozornenia leasingovej
spoločnosti tak musela aj vedieť, že motorové vozidlo patrí jej. Napriek tejto vedomosti udelila plnú
moc žalovanému v 2. rade dňa 24.1.2007 v rozsahu, aký udelila a tým umožnila žalovanému zapísať
ju ako vlastníčku motorového vozidla v Michalovciach a následne uzavrieť kúpnu zmluvu na motorové

vozidlo so žalobcom.

39.Preto všetky právne úkony týkajúce sa motorového vozidla patriaceho leasingovej spoločnosti
vykonané po udelení plnej moci žalovanou zo dňa 24.1.2007 zakladajú absolútnu neplatnosť: -
zápis vlastníckeho práva k motorovému vozidlu z pani H. na žalovanú v 2. rade vykonanú dopravným

inšpektorátom v Michalovciach dňa 12.2.2007 a následne aj uzavretie ústnej kúpnej zmluvy medzi
žalovanou v 2.rade a žalobcom o predaji motorového vozidla P. a to bez ohľadu na to, či plná moc
predložená žalobcovi žalovaným v 2.rade ku kúpnej zmluve bola žalovaným v 2.rade sfalšovaná,
pretože neplatnosť plnej moci zo dňa 24.1.2007 zakladala neplatnosť aj na ňu naväzujúcich právnych
úkonov.

40.Žalovaná sa teda vylučovala zo zodpovednosti odôvodnením, že udelila plnú moc iba na predaj
motorového vozidla s košickou a nie michalovskou značkou. Toto tvrdenie žalovanej je dokázané aj
vyjadrením notárky, ktorá podpis na splnomocnení overovala keď uviedla, že 24.1.2012 overovala
podpis na dvoch splnomocneniach pre žalovaného v 2. Rade, ale na motorové vozidlo s ŠPZ J. Súd sa

s týmto názorom žalovanej o vylúčení svojej zodpovednosti nestotožňuje a z toho dôvodu považoval
za nadbytočný aj návrh na dokazovanie, aby bolo preukázané, že plná moc, na ktorej je uvedená ŠZP
K. bola falšovaná. Oprava evidenčného čísla je zrejmá aj voľným pohľadom a keďže ŠZP K. bola podľa
evidencie vozidiel pridelená dňa 12.2.2007, nemohla byť uvedená na splnomocnení zo dňa 24.1.2007.
Základom zodpovednosti žalovanej na škode voči žalobcovi je okrem už uvedeného aj porušenie

prevenčnej povinnosti ustanovenej v § 415 Občianskeho zákonníka, pretože dala K. splnomocnenie,
ktoré umožnilo jeho ďalšie protiprávne konanie a to bez ohľadu na to, aká ŠPZ bola na splnomocnení,
čo zakladá zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmet splnomocnenia bol
zrejmý uvedením VIN čísla, farby auta a značky. Ako vyplýva z plnej moci zo dňa 24.1.2007 overovanej
u notárky, žalovaná v 1. rade splnomocnila žalovaného v 2. rade, aby ju v plnom rozsahu zastupoval

a vykonával všetky potrebné právne úkony spojené s prevádzkou, predajom, prevodom, zmenami
v evidencii a prevzatím finančných prostriedkov týkajúcich sa nižšie uvedeného motorového vozidla
J. značky P. F. farby, VIN 1P.. Urobila tak napriek tomu, že musela vedieť, že vozidlo je majetkom
leasingovej spoločnosti, pretože o tom svedčí obsah zmlúv, ktoré u sprostredkovateľa podpísala. V
tomto kontexte neobstojí jej obrana, že chcela mať od D. „pokoj“ a že sa jej vyhrážal, že v opačnom

prípade bude mať problémy, pretože auto je písané na ňu, resp. že obsah splnomocnenia nepoznala.
Tak široko koncipovanou plnou mocou dala žalovanému v 2. rade neobmedzený priestor pre nakladanie
s motorovým vozidlom, ktoré jej nepatrilo a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Udelenie plnej moci
priamo súviselo so škodou, ktorá žalobcovi vznikla, aj keď nie je preukázané, že mala úmysel poškodiťpráve žalobcu. Konanie žalovanej vzhľadom na zistený skutkový stav je potrebné kvalifikovať vo vzťahu
k ustanovenia § 415 ods. 1 Občianskeho zákonníka minimálne ako nevedomú nedbanlivosť, pretože
ak uzavrela leasingovú zmluvu, vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery mala vedieť, že

udeľuje plnú moc na nakladanie s vecou, ktorá jej nepatrí a tým môže spôsobiť škodu. V tejto súvislosti
súd poukazuje na právnu teóriu, podľa ktorej príčinou vzniku škody môže byť aj iná príčina, pričom
platí, že príčina príčiny sa považuje tiež za príčinu vzniku škody. V takom prípade je potrebné zisťovať
dôležitosť týchto príčin na samotný vznik škody u poškodeného. V súdenej veci to znamená, že aj keď
možno žalovaná nemala úmysel poškodiť priamo žalobcu, svojim konaním žalobcovi škodu v konečnom

dôsledku spôsobila.

41.Právna teória v prípade zavinených protiprávnych konaní aj v prípade občianskoprávnych vzťahov
udáva, že za zavinené konanie je potrebné považovať nie len porušenia zákona a iných právnych
predpisov, ale aj zmluvnej povinnosti, ak jeho následkom je vznik škody. Žalovaná tak porušila povinnosť

vyplývajúcu zo zákona, keď s cudzou vecou nakladala ako s vlastnou a zároveň nesplnila povinnosť
vyplývajúcu jej zo zmluvy uzavretej s leasingovou spoločnosťou, a to zaevidovať motorové vozidlo
do evidencie motorových vozidiel, kde ako vlastník mala byť zapísaná leasingová spoločnosť a ako
držiteľka žalovaná v 1. rade. Nesplnením povinnosti zo zmluvy umožnila žalovaná konanie, ktoré viedlo
k vzniku škody na úkor žalobcu. Súd preto nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 420 ods.

3 Občianskeho zákonníka, a ktoré by preukazovali, že žalovaná škodu nezavinila.

42.Na tomto mieste je tak v zmysle pokynov odvolacieho súdu potrebné aj skúmať, či sa na vzniku škody
nemohli podieľať aj iné osoby vrátane samotného žalobcu. Z vykonaného dokazovania súdu takéto
závery nevyplývajú. V rámci prevenčnej povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, sa

od konajúcej osoby vyžaduje, aby zachovala maximálnu možnú mieru opatrnosti, ktorú možno od nej
vzhľadom na okolnosti vyžadovať. V konaní nie je sporné, že predmetom právnych úkonov žalobcu bola
kúpa motorového vozidla značky P. V čase, keď žalovaný v 2. rade uzatváral so žalobcom kúpnu zmluvu,
bolo motorové vozidlo evidované na žalovanú v 1.rade na Dopravnom inšpektoráte v Michalovciach
s ŠPZ K. Vlastníctvu žalovanej tak svedčil zápis v evidencii motorových vozidiel vrátane technického

preukazu.Oprávnenienakladaťsvozidlomvmenežalovanejv1.radežalovanýv2.radepreukázalplnou
mocou zo dňa 24.1.2017. Žalobca tak vychádzal pri uzatváraní zmluvy v dobrej viere z evidencie vedenej
orgánom štátu, ktorá vlastnícke právo žalovanej v 1. rade k motorovému vozidlu osvedčovala. Podľa
názoru súdu si žalobca iným spôsobom ani nemal možnosť vlastníctvo žalovanej overiť, a neboli zistené
ani dôvody, pre ktoré by mal mať žalobca pochybnosti o pravosti splnomocnenia. Podľa názoru súdu tak

žalobca zachoval dostatočnú mieru opatrnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy a nemohol zo žiadnych iných
okolností predpokladať, že zápisy v evidencii motorových vozidiel nezodpovedajú skutočnosti. Nemôže
niesť ani zodpovednosť za to, že žalovaná nepostupovala pri evidovaní motorového vozidla tak, ako jej
ukladala zmluva.

43.Žalovaná ďalšiu obranu postavila na tvrdení, že nemala úmysel žiadne auto kupovať ani predávať,
neuzavrelažiadnuzmluvuažebolizneužitéjejosobnéúdaje,kvôličomuajpodávalatrestnéoznámenie.

44.Pokiaľideotvrdeniežalovanej,že nemalaúmyselžiadneautokupovať,totojevyvrátenévýpoveďami
svedkov manželov H., ktorí zhodne vypovedali, že motorové vozidlo si bola u nich aj so žalovaným v

2. rade obzrieť žalovaná v 1. rade. Dokonca si ho bola prezrieť aj v autobazári. Svedkyňa J. a žalobca
vypovedali, že K. sa mal vyjadrovať v tom zmysle, že auto je síce pre neho, ale bude evidované na meno
N. Žalovaná preto musela byť minimálne informovaná o tom, že vozidlo P. bude predmetom kúpy a že
ona bude vystupovať ako kupujúca. Následne uzavretie zmlúv s leasingovou spoločnosťou svedčia o
tom, že s takýmto postupom súhlasila. Výsledky znaleckého dokazovania z trestného konania potvrdili,

že zmluvy s leasingovou spoločnosťou podpísala žalovaná. Na tomto mieste súd poukazuje na obranu
žalovanej,ktorátvrdila,žepodoručenízmlúvzleasingovejspoločnostizistila,žeideozmluvy,naktorých
nie je jej podpis a že žiadne takéto zmluvy nepodpisovala. Jej tvrdenie vyvrátili výpovede svedkov, a to
pani H. a pána K., ktorí pri podpise zmlúv boli a potvrdili, že zmluvy podpisovala. Navyše aj znalecký
posudok preukázal, že podpisy na zmluvách, ktoré boli predmetom skúmania, sú podpismi N.. Žalovaná

sa bránila aj tým, že zaplatila splátku za úver na nátlak banky. Vyžadovanie plnenia zo zmluvy, ktorú
uzavrela, nie je možné považovať za nátlak a je právom veriteľa plnenia sa domáhať.45.Žalovaná tiež tvrdila, že vzhľadom na svoje zdravotné problémy nevedela, čo podpisuje, že sa
dostáva do stavu, keď nie je schopná riadne vnímať okolie a posúdiť svoje správanie, je preto namieste
podľa pokynu odvolacieho súdu vyhodnotiť konanie žalovanej aj z hľadiska náležitosti právneho úkonu

podľa§37Občianskehozákonníka.Podľaodseku1citovanéhoustanovenia právnyúkonsamusíurobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Tak, ako odôvodňoval aj odvolací súd, sloboda
a vážnosť sú základnými náležitosťami vôle. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením
alebo psychickým donútením. Nedostatkom slobody vôle je pritom iba konanie pod nedovoleným
nátlakom, ktoré môže byť priame fyzické donútenie a bezprávna vyhrážka. Žalovaná netvrdila, že by

bola pri uzatváraní zmlúv v autobazáre pod niečim nátlakom, a teda nešlo o prejav jej vôle. Jej obrana
spočívala v tom, že nič nepodpisovala, resp. bola dezorientovaná a podpisovala zmluvy iba ako svedok.

46.Pokiaľ ide o uzavretie leasigovej zmluvy, úverovej zmluvy, poistnej zmluvy či zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva, podpísanie týchto zmlúv žalovanou potvrdili znalecké posudky
vykonané v rámci trestného konania. Nespôsobilosť vykonať tieto právne úkony pre tvrdenú

dezorientáciu žalovanej pre zdravotné problémy vylúčil znalecký posudok, teda žalovaná v 1. rade
bola v čase ich uzavretia na takéto úkony spôsobilá. Súd k tejto časti obrany už v pôvodnom
rozhodnutí poznamenával, že u žalovanej išlo o niekoľko úkonov, ktoré neboli vykonané v jednom
čase a ani v jeden deň (návšteva manželov H., návšteva F., následné podpisanie zmlúv v tejto firme,
napísanie splnomocnenia, návšteva notárky), preto súd neuveril ani tejto obrane žalovanej, pretože

každý právny úkon, s ktorým by bola spojená jej osobná zodpovednosť, zdôvodňovala dezorientáciou
kvôli zdravotnému stavu. Dezorientáciu netvrdili ani vypočutí svedkovia a svedok H. vypovedali, že pri
podpise zmlúv žalovaná pôsobila normálne a nevykazovala znaky nejakého poruchového správania.
Tento záver súdu potvrdil aj znalecký posudok, ktorý dezorientáciu žalovanej vylúčil. Podľa znaleckého
posudku je u žalovanej diagnostikované ochorenie diabetes melitus I. stupňa, ktoré za určitých

okolnosti môže mať vplyv na správanie žalovanej a jej rozpoznávacie schopnosti. Konštatoval však,
že u žalovanej k rozvoju hypoglykemickej ani hyperglykemickej kómy, kedy dochádza k poruchám
koncentrácie a neschopnosti reagovať v čase spáchania skutku určite nedošlo, a takýto stav by si
muselo všimnúť aj okolie. Ak aj došlo ku krátkodobej a nezávažnej hypoglykémi, počas ktorej mohla byť
obžalovaná zneužitá na protiprávny čin, v krátkej dobe do l hodiny muselo zákonite dôjsť k precitnutiu,

počas ktorého si musela uvedomiť charakter svojich skutkov jednotlivo, ale aj charakter celého sledu
skutkov, ktorými zavŕšila spáchanie činu. Nepripadá do úvahy, aby mala amnéziu špeciálne na úkony
dokazujúce jej spolupáchateľstvo na stíhanom skutku, keď ich aj s odstupom času dokáže relatívne
podrobne popísať, rovnako časové súvislosti a iné podrobnosti konania jednotlivých účastníkov.

47.V rámci trestného konania bolo vykonané aj znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či žalovaná
v čase spáchania skutku vedela rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a vedela svoje konanie
ovládať s cieľom zistiť trestnú zodpovednosť žalovanej, ktorá okolnosť by mohla mať za určitých
okolností aj vplyv na posudzovanie zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu. Závery znaleckého
posudku však boli také, žalovaná v čase spáchania skutku vedela rozpoznať nebezpečenstvo svojho

konania a vedela svoje konanie ovládať a chápe zmysel trestného konania.

48.V konaní nebolo ani zistené, že by žalovaná konala pod nátlakom inej osoby alebo aby jej v tejto
súvislosti bolo vyhrážané. Žalovaná síce tvrdila, že bola donútená žalovaným v 2. rade, ale iba pokiaľ
ide o podpísanie splnomocnenia na predaj motorového vozidla, lebo ako tvrdila chcela mať od D. „pokoj“

a že sa jej vyhrážal, že v opačnom prípade bude mať problémy, pretože auto je písané na ňu. Na druhej
strane tvrdila, že takýto postup dohodol jej otec so žalovaným za účelom prepísania motorového vozidla
na jeho osobu po zistení problémov s leasingovou spoločnosťou.

49.Hodnotiť právny úkon uzavretia zmlúv v autobazári z hľadiska simulácie právneho úkonu je možné

na základe skutkových tvrdení svedka H., ktorý uvádzal, že o motorové vozidlo prejavil záujem sám
žalovaný v 2. rade, ale vozidlo malo byť zapísané na meno žalovanej kvôli jeho problémom s manželkou.
V takom prípade by úmysel nadobudnúť vlastnícke právo k motorovému vozidlu patril žalovanému v 2.
rade. Pokiaľ ide o simulované právne úkony, v súdenej veci je potrebné vychádzať z ustanovenia § 41a
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,

platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. V
prípade zmlúv uzavretých s leasingovou spoločnosťou sa z uvedeného dôvodu ani nemožno dovolávať
neplatnosti týchto zmlúv, pretože neplatnosť právneho úkonu je podmienená vedomosťou účastníkazmluvy o tom, že ide o zastretý právny úkon. Leasingová spoločnosť ako účastník zmlúv uzavretých v
autobazári nemala vedomosť o tom, že žalovaná nemá skutočný záujem o kúpu motorového vozidla,
keď zmluvy uzatvárala.

50.Žalovaný v 2. rade sa konania pred súdom pôvodne nezúčastnil. Z jeho vyjadrení pred súdom
dňa 1.7.2019 nevyplynuli žiadne nové skutkové tvrdenia, ktoré by súdu neboli známe už z doteraz
vykonaného dokazovania. Jeho výpoveď pokiaľ ide o skutkové tvrdenia bola v podstate zhodná s
výpoveďou pred vyšetrovateľom. Pri posudzovaní jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi

vychádzal súd už pri prvom rozhodovaní z jeho výpovedí pred vyšetrovateľom a z výsluchu žalobcu
a svedkov v tomto konaní. Tak ako v prípravnom trestnom konaní aj pred súdom dňa 1.7.2019 tvrdil,
že konal na základe príkazov žalovanej v 2. rade a že motorové vozidlo chcela predať sama žalovaná,
preto ho ponúkol manželom H. a oznámil žalovanej, že má kupca. Na základe toho mu žalovaná udelila
plnú moc na predaj motorového vozidla. Tvrdil, že nevedel, že auto patrí leasingovej spoločnosti. Jeho
výpoveďvšakvyvraciavýpoveďsvedkaH.,ktorýuviedol,žežalovanýprejavilzáujemokúpumotorového

vozidla na meno žalovanej v 1. rade cez leasingovú spoločnosť, preto predaj sprostredkoval cez jeho
priateľa majiteľa autobazáru pána K.. S obsahom plnej moci sa súd vyporiadal vyššie, súd má preto
pochybnosti o jeho tvrdení, že predať motorové vozidlo chcela sama žalovaná. Žalovaná mala úmysel
predať motorové vozidlo, ale samotnému žalovanému, pretože si myslela, že sa tak dajú do poriadku jej
záväzky z úverovej a leasingovej zmluvy. Tento úmysel potvrdil aj otec žalovanej, keď o takomto postupe

so žalovaným rokoval. Ako vyplynulo z dokazovania, žalovaný sám ponúkol žalobcovi motorové vozidlo
P. na predaj, sám sprostredkoval jeho predaj, sprostredkoval zmeny v evidencii motorových vozidiel,
prevzal finančnú hotovosť za F. od žalobcu a to napriek tomu, že vedel, že vozidlo P. nepatrí žalovanej
v 1. Rade.

51.Odvolací súd ďalej vytýkal prvému rozhodnutiu, že súd nekvalifikoval jednotlivé právne úkony po
skutkovej i právnej stránke, t.j. aby zistil ich obsah, a to i pomocou výkladových pravidiel podľa § 35 ods.
2 a 3 Občianskeho zákonníka v súlade so stavom, ktorý tu existoval v dobe ich zmluvného dojednania.

52.Pokiaľ ide o zmluvy uzatvárané v autobazári, s ich platnosťou sa súd vyporiadal vyššie a taktiež s

plnou mocou zo dňa 24.1.2007. K ostatným právnym úkonom, ktoré nasledovali po ich uzavretí súd
uvádza, že posudzovať samostatne platnosť jednotlivých právnych úkonov má svoje opodstatnenie iba
vo vzťahu k osobe, ktorá by mohla byť čiastkovými neplatnými právnymi úkonmi dotknutá a poškodená.
V súdenej veci takéto poškodenie prichádza do úvahy iba u žalobcu, ktorý pri uzatváraní kúpnej zmluvy
vychádzal v dobrej viere z údajov dostupných z evidencie motorových vozidiel. Podľa názoru súdu

v súdenej veci nie je možné jednotlivé právne úkony hodnotiť z hľadiska ich prípadnej platnosti
samostatne vzhľadom na to, že predmet vlastníctva bol iba žalobcovi ako jemu nepatriaci odobratý
orgánmi činnými v trestnom konaní a navrátený leasingovej spoločnosti a iným osobám ako žalobcovi
žiadna ujma nevznikla. Otázka vlastníctva je tak vyriešená a žalobca sa ani vlastníctva motorového
vozidla nedomáha, pretože motorové vozidlo vydal orgánom činným v trestnom konaní a žiada za neho

iba náhradu. Je preto namieste posúdiť iba následok neplatnosti právnych úkonov, čo v tomto prípade
bola škoda na úkor žalobcu.

53.V konaní tak bola dokázaná aj príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných a škodou vzniknutou
žalobcovi. Dôsledkom protiprávnych úkonov žalovaných bolo odobratie motorového vozidla žalobcovi

orgánmi polície, ktoré nadobudol na základe neplatnej kúpnej zmluvy. Výška škody v konaní
nebola sporná. Cena vozidla P. bola potvrdená výpoveďou samotného žalovaného v 2. rade pred
vyšetrovateľom ako aj výpoveďami manželov H., ktorým vozidlo pôvodne patrilo. V konečnom dôsledku
dohodu o takejto cene tvrdí aj sám žalobca a tak bola ustálená aj v rámci prebiehajúceho trestného
konania. Kúpna cena vozidla R. v sume 90 000,00 Eur bola započítaná na cenu motorového vozidla

F. v sume 60 000,00 Eur pôvodne patriaceho žalobcovi, preto žalobca doplatil zvyšok kúpnej ceny 30
000,00 Eur, ktorá predstavuje škodu uplatnenú v tomto konaní.

54.Súd preto vyhodnotiac dokazovanie dospel k záveru, že obaja žalovaní spoločným konaním spôsobili
žalobcovi škodu vo výške 30 000,00 Eur z dôvodov vyššie uvedených a túto škodu sú povinní zaplatiť

žalobcovi spoločne a nerozdielne.

55.K ostatným vyjadreniam žalovanej v konaní súd udáva, že pokiaľ ide o pokračovanie v konaní napriek
právoplatnému uzneseniu o prerušení konania, hlavným dôvodom na jeho prerušenia bol najmä pokynodvolacieho súdu o tom, aby sa zistilo, aké boli dohody týkajúce sa kúpy vozidla medzi žalovanými.
Keďže žalovaný v 2. rade sa pojednávaní nezúčastňoval a iným spôsobom nebolo možné jeho účasť
zabezpečiť, súd zvolil možnosť vyčkania právoplatného rozhodnutia vo veci XT/XXX/XXXX, pretože toto

konanie mohlo definitívne vyriešiť otázku zavineného konania oboch žalovaných. K námietke žalovanej,
že žalovaný v 2. rade bol vo výkone trestu už v čase rozhodnutia súdu o prerušení konania dňa
12.6.2014, resp. v čase rozhodnutia odvolacieho súdu 12.8.2015 súd uvádza, že žalovaný v 2. rade
v čase rozhodovania oboch súdov vo výkone trestu nebol, pretože jeho výkon nastúpil až 2.12.2015.
Keďže zo správ Okresného súdu Košice II. bolo zrejmé, že trestné konanie vedené pod sp.zn. XT/XXX/

XXXX. nebude vo vzťahu k žalovanej v 1. rade právoplatne ukončené ani do ukončenia výkonu trestu
žalovaného dňa 16.12.2021 a hrozila aj možnosť podmienečného prepustenia žalovaného z výkonu
trestu, súd považoval za potrebné pokračovať v konaní, pretože po predchádzajúcich skúsenostiach s
predvolávaním žalovaného v 2. rade sa oprávnene domnieval, že predvolania súdu nebude rešpektovať
a neúspešné boli aj pokusy o jeho predvedenie.

56.Žalovaná podaním zo dňa 26.6.2019 navrhla v konaní ako dôkaz zabezpečiť originály plných mocí
z 24.1.2007 ako aj zabezpečiť informácie o výsledku vyšetrovania npor. A.. Súd sa s existenciou
plných mocí a ich hodnotením pre toto konanie aj vzhľadom na tvrdenú manipuláciu vysporiadal v
odôvodnení rozsudku a zabezpečenie ich originálov vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval za
potrebné. Podania žalovanej v konaní aj s tam obsiahnutými dôvodmi a návrhmi sú svojim obsahom

zamerané pre preukázanie, že žalovaná nespáchala skutok, ktorý sa jej v podanej obžalobe kladie za
vinu. Úlohou súdu v tomto konaní nie je preukazovať nevinu žalovanej v trestnom konaní, ale posúdiť jej
zodpovednosť vo vzťahu k žalobcovi podľa predpisov občianskeho práva. Ani prípadný oslobodzujúci
rozsudok vo vzťahu ku skutkovej podstate trestného činu nemôže byť jediným dôvodom na vylúčenie
žalovanej zo zodpovednosti podľa predpisov občianskeho práva v súdenej veci.

57.Žalovaní svoj záväzok voči žalobcovi doposiaľ nesplnili, preto je dôvodný aj jeho nárok na úroky z
omeškania.Žalobcavyzvalžalovanúnazaplateniesumy2987,45Eurlistomzodňa23.9.2008aposkytol
jej lehotu na plnenie 7 dní, ktorá uplynula 2.10.2008. Žalovaní sú tak od 3.10.2008 v omeškaní s plnením
záväzku (§ 563 Občianskeho zákonníka). Požadovaná výška úrokov z omeškania 8,5 % je v súlade s

ustanovením § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinnému k 3.10.2008 (2 x 4,25%). Súd preto
zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2987,45 Eur spolu s úrokom z
omeškania 8,5% ročne od 3.10.2008 do jej zaplatenia.

58.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo

veci plný úspech a na ich úhradu zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne. O výške trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.