Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2022

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 7C/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320200765
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Vojtášová
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2022:5320200765.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobkyne: Z. H., F.. D., D.. XX.
XX. XXXX, N. XXX XX P. XXXX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Štefan Strýček, advokát, so
sídlom F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 942 987, proti žalovanej: V. D., F.. Š., D.. XX. XX. XXXX,
N. XXX XX P. XXXX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Jana Hanuláková, DiS., advokátka, so
sídlom kancelárie Matičné námestie 1427, 022 01 Čadca, IČO: 42 219 752, o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do výlučného vlastníctva za náhradu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k parcele CKN č. XXXX/X
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 m2, ktorá je zapísaná na Liste vlastníctva
č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Čadca, Katastrálnym odborom, pre kat. územie P., P. P., okres
Čadca a k parcele CKN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2,
ktorá je zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Čadca,
Katastrálnym odborom, pre kat. územie P., P. P., okres Čadca, z r u š u j e a vyporiadanie

v y k o n á v a tak, že obidve parcely p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej z titulu náhrady za
spoluvlastnícke podiely na parcele EKN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
7 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Čadca, Katastrálny odbor
pre obec P., G.. Ú. P., okres Čadca a parcele EKN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 6 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným úradom
Čadca, Katastrálny odbor pre obec Oščadnica, kat. územie Oščadnica, okres Čadca, sumu 54,70 €, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyni s a voči žalovanej náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovanej k
parcele CKN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 m2, ktorá je zapísaná na LV č.

XXXXX, kat. územie P., P. P., okres Čadca a k parcele CKN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 6 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXXX, kat. územie P., P. P., okres Čadca a prikázania
obidvoch nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá bude povinná zaplatiť žalovanej z
titulu náhrady za spoluvlastnícke podiely na obidvoch parcelách spolu sumu 54,70 €. V žalobe uviedla,
že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/20 na parcele CKN č. XXXX/X a v podiele 1/3 na parcele
CKN č. XXXX/X. Predmetné parcely užíva ako prístupový chodník ku svojim nehnuteľnostiam a prístup

k nehnuteľnostiam svojej rodiny. Tieto parcely užíva výlučne so svojou rodinou a nikto si do týchto
nehnuteľností nerobil žiadne nároky. V minulosti boli nehnuteľnosti využívané ako prístup pre vlastníkov
okolitých parciel, a to pešo, aj s dobytkom. Posledných 30 - 40 rokov využíva tento chodník žalobkyňa ajejrodinaakoprístupkrodinnýmdomomR.V.V.(N.),R.V.(H.),R.M.(X.)V.O.O.(krstnámama)ataktiež
ho využíva O. M. na prístup k svojim parcelám a súhlasí, aby výlučnou vlastníčkou sa stala žalobkyňa.
Na základe spoluvlastníckych podielov pripadá na parcele CKN č. XXXX/X z celkovej plochy 7 m2 na

žalobkyňu podiel vo výmere 0,06 m2 a na žalovanú pripadá podiel o výmere 6,94 m2 a na parcele
CKN č. XXXX/X z celkovej plochy 6 m2 pripadá na žalobkyňu podiel vo výmere 2 m2 a na žalovanú
pripadá podiel o výmere 4 m2. Žalobkyňa navrhla, aby súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
vychádzala z ceny 5,- €/m2. Žalobkyňa realizuje svoje právo vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva
na nehnuteľnosti, ktorú aj reálne užíva, zároveň si plní povinnosť o nehnuteľnosť sa starať. Poukázala

na to, že sú naplnené predpoklady pre prikázanie veci do jej vlastníctva, predovšetkým s ohľadom na
to, že nehnuteľnosť užíva. Zo strany žalobkyne nie je záujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve
so žalovanou a reálne rozdelenie, resp. iný spôsob vyporiadania, by nebol vhodný.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žaloba žalobkyne je účelová, nedôvodná a najmä zavádza
súd, pričom s touto v celom rozsahu nesúhlasí a ani s navrhovanou sumou 5,- €/1 m2. Účelovosť

ako aj zavádzanie súdu žaloby vidí najmä v tom, že žalobkyňa uvádza samé klamstva, najmä čo sa
týka skutočností, že žalované nehnuteľností užíva ako prístupový chodník ku svojim nehnuteľnostiam
a prístup k nehnuteľnostiam svojej rodiny. Ďalej uvádza, že nik si nerobil žiadne nároky do týchto
nehnuteľností a v minulosti boli užívané ako prístup pre vlastníkov okolitých parciel. Žalobkyňa žalované
nehnuteľností žiadnym spôsobom neužívala. Predmetné pozemky užívala rodina Š. a s ich súhlasom

užívali z jednej strany krstná mama a zo strany druhej teta V. R. V. X. M. R.. Neobstojí teda tvrdenie,
že predmetné nehnuteľností užíva aj M. O., nakoľko tento využíva pre prístup inú parcelu. Poukázala
na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže jej právni predchodcovia žalované nehnuteľnosti
užívali, ako aj skutočnosť, že je väčšinovou vlastníčkou a podáva vzájomnú žalobu.

3. Žalovaná vo Vzájomnej žalobe, ktorá tvorila prílohu vyjadrenia k žalobe, navrhla, aby súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo k tým istým nehnuteľnostiam - parcele CKN č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 7 m2, zapísanej na LV č. XXXXX a parcele CKN č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 6 m2, zapísanej na LV č. XXXXX, k.ú. P., nehnuteľnosti prikázal do výlučného
vlastníctva žalovanej a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady za spoluvlastnícke

podiely sumu 10,29 €. Uviedla, že má právny záujem na vysporiadaní vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam z dôvodu účelného využitia pozemkov, platenia daní a rozhodovania o nakladaní s
týmitopozemkami.Žiada,abysúdrozhodolozrušeníavyporiadanípodielovéhovlastníctvakpozemkom
v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prikázal pozemky do jej vlastníctva a takto vyporiadal
zaniknuté spoluvlastnícke vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou. Navrhla za predmetné spoluvlastnícke

podiely vyplatiť žalobkyni náhradu stanovenú žalobkyňou vo výške 5,- €/1m2.

4. Žalobkyňa v replike a vo vyjadrení k vzájomnej žalobe uviedla, že žalovaná nemohla nadobudnúť
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe vydržania, nakoľko tieto nehnuteľnosti nikdy
neužívala a nikdy nemohla byť v dobrej viere, že tieto nehnuteľnosti jej patria. Rodina Š. nikdy predmetné

nehnuteľnosti nevlastnila a ani neužívala, toto je klamstvo zo strany žalovanej. Matka žalovanej p. Š.
nebola ani podielovým spoluvlastníkom na predmetných nehnuteľnostiach. Chodník užívali už rodičia
žalobkyne, skôr, ako bol postavený rodinný dom matky žalovanej. O tom, že chodník využívali už rodičia
žalobkyne, svedčí aj tá skutočnosť, že na oplotení jej domu je bránka, ktorá umožňuje vstup na daný
chodník. Táto bránka je vybudovaná už od doby výstavby ich rodinného domu a slúži výlučne na prístup

na tento chodník. Chodník využíva so svojou rodinou od detstva na prístup ku svojej rodine, krstnej
mame p. O. a tete p. R.. Tvrdenie žalovanej, že tieto nehnuteľnosti užíva, je absolútnym klamstvom,
nakoľko na tieto nehnuteľnosti nemá ani žiaden prístup. Chodník bol udržiavaný výlučne jej rodinou a
hlavne jej ujom M. R.. Tvrdenia žalovanej v jej vyjadrení, ako aj vo vzájomnej žalobe, sú čisto účelové a
zavádzajú súd, nakoľko sú nepravdivé s cieľom poškodiť a ubližovať žalobkyni a jej rodine. Klamstvom

je aj tvrdenie žalovanej, že predmetnú nehnuteľnosť užívala rodina Š. a s jej súhlasom krstná mama
a z druhej strany teta V. R. V. X. R.. Rodina Š. tieto nehnuteľnosti neužívala, a preto ani nemohla dať
nikomu súhlas s užívaním. Žalovaná a jej rodina nemajú ani žiaden prístup na tento chodník. Celé ich
konanie je účelové. Tento prístupový chodník užíva denne aj s deťmi z dôvodu obavy o ich zdravie a
životy, nakoľko majú obavu chodiť po hlavnej prístupovej ceste, pretože sú tam pustené psy žalovanej

a jej matky. Približne pred 3 rokmi ich pes veľmi vážne pohrýzol jej syna Š.. Aj napriek tomuto incidentu,
tento pes stále behal voľne po ceste, i keď na polícii vypovedali, že ho utratili. Potom si zadovážili
ďalšieho psa, ktorý taktiež behá voľne po prístupovej ceste. 2 týždne po pohryzení jej syna bola na
hlavnej prístupovej ceste napadnutá žalovanou a jej matkou. Na zranenia spôsobené týmto napadnutímbola hospitalizovaná 12 dní v nemocnici. Žalovaná nikdy predmetnú parcelu neužívala, ani jej právni
predchodcovia, nikdy sa o túto nehnuteľnosť nestarala, ani ju neudržiavala, preto aj titul nadobudnutia
osvedčenie vyhlásenia o vydržaní je protiprávny, nakoľko nemohla vydržaním nadobudnúť vlastníctvo

k nehnuteľnostiam, ktoré nikdy neužívala a vedela, že jej nepatria. Nie sú splnené základné zákonné
predpoklady na vydržanie, a preto titul nadobudnutia osvedčenie vyhlásenia o vydržaní D. XXX/XXXX
nemal byť vôbec vydaný. Navrhla, aby súd vzájomnú žalobu zamietol.

5. Žalovaná v duplike uviedla, že žalobkyňa uvádza opätovne skutočnosti týkajúce sa užívania

sporných nehnuteľností. Opäť uvádza, že matka žalovanej nikdy neužívala predmetné pozemky a
navyše nebola ani podielovým spoluvlastníkom. Žalobkyňa žalované nehnuteľností žiadnym spôsobom
neužívala. Pokiaľ žalobkyňa uvádza opätovne skutočností čo sa týka užívania, mala podať žalobu o
určenie vlastníckeho práva a preukázať skutočné užívanie. Uviedla, že zotrváva na svojej podanej
žalobe, nakoľko je väčšinovou podielovou vlastníčkou, domáha sa zrušenia a vyporiadania podielového
vlastníctva prikázaním veci do jej výlučného vlastníctva za náhradu.

6. Žalovaná vzniesla procesný návrh, označený ako Vzájomná žaloba. V konaniach, kde určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, napr. v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako je to v tomto prípade, nemožno za vzájomnú žalobu
považovať prejav vôle žalovaného, ktorým sa domáha iného spôsobu usporiadania ako žalobca. Preto

súd tento návrh žalovanej podľa jeho obsahu nepovažoval za vzájomnú žalobu, ale za iný spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhovala žalovaná, a to tak, že nehnuteľnosti navrhla
prikázať do jej výlučného vlastníctva za náhradu 5,- €/m2. Z tohto dôvodu o tomto návrhu žalovanej
označenom ako Vzájomná žaloba, procesne nerozhodoval.

7. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že chodník užívali pred viac ako 50 rokmi jej starí rodičia, potom
jej rodičia, krstná mama, teta a ona so súrodencami ho užíva od narodenia. Ku chodníku majú z ich
rodinného domu bránku, ktorá má 45 rokov. Cez tento chodník sa dá dostať len k jej krstnej mame, ujovi
a tete a od nich potom na hlavnú cestu, nikde inde sa cez chodník dostať nedá. Keby žalovaná chcela
cez chodník prejsť, musela by ísť cez nich, cez jej pozemok a jej dvor alebo cez pozemok jej babky

alebo krstnej mamy, tety a uja. Dookola sú pozemky týchto ľudí a oni týmto chodníkom majú pozemky
spojené medzi rodinami. Chodník užíva každý deň, keď chodí do práce a z práce, jej deti chodievajú
tadiaľ do školy, aj zo školy. Tiež ho užíva jej rodina, krstná mama, krstný otec, teta a ujo, keď idú k nim. Z
ich dvora sa dá dostať na ďalšiu hlavnú cestu, ale tadiaľ sa bojí chodiť, nielen kvôli psom, ale aj pretože
ju žalovaná napadla a bola 10 dní v nemocnici. Žalovaná bola za to uznaná za vinnú v priestupkovom

konaní. Žalovaná pozemky vôbec neužíva, nemá k nim ani prístup a netreba jej ho.

8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že chodník sa neužíva tak dlho, ako uvádza žalobkyňa, užíva sa
max. 40 rokov, keď sa tam nasťahovali jej rodičia a rodičia žalobkyne. Oni v súčasnosti tento chodník
neužívajú, matke žalobkyne dovolili tento chodník užívať určitý čas, keď ešte žila. Ten chodník je

odtrhnutý z ich pozemku. V rozpore s jej dovtedajšími písomnými vyjadreniami, uviedla, že pozemok
užíva žalobkyňa, pretože všade dookola je jej rodina. Pozemok dovolila užívať matke žalobkyne ešte
jej matka, ona si dala osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, pretože chceli si už aj tento chodník ohradiť.
Chodník sa málo využíva a nesúhlasia s jeho ďalším využívaním. Nikdy netvrdila a neuviedla, že by sa
o pozemok starala, že by ho obhospodarovala.

9. Žalobkyňa navrhla a predložila tieto dôkazy: výpis z Listu vlastníctva č. XXXXX, výpis z Listu
vlastníctva č. XXXXX, fotodokumentácia, Čestné prehlásenie M. O., Čestné prehlásenie V. W.Á., Čestné
prehlásenie S. Š., Vyjadrenie obce P. Č.. M.. P.-XXXX/XXXX, mapa, Evidenčné listy č. XX, Č.. XXX, Č..
XXX, výpis z Evidenčného listu č. XXXX, ohliadka na mieste samom, výsluch svedkov M. O., V. W., A.

H., O. O., M. O.U., V. R., M. R., dopyt na Okresný úrad Čadca, Katastrálny odbor, za účelom identifikácie
sporných parciel.

10. Žalovaná navrhla a predložila tieto dôkazy: výpis z evidencie nehnuteľností, výsluch svedkov V. Š.,
V. Z., O. Č., O.Á. H..

11. Súd vykonal dokazovanie ohliadkou na mieste samom, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi,
dopytom na Okresný úrad Čadca, Katastrálny odbor, za účelom identifikácie sporných parciel a na
základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:12. Z Výpisu z Listu vlastníctva č. XXXXX mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sú
podielové spoluvlastníčky parcely CKN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2,

umiestnenej v zastavanom území obce, kat. územie P., obec P., okres Čadca. Podľa legendy je
spôsob využívania pozemku 22 - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba, cestná,
miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.
Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/3, titul
nadobudnutia: S.-XXXX/XXXX, Kúpna zmluva zo dňa 12. 06. 2018 - 521/2018. Žalovaná je podielovou

spoluvlastníčkoupredmetnejnehnuteľnostivspoluvlastníckompodiele2/3,titulnadobudnutia:R.-XXXX/
XXXX-Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní zo dňa 09. 12. 2019, sp. zn. D. XXXXX/XXXX, D. XXX/XXXX-
XXX/XXXX.

13. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXXX mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sú podielové
spoluvlastníčky parcely CKN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 m2, umiestnenej v

zastavanom území obce, kat. územie P., P. P., okres Čadca. Rovnako i pri tomto pozemku je legenda
spôsobu využívania pozemku 22 (tzn. pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba, cestná,
miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti).
Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/20, titul
nadobudnutia je rovnaký ako pri parcele CKN č. XXXX/X. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou

predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 119/120, titul nadobudnutia je tiež rovnaký ako pri
parcele CKN č. XXXX/X.

14. Z Geometrického plánu č. XXX/XXXX, vyhotoveného O. - geodet, F. XXXX, F. XXX XX, IČO: 34 929
487, dňa 19. 10. 2018, úradne overeného L.. M. A. dňa 16. 11. 2018 č. XXXX/XXXX, vyplýva, že parcela

CKN č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 39 m2, bola rozdelená na parcely CKN č. XXXX/X o výmere
26 m2, CKN č. XXXX/X o výmere 7 m2 a CKN č. XXXX/X o výmere 6 m2. Zároveň z neho vyplýva,
že parcela CKN č. XXXX/X o výmere 6 m2 bola vytvorená z časti parcely EKN č. XXXX, zapísanej na
LV č. XXXX a parcela CKN č. XXXX/X bola vytvorená z časti parcely EKN č. XXXX, zapísanej na LV č.
XXXX. Predmetný geometrický plán dala vyhotoviť žalovaná kvôli notárskej zápisnici, ktorou si osvedčila

spoluvlastnícke právo k parcelám (zhodné vyjadrenia zástupcov strán na pojednávaní dňa 31. 03. 2022).

15. Zo Správy Okresného úradu Čadca, Katastrálny odbor zo dňa 02. 11. 2021 vyplýva, že na základe
predbežnej identifikácie, parcela CKN č. XXXX bola po novom mapovaní priradená k parcelám EN pred
THM XXXXX, XXXXX, XXXXX (pozn. súdu: zrejme správne má byť XXXXX), XXXXX V. XXXXX. Parcely

CKN č. XXXX/X a CKN č. XXXX/X sú identické k parcelám EN pred THM XXXXX V. XXXXX. Parcely
CKN č. XXXX/X a CKN č. XXXX/X vytvorené GP č. XXX/XXXX zo dňa 19. 10. 2018, úradne overeného
pod č. XXXX/XXXX, ktorý tvorí súčasť právnej listiny č. D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, je parcela CKN
č. XXXX/X identická s časťou EKN č. XXXX a parcela CKN č. XXXX/X je identická s časťou parcely EKN
XXXX. Na priradenie parciel CKN k parcelám EN pred THM je potrebné posúdenie súdneho znalca.

16. Z Evidenčného listu č. XXXX zo dňa 02. 01. 2020 (predloženého žalobkyňou) vyplýva, že parcela
CKN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2 je zapísaná v tomto výpise z Evidenčného
listu č. XXXX a ako držiteľ alebo iná oprávnená osoba je uvedená žalobkyňa a spoluvlastníci podľa W.
XXX/XX - XX V. XXD/XXXX/XX - XX.

17. Z Evidenčných listov č. XX, Č.. XXX V. Č.. XXX (predložených žalobkyňou) vyplýva, že ako užívateľ
parcely EN pred THM č. XXXXX bol F. O., Ž.. O., F.. O., Č.. XXX, ako užívateľ parcely EN pred THM
č. XXXXX bola V. R., F.. O. Č.. XXX a ako užívateľ parciel EN pred THM XXXXX V. XXXXX bol vedený
F. O., Ž.. V., Č.. XXX.

18. Z výpisu z evidencie (predloženého žalovanou) vyplýva, že parcela EN pred THM XXXXX bola
zapísaná na Evidenčnom liste č. XXX, ktorý bol vedený na meno: Š. A., Ž.. O., Č.. XXX.

19. Na ohliadke na mieste samom súd zistil, že sporné parcely predstavujú v teréne úzky a dlhý chodník,

z dvoch strán ohraničený oploteniami, z ktorých jedno oplotenie ich oddeľuje od záhrady okolo rodinného
domu žalovanej a druhé oplotenie ich oddeľuje od pozemku svedka M. O.. Z tretej strany je chodník
ukončený bránkou, ktorá je na hranici s pozemkami krstnej mamy žalobkyne O. O. a jej manžela M. O..
Chodník sa nachádza v blízkosti rodinného domu žalobkyne i žalovanej. Žalobkyňa má priamy prístupna tento chodník, ktorý vedie k pozemkom a rodinným domom jej krstnej mamy O. O. s manželom M.
O. a jej tete V. R., cez ktoré vedie ďalší chodník až na hlavnú cestu v obci. Z ohliadky na mieste samom
bola vyhotovená fotodokomentácia. Zároveň na ohliadke boli vypočutí viacerí svedkovia.

20. Svedkyňa V. W., ktorá býva v danej lokalite, uviedla, že sporné pozemky, teda chodník, užívali všetci,
ktorí tam mali záhony, a to U., A., R., O., ale aj ostatní, ktorých mená nevie. Všetci, ktorí mali záhony po
pravej strane, tak popúšťali časť zo svojho záhona, aby tam mohol vzniknúť chodník, aby im sa tadiaľ
dalo chodiť. Žalobkyňa už dávno užíva tento chodník, aby prešla zo svojho domu do ďalšieho domu.

Chodník bol oddelený medzou niekde na mieste, kde je teraz oplotenie, toto je ale posunuté tak, že
chodník je zúžený. Žalovaná ani jej matka chodník neužívajú.

21.SvedkyňaO.H.,ktorátiežbývavdanejlokalite,azároveňjevzdialenárodinažalovanej(ichprababky
boli sestry), tiež uviedla, že ako je chodník, tak z jednej aj z druhej strany boli kedysi záhony a chodievali
tam len ľudia, ktorí tam mali záhony. Ploty tam ešte neboli, nebolo to zahradené, ale po chodníku sa

prechádzalo, užívali ho všetci, čo chodili ku záhonom. Neskôr už nechodili, chodil len pán Š., otec
žalovanej, preto je toho názoru, že si to mal zahradiť on. Tiež si myslí, že by bolo správne, aby chodník
mohli užívať všetci verejne, tie 3 domy, čo tam sú. Teraz cez chodník chodí len žalobkyňa, lebo ďalej
je to zahradené, tam majú plot O., čo je žalobkynina teta. Keby tam chodník nebol, žalobkyňa by mala
prístup k svojim tetám inakadiaľ, buď po hornej ceste, alebo naokolo - po druhej dolnej ceste.

22. Svedkyňa V. R., teta žalobkyne, uviedla, že tam býva od detstva a pamätá si, že ten chodník tam
bol. Užívajú ho stále, keď k sebe chodievajú, teda ona, jej brat, žalobkyňa, jej manžel a deti. Chodieva
tadiaľ aj krstný otec M. O. a krstná mama. Aj do budúcna by ho využívali stále. Od detstva si pamätá,
že to bolo takto zahradené a nevie pochopiť, na čo by bol žalovanej. V minulosti tam bola medza, asi

tak, že chodník bol široký asi 1 m. Keď mala asi 20 rokov, prisťahovali sa Š., postavili dom a postavili
ploty. Nevie pochopiť, na čo by bol žalovanej chodník, ona ho vôbec nevyužije, len mu robí napriek.
Keby sa potom aj hlina zosunula, ide tam odvodňovací kanál, ešte by im voda išla na záhony. Žalobkyňa
ten chodník využíva, chodí tadiaľ, aj s deťmi. Ona chodí ku žalobkyni raz za týždeň alebo raz za dva
týždne, ale jej brat chodí pravidelne každý deň.

23. Svedkyňa O. O., krstná mama žalobkyne, uviedla, že chodník je tam už 100 rokov. Ona má 82 rokov
a keď mala 5 rokov, ako dievča sa tam hrávala a už vtedy tam ten chodník bol. Užívali ho všetci - I.,
R., O. - kto tam mal nejaký pozemok, tak ho užíval, pretože vtedy tam boli záhony. Ten chodník nebol
nikdy Š.. Nie je pravda, že babka žalovanej im to dala do užívania. Bránka, ktorá oddeľuje ich pozemky

od chodníka, túto urobil jej muž asi pred 15 rokmi, pretože tam stále chodili psy žalovanej. Oni postavili
rodinný dom v 65- alebo 66-om roku, Š. postavili dom asi 8 rokov po nich, potom postavili plot tak, ako je
aj v súčasnosti. Chodník užívajú aj oni - žalobkyňa a jej deti tadiaľ chodia do školy, R., poštár, elektrikári,
lebo keby išli dookola, tak je to ďalší okruh, vyše pol kilometra. Myslí si, že do budúcna ho lepšie využije
žalobkyňa, lebo kde by tam chodila žalovaná, keď má hore dom.

24. Svedok M. O., krstný otec žalobkyne, uviedol, že chodník užíva žalobkyňa, má na to právo. Chodí
tadiaľ dole, kde majú rodinu, mali tam starých otcov. V zime sa nedá prechádzať po ceste, taktiež musia
chodiť cez chodník. On sa tam priženil v 64-om, chodník bol tak, ako je, oplotený nebol, z oboch strán
chodníka boli záhony. Neskôr sa chodník oplotil, ploty sa robili na medziach. Čiže, každý záhon končil

na medzi. Každý ohradil na svojej medzi a v strede bol chodník.

25. Svedok M.D. O., ktorý býva v danej lokalite a je vlastníkom pozemku, ktorý hraničí so spornými
pozemkami a je oddelený oplotením, pri výsluchu uviedol, že pozemok užíva žalobkyňa, lebo tadiaľ
chodí ku svojej krstnej mame a M. R.. Chodník tam bol od nepamäti, užívali ho všetci. Myslí si, že v

budúcnosti ho bude účelne využívať žalobkyňa a tiež O. a tiež R.. On staval plot, ktorý oddeľuje jeho
záhon od chodníka a staval ho tak, ako tam bol predtým starý plot. Aj Š. urobili plot tak, ako bola medza.

26. Svedkyňa V. Z., teta žalovanej, ktorá býva v danej lokalite, uviedla, že tam mali záhony a chodili tam
robiť. Chodník užíval každý, kto potreboval ísť na svoju roľu, ale nebol verejný. Chodník však bol až za

plotom, ktorý oddeľuje sporné parcely od záhonu svedka M. O. a medza, ktorá ohraničovala ich záhon
(pozn. súdu: v súčasnosti záhrada pri rodinnom dome žalovanej), bola na mieste, kde je teraz postavený
tento plot, ktorý staval otec M. O. F. O.. Tento nový chodník robila žalobkyňa, keď to zahradil F. O..27. Svedkyňa V. Š., matka žalovanej, ktorá býva spoločne so žalovanou, uviedla, že sa tam privydala v
67-om roku a v 77-om roku im svokra dala tento pozemok. V 85-om sa tam nasťahovali a potom si začali
ohrádzať. Keď robili plot, vtedy bola za ňou matka žalobkyne a prosila ju, aby jej tam nechali nejaký

chodník, aby mohla prejsť k svojej matke, ktorá bývala poniže, do tej doby, kým bude jej matka žiť. Bola
to jej len dobrá vôľa, že matke žalobkyne dovolila chodiť po tom chodník, pokým žila jej mama. Keď sa
privydala, oplotenie robili tesne popod ich medzu a druhé oplotenie tam už bolo tak, ako je teraz. V 85-
om sa tam nasťahovali a plot robili asi za 2 roky.

28. Svedkyňa O. Č., teta žalovanej, uviedla, že to bolo ich až poza plot, bola tam medza. Neboli tam
žiadne ploty, boli tam len záhony, využívali to ľudia, keď chodili k záhonom. Brat to chcel kedysi zahradiť,
ale vtedy prišla žalobkynina mama a povedala, že by chcela tadiaľ chodievať k svojej mame a oni im
v dobrej vôli dovolili tadiaľ chodiť. Nič sa nedialo, kým nepovedali, že si to chcú zahradiť a žalobkyňa
povedala, že to chce ona. Určite, nech to užíva žalovaná. Medza bola asi tak pol metra od plotu zo
strany suseda O.. Predtým tam ploty neboli, len samé záhony a po konci medze sa prechádzalo. Nebola

prítomná, keď prišla matka žalobkyne za jej bratom pýtať, aby mohla tadiaľ prechádzať. Prítomná bola
jej sestra, svedkyňa V. Z.. Prechádzalo sa po konci medze a O. tam nechal 15 cm, postavil plot trochu
nižšie, medza bola ešte do jej záhonu. Keď Š. stavali, druhý plot, ktorý postavil O., tam ešte nebol.

29. Svedok M. R., ujo žalobkyne, ktorý býva v blízkosti, uviedol, že v budúcnosti bude účelne využívať

pozemok žalobkyňa, pretože cez ten pozemok chodí k nim a aj k jeho sestre V. R.. Pozemok v súčasnosti
užíva aj on, tiež tadiaľ chodí. Od detstva si pamätá, že ten chodník tam bol stále tak, ako je aj teraz,
užívali ho všetci, ktorí chodili k záhonom. Na otázku, ktorý z dvoch plotov, ktoré ohraničujú chodník
po oboch stranách, tam bol skôr, uviedol, že skôr bol ten spodný, teda plot, ktorý oddeľuje chodník od
záhona O., predtým tam bolo pletivo. Zdá sa mu, že v minulosti bol chodník ešte širší. Š. tadiaľ nechodili,

ani chodník neudržiavali, udržiaval ho len on a žalobkyňa.

30. Svedok A. H., manžel žalobkyne a švagor žalovanej, uviedol, že tam býva 25 rokov a 25 rokov
chodníkužívajehomanželkanacestuksvojejrodine,tedakrstnejmameO.ateteR..Myslísi,žesprávne
by bolo do budúcna, aby ten chodník tam zostal. Už pred 25 rokmi to bolo tak, ako je to v terajšom stave.

Neboli žiadne spory ohľadom užívania chodníka, užívala ho jeho manželka, on, žalovanú a jej rodinu
tam nevidel, nemajú k nemu žiadnu bránku.

31. Z Čestných prehlásení V. W. V. S. Š. vyplýva, že parcela CKN XXXX v kat. území P., o výmere 39 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha, je ako chodník využívaný viac ako 80 rokov. Tento chodník využívali

vlastníciokolitýchpozemkovakoprístupksvojimpozemkompešoaajsdobytkom.Tentochodníkvznikol
z EN-parciel XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX ešte v 60-tych rokoch minulého storočia. Vzhľadom na
to, že parcely sa postupne zastavovali, v posledných 30- - 40-tych rokoch chodník využíva M. O., Č.. Z..
XXX ako prístup k pozemkom a rodina H. (predtým D.), Č.. Z.. XXXX ako prístup k starej matke R. V., Č..
Z.. XXX, tete V. R., ujovi M. R. a krstnej mame O. O., Č.. Z.. XXXX. Zároveň čestne prehlásili, že údaje

sú pravdivé, im osobne známe, nakoľko bývajú v blízkosti uvedenej nehnuteľnosti. O tento chodník sa
nikdy neviedol spor a naďalej sa využíva pokojne. M. O. v čestnom prehlásení uviedol v podstate zhodné
údaje ako V. W. a S. Š. s tým rozdielom, že predmetná parcela je ako chodník využívaná viac ako 50
rokov. Zároveň potvrdil, že chodník používa ako prístup k pozemkom a rodina H. (A. D.), Č.. Z.. XXXX.

32. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.33. Citované zákonné ustanovenia upravujú jednotlivé spôsoby vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva za predpokladu, ak nedôjde k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva medzi jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi a sú z hľadiska postupnosti spôsobov

vyporiadania spoluvlastníctva pre úvahu súdu určujúce a záväzné. Pokiaľ nedošlo k dohode o
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkmi a neprichádza do úvahy reálna deľba
predmetu spoluvlastníctva, zvažuje súd možnosť prikázania veci za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom a len za predpokladu, ak žiaden z podielových spoluvlastníkov predmet
spoluvlastníctva nechce, nariadi súd predaj veci a výťažok rozdelí podľa výšky spoluvlastníckych

podielov. Súd je obligatórne povinný prihliadnuť na veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov,
na účelné využitie veci, ako aj na násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom za predpokladu, ak bolo v konaní preukázané. Súd len výnimočne po zohľadnení
konkrétnych okolností prípadu, ktoré považuje za tak zásadné a relevantné z hľadiska predmetu
rozhodovania, že je možné ich hodnotiť a zvážiť ako okolnosti hodné osobitného zreteľa, z týchto
dôvodov nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo a to prikázaním veci za náhradu alebo

predajom veci a rozdelením výťažku.

34. Medzi podielovými spoluvlastníkmi k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nedošlo. Žalobkyňa i žalovaná žiadali podielové spoluvlastníctvo zrušiť, preto súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo, avšak každá z nich navrhovala iný spôsob vyporiadania, pretože každá z nich žiadala

sporné nehnuteľnosti prikázať do jej výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí protistrane náhradu vo výške
5,- € za 1m2.

35. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa súd v prvom rade v zmysle § 142, ods. 1
Občianskeho zákonníka zaoberal tým, či je rozdelenie nehnuteľnosti dobre možné. Strany tento spôsob

vyporiadania nenavrhovali a neprodukovali k nemu žiadne tvrdenia. Ohliadkou na mieste samom mal
súd preukázané, že obidve parcely tvoria v teréne chodník o šírke ani nie 1 meter a je evidentné,
že vzhľadom na malú výmeru a tvar oboch pozemkov (úzky dlhý obdĺžnik), nie je reálne rozdelenie
nehnuteľností dobre možné, preto ich možno považovať za nedeliteľné.

36. Keďže rozdelenie nehnuteľností nie je dobre možné, pristúpil súd k druhému spôsobu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom. V danom prípade, žalobkyňa i žalovaná žiadali nehnuteľnosť prikázať do ich výlučného
vlastníctva za rovnakú náhradu 5 € za 1m2. Žalobkyňa to odôvodňovala tým, že nehnuteľnosti užíva
ako chodník k nehnuteľnostiam svojej rodiny a ako prístup na hlavnú cestu pri ceste do/z práce a

tiež ich využívajú jej rodinní príslušníci. Žalovaná to odôvodňovala tým, že je väčšinovou podielovou
spoluvlastníčkou a nehnuteľnosti užívali jej právni predchodcovia. Súd pri rozhodovaní má prihliadať na
veľkosťpodielov,účelnévyužitienehnuteľnosti,akoajnásilnésprávaniepodielovéhospoluvlastníkavoči
ostatným spoluvlastníkom. Je na posúdení súdu, aby význam jednotlivých kritérií zhodnotil a v závislosti
od toho rozhodol.

37. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu nie je vždy rozhodujúcim kritériom, hoci je nesporne významným.
Väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností je žalovaná a žalobkyňa je
menšinovou podielovou spoluvlastníčkou. Žalobkyňa spochybňovala titul nadobudnutia spoluvlastníctva
k sporným pozemkom žalovanou, ktorým je Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní zo dňa 09. 12. 2019,

sp. zn. D. XXXXX/XXXX, D. XXX/XXXX-XXX/XXXX s odôvodnením, že žalovaná nemohla nadobudnúť
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe vydržania, nakoľko tieto nehnuteľnosti nikdy
neužívala a nikdy nemohla byť v dobrej viere, že tieto nehnuteľnosti jej patria. Hoci žalobkyňa namietala
titul nadobudnutia spoluvlastníctva k pozemkom žalovanou, súd pri rozhodovaní vychádzal z údajov o
spoluvlastníctve žalovanej v podieloch zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX V. U. Č..

XXXXX v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv, nakoľko v priebehu konania nebol preukázaný opak. Na druhej strane však možno vysloviť určitú
pochybnosť o tom či skutočne mohla žalovaná nadobudnúť spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam
vydržaním, pokiaľ tieto ona sama dlhodobo a nerušene neužívala. Žalobkyňa opakovane tvrdila, že
žalovaná pozemky neužívala a žalovaná uviedla, že nehnuteľnosti neužíva, ani netvrdila, že by ich ona

v minulosti užívala, uvádzala len, že ich užívala jej rodina Š.. Napokon žalovaná výslovne uviedla, že
nikdy netvrdila, že by sa o pozemky starala, že by ich obhospodarovala. Preto hoci súd pri rozhodovaní
vychádzal z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností o spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej vzapísaných podieloch, pri rozhodovaní komu nehnuteľnosti prikázať nepovažoval za určujúce hľadisko
výšku spoluvlastníckych podielov.

38. Za určujúce hľadisko pri rozhodovaní považoval súd účelné využitie nehnuteľností, pretože je
spravodlivé, aby nehnuteľnosti boli prikázané tej spoluvlastníčke, ktorá ich v budúcnosti účelnejšie
využije. Žalobkyňa tvrdila, že nehnuteľnosti užíva ona ako prístup k nehnuteľnostiam jej krstných rodičov
O. V. M. O.Á., uja a tety V. V. M. R., tiež pri ceste do/z práce. Taktiež tieto nehnuteľnosti užívajú
podobným spôsobom jej rodinní príslušníci. Tvrdenie žalobkyne, že žalobkyňa nehnuteľnosti užíva

žalovaná najskôr rozporovala, avšak na pojednávaní potvrdila, že pozemky užíva žalobkyňa, pretože
všade dookola je jej rodina. Užívanie nehnuteľností žalobkyňou potvrdili aj viacerí svedkovia - V. W.,
V. R., M. R., O. O., M. O., A. H., V. V. M. O., (ktorý nie je v príbuzenskom vzťahu so stranami a je
vlastník susedného pozemku), O. H., (ktorá býva v danej lokalite, je vzdialená príbuzná žalovanej a
jej výsluch navrhla žalovaná). Užívanie nehnuteľností žalobkyňou v podstate potvrdila aj svedkyňa V.
Z., ktorá je teta žalovanej a jej výsluch navrhla žalovaná, keďže uviedla, že tento nový chodník robila

žalobkyňa. Užívanie nehnuteľností žalobkyňou vyplýva aj z Evidenčného listu č. XXXX zo dňa 02. 01.
2020, vedeného na žalobkyňu, v ktorom je zapísaná parcela CKN č. XXXX, rozdelením ktorej vznikli aj
sporné parcely. Žalobkyňa má záujem užívať sporné nehnuteľnosti aj v budúcnosti rovnako ako doteraz,
teda ako chodník k nehnuteľnostiam jej rodinných príslušníkov, s ktorými sa často navštevuje, ale aj ako
prístup na (dolnú) hlavnú cestu pri ceste do/z práce.

39. Na druhej strane žalovaná netvrdila, že by ona nehnuteľnosti nejakým spôsobom užívala, výslovne
uviedla,žeonivsúčasnostitentochodníknevyužívajú.Žalovanádokoncaanineuviedlaakýmspôsobom
by v budúcnosti tieto nehnuteľnosti užívala. Keďže tieto nehnuteľnosti predstavujú chodník vedúci k
nehnuteľnostiam rodiny O. a rodiny R., s ktorými nemá žalovaná blízky vzťah, je zrejmé, že by tieto

nehnuteľnosti nevyužívala ako prístup k ich nehnuteľnostiam, teda by ich nevyužívala ako chodník.
Možno sa len domnievať (keďže žalovaná to výslovne netvrdila), že by tieto nehnuteľnosti využívala
ako súčasť záhrady, ktorú má pri rodinnom dome, čo by však vyžadovalo odstránenie oplotenia,
ktoré oddeľuje sporné pozemky od záhrady pri jej rodinnom dome. Výsluchom svedkov, najmä matky
žalovanej V. Š. bolo preukázané, že toto oplotenie stavali rodičia žalovanej asi 2 roky po tom ako

postavili rodinný dom a nasťahovali sa do neho v roku 1985, teda približne v roku 1987. To znamená,
že oplotenie je na danom mieste približne 35 rokov. Vzhľadom k tomu, že oplotenie postavili rodičia
žalovanej približne 2 roky po tom ako sa nasťahovali do rodinného domu, sporné pozemky mohli užívať
najviac tie 2 roky, pretože po zhotovení oplotenia už prístup k sporným nehnuteľnostiam nemali. Súd má
za to, že pokiaľ rodičia žalovanej postavili oplotenie na danom mieste bez toho, aby si oplotili aj sporné

nehnuteľnosti, akceptovali stav, že sporné nehnuteľnosti nebudú tvoriť súčasť ich záhrady a tieto budú
až za oplotením. Tým, že na oplotení neurobili žiadnu bránku, stratili tým (priamy) prístup k sporným
nehnuteľnostiam. Tento stav je akceptovaný až doposiaľ i žalovanou, pretože oplotenie je na danom
mieste približne od roku 1987 až doposiaľ. Z tohto správania žalovanej a jej rodičov možno vyvodiť
ich dlhodobý nezáujem sporné nehnuteľnosti užívať. Žalovaná v tejto súvislosti tvrdila, že pozemky

dovolila užívať matke žalobkyne jej matka a je odtrhnutý z ich pozemku. Súd má za potrebné uviesť,
že žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že by sporné nehnuteľnosti v danom čase patrili vlastnícky
rodičomžalovanejčiúplnealebolenčiastočne,pretonebolopreukázanétvrdeniežalovanej,žepozemky
sú odtrhnuté z ich pozemku a tiež je otázne či vôbec mohli oplotiť aj sporné pozemky a či matka
žalobkynepotrebovalaichsúhlas,abymohlaspornépozemkyužívaťakochodník.Tvrdenie,žepozemky

dovolila užívať matke žalobkyne matka žalovanej potvrdili aj svedkyne V. Š. V. O. Č. (sestry matky
žalovanej), ktoré zhodne uviedli, že matka žalobkyne prosila V. Š., keď robili oplotenie, aby tam nechala
chodník, aby mohla prejsť k svojej matke, preto oplotenie postavili na danom mieste. Táto okolnosť či
matka žalovanej dovolila matke žalobkyne cez pozemky prechádzať, nie je však pre rozhodnutie súdu v
tomto konaní podstatná, pretože nebolo preukázané, že matka žalovanej bola v danom čase výlučnou

vlastníčkou alebo spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, aby mohla takýto súhlas udeliť. Evidenčný
list č. XXX vedený na meno rodičov žalovanej, v ktorom bola zapísaná parcela EN pre THM XXXXX
vlastnícke právo rodičov žalovanej nepreukazuje už len z toho dôvodu, že sporné nehnuteľnosti nie
sú ani z časti totožné s parcelou EN pre THM č. XXXXX, tieto sú totožné s časťami parciel EN pred
THM XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX V. XXXXX ako vyplýva zo Správy Okresného úradu Čadca,

Katastrálny odbor zo dňa 02. 11. 2021 a žalovaná nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci jej tvrdenie,
že sporné parcely sú totožné s časťou parcely EN pred THM č. XXXXX. Táto okolnosť či matka žalovanej
dovolila matke žalobkyne cez pozemky prechádzať, nie je relevantná ani z toho dôvodu, že sa netýka
žalobkyne a žalovanej, ale ich matiek, pričom v súčasnosti sú podielovými spoluvlastníčkami spornýchnehnuteľností žalobkyňa a žalovaná (nie matka žalovanej), ktoré majú právo nehnuteľnosti užívať z titulu
ich spoluvlastníckeho práva, bez ohľadu na súhlas/nesúhlas tretích osôb.

40. Pri rozhodovaní sa súd zaoberal i tým, či sa niektorý z podielových spoluvlastníkov správal násilne vo
vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Žalovaná takéto správanie voči nej zo strany žalobkyne netvrdila.
Žalobkyňa tvrdila, že na prístupovej ceste bola napadnutá žalovanou a jej matkou, a pre zranenia, ktoré
jej tým spôsobili, bola v nemocnici hospitalizovaná 12 dní a žalovaná bola za toto konanie uznaná
vinnou v priestupkovom konaní. Žalovaná toto tvrdenie žalobkyne nepoprela, preto ho súd považoval za

nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Takéto správanie zo strany žalovanej voči žalobkyni vyhodnotil súd ako
násilné správanie v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

41. Berúc do úvahy všetky uvedené hľadiská a dôvody rozhodol súd tak, že nehnuteľnosti prikázal
do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá v budúcnosti bude nehnuteľnosti využívať účelnejšie ako
žalovaná.

42. Zároveň súd žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej za jej spoluvlastnícke podiely náhradu
vo výške 5,- €/m2. Žalovaná túto cenu najskôr namietala, sama však navrhla vyplatiť takúto cenu za
spoluvlastnícke podiely žalobkyni a podľa súdu je táto cena primeraná. Podľa súdnej praxe „primeranú
náhradu“ je potrebné chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa

miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý
bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú
by vec bolo možné predať. Vzhľadom k tomu, že obe nehnuteľnosti majú tvar úzkeho a dlhého obdĺžnika,
v teréne tvoria chodník medzi pozemkami viacerých vlastníkov, nejde o lukratívne pozemky, po akých by
bol veľký dopyt, záujem o ne môžu mať jedine vlastníci okolitých pozemkov, pre ostatné (tretie) osoby sú

v podstate nevyužiteľné, čo podstatným spôsobom znižuje ich hodnotu. Preto sa cena 5,- € za 1 m2 javí
súdu primeraná a takúto cenu navrhli obe strany. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou parcely CKN
č. XXXX/X v podiele 2/3, čo pri výmere 6 m2 činí 4 m2 ideálneho spoluvlastníckeho podielu a parcely
CKN č. XXXX/X v podiele 119/120, čo pri výmere 7 m2 činí 6,94 m2 ideálneho spoluvlastníckeho podielu,
t.j. spolu 10,94 m2, preto súd zaviazal žalobkyňu, aby zaplatila žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícke

podiely vo výške 54,70 € (10,94 x 5,- €).

43. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255, ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. Žalobkyňa
mala v spore úspech, pretože súd žalobe vyhovel, preto by mala voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania. Súd má za to, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257

CSP, aby nebola priznaná žalobkyni náhrada trov konania. Žalovaná je tak ako žalobkyňa podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností a ako podielová spoluvlastníčka musela byť stranou v tomto spore, teda
nezavinila začatie konania, rovnako ako žalobkyňa len žiadala, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jej
vlastníctva a žalobkyňa pred začatím konania neoslovila žalovanú za účelom uzatvorenia dohody o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (žalobkyňa to ani netvrdila), preto má súd za to, že

je spravodlivé, aby žalobkyňa znášala sama trovy, ktoré jej v tomto konaní vznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.

Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.