Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 7, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118203015
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118203015.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci manželov, navrhovateľa: X. trvale

bytom J. zastúpený advokátom JUDr. Tibor Bacsó, Advokátska kancelária, Žriedlová č. 28, Košice a
T. trvale bytom J., zastúpená advokátom: JUDr. Slavomír Dubjel, Advokátska kancelária, Žriedlová č.
3, Košice, za účasti maloletej N. zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o rozvod manželstva s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.X.XXXX pred K., zapísané v knihe manželstiev K. vo
zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX . r o z v á d z a.

Pre čas po rozvode manželstva zveruje maloletú N. do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo
zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. sumou 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca do rúk matky vopred, počínajúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

U p r a v u j e styk otca s maloletou N. tak, že otec je oprávnený s maloletou sa stretávať každý nepárny

týždeň od piatka od 15:00 hodiny do nedele do 17:30 hodiny, každý párny týždeň v stredu, alebo vo
štvrtok v čase od 15:00 hodiny do 17:30 hodiny s tým, že otec oznámi matke dva dni vopred, v ktorý
deň v pracovnom týždni sa jeho styk bude realizovať v závislosti od jeho pracovného času, v období
letných prázdnin od 1.7. od 9:00 hodiny do 14.7. do 19:00 hodiny a od 1.8. od 9:00 hodiny do 14.8. do
19:00 hodiny, každý párny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 19:00 hodiny do 30.12. do 19:00
hodiny, každý nepárny rok počas zimných prázdnin od 30.12. od 19:00 hodiny do 7.1. do 19:00 hodiny,
každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od veľkého piatku od 9:00 hodiny do pondelka do 17:00
hodiny a každý párny rok počas jarných prázdnin od nedele od 9:00 hodiny do nasledujúcej nedele do

16:00 hodiny. V čase takto upraveného styku si otec maloletú prevezme pred bydliskom matky a na tom
istom mieste maloletú matke odovzdá. Matka maloletú na styk s otcom riadne pripraví.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ, manžel, sa návrhom, ktorý podal súdu dňa 9.3.2018 domáhal rozvodu svojho
manželstva, ktoré s manželkou uzavreli dňa XX.X.XXXX. Zároveň žiadal, aby súd maloletú N. zveril
pre čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, určil výživné z jeho strany sumou 150 eur mesačne

a zároveň upravil jeho styk s maloletou. Svoj návrh odôvodnil tým, že po dôkladnom zvážení dospel
k tomu presvedčeniu, že manželstvo neplní svoje poslanie, je iba nefunkčným vzťahom, v ktorom
nemá význam ďalej žiť. Vzájomné odcudzenie manželov došlo do takej patovej situácie, kedy sa stali
iba vychovávateľmi maloletej N.. Počas spolužitia pociťoval značný vplyv manželkinej matky na ichpartnerský a rodinný život, ktorý sa ešte viac zdôraznil po narodení maloletej N. Z uvedených dôvodov
vo februári 2018 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti ku svojím rodičom a podľa jeho vedomosti
po jeho odchode sa do ich domácnosti nasťahovala manželkina matka. Za takýchto okolnosti nevidí

možnosť obnovenia manželského spolužitia. Uviedol, že ich manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, v
súčasnej dobe prakticky neexistuje, a preto jediným možným riešením je rozvod manželstva.

2. Manželka podala vo veci písomné vyjadrenie, ktoré došlo súdu dňa 9.5.2018. Prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Nesúhlasila však s dôvodmi,

ktoré uviedol manžel vo svojom návrhu. Určite nie je pravdivé tvrdenie, že jej matka sa miešala do ich
života. Podľa nej sa manžel bez akéhokoľvek odôvodnenia 12.2.2018 zbalil a odišiel a iba telefonicky jej
oznámil, že bude bývať u svojej matky a už sa nikdy do bytu nevráti, pričom jej nenechal žiadne finančné
prostriedky na zabezpečenie riadneho chodu domácnosti. Uviedla, že náklady bývania, ako aj ostatné
výdavky spojené s bežným fungovaním domácnosti a výdavky týkajúce sa maloletej N. znáša sama.
Pravidelne sa opakujúce výdavky s maloletou predstavujú 205 eur mesačne, nepravidelné výdavky 40

eur mesačne, výdavky spojené s bývaním 179,21 eur mesačne na nájomné, elektrina 21 eur, plyn 6 eur,
komunálnyodpad21,94eurročne.Vlastnévýdavkymatky150eurnastravu,cestovaniedopráce50eur,
ošatenie cca 70 eur, telefón 30 eur, iné výdavky 20 eur mesačne. Od kedy navrhovateľ opustil spoločnú
domácnosť, prispieva nepravidelne na maloletú 150 eur mesačne. Styk otca s maloletou prebieha
jedenkrát týždenne od 15:00 hodiny do 19:00 hodiny. Maloletá doposiaľ u otca ešte nikdy neprespávala,

preto matka zásadne nesúhlasí s tým, aby u otca zostávala na viacej dní a aby u neho aj prespávala.
Je to aj z dôvodu, že otec maloletej pracuje na nočné, nepravidelné smeny na U. Navrhovala, aby v
prípade rozvodu manželstva súd určil výživné zo strany otca dieťaťa sumou 500 eur mesačne a to 300
eur bežné výživné a 200 eur sporivá časť výživného a upravil styk otca s maloletou jedenkrát týždenne
v stredu od 15:30 hodiny do 19:00 hodiny.

3. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa 4.6.2018, z ktorej vyplýva, že prešetril pomery
na strane matky, otca a maloletej N. Zistil, že matka býva spolu s maloletou, otec býva u svojich
rodičov. Pokiaľ maloletá je u neho, tak je v prostredí starých rodičov, ktoré prostredie pozná. Pohovor s
maloletou realizovaný nebol vzhľadom na jej nízky vek a rozumovú vyspelosť, avšak počas sociálneho

zisťovania sa maloletá prejavovala uvoľneným, priateľským dojmom. Ako problém kolízny opatrovník
vnímal nedostatok komunikácie medzi rodičmi, ktoré je v súčasnosti na bode mrazu. Na základe
zistených skutočností kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu manželstva zveriť maloletú N.
do osobnej starostlivosti matky, v otázke styku otca s maloletou zvážiť možnosť prerušenia konania
za účelom nastavenia potrebnej a nevyhnutnej miery komunikácie medzi rodičmi a výšku výživného

určiť na základe posúdenia oprávnených potrieb maloletej na jednej strane a posúdenia majetkových
možností a schopností otca na druhej strane.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich sobášnym listom, rodným listom
maloletejN.,opismimzdovýchlistovobochrodičov,akoajďalšímilistinnýmidôkazmi,nazákladektorých

zistil nasledujúci skutočný stav.

5. U oboch manželov sa jedná o N. manželstvo, ktoré uzatvárali dňa XX.X.XXXX z lásky, pričom sa
poznali pred uzavretím manželstva tri roky. Z manželstva pochádza maloletá N. Ani jeden z rodičov inú
vyživovaciu povinnosť nemá. Obaja účastníci konania majú slovenskú štátnu príslušnosť. Ich posledné

spoločné bydlisko bolo v J.
6. Navrhovateľ, manžel vo svojej výpovedi uviedol, že najväčšie problémy v manželstve pociťoval
posledný rok spolužitia, počas ktorého jeho city voči manželke ochladli. Podľa neho boli vzťahy medzi
nimi veľmi poznačené zásahmi matky z manželkinej strany, a aj keď nežila s nimi v spoločnej
domácnosti, nadobudol taký dojem, že je to práve ona, ktorá rozhodovala o ich manželstve. Manželka

sa o veciach týkajúcich ich spolužitia neradila s ním, ale so svojou matkou. Jemu boli rozhodnutia
predostreté ako hotová vec. V dôsledku toho, že sa takto jeden druhému odcudzili, žili spolu len ako
vychovávatelia maloletej N. a ich rozhovory smerovali k zabezpečeniu potrieb dieťaťa. Od decembra
2017 nežijú spolu intímne a od 12.2.2018 nezdieľajú spoločnú domácnosť. Vtedy rezignoval na to, aby
sa ich vzťah mohol nejakým spôsobom zmeniť, odišiel zo spoločnej domácnosti, odsťahoval sa ku

svojim rodičom a od toho času ani on ani manželka žiaden pokus o obnovenie manželského spolužitia
nevykonali. Mimomanželskú známosť vylúčil. Vylúčil aj možnosť obnovy manželského spolužitia.
Uviedol, že jeho príjem predstavuje XXX až XXX eur mesačne v čistom. Do práce chodí na smeny, jeho
denná 12 hodinová smena začína o 6:30 hodine a končí 18:40 hodine a nočná 12 hodinová začína18:30 hodiny a končí 6:45 hodine ráno. Potom má tri dni voľna. Výdavky z príjmu predstavujú : 150
eur, ktorou sumou prispieva do domácnosti svojich rodičov, platí výživné na dieťa v súčasnosti 100 eur
mesačne, predtým platil 150 eur mesačne. Takto sa rozhodol on sám. Okrem toho maloletej kúpi veci

na oblečenie, keď je maloletá u neho. Maloletej platí 20 eurové úrazové poistenie. Mesačník MHD
predstavuje 100 eur na pol roka, mobilný telefón 10 eur, životné poistenie spojené s úrazovým 50 eur
mesačne. Uviedol, že nič nevlastní, nemá ani auto.

7. Manželka vo svojej výpovedi uviedla, že nesúhlasí s tým, že by sa ona dohadovala o všetkých veciach

súvisiacich s ich manželským životom so svojou matkou, pretože dlhodobo žije sama v J. je samostatná
a jej rodičia bývajú 50 km od J. Ona vnímala ich manželstvo ako manželstvo s bežnými konfliktmi, a keď
manželodišiel,vôbecto nevedelapochopiťazostalavšoku.Medzinimineprebehlažiadnakomunikácia
ohľadne problémov, ktoré manžel pociťoval ako problém- zásah jej matky do ich spolužitia. O dôvodoch,
prečo vlastne odišiel, sa dozvedela až zo samotného rozvodového spisu. Manžel to nevedel odôvodniť
ani maloletej N.. S ňou manžel o tom odmietol komunikovať. Nereagoval ani na jej požiadavku, aby

sa vrátil do spoločnej domácnosti a aby sa pokúšali vyriešiť problémy. Od mája 2018 na túto tému s
ňou vôbec nekomunikuje. Manžel nesúhlasil ani s návrhom na návštevu poradne a nič ho v podstate
nezaujímalo. Keď sa manžel takto rozhodol byť sám, ona s návrhom na rozvod manželstva súhlasí
a vylučuje možnosť obnovenia manželského spolužitia. Napriek tomu, že spočiatku mala záujem na
zachovaní manželstva, dospela k tomu záveru, že manžel ju veľmi sklamal, že je to pokrytec, a preto sa

rozhodla s návrhom na rozvod manželstva súhlasiť. Ona zostala žiť v spoločnej domácnosti s maloletou
N. v T. byte, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva s manželom.

8. Matkin príjem predstavuje XXX eur v čistom, z ktorého platí za bývanie 200 eur, raz za tri mesiace
20 eur elektriku, plyn. Čo sa týka výdavkov s maloletou, ktorá navštevuje K., školné predstavuje 15

eur mesačne, strava 15 až 25 eur mesačne v závislosti od počtu dní, ročný poplatok za ZRPŠ 50 eur,
sporenie pre maloletú mesačne 20 eur, poplatok za tanečnú, ktorú maloletá navštevuje 4 eurá mesačne
a v škôlke tanečná za 4 mesiace 20 eur. Ďalšie výdavky súvisia s jej mesačníkom MHD 20 eur, mobil
10 eur. Okrem toho sú to ďalšie výdavky na stravovanie v domácnosti, hygienu, oblečenie, obutie matky
a dieťaťa. Uviedla, že otec dieťaťa od kedy odišiel, nevyvíja primeraný záujem o dieťa, nezaujíma sa o

zdravotný stav dieťaťa a ona nemá vedomosti o tom, že by pre dieťa kupoval nejaké oblečenie. Pokiaľ
otcovi dieťa odovzdáva, všetky potreby pre dieťa balí ona. Matka ešte uviedla, že používa motorové
vozidlo, ktoré zakúpila ešte pred uzavretím manželstva. Auto má XX rokov a používa ho na cestu
ku svojím rodičom, alebo keď potrebuje dieťa prepraviť do zdravotného strediska a mesačné náklady
predstavujú asi 30 eur. Matka predložila svoje listinné dôkazy, preukazujúce jej príjmy a výdavky.

9. Matka súhlasila s tým, aby maloletá bola zverená do jej výlučnej starostlivosti. Žiadala však, aby
výživné zo strany otca dieťaťa bolo určené tak, ako to uviedla v písomnom vyjadrení, teda 300 eur bežné
výživné, 200 eur sporivá časť a styk otca aby bol upravený každý nepárny týždeň od piatka od 15:00
hodiny do nedele do 17:00 hodiny, v párnom týždni v stredu od 15:00 hodiny do 19:00 hodiny, pričom

pre obdobie letných prázdnin, vianočných sviatkov a zimných prázdnin súhlasila s navrhovanou úpravou
otca. Čo sa týka každého nepárneho roka počas veľkonočných sviatkov navrhla precizovať tento styk
od veľkonočného piatka od 9:00 hod. do veľkonočného pondelka do 17:00 hodiny a každý párny rok
počas jarných prázdnin styk upraviť od nedele od 9:00 hodiny do nasledujúcej nedele do 16:00 hodiny.

10. Otec navrhoval, aby styk sa realizoval každý nepárny týždeň od piatka od 15:00 hodiny do nedele
do 18:00 hodiny a v párnom týždni by to mohla byť alternatíva v stredu, alebo vo štvrtok podľa toho, ako
otec bude mať pracovnú smenu, ktorú skutočnosť by vopred oznámil matke a tento styk by sa rovnako
realizoval od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny.

11.Zopisumzdovéholistu matkysúdzistil,žejepriemernýčistýmesačnýpríjempredstavujezaobdobie
od 12/2017 do 3/2018 sumu 647,40 eur. Matka predložila súdu mzdové listiny za obdobie od októbra do
decembra 2018 z ktorých vyplýva, že v tomto období jej priemerný čistý mesačný príjem predstavoval
sumu 933,13 eur. Priemerný čistý mesačný príjem na strane otca za rok XXXX predstavoval XXXX eur
a za tri mesiace roka XXXX XXXX,X eur.

12. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní
v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.13. Podľa ust. § 19 ods. 1,2 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach,
rozhodne na návrh jedného z nich súd.

14. Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v

odôvodnených prípadoch.

15. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

16. Podľa ust. § 24 ods. 1,3,4,5 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o
zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému
nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom

dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

17. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri
určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže

rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

18. Podľa ust. § 63 ods. 3 citovaného zákona, ak to majetkové pomery povinného
rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade
súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému

rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi
rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na
účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

19. Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne ajna neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

20. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

21. Podľa citovaného §u 62 ods.5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd pri
skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom tohto zákonného ustanovenia je zvyšovať
mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič
splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Pri rozhodovaní je potrebné vychádzať
z priority vyživovacej povinnosti.

22. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je
povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu
nebolo ohrozené.

23. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd rozviedol manželstvo
účastníkov konania vzhľadom na to, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2018 a
od toho času sa nepokúšali obnoviť manželské spolužitie, resp. sa im obnoviť spolužitie nepodarilo a
v súčasnosti obaja súhlasia s návrhom na rozvod manželstva, nepredpokladajú možnosť obnovenia
manželskéhospolužitia.Pretosúddospelktomuzáveru,žeichmanželstvojetrvaloahlbokorozvrátené,

nie je žiaden predpoklad obnovenia manželského spolužitia, a preto súd toto manželstvo rozviedol.

24. Na základe zhodného prednesu oboch rodičov súd zveril maloletú Patríciu do osobnej starostlivosti
matky, ktorá jej starostlivosť aj doposiaľ riadne zabezpečuje.

25. Ďalším výrokom rozsudku, súd určil výživné zo strany otca dieťaťa sumou 250 eur mesačne s
prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa, zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery
povinnéhorodiča.Takátosuma,podľazváženiasúdujeprimeraná,azodpovedávýsledkomvykonaného
dokazovania. Takto určené výživné je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované vyššie a z nich
vyplývajúce zásady pre určovanie výživného, primerané reálnym majetkovým a zárobkovým pomerom

otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje dostatočne aj odôvodnené potreby maloletej.
Maloletá má 5 rokov a preto je nepochybné, že potrebuje osobnú starostlivosť, ktorú jej zabezpečuje
matka a je to matka, ktorá dopĺňa zdroj výživy maloletej dcéry na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej
všestranný rozvoj. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a na strane povinného
rodiča možno očakávať, že dieťaťu, ktoré mu nebude zverené zabezpečí formou výživného takú životnú

úroveň,akokebyspolužitierodičovexistovalo.Otec,ktorémudieťanebudezverené,odčerpávaplatením
výživného nielen svoj podiel na výžive maloletej, ale aj svoj podiel na starostlivosti o maloletú.

26. Súd v tomto konaní neurčil sporivú časť výživného, pretože citované ustanovenie § 63 ods. 3 Zákona
orodinepredpokladátakétovýživnéurčiťvprípade,keďpríjemamajetkovépomerynastranepovinného

rodiča sú také, že umožňujú tvoriť aj sporivú časť výživného. Teda povinný rodič má taký príjem, ktorý
dovoľuje určiť nielen bežné výživné slúžiace na uspokojenie opakujúcich sa potrieb mal. dieťaťa, ale aj
sporivú časť- ukladanie finančných prostriedkov pre budúce použitie. V každom prípade však súd musí
rozhodnúť tak, aby sa prednostne uspokojovali potreby maloletého dieťaťa vo forme bežného výživného.
V tomto prípade podľa zváženia súdu neboli splnené zákonné podmienky pre určenie výživného na

tvorbu úspor z príjmu otca maloletého tak, ako to žiadala matky, lebo otcov príjem ani jeho majetkové
pomery neodôvodňovali takéto rozhodnutie súdu.

27. Súd upravil styk otca s maloletou N. v znení, ako sa rodičia na tomto styku pred súdom dohodli.

28. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku
s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú oúprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

29. Takto upravený styk je v súlade so záujmom dieťaťa, na zachovaní vzťahu aj s tým rodičom, ktorému
nie je zverené do osobnej starostlivosti. Skutočným záujmom dieťaťa je jeho riadna výchova. Právo
styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu
zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča (ktorému nie je dieťa
zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu

týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič právo v čase styku s
dieťaťom. Súd preto považoval styk upravený súdnym rozhodnutím za taký, ktorý zodpovedá uvedeným
kritériám.

30. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého,
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba

dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko

druhéhomanželaakospoločnépriezvisko,môžedo3mesiacovpoprávoplatnostirozhodnutiaorozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.