Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 12, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200083
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4418200083.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: O. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. R., S. H. S. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Ľubica Bičianová, advokátka so sídlom Komárno,
Záhradnícka 16/II, proti žalovaným: 1) O.. V. N., nar. XX.X.XXXX, bytom D. R., T. G. O. XX, 2) L.. P.
S., nar. 27.X.XXXX, bytom Z., D. XXXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v obci N., vedeným Okresným úradom D. R., katastrálnym odborom, zapísané na LV
č. XXXX pre obec N., kat. územie N., ako parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc.
č. XXXX/XX - záhrady o výmere 1429 m2, par. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 388
m2, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 892 m2.

II. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadava ho tak, že do výlučného

vlastníctva žalobcu p r i k a z u j e novovytvorené parcely č. XXXX/XX - záhrada o výmere 721 m2,
parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 598 m2, do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade p r i k a z u j
e novovytvorené parcely č. XXXX/XX - záhrada o výmere 708 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 388 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 204 m2, do výlučného vlastníctva
žalovanej v 2. rade p r i k a z u j enovovytvorenú parcelu č. XXXX/X - záhradu o výmere 90 m2,
počnúcodprávoplatnostirozsudku,stým,ženeoddeliteľnousúčasťourozsudkujegeometrickýplánpod

č. 9C/4/2018 zo dňa 28.3.2019 vyhotovený znalcom Ing. Jánom Šimunom, úradne overený Okresným
úradom D. R., katastrálnym odborom zo dňa 8.4.2019 pod č. 389/19.

III. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu znaleckého
dokazovania v sume 143,11 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu znaleckého

dokazovania v sume 143,11 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným v
1. a 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.1.2018 prostredníctvom právnej
zástupkyne domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci N., vedených Okresným úradom D. R., katastrálnym
odborom, na LV č. XXXX, pre obec N., kat. územie N., ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej
mape pod parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 1429 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy anádvoria o výmere 388 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 892 m2, tak, že vyhotoviť sa majúcim
geometrickýmplánomsanovovzniknutéparcelyzodpovedajúcespoluvlastníckympodielomjednotlivých
spoluvlastníkov prikážu do výlučného vlastníctva toho-ktorého spoluvlastníka. V prípade úspechu sa

domáhal priznania náhrady trov konania voči žalovanej v 2. rade v plnom rozsahu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že nehnuteľnosti vyššie bližšie špecifikované tvoria vlastníctvo žalobcu v
spoluvlastníckom podiele 73/150, vlastníctvo žalovanej v 1. rade v spoluvlastníckom podiele 24/50 a
vlastníctvo žalovanej v 2. rade v spoluvlastníckom podiele 1/30. Ideálnemu podielu žalobcu 73/150 z

celku zodpovedá výmera 1318,38 m2, podielu žalovanej v 1. rade 24/50 z celku zodpovedá výmera 1300
m2 a podielu žalovanej v 2. rade 1/30 z celku zodpovedá výmera 90,3 m2. Pozemky sú umiestnené v
zastavanom území obce - intravilánu.
Žalobca svoj podiel na nehnuteľnostiach nadobudol titulom osvedčenia o dedičstve D 2032/99 zo
dňa 29.1.2001 a Kúpnej zmluvy v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16.3.2017, číslo vkladového konania V
495/2017. Žalovaná v 1. rade nadobudla svoj podiel na nehnuteľnostiach titulom rozhodnutia bývalého

Štátneho notárstva č. k. 4D 1938/81 zo dňa 3.5.1982 a vyššie citovaného osvedčenia o dedičstve
D 2032/99 zo dňa 29.1.2001. Žalovaná v 2. rade svoj podiel na nehnuteľnostiach nadobudla titulom
osvedčenia o dedičstve 11D/159/2015 zo dňa 9.2.2016 po neb. otcovi V. A..
Podieloví spoluvlastníci sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nevedia mimosúdne
dohodnúť.

Žalobca a žalovaná v 1. rade navrhli v žalobe rozdeliť podielové spoluvlastníctvo podľa výšky
spoluvlastníckych podielov tak, ako to farebne vyznačili na informatívnej kópii z mapy. V tomto zmysle
žalobca spolu so žalovanou v 1. rade zaslali žalovanej v 2. rade návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva s tým, že žalovaná v 2. rade nesúhlasila s rozdelením nehnuteľností
podľa spoluvlastníckych podielov a navrhla odkúpenie jej podielu za 63,- eur/m2. Žalobca v prípade,

že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, mal záujem o podiel žalovanej v 2. rade, avšak za primeranú
náhradu a nie takú, ako navrhovala žalovaná v 2. rade. Za reálnu a primeranú kúpnu cenu považoval
žalobca 13,50 eur/m2.

3. Právna zástupkyňa žalobcu po nariadení znaleckého dokazovania znalcom z odboru: geodézia

a kartografia, odvetvie: geodézia Ing. Jánom Šimunom, na základe uznesenia tunajšieho súdu
9C/4/2018-133 zo dňa 4.2.2019, ktorý predložil geometrický plán č. 9C/4/2018 zo dňa 28.3.2019,
úradne overený 8.4.2019, na pojednávaní konanom dňa 12.6.2019 predložila súdu písomné spresnenie
žalobného návrhu, keď opätovne zdôraznila, že žalobca navrhuje zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam reálnou deľbou podľa výšky spoluvlastníckych podielov

jednotlivých spoluvlastníkov, ktoré zameral geodet, teda znalec ustanovený súdom, vyššie citovaným
geometrickým plánom. Navrhla, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci N.,
vedených Okresným úradom D. R., katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pre obec N., kat. územie N.,
bližšie špecifikované vo výroku I. tohto rozsudku a navrhoval, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo

a vyporiadal ho tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikáže novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX
- záhradu o výmere 721 m2, parc. č. XXXX/X - záhradu o výmere 598 m2, do výlučného vlastníctva
žalovanej v 1. rade prikáže novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX - záhradu o výmere 708 m2, parc. č.
3237/1 - zastavanú plochu a nádvorie o výmere 388 m2, parc. č. XXXX/X - záhradu o výmere 204 m2,
do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade prikáže novovytvorenú parcelu č. XXXX/X - záhradu o

výmere 90 m2. Navrhla, aby geometrický plán č. 9C/4/2018 zo dňa 28.3.2019 vyhotovený znalcom Ing.
Jánom Šimunom tvoril neoddeliteľnú súčasť rozsudku. V prípade úspechu žalobcu navrhovala, aby súd
rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade v rozsahu 100 %.
Súd zmenu žalobného petitu pripustil na pojednávaní konanom dňa 12.6.2019 podľa ustanovenia § 142
odsek 1 C.S.P.

4. Žalovaná v 1. rade sa písomne vyjadrila k žalobe písomným podaním zo dňa 26.1.2018, doručeným
súdu dňa 29.1.2018, v ktorom uviedla, že súhlasí so žalobou žalobcu a tiež uviedla, že má záujem o
odkúpenie podielu na nehnuteľnostiach od žalovanej v 2. rade za primeranú kúpnu cenu.

5. Žalovaná v 2. rade sa písomne vyjadrila k žalobe podaním zo dňa 14.3.2018, doručeným súdu dňa
16.3.2018, v ktorom sa k žalobe vyjadruje tak, že s ňou nesúhlasí, a podrobne v nej rozvádza dedičské
konanie po svojom otcovi V. A. a okolnosti jeho smrti, čo nie je predmetom tohto konania. Tvrdila, žetento pozemok mal byť predmetom vyporiadania v dedičskom konaní po jej nebohom otcovi a mala ho
nadobudnúť jej matka, ktorá by sa nikdy nevzdala svojho práva na dedičský podiel.

6. Žalovaná v 1. rade sa vyjadrila písomne k podaniu žalovanej v 2. rade, v ktorom uviedla, že žalovaná
v 2. rade je dcérou nebohého brata žalobcu a žalovanej v 1. rade, V. A., ktorý zomrel v roku XXXX v
N.. Žalovaná v 2. rade prejavuje pochybnosti o jeho smrti a o jeho mieste posledného odpočinku, takže
v písomnej komunikácii so žalobkyňou v 1. rade so súdom, s notárom, hrubo osočuje nebohú matku
žalobcu a žalovanej v 1. rade F., rod. M. obvineniami za zodpovednosť za smrť syna V. A., otca žalovanej

v 2. rade. Žalovaná v 1. rade uviedla, že žalovaná v 2. rade zatajuje súdu, že v októbri 1990 predala svoj
dedičský podiel z iného zdedeného pozemku v N. po svojom nebohom otcovi V., ktorý zdedil po svojom
otcovi O. A.. Uviedla, že žalovaná v 2. rade sa podľa jej tvrdenia iba v roku 2017 spolu so súrodencami
od žalobcu O. A. dozvedela, že majú ešte v N. dedičstvo.

7. Žalovaná v 2. rade reagovala písomne na písomné vyjadrenie žalovanej v 1. rade, kde opätovne

rozvádza ich rodinné pomery a okolnosti ohľadom smrti jej otca, ako aj ďalších rodinných záležitostí,
ktoré nie sú predmetom tohto konania.

8. Súd vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalobcu, výpoveďami strán sporu a
oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, a to: výpisom z LV č. XXXX kat. územia N.,

návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdne doručované žalovanej
v 2. rade, informatívnou kópiou mapy, odpoveďou žalovanej v 2. rade k tomuto návrhu pred podaním
na súd, vyjadreniami žalovaných k návrhu, kópiou osvedčenia o dedičstve č. k. 11D/159/2015 notárky
JUDr. Emílii Dostálovej, špecifikáciou žalobného návrhu právnej zástupkyni žalobcu, uznesením č. k.
9C/4/2018-132, geometrickým plánom č. 9C/4/2018 zo dňa 28.3.2019, vyúčtovaním znalca z čl. 151,

uznesením sp. zn. 9C/4/2018-156 zo dňa 25.4.2019, spresnením žalobného návrhu, odvolaním sa k
rozhodnutiu žalovanej v 2. rade, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že v dnom prípade je na mieste, aby súd rozhodol o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu k sporným pozemkom reálnou deľbou, lebo

sa jedná o pozemky, na ktorých sa nenachádza stavba, a preto reálna deľba týchto nehnuteľností je
možná. Okrem toho v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 Občianskeho zákonníka je presne citovaný
zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je súd viazaný a musí skúmať jeho
podmienky a reálna deľba je prvým spôsobom vyporiadania. Iba v prípade, že nie je reálna deľba možná,
nastupuje ďalší spôsob vyporiadania. Zároveň navrhla, aby súd vzhľadom k tomu, že otázka reálnej

deľby je odbornou otázkou nariadil znalecké dokazovanie podľa § 207 odsek 1 C.S.P. Iba v prípade,
že by znalec vyslovil skutočnosť, že reálna deľba sporných pozemkov nie je možná, v takom prípade
nastupuje druhý spôsob vyporiadania.
K písomnému vyjadreniu žalovanej v 2. rade v rozsiahlom počte strán uviedla, že sa žalovaná v 2. rade
vyjadruje k úplne iným otázkam, najmä týkajúcim sa rodinných záležitostí a nie k otázkam týkajúcim

sa predmetu sporu, keď iba okrajovo spomenula, že má záujem svoj podiel spoluvlastnícky odpredať,
avšak podľa názoru žalobcu aj žalovanej v 1. rade, požadovala neprimeranú náhradu. Po vykonanom
dokazovaní a po spresnení žalobného petitu a následne pripustenia zmeny žalobného petitu uznesením
súdom prvej inštancie navrhla, aby súd žalobe vyhovel a aby dodržal poradie zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v súlade s ustanovením § 142 odsek 1 OZ.

10. Žalobca uviedol, že sa pridržiava v plnom rozsahu, najmä po pripustení zmeny žalobného petitu,
ako aj prednesu svojej právnej zástupkyne, a čo sa týka žalovanej v 2. rade, snažil sa s ňou mimosúdne
dohodnúť iba písomnou výzvou, ktorú do spisu doložil, nakoľko spolu inak nekomunikujú. Čo sa týka
starostlivosti žalovanej v 2. rade o svoj spoluvlastnícky podiel na pozemku, uviedol, že v živote ju nevidel

na tejto nehnuteľnosti, ktorá jej prináleží v spoluvlastníckom podiele titulom dedičského konania a že on
platí za ňu daň z nehnuteľnosti, aj kým žila matka žalovanej v 2. rade a aj po jej smrti ho platí iba on. Tiež
uviedol, že obhospodaruje aj časť pozemku patriaci žalovanej v 2. rade takým spôsobom, že tam rastie
burina a on ju občas pokosí. Časť pozemku, ktorá prináleží žalovanej v 2. rade, je súčasťou záhrady
žalobcu. Uviedol, že týmto konaním a podanou žalobou navrhuje, aby súd zrušil a vyporiadal podielové

spoluvlastníctvo reálnou deľbou z dôvodu, aby každý z podielových spoluvlastníkov mal samostatný list
vlastníctva a ohradený a odčlenený pozemok, ktorého bude výlučným vlastníkom. V súčasnosti všetky
tri parcely tvoria jeden pozemok.11. Žalovaná v 1. rade uviedla, že súhlasí so žalobou žalobcu aj po pripustení zmeny žalobného petitu
a navrhovala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnou deľbou nehnuteľností, keďže má
záujem mať samostatne vyčlenenú časť pozemku vo výlučnom vlastníctve a samostatne ohradenú.

Tiež uviedla, že na jej časti pozemku sa nachádza dom žalobcu. Rodinný dom žalobcu, ktorý sa
nachádza na predmetnom pozemku je neobývaný, v súčasnosti žiadnou zo strán sporu a nachádza sa
v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v 1. rade. Táto nehnuteľnosť však nie je predmetom
tohto konania. Žalovaná v 1. rade uviedla, že nikdy nemala problém so svojím bratom, žalobcom, sa
dohodnúť ohľadom nehnuteľností, a takisto nebol ani problém s bratmi žalovanej v 2. rade, s ktorými

sa žalobca vedel dohodnúť, lebo sa dohodli na odkúpení podielov za sumu 13,50 eur/m2. Problémom
zostala iba žalovaná v 2. rade, ktorá si stanovila cenu 63,- eur/m2, a to z dôvodu, že žalobca a žalovaná
v 1. rade meškajú s vyporiadaním od dedičského konania a že stúpla hodnota vyporiadania sa majúceho
pozemku, vzhľadom k stavbe a závodu Jaguar v meste Nitra. Žalovaná v 1. rade uviedla, že všetko, čo
písomne uviedla žalovaná v 2. rade je klamstvom, lebo ešte v roku 1982 mala záujem žalovaná v 1. rade
sa so žalovanou v 2. rade vyporiadať prostredníctvom advokátky JUDr. Vargovej, keď bola vyzývaná na

mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na ktoré nereagovala.

12. Žalovaná v 2. rade uviedla, že vzhľadom k predmetnému sporu je pre ňu bezpredmetné, aby mala
vo vlastníctve 90 m2 a aby vlastnila takúto výmeru, pretože je to pre ňu už neskoro, vzhľadom na jej vek
a malo sa to riešiť vtedy, keď žil jej otec. Z týchto dôvodov s ním nesúhlasila a nesúhlasila ani s tým, aby

platila náklady súvisiace s geometrickým plánom, pretože je dôchodkyňa.

13. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi k
nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené na Okresnom úrade D. R., katastrálnom odbore, zapísané na LV č.
XXXX pre kat. územie: N., pre obec: N., okres: D. R., ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej

mape č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 - záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere 388 m2 - zastavané plochy
a nádvoria, na ktorej parcele sa nachádza stavba, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX, okrem toho sa na
LV č. XXXX nachádza parcela č. XXXX/X o výmere 892 m2 - záhrady s tým, že žalovaná v 1. rade je
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 24/50, žalobca v podiele 73/150 a žalovaná v 2. rade v podiele
1/30 k celku s tým, že na liste vlastníctva pri každom podielovom spoluvlastníkovi je uvedený aj titul

nadobudnutia týchto nehnuteľností, o ktorých sa súd zmienil v úvode odôvodnenia rozsudku. Žalobca
preukázal, že prostredníctvom advokátskej kancelárie JUDr. Anny Mišovej, so sídlom v Komárne mal
záujem o mimosúdne zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so žalovanou v 2. rade, a to
návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 1.8.2017, kde bola žalovaná v
1.radeoboznámená,oakúnehnuteľnosťsajednátitulomvyporiadaniastým,žežalovanejv2.radebola

doručená aj informatívna kópia z mapy, kde farebne bolo zakreslené, ktorá zo strán sporu by nadobudla
podľa svojho podielu nehnuteľnosti tak, že všetci traja podieloví spoluvlastníci by ich mali vo výlučnom
vlastníctve so samostatnými listami vlastníctva s tým, že výmera pozemkov by bola zachovaná. Táto
výzva spolu s informatívnou kópiou z mapy bola doručená žalovanej v 2. rade, ktorá s takýmto návrhom
nesúhlasila a svoj nesúhlas vyjadrila písomne podaním zo dňa 18.8.2017, ktorý adresoval adresátke

JUDr. Anne Mišovej so sídlom v Komárne.

14. Osvedčením o dedičstve č. k. 11D/159/2015, Dnot 2/2016 Okresného súdu Senica zo dňa 9.2.2016
žalobcapreukázal,žebolovedenédedičskékonanieponeb.V.A.,zomr.XX.X.XXXX,stým,žežalovaná
v 1. rade predložila o tom aj originál úmrtného listu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaná v 2. rade

je zákonnou dedičkou, dcérou nebohého V. A. v podiele 1/3 z dedičstva a týmto podielom nadobudla
nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva, ktorá je predmetom tohto konania v podiele 1/30 k celku.

15. Z výpisu z LV č. XXXX kat. územia N., pre obec N., okres D. R. zo dňa 12.12.2008, žalovaná v 1.
rade preukázala, že pôvodným spoluvlastníkom, a teda právnym predchodcom žalovanej v 2. rade bol

jej otec A. V. v podiele 5/50 k celku k sporným nehnuteľnostiam vyporiadania sa majúcim.

16. Okresný súd Nové Zámky uznesením pod sp. zn. 9C/4/2018-133 zo dňa 4.2.2019 nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie, odvetvia geodézie, s tým, aby znalec vyhotovil
geometrický plán s troma samostatnými parcelami pre každú zo strán sporu osobitne, tak, aby každý z

nich bol samostatným výlučným vlastníkom so zachovaním výmery v m2 a podielom podľa LV č. XXXX
kat. územia N..
Znalec sa písomne vyjadril ku geometrickému plánu, kde uviedol, že po vykonaní zamerania
predmetných nehnuteľností a rozdelenia podľa výšky jednotlivých spoluvlastníckych podielov posúdilnávrh deľby a šetrením priamo na mieste zistil, že rozdelenie parciel predmetu deľby podľa návrhu
žalobcu na samostatné časti je technicky možné z hľadiska rozlohy, celkovej plochy a tvaru nových
pozemkov tak, aby slúžili každému vlastníkovi podľa svojej povahy a funkčného využitia. Prístup z

miestnej komunikácie je možný zabezpečiť priamo na každú novovytvorenú parcelu.

17. Znalec predložil geometrický plán č. 9C/4/2018 zo dňa 28.3.2019, úradne overeným dňa
8.4.2019, podľa ktorého rozdelil predmetné parcely tak, že vytvoril tri nové, pre každého podielového
spoluvlastníka samostatne, so zachovaním výmery a podielu podľa LV č. XXXX kat. územia N.. Tento

geometrický plán je súčasťou rozsudku a novovytvorené parcely sú presne citované vo výroku II. tohto
rozsudku.

18. Podľa ustanovenia § 141 odsek 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a
o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

19. Podľa ustanovenia § 142 odsek 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému,
alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu záveru
veci:
Ustanovenie § 142 OZ upravuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym

rozhodnutím súdu, ktoré prichádza do úvahy v prípade, ak podieloví spoluvlastníci nedosiahnu
dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva. Toto konanie je návrhovým konaním, čo znamená,
že predpokladom na začatie konania je podanie návrhu ktorýmkoľvek z podielových spoluvlastníkov
bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a stanovisko ostatných spoluvlastníkov. Účastníkmi
konania musia byť všetci spoluvlastníci. Súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového

spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, môže teda rozhodnúť o
vyporiadaní iným spôsobom. Ak súd pristúpi k zrušeniu podielového spoluvlastníctva, je povinný
spoluvlastníctvo aj vyporiadať. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 142 OZ vyplýva, že
súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný záväzným poradím: a)
rozdelením veci, b) prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c)

nariadením predaja veci a rozdelením výťažku. Zákon takisto určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný
prihliadať pri rozhodovaní a vyporiadaní podielového vlastníctva. Súd tak prihliada jednak na veľkosť
spoluvlastníckychpodielovajednaknaúčelnévyužitieveci.Rozdelenievecipripadádoúvahyvprípade,
že je vec možné reálne rozdeliť a treba skúmať aj skutočnosť, či každý zo spoluvlastníkov má záujem
si udržať vlastnícke právo k veci. O reálne rozdelenie pôjde iba vtedy, ak reálna deľba má za následok

rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Vec musí byť deliteľná, nielen z hľadiska
faktického, ale aj právneho a jedným z významných faktorov pri posúdení reálnej deliteľnosti vecí je
faktor finančnej nákladnosti, a to, či podielový spoluvlastník má finančné prostriedky na to, aby sa táto
reálna deľba nehnuteľnosti mohla uskutočniť, a aby mohol náležite využívať svoj podiel z nehnuteľnosti.
Prikázanie veci môže mať v zásade trojitú formu, a to: 1) celá vec je prikázaná do výlučného

vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov, čo je pravdepodobne najčastejší spôsob prikázania
veci, 2) prikázanie celej veci viacerým z doterajších spoluvlastníkov, vec sa znova prikazuje
do podielového spoluvlastníctva, no veľkosť spoluvlastníckych podielov je novokonštituovaná, 3)
tretí spôsob predpokladá oddelenie časti vyporiadanej veci, ktorá je prikázaná do podielového
spoluvlastníctva doterajších spoluvlastníkov. Predmetom prikázania nie sú spoluvlastnícke podiely

ostatných spoluvlastníkov, ale celá vec. Pri tomto spôsobe vyporiadania súd prihliada najmä na veľkosť
spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči
ostatným spoluvlastníkom. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim
kritériom. V prípade výrazného nepomeru je však pravdepodobnejšie prikázanie veci vlastníkovi
dominantného spoluvlastníckeho podielu. Pod účelovým využitím veci je treba rozumieť predovšetkým

využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom
je nutné prihliadať aj nato, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom
nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Podmienkou
prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej náhrady a zákonneuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že treba
vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase jej vyporiadania a nie z ceny, za ktorú by bolo možné
predať spoluvlastnícky podiel. Pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné

v danom mieste a v danom čase predať vec na trhu, preto súd je povinný prihliadať aj na aktuálnu
cenovú ponuku a dopyt. Primeranou náhradou bude potom príslušný podiel všeobecnej ceny. Ďalej súd
musí skúmať pri tomto spôsobe vyporiadania, či spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, disponuje
potrebnými finančnými prostriedkami, resp., či existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť
primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom.

21. Na základe bližšie špecifikovanej charakteristiky zákonného ustanovenia § 142 odsek 1 OZ súd
dospel k takému právnemu názoru a záveru veci, že je potrebné žalobe žalobcu vyhovieť, keď
tento dostatočným spôsobom preukázal svoj nárok listinnými dôkazmi a následne súdom nariadeným
znaleckým dokazovaním znalcom z odboru geodézie a kartografie, odvetvia kartografie, ktorý sa
odborne vyjadril k vypracovaniu geometrického plánu a k otázke reálnej deľby sporných nehnuteľností,

ktoré sú predmetom vyporiadania, keď svojím písomným podaním zo dňa 16.4.2019, doručený súdu
18.4.2019 uviedol, že reálna deľba predmetných pozemkov je možná, lebo na mieste samom šetrením
posúdil návrh deľby a zistil, že rozdelenie parciel predmetu deľby na tri samostatné časti je technicky
možné z hľadiska rozlohy, celkovej plochy a tvaru nových pozemkov tak, aby slúžili každému vlastníkovi
podľa svojej povahy a funkčného využitia. Prístup z miestnej komunikácie je možný zabezpečiť na

každú novovytvorenú parcelu. Zároveň vypracoval a predložil podľa uznesenia tunajšieho súdu sp.
zn. 9C/4/2018-133 zo dňa 4.2.2019 geometrický plán č. 9C/4/2018, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
tohto rozsudku a ktorý vytvoril tri samostatné parcely, a to novovytvorenú parcelu č. 2862/12 - záhradu
o výmere 721 m2, novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX - záhradu o výmere 708 m2 a novovytvorenú
parcelu č. XXXX/X - záhradu o výmere 90 m2. Týmto geometrickým plánom znalec určil a vytvoril

reálnou deľbou podľa § 142 odsek 1 Občianskeho zákonníka novovytvorené parcely, ktorých výmera je
zachovaná podľa veľkosti podielu strán sporu s tým, že každý podielový spoluvlastník na základe tohto
geometrického plánu sa stane výlučným vlastníkom svojej časti nehnuteľnosti so samostatným vchodom
s tým, že si ju môže ohradiť a zároveň naložiť s ňou po právoplatnosti tohto rozhodnutia akýmkoľvek
spôsobom, teda ju môže predať, darovať.

22. Žalobca a žalovaná v 1. rade súhlasili s reálnou deľbou nehnuteľností, pretože ako brat a sestra
sa vždy vedeli na všetkom dohodnúť, tak, ako to prezentovali ako vo svojich výpovediach, tak aj v
písomných podaniach.
Čo sa týka žalovanej v 2. rade, ktorá je dcérou ich súrodenca V. A., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a na

základe dedičského konania, ktoré sa viedlo pred Okresným súdom Senica, pod sp. zn. 11D/159/2015,
Dnot 2/2016, nadobudla žalovaná v 2. rade podiel k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1/3, t. j. 1/30
kcelkuapredmetomtohtokonanianeboloskúmanieskutočnosti,prečotentopodielnenadobudlanejaká
iná osoba a riešenie rodinných problémov a záležitostí, o ktorých sa rozsiahle zmieňovala žalovaná v
2. rade vo svojich podaniach, ktoré sú ťažko čitateľné vzhľadom na písmo žalovanej v 2. rade a ktoré

vôbec nekorešpondujú s predmetom tohto konania, a teda nesúhlas žalovanej v 2. rade nie je žiadnym
relevantným dôkazom podložený a preukázaný, nakoľko aj vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom
dňa 12.6.2019 uviedla iba toľko, že nechce vlastniť pozemok vo výmere 90 m2 vzhľadom na svoj vek a
že takéto rozhodnutie by bolo „prešvihnuté“ a že sa to malo riešiť vtedy, keď žil jej otec a tiež že nie je
ochotná platiť žiadne náklady súvisiace s vypracovaním geometrického plánu, pretože je dôchodkyňa.

Toto sú tvrdenia žalovanej v 2. rade, ktoré nesúvisia s predmetom sporu a nie sú dôvodmi na to, aby
súd žalobu zamietol, keď jednoznačne žalobca a žalovaná v 1. rade ako podieloví spoluvlastníci nemali
záujemzotrvaťvpodielovomspoluvlastníctve.Odôvodňovalitomedziinýmajtým,žežalovanáv2.rade,
odkedy nadobudla pozemok do podielového spoluvlastníctva, oň vôbec neprejavuje záujem, nestará sa
oň a neplatí ani daň z nehnuteľnosti za tento pozemok, nakoľko žalobca uviedol, že ho platí on.

V danom prípade súd bol viazaný žalobou, teda že sa jednalo o predmet sporu zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a zásadne resp. striktne je súd povinný
dodržiavať poradie ustanovenia § 142 odsek 1 Občianskeho zákonníka, čo sa týka vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, pričom existujú tri spôsoby tohto vyporiadania, v tomto smere súd
odkazuje na bod 20. odôvodnenia, kde to podrobne rozvádza a prvým spôsobom vyporiadania je

reálna deľba nehnuteľnosti. Pokiaľ súd v konaní zistí a žalobca preukáže dôkazmi, že reálna deľba
nehnuteľností titulom vyporiadania je možná, je povinnosťou súdu takýmto spôsobom rozhodnúť
a neriešiť ďalšie dva spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Reálna deľba
nehnuteľností má mať za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, vec musíbyť deliteľná a takisto zohľadniť faktor finančnej nákladovosti, čo pri výmere 90 m2 a podiele 1/30 k
celku, konkrétne u žalovanej, nemôže ísť o takú nákladovosť, ktorú nie je možné zvládnuť a na druhej
strane nič nebráni žalovanej v 2. rade, aby predmetný pozemok - nehnuteľnosť, ktorú bude mať vo

výlučnom vlastníctve, odpredala, pokiaľ o ňu nemá záujem tak, ako sa o tom vyjadrovala a zmieňovala
vo svojej výpovedi. O reálne rozdelenie spoločnej veci by nemohlo ísť iba v prípade, ak by rozdelenie
veci malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená a to sa v danom
prípade nepreukázalo, pretože písomné stanovisko geodeta - znalca, z čísla listu 149 zo dňa 16.4.2019
je v tomto smere jednoznačné a pre súd záväzné.

Judikátom Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2379/2007: „Súd rozhodujúci v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou určitého pozemku by nemal pristupovať k
takej variante rozdelenia, ktorej dôsledkom by bola bez ďalšieho strata doterajšieho prístupu k inej
nehnuteľnosti v zachovaní vlastníctva niektorého z účastníkov.“
PodľajudikátuNSSRč.R54/1973:„Zaprípady,keďreálnerozdelenienehnuteľnostiniejedobremožné,
považujú súdy jednak všetky prípady, keby ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné

veci, jednak prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký
zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu. Pri pozemkoch závisí toto posúdenie od ich polohy,
celkovej plochy, ako aj tvaru, pri budovách vyplýva nerozdeliteľnosť už napríklad z toho, že ide o rodinný
dom s jediným bytom, jediným vchodom, jediným komínom a pod.“
Na základe a s poukazom aj na vyššie citované judikáty je zrejmé, že súd prvej inštancie starostlivo

posudzoval a pristupoval k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva strán sporu reálnou
deľbou, keď zohľadnil veľkosť podielov, výmeru nehnuteľnosti, možnosť vytvorenia troch samostatných
nehnuteľnostísosamostatnýmvchodomaprístupomzhlavnejkomunikáciebezakýchkoľvekfinančných
nákladov a zaťaženia, nakoľko čo sa týka žalobcu a žalovanej v 1. rade, súd nevzhliadol žiadny problém,
čo sa týka finančnej nákladovosti, a to vytvorenia nového oplotenia, príp. brány a vstupu do vlastných

nehnuteľností a čo sa týka žalovanej v 2. rade, ktorá úplne odmietala novovytvorenú časť pozemku tak,
ako už súd vyššie uviedol, jej nič nebráni v tom, aby túto nehnuteľnosť predala vo výmere jej patriacej,
bez akejkoľvek finančnej nákladovosti, teda vytvorenia oplotenia a pod.

23. Z vyššie uvedených dôvodov, s poukazom na predložený geometrický plán č. 9C/4/2018 zo dňa

28.3.2019 súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a v I. výroku rozsudku zrušil podielové spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam reálnou deľbou, zapísaným na LV č. XXXX pre kat. územie N., obec N., II. výrokom
rozsudku zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho tak, ako je uvedené v znení tohto výroku, teda
prikázaldovýlučnéhovlastníctvakaždejstranesporunovovytvorenúparcelupodľageometrickéhoplánu
pod č. 9C/4/2018 zo dňa 28.3.2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku a ktorý bude podkladom

pre Okresný úrad D. R., katastrálny odbor na zápis nehnuteľností novovytvorených pre strany sporu
reálnou deľbou.

24. Výrokom č. III. a výrokom č. IV. rozsudku súd zaviazal žalovanú v 1. rade a žalovanú v 2. rade,
každú osobitne, k zaplateniu trov štátu znaleckého dokazovania v sume 143,11 eur, a to do troch

dní od právoplatnosti rozsudku vzhľadom k tomu, že vo veci súd uznesením zo dňa 4.2.2019 č.
k. 9C/4/2018-133 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia geodézie, ktorého úlohou bolo
vypracovať geometrický plán a vypracovať tri samostatné pozemky s reálnou deľbou s tým, že znalec
vypracoval geometrický plán č. 9C/4/2018 zo dňa 28.3.2019, ktorý bol úradne overený 8.4.2019 a
zároveň predložil vyúčtovanie súvisiace s vypracovaním geometrického plánu faktúrou z čísla listu 151,

kde si vyúčtoval odmenu celkovou sumou 586,21 eur a Okresný súd Nové Zámky uznesením zo dňa
25.4.2019 č. k. 9C/4/2018-156 priznal znalcovi odmenu, ktorú vyplatil zo zálohy zloženej pod položkou
denníka D14 31/18 v sume 300,- eur, ktorú zaplatil preddavkovo iba žalobca a zvyšok v sume 286,21
eur súd poukázal znalcovi z rozpočtových prostriedkov a táto suma predstavuje vyčíslenie polovice
nákladov (286,21 : 2 = 143,105 eur) s vypracovaním geometrického plánu, ktoré sú povinné zaplatiť na

účet tunajšieho súdu žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade, každá osobitne po 143,11 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, v súlade s ustanovením § 260 C.S.P.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 %,
nakoľko bol plne úspešný, voči žalovanej v 1. a 2. rade s tým, že podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške

náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).