Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/86/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119291312
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2021:6119291312.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu ConnecTel,

Inc., so sídlom E. Marion Street, Shelby, North Carolina, Spojené štátny americké, TIN 56-1724190
zastúpenéhospoločnosťouCLCadvokátskakancelárias.r.o.,sosídlomPanenská18,81103Bratislava,
IČO:XXXXXXXXprotižalovanémuKonekTel,spol.sr.o.,sosídlomVinohradnícka79,90091Limbach,
IČO : XX XXX XXX, zastúpenému spoločnosťou LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, 811 09
Bratislava , IČO : XX XXX XXX o zaplatenie peňažnej sumy vo výške 38.997,43 eura s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Súd zamieta žalobu v celom rozsahu.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do troch dní od
právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.05.2019 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného
zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 38.997,43 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % p. a. zo sumy
38.997,43 eura od 16.05.2015 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh
odôvodnil tým, že žalobca je právnickou osobou so sídlom XXXX D.. S. N., N. E., N., J. U. (J.) XXXXX,

N. Š. M.. Právomoc je daná podľa § 37 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
v znení neskorších predpisov, keď žalovaný má na území Slovenskej republiky sídlo a má majetok.
Žalobca a žalovaný sú v dlhoročnom obchodnoprávnom vzťahu, pričom na základe dohody žalobca
od roku 2000 fakturoval žalovanému náklady za pracovné cesty konateľa a zamestnancov žalovaného
do USA (t.j. cestovné, strava, prenájom auta a pod.), pričom žalovaný uvedené faktúry v priebehu
predchádzajúcich rokov riadne a včas uhrádzal. Žalobca dňa 31.03.2015 vystavil faktúru č. XXXXXXX-
F. na sumu 41.957,33 USD splatná do 45 dní od vystavenia faktúry, t.j. dňa 15.05.2015, faktúra bola

odovzdaná žalovanému k rukám konateľa Š. S. v deň vystavenia faktúry v rámci spoločného stretnutia
za účasti predsedu rady riaditeľov žalobcu pána A. Z. A. a pani Z. Z.. Y., ktorí uvedenú skutočnosť
potvrdzujú predložením čestných prehlásení. Dlžná suma z titulu neuhradenej faktúry predstavuje
čiastku vo výške 38.997,43 eura vypočítanú prepočtom sumy 41.957,33 USD na menu euro podľa
kurzu ECB ku dňu zdaniteľného plnenia, ktorým je deň vystavenia faktúry. V písomnom podaní zo dňa
04.10.2019 PZ žalobcu uviedol, že žalobca a žalovaný sú v dlhoročnom obchodnoprávnom vzťahu,
pričom spoločnosť žalobcu bola v období rokov 1994 - 1999 aj spoločníkom žalovaného. Dlhodobo

spolupracovali v rámci spoločného obchodovania v oblasti komunikačnej techniky, kde spoločnosť
žalobcu bola a stále je materskou spoločnosťou, zastrešujúcou okrem iného aj spoločnosti zo Slovenska
(spoločnosť žalovaného), Českej republiky, bývalých štátov Ruskej Federácie, Stredného Východu a
Afriky. Žalobca usporadúvala každoročne od roku 2000 školenia, predmetom ktorých boli prednáškyo nových technológiách, postupoch v oblasti komunikačnej techniky, obchodnej stratégie. V súlade s
ustálenou obchodnou praxou, žalobca náklady za školenia všetkým zúčastneným spoločnostiam vždy
vyfakturoval. Žalovaný nebol schopný uhrádzať náklady pravidelne, faktúry boli vystavované v závislosti

od platobnej schopnosti spoločnosti a to spätne za niekoľko rokov. Žalovaný tak uhradila faktúru č.
XXXXXXX-F.zodňa21.2.2000zaškoleniavobdobíroku2000,faktúruč.XXXXXXX-F.zodňa14.8.2001
za školenia v období roku 2001 a faktúru č. XXXXXXX-F. zo dňa 31.8.2013 za školenia v období
roku 2007 až 2012. Faktúra č. XXXXXXX-F. bola vystavená za školenia organizované v rokoch 2002
až 2006, pričom žalovaného niekoľkokrát žiadal o odklad fakturácie z dôvodu nedostatku finančných

prostriedkov. Neobsahovanie konkrétnych mien účastníkov školenia na faktúre č. XXXXXXX-F. bola
výslovná požiadavka konateľa žalovaného. Mená účastníkov nie sú menované ani v rámci faktúry
č. XXXXXXX- F. zo dňa 31.8.2013, ktorá bola zo strany spoločnosti žalovaného bez akýchkoľvek
námietok zaplatená. Žalobca zároveň každoročne predkladal žalovanému podrobné vyúčtovanie
každého školenia, teda žalovaný nemohol mať akékoľvek pochybnosti o nákladoch, žalovaný nikdy
výšku nákladov za organizované školenia nespochybňoval. K odovzdaniu faktúry č. XXXXXXX-F.

došlo v rámci školenia organizovaného v marci roku 2015 a to konkrétne dňa 11.03.2015 za účasti
niektorých svedkov, faktúra č. XXXXXXX-F. bola vystavená ku dňu 31.03.2015 na základe výslovnej
požiadavky konateľa žalovaného, účtovné predpisy Spojených štátov Amerických umožňujú vystaviť
faktúru aj k neskoršiemu dňu, v prípade ak sa tak strany dohodnú. V danom prípade sa splatnosť
určuje počnúc dojednaným dňom vystavenia faktúry, t.j. nie momentom odovzdania. Aj keby bol

zmluvný vzťah posudzovaný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nebol by nárok Žalobcu
premlčaný nakoľko lehota 45 dní sa počíta od momentu vystavenia faktúry, t.j. od 31.03.2015. Žalobca
nedisponuje podpisom žalovaného ohľadne prevzatia faktúry práve z dôvodu, že v priebehu celého
trvania obchodného vzťahu so žalovaným konal dobromyseľne, vychádzal žalovanému v ústrety a
žalovanému vystavoval faktúry spätne za predchádzajúce obdobia, nakoľko mal záujem, aby spoločnosť

žalovaného prosperovala a spoliehal sa na to, že žalovaný bude voči žalobcovi postupovať rovnako
korektneasvojezáväzkyvočižalobcovibudeplniťriadneavčas.Konateľžalovanéhospolusmanželkou
v období 2009 až 2017 neoprávneným spôsobom použili platobné karty žalobcu a uhradili svoje náklady
za pobyt v Spojených Štátov Amerických a spôsobili tak žalobcovi škodu vo výške 46.383,67 USD o čom
je vedené konanie pred súdom vo Flagler Beach, Florida, ktorá skutočnosť ozrejmuje nedobromyseľné

konanie žalovaného voči žalobcovi. Na pojednávaní dňa 16.09.2020 PZ žalobcu uviedol, že ide o
náklady, ktoré pravidelne hradil žalovaný žalobcovi na základe vystavených faktúr, túto jedinú faktúru
žalovaný neuhradil a to pre nedostatok finančných prostriedkov. Je k tomu aj emailová komunikácia. V
písomnom podaní zo dňa 26.10.2020 PZ žalobcu uviedol, že žalovaný neuhradil faktúry za konkrétne
plnenia, ktoré bolo poskytnuté a organizácia školenia spolu so sprievodným programom, nejednalo sa

o súkromné aktivity tretích osôb. Neexistuje žiaden relevantný dôvod, na základe ktorého by mali byť
spochybňované športové aktivity v rámci školenia napr. Spoločné lyžovanie. Žalovaný nebol schopný
uhrádzať náklady za predmetné školenia pravidelne. Sporná faktúra bola vystavená v dôsledku priamej
a výslovnej požiadavky štatutárneho zástupcu žalovaného vyslovenej na stretnutí dňa 11.03.2015. Na
pojednávaní dňa 17.05.2021 PZ žalobcu uviedol, že S. si cestovné náklady účtoval do spoločnosti

Konektel s.r.o., išlo najmä o nájomné za motorové vozidlo. Na pojednávaní dňa 02.06.2021 PZ žalobcu
uviedol, že nárok vyplýva zo zaužívanej praxe v spojení s dôverou zmluvných strán. Rovnako z výsluchu
štatutárnych zástupcov vyplýva, že bolo dohodnuté toto platenie. Dňa 16.5.2019 uplynula premlčacia
lehota pričom žaloba bola podaná 15.5.2019. V písomnom podaní zo dňa 27.05.2021 PZ žalobcu
uviedol, že žalobca usporadúval každoročne od roku 2000 školenia, predmetom ktorých boli prednášky

o nových technológiách, postupoch v oblasti komunikačnej techniky, obchodnej stratégie a rôzne iné
aktivity majúce charakter voľnočasových aktivít za účelom zlepšenia tímového výkonu a spolupráce
medzi zamestnancami firmy, zlepšenia vzájomných vzťahov, uvedomenie si rolí v tíme a zefektívnenie
komunikácie a celého pracovného procesu, čo je základným cieľom teambuildingu. Žalobca náklady
za školenia všetkým zúčastneným spoločnostiam vždy vyfakturoval v pomernej časti na základe

predloženého podrobného vyúčtovania, ktoré nikdy v minulosti nebolo rozporované. Súčasťou nákladov
v rámci každoročného školenia boli aj súvisiace náklady ako preprava, stravovanie (a to aj mimo
ubytovacieho zariadenia), všetky náklady boli vždy podrobne preukázané a poskytnuté zúčastneným
spoločnostiam, obsahovo nikdy neboli zo strany žalovaného spochybňované. Za dotknuté obdobie od
roku 2000 boli vystavené 4 v zásade totožné faktúry za rôzne obdobia s rovnakým popisom, z ktorých

tri Žalovaný riadne a včas uhradil. Nárok by bol premlčaný po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby, dátum
splatnosti spornej faktúry bol 45 dní odo dňa jej vystavenia, pričom žaloba bola podaná dňa 15.05.2019
t.j. pred uplynutím premlčacej doby.2. Na pojednávaní dňa 16.09.2020 žalobca uviedol, že žalovaný požiadal o vystavenie faktúry s
dátumom z roku 2015 s tým, že ju nemá v účtovníctve, takže nie preto, že nemá finančné prostriedky.
Obdobné faktúry hradil žalovaný žalobcovi od roku 2000, keď ročne prebiehalo v USA školenie o

produktoch. Žalovaný hradil tieto náklady raz za 3 roky, pričom išlo vlastne o rozpočítané náklady a
časť nákladov pripadala na žalovaného. Táto faktúra bola za tretí rok a nebola zaplatená. Po výzve
S. tento uviedol, že ju nemal v účtovníctve, žiadal ju preposlať, následne napísal email, že OK, že to
predebatujesúčtovníčkou,užsaneozval.Ďalšírokhovyzvali,lebotonebolozaplatenéžalovaným.Majú
ďalšie S. nezaplatené náklady v celkovej výške 76.000,-USD, ktoré žaluje v Spojených štátoch. Faktúru

vystavovala spoločnosť so sídlom v Severnej Karolíne kde je premlčacia doba 5 rokov, za určitých
okolnostímôžebyť8rokov.Školenísazúčastnilivýlučnezamestnanciaobchodníspoločnícižalovaného
ako aj žalobcu. Na náklady prispievali aj ďalšie subjekty, avšak každoročne sa to takto rozúčtovalo. Na
jednej strane žalovaný tvrdí, že ide o nelegitímne cestovné náklady a teda tu ich odmieta preplatiť, v
iných konaniach si ich ako škodu voči žalobcovi uplatňuje, keď uznáva ich existenciu.

3. V podanom odpore žalobca uviedol, že neuznáva peňažný nárok Žalobcu titulom neuhradenej faktúry
č. XXXXXXX-F., vystavenej dňa 31.03.2015 celkom a to ani čo do dôvodu ani čo do výšky. Žalovaný
nemá faktúru evidovanú v účtovníctve Žalovaného. Žalovaný popiera odovzdanie faktúry, o ktorej
nemá vedomosť a rovnako mu nie je známa dohoda medzi žalobcom a žalovaným. Faktúra či čestné
prehlásenia pripojené k žalobe nič nepreukazujú, nie je zrejmé kedy, kde a komu mal byť „Training“ ako

služba či tovar dodaný. Žalovaný rozporuje tvrdenia žalobcu žalobe oproti z čestným vyhláseniam. Podľa
žaloby sa stretnutie konalo dňa 31.03.2015, kedy malo dôjsť k odovzdaniu faktúry p. S. avšak podľa
vyjadrenia p. A., p. Z. H.. Y. ako aj p. H. P.. V. stretnutie p. S. s nimi spojené s odovzdaním faktúr bolo
dňa 11.03.2015. Ak malo k stretnutiu so schválením faktúry p. A. dôjsť dňa 11.03.2015, tak potom dátum
vystavenia faktúry môže byť jedine dátum 11.03.2015. Vychádzajúc zo splatnosti faktúry 45 dní, potom

táto nastala dňom 25.04.2019, z tohto dôvodu je nárok žalobcu premlčaný. Z dôkazov predložených
žalobcom nie je možné existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným na žiadnom mieste či v žiadnom
ohľade vyvodzovať. Nie je možné identifikovať právny dôvod žalovanej sumy, ktorá zrejme predstavuje
určitú súhrnnú predstavu žalobcu o jeho nároku voči žalovanému. Žalovaný nemá vedomosť o dlh
vo žalobcovi vo výške 41.957,33 USD t.j. 38.997,43 eura. Ak žalobca tvrdí vznik nároku v súvislosti

s pracovnými cestami p. S. či zamestnancov žalovaného, žalobcovi by teoreticky mohol prislúchať
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia prípadne náhrady škody, ktorú by však mal vymáhať od
týchto fyzických osôb. Na pojednávaní dňa 16.09.2020 PZ žalovaného poukázal na premlčanie, ak by
pohľadávka vôbec existovala, keď faktúra bola odovzdaná podľa prehlásenia V. a Y. dňa 11.03.2015
s 45 dňovou platnosťou. Namieta vecnú pasívnu legitimáciu, keďže žalobca žiada zaplatenie náhrad

za ubytovanie, lyžovačku a McDonalds nejakých fyzických osôb, čo je samozrejme v rozpore so SR
právom, pričom nevyplýva povinnosť žalovaného toto uhradiť, ide o klasické bezdôvodné obohatenie,
keď žalobca plnil za niekoho iného, to čo iný mal plniť sám. Navyše predložené doklady, ako bločky
netvrdia vôbec o tom, kto komu zaplatil, najurčitejší doklad je doklad o ubytovaní, z ktorého vyplýva, že
bolo ubytovaných 12 dospelých osôb. Namieta aj opodstatnenosť pohľadávky, ktorej tvrdenie existencie

má za šikanózne, výlučne za účelom dosiahnutia plurality veriteľov voči žalovanému a teda vyhlásenie
konkurzu na majetok žalovaného. V písomnom podaní zo dňa 30.09.2020 PZ žalovaného uviedol, že
nie je dôkaz že by sa vznesený nárok týkal obchodnej činnosti žalovaného, v čom spočívalo školenie
a kto ho zabezpečoval. Spor sa týka osobnej povahy a to vybavovania súkromných sporov medzi A.
a S.. Na pojednávaní dňa 17.05.2021 PZ žalovaného uviedol, že ide o účtovné náklady za obdobie

2002-2006 a tieto sú celkom zjavne premlčané aj keby išlo o hneď doručenú faktúru 11.3.2015. Náklady
nesúvisiace priamo s činnosťou žalovaného nie je možné účtovať, požadovať od žalovaného. Žalované
plnenie bolo splatné v roku 2011 podľa predmetnej faktúry, žalovaný túto faktúru nemá k dispozícií.
Na pojednávaní dňa 02.06.2021 PZ žalovaného uviedol, že premlčacia doba je 4 ročná, žaloba bola
podľa žalobcu doručená 15.05.2019, čo je rozhodujúci moment pre posúdenie premlčania. Predmetom

konania je zaplatenie faktúry vystavenej povodne v roku 2011, následne 11.03.2015, so splatnosťou 45
dní, z uvedeného je celkom zrejmé, že aj ak by sa vychádzalo z faktúr je nárok premlčaný. Podstatné
však je poskytnutie služieb a tovaru v rokoch 2002-2006, keďže ide o požadovanie náhrady za tieto,
premlčacia doba začala plynúť po vynaložení týchto nákladov to znamená v roku 2002 až 2006. Nebolo
ani preukázané objednanie a poskytnutie služieb a tovaru alebo školenie, keď z dokladov vyplýva len

neadresné vystavenie dokladov, nie je tiež preukázaná dohoda o ich preplatení žalovaným. Všetky
náklady vzniknuté v roku 2000 boli aj vyfakturované v 2000, to isté v roku 2001 a náklady z 2007-2012
boli fakturované v roku 2013.4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to Invoice č. XXXXXXX-F.,
Čestné prehlásenie Dr. H. P.. V., Čestné prehlásenie Z. Z.. Y. zo dňa 12.03.2019, Čestné prehlásenie
Z. Z.. Y. zo dňa 16.04.2019, faktúra č. XXXXXXX-F. zo dňa 21.2.2000, faktúra č. XXXXXXX-F. zo

dňa 14.8.2001, faktúra č. XXXXXXX-F. zo dňa 31.8.2013, pokladničné doklady zo dňa 21.01.2006
05.03.2015 a 01.03.2015, 10 ks čb fotografie formátu A4, Arrival confirmation zo dňa 20.11.2001, Arrival
instruction, Deposit request zo dňa 28.05.2002 s Check in agreement, sales order No. 116,415, Advance
Sales and Reservation, Deposit request zo dňa 02.05.2013, Deposit request zo dňa 17.06.2003 s
Check in agreement, Deposit request zo dňa 19.04.2004 s Check in agreement, Cestovný príkaz zo

dňa 13.02.2006, Rental agreement, 6 × Boarding pass, faktúra č. F., Účtovný doklady č. XXXX/X/XX,
Pokladničný doklad Safeway, Pokladničný doklad Pour la France, Počítačový výstup - zoznam osôb za
rok 2002, Počítačový výstup - zoznam osôb za rok 2003, Počítačový výstup - zoznam osôb za rok 2004,
Počítačový výstup - zoznam osôb za rok 2005, Počítačový výstup - zoznam osôb za rok 2006, Invoice
No. 251099, complaint for damages Connectel v. Š.Y. S. a Y. S., email zo dňa 31.03.2016 o 16:12 hod.
od Š.Y. S. adresovaný A..A..N., email zo dňa 16.02.2017 o 12:19 hod. od A..A..N. adresovaný Š.Y. S.

všetko v kópiách, výsluchom A. Z. A. a Š. S. ako strán sporu tieto vyhodnotil podľa svojej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a po takto vykonanom dokazovaní
ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom :
Z Invoice č. XXXXXXX-F. má súd preukázané vystavenie listiny žalobcom, ktorou žiada od žalovaného
zaplatenie sumy 41.957,33 USD v lehote 45 dní od 31.03.2015 za poskytnuté školenie. Z Čestného

prehlásenia O.. H. P.. V. v spojení s Čestným prehlásením Z. Z.. Y. zo dňa 12.03.2019 má súd
preukázané, že dňa 11.03.2015 za prítomnosti Š. S., A. Z.. A. M. Z. Y. schválil Dr. H. P.. V. novú faktúru
na čiastku 41.957,33 USD namiesto pôvodnej faktúry vystavenej v 11.03.2011 vo výške 41.957,33 USD
za cestovné výdavky a výdavky na školenie zamestnancov žalovaného a p. S. a p. Ivana v rokoch
2009, 2010 a 2011, žalovaným niekam založenej. Z. Y. novú faktúru odovzdala p. S.. A. Z. A. s touto

dohodou súhlasil. Dr. H. P.. V. schválil požiadavku Š. S. na zmenu dátumu. Z Čestného prehlásenia
Z. Z.. Y. zo dňa 16.04.2019 má súd preukázané, že žalobca stále eviduje faktúru č. XXXXXXX zo dňa
11.03.2015 vo výške 41.957,33 USD ako neuhradenú. Z faktúra č. XXXXXXX-F. zo dňa 21.2.2000 má
súd preukázané vyhotovenie listiny, ktorou žalobca žiada od žalovaného zaplatenie sumy 10.240,-USD
za tréning vrátane ubytovania a dopravy pre dve osoby. Z faktúra č. XXXXXXX-F. zo dňa 14.8.2001

má súd preukázané vyhotovenie listiny, ktorou žalobca žiada od žalovaného zaplatenie sumy 12.325,95
USD za tréning vrátane ubytovania a dopravy pre tri osoby. Z faktúra č. XXXXXXX-F. zo dňa 31.8.2013
má súd preukázané vyhotovenie listiny, ktorou žalobca žiada od žalovaného zaplatenie sumy 52.930,16
USD za tréning. Z pokladničných dokladov má súd preukázané, že v dňoch 04.10.2014 až 05.03.2015
boli zakúpené veci rôzne veci za US doláre. Z listín Arrival confirmation zo dňa 20.11.2001, Arrival

instruction má súd preukázané zaplatenie ubytovanie 12 dospelých osôb od 12.01.2002 do 26.01.2002.
Z listín Deposit request zo dňa 28.05.2002 s Check in agreement má súd preukázané zaplatenie
ubytovanie 12 dospelých osôb od 25.01.2003 do 08.02.2003. Z listín sales order No. 116,415, Advance
Sales and Reservation má súd preukázané, že A..A. kúpil 29.11.2002 za sumu 5 .742,-USD lyžiarske
pasy pre G. K., O. N., Z. S., D. Z., Z. T., A. A., V. X., I. G., S. F., Z. K., H. V. a Š.Y. S.. Z Deposit

request zo dňa 02.05.2013 má súd preukázané vystavenie účtu za ubytovanie 13 dospelých osôb
od 18.01.2014 do 01.02.2014. Z Deposit request zo dňa 17.06.2003 s Check in agreement má súd
preukázané vystavenie účtu za ubytovanie 12 dospelých osôb od 24.01.2004 do 07.02.2004. Z Deposit
request zo dňa 19.04.2004 s Check in agreement má súd preukázané vystavenie účtu za ubytovanie
12 dospelých osôb od 22.01.2005 do 05.02.2005. Z Cestovného príkazu zo dňa 13.02.2006 má súd

preukázané, že žalovaný dal pokyn Š. S. na vykonanie pracovnej cesty z Viničného, Slovenská republika
do Shelby, Spojené štáty americké lietadlom so zálohou na služobnú cestu 1000,-USD od 14.1.2006
do 12.02.2006. Z Rental agreement 509573764 má súd preukázané, že Š.Y. S. si dňa 21.01.2006 do
04.02.2006 prenajal vozidlo za cenu 774,65 USD. Z Transation record má súd preukázané, že Š.Y. S.
si od 20.01.2006 do 21.02.2006 prenajal vozidlo Jeep Grlaredo za sumu 54,17 USD. Z faktúry č. F. v

spojení s Účtovným dokladom č. 1021/1/06 má súd preukázané, že dňa 20.01.2006 bola odsúhlasená
kúpa spiatočnej letenky za sumu 157.783,-Sk pre sl. X. S. a pani X. S. s letom Viedeň - Londýn - Orlando
- Denver dňa 04.02.2006 a späť 11.02.2006. Z listiny Pokladničný doklad Safeway má súd preukázané
A. A. zaplatil sumu 33,50 USD v obchode s potravinami za palacinky z javorovým sirupom, zmrzlinu
Yoplait a čučoriedky. Z listiny Pokladničný doklad Pour la France má súd preukázané, že Š.Y. S. zaplatil

sumu 96,54 USD ta alkoholické nápoje. Z emailu zo dňa 31.03.2016 o 16:12 hod. od Š.Y. S. adresovaný
A..A..N. má súd preukázané, že žalovaný k faktúre na sumu 41.957,33 USD žalobcovi oznámil, že sa
musí poradiť s daňovou poradkyňou. Na pojednávaní dňa 17.05.2021 A. Z. A. pri výsluchu ako strana
sporu uviedol, že išlo o výročné zasadnutia spoločnosti ConectTel Inc. a KonekTel, spol. s r.o., S. zaplatil2 faktúry, tretiu faktúru žalobca vystavil v roku 2011 a tú nezaplatil, keď následne žiadal jej zaslanie,
preto mu bola osobne odovzdaná v marci 2015 pri jeho návšteve v USA. Bola vystavená tiež štvrtá
faktúra a túto pán S. bez problémov uhradil. Skutočné náklady ktoré mal S. boli 58.000,-USD žalobca mu

však fakturovali len cca. 41.000,-USD. Školenia prebiehali formou team buildingu. Účastníkom týchto
školení boli osoby za žalovaného ako aj za žalobcu, tiež si tam niektorí, vrátane S., pozvali známych.
Fakturácia prebiehala prvé 2 roky ročne, neskôr kvôli cash flow začala prebiehať tak, že tretia faktúra
bola vystavená po 8 rokoch, keďže žalovaný nemal žiadne peniaze, takže nemalo zmysel vystavovať
faktúru. Žalovaný peniaze mal, avšak žalobca ho z hľadiska cash flow nechcel zaťažovať. Predmetom

fakturácie boli ubytovanie, strava, vleky, nájom vozidiel, drobné náklady, napríklad lieky. Tri úhrady boli
uhradené riadne a včas. Žalovaný faktúry rešpektoval vcelku. Žalobca mal na každý rok rozpis nákladov
a S. to dostával každý rok. S. zdôvodnil neuhradenie faktúry tým, že to zabudol dať do účtovníctva,
následne uviedol, že si faktúru z roku 2012 nemôže dať do účtovníctva preto mu vystavili faktúru v roku
2015 a to kópiu pôvodnej faktúry. Na stretnutiach sa konalo len neformálne zasadnutie Konektel a.s. so
sídlom v ČR. Na výročnom zasadnutí preberali obchodnú politiku, technické veci, bolo to neformálne

stretnutie za týmto účelom. Na faktúrach bolo použité slovo tréning lebo to chcel S., išlo o školenie
ohľadom trendov obchodných techník a podobne, pod položkou tréning sú náklady na ubytovanie, stravu
a dopravu, išlo o refakturáciu nákladov. Žalobca a žalovaný mali ústnu dohodu o refakturácií, táto bola
celý čas akceptovaná až na predmetnú faktúru. Náklady v predmetnej faktúre boli vynaložené na S. a F.
za 6 či 7 rokov. Vyúčtovanie nákladov nebolo prílohou tejto faktúry lebo to S. nevyžadoval. Faktúra na

náklady z rokov 2002 až 2006 bola vystavená v roku 2011 lebo S. nemal peniaze, nechceli mu pokaziť
cash flow, mal rozrobené nejaké projekty. Tiež na to trochu zabudli. Na pojednávaní dňa 17.05.2021 Š.
S. pri výsluchu ako strana sporu uviedol, že predmetnú faktúru nikdy neobdržali štandardnou cestou.
Predmetom rokovania bolo na 90% rokovanie o problémoch spoločnosti Conektel a.s., pokiaľ tam boli
nejaké školenia tak školil väčšinou on alebo kolega F.. Rozpis nákladov videl za prvé dva-tri roky, potom

ho nevidel. Žalovaného nikdy nezaväzoval na zaplatenie. Nemá vedomosť že by sa žalovaný zaviazaný
hradiť nálady na školenie. Zhromaždení sa zúčastňoval približne od roku 2000 do roku 2016. Fakturácia
nákladov za účasť na zhromaždeniach prebiehala vždy po dohode. V roku 2015 žiadnu faktúru od
žalobcu neprevzal a to ani ako fyzická osoba ani za žalovaného. S predmetnou faktúrou sa oboznámil
až v roku 2018 po podaní žaloby. K emailu zo dňa 31.3.2016 s pánom A. ohľadom tejto faktúry sa

nevie vyjadriť. Nespomína si na žiadnu písomnú upomienku od pána A. z roku 2017. Predmetná faktúra
nebola uhradená lebo nemali peniaze, predovšetkým však preto, že faktúru nemajú v účtovníctve. Nie
je si vedomý nezaplatenia nákladov žalovaným, keďže tam bol na pozvanie spoločnosti Konektel a.s. a
riešili tam predovšetkým veci Konektel a.s. a nie žalovaného. Prvá, druha a štvrtá faktúra boli uhradené
po dohode spoločníkov, predovšetkým však faktúru nedostal. V spoločnosti Konektel a.s. bol asi od

roku 2007-2008 do roku 2015 členom predstavenstva. Náklady si žalovaný účtoval ako služobnú cestu,
keď mal cestovný príkaz, súčasťou cestovného príkazu bolo nie vždy stravné. Auta si požičiaval na
spoločnosť ConectTel Inc.

5. Stranami sú obchodná spoločnosť zapísané do obchodného registra a teda je podnikateľmi podľa §

2 ods. 2 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a spoločnosť založená
podľa Severnej Karolíny Spojených štátov amerických, je zapísaná do registra pre podnikateľov.
Vzhľadom na predmetom činnosti žalobcu a žalovaného, s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku
záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti (§
261 ods. 1 Obchodného zákonníka), je tento ich vzťah upravený Obchodným zákonníkom a v súlade s §

1 ods. 2 Obchodného zákonníka aj Občianskym zákonníkom, pokiaľ by bol upravený právom Slovenskej
republiky.

6. Nebolo tvrdené a ani preukázané, že strany sporu zvolili právo (§ 9 ods. 1 z. č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej tiež „ZMPS“)) pri prípad sporu vo veci ako je

prejednávaná.

7. Podľa § 10 ods. 3 ZMPS iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak,
spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo
(bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta,

kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla
(bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy. Nebolo sporné určenie miesta v USA a termínu
stretnutia zamestnancov a štatutárnych zástupcov dcérskych spoločností žalobcu samotným žalobcom,
na toto že žalovaný posielal určených zamestnancov na služobnú cestu, prípadne chodievali na toto ajštatutárni zástupcovia žalovaného a na týchto stretnutiach poskytoval žalobca v prospech jednotlivých
zamestnancov žalovaného a členov štatutárneho orgánu naturálne plnenie, žalovaný potom prípadne
len akceptoval žalobcom navrhnuté plnenie. Prípadná zmluva potom bola uzavretá medzi neprítomnými

subjektmi nemajúcimi sídlo v tom istom štáte a spravovala by sa potom právnym poriadkom sídla
príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy teda žalovaného teda právom Slovenskej republiky.

8. Nebolo medzi stranami sporné, že v rokoch 2000 a 2001 prebiehali v USA stretnutia, na ktorých
sa zúčastnili či zamestnanci žalovaného alebo členovia jeho štatutárneho orgánu, pričom z Invoice

č. XXXXXXX-F. zo dňa 21.2.2000, Invoice č. XXXXXXX-F. zo dňa 14.8.2001 má súd preukázané,
že žalobca žiadal od žalovaného preplatenie tréningu vrátane ubytovania a dopravy pre dve osoby.
Nebolo sporné, že žalovaný tieto sumy zaplatil. Súd má potom z Cestovného príkazu zo dňa 13.02.2006
preukázané, že štatutárny zástupca žalobcu bol v roku 2006 v USA na služobnej ceste a teda podľa
zaužívanej praxe by mal žalobca voči žalovanému nárok na preplatenie odsúhlasených výdavkov
na zamestnancov a členov štatutárneho orgánu žalovaného. Súd tento vzťah posúdil ako zmluvu

nepomenovanú (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka) majúceho prvky úverovej zmluvy (§ 497
Obchodného zákonníka), keďže plnenie žalobcu spočívalo v zaplatení jednotlivých tovarov a služieb za
žalovaného a žalovaný bol povinný tieto výdavky žalobcovi vrátiť. Žalobca tak neposkytol žalovanému
priamopeňažnéplnenie,aleposkytolmuprostredníctvomtretíchosôbtovaraslužby.Žalobcaažalovaný
potom boli povinní dostatočne určiť predmet svojich záväzkov, inak by zmluva nebola uzavretá (§ 269

ods. 2 in fine Obchodného zákonníka).

9. Je zrejmé, že nie akékoľvek výdavky bol žalovaný povinný zaplatiť, muselo ísť o výdavky súvisiace
so školením. Žalobca potom musí v konaní preukázať, že ním požadované náklady boli vynaložené
na zamestnancov a členov štatutárneho orgánu žalovaného prípadne na iné osoby, ktoré žalovaný

vyslal a že tieto súviseli s vykonávaným školením. Žalobca nepreukázal, že náklady ním uvádzané
boli vynaložené na zamestnancov a členov štatutárneho orgánu žalovaného, keď výlučne doklady
sales order No. 116,415, Rental agreement 509573764, Transation record, Pokladničný doklad Pour
la France a faktúra č. F. preukazujú vynaloženie nákladov na Š.Y. S. resp. ďalšie osoby žalovaným
vyslané. Žalobca potom nepreukázal vynaloženie nákladov v ním požadovanom rozsahu 41.957,33

USD, uvedené je tak samostatným dôvodom na zamietnutie sumy nad sumu 1.368,56 USD ako súčet
adresných výdavkov znížený o preplatok na lyžiarskom lístku (54,17 + 774,65 + 264 +307,20 + 96,54
-128).

10. Pokiaľ ide o vystavenie faktúry č. XXXXXXX-F., táto bola vystavená za obdobie 2002 až 2006,

žalobca mohol až po vynaložení výdavkov a odchode členov štatutárneho orgánu žalovaného a
zamestnancov zistiť náklady, ktorých zaplatenie môže žiadať od žalovaného a teda bol oprávnený od
žalovaného žiadať splnenie záväzku a žalovaný bol povinný mu zaplatiť bez zbytočného odkladu po
tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal (§ 340 ods. 2 Obchodného zákonníka). Podľa § 13 ods. 1 ZMPS
premlčanie záväzkových práv sa spravuje tým istým právnym poriadkom ako záväzkové právo samo.

Premlčacia lehota potom začala plynúť v rokoch 2002 až 2006 po uplynutí primeranej doby na plnenie
žalovaným, teda dňom, keď sa právo mohlo uplatniť na súde (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Žalobca potom ešte v jednotlivých rokoch 2002, 2003, 2004, 2005 a 2006 mohol žiadať zaplatenie
nákladov za školenia v jednotlivých rokoch a tieto si aj mohol uplatniť na súde.

11. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky. Premlčacia lehota potom začala plynúť v rokoch 2002, 2003, 2004, 2005 a 2006 za
náklady vynaložené v rokoch 2002, 2003, 2004, 2005 a 2006, pričom žaloba bola podaná 17.05.2019.
Celý nárok žalobcu je potom premlčaný najneskôr v roku 2010. Uvedené je potom samostatným
dôvodom zamietnutia žaloby v celom rozsahu.

12. Žalobca tvrdil, že na žiadosť žalovaného vystavil faktúru až v roku 2011, ktorá skutočnosť však
nebola preukázaná, pričom ani nešlo o zhodné tvrdenie strán. Takáto dohoda nevyplýva ani z emailu zo
dňa 31.03.2016 o 16:12 hod. od Š.Y. S. adresovaný A..A..N., z ktorého je len preukázané, že žalovaný
vedel o uplatňovaní sumy 41.957,33 USD žalobcom voči nemu najneskôr dňa 31.03.2016. Pokiaľ by aj

žalobca vystavil faktúru v roku 2011 za náklady z rokov 2002 až 2006 na základe dohody o splatnosti
so žalovaným, začala by premlčacia lehota plynúť v roku 2011 podľa splatnosti uvedenej na faktúre ako
dňom, keď sa právo mohlo uplatniť na súde (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka), premlčacia lehota
by potom uplynula v roku 2015. Aj v takomto prípade by nárok žalobcu bol premlčaný.13. Pokiaľ ide o moment vystavenia faktúry č. XXXXXXX-F., z dôkazov predložených samotným
žalobcom je preukázané jej vystavenie 11.03.2015, napriek tvrdeniu žalobcu v žalobe, že bola vystavená

dňa 31.03.2015. Bez ohľadu na moment jej vystavenia bola jej splatnosť určená ako 45 dní od
31.03.2015. V súvislosti s touto faktúrou má však súd za potrebné uviesť, že dátum jej splatnosti
nemá vplyv na jej premlčanie, keďže faktúry a ich vystavenie v zásade nemá priamo vplyv na začatie
plynutia premlčania, môžu len obsahovať spôsob výpočtu splatnosti. Faktúra č. XXXXXXX-F. je len
náhradnou faktúrou za pôvodnú faktúru a plnenie bolo splatné podľa pôvodnej faktúry z roku 2011,

navyše premlčacie lehoty plynuli od rokov 2002 až 2006 ako je uvedené vyššie.

14. Pokiaľ ide o výsluch F.. S. F., F.. V. X., a Z.. F.. Z. K., tieto neboli vykonané, keď na výsluchu týchto
žalobca netrval. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozhodnutia.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,
že plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalobcovi
plne úspešný a súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 Civilného sporového poriadku)
určujúce výnimky zo zásady úspechu uvedenej v § 255 Civilného sporového poriadku.

16. Pokiaľ ide o možnosť rozhodnúť percentom vo výroku rozhodnutia o náhrade trov súdneho konania
súd uvádza nasledovné. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť

a už vôbec nie povinnosť súdu rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom (alebo zlomkom)
ak je strana sporu plne úspešná v konaní, keď v žiadnom ustanovení Civilného sporového poriadku nie
je ustanovená možnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov súdneho konania v percentách. Jedným
z výkladových pravidiel podľa čl. 3 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku je, že výklad tohto
zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Navyše každé

ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 3 ods. 1
veta prvá Civilného sporového poriadku), pričom podľa čl. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Ak teda zákon nestanoví možnosť súdu rozhodnúť percentom, súd takto nemôže rozhodnúť.
Pokiaľ ide o § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ani toto ustanovenie neumožňuje rozhodnúť

o náhrade trov súdneho konania percentom (ide o prípad pomerného úspechu), keď z gramatického
výkladu je zrejmé, že súd rozdelí „náhradu trov konania“, teda rozdelí absolútnu hodnotu a nemá vyjadriť
relatívnu výšku t.j. spôsob akým sa bude deliť. Podstatná nie je ani manifestovaná vôľa predkladateľa
zákona, keď podľa dôvodovej správy k pôvodne navrhovanému § 255 Civilného sporového poriadku
„Predkladateľ upúšťa od doterajšej koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, čím má

ambíciutentoprocesnýinštitútzjednodušiťazhospodárniť.Súdprvejinštancierozhodujeonárokupodľa
zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru vyjadrenému percentom
alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka“.
Manifestovaná vôľa predkladateľa zákona je v časti náhrady trov súdneho konania vnútorne rozporná,
keďže pokiaľ by bolo skutočne jeho vôľou, aby súdy mali možnosť resp. dokonca povinnosť rozhodnúť

percentom, nič nebránilo v tom, aby predmetný zákon obsahoval ustanovenie obdobné ustanoveniu §
151 ods. 7 O.s.p. účinné od 15.10.2008 do 30.06.2016 („Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť
aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom
alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd
samostatným uznesením“), keď navyše v ostatnom texte sa voľne inšpirovať pôvodnými ustanoveniami

nechal, čo je zrejmé predovšetkým porovnaním ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. s ustanovením § 255
ods. 2 Civilného sporového poriadku. Manifestovaná vôľa na jednej strane v dôvodovej správe uvádza
rozhodovanie „percentom alebo zlomkom“ na druhej strane takúto možnosť v zákone nestanovil, ani
úpravu podľa § 151 ods. 7 O.s.p. účinného od 15.10.2008 neprevzal, pričom pred 15.10.2008 nebolo
možné rozhodovať percentom ani zlomkom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predkladacia správa

zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a
jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen
že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgánmôže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov. Nie je potom možné vo výroku uviesť percento
výšky v akej bude priznaná náhrada trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Ak žalovaný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
žalobca podať návrh na exekúciu.