Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 5, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121011210
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121011210.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti odsúdenému C. C., nar. XX.XX.XXXX v
J., trvale bytom C. G., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 06. apríla 2022, prejednal sťažnosť odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. decembra 2021, sp. zn. 3Pp/42/2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. decembra 2021, sp. zn. 3Pp/42/2021, bolo rozhodnuté
tak, že podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa návrh odsúdeného C. C. na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej lehote podal sťažnosť
odsúdený do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Odsúdený sťažnosť
dodatočne písomne odôvodnil. V dôvodoch sťažnosti namietal, že okresný súd pri rozhodovaní nevzal
do úvahy všetky podstatné skutočnosti, ktorými argumentoval, a to hlavne fakt, že o prepustenie žiadal
najmä z rodinných dôvodov, ale aj na základe zdravotných ťažkostí jeho snúbenice, ktorá absolvuje
dialýzu trikrát týždenne. Snúbenica sa okrem iného sama stará o dve maloleté deti, pričom v danej

životnej situácii by jej veľmi rád pomohol po všetkých stránkach. Odsúdený dal do pozornosti záver
ústavného súdu vo veci I. ÚS 265/05, podľa ktorého pokiaľ súd dospeje k rozhodnutiu bez vysporiadania
sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, treba potom rozhodnutie považovať za arbitrárne a za
rozporné s článkom 46 Ústavy SR, článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Odsúdený dal do pozornosti, že
zdravotné ťažkosti jeho snúbenice vznikli v čase, keď je vo výkone trestu odňatia slobody. Taktiež aj jeho
matka je dlhodobo chorá, pričom jej chce byť čím skôr nápomocný. Na tomto základe podal sťažnosť

voči uzneseniu, a to z dôvodu nevysporiadania sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami.

Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a),
b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu odsúdeného na

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj konanie, ktoré predchádzalo tomuto
výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia,
krajský súd zistil, že okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v súlade s

ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriťsa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu
na výkon trestu odňatia slobody.

V rámci preskúmania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od

neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone

trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu

spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť
podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1
písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 Tr. zák. a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2 Tr. zák.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z

výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel

trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti
aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť
každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj
kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto

súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,
vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k
opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie,
prípadnedobrúprácuvovýkonetrestuautomatickyprepustenýpoodpykanízákonomustanovenejdoby.
Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti

existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť
tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS
53/2008, zo 14. februára 2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čoznamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po
určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.

Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne,
keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský
súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých
u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu

trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, 2 a § 67 ods. 1 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje
podmienečné prepustenie splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke,
preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním
dôvodnej možnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v
akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu zákonnú
podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu, avšak nebola kumulatívne u neho
splnená podmienka v podobe odôvodnenej pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného
v prípade jeho prepustenia pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody. Okresný
súd správne poukázal na to, že očakávanie vedenia riadneho života odsúdeným pre prípad jeho

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody musí byť založené na všestrannom
zhodnotení osobnosti odsúdeného z hľadiska doterajšieho pôsobenia výkonu trestu odňatia slobody
so zohľadnením všetkých poznatkov o správaní sa odsúdeného aj pred nástupom výkonu trestu,
zohľadnením možností jeho nápravy a zohľadnením jeho osobných pomerov.
Podľa správnych zistení okresného súdu v napadnutom uznesení sa odsúdený vo výkone trestu odňatia

slobody správa v súlade s ústavným poriadkom. Na druhej strane okresný súd tiež správne zistil, že
odsúdený je opätovne vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti.
Odsúdený tak zjavne svojím správaním po vykonaní predchádzajúcich výkonov trestu odňatia slobody
preukázal, že predchádzajúce výkony trestu odňatia slobody u neho nesplnili svoj výchovný účel v
zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. viesť ho k tomu, aby viedol už len riadny život, čo bolo nepochybne brané do

úvahy súdmi aj pri postupnom ukladaní trestov, ktoré odsúdený v súčasnosti vykonáva. Tieto skutočnosti
napriek súčasnému správaniu sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v súlade s ústavným
poriadkom preto ani podľa názoru krajského súdu nedávajú podklad k tomu, aby bolo možné dospieť k
rozumnémuaodôvodnenémupresvedčeniu,žeuodsúdenéhoodpadlorizikoďalšejrecidívy,alesvedčia
iba o tom, že odsúdený sa vie prispôsobiť podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, teda dodržiavať

normy správania sa pokiaľ je jeho správanie pod neustálou kontrolou.
V tejto súvislosti opakovane považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska účelu trestu
pri recidíve odsúdeného, ktorý je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, vystupuje do popredia
represívna zložka trestu, keďže u neho došlo k opakovanému spáchaniu trestnej činnosti napriek
predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý ho v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. mal viesť k

vedeniu riadneho života. Zo skutočnosti, že odsúdený je opätovne vo výkone trestu odňatia slobody
pre úmyselnú trestnú činnosť, logicky vyplýva, že ani predchádzajúca najprísnejšia forma trestu (výkon
trestu odňatia slobody) odsúdeného zrejme neodradila od následného porušovania záujmov chránených
Trestným zákonom úmyselnou formou, čo svedčí o zjavnej neúcte odsúdeného k týmto chráneným
hodnotám aj napriek jeho osobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov

krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade správanie sa odsúdeného vo výkone trestu
odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom svedčí len o tom, že v prípade neustálej kontroly
je odsúdený schopný dodržiavať normy správania sa, nie však o tom, že by doterajším výkonom
trestu odňatia slobody boli u osobnosti obvineného úplne eliminované zistené sklony k úmyselnému
porušovaniuzáujmovchránenýchTrestnýmzákonom,prektorésklonysaodsúdenýopakovanedopúšťa

trestnej činnosti, pre ktorú je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody.

Pokiaľ odsúdený v dôvodoch podanej sťažnosti namietal, že okresný súd v rozpore s jeho základným
právom na riadne odôvodnenie rozhodnutia sa nevysporiadal s otázkou potreby pomoci odsúdeného
blízkym osobám, krajský súd v prejednávanom prípade nepovažoval túto argumentáciu odsúdeného za

dôvodnú. Krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že právo každého dostať od súdu riadne
odpovede na rozhodné otázky neznamená povinnosť súdu odpovedať na každú, stranou nastolenú
otázku a ani právo dostať odpoveď podľa predstáv strany. V prejednávanom prípade bolo rozhodné to,
či odsúdený spĺňa všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatiaslobody podľa § 66 Tr. zák. Keďže s poukazom na znenie uvedeného zákonného ustanovenia pre
posúdenie splnenia zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody nie je rozhodný zdravotný stav a sociálna situácia osôb blízkych odsúdenému, pri absencii

preukázania polepšenia odsúdeného v spojení s absenciou očakávania, že odsúdený v budúcnosti
povedieriadkyživot,anipodľanázorukrajskéhosúduniejeargumentáciaodsúdenéhoopotrebepomoci
svojim blízkym podstatnou pre správne a zákonné rozhodnutie v tejto veci.

Keďže s poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.