Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 22, 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120209662
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7120209662.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo I.

Košice, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, IČO: 31 661 734, zastúpeného: HUSAR AND PARTNERS
S.R.O., so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, IČO: 53 519 141 proti žalovanej: Y. K., J.. XX.X.XXXX, G.
I. H.F., E. XX, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. X, nachádzajúci na X. poschodí bytového
domu súp. čísla XXXX na E. W. Č.. XX I. H., zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie J. Ť., Q.: H.
F., Q.: H.-N. Ť., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná nemá nárok na poskytnutie bytovej náhrady.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.8.2021 domáhal, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že je vlastníkom vyššie špecifikovaného bytu, pričom dňa 31.3.1994
ako prenajímateľ uzavrel so žalovanou zmluvu o nájme, ktorú vypovedal z dôvodu nezaplatenia

nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu. Výpoveď bola žalovanej doručená dňa 26.3.2018;
trojmesačnávýpovednálehotazačalaplynúťdňa1.4.2018askončiladňa1.7.2018.Žalovanábytnapriek
skončeniunájmunevypratalaanapriektomu,žebytnaďalejužívabezprávnehotitulu,neplatívlastníkovi
žiadne platby za užívanie ani za služby spojené s užívaním bytu.

3. Žalovaná skutkové okolnosti žaloby nepoprela. Uviedla, že dlh na nájomnom vznikol z dôvodu, že sa
pre zlý zdravotný stav svojho partnera dostala do finančnej tiesne. Prisľúbila úhradu dlhu v čo najkratšom

čase.

4. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovanej uviedol, že dlh žalovanej predstavuje 10.050,60 EUR a
v prípade, že by do termínu pojednávania došlo k úhrade dlhu, žalobu vezme späť.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vyjadreniami sporových strán.

6. V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom a prenajímateľom vyššie špecifikovaného bytu.
Uvedená skutočnosť vyplynula aj z listu vlastníctva. Z písomnej zmluvy súd zistil, že dňa 31.3.1994žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzavreli zmluvu o nájme predmetného bytu na dobu
neurčitú. Z písomnej výpovede z nájmu súd zistil, že žalobca dal dňa 26.2.2018 žalovanej výpoveď z
nájmu s poukazom na ust. § 711 ods.1 písm.d) Občianskeho zákonníka v spojení s článkom 55 ods.2

stanov družstva z dôvodu, že žalovaná neuhradila nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu za čas
dlhší ako 3 mesiace. Žalovaná konkrétne v čase výpovede nezaplatila nájomné a platby spojené s
užívaním bytu za rok 2017 a za mesiace január a február 2018, ako aj nedoplatok z vyúčtovania služieb
za rok 2016. K 26.2.2018 jej dlh predstavoval 2.245,07 EUR s príslušenstvom. Vo výpovedi je uvedená
trojmesačná výpovedná lehota, ako aj začiatok jej plynutia. V konaní nebolo sporné, a z doručenky mal

súd za preukázané, že výpoveď bola žalovanej doručená dňa 26.3.2018. Žalovaná žalobu o neplatnosť
výpovede na súde nepodala. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2020 súd
zistil, že žalovaná za rok 2020 neuhradila žiadne platby a celkový dlh aj za minulé roky predstavuje k
30.4.2021 10.050,60 EUR. Podľa mesačného zálohového predpisu platieb platného od 1.7.2021 činí
mesačný predpis sumu vo výške 165,05 EUR.

7. Podľa ustanovenia § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje.

8. Podľa ustanovenia § 126 ods.2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto

je oprávnený mať vec u seba.

9. Zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka poskytuje vlastníkom súdnu
ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam proti tým, ktorí neoprávnene
zasahujú do ich vlastníckeho práva; najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom

zadržuje. Tento druh vlastníckej žaloby sa nazýva žalobou na vydanie veci ( tzv.vindikačná žaloba).

10. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa
(aktívna legitimácia). Ani preukázaním vlastníckeho práva však nemusí byť nárok navrhovateľa na
súdnu ochranu opodstatnený, ak odporca má právo na užívanie veci, v danom prípade bytu, alebo na

zasahovanie do vlastníckeho práva na základe platného právneho titulu., napríklad zmluvy, vecného
bremena alebo iných skutočností. Ďalším základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci
je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. Žaloba na vydanie veci,
v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, môže znieť aj na vypratanie nehnuteľnosti, pokiaľ tam odporca vniesol
svoje veci.

11. V danom prípade nebola spornou skutočnosť, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, vypratania
ktorej sa domáhal touto žalobou. Nespornou skutočnosťou taktiež bolo, že predmetný byt má vo faktickej
moci žalovaná a to bez právneho titulu. V minulosti žalovaná disponovala právnym titulom na užívanie
bytu, ktorým bola zmluva o nájme, uzavretá v roku 1994. Táto však zanikla výpoveďou z nájmu

bytu, v dôsledku čoho žalovaná ďalším užívaním bytu bez právneho titulu neoprávnene zasahuje do
vlastníckeho práva žalobcu.

12. Podľa ustanovenia § 710 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, v nájom bytu zanikne písomnou
dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bola daná písomná

výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína
plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.
Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej
výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (O.s.p.).

13. Žalobca preukázal, že došlo k zániku práva nájmu žalovanej daním písomnej výpovede. Predmetná
výpoveď spĺňa formálne i obsahové náležitosti požadované zákonom; výpoveď bola daná v písomnej
forme, výpovedný dôvod bol zrozumiteľne a s určitosťou skutkovo vymedzený tak, že ho nie je
možné zameniť s iným a výpoveď bola žalovanej riadne doručená do vlastných rúk dňa 26.3.2018.
Nepochybnou skutočnosťou taktiež bolo, že žalovaná neplatnosť výpovede na súde nenapadla. Keďže

výpoveď z nájmu bytu bola riadne doručená, jej dôsledkom bolo, že zákonom stanovená trojmesačná
výpovedná lehota začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola
žalovanej táto výpoveď doručená, t.j. dňa 1.4.2018 a uplynula dňa 1.7.2018. Uvedeného dňa, v súlade
s ustanovením § 710 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo nájmu bytu žalovanej zaniklo.14. V konaní nebolo sporné, že od 1.7.2018, t.j. odo dňa zániku nájmu bytu, žalovaná naďalej predmetný
byt užíva, pričom k obnoveniu nájmu alebo získaniu iného právneho titulu oprávňujúceho žalovanú

predmetný byt užívať, nedošlo.

15. Vzhľadom k tomu, že boli preukázané základné podmienky pre úspech vlastníckej žaloby na
vypratanie nehnuteľnosti, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanej, aby predmetný byt vypratala.

16. Súd sa zaoberal aj otázkou bytovej náhrady pre žalovanú.

17. Podľa ustanovenia § 712a ods.3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu
podľa § 711 ods.1 písmena d/, nájomca, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov,
má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa
§ 711 ods.1 písmena d/ nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného

zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

18. Podľa ustanovenia § 712a ods.4 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov
uvedených v odseku 3, nájomcovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa alebo bezvládnu osobu, ktorí sú
členmi jeho domácnosti a ak to pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu miesto náhradného

ubytovania náhradný byt.

19. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 712a/ ods.3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v
prípade, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods.1 písmena d/ Občianskeho zákonníka,
teda práve z dôvodu, pre ktorý skončil nájomný pomer aj v prípade žalovanej, primárne platí, že nájomca

nemá právo na bytovú náhradu. Iba v prípade, ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, mu zákon
priznáva právo na prístrešie a v prípade, ak nájomca preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych
dôvodov, má právo na náhradné ubytovanie. Ustanovenie § 712a ods.4 Občianskeho zákonníka vyššie
špecifikované dôvody relevantné pre priznanie bytovej náhrady ešte rozširuje na možnosť priznania
náhradného bytu a to pre prípady, kedy sa nájomca stará o maloleté deti alebo bezvládnu osobu, ktoré

sú členmi jeho domácnosti.

20. V danom prípade súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie bytovej náhrady
žalovanej a to či už z dôvodov hodných osobitného zreteľa alebo na základe hmotnej núdze založenej na
objektívnych dôvodoch. Zároveň, nebolo sporné, že žalovaná nemá v starostlivosti maloleté deti alebo

bezvládnu osobu, ktoré by boli členmi jej domácnosti. Žalovaná uviedla, že v byte žije s priateľom, ktorý
ostal bez práce a bez príjmu. Zároveň je voči nej vedená exekúciu, kvôli ktorej sa jej nepodarilo vybaviť
si pôžičku. 8 rokov je zamestnaná (G.) a jej priemerný čistý príjem činí XXX EUR mesačne. Z porovnania
výšky dlhu v čase dania výpovede a v čase rozhodovania súdu je zrejmé, že zo strany žalovanej ide o
dlhodobé neplnenie základných povinností sprvoti nájomkyne a neskôr osoby, ktorá bez právneho titulu

(bez platenia zodpovedajúcej odplaty) požíva výhody nájomcu.

21. Súd preto rozhodol, že žalovaná nemá nárok na bytovú náhradu.

22. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o

nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

24. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalovanej v rozsahu 100 %.

25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).