Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, March 14, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010116
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5620010116.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.

Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 15. marca 2022 prejednal
odvolanie obžalovanej M. Q., nar. X.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/21/2020 zo 17.5.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 2T/21/2020 zo 17.5.2021 v časti - vo výroku o náhrade škody.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine a výroku o treste rozsudku

Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/21/2020 zo 17.5.2021, rozhodol o nároku na náhradu
škody nasledovne:

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaná M. Q. p o v i n n á nahradiť poškodenému Ing. U. K., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. L., E. J. D. XXXX/X, škodu vo výške 70,- (sedemdesiat) eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaná M. Q. p o v i n n á nahradiť poškodenému Ing. U. K., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom C. L., J. D. XXXX/X, škodu vo výške 500,- (päťsto) eur, s tým,
že povinnosť obžalovanej nahradiť škodu poškodenému zaniká v rozsahu plnenia odsúdenou Q. N.,
rod. U., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom C. L., W. XXXX/XX, ktorá bola na náhradu škody zaviazaná
trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/21/2020 z 26.1.2021, právoplatným
dňa 9.3.2021.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/21/2020 zo 17.5.2021 bola obžalovaná M.
Q. uznaná vinnou v bode 1/ zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Tr. zák.
(v znení účinnom do 31.7.2019), s použitím § 139 ods. 1 písm. e) a § 127 ods. 3 Tr. zák. a v bode 2/

z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. (v znení účinnom do 31.12.2020) v jednočinnom súbehu s
prečinomkrádežepodľa §212ods.1Tr.zák.(vzneníúčinnomdo31.7.2019),vspolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zák., na skutkovom základe, že:

1/ dňa 25.6.2019 v čase asi o 13.00 hod. v blízkosti vonkajšieho severozápadného rohu budovy
OC Centrál, nachádzajúceho sa na Námestí mieru 1 v Liptovskom Mikuláši, sa pristavila pri Ing. U.

K., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko C. L., E. J. D. XXXX/X, s ktorým nadviazala rozhovor, že ho
odprevadí, pričom mu z ľavého vrecka vesty, ktorú mal na sebe, odcudzila čiernu pánsku koženú
peňaženku s finančnou hotovosťou 70,- eur, pričom v peňaženke mal Ing. U. K. občiansky preukaz,
preukaz všeobecnej zdravotnej poisťovne a bankomatovú kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, vydanú kúčtu vedenému v P. P., a.s., číslo účtu XXXXXXXX/XXXX, s priloženým PIN kódom,
čím Ing. U. K., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko C. L., E. J. D. XXXX/X, spôsobila krádežou škodu vo
výške najmenej 70,- eur,

2/ M. Q. po tom, čo dňa 25.6.2019 v čase asi o 13.00 hod. odcudzila Ing. U. K., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. L., E. J. D. XXXX/X, peňaženku, v ktorej sa nachádzala bankomatová karta č.
XXXXXXXXXXXXXXXX, vydaná k účtu vedenému v P. P., a. s., číslo účtu XXXXXXXX/XXXX, s
priloženým PIN kódom, prešla na Ulicu M. M. Hodžu v Lipt. Mikuláši, kde sa stretla s Q. U., právoplatne

odsúdenoutrestnýmrozkazomOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,sp.zn.2T/21/2020zodňa26.1.2021,
ktorej odovzdala odcudzenú platobnú kartu, na ktorej bolo napísané meno a priezvisko poškodeného
Ing. U. K. s priloženým PIN kódom, a požiadala ju o neoprávnený výber, pričom o 15:16:36 hod.
Q. U. vložením správneho PIN kódu overovala zostatok na cudzom účte a prostredníctvom bankomatu
U. Q. na Ulici M. M. Hodžu v L. Mikuláši v čase o 15:17:55 hod. vykonala neoprávnený výber finančnej
hotovostivovýške500,-euravčaseo15:19:12hodine,keďženapredmetnomúčteboloviacfinančných

prostriedkov, sa pokúsila o ďalší neoprávnený výber finančnej hotovosti vo výške 1 000,- eur, avšak
prekročila denný výber, ktorý mal nastavený poškodený, a bankomat jej finančné prostriedky nevydal,
čím Ing. U. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. L., E. J. D. XXXX/X, spôsobili škodu neoprávneným
výberom vo výške 500,- eur.

Za to bola podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 41
ods. 2 Tr. zák., v znení účinnom do 31.7.2019, odsúdená na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
5 rokov a 4 mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému Ing. U. K., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. L., J. D. XXXX/X, škodu vo výške 570,- eur spoločne a nerozdielne s Q.
N., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému

vo výške 500,- eur trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/21/2020 zo dňa
26.1.2021.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovanej, ktoré
odôvodnila prostredníctvom zvoleného obhajcu a dôvody odvolania doručila okresnému súdu dňa

29.7.2021.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 17.5.2021 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho
odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie. Poškodený
sa vyjadril, že nebude podávať odvolanie a obžalovaná podala odvolanie voči výroku o vine (č.l. 174

súdneho spisu).

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaná namietala nesprávnosť napadnutého prvostupňového
rozsudku z dôvodu nesprávneho zistenia skutkového stavu veci založeného len na nepriamych
dôkazoch, neprávneho právneho posúdenia, pretože sa súd nevysporiadal so všetkými skutkovými

okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Obžalovaná počas celého trestného konania poprela
spáchanie skutkov. Zo stíhaných skutkov obžalovanú neusvedčuje ani žiadny vypočutý svedok a
odsudzujúci rozsudok je založený iba na výpovedi poškodeného a kamerovom zázname. Keďže
poškodený zistil zmiznutie peňaženky až doma, objektívne mohlo dôjsť k strate peňaženky kdekoľvek
cestou domov, teda aj iným spôsobom ako krádežou. Navyše, keď nebola objasnená podstatná

skutočnosť, či poškodený vôbec mal pri sebe peňaženku v meste v rozhodnom čase. Ani obžalobou
navrhnutí svedkovia neusvedčujú obžalovanú. Všetci traja vypočutí svedkovia zhodne uvádzajú, že
sa s obžalovanou v meste stretli, no k skutkom sa nevedia vyjadriť. Usvedčujúci dôkazný význam
nemá ani obrazový záznam. Na tomto zázname sa obžalovaná nachádza na opačnej strane ulice,
ako je bankomat. Nachádza sa tam v inom čase, ako došlo podľa správy SLSP k neoprávnenému

výberu.Pozornostisúdutentočasovýnesúladneunikol,alečasovýnesúladmedzivýberomazáznamom
automatickyvyhodnotilvneprospechobžalovanej.Obrazovýzáznamneposkytujedôkaz,žeobžalovaná
odovzdala kartu niekomu inému, ani o tom, že by obžalovaná použila kartu poškodeného. Zachytáva,
že osoba odlišná od obžalovanej (Q. N.) stojí pri bankomate. Nemožno hovoriť ani o nepriamychdôkazoch, ale iba o predpokladoch skutkového deja. Nebolo nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť
preukázané, za akých okolností došlo ku krádeži (kedy, kde, kým a či vôbec) a obrazový záznam
nijakýmspôsobomneobjasňujesúdenútrestnúčinnosť,notabenevinuobžalovanej.Nielenžepodstatné

okolnostineboliobjasnené,alebolihodnotenévneprospechobžalovanej.Anijedendôkaznepreukazuje
vinu obžalovanej.
Namieta tiež výšku uloženého trestu. Obžalovaná bola v minulosti odsúdená niekoľkokrát, vždy len za
prečin, za ktorý jej bol ukladaný podmienečný trest, ktorý jej nikdy nebol premenený na výkon trestu, a
následne sa osvedčila. Preto trest považuje za neprimerane prísny.

Vzhľadom na pochybnosti týkajúce sa riadneho a spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci,
nesprávne hodnotenie dôkazov, porušenie zásad trestného konania, najmä § 2 ods. 10 Tr. por., so
zreteľom na nedostatok dôkazov svedčiacich o vine obžalovanej a zásadu in dubio pro reo,
obhajoba navrhla zrušiť napadnutý rozsudok, alternatívne obžalovanú v celom rozsahu spod obžaloby
oslobodiť, pretože skutky, ktoré sa obžalovanej kladú za vinu, nespáchala.

Prokurátor a poškodený nevyužili právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovanej.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka navrhla odvolanie obžalovanej
zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko rozhodnutie okresného súdu považuje vo všetkých jeho výrokoch za
správne a zákonné. Obhajca obžalovanej, pridŕžajúc sa dôvodov podaného odvolania, navrhol rozsudok

okresného súdu zrušiť s tým, aby odvolací súd rozhodol o oslobodení obžalovanej spod obžaloby.
Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., bolo podané
oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti § 311 ods. 1,
ods.2Tr.por.anedošlokvzdaniusaprávanapodanieodvolaniaalebokspäťvzatiupodanéhoodvolania

v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov odvolania
obžalovanejvovýrokochovine,uloženomtresteaonáhradeškody.Priplnenípreskúmavacejpovinnosti

vrozsahu§317ods.1Tr.por.pooboznámenísasobsahompredloženéhospisovéhomateriáluodvolací
súd zistil, že odvolanie obžalovanej je čiastočne dôvodné, ale z iných dôvodov ako v ňom uvedených.
Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku bol vecne nesprávny a zákonu odporujúci výrok o náhrade
škody, preto krajský súd v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr.
por. a sám rozhodol o nároku na náhradu škody v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Krajskýsúdvkonaníoodvolaníobžalovanejnezistiltakéskutočnosti,ktorébyodôvodňovalipochybnosti
o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Obžalovaná
bola zo spáchania trestnej činnosti usvedčená procesne správne zabezpečenými a vykonanými
dôkazmi, medzi ktoré patria najmä výpoveď poškodeného Ing. U. K., svedkov - Q. N. st., D. N.,

Q. N., predtým U., listín dôležitých pre trestné konanie - správou P., výpisom k účtu poškodeného
a zabezpečeným kamerovým záznamom. Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je súčasťou
napadnutého rozhodnutia, okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou
trestného konania uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom
prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil

s totožným výsledkom. Ide o sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré do seba logicky zapadajú,
vzájomne na seba nadväzujú, logicky sa dopĺňajú a bezpečne vedú k jedinému záveru, že skutkov sa
dopustila obžalovaná tak, ako sú jej kladené za vinu. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané komplexne,
v logických, miestnych, časových a osobných súvislostiach.

Pokiaľ sa týka dôvodov podaného odvolania, je potrebné uviesť, že odvolací súd nezistil procesné
pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozsudku.Odvolacie námietky obžalovanej smerovali predovšetkým k tomu, že súd nemal dostatok dôkazov
na preukázanie jej viny a k spochybňovaniu výpovede poškodeného. Obhajoba poskytla súdu svoje
hodnotenie dôkazov, izolované, účelové, v snahe zbaviť obžalovanú trestnoprávnej zodpovednosti. So

spochybňovaním dostatočnosti a spoľahlivosti zisteného skutkového stavu pre záver o vine obžalovanej
sa odvolací súd nestotožnil.

Obžalovaná bola z krádeže peňaženky s jej obsahom usvedčená najmä výpoveďou poškodeného Ing.
U. K.. Túto výpoveď považoval krajský súd za jasnú, logickú, zrozumiteľnú, presvedčivú a vierohodnú,

pričom táto výpoveď nebola spochybnená, či vyvrátená inými dôkazmi. Tejto skutočnosti venoval
prvostupňový súd dostatočnú pozornosť v odôvodnení napadnutého rozsudku, preto odvolací súd
odkazuje na túto časť. Poškodený podrobným spôsobom a bez podstatných rozporov vo výpovediach
v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní opísal, ako sa stretol s obžalovanou, išiel rovno
domov, nikoho iného nestretol a v krátkom čase, ako prišiel domov, zistil, že nemá peňaženku. Podstata,
že mal poškodený peňaženku pri sebe, je obsiahnutá v jeho samotnej výpovedi, bol v lekárni, kde platil

za tovar. Poškodený logicky zdôvodnil aj to, že peňaženku mal v hlbokom vrecku bundy, odkiaľ by mu
nevypadla.

Pokiaľ ide o výpoveď obžalovanej, ktorá od začiatku popierala spáchanie skutkov, ako aj výpoveď
svedkyne Q. N., predtým U. - pôvodne spoluobvinenej, teraz už právoplatne odsúdenej za skutok pod

bodom 2/, tieto výpovede v hodnotení s ďalšími dôkazmi (najmä kamerový záznam a výpovede vyššie
menovaných svedkov) sa ukázali ako nepravdivé. Práve kamerový záznam v spojení s výpoveďami
svedkov koncentrujú obžalovanú a svedkyňu Q. N., pretým U., v mieste a v čase výberu finančnej
hotovosti z bankomatu. Ich prítomnosť zhodne potvrdzujú svedkovia Q. N. st. a D.
N.. Z obsahu spisu vyplýva, že boli zabezpečené aj dôkazy, ktoré vylučujú, že by v čase výberu

spoluobvinená Q. N. (U.) vykonala výber z vlastnej karty. Zároveň čas výberu korešponduje aj s jediným
uskutočneným výberom realizovaným prostredníctvom odcudzenej karty poškodeného. Posun medzi
časovým údajom z kamerového záznamu a časovým údajom z bankového výpisu je v uvedených
súvislostiach zanedbateľný (ide len o minúty, uskutočnený hotovostný výber je s časovým údajom
15:17:55 hod. a kamerový záznam zachytáva osoby v čase o 15.21 hod.), preto nemožno tvrdiť, že táto

skutočnosť bola vyhodnotená v neprospech obžalovanej.

Vyššie uvedené dôkazy objektívne ustálili priebeh skutkového deja, o ktorom odvolací súd nemal
pochybnosti. Ohľadne skutkových zistení krajský súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného
súdu,sktorýmsavcelomrozsahustotožnil.Zuvedenéhodôvoduodvolacísúdpovažovalzanadbytočné

opakovane bližšie rozvádzať argumenty okresného súdu obsiahnuté v odôvodnení odsudzujúceho
rozsudku. Obhajobu obžalovanej krajský súd vyhodnotil ako účelovú, nedôveryhodnú a produkovanú v
snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Odvolací súd preto prijal záver, že obžalovaná sa dopustila protiprávneho konania, ktoré bolo správne

právne kvalifikované, a teda sa stotožnil sa aj s právnou kvalifikáciou skutkov pod bodom 1/ a 2/.

Kvýrokuotresteodvolacísúduvádza,že súdprvéhostupňaukladalobžalovanejtrestzaprevažujúceho
pomeru priťažujúcich okolností (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. v súlade s pravidlami
pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. pri uplatnení asperačnej zásady.

Zákonom ustanovená základná trestná sadzba za trestný čin najprísnejšie trestný (zločin krádeže) je vo
výmere 3 až 10 rokov. Zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby vyplynulo z ust.
§ 38 ods. 4 Tr. zák. a súčasne pri aplikácii asperačnej zásady s dopadom na zvýšenie hornej hranice
trestnej sadzby súd ukladal obžalovanej trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe 5 rokov a 4

mesiace až 13 rokov a 4 mesiace. Okresný súd v súlade so zásadami pre ukladanie trestov uvedenými
v ust. § 34 Tr. zák. uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace. Trest uložený
obžalovanej je tak dôsledkom aplikácie citovaných zákonných ustanovení, pričom súd ukladal trest
odňatia slobody obžalovanej na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby. Pritom z kriminálnej minulosti
obžalovanej preukázanej odpisom z registra trestov vyplýva, že obžalovaná má sklony k páchaniu

majetkovej trestnej činnosti. Uvedený hodnotiaci záver je dôvodný napriek tomu, že doteraz boli
obžalovanej ukladané len podmienečné tresty odňatia slobody, z ktorých sa osvedčila. Obžalovaná bola
doteraz 8-krát súdom potrestaná, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 2T/30/2017 zo dňa 25.8.2017, právoplatným 7.11.2017, za prečin podvodu podľa § 221 ods.1 Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere
1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu so skúšobnou dobou 2 roky a 4 mesiace. Súdených
skutkov sa tak obžalovaná dopustila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre inú majetkovú

trestnú činnosť a v zmysle ust. § 49 ods. 1, 2 Tr. zák. (trestnú sadzu stíhaných skutkov a ich spáchanie
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia) ani iný druh trestu ako nepodmienečný trest odňatia
slobody neprichádzal do úvahy. Vzhľadom na tieto skutočnosti je uložený trest zákonný, primeraný
závažnosti spáchanej trestnej činnosti a spravodlivý. Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho súdu
dostatočným spôsobom zabezpečí nápravu obžalovanej a zároveň spĺňa aj požiadavky individuálnej a

generálnej prevencie trestu.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o zaradení obžalovanej na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože pre takéto zaradenie boli splnené
zákonné podmienky podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Prvostupňový súd pochybil pri formulácii výroku, ktorým uložil obžalovanej povinnosť nahradiť
spôsobenú škodu poškodenému Ing. U. K.. Súd je povinný dbať na formuláciu výroku rozhodnutia aj z
hľadiska vymožiteľnosti ním uloženej povinnosti. Predmetný výrok nezodpovedal stavu veci a zákonu,
a síce, že skutok pod bodom 1/ spáchala obžalovaná sama (škoda vo výške najmenej 70,- eur) a
skutok pod bodom 2/ v spolupáchateľstve s inou už odsúdenou osobou (škoda vo výške 500,- eur).

Takémuto stavu veci musí nevyhnutne zodpovedať aj rozsah uloženej povinnosti osobe zodpovednej
za protiprávne zavinené konanie. Zároveň v súdenej veci výrok o náhrade škody musí rešpektovať
skutočnosť, že súd o povinnosti nahradiť škodu, pokiaľ ide o skutok 2/, už rozhodol v trestnom konaní vo
vzťahu k spoluobvinenej samostatným rozhodnutím. Odvolací súd preto opravil výrok o náhrade škody
v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. Je evidentné, že výška náhrady škody uloženej

obžalovanej sa nemenila v jej neprospech. Zmenou výroku o náhrade škody súd sledoval jeho určitosť
a vymožiteľnosť ním uloženej povinnosti, teda zákonné požiadavky výroku rozhodnutia znejúceho na
plnenie, na ktoré musí dbať súd z úradnej povinnosti. Len pre úplnosť sa žiada uviesť,
že je nepochybné, ako to v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval aj súd prvého stupňa, že
poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil včas, riadne a súčasne výška spôsobenej škody bola

preukázaná zabezpečenými dôkazmi.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.