Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108209801
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5108209801.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: P. Q.,
bytom W., D. XX, právne zastúpeného Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom
Žilina, Mariánske námestie 2, IČO: 36 855 278, proti žalovaným 1/ Doprastav, a.s., so sídlom Bratislava,
Drieňová 27, IČO: 31 333 320, zastúpený JUDr. Jozefom Boledovičom, advokátom so sídlom H. XXX, 2/
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00
585 441, o náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 2C/82/2008-456 zo dňa 27.2.2014 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o uloženej povinnosti žalovanému v rade 2/ zaplatiť
žalobcovi 150.000 eur tak, žalobu voči žalovanému v rade 2/ zamieta.

Žalovanému v rade 2/ n e p r i z n á v a voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov
konania.

O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ rozhodne súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, v poradí druhým, okresný súd ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný

súd") vyhovel žalobe a uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu
150.000 eur. Vo zvyšnej časti ohľadom nemajetkovej ujmy žalobu zamietol.
2. Okresný súd z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu zúčastnených strán, z podrobného
výsluchu navrhovateľa, z obsahu rozsudku Okresného súdu Žilina 3T/123/2006, rozsudku Krajského
súdu Žilina 1To 104/2007, z obsahu znaleckého posudku podaného MUDr. Jozefom Molitorom, ako
aj z obsahu ďalších súvisiacich listinných dôkazov zistil, že 20. apríla 2006 v čase 14.30 hod. viedol
zamestnanec spoločnosti Doprastav, a.s., vodič Q. P., ovplyvnený najmenej 1,50 promile alkoholu v

krvi, lopatový nakladač žltej farby značky KOMATSU PW 170 ES po poľnej prístupovej ceste spájajúcej
sídlisko Solinky s Bytčicou smerom od Bytčice, pričom asi 200 m od posledného rodinného domu pri
svojom pohybe pravým zadným kolesom rýpadla zachytil cyklistu - žalobcu P. Q., ktorý sa pohyboval v
rovnakom smere jazdy ako rýpadlo, po jeho pravej strane, pričom následne začal cúvať a kolesami viac
krát prešiel navrhovateľovi po nohách, čím mu spôsobil pomliaždenie brušnej steny vpravo s odreninami
kože, zlomeninu kĺbovej jamky panvy vľavo bez posunu úlomkov, odlomenie hlavice stehennej kosti
vľavo v rastovej zóne bez posunu úlomkov, odlomenie v mieste rastovej zóny stehennej kosti vľavo a

v dolnej časti odreniny kože na ľavom stehne, zlomeninu stehennej kosti vpravo s posunom úlomkov,
odlomenie lonovej kosti vľavo bez posunu úlomkov, pomliaždenie s odreninami kože na pravom stehne,
zlomeninu predkolenia vpravo s posunom úlomkov, zlomeninu predkolenia vľavo s posunom úlomkov,
skalpáciu kože na pravom predkolení s ťažkým pomliaždením kožného krytu, tržnozhmoždenú ranuvľavo v predkolení s ťažkým pomliaždením kožného krytu, čiastočné vytknutie medzi krížovou kosťou a
lopatou panvovej kosti vpravo, tržnú ranu na chrbte nohy vpravo, pomliaždenie v oblasti oboch horných
končatín a v oblastí lakťov a predlaktí, úrazový šok ťažkého stupňa. V čase nehody mal navrhovateľ

12 rokov.
3. Rozsudkom OS Žilina č.k. 3T 123/2006-157 zo dňa 14.08.2007 bol vodič spoločnosti Doprastav,
a.s. Q. P. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona a prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona. Rozsudkom KS v Žiline zo dňa 02.10.2007 č.k. 1To/104/2007 - 168 výrok rozsudku

OS Žilina o treste krajský súd zrušil a uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1
rok s tým, že pre výkon trestu bol zaradený do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
bol mu uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorového vozidla na dobu 2 rokov. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.10.2007, o náhrade škody ani okresný ani krajský súd
nerozhodovali.
4. MUDr. Jozef Molitor znalec - chirurg traumatológ v znaleckom posudku sa vyjadroval k bodovému

ohodnoteniu za bolesť vzniknutú v dôsledku vykonaných operácií a rekonštrukčných výkonov
smerujúcich ku ich vyliečeniu a odstráneniu následkov zdravotných poškodení vzniknutých úrazom zo
dňa 20. apríla 2006 v čase od 03.03.2010 do času vypracovania posudku, t.j. do 10.10.2012. Uviedol,
že P. Q. absolvoval v súvislosti s liečbou poranení v uvádzanom období celkovo 4 hospitalizácie s
operáciami v celkovej anestézii, 1 x pobyt v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová, viac ako 50

ambulantných kontrol, 20 x na ambulancii pediatrickej ortopédie, 24 x na iných odborných ambulanciách,
u detského reumatológa, urológa, angiológa, 5x na svojej spádovej pediatrickej ambulancii v rámci
predoperačných vyšetrení, v krátkej dobe absolvoval minimálne 8x röntgenové vyšetrenia, operácie
pod kontrolou röntgenového žiarenia, 8x liečby na oddelení pediatrickej ortopédie Fakultnej nemocnice
v Žiline, kde mu boli podávané infúzie, lieky injekčnej formy do žily a do svalov, absolvoval bolestivé

preväzy s následnou náročnou rehabilitáciou. Znalec dodal, že mladý organizmus musel znášať
obrovské fyzické aj psychické zaťaženia, vynaložiť obrovské úsilie na spoluprácu a svoju vôľu v snahe
vyliečiť svoje zdravotné poškodenie, jeho životná tortúra pritom nie je ešte ukončená, je len časťou jeho
života, ktorú prežil a po ktorej budú nasledovať ešte iné liečebné procesy.
5. Z výsluchu navrhovateľa ( v dobe jeho výsluchu mal 19 rokov) súd zistil, že ukončil strednú školu,

je zamestnaný, pracuje u živnostníka, uviedol, že má stále problémy s predkolením, je stále v štádiu
liečenia, absolvoval ďalšiu operáciu ohľadom výmeny píšťaly na poškodenej nohe, nemôže športovať,
ťažko sa prepravuje z jedného miesta na druhé, potrebuje barle, ani žiaden lekár mu nevie povedať, ako
sa bude toto zranenie vyvíjať do budúcna, či ho zranenie bude ešte nejako obmedzovať. Zo svedeckej
výpovede MUDr. U. F. súd zistil, že navrhovateľa čaká ešte viac operácií, čo sa týka dolnej končatiny

mal poškodené cievy, nervy, svaly, šľachy, ktoré sa nebudú dať nahradiť, podarilo sa nohu mu zachrániť,
zranenie však zanechá trvalé následky a s obmedzeniami zaradenia sa do života. Z výpovede matky
navrhovateľasúdzistil,žetrpelnielennavrhovateľ,aleajcelájehorodina,základnúškolumuseldokončiť
tak, že výučba prebiehala sčasti doma, vzhľadom na jeho zranenia. Navrhovateľ úspešne absolvoval
strednú združenú školu, nemôže sa venovať športu, v minulosti rád bicykloval, navyše nemôže chodiť

s priateľmi von, celý čas je doma. Z rozhodnutia Úradu práce, soc. vecí zo dňa 03.11.2006 súd zistil,
že oddelenie posudkových činností mieru funkčnej poruchy navrhovateľa určilo na 80%. Považuje sa za
občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
6. Okresný súd pri právnom posúdení nároku navrhovateľa vychádzal z ust. § 11, § 13 ods. 2,
§ 16 Občianskeho zákonníka. Súd si osvojil právnu argumentáciu právneho zástupcu navrhovateľa

o aplikovateľnosti rozsudku Európskeho súdneho dvora C-22/2012 z 24. októbra 2013, vydané v
prejudiciálnom konaní, iniciovanom KS Prešov v právnej veci O. M. proti H. F. a W. M.. Okresný
súd na strane 7 písomného odôvodnenia rozsudku cituje aj podstatnú časť skutkových i právnych
záverov rozhodnutia ESD. Okresný súd prijal názor, že vo veci aktuálne riešeného nároku navrhovateľa
- o náhradu nemajetkovej ujmy je daná pasívna legitimácia odporcu v rade 2/, pretože povinné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak náhradu na
základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci
samej.
7. Okresný súd zvýraznil, že protiprávnym konaním zamestnanca odporcu 1/, Q.a P.a došlo k zásahu

do práva navrhovateľa na ochranu zdravia, navrhovateľ v dôsledku tohto protiprávneho konania
zamestnancaodporcumánielenvsúčasnosti,keďjeeštevovekuvyvíjajúcehosamladéhomuža,vážne
zdravotné problémy, ale aj v budúcnosti, resp. do konca svojho života nebude môcť riadne využívať
funkčnosť dolnej končatiny, tie boli vážne poškodené, zdeformované, pritom navrhovateľ sa musel aešte sa bude musieť podrobiť rôznym zdravotným a plastickým operáciám, uvedené zranenia mu budú
spôsobovať celý život problémy s chôdzou, pohybovou motorikou, ďalšie, iné zdravotné ťažkosti dolných
končatín s doživotnými následkami (tie závery vyplývajú aj z výpovede ošetrujúceho lekára MUDr. U. F.).

Bolo nesporné v konaní, že celý život a chod rodiny navrhovateľa sa v dôsledku závažnej nehody zmenil,
navrhovateľ zranenie utrpel ako dieťa, od detského veku až do dospievania, ako aj v súčasnosti sa
všetci jeho blízki príbuzní prispôsobujú jeho potrebám, pomáhali mu s dochádzkou do školy, v súčasnosti
do zamestnania. Navyše i záver znalca MUDr. Jozefa Molitora, chirurga traumatológie potvrdzuje, že
životná tortúra navrhovateľa nie je ešte ukončená, je len časťou jeho života, ktorú prežil a po ktorej budú

nasledovať ešte ďalšie liečebné procesy.
8. Navrhovateľ žiadal nemajetkovú ujmu v celkovej výške 215.760,- eur, pri vyčíslení vychádzal z
pravdepodobnosti že bude invalidným dôchodcom a jeho jediným príjmom bude invalidný dôchodok,
ten činil pred podaním návrhu v priemere 269,- eur, za dobu 44 rokov (528 mesiacov) vyrátal
nemajetkovú ujmu ako rozdiel poberania invalidného dôchodku s priemernou mesačnou mzdou v
národnom hospodárstve v čase podania návrhu 668,72 eur, čo je 211.052,78 eur.

9. Okresný súd návrh navrhovateľa ohľadom výšky nemajetkovej ujmy kvalifikoval za dôvodný aj v
kontexte s aplikovanými závermi rozsudku ESD a s poukazom na to, že liečba navrhovateľa stále
prebieha, je veľmi ťažké určiť, kedy bude liečba ukončená, kedy bude možné prehlásiť, že konkrétne
zranenie sa nedá už liečiť, pretože až od ukončenia liečby bude možné pristúpiť k uplatneniu nárokov
na sťaženie spoločenského uplatnenia a nákladov liečenia. Vzhľadom na vek navrhovateľa, jeho

budúcnosť, súd prijal záver, že nemajetková ujma určená v sume 150.000,- eur bude v plnom rozsahu
zohľadňovať všetky špecifiká tohto konkrétneho prípadu. Súd podotkol, že aj poškodený M. Q. nesie
do určitej miery tiež zavinenie na nehode, ako 12-ročný bez dozoru viedol svoj bicykel po stavenisku.
Vzhľadom na súhrn uvedených argumentácií, s predpokladaným očakávaním, že po ukončení liečenia
príde rad aj na nároky navrhovateľa na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré budú určite nemalé,

akoajnanáklady liečenia,považovalsúdpriznanúsumu nemajetkovejumy150.000,-eurzaprimeranú.
10. Okresný súd riešil aj otázku vznesenej námietky premlčania, vzniesol túto námietku v konaní
odporca 2/, ktorý poukazoval na to, že návrh vo veci bol podaný navrhovateľom 17.04.2008, jeho súd do
konania ako účastníka pribral až v roku 2014 (pozn. odvolacieho súdu viď uznesenie 2C/82/2008-437
zo dňa 13.01.2014, ktorým bola pripustená zmena žalobného návrhu). Námietku premlčania vznesenú

odporcom 2/ okresný súd neakceptoval, mal za to, že odporca bol v priebehu celého konania účastníkom
v pozícii vedľajšieho účastníka, vedľajší účastník konania má rovnaké procesné postavenie ako
navrhovateľ alebo ako odporca, nemožno preto konštatovať, že tento účastník vstúpil do konania už po
uplynutípremlčacejdoby,pretonámietkuodporcu2/ohľadnepremlčanianárokunavrhovateľavočinemu
súd hodnotil ako neopodstatnenú. Obdobne za nedôvodnú vyhodnotil namietaný nedostatok pasívnej

vecnej legitimácie odporcom 2/, pretože s poukazom na aplikované závery rozsudku ESD, poisťovňa
je (čo bolo konštatované i v samotnom výroku rozsudku) pasívne legitimovaná. Teda vychádzajúc z
rozsudku ESD C - 22/2012 z 24.10.2013 je nepochybné, že aj odporca 2/ je účastníkom konania a že
z povinného zmluvného poistenia sa má pokrývať aj náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym
osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode.

11. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 18.577,89 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
vychádzajúc z úspechu žalobcu v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/ do výroku, v
ktorom súd mu uložil so žalovaným 1/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi
nemajetkovú ujmu vo výške 150.000,- eur a trovy konania. Odvolateľ nesúhlasil s aplikovateľnosťou
rozhodnutia ESD C-22/2012 z 24.10.2013. Upriamil pozornosť na to, že smernice uvedené v rozhodnutí
ESD boli v roku 2009 konsolidované smernicou 2009/2013, v zmysle bodu 22 označenej smernice

"škody na zdraví a škody na veciach, ktoré utrpeli chodci, cyklisti a iní nemotorizovaní užívatelia
cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by malo pokrývať povinné poistenie vozidla
účastného na nehode, ak majú nárok na náhradu škody podľa vnútroštátneho občianskeho práva.
Toto ustanovenie nepredurčuje zodpovednosť za škodu alebo výšku náhrady za škodu pri konkrétnej
nehode podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Smernica je vždy adresovaná členských štátom.

Nezaväzuje a nezakladá priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám. Tzv. motorové
smernice boli transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky Zákonom č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a jeho následnými novelami. ESD vo svojom rozhodnutí C-22/12, o ktorý okresný súd opiera svojuargumentáciu, nevyslovil nesprávnu transpozíciu tzv. motorových smerníc, ale výslovne rozhodol, že
povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj
náhradu nemajetkovej ujmy, spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak

jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v
spore vo veci samej. Odporca v rade 2/ zastáva právny názor, že slovenská právna úprava nezahŕňa
právo na ochranu osobnosti a z nej vyplývajúci nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pri porušení
tohto práva pod náhradu škody, ktorú je možné uplatniť z povinného zmluvného poistenia, preto
rozhodnutie okresného súdu o pasívnej zodpovednosti odporcu 2/ nie je správne. Navyše ESD svoje

právne stanovisko vyslovil v právnej veci p. M. C-22/2012, na ktorú sa vzťahuje rozhodné právo
Českej republiky, ktoré odlišne od slovenského práva upravuje odškodnenie pre pozostalých v prípade
usmrtenia. Česká právna úprava v Občianskom zákonníku stanovuje v § 444 ods. 3 (OZ 40/1964
Zb., z čoho sa vychádzalo) v prípadne usmrtenia odškodnenie pozostalým v konkrétnych taxatívne
stanovenýchsumách.Uvedenévšakniejemožnéaplikovaťvposudzovanomkonaní,nakoľkoslovenská
právna úprava pod pojmom škoda nerozumie nemajetkovú ujmu, teda ujmu, ktorú je povinná uhradiť

osoba, ktorá zásah do osobnostných práv spôsobila, ak iný spôsob nápravy nie je možný, naopak tieto
pojmy striktne odlišuje. §4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvádza, že poistený má právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody. Nemajetková ujma
však nie je škoda, čo je zrejmé i zo samotnej systematiky Občianskeho zákonníka. Ide teda o dva

úplne odlišné právne nároky, z tohto dôvodu v prípade nemajetkovej ujmy odporca 2/ nie je pasívne
legitimovaný. Poistenie kryje len náhradu škody.
13.Pokiaľideorozsahnárokov,ktorémajúbyťpoistnouzmluvou zozodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla pokryté, odvolateľ poukazuje na to, že zo zmluvy o povinnom zmluvnom
poistení, ktorú mal škodca s odporcom 2/ uzatvorenú a ktorej súčasťou sú všeobecné poistné

podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla schválený
rozhodnutímUFTpodč.UFT-031/2001/VVVzodňa16.10.2001bolstanovenýrozsahpoisteniavýlučne
za škodu, nie však za ujmu na osobnostných právach. Súčasťou poistenia nebolo spôsobenie ujmy na
súkromnom a rodinnom živote (v tomto smere odvolateľ poukazuje na uznesenie Ústavného súdu ČR
č.k. III.ÚS 8/06). Napokon vzhľadom na vymedzenie okruhu nárokov poškodeného v ust. § 4 ods. 2 zák.

č. 381/2001 Z.z., nároky z titulu zásahu do ochrany súkromia, predmetný zákon nepokrýva. Nemôže byť
teda daná zodpovednosť odporcu 2/ za navrhovateľom uplatnený nárok.
14. Odvolateľ osobitne poukazuje na platný Občiansky zákonník a súčasnú civilistickú právnu teóriu,
ktorá striktne od seba rozlišuje právo na ochranu osobnosti a s ním spojené právo na náhradu
nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ a právo na náhradu škody v zmysle § 415 a 450 Občianskeho

zákonníka. Odlišnosť uvedených dvoch inštitútov potvrdzuje aj samotné znenie ustanovenia § 16 OZ.
Občiansko-právna zodpovednosť - zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka a
nasledovných je viazané na existenciu zavinenia subjektu zásahu. Odvolateľ cituje obsahové znenie
ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zvýrazňuje, že zodpovednosť za nemajetkovú ujmu nie je
zhodnásozodpovednosťouzaujmumajetkovú,ktorásadelínaskutočnúškoduaušlýzisk.Zuvedených

dôvodov nie je možné stotožniť právo na náhradu škody na zdraví a právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v prípade zásahu do osobnostnej sféry, dotýkajúcej sa zdravia či súkromia, alebo rodinných
citových vzťahov fyzickej osoby. Odvolateľ poukazuje aj na rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov v prípade
posudzovania uplatnených práv na náhradu nemajetkovej ujmy, keď vo viacerých rozhodnutiach súdov
bola riešená otázka odlišnej kategorizácie práva na náhradu škody (napr. na zdraví) a práva na náhradu

nemajetkovej ujmy. Výsledkom rozhodovacej praxe súdov bol prijatý záver, že nie je možné stotožniť
právo na náhradu škody na zdraví s právom na náhradu nemajetkovej ujmy v prípade zásahu do
osobnostnej sféry fyzickej osoby a obdobne nie je možné subsumovať nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vzniknutý z dôvodu neoprávneného zásahu do tzv. osobnostných práv pod pojem
škoda na zdraví uvedený v § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z.

15. Odporca 2/ opätovne poukazuje na námietku premlčania, podľa neho dôvodnú. K neoprávnenému
zásahu došlo dňa 20. apríla 2006, nárok voči nemu bol uplatnený až na pojednávaní uskutočnenom
13.01.2014, do tej doby vystupoval v konaní len ako vedľajší účastník, ktorý však nemôže byť zaviazaný
na plnenie. Nárok navrhovateľa sa voči nemu stal premlčaný dňa 22.04.2009 uplynutím všeobecnej
premlčacej doby (3 ročnej), pričom do tejto doby nebol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy voči nemu

uplatnený.
16. Súhrnnom všetkých uvádzaných dôvodov, odvolateľ tvrdil, že súd postupoval nesprávne pokiaľ
právne uzavrel, že KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group ako poisťovateľ (odporca
2/) pokrýva nároky nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti. Predmetompoistného krytia nie je nemajetková ujma, čo svojim rozhodnutím potvrdil aj Najvyšší súd SR, pričom
uvedené nezmenilo ani rozhodnutie ESD. Napokon sú významné aj závery uznesenia Najvyššieho
súdu SR č. 4Cdo/168/2009 prijaté v obdobnej veci, podľa ktorých v konaní o náhradu nemajetkovej

ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv je v zmysle § 11 a nasl. OZ nositeľom hmotno-právnej
povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil.
17. Odporca 2/ sa domáhal zmeny rozsudku v odvolaním napadnutom výroku podľa § 220 O.s.p. tak, že
nárok navrhovateľa odvolací súd na náhradu nemajetkovej ujmy voči nemu v celom rozsahu zamietne,
žiadal priznať zároveň náhradu trov konania podľa § 142 O.s.p. Pre prípad, že krajský súd odvolaním

napadnutý rozsudok potvrdí, žiadal pripustiť dovolanie, keďže podľa odporcu 2/ ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu.

18. Odvolanie proti rozsudku podal aj odporca 1/. V odvolaní argumentuje tým, že i keď v čase doručenia
rozsudku dňa 23.06.2014 konanie voči nemu bolo vo veci zo zákona prerušené z dôvodu povolenia
reštrukturalizácie spoločnosti Doprastav, z opatrnosti doručený rozsudok napáda odvolaním, a to do

výroku, ktorým súd ho zaviazal k povinnosti navrhovateľovi zaplatiť sumu 150.000,- eur ako aj do výroku
o trovách konania. Namieta nesprávne právne posúdenie veci. Argumentoval najmä tým, že okresný
súd sa neriadil právnym názorom vyjadreným v uznesení Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co 231/2011
v posudzovanej veci. V rozsudku úplne absentuje podrobné zdôvodnenie, akou úvahou okresný súd
dospel k potrebe priznať navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 150.000,- eur. Pokiaľ súd

vychádzal iba z rozsudku ESD v obdobnej veci, odôvodnenie rozsudku okresného súdu je nedostatočné,
nereflektuje danosti predmetnej právnej veci a je nepreskúmateľné. Odporca 1/ argumentuje aj tým,
že v žalobnom návrhu navrhovateľ nárok na nemajetkovú ujmu odôvodňuje skutočnosťami, ktoré
podľa jeho názoru preukazujú výlučne skutočnosti týkajúce sa sťaženia spoločenského uplatnenia a
nie nemajetkovej ujmy. I samotný súd v rozsudku pripustil, že náhrada za sťaženie spoločenského

uplatnenia je samostatný nárok, preto je predčasné podľa odporcu 1/ rozhodovať o nároku na
nemajetkovú ujmu, pokiaľ nie je rozhodnuté o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia. Napokon
súd sa nevysporiadal ani s otázkou pasívnej vecnej legitimácie vodiča, ktorý nehodu spôsobil, bol za
túto nehodu právoplatne trestným súdom odsúdený a jeho zavinenie je nepochybné. Priamym škodcom
je vodič, ten nesie zodpovednosť za zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Odvolaním napadá aj

výrok rozsudku o trovách konania, namieta oprávnenosť uplatňovaných nákladov právnej pomoci za
úkony ako napr. odpoveď na výzvu súdu 23.05.2008, pojednávania pred prvostupňovým súdom, ktoré
boli krátko po ich otvorení odročené, za tieto nemožno priznať plnú náhradu trov, ďalej nemožno uznať
náhradu za späťvzatie časti návrhu podaného predčasne (19.11.2009) a nemožno priznať náhradu za
návrhy procesného rázu, napr. na vykonanie dôkazu (20. apríla 2008), resp. pribratie ďalšieho účastníka

( 10. januára 2014).

19. Odporca 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu v rade 2/ nesúhlasil s tým, že u odporcu 2/
nie je daná pasívna legitimácia. Mal za to, že v posudzovanej veci sú aplikovateľné závery rozsudku
ESD č. C-22/2012 vo vzťahu k odporcovi 2/. Vychádzajúc z citovaného rozsudku Súdneho dvora,

ktoré priamo korešponduje s vnútroštátnym právom SR, upravujúcu zodpovednosť za vecnú škodu a
škodu na zdraví, za osobnú ujmu v rámci ochrany osobnosti, je umožnené priznať peňažnú náhradu za
spôsobenú nemajetkovú ujmu z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, preto považuje za nevyhnutné, aby vyplatenie náhrady za nemajetkovú ujmu
znášal predovšetkým odporca 2/ ako poisťovňa, u ktorého on mal uzavreté povinné zmluvné poistenie

vozidla zúčastneného na dopravnej nehode, pri ktorej navrhovateľ utrpel ujmu na zdraví a zásah do
osobnostných práv.

20. V priebehu odvolacieho konania podaním doručeným krajskému súdu 03.07.2015 bolo oznámené,
že voči odporcovi 1/ konanie bolo zo zákona prerušené z dôvodu začatia reštrukturalizačného konania

sp. zn. 6R 1/2014 vedenom na OS Bratislava I. Reštrukturalizačné konanie bolo dňom 06.01.2015
skončené potvrdením reštrukturalizačného plánu uznesením Okresného súdu Bratislava I v dôsledku
čoho došlo k zastaveniu konania 2C 82/2008 vedeného voči odporcovi v 1/ rade ex lege, bez potreby
osobitného opatrenia zo strany súdu. Preto odporca 1/ navrhuje odvolaciemu súdu vo vzťahu k nemu
rozsudok okresného súdu zrušiť a konanie zastaviť.

21. Navrhovateľ písomné vyjadrenie k odvolaniam odporcov 1/, 2/ nepredložil.22. O odvolaniach rozhodol krajský súd rozsudkom (v poradí druhým) č. k. 10Co/761/2014-544 zo dňa
30.9.2015 tak, že sa výroku rozsudku okresného súdu o zamietnutí návrhu navrhovateľa vo zvyšnej
časti ohľadom nemajetkovej ujmy (ktorý nebol odvolaním napadnutý) nedotkol; ďalej výrok rozsudku

okresného súdu o uložení povinnosti odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 150.000
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vo vzťahu k odporcovi 1/ zrušil a konanie voči odporcovi 1/
zastavil; vo vzťahu k odporcovi 2/ rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľa voči
odporcovi 2/ zamietol; nakoniec výrok rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania zrušil a v
rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

23. Pokiaľ výrok rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
uhradiť žalobcovi 150.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vo vzťahu k odporcovi 1/ zrušil a
konanie voči odporcovi 1/ zastavil, vychádzal zo skutočnosti, že došlo ku skončeniu reštrukturalizácie,
aplikujúc ust. § 156 zákona č. 7/2005 Z.z.
24. Pri zmene odvolaním napadnutého rozsudku a zamietnutí žaloby konštatoval, že sa navrhovateľ
domáha splnenia peňažnej povinnosti od odporcov 1/, 2/ titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

podľa ustanovení o ochrane osobnosti, fyzickej osoby, ktorá forma právnej ochrany ( ako forma
finančnej satisfakcie ) je možná len v prípade, že škodu na zdraví (v dôsledku zásahu do telesnej
a duševnej integrity) nemožno nahradiť vôbec alebo len v neúplnom rozsahu. Žalobu na ochranu
osobnosti ohľadne náhrad za nemateriálnu ujmu možno pripustiť len v prípadoch, ktoré nespadajú pod
špeciálny režim náhrady škody, resp. tam, kde je tento nárok paušálny a neumožňuje individuálne

posúdenie prípadu. Sťaženie spoločenského uplatnenia je formou nemajetkovej ujmy avšak hmotno-
právna úprava - Občiansky zákonník tento nárok rieši v § 444 - v inštitúte náhrady škody, ide
pritom o samostatný hmotnoprávny inštitút oddelený od inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy. Náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje za trvalé následky vyvolané škodou na zdraví,
ktoré nepriaznivo ovplyvňujú možnosti poškodeného uplatniť sa v ďalšom živote a v spoločnosti. Je

to stav v súvislosti s poškodením zdravia, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh. Zákonná úprava v aktuálnej veci umožňuje peňažnú satisfakciu riešiť cez inštitút
sťaženia spoločenského uplatnenia. Táto otázka doposiaľ riešená, posudzovaná nebola, preto nie
je možné vyhodnotiť v danom štádiu konania, či náhrada škody titulom spoločenského uplatnenia

bude/nebude postačujúcim nástrojom ochrany práv navrhovateľa, resp. dostatočnou satisfakciou. Nárok
navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné vyvodiť z tých skutkových okolností, ktoré
bezprostredne zakladajú dôvod nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia.

25. Na základe dovolania podaného žalobcom proti vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v Žiline

sp. zn. 10Co/761/2014 zo dňa 30.9.2015 Najvyšší súd SR ako súd dovolací svojím uznesením č. k.
5 Cdo 99/2016-590 zo dňa 11.12.2019 rozsudok krajského súdu zrušil vo výroku o zmene rozsudku
súdu prvej inštancie týkajúceho sa povinnosti žalovanej 2/ zaplatiť žalobcovi 150.000 eur tak, že žalobu
žalobcu voči žalovanej 2/ zamietol, a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
26. Konštatoval, že záver odvolacieho súdu, že náhradu nemajetkovej ujmy vo forme peňažnej

satisfakcie zákonná úprava umožňuje riešiť cez inštitút sťaženia spoločenského uplatnenia a žalobca
túto možnosť náhrady škody na zdraví formou sťaženia spoločenského uplatnenia nevyužil, nemá oporu
v platnej právnej úprave pre nepriznanie náhrady nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti podľa
§ 11, § 13 ods. 2 Obč. zák.
27. Právo na náhradu škody a právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby predstavujú dve samostatné

práva/právne prostriedky ochrany fyzickej osoby, a preto nie je možné ich uplatniť na základe totožných
skutkových tvrdení. Nie je možné vylúčiť, že jedným konaním budú súčasne naplnené predpoklady
zodpovednosti za zásah do osobnostných práv ako aj podmienky na náhradu škody. Súčasná platná
právna úprava umožňuje domáhať sa účinne uplatnenia každého z nárokov samostatne, nezávisle
na sebe, a to práve s dôrazom na individuálne okolnosti každého prípadu. Právo na ochranu

osobnosti primárne poskytuje ochranu pred zásahmi do psychicko-morálnej integrity osoby, kým
právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje prevažne ochranu zásahov do
fyzickej integrity jednotlivca. V preskúmavanej veci je nesporné, že v dôsledku zavineného konania
zamestnanca žalovaného 1/ k zásahu do osobnej a telesnej integrity žalobcu došlo a za tento zásah
sa žalobca domáha nároku na ochranu osobnosti (finančnej satisfakcie). Medzi stranami nebol spor

o rozsah poškodenia zdravia žalobcu, o prekonaných útrapách, opakovaných operáciách, liečenia a
rehabilitáciách, že udalosť sa žalobcovi stala v jeho 12. roku života, ovplyvnila jeho budúcnosť, zasiahla
do jeho zdravia, uplatnenia sa v osobnom živote a spoločnosti vôbec. Vzhľadom na veľmi vážny a
komplikovaný úraz, ktorý žalobca utrpel ako 12 ročný chlapec, proces liečby žalobcu ukončený nebol adoposiaľ nebol ustálený ani jeho zdravotný stav. Za tieto skutkové okolnosti, ktoré sa už udiali, si žalobca
uplatňuje nemajetkovú ujmu z titulu ochrany osobnosti podľa § 11, § 13 ods. 2 Obč. zák.
28. Dovolací súd nepovažoval za opodstatnený ani záver odvolacieho súdu, že v preskúmavanej veci

skutočnosti, ktoré žalobca uvádzal na zdôvodnenie svojho nároku na peňažnú satisfakciu (z titulu
zásahu do jeho osobnostných práv) môžu odôvodňovať nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ale z týchto dôvodov náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatniť nemožno; bez
uzavretia nároku z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia nie je možné v danom štádiu konania
dostačujúcim spôsobom posúdiť, či náhrada škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia bude

dostačujúcim nástrojom ochrany práv žalobcu, resp. dostatočnou satisfakciou. Dovolací súd zároveň
konštatoval, aj s poukazom na jeho rozhodnutie sp. zn. 6 M Cdo 1/2016 (R 61/2018), že podľa jeho
názoru je rozsudok ESD C 22/2012 aplikovateľný na skutkové okolnosti, ktoré sú predmetom konania
o nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

29. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP,

bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 378 ods.1 CSP v spojení s § 219 ods.3
CSP rozsudok okresného súdu (v časti týkajúcej sa žalovaného 2/) zmenil podľa § 388 CSP.

30. Z hľadiska prehľadnosti krajský súd konštatuje, že predmetom konania je v jeho aktuálnom
(odvolacom) štádiu (okrem iného po rozhodnutí dovolacieho súdu) nárok žalobcu voči žalovanému

2/ o zaplatenie 150.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávneným zásahom
do osobnostných práv žalobcu. V prevyšujúcom rozsahu bola žalobca voči žalovanému 2/ v časti
právoplatne zamietnutá, v časti bolo konanie voči žalovanému 2/ právoplatne zastavené. Voči
žalovanému 1/ bola tiež žaloba v časti zamietnutá, vo zvyšku bolo konanie voči žalovanému 1/
právoplatne zastavené.

31. Pri právnom vyhodnotení charakteru žalobou uplatneného nároku odvolací súd bol viazaný právnym
názorom dovolacieho súdu ( poznamenáva, že v aktuálnej dobe rozhodovania odvolacieho súdu už ide
aj o rozhodovaciu prax súdov, ktorá sa medzičasom ustálila ) následne odkazuje na hmotnoprávnu
úpravuv§13ods.2Občianskehozákonníkavzmyslektorej nemajetkovouujmou jeujmavnemajetkovej

sfére života fyzickej osoby, ktorá sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej
sféry fyzickej osoby a treba ju dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s
majetkovými dôsledkami (pozri § 16 Obč. zák.) a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok
zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov (pozri
§ 444 Obč. zák.). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Obč. zák.

je dosiahnuť vyváženosť medzi ujmou na hodnotách ľudskej dôstojnosti a jej konkrétnym finančným
vyjadrením.Cieľomjezmierniťnepriaznivýnásledokneoprávnenéhozásahuaposkytnúťčonajúplnejšiu
anajúčinnejšiuobčianskoprávnuochranuosobnostifyzickejosoby.Narozdielodtoho,zmyslomnáhrady
ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej (fyzickej) integrity fyzickej osoby (§ 444 Obč.
zák.) je poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo

odstraňovania jeho následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé
následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb
alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia).

32. Ako konštatoval už dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, v preskúmavanej veci je

nesporné, že v dôsledku zavineného konania zamestnanca žalovaného 1/ došlo k zásahu do osobnej a
telesnej integrity žalobcu a za tento zásah sa žalobca domáha nároku na ochranu osobnosti (finančnej
satisfakcie). Medzi stranami nebol spor o rozsah poškodenia zdravia žalobcu, o prekonaných útrapách,
opakovaných operáciách, liečenia a rehabilitáciách, že udalosť sa žalobcovi stala v jeho 12. roku života,
ovplyvnila jeho budúcnosť, zasiahla do jeho zdravia, uplatnenia sa v osobnom živote a spoločnosti

vôbec.Vzhľadomnaveľmivážnyakomplikovanýúraz,ktorýžalobcautrpelako12ročnýchlapec,proces
liečby žalobcu ukončený nebol a doposiaľ nebol ustálený ani jeho zdravotný stav. Za tieto skutkové
okolnosti, ktoré sa už udiali, si žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu z titulu ochrany osobnosti podľa §
11, § 13 ods. 2 Obč. zák.

33. Odvolateľ - žalovaný 2/ vo svojom odvolaní v podstate predložil dva základné argumenty. Uvádzal,
že uplatňovaný nárok z titulu ochrany osobnostných práv (zásah do súkromia) zákon č. 381/2001 Z.z.
nepokrýva, a teda nie je daná jeho pasívna legitimácia v spore. Zároveň uplatnil námietku premlčania,
a to v súvislosti s okamihom svojho vstupu do konania ako žalovaného 2/.34. Vo vzťahu k námietke nedostatku pasívnej legitimácie poistiteľa - žalovaného 2/ dovolací Najvyšší
súd SR vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 5Cdo 99/2016 zo dňa 11.12.2019 v bode 30.

odôvodnenia poukázal na svoje rozhodnutie sp. zn. 6 M Cdo 1/2016 publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 61/2018, ktorého právna veta
znie: „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv

pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu
takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná". Tiež konštatoval aplikovateľnosť rozsudku ESD C
22/2012 na skutkové okolnosti konania v prejednávanej veci o nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch (s tým, že v posudzovanej veci ide o zhodu v predmete uplatneného nároku - náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do osobnostných práv žalobcu, je uplatnená nemajetková ujma
spôsobená žalobcovi pri dopravnej nehode, ktorá je totožná so skutkovými okolnosťami uvádzanými v

označenom rozhodnutí ESD; rozdiel je iba v statuse žalobcu, ktorý je žijúcou osobou).
35. Vychádzajúc z uvedeného, rešpektujúc okrem iného princíp viazanosti odvolacieho súdu právnym
názorom dovolacieho súdu v zmysle § 455 CSP, nie je dôvodná námietka žalovaného 2/ týkajúca sa
jeho pasívnej legitimácie v spore v prejednávanej veci.

36. Odvolací súd sa následne zaoberal námietkou premlčania uplatnenou žalovaným 2/.

37. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalovaný 2/ uplatnil námietku premlčania už v štádiu konania pred
súdom prvej inštancie (a v odvolaní túto argumentáciu len zopakoval); samotný okresný súd sa touto
námietkou zaoberal v napadnutom rozsudku, pričom ju vyhodnotil ako neopodstatnenú.

38. Odvolateľ - žalovaný 2/ v súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania argumentoval tým, že k
neoprávnenému zásahu došlo dňa 20.4.2006, avšak nárok bol voči nemu uplatnený až na pojednávaní
dňa 13.1.2014; dovtedy vystupoval v konaní len ako vedľajší účastník. Podľa odvolateľa sa nárok
žalobcu voči nemu premlčal dňa 22.4.2009 uplynutím všeobecnej premlčacej doby, pričom dovtedy

nebol nárok voči nemu uplatnený.

39. Krajský súd upovedomil písomne ( odkaz na obsah spisu na č.l. 604 ) dňa 29.10.2020 strany sporu,
že v rámci predbežného právneho posúdenia dospel k odlišnému čiastkovému záveru okresného súdu
v otázke vyhodnotenia námietky premlčania a ich vyzval na prípadné doplnenie súvisiacej skutkovej, či

právnej otázky v lehote 15 dní. Žalovaný v písomnej reakcii zotrvával naďalej na námietke premlčania
z dôvodov totožných ako uvádzal v konaní pred okresným súdom a v odvolaní. Žalobca v písomnej
reakcii - uviedol, že nevie skutkovo ani právne posúdiť, čo znamená špecifikácia „ odlišný čiastkový
záver v otázke premlčania" nakoľko v pôvodnom konaní okresný súd nehodnotil žiadne čiastkové
plynutie premlčacej doby, nad rámec sa dožadoval rozhodnutia v spore vzhľadom na dĺžku vedeného

konania. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že bol povinný vyhodnotiť opodstatnenosť/dôvodnosť námietky
premlčania - túto otázku aj okresný súd posudzoval - vyhodnotil za nedôvodnú, avšak podľa názoru
odvolacieho súdu nesprávne. Odvolací súd tak vytvoril strane žalobcu/ aj žalovanému procesný
priestor - aby zareagovali - v rovine hmotno-právnej - k odlišnému hodnoteniu premlčania ( ako dielčej
vecnej otázky) nemohol ale poskytnúť žalobcovi v sporovej veci konkrétne poučenie - aký hmotno-

právny inštitút ( doposiaľ neuplatnený ) môže vo svoj prospech vzniesť proti dôvodne vznesenej
námietke premlčania, pretože by tým odvolací súd porušil v spore zásadu rovnosti strán. Následne
potom musel vyhodnocovať / posúdiť otázku premlčania nároku na základe tých argumentácií, ktoré ku
dňu rozhodovania odvolacieho súdu strany sporu produkovali.

40. Žalobca podal žalobu na súd dňa 17.4.2008, ako to vyplýva z odtlačku podacej pečiatky súdu. Za
žalovaného označil v žalobe Doprastav, a.s., so sídlom Bratislava, Drieňová 27, IČO: 31 333 320. V
priebehu konania na základe uznesenia zo dňa 23.4.2009 na návrh žalovaného vstúpila KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Q.ovičova 4, IČO: 00 585 441, do konania
v postavení vedľajšieho účastníka. Avšak až na pojednávaní dňa 13.1.2014 na návrh žalobcu okresný

súd pripustil vstup označeného subjektu do konania (ako žalovaného 2/), ako aj zmenu žalobného
návrhu (solidárny záväzok oboch žalovaných) vo vzťahu ku žalovanému 2/ ako účastníkovi sporu.41.Právonanáhradunemajetkovejujmyjemajetkovýmprávom,ktorésapremlčípouplynutívšeobecnej
trojročnej premlčacej lehoty (§ 101 Obč. zák.). Počiatok plynutia uvedenej lehoty je viazaný na okamih,
kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva

fyzickejosoby.Premlčacialehotazačínaplynúťdňomnasledujúcimpodni,kedydošlokneoprávnenému
zásahu do osobnostných práv (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 365/2009 zo dňa 17.2.2011).
42. V súdenom prípade k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu došlo dňa 20.4.2006,
kedy utrpel vážny úraz. Trojročná premlčacia lehota začala plynúť dňom nasledujúcim a skončila
dňa 20.4.2009. Žalobca svoj nárok voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group ako

žalovanej uplatnil na súde až dňa 13.1.2014, kedy uvedený subjekt označil za žalovaného 2/ a
zmenenou žalobou žiadal zaviazať ho solidárne so žalovaným 1/ k náhrade nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Do uvedeného štádia síce žalovaný v rade 2) bol v pozícii vedľajšieho účastníka, avšak
jeho postavenie v spore bol úplne odlišný od hlavného účastníka na strane ktorého vystupoval, nebol v
pozícii žalovaného subjektu s vecno-právnou legitimáciou - stal sa ním až dňa 13.1.2014 uplatnením
žaloby voči nemu žalobcom. Vzhľadom na uvádzané časové súvislosti odvolací súd na rozdiel od názoru

okresného súdu musel konštatovať, že žalobca voči žalovanému v rade 2) uplatnil žalobu už po uplynutí
trojročnej premlčacej doby.

43. Krajský súd poznamenáva, že žalobca svoju žalobu v priebehu konania čo do skutkového
vymedzenia nezmenil/nerozšíril. Predmetom konania v celom jeho priebehu tak zostal nárok žalobcu

vymedzený v žalobe uvedenými skutkovými okolnosťami. Teda pokiaľ by aj bolo možné pripustiť, že
zásah do osobnostných práv žalobcu, resp. jeho účinky pretrvávali určitý čas po vzniku úrazu (dokonca,
že môže/môžu pretrvávať ďalej), skutkovo nárok nebol takto postavený, vymedzený. Nárok bol v
priebehu celého konania vymedzený len tvrdeniami uvedenými už v pôvodnej v žalobe.

44. Premlčanie je márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého dôsledkom je, že právo, ktoré
nebolo v určenom čase vykonané sa oslabuje, a toto právo v spojení s ďalšou právnou skutočnosťou -
dovolaním sa premlčania nie je možné v zásade priznať.

45. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných záverov a úvah, vzhľadom na žalovaným 2/ uplatnenú
námietku premlčania krajský súd nemal inú možnosť, než žalobu žalobcu voči žalovanému 2/ zamietnuť.

46. Pre úplnosť krajský súd poznamenáva, že aktuálnym rozhodnutím nie je nijako dotknuté/obmedzené

právo žalobcu domáhať sa v súvislosti s dôsledkami jeho úrazu ďalších nárokov, ako to bolo
pertraktované v predchádzajúcich súdnych rozhodnutiach či už odvolacieho alebo dovolacieho súdu.

47. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 2
CSP (v spojení s § 396 ods. 1, 2 CSP. § 453 ods. 3, § 257 CSP) o nároku na náhradu trov celého

(prvoinštančného, odvolacieho aj dovolacieho) konania. Žalobca nebol v spore voči žalovanému 2/
úspešný ani v časti, preto žalovanému 2/ ako úspešnému by patril nárok na náhradu trov celého
konania voči žalobcovi. Odvolací súd ale aplikáciou ust. § 257 CSP zistil dôvod osobitného zreteľa
pre ktorý žalovanému v rade 2) voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Tie spočívali
v individuálnych okolnostiach, ktoré žalobcu viedli k podaniu žaloby aj voči žalovanému v rade

2) - ako voči poisťovateľovi povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla žalovaného v rade 1). Je jednoznačné, že poškodenie zdravia žalobcu bolo
vyvolané protiprávnym konaním zamestnanca žalovaného v rade 1), nebyť totiž protiprávneho konania
nenastane ani poškodenie zdravia žalobcu a vecno-právna legitimácia žalovaného v rade 2) v spore
vyplýva z poistenia zodpovednosti žalovaného v rade 1). Hoc právna úprava umožňuje voči nároku

vzniesť námietku premlčania - v súdenom prípade žalovaný v rade 2) sa námietkou premlčania voči
nárokužalobcuubránil-avšak odvolacísúdvzhľadomnakonštatovanésúvislostipovažovalzarozporné
s princípom spravodlivého usporiadania veci/ v otázke náhrady trov konania, aby žalobca bol zaviazaný
k náhrade trov konania žalovanému v rade 2). Napokon žalovaný v rade 2) je prosperujúca poisťovacia
spoločnosť, ktorá nepriznaním náhrady trov od žalobcu nepocíti ani výrazný zásah do svojej majetkovej

sféry.

48. Krajský súd z hľadiska zrozumiteľnosti uvádza, že aktuálne rozhodoval o trovách konania len medzi
žalobcom a žalovaným 2/. Hoci aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania medzi žalobcoma oboma žalovanými bol predchádzajúcim rozsudkom krajského súdu č. k. 10Co/761/2014-544 zo dňa
30.9.2015 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie, vec sa nedostala späť na
okresný súd, ale dovolací súd zrušil označený rozsudok krajského súdu vo výroku, v ktorom krajský súd

zmenil rozsudok okresného súdu ohľadom povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi 150.000 eur tak,
že žalobu zamietol, a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Následne krajský súd opätovne (v
aktuálnom odvolacom konaní) v zmysle § 390 CSP sám rozhodoval o žalobe voči žalovanému 2/, od
ktorého rozhodnutia je závislý výrok o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 2/, teda aktuálne
rozhodolnielenvovecisamej(zamietnutiežalobyvočižalovanému2/),aleajozávislomvýrokuotrovách

celého konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ ( prvoinštančné, odvolacie aj dovolacie).

49. Rozsudok krajského súdu č. k. 10Co/761/2014-544 zo dňa 30.9.2015 vo výroku o zrušení rozsudku
okresného súdu vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 1/ zostal tak nedotknutý,
túto situáciu vyjadril odvolací súd aj vo výrokovej vete a to tak, že o trovách konania medzi žalobcom

a žalovaným v rade 1) rozhodne okresný súd.

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,

že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.