Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119395249
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:6119395249.2

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu v rade I: O. I., E.. X. X. XXXX,
I. XXX XX D. Z. Y., Q.. J. Č.. XXX/XX a žalobkyne v rade II: A. I., E.. XX. X. XXXX, I. XXX XX D. Z.
Y., Q.. J. Č.. XXX/XX, právne zastúpení: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o. so sídlom
026 01 Dolný Kubín, Ul. Radlinského 1735/29, IČO: 501 20000, proti žalovanému: Obec Kláštor pod
Znievom, so sídlom 038 43 Kláštor pod Znievom, Ul. M. Čulena č. 181/50, právne zastúpený: JUDr.

Jaroslav Čierny, advokát so sídlom 036 01 Martin, Ul. Holubyho č. 51, v konaní o zaplatenie 3183,46
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu 1371,59 eur a úrok z omeškania 5 % ročne z tejto sumy
od 21. 3. 2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa nárok na zaplatenie úroku z omeškania zamieta.
III. Konanie v časti o zaplatenie 1811,87 eur sa zastavuje.

IV. Žalovaný má voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 14 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená súdu 10. 12. 2019 žalobcovia uplatnili nárok na náhradu škody
spôsobenú nesprávnym úradným postupom Obce Kláštor pod Znievom. Žalovaný v roku 2010 odpredal
žalobcom pozemky. Na základe kúpnej zmluvy Obec podala návrh na vklad vlastníckeho práva k
týmto pozemkom do katastra nehnuteľností, vklad bol povolený a pozemky boli zapísané v evidencii

nehnuteľností na meno žalobcov. O päť rokov neskôr obec zistila, že prevod pozemkov bol uskutočnený
bez súhlasu obecného zastupiteľstva. Vtedajší starosta obce A. G. totiž k návrhu na vklad predložil
sfalšovanúzápisnicuobecnéhozastupiteľstva,podľaktorejzastupiteľstvoprevodpozemkovnažalobcov
schválilo.

2. Následne sa žalovaný voči žalobcom domáhal vrátenia pozemkov s tým, že im vyplatí kúpnu cenu.

Žalobcovia, ktorí pozemky užívali po dobu piatich rokov, s tým nesúhlasili, a preto obec podala žalobu o
určenie vlastníckeho práva. Súd určil, že vlastníkom pozemkov je obec. Žalobcovia si žalobou uplatňujú
náhradu nákladov za vedenie týchto sporov. Žalobcovia tvrdili, že tieto náklady im vznikli tým, že boli
povinní zaplatiť súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 3183,46 eur.

3. Súd v tejto veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom

pripustil, že vtedajší starosta obce A. G. pozmenil uznesenie obecného zastupiteľstva, ktoré s prevodom
pozemkov na žalobcov nesúhlasilo a na základe pozmeneného uznesenia, podľa ktorého s prevodom
zastupiteľstvo súhlasilo, bola vypracovaná kúpna zmluva a následne bol povolený vklad vlastníckeho
práva v prospech žalobcov. Bývalý starosta obce bol za toto konanie odsúdený pre trestný čin falšovania
a pozmeňovania verejnej listiny podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. Z tohto dôvodu obec podala žalobu o určenie
vlastníckeho práva k týmto pozemkom a bola úspešná.Žalovaný sa bránil tým, že obec trestný čin nespáchala a spáchal ho bývalý starosta pán A. G.. Tvrdil,
že konanie na základe žaloby obce o určenie vlastníckeho práva, bolo vo vzťahu k žalovaným (v
tomto konaní žalobcom) zjavne bezúspešné a za neodborne poskytovanú právnu pomoc obec nemôže

zodpovedať.

Žalovaný tvrdil, že nie je v spore pasívne legitimovaný, pretože žiadna škoda konaním obce žalobcom
nevznikla a nie je daná ani príčinná súvislosť medzi škodou a konaním žalovaného.

Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie pripojením trestného spisu Okresného súdu Martin sp. zn.
3T/167/2015 a spisu sp. zn. 11C/122/2015.

4. Žalobcovia tvrdili, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Martin sp. zn. 11C/122/2015 len
bránili svoje vlastnícke právo, ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným a
v súlade s článkom 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky sa len domáhali zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Žalobcovia len uskutočňovali svoje ústavou
garantované právo na súdnu ochranu, teda konali na základe ústavy a v medziach, ktoré ustanovuje
zákon. Poukazovali na ustanovenie
§ 10 ods. 1 Zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení, podľa ktorého orgánom obce je obecné
zastupiteľstvo a starosta obce a na ustanovenie § 13 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého

predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta.

Z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/167/2015 zo dňa 7. 3. 2016 vyplýva, že obvinený
bývalý starosta obce A. G. konal ako starosta obce, keď týmto konaním spáchal prečin falšovania a
pozmeňovania verejnej listiny. Žalobcovia svoj nárok odôvodňovali ustanovením § 10 ods. 2 Zákona

č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého územná samospráva zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Tejto zodpovednosti sa obec nemôže
zbaviť.

Žalobcovia uviedli, že za nesprávny úradný postup považujú konanie starostu obce, ktorý najskôr

úmyselne pozmenil uznesenie obecného zastupiteľstva č. 34/2009 zo dňa 16. 10. 2009 a toto
pozmenené uznesenie dňa 15. 11. 2010 prikázal predložiť Okresnému úradu Martin ako prílohu k
návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobcovia poukázali na ustanovenie §
14 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom.

Žalobcovia ďalej tvrdili, že uplatnené peňažné výdavky vo výške 3183,46 eur predstavujú náklady, ktoré
by žalobcovia nemuseli vynaložiť, ak by sa nemuseli domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva v
konaní vedenom na Okresnom súde Martin sp. zn. 11C/122/2015 v dôsledku nezákonného rozhodnutia
a nesprávneho úradného postupu žalovaného. Takto vynaložené náklady podľa žalobcov predstavujú

skutočnú škodu a táto škoda je v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom obce.
Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že konanie o určenie vlastníckeho práva k sporným pozemkom bolo
voči žalobcom zjavne neúspešné, tvrdili, že oni, ani ich právny zástupca nie sú oprávnení posudzovať
odbornosť poskytovaných právnych služieb v tomto spore.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov sporových strán, pripojenými spismi
Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/122/2015 a sp. zn. 3T/167/2015, listinami založenými v spise a zistil:

Kúpnou zmluvou zo dňa 25. 10. 2010 žalobcovia kúpili od žalovaného pozemky o výmere 1699 metrov
štvorcových a tieto pozemky päť rokov užívali. Po piatich rokoch žalovaný zistil, že tieto pozemky boli

žalobcom predané bez toho, aby s predajom súhlasilo obecného zastupiteľstvo. Naopak bolo zistené, že
obecné zastupiteľstvo uznesením č. 34/2009 zo dňa 16. 10. 2009 s prevodom pozemkov na žalovaných
nesúhlasilo.Vtedajšíštatutárnyzástupcažalovaného,atostarostaA.G.zamietavéuznesenieobecného
zastupiteľstva pozmenil, a to tak, že obecné zastupiteľstvo prevod pozemkov na žalobcov schvaľuje.
Následne dal pokyn na vypracovanie kúpnej zmluvy a návrhu na vklad. K návrhu na vklad okrem

kúpnej zmluvy pripojil aj sfalšované uznesenie obecného zastupiteľstva a Okresný úrad v Martine
požiadal o povolenie vkladu vlastníckeho práva k týmto pozemkom do katastra nehnuteľností. Vklad bol
povolený a pozemky boli v evidencii nehnuteľností zapísané na meno žalobcov. Po piatich rokoch sa
zistilo, že žalobca uznesenie obecného zastupiteľstva sfalšoval a následne Obec Kláštor pod Znievompodala dňa 19. 11. 2015 žalobu o určenie vlastníckeho práva k sporným pozemkom a žiadala, aby
súd určil, že výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXX/XX trvale trávnaté porasty o výmere 1699
metrov štvorcových, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Kláštor pod Znievom, je obec Kláštor

pod Znievom. Rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 11C/122/2015-138 zo dňa 13. 1. 2017 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/122/2018-269 zo dňa 31. 5. 2018 súd určil, že obec Kláštor
pod Znievom je vlastníkom pozemku parcelné číslo XXX/XX o výmere 1699 m2, ktorý sa nachádza v
katastrálnom území Kláštor pod Znievom a na Okresnom úrade v Martine je zapísaný na liste vlastníctva
č. 271.

6. Žalobcovia v súvislosti s týmto konaním o určenie vlastníckeho práva a ďalšími nadväzujúcimi
konaniami vynaložili na súdne poplatky a právne zastúpenie celkovo sumu 3183,46 eur. Svoje vlastnícke
právo žalobcovia bránili nielen na okresnom a krajskom súde, ale aj na Najvyššom súde Slovenskej
republiky, na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ako aj pred Európskym súdom pre ľudské práva v
Štrassburgu. Vo všetkých týchto konaniach boli žalobcovia neúspešní.

7. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30. 1. 2020 žalobcovia svoju žalobu sčasti o zaplatenie 1811,87
eurvzalispäťažiadalikonanievtejtočastizastaviť.Žalobcoviasiajnaďalejuplatňovaliprávonanáhradu
škody, a to vo výške nákladov vynaložených v súvislosti s tým, že bránili svoje vlastnícke právo na
okresnom a odvolacom súde. Žalobcovia si neuplatnili náhradu nákladov na právne zastúpenie, ktoré

zaplatili svojmu právnemu zástupcovi.

Neskôr uplatnená žalovaná suma 1371,50 eur (3183,46 eur - 1811,87 eur), pozostáva len z nákladov
na trovy konania, ktoré podľa rozhodnutí súdov museli žalobcovia zaplatiť žalovanému, a to na základe
uznesenia Okresného súdu v Martine č. k. 11C/122/2015-281 zo dňa 12. 10. 2018 v sume 1187,35 eur,

na základe uznesenia Okresného súdu Martin č. k. 11C/122/2015-283 náhradu trov odvolacieho konania
sumu 99,50 eur a súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu rozsudku Okresného súdu (1187,35
+ 84,74 + 99,50 = 1371,59 eur).

8. Žalobcovia podaním zo dňa 13. 1. 2019 podali žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Podľa § 15 ods. Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným

pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,
ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku.

Žalovaný nenamietal, že táto žiadosť nemá zákonom predpísané náležitosti a k tejto žiadosti sa

nevyjadril.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný sa k žiadosti o predbežné
prerokovanie nevyjadril, pretože túto výzvu považoval za nezmysel.

9. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb alebo

právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 4 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon, alebo
vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnejmoci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, práv ochrany záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode.

10. V konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 11C/122/2015 a v konaní sp. zn. 3T/167/2015 bolo
preukázané,žeajnapriektomu,žeobecnézastupiteľstvo nesúhlasilospredajompozemkunažalobcov,
vtedajší starosta obce A. G. nesúhlasné uznesenie obecného zastupiteľstva sfalšoval tak, že obec s
odpredaním pozemku žalobcom súhlasí. Následne dal starosta obce pokyn na vypracovanie kúpnej
zmluvy, ktorá bola vypracovaná dňa 25. 10. 2010 a bola podpísaná ním, ako aj žalobcami. Ďalej

dal starosta vypracovať návrh na vklad vlastníckeho práva k pozemkom a k tomuto návrhu pripojil
kúpnu zmluvu a sfalšované uznesenie obecného zastupiteľstva. V dôsledku tohto nesprávneho postupu
starostu, bolo vlastníctvo k pozemkom zapísané na meno žalobcov a títo pozemky ako vlastníci päť
rokov užívali. Tento nesprávny úradný postup bývalého starostu bol Okresným súdom Martin v konaní
sp. zn. 3T/167/2015 kvalifikovaný ako prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny podľa § 352

ods. 1 Trestného zákona, za čo bol aj bývalý starosta aj právoplatne odsúdený.

11. Podľa § 13 ods. 1 Zákona č. 369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení starosta je predstaviteľom obce a
najvyšším výkonným orgánom obce. Funkcia starostu je verejná funkcia.

Podľa § 13 ods. 4 citovaného zákona starosta vykonáva obecnú správu a zastupuje obec vo vzťahu k
štátnym orgánom, právnickým a fyzickým osobám. Starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce,
ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

Starosta obce nemôže vytvárať vôľu obce. Túto vôľu môže navonok oznamovať a prejavovať. K

vykonaniu vkladu vlastníckeho práva z vlastníctva obce na žalovaných podľa § 133 ods. 2 Občianskeho
zákonníka došlo na základe spáchania prečinu bývalým starostom obce A.Š. G., ktorý pozmenil
úradnú listinu - uznesenie obecného zastupiteľstva, ktoré tvorilo zákonný podklad pre vykonanie vkladu
vlastníckeho práva.

Podľa § 13 ods. 5 citovaného zákona starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže
rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce
rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom písomnom poverení.

12. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný, a to Obec Kláštor pod Znievom, v mene
ktorej konal jej starosta, uzatvorila so žalobcami kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol pozemok bez
toho, aby tento prevod bol odsúhlasený obecným zastupiteľstvom. Následne obec Kláštor pod Znievom,
zastúpenáštatutárom,atostarostom,návrhomnavkladpožiadalaOkresnýúradvMartine,abyrozhodol
o prevode vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom

súde v Martine sp. zn. 11C/122/2015 o určenie vlastníckeho práva žalobcovia len bránili svoje vlastnícke
právo.

13. Podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným
spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.
Žalobcovia v súlade so svojim ústavným právom sa domáhali súdnej ochrany a snažili sa brániť svoje
vlastnícke právo. Pozemok, ktorý od obce nadobudli, riadne zaplatili a užívali päť rokov. Vlastnícke právo
k pozemku bolo zapísané v evidencii nehnuteľností.

Žalobcovia si z titulu práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného
uplatnili len právo na náhradu nákladov za súdny poplatok a právne zastúpenie, ku ktorému boli
zaviazaní rozhodnutím súdu. V konečnom dôsledku len vo výške 1371,59 eur.Žalobu v časti o zaplatenie nákladov na trovy konania, ktoré boli povinní zaplatiť 1811,87 eur vzali späť
a konanie žiadali zastaviť. Náklady v tejto výške vznikli žalobcom v súvislosti s dovolacím konaním,
konaním pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a v konaní pred európskym súdom pre ľudské

práva v Štrassburgu.

14. Trovy konania, ku ktorým boli žalobcovia zaviazaní v spore 11C/122/2015, žalobcom vznikli v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovaného. Pokiaľ by žalovaný postupoval
správnym úradným postupom, rešpektoval by rozhodnutie obecného zastupiteľstva o tom, že prevod

vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXX/X o výmere 1699 m2 sa neschvaľuje, nedal by pokyn na
vypracovanie kúpnej zmluvy a nepodal by návrh na vklad, škoda (povinnosť nahradiť trovy konania) by
žalobcom nevznikla. Skutočnosť, že obecné zastupiteľstvo prevod pozemku na žalobcov neschválilo,
mal žalovaný prípisom oznámiť žalobcom.

Je logické, že ak žalobcovia po piatich rokoch dobromyseľného užívania kúpeného pozemku mali o tento

pozemok v súdnom spore prísť, sa bránili. Takáto obrana vlastníckeho práva je legitímna a oprávnená,
pretože každý má právo domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde.

15. Z týchto dôvodov súd žalovaného zaviazal, aby žalobcom zaplatil škodu, ktorá im vznikla zaplatením
súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia pri obrane svojho vlastníckeho práva, vo výške 1371,59

eur.

Súd žalobcom priznal aj právo na zaplatenie úroku z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy 1371,59 eur od
21. 3. 2019 do zaplatenia (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z.

Žalobcovia podaním zo dňa 13. 1. 2019, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 13. 3. 2019, vyzvali
žalovaného, aby uplatnenú sumu 3184,46 eur zaplatil do siedmich dní od doručenia žiadosti, teda do
20. 3. 2019. Nasledujúci deň sa žalovaný dostal s plnením peňažnej sumy do omeškania, a preto súd
žalobcom priznal úrok z omeškania od 21. 3. 2019 až do zaplatenia. Pôvodne žalobcovia žiadali, aby im
súd priznal úrok z omeškania od 14. 3. 2019. Pohľadávka v tom čase ešte nebola splatná, preto nárok

na zaplatenie úroku z omeškania v období od 14. 3. 2019 do 20. 3. 2019 súd zamietol.

16. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30. 1. 2020 žalobcovia žalobu v časti o zaplatenie 1811,87 eur

vzali späť.

So späťvzatím žaloby žalovaný súhlasil, a preto súd konanie v časti o zaplatenie 1811,87 eur zastavil.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 256 a § 262 Civilného sporového poriadku.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 citovaného zákona ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Bolo preukázané, že žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 1371,59 eur. Konanie v časti o zaplatenie

1811,87 eur žalobca vzal späť a konanie žiadal zastaviť. Čiastočným späťvzatím žaloby žalobca
procesne zavinil zastavenie konania, a preto súd v pomernom rozsahu priznal náhradu trov konania
protistrane.

Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia boli v spore neúspešní a súd im priznal len 43 % u uplatnenej sumy.

Žalovaný bol úspešný v rozsahu 57 %. Pomer úspechu a neúspechu predstavoval 14 % v prospech
žalovaného. Z týchto dôvodov súd rozhodol, že žalovaný má voči žalobcom právo na náhradu trov
konania v rozsahu 14 %.O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.