Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219201924
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2219201924.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: M. P., nar.:
XX.X.XXXX, bytom M. T. XXX/XX, M. N. Y., zastúpeného splnomocnencom: V. P., nar. XX.X.XXXX,
bytom M. T. XXX/XX, M. N. Y., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320
155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou: Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, Poprad, o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6Csp/36/2019-229 zo dňa 26. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na
základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120169881 zo dňa 27.12.2016 je bezúročný a bez poplatkov,
II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozsudok právne odôvodnil aplikáciou ust. 7 ods. 1, ods. 2, ods. 15, ods.

16 písm. b), § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), s poukazom
aj na procesné ust. § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2, § 232 ods. 3, 4 Civilného sporového poriadku.

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca ako dlžník a právny predchodca
žalovaného (spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s.) ako veriteľ uzavreli dňa 27.12.2016 Zmluvu

o spotrebiteľskom úvere č. 120169881, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi
spotrebiteľskýúvervovýške9.990,-Eurnaúčelnadobudnutiaosobnéhomotorovéhovozidla(„zmluva“).
Úver bol splatný v 72 mesačných splátkach vo výške 184,18 Eur s konečným termínom splatnosti
11.12.2022 (súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár na č.l. 17 - 18). V záhlaví zmluvy v časti údajov
o žalobcovi boli uvedené o. i. údaje týkajúce sa príjmov a výdavkov klienta: (i) pracovné zaradenie:
starobný dôchodca, (ii) čistý mesačný príjem (dôchodok): 524,- Eur, (iii) príjem domácnosti: 0,- Eur, (iv)
mesačné finančné výdavky (napr. splátky úverov, hypoték, lízingov): 0,- Eur, (v) iné mesačné výdavky

(napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón, výživné): 20,- Eur.

4. Právne prvoinštančný súd uzavrel, že v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je
potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. S ohľadom na výpis z registra klientskýchinformácií generovaného pre žalobcu dňa 27.12.2016 (č.l. 162 - 163) a rozhodnutie Sociálnej poisťovne
z 28.5.2013 potvrdzujúceho výšku starobného dôchodku žalobcu (č.l. 164 - 165) ustálil, že žalovaný
splnil povinnosť obstarať si vierohodné údaje o situácii žalobcu pokiaľ ide o jeho príjmy a časť výdavkov

spočívajúcich v splátkach úverov, lízingov a pod. Pokiaľ však ide o iné náklady žalobcu, než sú
splátky úverov a lízingov, podľa názoru okresného súdu žalovaný pri zhromažďovaní a posudzovaní
údajov o nich nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Ak veriteľ akceptoval mesačné náklady
žalobcu vo výške 20,- Eur, posudzoval bonitu žalobcu bez elementárnych vstupných údajov, pokiaľ ide
o výdavky žalobcu. Nereálnosť tejto sumy je celkom zjavná, keď pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci

by výdavky predstavovali sumu 0,67 Eur/deň. Automatické a nekritické akceptovanie nevierohodných
údajov žalovaným rozhodne nemožno považovať za postup s odbornou starostlivosťou.
Akceptovaniesumy20,-Eurjevdanomkontextevzásadetoisté,akobyžalovanýnedisponovalžiadnym
údajom o nákladoch žalobcu (keďže údaj 20,- Eur je absurdný a irelevantný). Podstatou posudzovania
schopnosti klienta splácať úver je porovnanie jeho aktuálnych príjmov a reálnych nákladov, bez získania
nevyhnutných vstupných údajov takéto porovnanie vôbec nie je možné vykonať (tak, aby mal výsledok

porovnaniavýpovednúhodnotusúladnúsozákonomosúdnychpoplatkovačl.8ods.1Smernice)ateda
nie je možné hovoriť o posudzovaní bonity klienta, nieto ešte o posudzovaní s odbornou starostlivosťou.
Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný mal - podľa jeho vyjadrenia zo 6.7.2020 -
pripočítať ku klientom uvedeným nákladom ešte sumu životného minima. Okrem toho, že takýto postup
žalovaný iba tvrdil, ale nepreukázal (suma životného minima nie je uvedená v žiadnom dokumente,

ktorý bol okresnému súdu predložený, s výnimkou samotného vyjadrenia žalovaného), okresný súd
ho považuje za dôkaz porušenia povinnosti žalovaného skúmať schopnosť klienta splácať úver s
odbornou starostlivosťou. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia
relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s
odbornou starostlivosťou a obozretne (§ 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 15 a 16 zákona o spotrebiteľských

úveroch). Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný zohľadnil v nákladoch klienta práve stanovené životné
minimum. Urobil tak práve tam, kde údaj o nákladoch klienta bol zjavne nízky a nereálny a teda žalovaný
nahradil svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou zhromaždiť a posúdiť údaje o nákladoch klienta
automatickým pripočítaním sumy životného minima. Suma životného minima však nič nevypovedá o
mesačných nákladoch konkrétneho klienta (zvlášť, ak čerpá úver na kúpu osobného automobilu v cene

takmer 12.000,- Eur a teda je skôr nepravdepodobné, aby jeho mesačné náklady boli vo výške životného
minima). Okrem toho sa toto vyjadrenie žalovaného okresnému súdu javí skôr ako špekulatívna
argumentácia, keďže aj ak by sumu mesačných nákladov žalovaný určil vo výške 20,- Eur + 198,09
Eur, potom by v zmluve bola - pri postupe s odbornou starostlivosťou - na mieste iných mesačných
nákladov uvedená suma 218,09 Eur a nie 20,- Eur. Na povinnosti veriteľa ako profesionála zhromaždiť

a riadne vyhodnotiť relevantné údaje o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta nič nemení
ani ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti
spotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver.Veriteľnesmienekritickyakceptovaťzjavnenevierohodnéúdaje
poskytnuté spotrebiteľom a ani nahradiť tieto údaje paušálnym údajom v podobe sumy životného minima

či inou obdobnou sumou. Bolo by to v rozpore so zákonom, a to tak s prihliadnutím na podstatu a účel
overovania bonity, ako i s ohľadom na čl. 8 ods. 1 Smernice a súvisiacu judikatúru SDEÚ. Žalovaný v
procese overovania bonity žalobcu nedisponoval žiadnymi relevantnými údajmi o tzv. iných nákladoch
klienta (t.j. o všetkých nákladoch klienta, s jedinou výnimkou, ktorou bola výška splátok úverov, lízingov
a pod.) a teda nezhromaždil nevyhnutné vstupné údaje pre posúdenie bonity klienta. Vzhľadom na to

vôbec nemohol posudzovať bonitu klienta, resp. reálne zhodnotiť skutočnú schopnosť klienta splácať
úver, ktorý mu mal byť poskytnutý. Porušením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou už i samotný
fakt, že veriteľ nekriticky akceptoval údaj poskytnutý veriteľom (20,- Eur), ktorý je zjavne nereálny a
nevierohodný. Postup žalovaného vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákon
o spotrebiteľských úveroch.

5. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd vychádzal z toho, že žalobca bol v plnom rozsahu
úspešný a teda mu patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), ktorý mu súd priznal vo výroku II. tohto rozhodnutia. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný výlučne I. výroku, ktorým navrhol jeho zrušenie
a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmenu a zamietnutie žaloby spoukazom na § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Poukázal na § 186 ods. 1 Civilného
sporového poriadku s tým, že nie je zrejmé v akom dokumente predloženom súdu, mal žalovaný uviesť
sumu životného minima, keď predpokladal, že súdu je známa existencia zákona č. 601/2003 Z.z. o

životnom minime. Nesprávna je úvaha súdu prvej inštancie, že sa mu argumentácia žalovaného javí
ako špekulatívna, z dôvodu, že ak by aj žalovaný určil sumu mesačných nákladov vo výške 218,09 Eur,
potom by bola v zmluve pri postupe s odbornou starostlivosťou na mieste iných mesačných nákladov
uvedená suma 218,09 Eur a nie 20,- Eur, keďže náležitosti týkajúce sa príjmov a výdavkov vypĺňa
pri uzatvorení zmluvy sprostredkovateľ, nie veriteľ, pričom sprostredkovateľ vychádza z údajov mu

poskytnutých spotrebiteľom až následne bonitu spotrebiteľa posudzuje veriteľ, nie sprostredkovateľ.
Postup žalovaného, kedy v prípade, ak spotrebiteľ neuvedie pri uzatváraní zmluvy všetky svoje výdavky,
zohľadňuje pri skúmaní bonity okrem spotrebiteľom uvedených výdavkov aj životné minimum vyplýva
z Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný vykonal dopyt do úverového registra,
konkrétne NRKI - nebankový register klientskych informácií. Zo správy vyplynulo, že žalobca nemal v

registri žiaden záznam o úvere a zohľadnil výšku životného minima. Žalobcovi činil rozdiel príjmov a
výdavkov: 524,20 Eur (príjem) - (20+198,09+184,18) = 121,93 Eur. Klientovi teda za účelom pokrytia
ostatných životných nákladov zostala suma vo výške 121,93 Eur. Má za to, že si splnil svoje zákonné
povinnosti, konal s odbornou starostlivosťou a teda za žiadnych okolností sa nedopustil hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

7. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaného uviedol, že súhlasí so závermi súdu prvej
inštanciearozsudoknavrhujeakovecnesprávnypotvrdiť.Právnypredchodcažalovanéhonepostupoval
v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, vôbec nezisťoval náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa ako to vyžaduje § 7 ods. 20 uvedeného zákona. Z dôkazov

poskytnutých súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaný si svoju povinnosť zisťovať výdavky spotrebiteľa
nesplnil a tým hrubo porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Okresný súd ustálil,
že žalovaný v procese overovania bonity žalobcu nedisponoval žiadnymi relevantnými údajmi o tzv.
iných nákladoch klienta (t.j. o všetkých nákladoch klienta, s jedinou výnimkou, ktorou bola výška splátok
úverov, lízingov a pod.) a teda nezhromaždil nevyhnutné vstupné údaje pre posúdenie bonity klienta.

Podľa názoru súdu je porušením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou už i samotný
fakt, že veriteľ nekriticky akceptoval údaj poskytnutý veriteľom (20,- Eur), ktorý je zjavne nereálny a
nevierohodný.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej

tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keďže rozsudok je vecne správny, preto postupom
podľa § 387 CSP tento potvrdil.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo

posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom určil, že úveru
je bezúročný a bez poplatkov, II. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na

základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku/nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na spor aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia
a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a tiež sa stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd iba konštatuje správnosť jeho dôvodov a už
iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím
na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej

inštancie v napadnutom rozsahu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).

12. Súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi
žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy,
ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy.

13. Aj ohľadom konštatácie súdu prvej inštancie, že žalovaný nekonal s odbornou
starostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy, odvolací súd má za to,
že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,
veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

14. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

15. Na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo
bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na
vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v
takýchto prípadoch (ods. 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23.

apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS).

16. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií

získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

17. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27.3.2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi

Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia
neposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonityspotrebiteľa
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Vzhľadom na
dôležitosť tohto cieľa, ktorým je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným

uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej
neschopnosti, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny
dvorrozhodol,žeakbysasankciazánikunárokunaúrokyoslabilaaleboúplneznefunkčnila,nevyhnutneby z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit
Lyonnais, C-565/12 body 52 a 53).

18. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky
príjmov a výdavkov, ale od žalovaného ako veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval

a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami
a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania
do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože
nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo

ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie
sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že
informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť
sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných

spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a

pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez

akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto
dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,
tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo
strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

19. Žalovaný v konaní tvrdil aj preukazoval, že bonitu klienta zisťoval dopytom do úverového registra
NRKI(nebankovýregisterklientskýchinformácií)apotvrdenímopríjme(rozhodnutieSociálnejpoisťovne
o výške starobného dôchodku - vo výške 524,20 Eur).

20. Z predloženej úverovej zmluvy zo dňa 27.12.2016 vyplýva výška poskytnutého úveru 9.990,- Eur,

splátka á 184,18 Eur, čistý mesačný príjem (dôchodok) 524,- Eur, mesačné finančné výdavky 0,- Eur, iné
mesačné výdavky 20,- Eur. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.5.2013 vyplýva, že žalobca
je poberateľom starobného dôchodku vo výške 524,20 Eur mesačne, podľa výpisu z registra klientských
informácií (čl. 162) vyplýva, že žalobca v čase poskytnutia úveru nebol zaťažený žiadnymi úvermi.

21. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe
považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Odvolací súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale
pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo
nie je schopný splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, nemohol si

utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať
dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.

22. Vychádzajúc z doterajších výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade
so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje
povinnosti pri overovaní bonity žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch čo v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobujebezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť
dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, keď síce si obstaral údaje o príjme žalobcu a časti
výdavkov spočívajúcich v splátkach úverov, lízingov (a pod.), avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu

(bývanie a pod.), už žalovaný postupoval nedostatočne, keď akceptáciou výdavku 20,- Eur mesačne
uvedeného žalobcom, si žalovaný bez náležitého zistenia skutočných výdavkov žalobcu, nemohol
vytvoriť dostatočný platobný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti
žalobcu splácať dlh zo zmluvy.

23.Pokiaľideopoukazžalovanéhona§186ods.1CSPstým,ženiejezrejmé vakomdokumente
predloženom okresnému súdu, mal žalovaný uviesť sumu životného minima, keď predpokladal, že
súdu je známa existencia zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, odvolací súd konštatuje, že
z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by okresný súd vytýkal žalovanému, že mal
uviesť sumu životného minima, ale vyplýva, že okresný súd dospel k záveru, že tvrdenie žalovaného,
že ku klientom uvedeným nákladom ešte pripočítal sumu životného minima vyplýva iba z vyjadrenia

žalovaného zo dňa 6.7.2020 (rozdiel príjmov a výdavkov: 524,20 Eur (príjem) - (20+198,09+184,18)
= 121,93 Eur). Aj odvolací súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal, keď nepredložil o tom dôkaz,
že pri posudzovaní schopnosti žalobcu splácať úver postupoval tak, že ako náklady (výdavky) žalobcu
zohľadnil aj sumu 198,09 Eur (výška životného minima), keď teda nepreukázal dôvodnosť takéhoto
postupu ešte predtým, ako by si aktívne nielen od spotrebiteľa vyžiadal úplné, presné a pravdivé

informácie (o výšky nákladov žalobcu). Je bez právneho významu vo vzťahu k povinnosti veriteľa ako
dodávateľapodľa§7ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch,čipredmetnúúverovúzmluvuzaveriteľa
uzavrel sprostredkovateľ, keďže povinnosti uvedené v označenom ustanovení zaťažujú veriteľa.

24. Námietka žalovaného, že postup, kedy v prípade, ak spotrebiteľ neuvedie pri uzatváraní zmluvy

všetky svoje výdavky, zohľadňuje pri skúmaní bonity okrem spotrebiteľom uvedených výdavkov aj
životné minimum vyplýva z Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v danej veci neobstojí,
keďže úverová zmluva bola uzavretá dňa 27.12.2016, avšak predmetné opatrenie, ktoré žalované
odkazuje v odvolaní je zo dňa 14.11.2017 s účinnosťou (až) dňa 1.1.2018.

25.Zatohtostavujenutnékonštatovať,ževkonanížalovanýnepreukázalsplneniesipovinnostiuloženej
mu ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej
dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna
finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval

k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej
inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 2 veta druhá zákona o
spotrebiteľských úveroch) z dôvodu, ako aj straty práva na jednorazové zosplatnenie spotrebiteľského
úveru je správny.

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žalovaným uplatnené odvolacie dôvody v zmysle §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP splnené neboli, preto odvolací súd postupom podľa § 387 CSP napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie (vo výroku I.) ako vecne správny potvrdil, vrátane (závislého) II. výroku
nenapadnutého výslovne žiadnou odvolacou námietkou.

27. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumentyúčastníkovkonania(porovnajnapríkladrozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho

konania (v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade si
žalobca náhradu trov konania neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli.

29.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

30. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na
náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď
žalobcovi žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

31. S ohľadom na uvedené odvolací súd žalobcovi nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).