Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 30, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200034
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1019200034.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: U.. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/-XX,
M., právne zastúpený Mgr. Klaudia Szekeres, advokátka, so sídlom Široká 569, 925 82 Tešedíkovo,
proti žalovanému: 1/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor štátneho
občianstva, Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29, 2/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium
Policajnéhozboru,Račianska45,81272Bratislava,ožalobeprotiinémuzásahuorgánuverejnejsprávy,

takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zo dňa 10. januára 2019, doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 11. januára 2019,
o d m i e t a .

II. Žalovaným právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 10.01.2019, doručenou
Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) e-mailovou poštou a tiež
elektronickými prostriedkami s autorizáciou podľa osobitného predpisu dňa 11.01.2019, doplnenou
podaním zo dňa 28.02.2019, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.03.2019, sa žalobca domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým správny súd určí, že zásah žalovaných, ktorým bez jeho vedomia
zaznamenalistratujehoslovenskéhoštátnehoobčianstvakudňu08.04.2018,bolnezákonný.Vprípade,

že správny súd vyhovie jeho návrhu a konanie podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ Správneho súdneho
poriadku, v závislosti od výsledku konania na Ústavnom súde SR preruší, žiadal, aby žalovanému 1/
bola uložená povinnosť obnoviť stav pred zásahom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.11.2018 sa dostavil do volebnej miestnosti č. 14 v Komárne, aby
odovzdal svoj hlas vo voľbách do orgánov samosprávy obcí. Keďže vo voličskom zozname nebol

zapísaný, predseda volebnej okrskovej komisie po telefonickej konzultácii s Mestským úradom v
Komárne, cudzineckou políciou a okresnou volebnou komisiou zistil, že ku dňu 08.04.2018 má vo
všetkých registroch zaznamenanú stratu štátneho občianstva SR a v dôsledku toho zrušený trvalý pobyt
a je evidovaný ako cudzinec bez pobytu na území SR. Na Mestskom úrade v Komárne sa dozvedel, že
jeho trvalýpobytbolvzmysleprípisuOkresnéhoúraduvNitrezn.OU-NR-OWS1-2018/036163zrušený.
Dňa 12.12.2018 požiadal Okresný úrad v Nitre, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie správne,

štátneho občianstva a matrík elektronickou žiadosťou o vysvetlenie. Ten mu dňa 18.12.2018 oznámil,
že žiadanými údajmi nedisponuje a jeho žiadosť postúpil listom č. OU-NR-OWS1-2018/045706 zo
dňa 17.12.2018 žalovanému 1/, ktorý mu listom č. SVS-OSO-2018/019390 zo dňa 20.12.2018 poskytol
krátku informáciu, že strata jeho občianstva bola vyznačená na základe oznámenia žalovaného 2/, ktoré
je utajovanou skutočnosťou, a preto jeho obsah nie je možné zverejniť. Napriek jeho výslovnej žiadosti
o odôvodnenie dátumu, ku ktorému bola strata jeho slovenského občianstva zaevidovaná, nedostal

vysvetlenie ani k tomuto údaju. Žalovaný 1/ však k svojmu listu priložil dve písomné výzvy zo dňa
14.06.2018 a 11.07.2018, ktorými ho žiadal o doloženie dokladu o nadobudnutí štátneho občianstvaMaďarskapodhrozbou,ževopačnomprípade„budepostupovaťpodľainformácií,ktorémákdispozícii.“
V prvej výzve č. SVS-OSO-2018/019390 zo dňa 14.06.2018 žalovaný 1/ svoju požiadavku vôbec
neodôvodnil a na základe jeho výhrad, v druhej výzve č. SVS-OSO-2018/019390 zo dňa 11.07.2018,

poukázal na ust. § 9 ods. 16 a 19 zák. č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky
(ďalej aj „zákon o štátnom občianstve“), ktoré upravujú stratu štátneho občianstva ex lege, v dôsledku
nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva. Svoju požiadavku na doloženie dokladu o nadobudnutí
štátneho občianstva Maďarska odôvodnil ust. § 14 ods. 1 cit. zák., podľa ktorého „na žiadosť ministerstva
alebo obvodného úradu v sídle kraja, sú orgány verejnej moci, ako aj právnické osoby a fyzické

osoby povinné v určenej lehote poskytnúť informácie a oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
rozhodovanie podľa tohto zákona, a to v listinnej podobe alebo elektronickej podobe.“ Vzhľadom k
tomu, že v prípade straty štátneho občianstva dochádza podľa ust. § 9 ods. 16 a 19 bez akéhokoľvek
rozhodovania a zákon o štátnom občianstve ani žiaden iný právny predpis neukladá povinnosť
predloženia žiadnych listín či dôkazov potvrdzujúcich danú skutočnosť, ako je to pri strate občianstva
podľa ust. § 9 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnom občianstve, s poukazom na čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR

uvedeným výzvam odmietol vyhovieť.
3. Od narodenia žije na území Slovenskej republiky, ktorú považuje za svoju vlasť a viažu ho k nej úzke
rodinné a citové väzby. Rovnako dôležitá je pre neho aj jeho maďarská identita, nakoľko maďarčina je
jeho materinským jazykom a celá ich rodina sa otvorene hlási k maďarskej národnosti. Všetky školy
absolvoval v maďarskom jazyku, jeho kultúrne a historické korene silne ovplyvňujú jeho celkový prístup

k životu. Keď Maďarsko od roku 2011 umožnilo Maďarom žijúcim na území iných štátov získanie
maďarského občianstva bez toho, aby mali pobyt v Maďarsku, využil túto možnosť, pričom nikdy nemal
v úmysle sa zbaviť slovenskej štátnej príslušnosti. Právnu úpravu zák. č. 250/2010 Z.z., ktorý v dôsledku
nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle podľa ust. § 9 ods.
1 písm. b/ a ods. 16 a 19 zaviedol stratu štátneho občianstva SR ex lege, považuje od začiatku za

protiústavnú, a preto nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle ust. § 9 ods. 19 zákona o štátnom
občianstve, čím by sa dobrovoľne zriekol akejkoľvek možnosti na súdnu ochranu v danej veci. Podľa
ust. § 163 zák. č. 180/2014 Z. z. právo voliť do orgánov samosprávy obce má obyvateľ obce, ktorý má
trvalý pobyt v obci, preto pokiaľ by mu vyznačenie straty jeho slovenského občianstva bolo akýmkoľvek
spôsobom oznámené, mohol požiadať o registráciu pobytu a voliť ako občan EÚ. Za nezákonné označil

konanie žalovaného 1/, ktorý mu s odôvodnením, že ide o utajovanú skutočnosť, odmieta oznámiť, na
základe akých údajov či dôkazov došlo k vyznačeniu straty jeho slovenského občianstva, ktorú zákon
o štátnom občianstve upravuje podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b/ iba na základe splnenia oznamovacej
povinnosti dotknutej osoby podľa ods. 19 cit. ustanovenia Pokiaľ boli údaje a dôkazy o strate jeho
slovenského občianstva získané zákonným spôsobom, nemalo by byť ich sprístupnenie problémom.

To je dôvod, pre ktorý žaluje aj žalovaného 2/, ako ďalší organizačný útvar Ministerstva vnútra SR a
žiada o preskúmanie zákonnosti spôsobu získania údajov, na základe ktorých bola vyznačená strata
jeho občianstva.

4. Uvedeným postupom žalovaných došlo k zásahu do jeho práv, najmä do práva na súkromie, práva na

spravodlivý proces a práva na účasť na správe vecí verejných, čo ho utvrdilo v názore o protiústavnosti
zák. č. 250/2010 Z. z., resp. § 9 ods. 1 písm. b/ a § 9 ods. 16 zákona o štátnom občianstve, ktoré
zakotvujú stratu štátneho občianstva ex lege bez akýchkoľvek procesných garancií. Podľa vyjadrení
NR SR a vlády SR v konaní pred ústavným súdom sp. zn. PL. ÚS 11/2012 sledoval zákonodarca
uvedenými ustanoveniami zákona o štátnom občianstve záujem na obmedzovaní dvojakého občianstva

najmä v záujme dotknutej osoby. Z politického kontextu novelizácie zákona o štátnom občianstve zák.
č. 250/2010 Z. z. je známe, že sa ňou sledovalo najmä zabránenie dvojakého občianstva občanov
SR maďarskej národnosti, ktorým maďarský zákon o štátnom občianstve umožnil získať maďarské
občianstvo bez pobytu v Maďarsku. K naplneniu uvedeného cieľa zákonodarcu nie je potrebné, aby
osoby strácajúce slovenské občianstvo prišli aj o svoj trvalý pobyt na Slovensku, a tým v niektorých

prípadoch aj o zdravotné či sociálne zabezpečenie, resp. ako v jeho prípade o volebné právo. Štátne
občianstvoakotaké, niejevýslovnechránenéakosúčasťprávanaochranusúkromnéhoživotapodľačl.
19 ods. 2. Ústavy SR a čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „Dohovor“)- Európsky súd pre ľudské práva však v prípade Fehér a Dolník v. Slovensko naznačil, že
v istých prípadoch môže strata štátneho občianstva viesť k zásahom do práva na ochranu súkromného

života (č. 14927/12 z 21.05.2013, § 41). ESĽP zdôraznil aj v rozhodnutí Kutzner v. Nemecko (č. 46544/99
z 26.02.2002, § 56), že zásahy do práva na súkromný život musia spĺňať základné procesné požiadavky
spravodlivého konania. Náš právny poriadok takisto nerieši situáciu osôb, ktoré majú na Slovensku trvalý
pobyt a nemajú registrovaný pobyt v inom štáte.5. Otázka súladu ust. § 9 ods. 1 písm. b/ a ods. 16 zákona o štátnom občianstve s čl. 5 ods. 2
v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a čl. 13 Ústavy SR je rozhodujúca pre celé

konanie, a ak je uvedené ust. zákona o štátnom občianstve protiústavné, nikdy slovenské občianstvo
nestratil a jeho osobné doklady sú naďalej platné a v tom prípade by teda bolo možné navrátenie do
pôvodného stavu. Vzhľadom k tejto skutočnosti navrhol, aby správny súd podľa ust. § 100 ods. 1
písm. b/ Správneho súdneho poriadku za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych
predpisov Ústavnému súdu SR, v zmysle ust. § 37 a nasl. zák. č. 38/1998 Z. z. v platnom znení,

prerušil konanie. Na účely tohto podania konštatoval aj ďalšie argumenty v danej súvislosti uvedené v
poslaneckom návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov doručenom ústavnému súdu dňa
22.09.2011, o ktorom z procesných dôvodov nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej (viď uznesenie PL.
ÚS 11/2012-137 zo dňa 17.09.2014).
6. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 23.05.2019 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že na základe
oznámenia Prezídia PZ zo dňa 07.06.2018, doručeného mu dňa 13.06.2018, vyzval žalobcu listom č.

SVS-OSO-2018/019390 zo dňa 14.06.2018, aby v lehote do 5 dní od doručenia výzvy, doložil doklad
o nadobudnutí štátneho občianstva Maďarska s poučením, že ak v uvedenej lehote doklad nepredloží,
bude ministerstvo vnútra v jeho veci postupovať podľa informácií, ktoré má k dispozícii. Žalobca na
uvedenú výzvu písomne reagoval dňa 22.06.2018 a uviedol, že výzva ministerstva sa javí ako pokus o
získanie jeho osobných údajov za účelom neoprávneného zhromažďovania, zverejňovania alebo iného

zneužívania údajov o jeho osobe bez právneho dôvodu, nie je mu jasné v akej veci, z akého dôvodu
a v akom konaní je potrebné, aby doložil doklad o nadobudnutí štátneho občianstva Maďarska, pričom
uviedol, že nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo mu zákon neukladá. Žalovaný dňa 11.07.2018
pod. č. SVS-OSO-2018/019390 žalobcovi písomne uviedol, že podľa ust. § 9 ods. 16 zákona NR SR č.
40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon

o štátnom občianstve SR“) štátny občan SR stráca štátne občianstvo SR dňom, ktorým na základe
výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu
cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo. S odkazom na ust.
§ 9 ods. 19 a § 14 ods. 1 zákona o štátnom občianstve konštatoval, že žalobca bol vyzvaný na
predloženie dokladu o nadobudnutí štátneho občianstva Maďarska v lehote 5 dní od doručenia výzvy.

Na výzvu žalobca reagoval listom zo dňa 25.07.2018, v ktorom uviedol, že pri strate štátneho občianstva
v zmysle ust. § 9 ods. 16 zákona o štátnom občianstve SR, zákon neukladá povinnosť predloženia
žiadnych dokumentov, ako je tomu v prípade straty štátneho občianstva na základe ust. § 9 ods. l
písm. a/ zákona a vzhľadom k tomu považoval výzvu ministerstva za nedôvodnú a bezpredmetnú.
Žalobca bol opakovane vyzvaný na predloženie dokladu o nadobudnutí štátneho občianstva Maďarska a

zároveň bol poučený, že ak uvedený doklad nepredloží, ministerstvo bude v jeho veci postupovať podľa
informácii, ktoré má k dispozícii. Žalovaný vyznačil v systémoch žalobcovi stratu štátneho občianstva
k dátumu 08.04.2018, teda podľa informácii, ktoré mal k dispozícii na základe oznámenia Prezídia
PZ. Toto oznámenie je utajovanou skutočnosťou a preto jeho obsah nie je možné zverejniť (oznámenie
podlieha režimu utajenia, je možné si ho priamo vyžiadať od Prezídia PZ). Žalobca sa mylne domnieva,

že vyznačenie straty slovenského štátneho občianstva bola zlomyseľná odveta na jeho odmietavé
odpovede na výzvy ministerstva. Podľa ust. § 9 ods. 19 zákona o štátnom občianstve ten, kto stratil
štátne občianstvo podľa ods. 16 zákona, je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť okresnému
úradu v sídle kraja, čo žalobca neurobil, a tým porušil zákon. Žalobca považuje za nezákonné, ak mu
ministerstvo s odôvodnením, že ide o utajovanú skutočnosť odmieta oznámiť, na základe akých údajov

či dôkazov došlo k vyznačeniu straty jeho slovenského občianstva. Zákon upravuje zaznamenanie straty
štátneho občianstva podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b/ v informačnom systéme iba na základe splnenia
oznamovacej povinnosti dotknutej osoby, podľa § 9 ods. 19 cit. zákona. Ministerstvo vyznačilo žalobcovi
stratu slovenského občianstva na základe informácii, ktoré malo k dispozícii a nakoľko sú utajovanou
skutočnosťou nie je možné ich zverejniť.

7. K návrhu na prerušenie konania žalovaný poznamenal, že rozhodnutie Ústavného súdu nemá spätnú
účinnosť a strata štátneho občianstva Slovenskej republiky nastala ex lege, čo je nezvratný stav. Ak si
žalobca splní zákonnú povinnosť a oznámi presný dátum nadobudnutia štátneho občianstva Maďarska,
bude tento dátum zaznamenaný do informačného systému v súlade so zákonom.
8. Žalovaný 2/ sa k žalobe nevyjadril.

9. Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), správne súdy v
správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.10. Podľa § 6 ods. 2 písm. f/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu
orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup
vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup
orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo

dotknuté.

12. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

13. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného

iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

14. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania

iného zásahu orgánom verejnej správy.

15. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho
dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť
určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím

posledného dňa tohto mesiaca.

16. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

17. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.

18. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej,

môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

19. Správny súd je ex offo povinný skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. V prvom
rade sa teda zaoberal včasnosťou podania správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
ako základnou procesnou podmienkou konania pred správnym súdom. Lehotu na podanie žaloby proti

inému zásahu orgánu verejnej správy, tak subjektívnu ako aj objektívnu, zakotvuje Správny súdny
poriadokvust.§256.Subjektívnadvojmesačnálehotazačínaplynúťokamihom,kedysaosobadotknutá
iným zásahom dozvedela o tomto zásahu ako aj od vedomosti, kto tento iný zásah vykonal. Táto lehota
je prekluzívna a po jej uplynutí správnu žalobu nemožno podať. Objektívna lehota je dvojročná a plynie
odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Na včasné podanie žaloby je nevyhnutné jej

podanie súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote.

20. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy posudzovania lehoty na podanie návrhu na začatie
konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, obsiahnutej v ust. § 250v ods.
3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, úprava v Správnom súdnom poriadku neobsahuje

procesnú podmienku vyčerpania príslušného prostriedku nápravy iného zásahu (napríklad sťažnosti
alebo opravného prostriedku). Subjektívna lehota na podanie žaloby preto začína plynúť nezávisle od
skutočnosti, či žalobcovia po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami nasvedčujúcimi vykonanie
iného zásahu, iniciovali voči orgánu verejnej správy akékoľvek ďalšie postupy, spočívajúce v podaní
opravných prostriedkov alebo iných žiadostí o vykonanie nápravy a odstránenia iného zásahu.

21. Z uvedeného je zrejmé, že pre včasné podanie žaloby proti inému zásahu, je žalobca povinný
bez ďalšieho podať žalobu v lehote dvoch mesiacov od momentu, kedy sa dozvedel, že bol iným
zásahom dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach a kto tento zásahvykonal. Subjektívna lehota na podanie žaloby začala žalobcovi plynúť dňa 10.11.2018, kedy sa o
ním uvádzanom inom zásahu, spočívajúcom v strate štátneho občianstva a v dôsledku toho zrušenia
trvalého pobytu a jeho evidovania ako cudzinca na území SR dozvedel, a uplynula dňa 10.01.2019, v

riadny pracovný deň. Vzhľadom ku skutočnosti, že lehota na podanie žaloby je počítaná na mesiace, v
zmysle ust. § 69 ods. 4 SSP sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným
označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Žalobu podal až dňa
11.01.2019, teda po zákonom určenej lehote.

22. Nakoľko žaloba bola podaná zjavne oneskorene, súd rozhodol tak, že žalobu s poukazom na ust.
§ 98 ods. 1 písm. d/ SSP odmietol.

23. Žaloba proti trvajúcemu alebo opakovaním hroziacemu zásahu má preventívny charakter. Preto je
celkom logické, že lehota na jej podanie je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu.
Vychádza sa totiž z logického predpokladu, že len čo je niekto dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje

za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami. Čo
najskorším bránením je možné jednak naplniť účel žaloby podľa ust. § 252 ods. 1 SSP, teda čo najskôr
zabrániť v ďalšom pokračovaní alebo opakovaní zásahu, jednak zabrániť, aby sa v dôsledku plynutia
času zhoršila možnosť riadne zistiť skutkový stav rozhodný pre začatie iného zásahu a presne posúdiť
následky, aké tento zásah u dotknutej osoby vyvolával. Čím viac času by od začatia iného zásahu

uplynulo, tým je takéto zisťovanie a posudzovanie ťažšie a nepresnejšie. Naopak, ak iný zásah pretrváva
dlhšie ako dva mesiace po tom, ako sa o ňom dotknutá osoba dozvedela, no napriek tomu proti nemu nie
je podaná žaloba, možno celkom pochopiteľne vychádzať z toho, že sama dotknutá osoba nepovažuje
zásah za nezákonný, resp. nemá záujem sa proti jeho účinkom a následkom brániť. V tomto zmysle
je zákonom ustanovená subjektívna lehota, ktorá je naviazaná na vedomosť dotknutej osoby o inom

zásahu, len jedným z normatívnych vyjadrení zásady, že každý si musí sám dbať na svoje práva.

24. Na týchto záveroch nič nemení ani existencia dvojročnej objektívnej lehoty, viazanej na okamih
vykonania zásahu. Táto dvojročná lehota je totiž len najneskorším časovým úsekom, do ktorého vôbec
možno žalobu podľa ust. § 252 ods. 2 SSP podať. Keďže žaloba musí byť podaná tak v subjektívnej,

ako aj objektívnej lehote, existencia objektívnej lehoty znamená v podstate to, že ak sa dotknutá osoba
o zásahu dozvie až po uplynutí dvoch rokov od jeho vykonania, nemôže sa už domáhať ani určenia
nezákonnosti zásahu v zmysle ust. § 252 ods. 2 SSP. Samotná existencia objektívnej lehoty, však
subjektívnu dvojmesačnú lehotu nijako neruší, nepredlžuje ani inak nemení. Stanovenie objektívnej
lehoty (dva roky odo dňa vykonania iného zásahu) má len subsidiárny charakter, a teda podľa ust. §

252 SSP predstavuje najneskorší možný okamih pre podanie žaloby.

25. Správny súdny poriadok v ust. § 70 umožňuje, aby predseda senátu odpustil zmeškanie lehoty, ak
ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený
z úkonu, ktorý mu patrí. Z povahy veci je pritom zrejmé, že inštitút odpustenia zmeškania lehoty sa

vzťahuje len na subjektívnu lehotu. V danom prípade však žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na
podanie žaloby zo strany žalobcu podaná nebola.

26. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti je zrejmé, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej
správy bola podaná oneskorene, po uplynutí lehoty na jej podanie.

27. Keďže predmetná žaloba bola podaná zjavne oneskorene, správny súd ju na základe vyššie
uvedeného, s poukazom na ust. § 98 ods. 1 písm. d/ SSP odmietol. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené
zákonom stanovené procesné podmienky, nepovažoval ďalej za nevyhnutné a ani účelné, zaoberať sa
podrobnejšie všetkými ďalšími namietanými skutočnosťami.

28. Podľa názoru správneho súdu, žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby pre jej oneskorené
podanie. Keďže k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania podľa ust. § 170 SSP môže dôjsť až
potom,čosprávnysúdnezistízavinenieniektoréhozúčastníkovkonanianaodmietnutížalobypodľaust.
§ 171 SSP, a správny súd zároveň uviedol, že odmietnutie žaloby zavinil žalobca, nerozhodol o náhrade

trov konania podľa § 170 písm. a/ SSP. Žalobca procesne zavinil, že o veci nemohlo byť meritórne
rozhodnuté a tým zistené, či žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná dôvodne, a
preto mu v zásade vznikla povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania. Správny súd však žalovanýmprávo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že im žiadne trovy v konaní
pred správnym súdom nevznikli.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a
podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento

zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené
v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia
krajského súdu. (§439 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).