Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 28, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6321200641
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6321200641.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice
Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci starostlivosti
omaloletéhoL.W.,nar.XX.marcaXXXX,bytomutetyE.O.,B.XXXX/XX,Z.-W.,zastúpenéhokolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa N. O., ktorá zomrela dňa 1. júla
XXXX a W.. B. W., narodeného XX. februára XXXX, bytom V. N. XXXX/XX, J., v konaní „o schválenie

právneho úkonu vykonaného za maloletého súdom ustanoveným opatrovníkom z radov advokátov", o
odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1P/20/2021-55 zo dňa 28. mája
2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd „schválil právny úkon, ktorým maloletý L. W., nar.

XX. XX. XXXX neudelil súhlas s trestným stíhaním svojej tety E. O., nar. XX. XX. XXXX, vedeným na
OR PZ v Brezne pod ČVS: ORP-294/1-VYS-BR-2020“. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa
ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol:

„1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. marca 2021 sa súdom ustanovený opatrovník
maloletého domáhal toho, aby súd schválil právny úkon maloletého - nedanie súhlasu s trestným
stíhaním jeho tety v konaní OR PZ SR Brezno.

2.Otecmaloletéhovpísomnomvyjadreníknávrhuuviedol,žeOkresnýsúdBreznonemádanúvecriešiť,
nakoľko maloletý má trvalý pobyt v J.. Jediným zákonným zástupcom maloletého je on - otec. Poukázal

na skutočnosti, ktoré sa pri maloletom dejú a na prepojenie orgánov štátu s konaním tety maloletého.
Na záver dodal, že poškodeným trestným činom je on ako zástupca maloletého a nie maloletý.

3. Kolízny opatrovník s návrhom súhlasil.

4. Teta maloletého - E. O., nar. 7. novembra XXXX, bytom Z., B. XX s návrhom súhlasila.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníka, tety maloletého,
maloletým (otec svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred ospravedlnil), oboznámením sa s listinnými
dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Súdom ustanovený opatrovník navrhol, aby súd schválil právny úkon, ktorým maloletý neudelil súhlas

s trestným stíhaním svojej tety v konaní OR PZ SR Z., ČVS: ORP-294/1-VYS-BR-2020.7. Uznesením Okresného súdu Z. 0Tp/197/2020-4 zo dňa 28. októbra 2020 bol v tomto trestnom konaní
ustanovený poškodenému maloletému opatrovník JUDr. W. Z., advokát.

8. Teta maloletého ako aj kolízny opatrovník súhlasili s návrhom súdom ustanoveného opatrovníka.

9. Maloletý bol v danej trestnej veci vypočutý dňa 28. januára 2021 kde uviedol, že nechce, aby jeho
teta mal problémy kvôli bytu na ulici J. N. v Z.. Súdom ustanovený opatrovník bol vypočutý v tej istej
veci v ten istý deň a výslovne uviedol, že podľa § 211 Tr. por. v mene maloletého nedáva súhlas na

trestné stíhanie jeho tety E. O..

10. Maloletý na pojednávaní uviedol, že vie, že má trvalý pobyt v J., ale v roku 2021 v nej nikdy nebol,
za svoje bydlisko považuje Z. u tety. Výslovne uviedol po tom, čo mu konajúci sudca tlmočil obsah § 211
Tr. por. že nesúhlasí s trestným stíhaním jeho tety a chce toto trestné konanie zastaviť.

11. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, rodičia zastupujú
maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

12. Podľa § 9 Občianskeho zákonníka, maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú
svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

13. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých,
ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

14. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný
súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom.

16. Podľa § 46 ods. 1 Tr. por., poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví,
spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa
vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na
vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich,

zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o
priznanívinyaprijatítrestu,vyjadriťsakvykonanýmdôkazom,máprávozáverečnejrečiaprávopodávať
opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v
priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný
v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné

kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol
byť zmarený účel trestného konania.

17. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 Tr. por., ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej

zákonný zástupca, ktorý môže splnomocniť zastupovaním aj organizáciu na pomoc poškodeným. V
prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku
1, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanovia
na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka z radov advokátov. Proti uzneseniu o ustanoveníopatrovníka a proti uzneseniu, ktorým sudca pre prípravné konanie zamietol návrh prokurátora na
ustanovenie opatrovníka, je prípustná sťažnosť.

18. Podľa § 211 Tr. por., trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 a 158,
ohrozovania pohlavnou chorobou podľa § 167, neposkytnutia pomoci podľa § 177 a 178, porušovania
domovej slobody podľa § 194, ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a, porušovania tajomstva
prepravovaných správ podľa § 196 a 197, krádeže podľa § 212, sprenevery podľa § 213, neoprávneného
užívania cudzej veci podľa § 215, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa §

216 a 217, neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218,
neoprávnenéhovyrobeniaapoužívaniaplatobnéhoprostriedkupodľa§219,podvodupodľa§221,úžery
podľa§235,zatajeniavecipodľa§236,porušovaniapovinnostíprisprávecudziehomajetkupodľa§237
a 238, poškodzovania veriteľa podľa § 239, zvýhodňovania veriteľa podľa § 240, poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 a 246, poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 247, porušovania
autorského práva podľa § 283, krivého obvinenia podľa § 345, nebezpečného prenasledovania podľa §

360a, ohovárania podľa § 373, poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Trestného zákona proti tomu,
kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť
výpoveď, ako aj pre trestný čin opilstva podľa § 363 Trestného zákona, ak inak vykazuje znaky skutkovej
podstaty niektorého z týchto trestných činov, možno začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať
iba so súhlasom poškodeného. Ak je poškodených jedným skutkom niekoľko, stačí súhlas len jedného

z nich.

19. Súd konajúci o návrhu súdom ustanoveného opatrovníka musel skúmať svoju miestnu príslušnosť.
CMP hovorí, že na konanie je príslušný súd, kde má maloletý bydlisko určené zákonným spôsobom, a
nie trvalý pobyt. Bydliskom maloletého je Z., čo v konečnom dôsledku nikto nespochybnil. Zákonným

spôsobom určenia tohto bydliska je rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý maloletého
zveril do náhradnej osobnej starostlivosti jeho tety s bydliskom v Z..

20. Majiteľom bytu je maloletý, čo otec ani sám nespochybňuje. Teda poškodeným v trestnom konaní je
maloletý. Vzhľadom na ustanovenie § 48 Tr. por. súd konajúci o schválenie právneho úkonu je viazaný

uznesením súdu, ktorým bol maloletému pre kolíziu záujmov, jeho zákonného zástupcu - otca a osoby
označenej ako eventuálny páchateľ - teta u ktorej maloletý žije a je jej súdom zverený, ustanovený
opatrovník.

21. Maloletý dosiahol vek 14 rokov a je podľa slovenského právneho poriadku plne trestne zodpovedný.

Súd konajúci o schválenie právneho úkonu vychádza z toho, že pokiaľ maloletý má plnú trestnú
zodpovednosť, tak má aj plnú zodpovednosť kvalifikovane sa vyjadriť z pozície poškodeného.

22. Nakoľko maloletý trvá na svojom stanovisku ohľadne stíhania jeho tety v trestnom konaní súd má
zato, že neudelenie súhlasu s jej trestným stíhaním je v záujme maloletého. Vzhľadom na uvedené má

súd za to, že zákonná podmienka na schválenie právneho úkonu je splnená, a preto rozhodol tak, že
právny úkon vykonaný za maloletého jeho súdom ustanoveným opatrovníkom schválil.

23. O trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.“

2. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa otec maloletého odvolal a v odvolaní uviedol, že „súd
prvej inštancie nevykonal prakticky žiadne, ani navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, a preto dospel k nesprávnym skrutkovým zisteniam“. Ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie vytkol, že

nezobral do úvahy všetky doterajšie dôkazy a neposudzoval ich v širšom kontexte, celistvo a komplexne
pre objektívne posúdenie a nastolenie spravodlivosti s ohľadom na dlhodobý spor medzi ním a E. O..
Poukázal na to, že od samého začiatku (december 2017) tvrdí, že Zuzane O. ide iba o peniaze a ako
sa dostať k majetku jeho syna. „Okresný súd tieto jeho tvrdenia aj napriek už predloženým dôkazom,
ktoré sa nachádzajú na Okresnom súde Z. nezobral do úvahy“. E. O. podľa názoru otca maloletého

ignoruje rozhodnutia súdov, ktoré sú v jej neprospech a vyhovára sa na to, že to všetko robí v prospech
maloletého. Podľa názoru otca maloletého „klame, podvádza a kradne“. Účelovo ho falošne obvinila
a predložila na políciu a súdy sfalšované dôkazy, a to so zámerom, aby získala jeho syna do svojej
osobnej starostlivosti s ďalším cieľom ovládať jeho majetok. Otec maloletého v odvolaní ďalej uviedol,že „nikto neberie do úvahy, ako všetky tieto spory E. O. začala, na základe akých klamstiev a bez
akýchkoľvek dôkazov jej bol zverený jeho syn do osobnej starostlivosti“. Zdôraznil, že E. O. môže
zastupovať jeho syna iba v bežných veciach, do ktorej oblasti podľa jeho názoru nespadá to, že na byte

maloletého vymenila zámky a následne tento byt prenajala. V závere odvolania otec maloletého uviedol,
že pokiaľ ide o opatrovníka, ktorý bol jeho synovi ustanovený, nesúhlasí s jeho ustanovením, pretože
ho predtým odmietol zastupovať. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že neschvaľuje právny úkon, ktorým maloletý L. W. neudelil súhlas s trestným
stíhaním svojej tety E. O., nar. XX. XX. XXXX, vedeným na OR PZ v Z. pod ČVS: ORP-294/1-VYS-

BR-2020.

3. Opatrovník maloletého L.a W.a, (ktorý mu bol ustanovený podľa § 48 ods. 2 Trestného poriadku
uznesením Okresného súdu Z. č. k. 0Tp/197/2020 - 4 zo dňa 28. 10. 2020) vo vyjadrení k odvolaniu otca
uviedol, že rozsudok Okresného súdu Z. zo dňa 28. 05. 2021, ktorým okresný súd schválil právny úkon
maloletého L.a W.a, spočívajúci v neudelení súhlasu s trestným stíhaním svojej tety E. O., považuje

za zákonný a správny, nakoľko tento rozsudok okresného súdu je plne v súlade s právom a záujmami
jeho opatrovanca. V uvedenej súvislosti opatrovník maloletého L.a W.a, ustanovený mu v súlade s ust.
§ 48 ods. 2 Trestného poriadku, vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletého uviedol, že okresný súd sa na
pojednávaní oboznámil so všetkými relevantnými skutočnosťami a dôkazmi, a to tak prečítaním listín,
ako aj výsluchmi predvolaných. Tvrdenia otca maloletého uvedené v odvolaní označil za irelevantné,

nakoľko sa nedostavil na vytýčené pojednávanie. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie otca maloletého
ako nedôvodné zamietol a potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Z. zo dňa 28. 05.
2021.

4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že s rozhodnutím súdu

prvej inštancie sa stotožňuje, pretože má za to, že schválil právny úkon za maloletého v jeho prospech.
Ďalej uviedol, že maloletý L. bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CoP/53/2018 zo
dňa 19. 09. 2019, právoplatným dňa 21. 10. 2019 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti svojej
tete E. O. a so svojím otcom má maloletý L. styk zakázaný. K tete má vytvorený pozitívny vzťah a
prejavuje vôľu zostať v jej starostlivosti. V uvedenej súvislosti Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Z. vo

vyjadrení k odvolaniu otca maloletého uviedol, že rešpektuje vôľu maloletého, „aby súd neudelil súhlas
s trestným stíhaním jeho tety E. O., vedeným na Okresnom riaditeľstve v Z. pod ČVS: ORP-294/1-VYS-
BR-2020, ktorú (vôľu)maloletý L. prejavil na pojednávaní dňa 28. 05. 2021 na Okresnom súde Z.. V
závere vyjadrenia k odvolaniu otca maloletého Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Z. navrhol, aby
odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. Teta maloletého L.a W.a, E. O. vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletého uviedla, že súhlasí s návrhom
na schválenie právneho úkonu, podaným súdom ustanoveným opatrovníkom maloletému L.ovi W.ovi.
Ďalej uviedla, že v celom rozsahu popiera všetky tvrdenia (skutkové aj právne) otca maloletého,
uvedené v podanom odvolaní. Zdôraznila, že skutočnosti uvádzané otcom maloletého, Mgr. B. W.om

sú nepravdivé. Nemala záujem a ani nemá záujem dostať sa k majetku maloletého, jediným záujmom,
ktorý je pre ňu relevantný, je záujem maloletého. V závere vyjadrenia k odvolaniu otca maloletého,
teta maloletého uviedla, že nakoľko odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
vecne správny, pretože súd prvej inštancie sa v dostatočnej miere vysporiadal s návrhom, dôkazmi a
skutočnosťami nevyhnutnými pre svoje rozhodnutie, navrhuje aby odvolací súd odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku - ďalej v
texte len „CSP“), prejednal odvolanie otca maloletého v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 65 a ust. §
66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods.
1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý
„schválil právny úkon maloletého L.a W.a, ktorým maloletý L. W. neudelil súhlas s trestným stíhaním

svojej tety E. O., nar. 07.11.XXXX, vedeným na OR PZ v Z. pod ČVS: ORP-294/1-VYS-BR-2020“,
čo súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 28 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len
„Občiansky zákonník“), kde sa uvádza: „ak zákonní zástupcovia sú povinní spravovať majetok tých,
ktorých zastupujú a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu“.Okrem uvedeného ustanovenia odcitoval okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
§ 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej v texte len „Zákon o rodine“), Čl. 5 Základných zásad
Zákona o rodine, ust. § 9 Občianskeho zákonníka, ust. § 112 ods. 2 CMP, ust. § 46 ods. 1, § 48 ods. 1,2 a

§211zákonač.301/2005Z.z.,Trestnéhoporiadku. Zároveňuviedol,žemaloletýdosiaholvek14.rokov,
a preto je podľa slovenského právneho poriadku plne trestne zodpovedný. Vychádzajúc z uvedeného
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ má maloletý plnú trestnú
zodpovednosť, tak má aj plnú zodpovednosť kvalifikovane sa vyjadriť z pozície poškodeného.

8. Po prejednaní odvolania otca maloletého L.a W.a z hľadiska ust. § 65 a ust. § 66 CMP, (teda nielen
z hľadiska argumentácie otca maloletého výslovne uvedenej odvolaní, keďže vo veciach týkajúcich sa
starostlivosti o maloletých, nie je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný), dospel odvolací
súd k záveru, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nekorešponduje z
hľadiska právneho posúdenia (ale aj z hľadiska samotného obsahu odôvodnenia) s výrokom odvolaním
napadnutého rozsudku. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe

právnym posúdením sa rozumie taká činnosť súdu, pri ktorej súd zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či žalobe, resp. návrhu
na začatie konania vyhovie alebo nie. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti
dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal,
alebo v tom, že správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

9. V danom prípade aplikoval súd prvej inštancie vo vzťahu k záveru premietnutému do výroku
rozsudku nesprávne a zmätočne ust. § 28 Občianskeho zákonníka, ktoré však upravuje (tak ako to
z jeho citovaného znenia vyplýva) schválenie právnych úkonov, týkajúcich sa nakladania s majetkom
zastupovaných osôb upravených v Občianskom zákonníku, vykonaných zákonnými zástupcami týchto

osôb (vrátane osôb maloletých). Podľa záhlavia odvolaním napadnutého rozsudku, predmetom konania
je„schválenieprávnehoúkonuvykonanéhozamaloletéhosúdomustanovenýmopatrovníkom“; zvýroku
odvolaním napadnutého rozsudku však vyplýva, že súd prvej inštancie schválil právny úkon - prejav
vôle - samotného maloletého, nie jeho zástupcu, ktorý mu bol súdom ustanovený v prípravnom konaní
v zmysle ust. § 48 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z., Trestného poriadku. Zároveň súd prvej inštancie

v odseku 21. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že maloletý L. dosiahol (v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie) vek 14. rokov, teda je podľa slovenského právneho poriadku
plne trestne zodpovedný. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že pokiaľ
má maloletý plnú trestnú zodpovednosť, tak má tiež plnú zodpovednosť kvalifikovane sa vyjadriť z
pozície poškodeného, (čo de facto a aj de iure evokuje záver, že sa nevyžaduje schválenie uvedeného

právneho úkonu maloletého, pretože vyslovenie nesúhlasu s trestným stíhaním tety maloletého je
právnym úkonom, ktorý je svojou povahou primeraný rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého,
zodpovedajúcej jeho veku, tak ako to vyplýva z ust. § 9 Občianskeho zákonníka). Uvedený záver súdu
prvej inštancie (uvedený v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku) je však v rozpore s tým ako
súd prvej inštancie v konečnom dôsledku rozhodol, keď napriek uvedenému, tak ako to vyplýva z

výroku odvolaním napadnutého rozsudku, schválil právny úkon maloletého, opierajúc sa o ustanovenie
§ 28 Občianskeho zákonníka, ktoré nesprávne na daný prípad aplikoval. V nadväznosti na uvedené
poukazuje odvolací súd na ust. § 220 CSP, zo znenia ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozsudku
musí byť presvedčivé. V danom prípade nekorešponduje výrok odvolaním napadnutého rozsudku s
jeho odôvodnením, v dôsledku ktorej skutočnosti je rozhodnutie súdu prvej inštancie (okrem toho, že

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia) aj rozporuplné a zmätočné.

10.Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej
inštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Úlohousúduprvejinštanciebudevprvomradesiujasniť,

schválenie koho právneho úkonu je predmetom konania - či podľa ust. § 48 ods. 2 Trestného poriadku
v prípravnom konaní súdom maloletému ustanoveného opatrovníka alebo samotného maloletého a v
prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že predmetom konania je chválenie právneho úkonu
maloletého, tak ako to premietol do výroku odvolaním napadnutého rozsudku (čo riadne v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlí), tak jeho úlohou bude tiež si ujasniť a v odôvodnení

rozhodnutia v súvislosti so správnym právnym posúdením (aplikáciou správneho ustanovenia) vysvetliť,
či je vzhľadom na vek maloletého L.a W.a a jeho rozumovú vyspelosť vôbec potrebné schválenie
predmetného právneho úkonu a na základe toho potom opätovne rozhodnúť; v novom rozhodnutí o veci
samej rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 396 ods. 1 CSP aj o trovách tohto odvolacieho konania.11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).