Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, January 23, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Csp/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121200056
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121200056.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBanskáBystricakonajúcsudkyňouJUDr.EvouSegečovouvsporežalobcuIntrumSlovakia

s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej E. B., E.. XX.X.XXXX, I. A. I. I., o
zaplatenie 415,95,-EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 219,59,-EUR, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne, zo sumy 80,77,-EUR od 9.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 55,37,-EUR od 7.2.2018
do zaplatenia, zo sumy 42,47,-EUR od 10.3.2018 do zaplatenia a zo sumy 40,98,-EUR od 7.4.2018 do
zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 5,58 % v lehote troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.12.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť mu
- sumu 219,59,-EUR,

- úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 80,77,-EUR od 9.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 55,37,-
EUR od 7.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 42,47,-EUR od 10.3.2018 do zaplatenia, zo sumy zo sumy
40,98,-EUR od 7.4.2018 do zaplatenia,
- a sumu 196,36,-EUR ako zmluvnú pokutu,
a to všetko titulom neplnenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa § 44 zák. č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a nahradiť mu trovy konania.

2. V návrhu žalobca uviedol, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa
ust. § 44 z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, medzi právnym predchodcom žalobcu,
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. (ďalej aj ako „právny predchodca žalobcu“) a žalovanou, právny
predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanej elektronické komunikačné služby prostredníctvom
verejnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., za čo sa žalovaná zaviazala uhradiť mu dohodnutú
cenu služieb. Cenu poskytnutých služieb právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej faktúrou Č..
XXXXXXXXXX vo výške 80,77,-EUR, splatnou dňa 8.1.2018, faktúrou Č.. XXXXXXXXXX vo výške

55,37,-EUR, splatnou dňa 6.2.2018, faktúrou Č.. XXXXXXXXXX vo výške 42,47,-EUR, splatnou dňa
9.3.2018 a faktúrou Č.. XXXXXXXXXX vo výške 40,98,-EUR, splatnou dňa 6.4.2018. Poplatky účtované
žalovanej titulom upomienky oneskorenej platby, náhrady nákladov, poplatku za prerušenie alebo
obmedzenie poskytovania služieb nie sú predmetom žaloby.3. Ďalej žalobca uviedol, že na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovanej zo zmluvy o poskytovaní
verejných služieb bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dojednaná zmluvná pokuta s

klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta, ktorej základ sa
za každý deň plnenia zmluvy pomerne znižuje. Žalovaná porušila záväzok viazanosti tým, že neplatila
riadne a včas cenu za poskytnuté služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho
vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta vo výške
196,36,-EUR, je vyúčtovaná faktúrou Č.. XXXXXXXXXX a bola vypočítaná degresívnym spôsobom po

zohľadnení počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb.

4. Napokon žalobca tvrdil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 8.7.2020, medzi
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, bola pohľadávka voči
žalovanej v celosti postúpená žalobcovi, o čom bola žalovaná upovedomená písomným oznámením
postupcuopostúpenípohľadávkyvsúladesust.§526ods.1Občianskehozákonníka.Žalovanánapriek

výzve právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy pohľadávku žalobcu do dnešného dňa
nezaplatila. Žalobca si uplatnil aj náhradu trov konania.

5. K žalobe žalobca predložil zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.10.2017, Výhody
a podmienky skupiny Magenta 1, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.7.2020, výzvu na

zaplatenie pohľadávky zo dňa 16.12.2020 s podacím hárkom č. EPH222555197, str. 1 a str. 51 zo dňa
18.12.2020, faktúru Č.. XXXXXXXXXX zo dňa. 22.1.2018, faktúru Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 22.9.2018,
faktúru Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 22.3.2018, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2017, faktúru Č..
XXXXXXXXXXzodňa22.2.2018,všeobecnépodmienkypreposkytovanieverejnýchslužiebspoločnosti
Slovak Telekom, a.s., účinné od 1.1.2016, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 8.7.2020 spolu s

prílohou identifikácie pohľadávky. V návrhu odkázal na plnomocenstvo založené v registri súdu pod sp.
zn. 1OpP/32/2018 a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty založené v registri súdu pod
sp. zn. 1OpP/75/2017.

6. Súd vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz pod sp. zn. 7Csp/2/2021-68, dňa 29.1.2021. Z dôvodu,

že platobný rozkaz nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk a ani cestou Mestskej polície v
Banskej Bystrici, súd ho uznesením sp. zn. 7Csp/2/2021-86, dňa 26.5.2021 zrušil a pokračoval v konaní
za účelom prejednania sporu.

7. Žalovaná bola v konaní nečinná. Žaloba jej bola doručená v súlade s § 116 ods. 2 CSP, po uplynutí

15 dní od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu. K žalobe sa nevyjadrila.

8. Súd vo veci nenariadil pojednávanie v súlade s § 297 písm. b) CSP z dôvodu, že ide o vec
jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000,-EUR. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na

úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP).

9. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia
zmluvy, t.j. dňa 21.10.2017.

10. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.12. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

13. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

14. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

15. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

16. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

17. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú

zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

18. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie vlády SR č.
87/1995 Z. z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prostriedkami

procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.24. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to
žalobou (č.l. 2-5), zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.10.2017 (č.l. 6 - 7), výhodami

a podmienkami skupiny Magenta 1 (č.l. 8), oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.7.2020
(č.l. 9), výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 16.12.2020 s podacím hárkom č. EPH222555197,
str. 1 a str. 51 zo dňa 18.12.2020 (č.l. 10 - 12), faktúrou č. 8201931407 zo dňa 22.1.2018 (č.l. 13),
faktúrou č. 8217916170 zo dňa 22.9.2018 (č.l. 14), faktúrou č. 8205882370 zo dňa 22.3.2018 (č.l. 15),
faktúrou č. 3106542902 zo dňa 22.12.2017 (č.l. 16-17), faktúrou č. 8203900119 zo dňa 22.2.2018 (č.l.

18), všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s.,
účinnými od 1.1.2016 (č.l. 19 - 24), zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.7.2020 spolu s prílohou
identifikácie pohľadávky (č.l. 26 - 31). Súd ďalej vykonal dokazovanie aj oboznámením s listinami
založenými v súdnom registri súdu sp. zn. 1OpP/32/2018 a sp. zn. 1OpP/75/2017 a to plnomocenstvom
a osvedčením o registrácii pre DPH (č.l. 50-59), ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom
spise.

25. Z uvedených listinných dôkazov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný
skutkový stav veci:

26. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané a nesporné, že medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 21.10.2017 uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných
služieb a to podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov. V danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže bola uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom. Súd preto na právny vzťah
medzistranamiaplikovalajustanoveniaObčianskehozákonníkaupravujúcespotrebiteľskézmluvy(§52

a nasl. Občianskeho zákonníka). Predmetom zmluvy o poskytovaní verejných služieb bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb, podľa dohodnutého programu služieb „Happy XL“, za ktoré sa žalovaná
zaviazala platiť v jednomesačnom zúčtovacom období cenu stanovenú cenníkom, ktorý je spolu so
všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, neoddeliteľnou súčasťou predmetnej
zmluvy. Uvedené skutočnosti súd zistil z predloženej zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

27. Dňa 8.7.2020 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalobcom zmluvu o postúpení tejto
pohľadávky. Listom zo dňa 22.7.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie
pohľadávky, podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, vyúčtovanej voči žalovanej predmetnými
vyššie uvedenými faktúrami, spolu vo výške 470,52,-EUR s príslušenstvom, na žalobcu a žiadal

uhradenie dlžnej sumy priamo novému veriteľovi. Zmluvou o postúpení pohľadávok žalobca preukazoval
svojuvecnúaktívnulegitimáciuvspore.Kpreukázaniuaktívnejlegitimáciežalobcuvkonanísúduvádza,
že žalobca v konaní súdu síce nepreukázal, že by jeho právny predchodca oznámenie o postúpení
pohľadávky doručoval do sféry dispozície žalovanej ani len poštovým podacím hárkom, avšak aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu súd považoval za preukázanú predložením zmluvy o postúpení pohľadávok.

Táto bola doručená žalovanej spolu s návrhom na začatie súdneho konania.

28. K uplatnenej sume za telekomunikačné služby, spolu vo výške 219,59,-EUR, súd z predložených
faktúr zistil, a to z faktúry Č.. XXXXXXXXXX vo výške 85,76,-EUR (suma uplatnená v konaní 80,77,-
EUR), splatnej dňa 8.1.2018, z faktúry Č.. XXXXXXXXXX vo výške 80,16,-EUR (suma uplatnená v

konaní 55,37,-EUR), splatnej dňa 6.2.2018, z faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 47,46,-EUR (suma
uplatnená v konaní 42,47,-EUR), splatnou dňa 9.3.2018 a z faktúry Č.. XXXXXXXXXX vo výške 60,78,-
EUR, (suma uplatnená v konaní 40,98,-EUR), splatnej dňa 6.4.2018, že právny predchodca žalobcu
vyúčtoval žalovanej cenu za ním poskytnuté služby a za sprostredkované služby (platby prostredníctvom
SMS hra, súťaž a za cestovné lístky do BB- 45min), ktoré žalovaná v lehote splatnosti neuhradila ani

v časti. Súd mal z uvedených faktúr ďalej preukázané aj to, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanej aj sankčné poplatky, ktoré neboli cenou za poskytnuté telekomunikačné služby. Tieto si však
žalobca v konaní neuplatnil.

29. Súd, po zistení vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu konštatuje, že žalobca splnil

povinnosti, na ktoré sa zaviazal zmluvami o poskytovaní verejných služieb, a poskytol žalovanej
zmluvne dohodnuté služby. Súčasne súd konštatuje, že nemal v konaní preukázané, že by žalovaná
za poskytnuté služby uhradila dohodnutú cenu vyúčtovanú jej predloženými faktúrami, prípadne, že byjej záväzok voči žalobcovi zanikol iným spôsobom. Žalovaná tak porušila svoje povinnosti vyplývajúce
jej z uzatvorených zmlúv.

30. Súd preto priznal žalobcovi neuhradenú cenu za poskytnuté a vyúčtované telekomunikačné služby,
spolu vo výške 219,59,-EUR (vyúčtované predloženými faktúrami uvedenými v bode 28 odôvodnenia,
t.j. po znížení o sankčné poplatky, ktoré v konaní neboli žalobcom uplatnené), keď tento nárok žalobcu
považoval za dôvodný a preukázaný.

31. Z dôvodu, že žalovaná sa s plnením svojho dlhu voči žalobcovi dostala do omeškania s uhradením
poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zákonných
úrokov z omeškania z vyššie uvedených dlžných súm. Súd vychádzajúc z ustanovenia § 517 ods.2
Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi úroky z omeškania v požadovanej výške, nakoľko výška
úrokov z omeškania, bola uplatnená v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z., v zmysle ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovanej s plnením
peňažného dlhu predstavovala 0,00 %. Súd preto žalobe vyhovel aj v časti nároku na zaplatenie úrokov
z omeškania za vyúčtované telekomunikačné služby a priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 80,77,-EUR od 9.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 55,37,-EUR od 7.2.2018 do

zaplatenia, zo sumy 42,47,-EUR od 10.3.2018 do zaplatenia a zo sumy 40,98,-EUR od 7.4.2018 do
zaplatenia.

32. Keďže v konaní išlo o spotrebiteľský spor, súd napriek tomu, že sa žalovaná k žalobe nevyjadrila,
nevyužila žiadne prostriedky procesnej obrany a skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe nepoprela,

považoval za sporné, na základe akého právneho titulu si žalobca uplatnil voči žalovanej zmluvnú pokutu
vo výške 196,36,- EUR.

33. Súd, pokiaľ ide o uplatnený nárok na zmluvnú pokutu, uvádza, že zabezpečenie záväzku účastníka
zmluvného vzťahu s dodávateľom - telefónnym operátorom, je možné aj postupne sa znižujúcou, tzv.

degresívnouzmluvnoupokutou,keďžejenepochybné,žezaprijatiezáväzkuzotrvaťvzmluvnomvzťahu
s operátorom dohodnutý čas (doba viazanosti) a platiť pravidelne poplatky za služby sú takémuto
účastníkovi poskytnuté rôzne výhody a benefity. Aj takáto, postupne sa znižujúca (degresívna) zmluvná
pokuta, musí byť v zmluve dojednaná jasne, určito, zrozumiteľne a transparentne. Podľa § 544 ods. 2
Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dohodnúť len písomne a v dohode musí byť určená

výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej
určenia je obligatórnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute. Z obligatórnosti tejto obsahovej
náležitosti vyplývajú dôsledky vo vzťahu k platnosti dojednania o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta
ako paušalizovaná náhrada škody musí byť dohodnutá dostatočne jasne tak, aby nevzbudzovala u
účastníkov žiadne pochybnosti o jej výške, alebo o spôsobe jej výpočtu.

34.Súčasnesúdpoukazujeajnato,ževsporovomobčianskomsúdnomkonanísauplatňujeprejednacia
zásada, ktorá znamená, že strana sporu má v konaní povinnosť tvrdenia a s tým súvisiacu dôkaznú
povinnosť. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti
toto právo vylučujúce sú záležitosťou tvrdenia a preukazovania žalovaného. Následky spojené s
nesplnením povinnosti, v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie tá strana sporu, ktorá tieto

povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení
je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na
svoje (neuvedené) tvrdenia dôkazy, pretože súd v rámci vykonávania dokazovania, nemá k akému
tvrdeniu vykonať dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút spočíva v zodpovednosti strany za to,
že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli

preukázané tvrdenia strany, táto strana dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie
súdu vo veci samej v jej neprospech Obdobný záver je konštatovaný v rozhodnutí Krajského súdu v
Banskej Bystrici, č. k. 16 Co 999/2015-57 z 13. októbra 2016, potvrdenom rozhodnutím Ústavného súdu
SR, sp. zn. III. ÚS 203/2017 z 21.3.2017.

35.Vdanomprípade,pokiaľideouplatnenúzmluvnúpokutu,súdzpredloženejfaktúryč.XXXXXXXXXX
zo dňa 22.9.2018 vo výške 196,36,-EUR, splatnej dňa 8.10.2018 zistil, že právny predchodca žalobcu
vyúčtoval žalovanej zmluvnú pokutu v sume 196,36,-EUR, pričom zmluvná pokuta označená ako
„XXXXXXXXXX“ je vyúčtovaná vo výške 39,59,-EUR a zmluvná pokuta „XXXXXXXXXXXXXXX“ jevyúčtovaná vo výške 156,77,-EUR. Uplatnený nárok na zmluvnú pokutu považoval súd za sporný z
dôvodu, že bol nejasne tvrdený, keď žalobca tvrdil iba, že zmluvná pokuta je vyúčtovaná faktúrou,
neuviedol zmluvu v ktorej bola ktorá zmluvná pokuta dohodnutá, neuviedol počet dní neplnenia

zmluvných povinností (uviedol iba „doba dlhšia ako 45 dní po splatnosti, avšak nie pri ktorej zmluvnej
pokute), neuviedol základ z ktorého pri ktorej zmluvnej pokute vychádzal. Uplatnený nárok na zmluvné
pokuty súd považoval aj za nepreukázaný, keď žalobca nepredložil súdu zmluvy (predložil iba jednu
avšak bez skutkových tvrdení k nej), v ktorých mali byť zmluvné pokuty dohodnuté. Súd pre nesplnenie
povinnosti skutkového tvrdenia žalobcu a pre nesplnenie dôkaznej povinnosti, nevedel zistiť v akej

zmluve a či vôbec, bola niektorá z vyúčtovaných zmluvných pokút zmluvnými stranami dohodnutá.

36. Teda, z dôvodu, že žalobca v konaní netvrdil z čoho vyplýva a na základe čoho si uplatňuje nárok ako
taký, na dve rôzne zmluvné pokuty, z čoho vyplýva výška tohto nároku (výška jednotlivých zmluvných
pokút), ani akým spôsobom k tejto výške pri tej, ktorej zmluvnej pokute dospel, súd o nároku na zmluvné
pokuty nemal na základe akých tvrdení žalobcu rozhodnúť. Žalobca sa pri opise skutočností, z ktorých

vyplýva ním uplatnený nárok na zmluvnú pokutu obmedzil iba na tvrdenie v rozsahu jednej vety v
ktorej uviedol, že zmluvná pokuta bola vyúčtovaná faktúrou v zmysle zmluvy o poskytovaní verejných
služieb a vypočítaná degresívnym spôsobom po zohľadnení počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti
do dňa prerušenia poskytovania služieb. Neoznačil (u obidvoch zmluvných pokút) a ani nepredložil
zmluvy, v ktorých boli dohodnuté, neuviedol základ na výpočet zmluvných pokút, neuviedol ani počet

dní uplynutých z doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb, či trvanie doby viazanosti.

37. Súd potom nemal tvrdené a ani preukázané, na základe čoho a ako žalobca, resp. jeho právny
predchodca vypočítal konkrétnu výšku zmluvnej pokuty, v jednom prípade práve na sumu 39,59,-EUR
a v druhom prípade, práve na sumu 156,77,-EUR (spolu vyúčtovaných v sume 196,36,-EUR), z akého

základu, resp. z akých základov vychádzal. Žalobca tak nevyužil prostriedok procesného útoku (§ 149
Civilnýsporovýporiadok)kuplatnenémunárokunazmluvnúpokutu,neuviedolknemuskutkovétvrdenia
a preto súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

38. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca súdu predložil iba zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo

dňa 21.10.2017, bez uvedenia tvrdení k zmluvným pokutám. Ak by aj súd skúmal (bez tvrdenia žalobcu)
predmetnú zmluvu, ako zmluvu v ktorej bola niektorá zo zmluvných pokút dohodnutá, ani v takom
prípade by súd nevedel, bez uvedenia ďalších tvrdení žalobcu, o tom aké premenné boli do rovnice
výpočtu dosadené, matematicky vypočítať zmluvné pokuty. Z formulácie dohody o zmluvnej pokute
uvedenej v bode 5 zmluvy takto: „Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná ku dňu porušenia

záväzku viazanosti podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu zmluvnej
pokuty počas plynutia doby viazanosti až do dňa porušenia záväzku viazanosti podľa tejto Zmluvy:
Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = (Základ zmluvnej pokuty/celkový počet dní doby viazanosti) x počet
dnízostávajúcichdokoncadobyviazanosti.“.,pričomvtabuľkeč.1,jeuvedené:„Základzmluvnejpokuty
- počiatočná suma, ktorá bude klesať, 248,-EUR, jednorázovo), by súd k uplatnenej sume 196,36,-

EUR (39,59 + 156,77) nedospel. Práve z dôvodu nedostatku tvrdení žalobcu. Tu však súd dodáva,
že súd nemôže vlastnou činnosťou nahrádzať nedostatok tvrdení žalobcu a „pátrať“, z ktorej zmluvy
aký uplatnený nárok žalobcovi vyplýva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd z dôvodu nedostatku
skutkových tvrdení žalobcu, uplatnený nárok na zmluvnú pokutu považoval za nepreukázaný.

39. Z vyššie uvedených dôvodov, súd žalobcovi ním uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 196,36,-EUR
nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. V konaní bol úspešnejší
žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Úspech žalobcu predstavuje

v percentuálnom vyjadrení 52,79 % (z pôvodne uplatnenej sumy 415,95,-EUR mu súd priznal sumu
219,59,-EUR), úspech žalovanej predstavuje 47,21 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 5,58 %
(52,79 % - 47,21 %). O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.