Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Cb/73/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720204523
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5720204523.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu:
Pavel Hlaváč INPEX, s miestom podnikania 03842 Rakovo 179, IČO: 47018771; právne zastúpený:
ĎURČAŤOVÁ Iveta JUDr., advokát so sídlom Kollárova 35, Martin PSČ: 036 01, IČO: 36 138 606 proti
žalovanej: Iveta Hlaváčová INPEX, s miestom podnikania 03842 Rakovo 110, IČO: 33775788; právne
zastúpená: JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., so sídlom Štrková 95/21, Žilina 010 09, IČO: 47 232 692 v
konaní o zaplatenie 40.000,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 40.000,- € s príslušenstvom, pričom žalobu odôvodnil
tým, že na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 2.4.2013 žalovaná, ako predávajúca predala
žalobcovi, ako kupujúcemu podnik bližšie špecifikovaný v Zmluve a v Prílohách 1 - 19 a zaviazala sa
ho žalobcovi odovzdať a previesť vlastnícke právo ku všetkým veciam a právam, ako aj ku všetkým
majetkovým hodnotám, ktoré slúžia alebo majú slúžiť na prevádzkovanie podniku bez ohľadu na to, či
boli alebo neboli výslovne v Zmluve uvedené. Medzi hnuteľné veci okrem iného patrilo aj osobné vozidlo
továrenskej značky Audi Q7 3.0 TDI, VIN: J., ďalej motorové vozidlo továrenskej značky Nissan 350Z
GT, VIN: M.. Zmluva nadobudla účinnosť 16.4.2013. Žalovaná uvedené vozidlá žalobcovi neodovzdala
a odmietla ich vydať.
Okresný súd Martin pod sp. zn. 17Cb/52/2017 vydal rozsudok a uložil žalovanej povinnosť vydať
uvedené motorové vozidlá. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob
240/2019 z 11.6.2020. Vykonateľnosť nadobudol 3.7.2020. Žalovaná obidve vozidlá vydala žalobcovi až
na základe súdneho rozhodnutia a výzvy a to dňa 15.7.2020. V priebehu konania 17Cb/52/2017 žalobca
podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia o zákaze žalovanej užívať a nakladať s uvedenými
motorovými vozidlami, pričom Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd Uznesením sp. zn. 14Cob 145/2019
zo dňa 23.7.2019 zmenil Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/52/2017 a rozhodol tak, že
zakázal žalovanej nakladať s hnuteľnými vecami, teda aj s uvedenými motorovými vozidlami. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 4.8.2019, žalovaná však predmetné motorové vozidlá užívala
aj po tomto dátume a žalobca nemohol nakladať s predmetnými vozidlami, používať ich pri výkone svojej
podnikateľskej činnosti, ani ich prenajímať v rámci zapísaného predmetu podnikania. Žalovaná mala
vozidlá k dispozícii bez toho, žeby poskytla žalobcovi akúkoľvek finančnú náhradu. V dôsledku užívania
žalovanou došlo k opotrebovaniu a znehodnocovaniu vozidiel. Z údajov dostupných na internetových
stránkach jednotlivých požičovní je zrejmé, že priemerná cena za prenájom motorového vozidla Audi Q7
predstavuje približne 70,- € za deň, prenájom športového vozidla Nissan 350Z GT- pack s prihliadnutím

na vek vozidla sa pohybuje približne vo výške 60,- € na deň. Žalobca sa žalobou domáha uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 40.000,- € titulom poskytnutia aspoň čiastočnej kompenzácie za
znemožnené umožnenie motorových vozidiel a nakladanie s nimi.

2. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že zo žaloby nie je zrejmý titul,
na základe ktorého si uplatňuje voči žalovanej žalobca akúkoľvek pohľadávku, nárok považuje za
nepreukázaný a tiež vzniesla námietku premlčania s tým, že akýkoľvek nárok si mal žalobca uplatniť v
štvor ročnej premlčacej lehote plynúcej od účinnosti Zmluvy o predaji podniku, najneskôr do 16.4.2017.
Tiež uviedla žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne, že žalobca nepreukázal dôvodnosť ani čo do
výšky uplatneného nároku, pretože žalobca požaduje, resp. opiera svoj nárok o ročný nájom za uvedené
vozidlá, ktorý by mal predstavovať 46.800,- €, ale táto suma je podľa žalovanej nereálna, pretože ide
o 18 ročné a 15 ročné vozidlá. Žalovaná tiež uviedla, že od 4.8. vozidlo Audi Q7 neužívala, pokiaľ ide
o vozidlo nissan, toto bolo darované žalobcom spoločnému synovi žalobcu a žalobkyne, čím je úplne
vylúčené jeho zaradenie do majetku podniku.

3. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne a uviedol,
že ide v danom prípade o výlučne obchodno právny vzťah. Žalobca považuje za zavádzajúce, že ide o
vozidlá staršie ako 15 rokov, pretože treba vychádzať k stavu roku 2021 ale vzhľadom k obdobiu, keď
uvedené vozidlá mala žalovaná k dispozícii. Pokiaľ ide o nárok, žalobca ho uplatňuje titulom poskytnutia
aspoň čiastočnej kompenzácie za znemožnené užívanie osobného motorového vozidla a pri určení
kompenzácie žalobca vychádzal z výšky obvyklého nájomného. Za absolútne vylúčené považuje, žeby
došlo k premlčaniu. Žaloba na vydanie veci bola podaná v rámci premlčacej doby. Tvrdenie žalovanej,
že ju žalobca ani jeden krát nevyzýval na vydanie považuje žalobca za irelevantné, pretože k tomu nebol
povinný, nakoľko táto povinnosť žalovanej vychádzala priamo zo Zmluvy o vydaní podniku. Žalobca
poukázal, že v súčasnej dobe je možné, aj vzhľadom na rok výroby a najazdené kilometre vozidlo Audi
Q7 kúpiť za 9.000,- € a Nissan 350Z rok výroby za sumu 10.000,- €.

4. V písomnom vyjadrení žalovaná k tomuto uviedla, že stále jej nie je zrejmé, o aký právny titul, pokiaľ
sa žalobca domáha aspoň poskytnutia čiastočnej kompenzácie za znemožnené užívanie osobného
motorového vozidla ide, či o škodu, bezdôvodné obohatenie alebo nájom. Zotrvala žalovaná na
vznesenej námietke premlčania a tiež uviedla, že nebola odstránená ani jej ďalšia námietka a to
neurčitosť výšky uplatneného nároku žalobcu. Nárok uplatnený žalobcom považuje za nedôvodný,
simulovaný a aj keby existoval, zanikol uplynutím premlčacej lehoty najneskôr 16.4.2017.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný právny a
skutkový stav veci:

6. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na žalobe a svojich písomných vyjadreniach.
V záverečnom návrhu zdôraznila, že pokiaľ ide o výšku žalovanej sumy 40.000,- €, tak v tejto časti
podporne uviedli, za akú cenu sa približne autá prenajímajú v bežnom obchodnom styku s tým, že
žalobca predmetné motorové vozidlá nemohol prenajímať za obdobie nepremlčané t.j. 3 roky. Uviedla,
že samozrejme žaluje 4 roky dozadu, od 27.10.2020 za nepremlčané obdobie. Žalovaný v tomto
období nemohol s predmetnými vozidlami nakladať, nemohol ich prenajať, naviac dochádzalo k ich
opotrebovaniu a preto vyčíslená výška škody je podľa žalobcu primeraná.

7. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na svojich písomných vyjadreniach a
poukázala na skutočnosť, že vzťahy a okolností, za akých boli nadobúdané vozidlá, ktoré boli
nadobúdané v prospech žalovanej ako manželky a spoločného syna, to znamená neboli používané
na podnikateľské účely a preto žiada súd, aby toto zohľadnil ako okolnosti vylučujúce zodpovednosť.
To znamená, že v prípade, ak by bolo uvedené kvalifikované ako náhrada škody, tak žiada, aby
bolo zohľadnené spoluzavinenie poškodeného a aby vyššie popísané okolnosti boli posudzované ako
okolnosti vylučujúce zodpovednosť. Tiež uviedla, že v čase podpísania Zmluvy o predaji podniku išlo už
o vozidlá staré, 10 rokov mal Nissan a 7 rokov Audi, teda boli odpísané z účtovníctva a neboli spôsobilé
využívania na podnikateľské účely. Tiež rezolútne popiera tvrdenia žalobcu o výške nájmu a hlavne
skutočnosť, že by išlo, pokiaľ ide o dôkazy žalobcom predložené, o totožné typy vozidiel, to znamená
do spisu žalobca predložil minimálne o dve triedy vyššie vozidlá ako tie, ktoré sú predmetom sporu a
teda uvedené dôkazy nemôžu byť dokladom pre akúkoľvek náhradu.

8. Samotná žalovaná na pojednávaní uviedla, že by chcela poukázať, že na základe dohody ona zakúpila
žalobcovi nové vozidlo Audi Q7 quatro a on na oplátku daroval jej vozidlá - obidve, ktoré sú predmetom
tohto konania. Kupovať nové vozidlo nebol dôvod, lebo v tom čase už žalobca vlastnil iné dve motorové
vozidlá, takže sa nekupovalo auto preto, žeby nemohol vykonávať prácu v rámci firmy, ale preto, aby
sa vzájomne vysporiadali. Za obdobie, ktoré je predmetom sporu, žalobca mal k dispozícii tri motorové
vozidlá, teda nemôže byť pravdou, že nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť. Celý tento spor je
vecou osobnou a vecou osobnej pomsty.

9. Žalobca predložil do spisu cenník s požičovne áut SCUDERIA RENT zverejnený na internete zo dňa
27.10.2020 s tým, že doba prenájmu za 31 a viac dní je 110,- € s DPH, pri limite 500 km za deň.
Z ďalšieho cenníka vyplýva výška ceny prenájmu u BMW 428i cabrio, pri dobe prenájmu od 21 - 31
dní 60,- € za deň.

10. Žalovaná predložila do spisu osvedčenie o evidencii ( technický preukaz ), z ktorej vyplýva u vozidla
Nissan dátum prvej evidencie 1.1.2003. Z osvedčenia o evidencii ( technický preukaz ) u vozidla
Audi Q7 vyplýva dátum prvej evidencie 26.6.2006.

11. Žalobca doložil do spisu Protokol o technickej kontrole u vozidla Nissan s dátumom 11.6.2010 so
záverom, že vozidlo je na premávku na pozemných komunikáciách spôsobilé a rovnako predložil aj
Protokol o technickej kontrole vozidla zo dňa 28.6.2012 u vozidla Audi Q7 so záverom, že vozidlo je na
premávku na pozemných komunikáciách spôsobilé.

12. Do spisu bola predložená časť Preberacieho protokolu zo dňa 15.7.2020 vozidlo Nissan aj Audi, z
ktorého protokolu vyplýva, že ani jedno z vozidiel nemá platnú STK a EK.

13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolností, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

15. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, iba že preukáže že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

17. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba zamietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

18. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba 4 roky.

19. Podľa § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba od dňa,
keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí
sa však najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa keď došlo k porušeniu povinnosti.

20. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

21. Na začiatku je potrebné uviesť, že právny vzťah medzi stranami sporu sa bude spravovať
ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože obidve strany sporu sú podnikatelia, tak ako je to
definované v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, naviac nároky uplatňované v tomto konaní súvisia

so Zmluvou o predaji podniku, ktorá zmluva je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 6,
písm. d) Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu tak, ako skutkové tvrdenia popísal
žalobca v žalobe, aj vo svojich písomných vyjadreniach, svoj nárok na zaplatenie sumy 40.000,- €
odvíja od skutočnosti, že napriek rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/52/2017 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob 240/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.6.2020
a vykonateľnosť 3.7.2020 a napriek neodkladnému opatreniu, ktoré uložilo žalovanej zákaz nakladať
s hnuteľnými vecami a to rozhodnutím Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/52/2017 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob 145/2019 motorové vozidlá, ktoré sú predmetom sporu
žalovaná užívala aj po dátume 4.8.2020 s tým, že motorové vozidlá vydala až 15.7.2020. Tieto užívala
bez poskytnutia žalobcovi akejkoľvek finančnej náhrady, čím spôsobila, že žalobca nemohol vozidla
využívať v rámci svojej podnikateľskej činnosti, nemohol s nimi nakladať, nemohol ich prenajať a tiež
vozidlá boli opotrebovávané používaním. Za takto vymedzeného skutkového stavu veci súd kvalifikoval
daný nárok nie ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože nárok nebol vymedzený tak,
že žalovaná sa obohatila na úkor žalobcu tým, že motorové vozidlá používala, nebol produkovaný jeden
dôkaz, žeby vozidlá používala, uvedené zostalo len v rovine tvrdenia žalobcu a teda nebolo preukázané
obohatenie na strane žalovanej na úkor žalobcu. Naopak, ak žalobca tvrdil, že jeho majetok sa znížil tým,
že nemohol s vozidlami nakladať, nemohol ich prenajať, nemohol ich využívať k podnikateľskej činnosti
a tiež vozidla strácali hodnotu opotrebením, tak súd daný nárok kvalifikoval ako nárok na náhradu škody.

22. V prvom rade, keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd musel vyriešiť túto otázku. Keďže
vzťah medzi stranami sporu sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, premlčacia doba v
zmysle obchodného zákonníka je štvorročná. Keďže ide o premlčanie práva na náhradu škody, práva
sa premlčujú odo dňa, keď sa poškodený dozvedel, alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je
povinný na jej náhradu. V danom prípade žalobca si uplatňuje škodu, ktorá mu vznikla od októbra 2016,
teda štyri roky pred podaním žaloby. Takto časovo vymedzil okamih, kedy mu začala vznikať škoda a
vedomosť o tom, kto je povinný na jej náhradu odvíjal jednak od neodkladného opatrenia, ktorým bolo
zakázané žalovanej nakladať s uvedenými vecami a ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.8.2019, následne
od právoplatného rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť tieto veci vydať, ktorý rozsudok
ona nerešpektovala s tým, že rozsudok bol vykonateľný 3.7.2020. Pri štvor ročnej premlčacej dobe
je zrejmé, že nárok na náhradu škody premlčaný nie je, už aj s poukazom na tú skutočnosť, že ak
mala škoda spočívať v tom, že žalobca nemohol využívať vozidlá na podnikateľské účely, nemohol
ich prenajímať a vozidlá sa plynutím času opotrebovávali, tak v podstate táto škoda je vlastne škodou
spočívajúcou v ušlom zisku, ako aj skutočnej škode za opotrebenie vozidiel, pričom škoda spočívajúca v
ušlom zisku vzniká každým dňom a žalobca si uplatňuje túto škodu len za posledné štyri roky od podania
žaloby. Ak súd ustálil, že nárok premlčaný nie je, ďalej sa venoval tomu, či sú splnené základné
podmienky, za ktorých je možné nárok na náhradu škody priznať. O porušenie záväzkovej povinnosti
ide nielen vtedy, keď dôjde k porušeniu akejkoľvek povinnosti priamo zo zmluvy, alebo povinnosti
vyplývajúcej zo zákona, na základe uzavretej zmluvy, ale aj vtedy, ak dôjde k porušeniu záväzku a
podobne. Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku. Záväzok žalovanej vydať žalobcovi uvedené
motorové vozidlá existoval jednak na základe Zmluvy o predaji podniku a judikovaný bol Rozsudkom
Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/52/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 14Cob 240/2019 vykonateľným 3.7.2020, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť vydať vec. V
dôsledku tohto porušenia povinnosti podľa tvrdenia žalobcu mu vznikla škoda. Predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka je protiprávny úkon, ktorý súd mal za
preukázaný, pretože žalovaná porušila svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo Zmluvy o predaji podniku a
jednak vyplývajúcu jej z Rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/52/2017 v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob 240/2019. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu
je vznik škody. Podľa názoru súdu existenciu a teda vznik škody, či už skutočnej škody alebo ušlého
zisku žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a zostala len v rovine tvrdení. Ak žalobca tvrdil, že mu
škoda vznikla tým, že nemohol vozidlo používať na podnikateľské účely, že ho nemohol prenajať, že
nemohol s ním nakladať, tak toto zo strany žalobcu zostalo len v rovine tvrdenia. Žalobca neprodukoval
jeden jediný dôkaz o tom, že by to bola práve skutočnosť, že nemal k dispozícii od žalovanej predmetné
dve motorové vozidla viedla k tomu, že by sa mu bol znížil zisk z podnikania, že by evidoval prípadne
nejakých záujemcov na prenájom práve týchto konkrétnych vozidiel, ktoré zmluvy nemohol uzavrieť, lebo
vozidlami nedisponoval, nepredložil jeden, jediný dôkaz o tom, že v súvislosti napr. s nakladaním vozidla
mal možnosť uvedené vozidla predať, čo však urobiť nemohol, lebo vozidla nemal k dispozícii, teda
samotnú existenciu, aj vznik škody nemal súd za preukázané pokiaľ ide o ušlý zisk. Ani skutočnú škodu,
súd nepovažoval za preukázanú, lebo žalobca iba tvrdil, že vozidla sa v podstate opotrebovávali, lebo

došlo užívaním žalovanou týchto vozidiel k bežnému opotrebovaniu, ale nepreukázal, žeby skutočne
žalovaná tieto vozidlá užívala a ani nepreukázal a ani nevyčíslil hodnotu skutočnej škody spočívajúcu
v bežnom opotrebení a nepodložil ju žiadnymi dôkazmi. Ak súd nemal preukázaný vznik škody, resp.
existenciu škody, tak preukazovanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody
bolo irelevantné. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech
priznal voči žalobcovi právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 12. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.