Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 4, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/95/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321010727
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2321010727.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného R. Z., nar. XX. M. XXXX v O.,
trvalé bydlisko O., prechodne P. B. č. XXX/X, O., t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov v inej
trestnej veci, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona (ďalej len Tr. zák.) a iné, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Galanta zo

14. októbra 2021, č. k. 17T/55/2021-205, na verejnom zasadnutí konanom 5. mája 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného R. Z. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 14. októbra 2021, č. k. 17T/55/2021-205,
uznal obžalovaného R. Z. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo spáchania prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. d) Tr. zák. v súbehu s

prečinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zák. v súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 30. júna 2020 v bližšie neurčenom čase po 15.30 hod. v meste O. na presne nešpecifikovanom
mieste v blízkosti rieky Váh, neďaleko supermarketu Billa, sa spýtal W. W., nar. XX. XX. XXXX, trvalé
bytom O., N. XX, či má peniaze a po jeho zápornej odpovedi ho následne udrel polootvorenou dlaňou do
ľavej časti tváre, pričom po asi jednej minúty od úderu ho začal prehľadávať a to tým spôsobom, že mu

otvoril kapsičku, ktorú mal W. W. prevesenú cez plece, následne z nej vybral kľúče od jeho osobného
motorového vozidla zn. VW Golf, 1K striebornej farby, EC: SA 099 Dl, tieto si zobral, pričom sa spýtal
W. W., kde má auto, na čo mu tento odpovedal, že doma na parkovisku, následne mu potom siahol do
všetkých vreciek a rukou mu siahol aj na ponožky, pričom obžalovaný R. Z. chytil W. W. za predlaktie,
kúsok ho potiahol, následne mu ruku pustil a potom spolu pokračovali v ceste smerom k bytovému domu
na N. ul. XX v M., kde býva W. W., neďaleko ktorého W. W. obžalovanému R. Z. povedal, že by predal

svoje náramkové hodinky, obžalovaný R. Z. ho požiadal, aby mu tieto hodinky ukázal, čo W. W. urobil,
pričom obžalovaný R. Z. mu ich nevrátil ani na naliehanie W. W., po príchode ku vchodu bytového domu,
v ktorom býva W. W., po tom, ako otvoril dvere, obžalovaný R. Z. násilím vošiel do vchodu a po tom, ako
W. W. otvoril dvere do bytu, kde býva, ho obžalovaný R. Z. odsotil a vošiel dnu, v byte si svojvoľne zobral
rôzne potraviny a začal ich konzumovať a zotrval tam napriek tomu, že ho W. W. niekoľkokrát vyzval,
aby z bytu odišiel a k odchodu z bytu ho vyzýval aj L. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., N. XX, ktorý sa

v tom čase v uvedenom byte nachádzal, obžalovaný R. Z. až následne z bytu odišiel a poškodený W.
W. po tom, ako zavolal políciu, zistil, že jeho osobné motorové vozidlo zn. VW Golf, 1K striebornej farby,
EC: SA 099 Div hodnote 2000,- eur, ktoré bolo zaparkované na parkovisku za predmetným bytovým
domom, sa tam nenachádza a obžalovaný R. Z. na ňom odišiel na neznáme miesto, pričom ho v ten istý
deň v čase pred 20:50 hod. zaparkoval na tom istom parkovisku o niekoľko parkovacích miest ďalej,
hoci bol rozhodnutím Obvodného oddelenia P Z Šaľa zo dňa 29. 03. 2020 uznaný vinným zo spáchania

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch, a to blokom na pokutu č. 14132781,rozhodnutímObvodnéhooddeleniaPZŠaľazodňa27.03.2020uznanývinnýmzospáchaniapriestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a to
blokom na pokutu č. 14132636,

rozhodnutímObvodnéhooddeleniaPZŠaľazodňa19.03.2020uznanývinnýmzospáchaniapriestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a to
blokom na pokutu č. 14108923,
rozhodnutímObvodnéhooddeleniaPZŠaľazodňa25.01.2020uznanývinnýmzospáchaniapriestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a to

blokom na pokutu č. 14132780,
rozhodnutímObvodnéhooddeleniaPZŠaľazodňa03.12.2019uznanývinnýmzospáchaniapriestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a to
blokom na pokutu č. 14099376.
2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h), § 37
písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo

výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň okresný súd podľa
§ 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta z 30. augusta 2020,
sp. zn. 0T/212/2020, právoplatný 30. augusta 2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okresný súd

tiež obžalovanému uložil podľa § 76 ods. 2, § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
3. Pokiaľ ide o výrok o vine, v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že
obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. 2Pv 225/20/2202, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal
a následne vykonal dokazovanie už len ohľadom výroku o treste.

4. Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd u obžalovaného zistil prítomnosť dvoch priťažujúcich okolností
podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., pretože bol pred spáchaním skutku už súdne trestaný a
spáchal viac trestných činov. V dôsledku prevahy priťažujúcich okolností okresný súd aplikoval ust. §
38 ods. 4 Tr. zák., teda zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri najprísnejšie
trestnom čine podľa ust. 194 ods. 2 Tr. zák. o jednu tretinu, konkrétne na 2 roky a 4 mesiace až 5

rokov. V rámci tejto výmery uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej dolnej hranici, ktorý
považoval za postačujúci na nápravu osoby páchateľa, vzhľadom na jeho osobu, pomery a možnosť
jeho nápravy. Uložený trest je nepodmienečný, nakoľko okresný súd mal za jednoznačne preukázané,
že doposiaľ uložené podmienečné či nepodmienečné tresty odňatia slobody nesplnili svoj účel a neviedli
k náprave obžalovaného. Takto uložený trest považoval okresný súd za dostatočný s poukazom na

potrebu individuálnej i generálnej prevencie a najmä ochranu spoločnosti a to aj napriek tomu, že bol
uložený na dolnej hranici trestnej sadzby určenej podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. Uložený trest je súhrnný,
výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta z 30. augusta 2020, sp. zn. 0T/212/2020,
právoplatný 30. augusta 2020, bol zrušený a rovnako ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

5. Okresný súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko obžalovaný bol v posledných 10 rokoch vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin a je v ňom aj v čase, keď súd rozhodoval v tejto
prejednávanej veci.
6. Výrok o ochrannom dohľade okresný súd odôvodnil tým, že ide o súčasť tzv. nútenej

postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá je nevyhnutná na dovŕšenie nápravy páchateľov obzvlášť
závažných zločinov a fakultatívne aj páchateľov iných trestných činov, ktorí sa stávajú tzv. špeciálnymi
recidivistami, a po viacnásobnom potrestaní za rovnaké trestné činy nemožno u nich očakávať, že bez
nútenej postpenitenciárnej starostlivosti budú viesť riadny život. Dohľad počas výkonu tohto ochranného
opatrenia sa zveruje probačným a mediačným úradníkom. Ust. § 76 ods. 2 Tr. zák. umožňuje uložiť tento

druh ochranného opatrenia aj takému páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý už bol v minulosti
najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin a ktorému súd znovu ukladá
nepodmienečnýtrestodňatiaslobody.Taktomôžesúdpostupovaťzapodmienok,ževzhľadomnaosobu
páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na prostredie, v ktorom žije, a na
povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že po výkone trestu bude viesť riadny život.

7. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor
vzdal práva podať odvolanie. Pokiaľ ide o obžalovaného, tento voči rozsudku zahlásil odvolanie čo do
výroku o treste.8. Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil vlastnoručným písomným podaním doručeným okresnému
súdu 26. októbra 2021 v ktorom stručne uviedol, že s uloženým trestom nesúhlasí, zdá sa mu byť
neprimerane prísny.

9. Písomne zdôvodnené odvolanie bolo zaslané prokuratúre, tá sa k nemu nevyjadrila.
10. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 17. decembra 2021.
11. Nakoľko bol obžalovaný v priebehu odvolacieho konania vzatý do väzby v inej trestnej veci, vznikol
u neho dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. a) Tr. por. Keďže si obžalovaný obhajcu

sám nezvolil, bol mu obhajca 30. marca 2022 krajským súdom ustanovený v osobe advokáta Mgr. Ing.
Mariána Galbavého (ďalej len obhajca).
12. Tento obhajca takisto odôvodnil obžalovaným zahlásené odvolanie osobitným písomným podaním
doručeným krajskému súdu 13. apríla 2022.
13. V odvolaní obhajca namietal, že okresný súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. l) Tr. zák., že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval, keďže učinil

vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré súd prijal a v rámci záverečnej reči a
posledného slova obžalovaný uviedol, že má úmysel nahradiť vzniknutú škodu a snahu o nápravu i za
pomoci liečby psychológom a psychiatrom, mal okresný súd považovať za prejavy priznania a úprimnej
ľútosti.
14. V ďalšej časti odvolania obhajca namietal, že sa okresný súd nezaoberal možnosťou zníženia

dolnej hranice trestnej sadzby pod hranicu ustanovenú Tr. zák. s poukazom na závery Stanoviska
trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. R 44/2017, podľa ktorého „Ak možno páchateľovi trestného
činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods, 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno dané ustanovenie per analogiam a
pri použití argumentu a minori ad maius použiť aj v prípade, ak súd prijme vyhlásenie obžalovaného

o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. Ba čo viac, obžalovaný tým umožnil prevziať výsledky
dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania
na hlavnom pojednávaní, a zároveň neodvolateľné prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Dôvodompoužitiaanalógiejepodmienenosťmimoriadnehozníženiatrestuobomaprocesnýmiúpravami

na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obvinenému alebo obžalovanému vzdať sa dokazovania na
hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne
znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť, v prípade
vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por. To
znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie

opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude
prichádzať do úvahy len výnimočne. Je namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal
možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri
schválenídohodyovineatreste.AfortioriNajvyššísúduvádza,žekeďžeideouznanievinybezgarancie
alebo predpokladu určitého, pre obžalovaného priaznivého rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne

znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na súdne konanie v plnom
rozsahu, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu. V prípade
pochybností o duplicite pričítania jednej a tej istej skutočnosti ako poľahčujúcej okolnosti a okolnosti,
ktorá zakladá možnosť mimoriadneho zníženia trestu Najvyšší súd uvádza, že je možné prihliadnuť na
dotknuté uznanie viny, ak je spojené s úprimným oľutovaním činu, ako na poľahčujúcu okolnosť, a to

napriek mimoriadnemu zníženiu trestu. Je tomu tak preto, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.
l) TZ integruje aj ďalší obsahový prvok, resp. trest sa mimoriadne znižuje na základe podobnej, ale
kvalitatívne odlišnej okolnosti, t. j. vytvorenia možnosti obžalovaným pre zjednodušený procesný postup
obdobne ako konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Nejde teda o blokáciu z hľadiska ustanovenia
§ 38 ods. 1 Trestného zákona medzi poľahčujúcou okolnosťou a okolnosťou, ktorá podmieňuje uloženie

trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby.“
15. Obhajca ďalej namietal, že ak by okresný súd vzal do úvahy dané okolnosti, dospel by k záveru o
pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v pomere 2:1, čo by síce znamenalo zvýšenie dolnej
hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, no pri aplikácii mimoriadneho zníženia trestu by dolná hranica
trestnej sadzby zostala nezmenenou v porovnaní s tou, ktorú zákonodarca uvádza pre trestný čin

porušovania domovej slobody v § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., teda by sa ustálila v rozmedzí
jeden až päť rokov odňatia slobody.
16. V konečnom návrhu potom obhajca žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.
1 písm. d), písm. e) Tr. por. zrušil vo výroku o treste a buď v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vecprvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie alebo, aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. krajský súd
rozhodol sám rozsudkom tak, že obžalovanému uloží súhrnný trest vo výmere 2 (dva) roky.
17. Aj toto písomne zdôvodnené odvolanie bolo zaslané prokuratúre, tá sa k nemu ku dňu konania

verejného zasadnutia písomne nevyjadrila.
18. Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
5. mája 2022, na ktorý sa osobne dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného sa so
súhlasom obžalovaného nechal zastúpiť advokátskym koncipientom Mgr. L. M. a účasť obžalovaného
bola zabezpečená z ÚVV a ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa

§ 61b Tr. por., pričom obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady.
19. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí na základe vlastnej úvahy doplnil
oboznámením podstatných častí pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn.
0T/212/2020, nakoľko tento spis nebol v konaní pred okresným súdom riadne oboznámený.
20. Z obsahu oboznámeného spisu krajský súd zistil, že vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn.
0T/212/2020 napadla na okresný súd 30. augusta 2018 obžaloba pre skutok spáchaný 29. augusta

2020, právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák. Okresný súd o
tejto obžalobe rozhodol po výsluchu obžalovaného trestným rozkazom vydaným 30. augusta 2020 tak,
že obžalovanému uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr, zák.
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2

písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Po doručení trestného
rozkazu obžalovanému a prokurátorovi sa obe strany vzdali právna na podanie odporu, takže trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 30. augusta 2020.
21. Keďže iné návrhy v tomto smere neboli, krajský súd vyhlásil dokazovanie za skončené a udelil slovo
na konečné návrhy.

22. V rámci konečných návrhov prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného podľa §
319 Tr. por. zamietnuť, Mgr. Rastislav Soldán zotrval na písomne zdôvodnenom odvolaní a konečnom
návrhu tam uvedenom. Obžalovaný v rámci konečného návrhu uviedol, že ku skutku sa priznal, oľutoval
ho, takisto aj poškodený uviedol na súde v záverečnej reči, aby mu bol uložený nízky trest, lebo mu
(obžalovanému) nechcel uškodiť a v ostatnom sa obžalovaný pridržal prednesu svojho obhajcu.

23. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
24. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok
a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti

výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1
Tr.por.krajskýsúdpreskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhovýrokuotreste,akoajsprávnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
25. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v tomto
smere žiadne námietky odvolateľ nemal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil.
26. Pokiaľ ide o konanie, ktoré výroku o treste predchádzalo, okresný súd pochybil, keď ohľadom výroku
o treste vykonal dokazovanie okrem iného len oboznámením fotokópie trestného rozkazu Okresnéhosúdu Galanta z 30. augusta 2020, č. k. 0T/212/2020-70, ktorý je založený vo vyšetrovacom spise, hoci
správne mal pripojiť celý spisový materiál a oboznámiť jeho podstatný obsah.
Krajský súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie R 55/2013, podľa ktorého ak z okolnosti

prejednávaného prípadu a z prechádzajúcich odsúdení obžalovaného vyplýva potreba uloženia
súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.), je okresný súd povinný na hlavnom pojednávaní vykonať dokazovanie
prečítaním podstatného obsahu spisov o predchádzajúcich odsúdeniach, aby aj negatívny záver
okresného súdu o tom, že súhrnný trest nemožno uložiť, mal oporu vo vykonanom dokazovaní na
hlavnom pojednávaní a nevychádzal len zo všeobecných odborných znalostí a úvah okresného súdu

(Uznesenie Krajského súdu v Žiline z 31. januára 2012, sp. zn. 1 To 2/2012 publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2013 pod poradovým číslom 55).
Keďže v ostatnom smere vykonal okresný súd ohľadom výroku o treste dokazovanie dostatočne
a procesne správne a doplnenie dokazovania krajským súdom nebolo spojené s neprimeranými
ťažkosťami, tak krajský súd pochybenie okresného súdu sám napravil tým, že oboznámil podstatnú časť
pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/212/2020.

27. Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o
druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov
uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov,trestzároveň

vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
28. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti

už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.

29. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný

zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
30. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,
varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
31. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí
súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti jeho nápravy.
32. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho

zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice
trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona
spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnejsadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde
iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že páchateľ spáchal viac

trestných činov, čo ale neplatí, ak sa trest ukladá aj s použitím tzv. asperačnej zásady podľa § 41 odsek
2 Trestného zákona.
33. Podľa rovnakých zásad sa postupuje aj pri ukladaní súhrnného trestu, ktorý súd ukladá vtedy,
ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest

za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný
jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným
činom, za ktorý už bol odsúdený. Ak Trestný zákon stanovuje v ustanovení § 42 ods. 1 povinnosť
spravovať sa pri ukladaní súhrnného trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného trestu, jeho
účelom je snaha zabezpečiť, aby bol páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa o všetkých
jeho trestných činoch rozhodovalo v jedinom spoločnom konaní. Súhrnný trest teda nastupuje namiesto

úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch
rozhodovalo v spoločnom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný,
pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol
varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Možno teda zosumarizovať,
že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného (reálneho) súbehu trestných činov, a to len vtedy,

ak bol páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti už odsúdený za predpokladu, že na takéto
odsúdenie je možné prihliadnuť.
34. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom

konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
35. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.

Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže

dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
36. V tomto prípade okresný súd správne obžalovanému uložil súhrnný trest, nakoľko z dokazovania
vyplynulo, že aktuálne súdený skutok obžalovaný spáchal 30. júna 2020, teda skôr, ako mu bol do
vlastných rúk 30. augusta 2020 doručený trestný rozkaz Okresného súdu Galanta z 30. augusta 2020, č.

k. 0T/212/2020-70, právoplatný 30. augusta 2020, ktorým bol odsúdený za skutok spáchaný 29. augusta
2020 právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák. a bol mu uložený podľa § 360 ods. 2 Tr.
zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr, zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
37. Keďže súhrnný trest nesmie byť v zmysle ust. § 42 ods. 1 Tr. zák. miernejší ako trest uložený skorším
rozhodnutím, iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovanému nemohol byť uložený.
Rovnako ani nemohlo byť upustené od uloženie súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák., vzhľadom na
modifikovanú dolnú hranicu trestnej sadzby, ako je uvedené ďalej v texte.

38. Rovnako správne okresný súd ustálil, že zo všetkých štyroch zbiehajúcich sa prečinov je
najprísnejšie trestný prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.,
za ktorý Tr. zák. ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v rozpätí od 1 roka do 5 rokov, preto
správne súhrnný trest ukladal podľa tohto zákonného ustanovenia.
39. Rovnako správne okresný súd u obžalovaného preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností a správne u neho zistil len dve priťažujúce okolnosti, že spáchal viac trestných
činov a že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písm. h), písm. m) Tr. zák.). Poľahčujúce okolnosti ani
krajský súd nezistil. Pri prevahe priťažujúcich okolností správne okresný súd postupom podľa § 38 ods.4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby ust. v § 194 ods. 2 Tr. zák. o jednu tretinu, na 2 roky a
4 mesiace.
40. A pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom uložený súhrnný nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace je uložený na samej dolnej hranici modifikovanej trestnej
sadzby, pričom aj krajský súd ho považuje za trest primeraný a spravodlivý, úmerný ako závažnosti
spáchanej trestnej činnosti, tak aj pomerom obžalovaného, ktorý zodpovedá potrebám generálnej, ako aj
individuálnej prevencie. Takýto trest bude aj podľa názoru krajského súdu dostatočným prostriedkom na
dosiahnutie účelu trestu sledovaného Trestným zákonom a súčasne aj morálne odsúdi obžalovaného

spoločnosťou.
41. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd správne obžalovaného
s použitím ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, keďže obžalovaný 18. apríla 2019 vykonal 3 ročný nepodmienečný trest odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za zločin vydierania vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/161/2016.
42. Odvolacie námietky obžalovaného vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné. Pokiaľ sa obžalovaný v

odvolaní domáhal priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa k trestnej činnosti
priznal a úprimne ju oľutoval, túto mu správne okresný súd nepriznal.
Obžalovaný sa v prípravnom konaní ku trestnej činnosti nepriznával v rozsahu, v akom sa mu kladie
za vinu a na otázku policajta, či svoj čin ľutuje doslovne uviedol, že svoje konanie neľutuje, nakoľko
poškodenému nič nespravil (č. l. 11 vyšetrovacieho spisu).

V konaní pred okresným súdom obžalovaný učinil vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. c) Tr.
por., že nepopiera spáchanie skutku, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal. Podstatné však je, že sa ku
skutku už viac nevyjadril a prítomnému poškodenému sa ani len neospravedlnil. V tomto smere možno
poukázať práve na závery stanoviska NS SR, ktoré cituje obhajca v odvolaní, z ktorých jasne vyplýva, že
treba rozlišovať medzi vyhlásením viny, resp. nepopretím spáchania skutku na strane jednej a priznaním

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. zo strany súdu, keďže táto poľahčujúca okolnosť
vyžaduje nielen priznanie sa k trestnému činu, ale súčasne (kumulatívne) aj jeho úprimné oľutovanie.
Inak vyjadrené, nestačí len v konaní pred súdom realizovať vyhlásenie o vine, resp. vyhlásenie o
nepopretí spáchania skutku, ale na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti sa súčasne vyžaduje, aby
páchateľ svoj čin oľutoval. Dokonca na vyjadrenú ľútosť zákon kladie požiadavku úprimnosti.

V tomto prípade však obžalovaný trestný čin ani len neoľutoval, nieto že by jeho ľútosť na trestnou
činnosťou bola úprimná. Svedčí o tom aj jeho záverečná reč prednesená na okresnom súde, kde uviedol
nasledovné: „Chcel by som zostať na slobode a dostať poslednú šancu, chcem nahradiť škodu, chcem
pracovať. Od uvedeného skutku som poškodeného nijak nekontaktoval, keď ho stretnem náhodou, tak
sa otočím a idem preč. Právom posledného slova uviedol: „Chcem dostať ešte poslednú šancu. Chcem

sa zmeniť a chcem sa liečiť psychológom alebo psychiatrom. Chcem sa zmeniť, chcem mať kľud.“ V
týchto slovách úprimné oľutovanie môže vidieť jedine obhajoba, ktorá sa háji spôsobom, akým uzná za
vhodné, nie však objektívny pozorovateľ.
Napriek uvedenému by krajský súd zvažoval priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti, ak by úprimnú ľútosť
obžalovaný prejavil dodatočne aspoň na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu. Ani tu však úprimnú

ľútosť nad spáchanou trestnou činnosťou nevyjadril, ani len v náznakoch.
43. Pokiaľ sa obžalovaný v odvolaní domáhal za zrealizované vyhlásenie o nepopretí skutku
mimoriadneho zníženia trestu s použitím ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam v zmysle
Stanoviska č. 44/2017 trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017,
sp. zn. Tpj 55/2016, tento postup podľa názoru krajského súdu najmä vzhľadom na osobu obžalovaného

ako recidivistu trestnej činnosti, ktorého ani nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré dosiaľ vykonal,
od páchania ďalšej trestnej činnosti neodradili, neprichádzal do úvahy. Trest uložený obžalovanému nie
je neprimerane prísny a prípadným trestom kratšieho trvania (resp. mimoriadne zníženým trestom) by
sa podľa názoru krajského súdu u obžalovaného nenaplnil účel trestu ani z hľadiska individuálnej, ani z
hľadiska generálnej prevencie a nebol by dostatočný ani z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti.

44. Výrok o ochrannom dohľad krajský súd nepreskúmaval, nakoľko ho obžalovaný nenapadol
odvolaním.
45. S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. na verejnom zasadnutí
zamietol.

46. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Trestného poriadku).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.