Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 23, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/87/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311203252
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6311203252.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcov:
1/ W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., O. Y. I. č. XX, 2/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., O. Y. I.
č. XX (zdržujúci sa v Z., N. č. X), a 3/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., O. Y. I. č. XX, zastúpených
JUDr. Petrom Šramkom, advokátom so sídlom v Brezne, Štúrova č. 51 (žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú právni
nástupcovia pôvodného žalobcu 1/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v Z., O. Y. I. č. XX, ktorý
zomrel dňa XX.XX.XXXX, a pôvodnej žalobkyne 2/ W. N., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v
Z., O. Y. I. č. XX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX), proti žalovaným: 1/ L. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom v K., W. č. XXXX/XX, v skutočnosti bytom v Z., O. Y. I. č. XX, a 2/ Y. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom v Z., J. F.. XX/XX, v skutočnosti bytom v Z., O. Y. I. č. XX, zastúpeným JUDr. Rudolfom
Gunišom,advokátomsosídlomvBrezne,Kiepkač.80(žalovaní1/a2/súprávninástupcoviapôvodných
žalovaných1/V.Z.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomvI.Z.,B.č.XXX,a2/N.Z.,rod.H.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom v I. Z., B. č. XXX), o určenie vlastníckeho práva k bytu a o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,
o odvolaní pôvodných žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 4C/99/2011-393 zo
dňa 16.03.2017, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že u r č u j e, že do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov V. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a W. N., rod. I.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, patrí byt č. XX vo vchode XX na X. poschodí
bytového domu súp. č. XXXX postaveného na pozemkoch parc. č. N. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX/XX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach
domu o veľkosti XXXX/XXXXXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemkoch o veľkosti XXXX/
XXXXXXX, zapísaný na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. Z. a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcov z
a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku pôvodných žalobcov 1/
(V. N.) a 2/ (W. N.) tak, že žalobu žalobcov zamietol (prvý výrok) a žalobcom uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne nahradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súdny
úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (druhý výrok).1.2 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa pôvodní žalobcovia
1/ a 2/ domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2010, vklad ktorej do katastra
nehnuteľností bol bývalou Správou katastra Brezno povolený pod zn. V XXXX/XXXX zo dňa 24.11.2010

(ďalej aj „sporná kúpna zmluva“ alebo „sporná zmluva“), resp. určenia, že sporná kúpna zmluva bola
zrušená odstúpením od zmluvy zo dňa 20.05.2011 a súčasne určenia, že sú v režime bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v celosti vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX v k.ú. Z. a to bytu
č. XX vo vchode č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu o
veľkosti XXXX/XXXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku N. parcela č.

XXX/X, X, X, X, X, X a XX na ulici O. Y. I. č. XXXX/XX v Z. (ďalej aj „sporný byt“). Po vykonanom
dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že na požadovanom určení majú žalobcovia naliehavý
právny záujem. Ďalej však dospel súd prvej inštancie k záveru, že neboli preukázané dôvody neplatnosti
spornej kúpnej zmluvy, na ktoré poukazovali žalobcovia v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
to, že kúpna zmluva ako právny úkon nebol urobený vážne a slobodne, ako aj v zmysle ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka a to, že tento právny úkon svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu,

resp. ho obchádza a prieči sa dobrým mravom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná
kúpna zmluva bola uzavretá slobodne a vážne a žalobcov do jej podpisu nikto nenútil. Súd prvej
inštancie vyhodnotil, že v prípade predmetnej kúpnej zmluvy ide o perfektný právny úkon, ktorý má
všetky náležitosti stanovené zákonom na to, aby bol platný a tento úkon svojím obsahom ani účelom
neodporuje zákonu. Súd prvej inštancie mal súčasne preukázané, že kúpna cena v sume 46.000,- €

bola žalobcom ako predávajúcim zo strany žalovaných ako kupujúcich odovzdaná v hotovosti. Nakoľko
kúpna cena bola žalobcom riadne zaplatená, nebol na ich strane daný ani právny dôvod na odstúpenie
od predmetnej kúpnej zmluvy. Preto k zrušeniu kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť ani na základe tvrdeného
odstúpenia od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
žalobu žalobcov na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k spornému bytu

ako nedôvodnú zamietol.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 588, § 589, § 34, § 37 ods. 1, § 39, §
48 ods. 1 a ods. 2, § 457 Občianskeho zákonníka ako aj s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; o trovách konania rozhodol podľa §

255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešným žalovaným priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 04.04.2017 (č.l. 429-430 spisu). Rozsudok súdu prvej
inštancie napadli v celom rozsahu; vyjadrili názor, že súd prvej inštancie pochybil, pretože pred
vyhlásením rozhodnutia neuviedol predbežné právne posúdenie veci podľa § 181 ods. 2 C.s.p.

a súčasne napriek rozsahu odôvodnenia rozsudku (31 strán) konkrétnemu odôvodneniu výroku o
zamietnutí žaloby sa venuje v podstate len v troch odsekoch (101, 102 a 103) odôvodnenia, preto
napadnutý rozsudok považovali za nedostatočne odôvodnený, nepresvedčivý a nepreskúmateľný.
Zdôraznili, že sa nestotožňujú s výrokom napadnutého rozsudku ani s jeho odôvodnením. Nesúhlasili
s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, ktorý odstúpenie od spornej kúpnej zmluvy

realizované oznámením zo dňa 20.05.2011 považoval len za výzvu na zaplatenie kúpnej ceny;
argumentovali, že každý právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a zákon nestanovuje
osobitné náležitosti odstúpenia od zmluvy, preto ich právny úkon je nutné vykladať tak, že týmto podaním
poskytli žalovaným primeranú dodatočnú lehotu 15 dní na zaplatenie a po jej márnom uplynutí odstupujú
od kúpnej zmluvy, teda márnym uplynutím poskytnutej dodatočnej lehoty nastupujú účinky odstúpenia

od kúpnej zmluvy; navyše ak by aj ich podanie bolo vyhodnotené ako výzva na zaplatenie, v priebehu
konania prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu produkovali ďalšie hmotnoprávne úkony,
z ktorých je zjavný ich úmysel a vôľa odstúpiť od kúpnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny, keď
ide napr. o podanie zo dňa 14.12.2011 alebo podanie zo dňa 09.05.2012; súčasne je zrejmé, že žalovaní
v priebehu konania nespochybnili ich úmysel odstúpiť od kúpnej zmluvy a nespochybnili ani doručenie

samotnej výzvy s oznámením o odstúpení od zmluvy zo dňa 20.05.2011. Poukázali na to, že súd prvej
inštancie vykonal v priebehu konania rozsiahle dokazovanie najmä ohľadne zaplatenia kúpnej ceny,
ktorá skutočnosť bola medzi stranami od začiatku konania sporná, preto je prekvapivá zmena právneho
posúdenia a odôvodnenie zamietnutia žaloby v tom zmysle, že súd síce vykonával dokazovanie ohľadnezaplatenia, či nezaplatenia kúpnej ceny, ale „toto dokazovanie nemá žiadny význam“ a súd prvej
inštancie toto dokazovanie „nijako nevyhodnotil a ani sa ním nezaoberal“; takéto rozhodnutie považovali
za absolútne nezákonné, nepresvedčivé a nesprávne ako aj v príkrom rozpore s procesnými zásadami

vyjadrenými najmä v článku 2, 3 a 17 Civilného sporového poriadku, pretože otázka zaplatenia kúpnej
ceny podľa spornej kúpnej zmluvy bola rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej aj podľa zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu, čo súd prvej inštancie bezdôvodne nerešpektoval. Na základe uvedeného
sa domáhali zmeny napadnutého rozsudku v zmysle vyhovenia žalobe v plnom rozsahu.

2.2 Pôvodní žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 24.05.2017 (č.l. 441-442 spisu) k odvolaniu pôvodných
žalobcov prostredníctvom svojej vtedajšej právnej zástupkyne uviedli, že sa s ním nestotožňujú a
nesúhlasia s ním; podrobne argumentovali, že sporná kúpna zmluva predstavuje platný právny úkon a z
ich strany došlo aj k riadnemu zaplateniu dojednanej kúpnej ceny; zdôraznili, že pôvodní žalobcovia sa
voči nim nikdy nedomáhali zaplatenia kúpnej ceny podľa spornej kúpnej zmluvy a to ani súdnou cestou;
vyjadrili názor, že zo strany pôvodných žalobcov nedošlo ani k platnému odstúpeniu od spornej kúpnej

zmluvy pre neexistenciu dôvodov, ktoré by pôvodných žalobcov oprávňovali na platné odstúpenie od
zmluvy; na základe uvedeného navrhli potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ v replike zo dňa 12.06.2017 (č.l. 448 spisu) prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedli, že pokiaľ žalovaní tvrdia, že kúpna cena mala byť zaplatená opomínajú

skutočnosť, že dôkazné bremeno o úhrade kúpnej ceny zaťažuje práve ich, pričom toto bremeno v
konaní pred súdom prvej inštancie neuniesli; skutočnosť, že sa nikdy nedomáhali zaplatenia kúpnej
ceny je právne irelevantná a nemôže byť dôkazom o jej úhrade; navyše žalovaných vyzvali k úhrade
kúpnej ceny prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom títo až teraz tento úkon spochybňujú;
v ostatnom rozsahu žalobcovia zopakovali svoju odvolaciu argumentáciu ohľadne platnosti odstúpenia

od spornej kúpnej zmluvy.

2.4 Pôvodní žalovaní 1/ a 2/ v duplike zo dňa 06.07.2017 (č.l. 457-458 spisu) k replike pôvodných
žalobcov prostredníctvom svojej vtedajšej právnej zástupkyne zopakovali svoju argumentáciu ohľadne
platnosti spornej kúpnej zmluvy; uviedli, že kúpnu cenu podľa spornej kúpnej zmluvy zaplatili riadne

a včas, keď v tomto smere poukázali na svoje výpovede ako aj výpoveď svedka V. Z. st., od ktorého
pochádzali finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny a svedka V. B., ktorý bol svedkom prevzatia
finančných prostriedkov medzi zmluvnými stranami spornej kúpnej zmluvy; v ostatnom rozsahu pôvodní
žalovaní zopakovali svoju argumentáciu ohľadne nesplnenia podmienok na odstúpenie od spornej
kúpnej zmluvy.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore odvolací súd na pojednávaní dňa 23.03.2022 zopakoval a doplnil
dokazovanie listinnými dôkazmi (§ 384 ods. 1 a 3 C.s.p.), nakoľko súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; v dôsledku vykonaného dokazovania
v odvolacom konaní nebol odvolací súd viazaný skutkovým stavom vyplývajúcim z dokazovania tak, ako
ho podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax

(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2

C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Z obsahu spisu vyplýva, že konanie v prejednávanom spore začalo dňa 18.05.2011 doručením
žaloby na súd a ide o majetkový spor (určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k bytu a určenie vlastníckeho práva k bytu); pôvodná žalobkyňa 2/ zomrela dňa 17.05.2017 bez
zanechania závetu alebo listiny o vydedení, t.j. skôr ako sa konanie právoplatne skončilo; konanieo dedičstve po pôvodnej žalobkyni 2/ (poručiteľke) bolo vedené na Okresnom súde Brezno pod sp.
zn. 1D/185/2017 a skončilo vydaním uznesenia č.k. 1D/185/2017-31 zo dňa 11.09.2017 o zastavení
konaniaprenemajetnosťporučiteľky,keďuznesenienadobudloprávoplatnosťdňa11.10.2017;právnymi

nástupcami po pôvodnej žalobkyni 2/ sú jej zákonní dedičia: 1/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z.,
O. Y. I. č. XX (t.j. súčasný žalobca 1/; manžel), 2/ W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., O. Y. I. č. XX
(syn), 3/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., O. Y. I. č. XX (zdržujúci sa v Z., N. č. 3; syn), a 4/ G. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., O. Y. I. č. XX (syn), každý z nich v jednej štvrtine; preto odvolací súd
uznesením č.k. 17Co/334/2017-483 zo dňa 20.11.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s uvedenými

dedičmi pôvodnej žalobkyne 2/ podľa § 63 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.; pri rozhodovaní
o pokračovaní v konaní nebolo právne významné, že konanie o dedičstve po pôvodnej žalobkyni 2/ bolo
právoplatne skončené zastavením konania pre nemajetnosť; podľa § 65 ods. 1 C.s.p. právni nástupcovia
pôvodnej žalobkyne 2/ podľa § 63 a § 64 prijali stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho
predchodcu.

4.3 Z obsahu spisu vyplýva, že konanie v prejednávanom spore začalo dňa 18.05.2011 doručením
žaloby na súd a ide o majetkový spor (určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k bytu a určenie vlastníckeho práva k bytu); pôvodný žalobca 1/ zomrel dňa 09.12.2020 bez
zanechania závetu alebo listiny o vydedení, t.j. skôr ako sa konanie právoplatne skončilo; konanie o
dedičstve po pôvodnom žalobcovi 1/ (poručiteľovi) bolo vedené na Okresnom súde Brezno pod sp.

zn. 8D/448/2020 a skončilo vydaním uznesenia č.k. 8D/448/2020-43 zo dňa 16.03.2021 o zastavení
konania pre nemajetnosť poručiteľa, keď uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2021; právnymi
nástupcami po pôvodnom žalobcovi 1/ sú jeho zákonní dedičia: 1/ W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z.,
O. Y. I. č. XX (syn), 2/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., O. Y. I. č. XX (zdržujúci sa v Z., N. č. 3; syn),
a 3/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., O. Y. I. č. XX (syn), každý z nich v jednej tretine; preto odvolací

súd uznesením č.k. 11Co/87/2020-812 zo dňa 26.10.2021 rozhodol o pokračovaní v konaní s uvedenými
dedičmi pôvodného žalobcu 1/ podľa § 63 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.; pri rozhodovaní o
pokračovaní v konaní nebolo právne významné, že konanie o dedičstve po pôvodnom žalobcovi 1/ bolo
právoplatne skončené zastavením konania pre nemajetnosť; podľa § 65 ods. 1 C.s.p. právny nástupca
podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.

4.4.1Protinapadnutémurozsudkusúduprvejinštanciepodalipôvodnížalobcovia1/a2/dňa04.04.2017
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie zo dňa 04.04.2017; pôvodný žalobca 1/ zomrel
dňa 09.12.2020 a pôvodná žalobkyňa 2/ zomrela dňa 17.05.2017, pričom v obidvoch prípadoch odvolací
súdosobitnýmiuzneseniamič.k.17Co/334/2017-483zodňa20.11.2018ač.k.11Co/87/2020-812zodňa

26.10.2021rozhodolopokračovanívkonanísichprávnyminástupcami;opodanomodvolanípôvodných
žalobcov 1/ a 2/ rozhodol odvolací súd najskôr rozsudkom č.k. 17Co/334/2017-529 zo dňa 29.05.2019,
ktorým rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Na základe sťažnosti žalobcov Ústavný súd Slovenskej
republiky nálezom č.k. III. ÚS 120/2020-49 zo dňa 19.08.2020 (právoplatným dňa 05.11.2020) zrušil
uvedený rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože dospel k záveru, že

vykonaným dokazovaním nebola preukázaná vôľa zmluvných strán na uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa
08.11.2010 a vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani riadne zaplatenie kúpnej ceny; súčasne
vyslovil, že na preukázanie vierohodnosti svedka je súd oprávnený vykonať dokazovanie z úradnej
povinnosti (ex offo).

4.4.2 Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie
konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec
znova prerokovať a rozhodnúť; v tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného

súdu; nález ústavného súdu v prejednávanom spore (ale aj vo všeobecnosti) je vertikálny precedens
s kasačnou záväznosťou, kde „vyšší“ orgán prikazuje „nižšiemu“ ako má vo veci ďalej postupovať a
rozhodnúť; orgán verejnej moci (súd) je po náleze ústavného súdu povinný ho vykonať a riadiť sa
ním pri prerokovávaní a rozhodovaní vo veci; vec musí rozhodnúť či posúdiť tak, ako mu ústavný súd
prikázal; orgán verejnej moci má v tomto smere ústavnú povinnosť a nemôže názor ústavného súdu

modifikovať alebo vec rozhodnúť inak, ako mu prikázal ústavný súd, hoci by ho k tomu mohli viesť dobré
dôvody; vertikálny precedens a kasačná záväznosť rozhodnutia ústavného súdu nedovoľuje orgánu
verejnej moci zohľadniť nič (ani argument o nezávislosti sudcu, či súdnej moci nie je relevantný), čo
by mohlo viesť k nerešpektovaniu nálezu ústavného súdu; ide o status rozhodnutia (vydal ho ústavnýsúd) a nie o jeho správnosť či spravodlivosť; jedinou prípustnou výnimkou z kasačnej záväznosti
je zmena faktických okolností (skutkového stavu) prípadu od vydania nálezu a času rozhodovania
orgánu verejnej moci; orgán verejnej moci (súd) má v tomto smere ústavnú povinnosť a nemôže názor

ústavného súdu modifikovať alebo vec rozhodnúť inak, ako mu prikázal ústavný súd (porovnaj napríklad
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/99/2019 zo dňa 23.09.2020 alebo sp.
zn. 6Cdo/28/2021 zo dňa 25.11.2021).

4.5 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec v rozsahu

odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a po
vykonaní odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.6.1 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.6.2 Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

4.6.3 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

4.7 Podľa obsahu spisu z doterajšieho priebehu konania vyplýva, že (1) v prejednávanom spore sa
pôvodní žalobcovia 1/ V. N. a 2/ W. N. voči pôvodným žalovaným 1/ V. Z. a 2/ N. Z. po pripustení
zmeny žaloby domáhali určenia, že kúpna zmluva zo dňa 08.11.2010 je absolútne neplatná a určenia

vlastníctva v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) k bytu č. XX vo vchode
XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX postaveného na pozemkoch súp. č. N. XXX/X, X,
X, X, X, X, XX zapísaného na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. Z. spolu so spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj na pozemku v obidvoch prípadoch o veľkosti
XXXX/XXXXXXX alternatívne určenia, že kúpna zmluva zo dňa 08.11.2010 bola zrušená odstúpením

od zmluvy zo dňa 20.05.2011 a určenia vlastníctva v režime BSM k bytu č. XX vo vchode XX na X.
poschodí bytového domu súp. č. XXXX postaveného na pozemkoch súp. č. N. XXX/X, X, X, X, X, X,
XX zapísaného na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. Z. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a zariadeniach domu ako aj na pozemku v obidvoch prípadoch o veľkosti XXXX/XXXXXXX, (2)
rozsudkom zo dňa 05.12.2013 súd prvej inštancie žalobu pôvodných žalobcov zamietol; na ich odvolanie

odvolací súd uznesením zo dňa 31.03.2015 uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; (3) rozsudkom zo dňa 16.03.2017 súd prvej inštancie žalobu
pôvodných žalobcov opätovne zamietol, keď aj po doplnení dokazovania dospel k záveru, že sporná
kúpna zmluva je platná a kúpna cena bola riadne zaplatená; na odvolanie pôvodných žalobcov odvolací
súd rozsudkom zo dňa 29.05.2019 uvedený rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; (4) nálezom sp. zn.

III. ÚS 120/2020 zo dňa 19.08.2020 ústavný súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 29.05.2019,
pretože dospel k záveru, že nebola preukázaná vôľa zmluvných strán na uzavretí kúpnej zmluvy zo
dňa 08.11.2010 a nebolo preukázané ani zaplatenie kúpnej ceny; súčasne vyslovil, že na preukázanie
vierohodnosti svedka je súd oprávnený vykonať dokazovanie z úradnej povinnosti (ex offo); (5) z dôvodu
úmrtia pôvodnej žalobkyne 2/ dňa 17.05.2017 a pôvodného žalobcu 1/ dňa 09.12.2020 odvolací súd

osobitnými uzneseniami zo dňa 20.11.2018, resp. zo dňa 26.10.2021 rozhodol o pokračovaní v konaní
s ich právnymi nástupcami (žalobcami 1/ až 3/); (6) v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k spornému
bytu v priebehu konania odvolací súd súčasne osobitným uznesením zo dňa 26.10.2021 pripustil zmenu
strán na strane žalovaných (vstup súčasných žalovaných do konania).

4.8 V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že po zrušení predchádzajúceho rozsudku
súdu prvej inštancie a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie bolo potrebné postupovať v
zmysle § 390 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak (a) rozhodnutie súdu prvej
inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a (b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie; v tomto

prípade preto nebolo možné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie opätovne zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali určenia
neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, resp. určenia, že sporná kúpna zmluva bola zrušená odstúpením
od nej a súčasne určenia, že sú vlastníkmi sporného bytu v režime bezpodielového spoluvlastníctvamanželov (BSM); súd je aj po smrti pôvodných žalobcov 1/ a 2/ viazaný pôvodnou žalobou (§ 216
ods. 1 C.s.p.), ku zmene ktorej nedochádza samotným pokračovaním v konaní so žalobcami 1/ až
3/ ako dedičmi pôvodných žalobcov; v súvislosti s úmrtím pôvodných žalobcov však neprichádza do

úvahy určenie, že pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporného bytu, pretože
ich bezpodielové spoluvlastníctvo smrťou pôvodnej žalobkyne 2/ zaniklo (§ 148 ods. 1 Občianskeho
zákonníkavspojenís§21ods.1Zákonaorodine);obstáťpretomôželenžalobaourčenie,žespornýbyt
patril do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva pôvodných žalobcov 1/ a 2/ ako manželov, ktorú
zmenu možno v tejto procesnej fáze konania dosiahnuť len zmenou žaloby (§ 140 C.s.p.); v odvolacom

konaní však už nemožno žalobu meniť (§ 371 C.s.p.); súčasne v prejednávanom spore už nemožno
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
390 C.s.p.); preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné posudzovať žalobu z obsahového
hľadiska v zmysle, že pokiaľ sa pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ žalobou domáhali určenia, že sú bezpodieloví
spoluvlastníci sporného bytu, smrťou pôvodnej žalobkyne 2/ a následne aj pôvodného žalobcu 1/
sa obsahovo nič nezmenilo, pretože určenie, že sporný byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva

žalobcov 1/ a 2/ ako manželov predstavuje obsahovo prakticky zhodný nárok; opačný (formálny) prístup
bypredstavovalstratusporuzpohľadužalobcovlenzprocesnýchdôvodov,čobyodvolacísúdvzhľadom
na nemožnosť riešenia procesnej situácie iným spôsobom (napr. zrušením napadnutého rozhodnutia)
považoval za zjavne nespravodlivé; bez významu podľa odvolacieho súdu nie je ani skutočnosť, že
v čase začatia konania bola žalobná žiadosť formulovaná správne (určenie vlastníctva), pričom podľa

ustálenej súdnej praxe prichádza do úvahy zamietnutie žaloby v prípade nesprávnej žalobnej žiadosti
(určenie vlastníctva namiesto určenia do dedičstva), ktorá nesprávnosť bola zrejmá už v čase začatia
konania; z tohto pohľadu odvolací súd za zmenu žaloby nepovažoval ani podanie žalobcov zo dňa
22.03.2022(č.l.911spisu);zuvedenýchdôvodovpristúpilodvolacísúdkvecnémuposúdeniusprávnosti
napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

4.9 Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia majú naliehavý
právny záujem podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016
na požadovanom určení neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, resp. na požadovanom určení, že sporná
kúpna zmluva bola zrušená odstúpením od zmluvy. V súčasnosti už tento určovací obsah žaloby nie

je prípustný (§ 137 písm. d/ C.s.p.). Vzhľadom na intertemporálne súvislosti (§ 470 ods. 2 prvá veta
C.s.p.) však bolo potrebné aj po 01.07.2016 danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení posudzovať podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016.
Nakoľko v prejednávanom spore bolo predmetom konania aj určenie vlastníckeho práva k spornému
bytu, bolo by nadbytočné osobitným výrokom určovať požadované právne skutočnosti (t.j. neplatnosť

spornej kúpnej zmluvy, resp. neexistenciu spornej kúpnej zmluvy), pretože tieto tvoria len prejudiciálne
otázky vo vzťahu k výroku o určení vlastníckeho práva k spornému bytu a pri rozhodovaní o dôvodnosti
o žaloby v tomto rozsahu ich súd musí nevyhnutne posudzovať; na požadovanom určení neplatnosti
spornejkúpnejzmluvy,resp.napožadovanomurčení,žespornákúpnazmluvabolazrušenáodstúpením
od zmluvy, preto nemali žalobcovia naliehavý právny záujem; z tohto dôvodu odvolací súd žalobu

žalobcov v časti o určenie, že sporná kúpna zmluva je neplatná, resp. v časti, že sporná kúpna zmluva
bola zrušená odstúpením od zmluvy zamietol.

4.10.1 Na prejednanie veci samej nariadil odvolací súd pojednávanie na deň 23.03.2022, na ktorom vec
prejednal v prítomnosti právneho zástupcu žalobcov, právneho zástupcu žalovaných a žalovanej 2/.

4.10.2 Na odvolacom pojednávaní zopakoval a doplnil odvolací súd dokazovanie listinnými dôkazmi
(podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.03.2022), z ktorých pri viazanosti nálezom ústavného súdu
(body 4.4.1 a 4.4.2 odôvodnenia) ustálil skutkový stav, podľa ktorého pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ s
úmyslom vyriešenia finančných problémov uzavreli s pôvodnými žalovanými 1/ a 2/ kúpnu zmluvu zo

dňa 08.10.2010, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k spornému bytu pôvodných žalobcov
za dohodnutú kúpnu cenu v sume 46.000,- €, ktorá mala byť podľa zmluvy vyplatená pôvodným
žalobcom pri jej podpise; ako sprostredkovateľ uzavretia kúpnej zmluvy vystupoval svedok V. B.,
ktorý pôvodných žalobcov ubezpečoval, že uzavretie kúpnej zmluvy je nevyhnutné na vyriešenie ich
finančných problémov, pričom po ich vyriešení im bude byt vrátený; pôvodní žalovaní 1/ a 2/ pred

uzavretímspornejkúpnejzmluvynevykonaliohliadkuspornéhobytu;kpodpisuspornejkúpnejzmluvyzo
strany pôvodných žalobcov došlo dňa 08.11.2010 u notára, pričom k overeniu ich podpisov došlo o 13:27
hod.; dňa 08.11.2010 uhradil svedok V. B. dlh pôvodných žalobcov u spoločnosti G. P. a Y., a.s. v sume
11.250,-€,ktorývznikolnazákladezmluvyoúvereč.XXXXXzodňa06.12.2006;vobdobíod01.01.2010do 31.12.2010 bola ako užívateľ sporného bytu evidovaná uvedená spoločnosť; dňa 08.11.2010 došlo
k úhrade nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu s príslušenstvom spolu v sume 3.957,28 €; dňa
08.11.2010 zaplatil svedok V. B. pôvodným žalobcom sumu 500,- €; vklad vlastníckeho práva v prospech

pôvodných žalovaných na základe spornej kúpnej zmluvy bol povolený dňa 24.11.2010, pričom konanie
o vklade vlastníckeho práva zabezpečoval svedok V. B., ktorý zaplatil aj príslušný správny poplatok;
podľa výsledku lustrácie v registroch Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa mal svedok V. B. v
období rokov 2011 až 2016 dopustiť 62 skutkov, pre ktoré bolo proti svedkovi vedené trestné stíhanie a
vznesené obvinenie pre spáchanie zločinu podvodu, pričom v konaní vedenom pred Okresným súdom

Žilina sp. zn. 29T/57/2015 došlo rozsudkom zo dňa 02.06.2016 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žiline č.k. 3To/76/2016-1214 zo dňa 08.09.2016 aj k právoplatnému odsúdeniu svedka V. B. za
spáchaniezločinupodvoduspolupáchateľstvomnaobdobnomskutkovomzákladeakovprejednávanom
spore (prísľub dlžníkovi na vybavenie úveru a riešenia dlhov s podmienkou prevodu bytu dlžníka na
inú osobu, tzv. investora, pričom nedošlo k úhrade kúpnej ceny, ktorej značnú časť si neoprávnene
ponechalsvedokV.B.);dňa04.10.2019boldokatastranehnuteľnostípovolenývkladvlastníckehopráva

v prospech W. T. na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu V-XXXX/XXXX uzavretej s pôvodnými
žalovanými; zmluvou o prevode vlastníctva bytu V-XXXX/XXXX zo dňa 25.10.2019 previedol W. T.
vlastnícke právo k spornému bytu na žalovaných 1/ a 2/, pričom vklad vlastníckeho práva bol v prospech
nich povolený dňa 27.11.2019.

4.10.3 Z vykonaného dokazovania a jeho doplnenia na odvolacom pojednávaní vyplynul záver, že
pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ na jednej strane ako predávajúci a žalovaní 1/ a 2/ ako kupujúci na strane
druhej neuzavreli spornú kúpnu zmluvu vážne, čo vyplynulo najmä zo skutočnosti, že ich jednoznačnou
vôľou nebol prevod vlastníckeho práva k spornému bytu, ale len získanie finančných prostriedkov
na úhradu dlhov, pričom zo strany svedka V. B. boli ubezpečovaní, že prevod vlastníckeho práva

je nevyhnutný na vyriešenie ich nepriaznivej finančnej situácie, dokonca sa svedok vyjadril, že bez
uzavretia kúpnej zmluvy nemôže dôjsť k vyriešeniu ich finančnej situácie; prejav vôle pôvodných
žalobcov vyjadrený a zachytený v spornej kúpnej zmluve je teda zjavne v rozpore so skutočnou vôľou
pôvodných žalobcov, keď aj podľa ústavného súdu „skutočnosť, že sťažovatelia (t.j. pôvodní žalobcovia)
zmluvu a dodatok k nej riadne podpísali, nevypovedá nič o náležitostiach vôle ako materiálnej stránke

právneho úkonu“; vôľa pôvodných žalobcov tak jednoznačne nebola zameraná na prevod vlastníckeho
práva k spornému bytu za dohodnutú kúpnu cenu, ale len na získanie finančných prostriedkov na
vyplatenie dlhov bez straty vlastníckeho práva k spornému bytu ako ich obydliu; verziu pôvodných
žalobcov a ich skutkové tvrdenia ohľadne pohnútka na uzavretie spornej kúpnej zmluvy podporujú aj
dokazovaním zistené skutočnosti ohľadne následného vyplatenie ich dlhov vo vzťahu k nebankovej

spoločnosti a bytovému družstvu; nedostatok riadnej vôle pôvodných žalobcov na uzavretí spornej
kúpnej zmluvy spôsobuje jej absolútnu neplatnosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

4.10.4 Pôvodným žalovaným sa navyše nepodarilo preukázať, že mali od počiatku úmysel zaplatiť
pôvodným žalobcom kúpnu cenu podľa spornej zmluvy v sume 46.000,- €, pričom aj podľa ústavného

súdu „poskytnutie ochrany strane, ktorá by zamlčala svoju skutočnú vôľu (v konkrétnom prípade
spočívajúcu údajne v nadobudnutí bytu „pod cenu“, resp. bez úplného vyplatenia dohodnutej kúpnej
ceny), naráža na všeobecný právny princíp, podľa ktorého sa výkonu práva, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi, ochrana neposkytuje; rozpor s dobrými mravmi spôsobuje teda situácia, keď nevyplatenie
kúpnej ceny bolo úmyslom kupujúceho už pri podpise zmluvy; z dokazovania vyplýva záver, že pôvodní

žalovaní a svedok V. B. postupovali vo vzťahu k pôvodným žalobcom koordinovane, čo vyplýva
najmä zo skutočnosti, že svedok V. B. sprostredkoval uzavretie spornej kúpnej zmluvy s pôvodnými
žalobcami, riešil vyplatenie časti ich dlhov v nebankovej spoločnosti a bytovom družstve, zabezpečoval
aj administratívu vo vzťahu k vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa spornej
kúpnej zmluvy, keď platil aj správny poplatok za podanie návrhu na vklad, ktoré činnosti by neboli

možné bez dohovoru s pôvodnými žalovanými; svedok V. B. súčasne svojou výpoveďou výrazne
podporoval skutkové tvrdenie pôvodných žalovaných ohľadne okolností uzavretia spornej kúpnej zmluvy
a najmä tvrdeného spôsobu vyplatenia kúpnej ceny zo strany pôvodných žalovaných pôvodným
žalobcom, ktoré sa malo odohrať dňa 08.11.2010 v motorovom vozidle tohto svedka pred podpisom
spornej kúpnej zmluvy; výpoveď uvedeného svedka však odvolací súd vyhodnotil ako nevierohodnú,

pričom vierohodnosť svedka vyvracajú viaceré okolnosti, konkrétne (1) zrejmá prepojenosť svedka na
pôvodných žalovaných, pre ktorých vybavoval všetky záležitosti spojené s uzavretím spornej kúpnej
zmluvy a (2) trestná činnosť svedka (podvod), za ktorú bol právoplatne odsúdený rozsudkom zo dňa
02.06.2016 na obdobnom skutkovom základe ako v prejednávanom spore (t.j. prísľub dlžníkovi navybavenie úveru a riešenia dlhov s podmienkou prevodu bytu dlžníka na inú osobu, tzv. investora, pričom
nedošlo k úhrade kúpnej ceny, ktorej značnú časť si neoprávnene ponechal svedok), súčasne svedok
V. B. je aj v súčasnosti trestne stíhaný za viac ako 60 skutkov z obdobia rokov 2011 až 2016, pre ktoré

boli svedkovi vznesené obvinenia pre spáchanie zločinov podvodu; navyše z výpovede svedka vyplynuli
aj nezrovnalosti, ktoré spolu s ostatnými dôkazmi podstatne oslabujú vierohodnosť jeho výpovede a
to najmä skutočnosť, že podľa výpovede svedka V. B. (a pôvodných žalovaných) malo k vyplateniu
kúpnej ceny a podpisu spornej kúpnej zmluvy dôjsť dňa 08.11.2010 v ranných hodinách, pričom podľa
správy notára, ktorý overoval pravosť podpisov pôvodných žalovaných, k tomu došlo až dňa 08.11.2010

o 13:27 hod. (t.j. v poobedných hodinách); za dôkaz o vyplatení kúpnej ceny nemôže bez ďalšieho
slúžiť ani samotný text spornej kúpnej zmluvy, keď podľa skutkových tvrdení strán mala byť kúpna cena
odovzdaná dňa 08.11.2010 v hotovosti zo strany pôvodného žalovaného 1/ v osobnom motorovom
vozidle v prítomnosti svedka V. B. a následne malo dôjsť k podpisu spornej kúpnej zmluvy na notárskom
úrade notára V.. W. H. v Z., kým podľa znenia článku II spornej kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena
zaplatená „pri podpise kúpnej zmluvy k rukám predávajúcich, ktorí ich prevzatie potvrdzujú podpisom

tejto kúpnej zmluvy“, keď z uvedeného vyplýva jednoznačný rozpor v skutkových zisteniach v tom
smere, že podľa tvrdenia samotných pôvodných žalovaných (podporeného výpoveďou svedka V. B.)
mala byť kúpna cena zaplatená pred podpisom spornej kúpnej zmluvy, kým podľa textu spornej kúpnej
zmluvy mala byť kúpna cena zaplatená pri jej podpise (čo tiež z dokazovania nevyplýva); navyše ako
zdôraznil ústavný súd podľa výpovede pôvodného žalovaného 1/ malo od vyplatenia sumy do podpisu

zmluvy ubehnúť 10 minút, keď podľa svedka V. B. mali v osobnom motorovom vozidle stráviť 30 minút
až 45 minút (rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 16.03.2017, body 26 a 34 odôvodnenia); verzia
priebehu skutkového deja zo strany pôvodných žalobcov sa tak v podstatných okolnostiach líši od verzie,
ktorú predostreli pôvodní žalovaní spolu so svedkom V. B., pričom práve na pôvodných žalovaných
zaťažovalo v spore dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení; vôľa pôvodných žalovaných tak

od počiatku nebola zameraná na zaplatenie kúpnej ceny za sporný byt pôvodných žalobcov; nedostatok
vôle pôvodných žalovaných na zaplatení kúpnej ceny spôsobuje absolútnu neplatnosť spornej kúpnej
zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).

4.10.5 V spornej kúpnej zmluve bola dojednaná kúpna cena za prevod vlastníckeho práva k spornému

bytu v sume 46.000,- €; zopakovaním a doplnením dokazovania bolo preukázané, že dohodnutá
kúpna cena nebola zo strany pôvodných žalovaných zaplatená pôvodným žalobcom 1/ a 2/ v
hotovosti dňa 08.11.2010, pričom preukázané boli len čiastkové úhrady dlhov pôvodných žalobcov
vo vzťahu k nebankovej spoločnosti a stavebnému bytovému družstvu (bod 4.10.2 odôvodnenia);
pôvodným žalovaným sa nepodarilo ani preukázať, že pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy

skutočne disponovali finančnými prostriedkami potrebnými na zaplatenie kúpnej ceny; samotné tvrdenie
pôvodných žalovaných, že disponovali finančnými prostriedkami na vyplatenie kúpnej ceny, nebolo v
spore dostatočne podložené, keď tieto finančné prostriedky mali preukazovať predložené výpisy z účtu
pôvodného žalovaného 1/, potvrdenie od banky, v akých bankovkách bola vybraná hotovosť, výpisy z
účtuotcažalovaného1/,zmluvyonájmenebytovýchpriestorovazmluvyopredajiautosúčiastok(č.l.303

spisu);zpriloženýchvýpisovzúčtuniejezrejmádisponibilnávýškaprostriedkov(aužvôbecnievobdobí
po septembri 2010, keď došlo k podpisu zmluvy); z výpisu z účtu pôvodného žalovaného 1/ je možné
odvodiť len to, že tento vykonával nejaké finančné operácie (výber z účtu 26.10.2010 v sume 13.000,-
€ a 05.11.2010 v sume 12.000,- €); výbery hotovosti v podobných sumách však pôvodný žalovaný 1/
robil aj po dátume 08.11.2010 (napr. 10.01.2011 výber 22.000,- €), ale aj pred týmto dátumom (o čom

svedčia pôvodným žalovaným 1/ doložené potvrdenia o výberoch z účtu z obdobia rokov 2009 až august
2010, ktorý má údajne patriť jeho otcovi a ku ktorému má dispozičné právo); súvislosť s posudzovanou
vecou nie je bez ďalšieho zrejmá; potvrdenia o výberoch z účtu, ktorý má údajne patriť otcovi pôvodného
žalovaného 1/ z obdobia rokov 2009 až august 2010 nemajú žiadnu časovú súvislosť s prejednávaným
sporom, keďže podľa výpovede svedka V. B. na pojednávaní dňa 20.06.2013 začal celú záležitosť s

pôvodnými žalobcami riešiť niekedy v septembri 2010 až októbri 2010; otázna je tiež relevancia zmlúv
na prenájom nehnuteľností alebo predaj autosúčiastok uzatvorených v rámci podnikateľskej činnosti
pôvodného žalovaného 1/, keďže tento mal prostriedky na kúpu nehnuteľnosti podľa vlastných slov
získať od jeho otca, a nie z vlastných zdrojov; tvrdenie pôvodných žalovaných o tom, že pred uzavretím
spornej kúpnej zmluvy disponovali sumou potrebnou na zaplatenie dojednanej kúpnej ceny tak nemá

podkladvovykonanýchdôkazoch;navyšeajvprípadepreukázaniadisponovaniasumou46.000,-€pred
uzavretím spornej kúpnej zmluvy predstavuje len nepriamy dôkaz o jej zaplatení; na základe uvedeného
zisteného skutkového stavu nie je možné prijať záver, že v konaní bolo preukázané zaplatenie kúpnej
ceny podľa spornej kúpnej zmluvy.4.10.6 Predmetné dôkazy (bod 4.10.2 odôvodnenia) jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti
neodôvodňujú skutkové zistenie, že kúpna cena bola podľa spornej kúpnej zmluvy pôvodným žalobcom

zo strany pôvodných žalovaných vyplatená; na druhej strane však dospel odvolací súd k záveru o
neplatnosti spornej kúpnej zmluvy (body 4.10.3 a 4.10.4 odôvodnenia), preto nebolo osobitne potrebné
skúmať existenciu zákonného (obsahového) dôvodu na odstúpenie od spornej kúpnej zmluvy, pretože
odstúpiť je možné len od platnej zmluvy.

4.11.1 Odvolanie žalobcov je dôvodné.

4.11.2 Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcov na
určenie vlastníckeho práva k spornému bytu dospel súd prvej inštancie pri rozhodovaní na základe
vykonaných dôkazov a nesporných skutkových tvrdení strán k nesprávnym skutkovým zisteniam,
pretože nevykonal hodnotenie dôkazov v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p. a následne aj k

nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď z týchto dôvodov na pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.)
odvolací súd v potrebnom rozsahu zopakoval a doplnil dokazovanie sám (§ 384 ods. 1 a 3 C.s.p.), v
dôsledku čoho nebol v rozsahu doplneného a zopakovaného dokazovania viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 C.s.p.).

4.11.3 Odvolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne
platnosti spornej kúpnej zmluvy a nedôvodnosti podanej žaloby žalobcov nie je správne, preto po
zopakovaní a doplnení dokazovania v intenciách nálezu ústavného súdu zo dňa 19.08.2020 vyhodnotil
odvolací súd žalobu žalobcov ako čiastočne dôvodnú; po zopakovaní a doplnení dokazovania na
odvolacom pojednávaní dňa 23.03.2022 dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanom spore

nebola preukázaná existencia vôle pôvodných žalobcov 1/ a 2/ na uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa
08.11.2010, nebolo preukázané ani zaplatenie kúpnej ceny v sume 46.000,- €, ktorá mala byť dojednaná
v spornej kúpnej zmluve za prevod vlastníckeho práva k bytu pôvodných žalobcov, keď navyše bol
preukázaný od počiatku nedostatok vôle pôvodných žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť dojednanú kúpnu cenu
v sume 46.000,- € riadne a včas; súčasne po zopakovaní a doplnení dokazovania dospel odvolací súd k

záveru, že výpoveď svedka V. B. nemožno považovať za vierohodnú a táto výpoveď preto nepreukazuje
(nepodporuje) verziu pôvodných žalovaných 1/ a 2/ ohľadne priebehu uzavretia spornej kúpnej zmluvy
a tvrdeného zaplatenia dojednanej kúpnej ceny v sume 46.000,- €.

4.11.4 V dôsledku nedostatku vôle pôvodných žalobcov 1/ a 2/ na uzavretí spornej kúpnej zmluvy zo

dňa 08.11.2010 je táto absolútne neplatná (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka); súčasne v dôsledku od
počiatku nedostatku vôle pôvodných žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť dojednanú kúpnu cenu v sume 46.000,-
€ riadne a včas je sporná kúpna zmluva zo dňa 08.11.2010 absolútne neplatná (§ 39 Občianskeho
zákonníka); na základe absolútne neplatnej spornej kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2010 sa pôvodní
žalovaní 1/ a 2/ nemohli stať vlastníkmi sporného bytu (nemohli platne nadobudnúť vlastnícke právo

k spornému bytu), preto v zmysle zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než
má sám (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet) pôvodní žalovaní nemohli platne
previesťvlastníckeprávokspornémubytunaďalšiehoevidovanéhokatastrálnehovlastníka(W.T.),ktorý
následne nemohol kúpnou zmluvou zo dňa 25.10.2019 platne previesť vlastnícke právo k spornému bytu
na žalovaných 1/ a 2/ (v obidvoch prípadoch tak išlo o nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka).

4.11.5 Podľa aktuálnej súdnej praxe na nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka na základe
absolútne neplatnej kúpnej zmluvy nepostačuje ani dobromyseľnosť nadobúdateľa, pretože „dobrá
viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť zapísaného údaja v katastri nehnuteľností o jej
(predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke

právo (a pre poskytnutie ochrany tomuto právu), ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba v skutočnosti
v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, napríklad z
dôvodu, že predchádzajúca zmluva o prevode nehnuteľnosti predstavovala absolútne neplatný
právny úkon; z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy predávajúci nemohol nadobudnúť vlastnícke právo
k nehnuteľnosti a rovnako tak nemohol „neexistujúce“ vlastnícke právo previesť na ďalšiu osobu, hoci

konajúcu v dobrej viere; naďalej je tak potrebné zotrvať na právnom závere, že absolútne neplatný
právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, ak na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o
vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností; na základe absolútne neplatného právneho úkonu
nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnenývklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností; s poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto
nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris as alium transferre potest quam
ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo na inú osobu ten, kto je na základe absolútne

neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti“ (porovnaj
uznesenie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021 uverejnené v zbierke ako R 56/2021, ako aj uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/278/2019 zo dňa 29.06.2021, sp. zn. 2Cdo/65/2020 zo dňa
28.09.2021 a sp. zn. 7Cdo/174/2020 zo dňa 16.03.2022).

4.11.6 Navyše podľa skutkových zistení z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodní žalovaní
mali previesť vlastnícke právo k spornému bytu na ďalšieho nadobúdateľa (W. T.) kúpnou zmluvou,
na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený dňa 04.10.2019
a už dňa 25.10.2019 bola uzavretá kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k spornému bytu
na žalovaných (vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa tejto zmluvy bol povolený

dňa 27.11.2019), t.j. k prevodu vlastníckeho práva k spornému bytu malo dôjsť v priebehu mesiaca
október2019,čomalopodľaodvolaciehosúdužalovanýmakoobozretnýmnadobúdateľomsignalizovať,
že je potrebné zaujímať sa o dôvod bezprostredného prevodu vlastníckeho práva k spornému bytu
po jeho nadobudnutí zo strany predchádzajúceho vlastníka (dôvodom pritom mohol byť aj zámer
pôvodných žalovaných navodiť zdanie dobromyseľnosti žalovaných); v tomto smere nie je podstatné,

že podľa vyjadrenia žalovanej 2/ bol predaj sporného bytu realizovaný prostredníctvom realitnej
kancelárie; obozretný nadobúdateľ majetku by mal vždy preskúmať jeho pôvod, aby sa predišlo
prípadným nárokom na vydanie majetku, pričom dobromyseľnosť obozretného nadobúdateľa môže byť
spochybnená aj skutočnosťou viacnásobného prevodu vlastníckeho práva v krátkom období (porovnaj
bod 41 odôvodnenia rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 15.09.2020 vo veci Z. proti

Rusku sťažnosť č. XXXXX/XX).

4.11.7 Nakoniec pre úplnosť odvolací súd udáva, že prekážkou čiastočného vyhovenia žalobe žalobcov
nebola skutočnosť, že žalobná žiadosť (petit) neobsahovala návrh synalagmatickej povinnosti žalobcov
vydať plnenie prijaté ich právnymi predchodcami podľa absolútne neplatnej spornej kúpnej zmluvy zo

dňa 08.11.2010 (§ 457 Občianskeho zákonníka), pretože stranou sporu nie sú v čase rozhodovania
odvolaciehosúdu(§217ods.1prvávetaC.s.p.vspojenís§378ods.1C.s.p.)pôvodníúčastnícispornej
kúpnej zmluvy; v dôsledku posúdenia spornej kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2010 ako absolútne neplatnej
vznikla jej účastníkom zo zákona vzájomná reštitučná povinnosť (§ 457 Občianskeho zákonníka),
ktorá však neprechádza na ďalších katastrálnych nadobúdateľov predmetu absolútne neplatnej kúpnej

zmluvy (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/46/2009 zo
dňa 30.06.2010 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/808/2011 zo dňa
28.03.2012); nakoľko stranou sporu už nie sú pôvodní žalovaní 1/ a 2/ ako účastníci spornej absolútne
neplatnej zmluvy zo dňa 08.11.2010, ktorí na jej základe čiastočne plnili (platby v prospech pôvodných
žalobcov v nebankovej spoločnosti a bytovom družstve, tiež poskytnutie hotovosti) nie je potrebné v

dôsledku nedostatku vecnej legitimácie uvažovať o uložení povinnosti žalobcom vydať čiastočné plnenie
prijaté ich právnymi predchodcami na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy.

4.11.8 Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil, že
sporný byt patrí do zaniknutého BSM pôvodných žalobcov 1/ V. N. a 2/ W. N. a v prevyšujúcej časti

žalobu žalobcov zamietol.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).6.1 Žalobcovia podané odvolanie ťažiskovo (podľa obsahu odvolania) odôvodnili tým, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom porušil ich právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1
písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Odvolací súd sa nestotožnil
s argumentáciou žalobcov ohľadne porušenia ich práva na spravodlivý proces postupom súdu prvej
inštancie; v prvom rade nerealizovanie postupu podľa § 181 ods. 2 C.s.p. (i keď predstavuje porušenie
zákona) nevylučuje stranu z uskutočňovania žiadneho procesného práva, preto v tomto prípade

nemožno hovoriť o porušení práva žalobcov na spravodlivý proces; odvolací súd sa nestotožnil
ani s námietkou žalobcov ohľadne nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, pretože jej
dôvodnosťprichádzadoúvahylenvprípadeabsencieakýchkoľvekdôvodovrozhodnutia,zodôvodnenia
napadnutého rozsudku je pritom dostatočne zrejmé, na základe akých dôvodov rozhodol o uplatnenom
nároku žalobcov. Na základe výsledkov odvolacieho pojednávania sa však odvolací súd stotožnil
s odvolateľmi ohľadne nesprávnych skutkových zistení z vykonaného dokazovania a nesprávneho

právneho posúdenia veci vo vzťahu k vôli právnych predchodcov žalobcov na uzavretí spornej kúpnej
zmluvy zo dňa 08.11.2010, vo vzťahu k platnosti spornej kúpnej zmluvy a zaplatenia kúpnej ceny podľa
spornej kúpnej zmluvy (body 4.10.1 až 4.11 odôvodnenia).

7.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdnapadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobe

žalobcov čiastočne vyhovel v časti o určenie, že sporný byt patrí do zaniknutého BSM ich právnych
predchodcov a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcov zamietol.

8. Odvolací súd v dôsledku zmeny napadnutého rozsudku rozhodol o trovách konania podľa § 396 ods. 2
C.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania

na súde prvej inštancie; v dôsledku zmeny napadnutého rozsudku v zmysle čiastočného vyhovenia
žalobe žalobcov bolo potrebné pre účely rozhodnutia o trovách konania posúdiť mieru úspechu strán
v spore vzhľadom na výsledok celého konania; podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo; žalobcovia boli vzhľadom na výsledok konania v spore úspešní

len čiastočne, pretože súd vyhovel ich žalobe len v časti určenia vlastníckeho práva a žalobu v časti
určenia neplatnosti spornej zmluvy, resp. určenia, že sporná zmluva bola zrušená v dôsledku odstúpenia
od nej, bola zamietnutá; neúspech žalobcov v spore predstavuje vo vzťahu k trovám konania úspech
žalovaných; vzhľadom na samostatnosť obidvoch uplatnených nárokov mali podľa názoru odvolacieho
súdu strany v spore vzhľadom na jeho výsledok pomerne rovnaký úspech, preto odvolací súd rozhodol,

že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania; pre úplnosť odvolací súd udáva, že nebolo
potrebné osobitne rozhodovať o zrušení výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania, pretože tento výrok je odstránený novým rozhodnutím o trovách konania zo strany odvolacieho
súdu podľa § 396 ods. 2 C.s.p.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C. s. p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.