Rozsudok – Vyhlásenie za mŕtveho ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, May 30, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120208355
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5120208355.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci vyhlásenia za mŕtveho J. F., nar.
X.XX.XXXX, v konaní zastúpeného procesným opatrovníkom Ing. Y. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. - L.,
Z. XXX/XX, o návrhu navrhovateľky Ing. E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom B. - L., B. XXX/XX, na základe
odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37Ps/25/2020-37 zo dňa 4. marca
2022 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o vyhlásení J. (J.) F., rod. F., nar. X.XX.XXXX
vo Y. K., naposledy bytom XX XX, XX R.. W., L.I. X., USA za mŕtveho.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o určení dňa, ktorý J. F. neprežil tak, že u r č u j e ,
že J. F. neprežil deň X.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhlásil J. (J.) F., nar. X.XX.XXXX za mŕtveho a za deň, ktorý
menovaný neprežil, určil X. G. XXXX. Konštatoval, že navrhovateľka je vnučkou sestry J. F., ktoré právne
postavenie odvodzuje jej právny záujem na veci. Lustráciou v Registri obyvateľov nebolo zistené, že

by menovaný žil na území SR, rovnako na základe verejnej vyhlášky nedošlo k zisteniu informácií o
nezvestnom J. F. a tento sa ani v lehote jedného roka neprihlásil.
2. Okresný súd uviedol, že tvrdenia o odsťahovaní sa J. F. do USA čiastočne preukazuje darovacia
zmluva, ktorú menovaný podpísal na Veľvyslanectve ČSSR vo Washingtone. Z dátumu narodenia J.
F. a datovania poslednej informácie o tejto osobe (rok 1964) možno usúdiť, že menovaný už nežije, z
ktorého titulu ho okresný súd vyhlásil za mŕtveho.
3. Nadväzne vychádzal z toho, že v súčasnosti nie je neobvyklé, že fyzická osoba sa dožíva veku

presahujúceho 100 rokov, avšak je vysoká pravdepodobnosť približujúca sa k istote, že fyzická osoba
neprežije vek 110 rokov. Preto okresný súd za deň, ktorý J. F. neprežil, určil X.XX.XXXX. Doplnil, že
vzhľadom na právnu povahu prejednávanej veci má konajúci súd „určitý priestor na úvahu“ v otázke
určenia dátumu smrti, nie je teda viazaný návrhom navrhovateľa; v súdenom prípade dňom 25.7.2021,
ktorý dátum označila navrhovateľka v návrhu na začatie konania.
4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
ich náhradu, nakoľko nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 až § 56 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku vo výroku o určení dňa, ktorý J. F. neprežil, podala v zákonnom stanovenej
lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že menovaný neprežil dátum
X.XX.XXXX.Opätovnepoukazovalanato,ženávrhvsúdenejvecipodávalazaúčelom„dovysporiadanianovo nájdeného majetku po rodinných predkoch“. Keďže J. F. „nemal príbuzných“, v rámci po jeho
vyhlásení za mŕtveho (dodatočného) dedičského konania je možný postup len podľa § 475 Obč. zák.,
keď by ako dedič v tretej skupine prichádzala do úvahy sestra J. F. - stará matka navrhovateľky Y.

S., ktorá zomrela X.XX.XXXX. Odvolateľka tvrdila, že pokiaľ bude stanovený dátum, ktorý menovaný
neprežil, dňom X.XX.XXXX, nie je tento postup možné uplatniť.
6. Mala za to, že bolo namieste určiť vek dožitia J. F. 100 rokov. Podľa všeobecne dostupných
štatistických údajov je totiž stredný vek dožitia v USA 80 až 81 rokov a aj určenie veku dožitia 100
rokov by bolo navýšením tejto hranice o 25%. Uviedla, že J. F. bol do USA vysťahovaný od roku 1913,

čo vyplýva i zo zápisnice spísanej na MNV vo Y. K. v r. 1976. Navrhovateľka dávala do pozornosti aj
rozhodnutia súdov v iných konaniach o vyhlásení za mŕtveho, kde sa ako vek dožitia stanovil vek 100
rokov. Na záver dodala, že v návrhu len omylom ako deň úmrtia uviedla XX.X.XXXX.

7. Procesný opatrovník osoby, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu, nemal námietky voči odvolaniu
navrhovateľky. Dodal, že on sám nemá žiadne návrhy na dokazovanie a ani listinné doklady viažuce

sa k prejednávanej veci.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného
súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil vo výroku o vyhlásení J. F. za mŕtveho a podľa § 388 CSP

zmenil vo výroku o určení dňa, ktorý menovaný neprežil tak, ako je konštatované vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

9. Vzhľadom na to, že konanie v súdenej veci možno začať aj bez návrhu (§ 221 ods. 2 CMP)
odvolaciemuprieskumupodliehalrozsudokokresnéhosúduakocelok,t.j.ajvodvolanímnenapadnutom

výroku o vyhlásení J. F. za mŕtveho. S poukazom na dátum narodenia menovaného - X.XX.XXXX
- je možné takmer s absolútnou určitosťou konštatovať, že J. F. už nežije. Keďže okolnosti súdenej
veci (aj s odkazom na viac menej len elementárne súvisiace skutkové tvrdenia navrhovateľky v štádiu
prvoinštančného konania) neumožňovali prijať záver o tom, že je isté, že dotknutá fyzická osoba nežije,
náležite postupoval okresný súd, keď využil inštitút verejnej vyhlášky (§ 225 CMP). Nakoľko ani v rámci

nadväznej jednoročnej lehoty neboli zistené okolností, ktoré by spochybňovali pravdepodobnosť, že J.
F. nežije, vecne správne okresný súd rozhodol o jeho vyhlásení za mŕtveho.

10. Neobstojí odvolacia námietka, v zmysle ktorej pri určení dátumu, ktorý J. F. už neprežil, (až) dňom
X.XX.XXXX by bolo zmarené vykonanie dedičského konania po menovanom v prospech priamych

predkov navrhovateľky, resp. následne v prospech navrhovateľky. Podľa § 475 ods. 2 Obč. zák. ak
nededí niektorý zo súrodencov poručiteľa - v konkrétnostiach súdenej veci pri určení dátumu úmrtia
X.XX.XXXX stará matka navrhovateľky Y. S., ktorá zomrela X.XX.XXXX - dedia jej deti. Z lustrácie
v registri obyvateľov (č.l. 33 spisu) je pritom zrejmé, že dňa X.XX.XXXX ešte žila (minimálne) dcéra
Y. S., matka navrhovateľky L. B., rod. S. (menovaná zomrela X.X.XXXX), ktorej by svedčilo dedičské

oprávnenie vo vzťahu k J. F..

11.Odvolateľkejetiežnutnévytknúť,ževštádiuprvoinštančnéhokonanianeboladôslednáprioznačení,
resp. predkladaní podkladov/informácií, ktoré vykazujú relevanciu vo vzťahu k predmetu konania. Ide
predovšetkým o „výťah pozostalostnej zápisnice“ z roku 1925 z dedičského konania po otcovi J. F. J. F.

staršom, ktorý zomrel X.X.XXXX v X. T. (USA), či zápisnicu bývalého MNV vo Y. K. zo dňa 11.3.1976.
12. V tejto spojitosti je súčasne potrebné doplniť, že navrhovateľka v samotnom návrhu na začatie
konania tvrdila, že J. F. sa do USA vysťahoval v období medzi I. a II. svetovou vojnou a v odvolaní tvrdí,
že sa tak stalo už v roku 1913; pričom dotknutú (zásadnú) disproporciu bližšie neozrejmuje.

13. Bez ohľadu na obsah dotknutých listín krajský súd považuje za primerané, a to i pri zachovaní
značnej miery časovej tolerancie, určenie za deň, ktorý J. F. neprežil, deň X.XX.XXXX, t.j. 100 rokov od
jeho narodenia. Hoci možno súhlasiť s okresným súdom, že v súčasnosti (resp. aj v roku 2008) nebolo
neobvyklé, že sa fyzické osoby dožívali veku presahujúceho 100 rokov, ide vo vzťahu k celkovému počtu
populácie naďalej o pomerne zriedkavé výnimky.

14. Zároveň konanie o vyhlásení za mŕtveho okrem dotknutého - svojou povahou skôr všeobecného
- hľadiska musí rešpektovať aj individuálne okolnosti jednotlivej veci. J. F. sa z územia dnešného
Slovenskavysťahoval(najneskôr)vmedzivojnovomobdobízoblastiKysúc.Tátovlnaemigrácie(zhodneako emigračné vlny ešte z obdobia Rakúsko-Uhorskej monarchie) mala výlučne ekonomický charakter,
pričom v USA Slováci pracovali predovšetkým vo fyzicky ťažkých manuálnych profesiách, pri ktorých je
vek dožitia pod celospoločenským priemerom.

15. Navyše aj z darovacej zmluvy, ktorú J. F. podpísal na Veľvyslanectve bývalej ČSSR vo Washingtone
v roku 1964, je dôvodné predpokladať, že kontakt s rodinou žijúcou na Slovensku udržiaval. Osobitne
so svojou sestrou/starou matkou navrhovateľky Y. S.. Pokiaľ táto stratila v neskoršom období kontakt
s menovaným, je veľmi pravdepodobné, že došlo k úmrtiu J. F.. Po zmene spoločenských podmienok
v bývalej ČSSR po roku 1989 bolo veľmi časté, že emigranti (tak legálni, ako aj ilegálni) sa minimálne

výraznejšie kontaktovali s príbuznými a neraz i osobne navštívili svoju rodnú krajinu/kraj. Ak ani v tejto
súvislosti neboli zistené informácie o J. F., je aj - ako už bolo konštatované - so značnou časovou
rezervou primerané za deň, ktorý menovaný neprežil, stanoviť deň X. G. XXXX, v ktorom smere krajský
súd zmenil rozsudok okresného súdu.

16. Vzhľadom na (čiastočnú) zmenu napadnutého rozsudku krajský súd v zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP

rozhodoval o trovách celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. S odkazom na § 52 CMP žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže v súdenej veci nie sú dané (a účastníkmi ani len tvrdené)
žiadne zákonné alebo konkrétne skutkové podmienky na iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov
konania.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.