Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 22, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/56/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110230544
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1110230544.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, pred sudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v spore žalobcov: X/ P.. Z..

A. K., H. XX.XX.XXXX, R. C. F. X, XXX XX F., 2/ VENUS PROJECT Slovakia s.r.o., so sídlom
Limbová 451/3, 900 91 Limbach, IČO: 31 342 841, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, o
zaplatenie nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanej voči žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 07.07.2010, doplnenou

podaniami doručenými dňa 15.02.2011 a 01.10.2012 domáhali voči žalovanej náhrady nemajetkovej
ujmy 20.000,- eur každému z nich a náhrady trov konania titulom zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobcovi podanú žalobu odôvodnili tým, že žalovaná je
zodpovedná podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. za diskriminačné konanie Okresného súdu Bratislava
II a za neoprávnený zásah tohto súdu do výsostne osobnostných práv pre žalobcu 1/ a neoprávnený
zásah do práva na dobrú povesť žalobcu 2/ ako právnickej osoby vydávaním nezákonných rozhodnutí
v konaniach sp. zn. 33Rob 1903/2007, 31Ro 5177/2006, 32Ro 799/2007, 54Cb 176/2007 a

31Ro/5176/2006. K jednotlivým konaniam konkrétne uviedli nasledovné:
- Difamačné konanie Okresného súdu Bratislava II voči žalobcovi 2/ spočíva v odmietnutí priznania
oslobodenia od zaplatenia súdneho poplatku vydaním uznesenia ako nezákonného rozhodnutia vo veci
sp. zn. 33Rob 1903/2007 zo 16.04.2009, v odôvodnení ktorého bolo uvedené difamujúce tvrdenie:
„Okolnosť, že podnikateľ nie je vo svojej činnosti úspešný a nedosahuje zisk nie je dôvodom pre
oslobodenie od súdnych poplatkov.“ Že ide o difamačné konanie bolo potvrdené aj Krajským súdom
v Bratislave č.k. 2Cob 178/2009-98 zo dňa 12.01.2010, ktorým tento zrušil predmetné prvostupňové

nezákonné a diskriminačné, obsahovo na cti utŕhajúce uznesenie v časti jeho odôvodnenia a žalobcovi
2/ priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Táto neprípustná diskriminácia trvala od 16.04.2009 do
26.02.2010, kedy bolo žalobcovi 2/ doručené uvedené uznesenie odvolacieho súdu, pričom za túto dobu
došlo aj k prieťahom v konaní.
- Obdobného konania sa dopustil Okresný súd Bratislava II voči žalobcovi 2/ aj v konaní sp. zn. 31Ro
5177/2006 a to vydaním uznesenia o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zo dňa 25.07.2007.
V tomto uznesení bolo uvedené nasledovné difamujúce tvrdenie: „Skutočnosť, že navrhovateľ nie je

vo svojej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, nie je dôvodom pre oslobodenie od zaplatenia súdneho
poplatku. Je pritom irelevantné, či sa podnikateľ dostal do nepriaznivej situácie vplyvom zhody okolností
alebo postupoval nezodpovedne a sám si nepriaznivú situácia zavinil.“ Toto diskriminačné uznesenie
bolo zmenené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob 130/2008-120 zo dňa 20.11.2008, vktorom odvolací súd konštatoval, že nepriznaním oslobodenia od súdnych poplatkov by sa odporcovi
odňala možnosť konať pred súdom a prístup k spravodlivosti. Neprípustná diskriminácia trvala od
25.07.2007 do 05.06.2009, kedy bolo žalobcovi 2/ doručené odvolacie rozhodnutie, pričom opätovne za

túto dobu došlo aj k prieťahom v konaní.
- Ďalšieho diskriminačného konania sa dopustil Okresný súd Bratislava II v konaní sp. zn. 32 Ro
799/2007. V uznesení č.k. 32Ro 799/2007-25 zo dňa 04.07.2007 o nepriznaní oslobodenia od súdnych
poplatkov bolo uvedené nasledujúce difamujúce tvrdenie: „Skutočnosť, že odporca nie je vo svojej
činnosti úspešný, nie je dôvodom na oslobodenie od súdneho poplatku. Oslobodenie nemôže viesť k

prenášaniu podnikateľského rizika formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát.“ Toto diskriminačné
unesenie bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave uznesením č.k. 3Cob 22/2008-38 zo dňa
30.06.2008.
-V následnom konaní 54Cb 176/2007 bolo diskriminačné uznesenie Okresného súdu Bratislava II
č.k. 54Cb/176/2007-102 z 24.11.2008, ktorým súd nevyhovel žiadosti žalobcu 2/ o oslobodenie od
súdnychpoplatkovzmenenéKrajskýmsúdomvBratislavetak,žežalobcovi2/bolopriznanéoslobodenie

od súdnych poplatkov. V predmetnom prvostupňovom rozhodnutí č.k. 54Cb 176/2007-102 zo dňa
24.11.2008 bolo uvedené ďalšie difamujúce tvrdenie: „Skutočnosť, že podnikateľ nie je pri svojej
podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje zisk... nie je dôvodom na oslobodenie od súdnych
poplatkov, ktorých predmetom sú spory z podnikateľskej činnosti. Prenášanie podnikateľského rizika
na štát nie je prípustné.“ Neprípustná diskriminácia trvala od 04.07.2007 do 08.10.2009, kedy bolo

žalobcovi 2/ doručené odvolacie rozhodnutie, za ktorú dobu uvedený súd spôsobil aj prieťahy v konaní.
Žalobcovia tiež doplnili, že difamujúceho tvrdenia sa dopustil Okresný súd Bratislava II aj v konaní:
- 33Rob/279/2008 vydaním uznesenia o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zo 16.04.2009
a to pred ekonomicky silným subjektom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a jej právnym zástupcom:
A.. T. N..

- 26Cb 22/2004 a to vydaním uznesenia čl. 86 zo dňa 02.10.2007, kde uviedol difamujúce skutkové
tvrdenie, že: „Skutočnosť, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje
zisk alebo má veľa pohľadávok po lehote splatnosti, nie je podľa názoru súdu dôvodom na oslobodenie
od súdnych poplatkov v konaniach, ktorých predmetom sú spory z podnikateľskej činnosti.“
- V konaní 31Ro/5176/2006 došlo podľa žalobcov k vydaniu nezákonného a diskriminačného uznesenia

dňa 25.07.2007, ktorým súd nepriznal žalobcovi 2/ oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov.
Predmetné nezákonné uznesenie bolo následne odvolacím Krajským súdom v Bratislave uznesením
3Cob/131/2008-35zodňa28.01.20096zrušené,pričomzrušujúcerozhodnutienadobudloprávoplatnosť
19.08.2009.PrieťahyzavinenéneperfektnýmanezákonnýmkonanímOkresnéhosúduBratislavaIItrvali
od 25.07.2007 do19.08.2009.

1.1. Žalobcovia uviedli, že všetky vyššie uvedené obsahovo diskriminačné a difamujúce rozhodnutia
sprístupnil uvedený súd pred treťou osobou - podnikateľmi VL Inter s.r.o. a jeho právnym zástupcom:
Mgr. M. H., advokátom, podnikateľom a advokátom JUDr. Z. E. a jeho právnym zástupcom Mgr. S. D.,
čím opakovane a bezbreho v rozpore s dobrými mravmi zasiahol do práv žalobcu 1/ako konateľa a
majiteľa firmy VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. chránených ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ako aj do práv žalobcu 2/ chránených ustanovením § 19 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Predmetné tvrdenia sú nepravdivé, nakoľko spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. podniká už
od roku 1993 a doposiaľ nebolo preukázané, že by spoločnosť nebola vo svojej činnosti úspešná. Taktiež
nebolo uvedeným súdom v diskriminačných rozhodnutiach preukázané, že by žalobca 1/ ako majiteľ
a konateľ tejto spoločnosti nebol pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný, ani to, že by sa konateľ

spoločnosti pokúsil neprípustným spôsobom preniesť podnikateľské riziko na štát. Podľa žalobcov
sudcovia Okresného súdu Bratislava II mali dostatočne a hodnoverne preukázané zo strany VENUS
PROJECT Slovakia, s.r.o. a P.. Bc. A. K., že nárok na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v
daných veciach nebol uplatňovaný bezbreho s nepoctivým úmyslom, ale že žiadosti boli uplatňované
dôvodne v príčinnej súvislosti s nezákonnými aktivitami súdneho exekútora JUDr. A. v konaní č. Ex

365/2002. Podľa nálezu ÚS ČR č. I US 310/2005 tiež odôvodnením súdneho rozhodnutia možno
zasiahnuť do osobnostných práv účastníka konania ako aj tretej osoby. Do práva na ochranu pred
neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 OZ možno zasiahnuť
jednak skutkovými tvrdeniami ale tiež neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Napádané uznesenia
OkresnéhosúduBratislavaIIsúobsahovoosočujúce,neetické,odporujúcedobrýmmravom,ohrozujúce

podnikateľskú česť žalobcu 2/, pričom žalobca 1/ ako majiteľ a jediný konateľ VENUS PROJECT
Slovakia s.r.o. toto vníma a pociťuje aj ako vlastnú ujmu, ujmu občana nachádzajúceho sa v postavení
dotknutého, zdiskreditovaného a taktiež diskriminovaného - to všetko s akcentom na jeho postavenie
v tradingovej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. vykazujúcej aktíva v čase neoprávnenéhozásahu v objeme cca 300 mil. Sk. Žalobca 2/ sa obrátil dňa 14.10.2009 na Ministerstvo spravodlivosti
SR so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

2. Žalovaná v priebehu konania uviedla, že žalobcovia nepreukázali splnenie zákonných podmienok na
uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej údajným nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Bratislava II v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., pričom dôkazné bremeno leží v tomto smere na
nich. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že v konaniach pred uvedeným súdom došlo k prieťahom,
ktoré však v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. neboli preukázané. V konaniach pred

Okresným súdom Bratislava II neboli prieťahy konštatované Ústavným súdom SR, ani v rámci výsledkov
vybavenia sťažností na prieťahy, ani v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní.
Existenciu prieťahov v označených súdnych konaniach považuje žalovaná za nepreukázanú. Vo vzťahu
k uplatňovanej nemajetkovej ujme žalobcu 2/ poukázala na skutočnosť, že z ustálenej judikatúry najmä
s odkazom na rozhodnutie NS ČR 30 Cdo 675/2011 sú pocity štatutárnych zástupcov alebo členov
obchodnej spoločnosti v konaní o nemajetkovú ujmu uplatnenú touto spoločnosťou bezpredmetné a

irelevantné, keďže náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Odškodnenie právnickej osoby za
nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby,
ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im nevznikla ujma priamo. Žalovaná nemá
za preukázaný vznik tak nemajetkovej ujmy žalobcu 2/, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej
náhrada v peniazoch. Samotné konštatovanie žalobcu 1/, že boli porušené jeho osobnostné práva

vo vzťahu k nepriznaniu oslobodenia od súdnych poplatkov, nebolo spôsobilé vyvolať ujmu, nemohlo
žalobcov 1/, 2/ znevážiť vo vzťahu k verejnosti, pretože predmetné uznesenia konajúceho súdu sa
nedoručujú nikomu inému len účastníkom konania. Odôvodnenia napádaných rozhodnutí neboli urážlivé
ani dehonestujúce, bol v nich použitý štandardný právny jazyk, súd v týchto rozhodnutiach legitímne
prezentoval svoje skutkové a právne závery, z čoho nemožno odvodzovať nárok aj keď odvolací súd

dospejekinýmzáverom.Samopožiadanieooslobodenieodsúdnehopoplatkupredpokladánepriaznivú
situáciu účastníka, ktorý o oslobodenie žiada, pričom sám žalobca 2/ podľa odôvodnenia rozhodnutia
v konaní 33Rob 1903/2007 uviedol, že nevykázal zisk a že spoločnosť nemá majetok. Žalovaná má
za to, že žalobcami uplatňovaná nemajetková ujme je len hypotetická, subjektívnym dojmom žalobcu
1/ a už samotnými rozhodnutiam odvolacieho súdu sa muselo dosiahnuť dostatočné zadosťučinenie,

keď žalobcovi 2/ bolo oslobodenie od súdnych poplatkov následne priznané. Vzhľadom na uvedené má
žalovaná za to, že žalobcovia nepreukázali existenciu namietaného úradného postupu, nepreukázali
vznik a výšku požadovanej škody, resp. nemajetkovej ujmy, a teda ani príčinnú súvislosť. Žalobcovia v
danej veci nepreukázali splnenie zákonom požadovaných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. preto je žaloba neopodstatnená.

3.PovykonanomdokazovanírozhodolOkresnýsúdBratislavaIrozsudkomč.k.18C56/2010-519zodňa
10.11.2015, ktorým žalobu zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol,
že navrhovatelia nepreukázali existenciu nesprávneho úradného postupu ani vydania nezákonného
rozhodnutia v príčinnej súvislosti s ktorým by im mohla vzniknúť akákoľvek nemajetková ujma.

3.1. Po odvolaní sa žalobcov vec preskúmal Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k.
9Co/223/2016-549 zo dňa 22.02.2018 prvostupňový rozsudok potvrdil a priznal žalovanej voči žalobcom
1/,2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
3.2. Po dovolaní sa žalobcov Najvyšší súd SR uznesením 2Cdo 313/2020 zo dňa 29.06.2021, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 27.09.2021, zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22.2.2018 sp. zn.

9Co/223/2016 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 10.11.2015 č.k. 18C/56/2010-519 a
vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku dovolací súd uviedol,
že z dôvodu, že na pojednávaní dňa 18.11.2014 bol vypočutý aj svedok Mgr. M. H., o výsluchu ktorého
žalobca nemal vedomosť, pretože zo spisového materiálu nevyplýva, že by bol o tomto úkone súdom
vyrozumený a to aj z dôvodu, že s nezúčastňoval pojednávaní, ktoré sa priebežne nariaďovali a vykonali,

v tomto prípade nedošlo k dodržaniu 5-dňovej lehoty na prípravu ako to vyplýva z § 178 ods. 2 CSP,
pretože v prípade výsluchu uvedeného svedka sa nejedná o úkon, ktorý by sa radil medzi úkony vopred
žalobcovi známe alebo procesne jednoduché. Nezachovaním 5-dňovej lehoty tak došlo k nesprávnemu
procesnému postupu, z ktorého dôvodu zrušil dovolací súd oba predchádzajúce rozsudky vo veci a vrátil
vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

4. Po vrátení veci žalobcovia na pojednávaní doplnili, že žaloba je podaná po práve a aj s odstupom
času je dôvod jej vyhovieť, pričom dodali, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp.
zn. 54Cb 176/2007 je v súčasnosti na Európskom súde pre ľudské práva. Ak by nedošlo k vydaniuuvedených diskriminačných rozhodnutí obsahujúcich difamujúce tvrdenia, nedošlo by k zásahu do práv
a právom chránených záujmov žalobcov 1/, 2/. Za obvyklého chodu vecí by nedošlo k nemajetkovej
ujme, k prieťahom a k tým vytvorenej právnej neistote. Okresný súd Bratislava II bol teda povinný zdržať

sa šírenia týchto nepravdivých informácií. Výsluch svedka H. pre odstup času už považovali za neúčelný
a preto na vykonaní tohto dôkazu netrvali. Vzhľadom na výrazný odstup času od žaloby už pominul
jej účel, nárok sa oslabil, ale na žalobe stále trvajú. Tiež dodali, že v konaniach, ktorých sa to týka boli
úspešní.

5. Žalovaná uviedla, že zotrváva na doterajších vyjadreniach, pričom žalobca je ten, kto je povinný
preukázať nárok - titul aj nemajetkovú ujmu.

6. Súd vykonal stranami všetky označené dôkazy a to výsluchom žalobcu v 1. rade a zároveň konateľa
žalobcu v 2. rade, výsluchom svedka JUDr. Z. E., oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi:
uznesenia OS BA II č.k. 33Rob 1903/2007 zo dňa 16.04.2009, 31Ro 5177/2006 zo dňa 25.07.2007,

32Ro 799/2007-25 zo dňa 04.07.2007 a 54Cb 176/2007-102 zo dňa 24.11.2008, uznesenia Krajského
súdu v Bratislave 2Cob 178/2009-98 zo dňa 12.01.2010, 1Cob 130/2008-120 zo dňa 20.11.2008, 1Cob
18/2009-131zodňa13.08.2009,3Cob22/08-38zodňa30.06.2008,žiadosťopredbežnéprerokovaniez
08.10.2009,uznesenieKrajskéhosúduvBratislave4Cob138/2007z31.12.2007,potvrdenieOkresného
súdu Nové Zámky o vydaní poverenia zo dňa 01.10.2009, Exekučný príkaz A.. F. A. EX 365/2002 z

19.1.2005, žiadosť o predbežné prerokovanie z 20.08.2009 ku konaniu Okresného súdu Bratislava II
31Ro 5176/2006, uznesenie Krajského súdu v Bratislave 3Cob/131/2008-35, súvaha žalobcu 2/ za r.
2004-2007, výkaz ziskov a strát žalobcu 2/ za r. 2004, 2007, poznámky k účtovnej uzávierke za r.
2005-2007, oznámenie Daňového úradu Bratislava o nepodaní účtovných uzávierok žalobcom 2/ za r.
2008-2009 z 08.01.2014.

7. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení
strán za preukázané, že:

7.1. Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: VL INTER, spol. s r.o. proti odporcovi

VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., o zaplatenie 7.923,04 eur s prísl. uznesením č.k. 33Rob/1903/2007
zo 16.04.2009 nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom v odôvodnení uviedol aj
vetu: „Okolnosť, že podnikateľ nie je vo svojej činnosti úspešný a nedosahuje zisk nie je dôvodom pre
oslobodenie od súdnych poplatkov.“ Uvedené uznesenie bolo zmenené v odvolacom konaní Krajským
súdom v Bratislave a to jeho uznesením č.k. 2Cob 178/2009-98 zo dňa 12.01.2010, ktorý predmetné

rozhodnutie zmenil tak, že odporcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

7.2. Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: A.. Z. E. proti odporcovi VENUS PROJECT
Slovakia, s.r.o., o zaplatenie 39.600, - Sk s prísl. uznesením č.k. 31Rob/5177/2006 z 25.07.2007
nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom v odôvodnení uviedol aj: „Skutočnosť,

že navrhovateľ nie je vo svojej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, nie je dôvodom pre oslobodenie
od zaplatenia súdneho poplatku. Je pritom irelevantné, či sa podnikateľ dostal do nepriaznivej situácie
vplyvom zhody okolností alebo postupoval nezodpovedne a sám si nepriaznivú situácia zavinil.“
Uvedené uznesenie bolo zmenené v odvolacom konaní Krajským súdom v Bratislave a to jeho
uznesením č.k. 1Cob 130/2008-120 zo dňa 20.11.2008, ktorý predmetné rozhodnutie zmenil tak, že

odporcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

7.3. Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: A.. Z. E. proti žalovanému VENUS PROJECT
Slovakia, s.r.o., o zaplatenie 34.811,- Sk s prísl. uznesením č.k. 32Ro 799/07-25 zo dňa 04.07.2007
nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom v odôvodnení uviedol aj: „Skutočnosť,

že žalovaný ako podnikateľ nie je vo svojej činnosti úspešný, nie je dôvodom na oslobodenie od súdneho
poplatku. Oslobodenie nemôže viesť k prenášaniu podnikateľského rizika formou úľav z poplatkovej
povinnosti na štát.“ Odvolanie žalovaného voči tomuto uzneseniu odmietol Krajský súd v Bratislave
uznesením č.k. 3Cob 22/2008-38 zo dňa 30.06.2008.

7.4. Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: JUDr. Z. E. proti žalovanému VENUS PROJECT
Slovakia, s.r.o., o zaplatenie 1.155,51 eur (34.811,- Sk) s prísl. uznesením č.k. 54 Cb 176/2007-102
zo dňa 24.11.2008 nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom v odôvodnení
uviedol aj: „Skutočnosť, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahujezisk alebo má veľa pohľadávok a záväzkov po lehote splatnosti, nie je teda podľa názoru súdu dôvodom
na oslobodenie od súdnych poplatkov v konaniach, ktorých predmetom sú spory z podnikateľskej
činnosti. Prenášanie podnikateľského rizika na štát nie je prípustné.“ Uvedené uznesenie bolo zmenené

v odvolacom konaní Krajským súdom v Bratislave a to jeho uznesením č.k. 1Cob 18/2009-131 zo dňa
13.08.2009, ktorý predmetné rozhodnutie zmenil tak, že žalovanému priznal oslobodenie od súdnych
poplatkov.

7.5. Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: JUDr. Z. E. proti žalovanému VENUS PROJECT

Slovakia, s.r.o., o zaplatenie 56,43 eur s prísl. uznesením č.k. 31 Ro/5176/2006-27 z 25.07.2007
nepriznalžalovanémuoslobodenieodsúdnychpoplatkov,pričomvodôvodneníuviedol,žepodnikanieje
spojené s vykonávaním činností, ktoré so sebou prinášajú i riziko prípadnej straty, žiadosť o oslobodenie
od súdnych poplatkov nemôže viesť k prenášaniu podnikateľského rizika na štát a tak skutočnosť, že
žalovaný nie je vo svojej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, nie je dôvodom pre oslobodenie spod
poplatkovej povinnosti. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/131/2008-35 z XX.XX.XXXX

uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

7.6. Žalobca 2/ v zastúpení žalobcom 1/ požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR podaním z 08.10.2009,
doručeným 14.10.2009 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume
3000,- eur za nezákonné rozhodnutie č.k. 54Cb 176/2007-102 zo dňa 24.11.2008, zrušené uznesením

Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob 18/2009-131 a za prieťahy v predmetnom konaní. Žiadosťou
z 20.08.2009, doručenou na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 21.08.2009 požiadal žalobca 2/ o
predbežné prerokovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 2500 eur v konaní Okresného
súdu Bratislava II sp. zn. 32Ro/5176/2006 vydaním nezákonného rozhodnutia 31Ro/5176/2006-27
z 25.06.2007, zrušeného odvolacím súdom uznesením čk. 3Cob/131/2008-35 a za prieťahy v

predmetnom konaní.

7.7. Žalobca v 1/ rade a zároveň konateľ žalobcu v 2/ rade pri svojom výsluchu uviedol, škoda vo forme
nemajetkovej ujmy mu ako žalobcovi 1/ vznikla tým, že v obsahu uznesení, ktorými boli zamietané
žiadostiooslobodenieodsúdnychpoplatkovakojedinýkonateľamajiteľžalobcu2/bolinepriamenároky

z toho, že žalobca 2/ je ním vedený vadne a nie je úspešný. Nevidí pravdivosť tvrdenia objavujúceho
sa týchto rozhodnutiach, že by nebol úspešný vo svojej podnikateľskej činnosti a že by dokonca mal
prenášať podnikateľské riziko na štát. Ide o koordinovaný útok voči nemu, použité tvrdenia majú rovnaký
základ a ohrozovali v danom čase jeho právo ako konateľa a majiteľa právo na česť a dôstojnosť
účastníka súdneho konania. Uvedené rozhodnutia boli potom zrušené ako nezákonné, pričom Krajský

súd v Bratislave došiel k záveru, že šlo o diskrimináciu. Táto situácia, že v dôsledku týchto tvrdení a
vydávania nezákonných rozhodnutí, ktoré boli potom zrušené odvolacím súdom mala za následok, že
súd nekonal rýchlo a efektívne, čo malo za následok prieťahy v konaní. O týchto rozhodnutiach sa
dozvedeliajostatníúčastníciakosúuvedenívžalobeatosaprejaviloajtým,žeprijednomrokovaní,kde
bol aj Mgr. H. sa na neho tento s úškrnkom obrátil s tým, že súd skonštatoval, že nie je v podnikateľskej

činnosti úspešný. Obdobných úškrnov sa mu dostalo aj od A.. E. a JUDr. D.. Je nesporné, že bol
ohováraný a bolo ohrozené právo na dôstojnosť žalobcu 2/ a z povahy veci vyplýva, že v týchto
konaniach došlo a dochádzalo aj k diskriminácii žalobcu 1/.

7.8. Svedok A.. Z. E. vypovedal, že žalobcu zastupoval v asi 50 sporoch v r. 2005 a koncom roka 2006

mu vypovedal plnú moc. Žalobca klesol v jeho očiach tým, že mu nedal zálohy, vo všetkých veciach
predkladal iba kópie nie originály, nehovoril pravdu. To sa prejavilo tým, že podal na žalobcu žalobu pre
nezaplatenie faktúr a on si proti nemu vymyslel, že mu poskytol pôžičku a podobne. Žalobca si kúpil si
od neho kaštieľ za 3 milióny a zrazu nemal na zaplatenie súdnych poplatkov. Žalobca neklesol v jeho
očiach tým, že súdy vyslovili, že mu nepriznávajú oslobodenie od súdnych poplatkov, ani tým, že vo

svojej činnosti nie je úspešný, ale klesol v jeho očiach pre jeho nemorálnosť a klamstvo.

8. Základ uplatneného nároku žalobcu súd posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom v rozhodnom čase.

9. Podľa § 1 písm. a/ z.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.Podľa § 2 písm. a/ z.č. 514/2003 Z.z., na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb.

Podľa § 3 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§ 6 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

10. Podľa citovaných ustanovení z.č. 514/2003 Z.z. ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu
za škodu, pri ktorom musí byť v danom prípade preukázané kumulatívne spojenie nasledovných

podmienok: (1) existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, (2)
existencia nemajetkovej ujmy a (3) príčinná súvislosť medzi týmito podmienkami.

11. Súd preto skúmal naplnenie prvej podmienky a to existenciu nezákonného rozhodnutia. Žalobca v
konaní označil za nezákonné nasledovné uznesenia Okresného súdu Bratislava II: 33Rob 1903/2007

zo 16.04.2009, 31Ro 5177/2006 zo dňa 25.07.2007, 32Ro 799/2007-25 zo dňa 04.07.2007,
54Cb/176/2007-102 z 24.11.2008, 31Ro/5176/2006 zo dňa 25.07.2007, pričom uviedol aj uznesenia
uvedeného súdu 33Rob/279/2008 zo 16.04.2009 a 26Cb 22/2004-86 zo dňa 02.10.2007. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že uvedené rozhodnutia (okrem posledných dvoch uvedených) boli zmenené,
resp. zrušené odvolacím súdom na základe odvolania žalobcu 2/, tak ako to vyplýva z bodov 7.1. až

7.5. tohto rozsudku a aj z podanej žaloby. Pri posledných dvoch uzneseniach žalobca ani netvrdil,
ani nepreukázal, že by boli zmenené, resp. zrušené. Žiadne z uvedených rozhodnutí teda nebolo ako
právoplatné zrušené, resp. zmenené pre nezákonnosť, ale zmenené, resp. zrušené boli len v riadnomodvolacom konaní. Žalobcovia teda nepreukázali splnenie podmienok uvedených v § 6 z.č. 514/2003
Z.z., t.j. nepreukázali existenciu nezákonného rozhodnutia.

12. Zároveň žalobcovia namietli aj nesprávny úradný postup a označili prieťahy v konaniach, ku
ktorým malo prísť ako následok chybne vydávaných a v dôsledku toho nezákonných rozhodnutí
o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi 2/ v predmetných súdnych konaniach.
Špecifikovali, že takýmto spôsobom došlo k nesprávnemu úradnému postupu a to od vydania podľa
žalobcov nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II o nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov po doručenie príslušného odvolacieho rozhodnutia žalovanému v uvedených konaniach
(v tomto konaní žalobca 2/), keď v konaní 33Rob 1903/2007 mali byť prieťahy od 16.04.2009 do
26.02.2010, v konaní 31Ro 5177/2006 mali byť prieťahy od 25.7.2007 do 56.2009, v konaní 32Ro
799/2007 spolu s konaním 54Cb 176/2007 mali byť prieťahy v konaní od 4.7.2007 do 8.10.2009 a
v konaní 31Ro/5176/2006 mali byť prieťahy v konaní od 25.07.2007 do 19.08.2009. Súd uvádza, že
žalobcovia nijako nepreukázali, že by takýmto spôsobom došlo k prieťahom v konaní. Skutočnosť, že

časť z uvedených uznesení Okresného súdu Bratislava II bola odvolacím súdom zmenená, nezakladá
existenciu takéhoto nesprávneho úradného postupu. Žalobcovia v konaní nijako nepreukázali, že by
došlo k prieťahom, tieto neboli konštatované v predmetných konaniach ani zo strany Ústavného súdu
SR, resp. predsedu Okresného súdu Bratislava II, alebo disciplinárneho súdu.

13. Žalobcovia zároveň namietli nimi špecifikované tvrdenia uvedené v odôvodnení uvedených uznesení
Okresného súdu Bratislava II, (viď body 7.1. až 7.5. tohto rozsudku) ktoré mali zasiahnuť do osobnostnej
sféry žalobcu 1/ a do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19 ods. 3 Občianskeho zákonníka u
žalobcu 2/. Súd na základe vykonaného dokazovania v zhode s argumentáciou žalovanej dospel
k záveru, že v prípade predmetných tvrdení ide len o všeobecné konštatácie súdov o dôvodoch

pre nevyhovenie žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, nie sú teda spôsobilé zasiahnuť do
osobnostnej sféry žalobcu 1/ ako spoločníka a konateľa žalobcu 2/, pričom žiadateľom o oslobodenie
od súdnych poplatkov bol žalobca 2/, ktorý je právnickou osobou a teda žalobcu 1/ sa tieto
vôbec nedotýkajú. Predmetné uznesenia a žalobcami označené časti odôvodnenia nie sú osočujúce,
neohrozujú česť, dôstojnosť, nevybočujú z medzí etiky a dobrých mravov.

14. Aj žalobca v 2. rade si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za skutočnosť, že označené
výroky v predmetných uzneseniach zasiahli do jeho dobrej povesti ako právnickej osoby. Súd má za
to, že aj právnická osoba sa môže v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. sa môže domáhať nemajetkovej
ujmy, keď skutočnosť, že jej môžu vzniknúť nároky podľa tohto zákona vyplýva z vyššie cit. § 2 písm. a/

z.č. 514/2003 Z.z., keď výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup aj vo vzťahu k právnickým
osobám. Aj v takomto prípade musí však právnická osoba preukázať predpoklady zodpovednosti za
škodu podľa cit z.č. 514/2003 Z.z.. Či už by však súd posudzoval nárok žalobcu 2/ podľa z.č. 5142003
Z.z., pričom ako je vyššie uvedené, nebol preukázaný ani nesprávny úradný postup, ani nezákonné
rozhodnutie ako už prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, alebo by nárok žalobcu 2/ posudzoval

podľa § 19 ods. 3 Občianskeho zákonníka, musí konštatovať, že v takomto prípade by žalovaná nebola
pasívne vecne legitimovaná ako Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR a
zároveň nebolo v konaní nijako preukázané, že by predmetnými tvrdeniami v odôvodneniach uznesení,
ktorými boli zamietané žiadosti žalovaného (v tomto konaní žalobcu 2/) o oslobodenie od súdnych
poplatkov, došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu 2/. Okresný súd Bratislava II

v predmetných rozhodnutiach všeobecne a celkom legitímne uviedol dôvody pre ktoré žiadostiam o
oslobodenie od súdnych poplatkov nevyhovuje, pričom tieto rozhodnutia sa nezasielali iným osobám
ako účastníkom konania. Naopak, práve z výsluchu svedka E. vyplýva, že predmetné rozhodnutia
nijako neovplyvnili jeho mienku o žalobcoch. Žalobca 2/ teda nepreukázal, že by uvedené výroky mohli
zasiahnuť do jeho dobrej povesti ako právnickej osoby

15. Žalobcovia si v konaní uplatnili nemajetkovú ujmu v sume každý po 20.000 eur. Aj tu súd konštatuje,
že žalobcov zaťažuje dôkazné bremeno preukázania vzniku, aj výšky žalovanej nemajetkovej ujmy.
Žalobcovia si uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutú zásahom do osobnostnej sféry žalobcu
1/ a do dobrého mena právnickej osoby žalobcu 2/. Tak ako to uviedla aj žalovaná súd konštatuje, že

žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali ani vznik, ani výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy. Súd
len podotýka, že priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je automatické ani v prípade, ak by súd
konštatoval, že nemajetková ujma vznikla, keď v zmysle § 17 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. sa táto priznáva v
peniazoch len ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadomna vzniknutú ujmu. Tu len súd dodáva, že ako poukázala aj žalovaná, v odvolacích rozhodnutiach k
predmetným rozhodnutiam o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov odvolací súd podľa názoru
súdu postačujúco satisfakčne vymedzil dôvody, pre ktoré zmenil, resp. zrušil prvostupňové rozhodnutie,

takže napokon žalobcovi 2/ oslobodenie od súdnych poplatkov priznané bolo, čo napokon nerozporovali
žalobcovia, ktorí práve aj od odôvodnenia odvolacích rozhodnutí odvodzovali svoj nárok.

16. K poslednému predpokladu zodpovednosti štátu za škodu súd uvádza, že keďže v konaní nebola
preukázaná existencia či už nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu, ani

nemajetkovejujmy,niejemožnékonštatovaťaniexistenciuapreukázaniepríčinnejsúvislostimedzinimi.

17. Súd len dodáva, že mal za splnenú podmienku predbežného prerokovania uplatneného nároku v
zmysle § 15 z.č. 514/2003 Z.z. a to aj keď žalobcovia preukázali, že požiadali o predbežné prerokovanie
len za nezákonné rozhodnutie a prieťahy v konaní 54Cb 176/2007 a 31Ro/5176/2006 (viď bod 7.6. tohto
rozsudku), keďže v priebehu konania prebiehajúceho od r. 2010 sa žalovaná jednoznačne vyjadrila, že

nárok žalobcu neuznáva a teda aj s ohľadom na dĺžku trvania konania a vyjadrenia strán konania má
súd za to, že nárok možno považovať za predbežne prerokovaný, čo napokon medzi stranami konania
ani nebolo sporné.

18. Keďže súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov

zodpovednosti štátu za škodu v zmysle z.č. 514/2003 Z.z., keď nepreukázal existenciu nezákonného
rozhodnutia, ani nesprávneho úradného postupu, ani existenciu nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti
medzi týmito predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

20. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

teda podľa úspešnosti žalovanej v spore, keď žalovaná bola v konaní plne úspešná. Súd žalovanej však
nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.