Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 21, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619010280
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1619010280.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovanej T. P., pre prečin

podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.
septembra 2021 v Malackách takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

T. P., narodená XX. I. XXXX v D., trvale bydliskom ul. W. č. 1, XXX XX D., prechodne U. č. XXX, XXX
XX R. U.,

sa uznáva vinnou, že

v období od novembra 2017 do marca 2018 postupne vylákala od poškodenej K. Z. pod rôznymi
zámienkami a sľubom ich blízkeho vrátenia, finančné prostriedky, ktoré podľa pokynov poškodená
zasielala prevodom alebo vkladom na účet IBAN: I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to dňa 01.12.2017
vo výške 200 €, 06.12.2017 vo výške 100 €, 19.12.2017 vo výške 100 €, 03.01.2018 vo výške 60 €,
04.01.2018 vo výške 30 €, 15.01.2018 vo výške 50 €, 22.01.2018 vo výške 100 €, 25.01.2018 vo výške

30 € a 70 €, 30.01.2018 vo výške 50 €, 01.02.2018 vo výške 100 €, 06.02.2018 vo výške 1.000 €,
09.02.2018 vo výške 500 €, 12.02.2018 vo výške 100 € a 200 €, 13.02.2018 vo výške 100 €, 150 €
a 150 €, 15.02.2018 vo výške 30 € a 120 €, 16.02.2018 vo výške 30 € a 150 €, 19.02.2018 vo výške
100 €, 600 €, 1.660 €, 21.02.2018 vo výške 260 €, 22.02.2018 vo výške 120 €, 23.02.2018 vo výške
50 €, 26.02.2018 vo výške 100 €, 100 €, 650 € a 1.000 €, 01.03.2018 vo výške 1.000 €, 02.03.2018 vo
výške 250 €, 05.03.2018 vo výške 200 €, 07.03.2018 vo výške 410 €, 500 € a 1.000 €, 09.03.2018 vo
výške 300 €, 12.03.2018 vo výške 140 €, 600 € a 600 €, 28.03.2018 vo výške 140 €, z ktorého potom
disponent predmetného účtu T. J. tieto finančné prostriedky vyberal v hotovosti a odovzdával obvinenej,

hoci už v čase ich vylákania obvinená vedela, že tieto finančné prostriedky nevráti, čím poškodenej K.
Z. spôsobila škodu v celkovej výške 13.200 €,

teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

čím spáchala

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa jej
ukladápodľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenej K. Z.,
nar. XX. S. XXXX v D., trvale bydliskom ul. S. č. XXXX/XX, XXX XX D., prechodne N. J. č. XX, XXX

XX I., škodu vo výške 13.200,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20. marca 2019 bola na Okresnom súde Malacky podaná obžaloba na T. P., nar. XX. I. XXXX, pre
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie, v rámci ktorého vypočul obžalovanú T. P., svedkov K. Z., T. J. a K. K., prečítal podstatné
listinné dôkazy, najmä vzájomnú komunikáciu č. l. 27 - 42, bankové potvrdenia č. l. 43 - 55, bankové

potvrdenia č. l. 56 - 67c, výpis z účtu VÚB - J. č. l. 73 - 87, centrálny register exekúcií č. l. 88 - 89, sociálnu
poisťovňu č. l. 90 - 93, výpis z katastra nehnuteľností ohľadom pozemku J. č. l. 94, uznesenia - iné
trestné veci č. l. 95 - 99, obžalobu Okresnú prokuratúru Bratislava IV + uznesenie o vznesení obvinenia
č. l. 165 - 175, trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1T/44/2017 č. l. 187 - 190, trestný
rozkaz Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T/131/2016 č. l. 195, aktualizovaný odpis register trestov,

centrálnu evidenciu správnych deliktov a priestupkov z 22. septembra 2021, a zistil skutkový stav tak
ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaná T. P. vypovedala, že je nevinná. Poškodenú pozná, chodili spolu do školy, sú bývalé
spolužiačky. Ona poškodenú neskôr oslovila, aby obžalovanej požičala peniaze, nakoľko prišla o byt a

bola nezamestnaná. O byt prišla niekedy asi v roku 2017 z dôvodu, že vzala cudzí úver na seba, ktorý
nedokázala splácať, až z toho nakoniec bola exekúcia. Nezamestnanou sa stala asi v auguste 2016 z
dôvodu, že v Kooperative, kde pracovala, prepúšťali zamestnancov. Ony s poškodenou predtým neboli
v kontakte dlhé roky. Poškodená nakoniec s pôžičkou peňazí súhlasila. Pokiaľ ide o obdobie žalovaného
skutku - od novembra 2017 do marca 2018 brala podporu, pomáhala jej aj neter, s ktorou žili v spoločnej

domácnosti v byte, o ktorý prišli a tiež aj so synovcom. Do nájmu u svedka J. šla s neterou. S poškodenou
sa dohodli, že si bude hľadať prácu a keď si nájde, tak jej peniaze vráti. Išlo o ústnu dohodu. Ona
poškodenej opísala svoju situáciu a poškodená jej povedala, že jej pomôže a požičia peniaze. Nevie,
kto koho kontaktoval prvýkrát na Facebooku a či náhodu nemala ona prvá od poškodenej žiadosť o
priateľstvo. Predtým v kontakte neboli mnoho rokov. Jednotlivé sumy a termíny sedia všetky, tak ako sú

opísané v skutkovej vete obžaloby. Peniaze šli na účet pána J., pretože ona nemala účet kvôli exekúcii.
Pokiaľ ide o rôzne sumy, ktoré jej poškodená posielala, od niekoľko desiatok eur až po vyše tisíc eur,
k tomuto uvádza, že s poškodenou sa akosi dohodli na rôznych sumách, posielala jej peniaze napr. aj
na jedlo, vyššie sumy sa týkali nájomného. S poškodenou sa dopredu nedohodli na výške, do akej jej
požičia peniaze. S poškodenou nespisovala žiadne vyhlásenie o dlhu, ona jej peniaze chcela vrátiť tak,

že si chcela hľadať robotu, a peniaze jej postupne vracať. V tom čase okrem pôžičky od poškodenej mala
na krku aj spomínanú exekúciu a tiež aj ďalšie pôžičky, napr. od spoločnosti Provident a Cetelem. Nevie
presne, v akej výške splácala pôžičku pre tieto nebankové subjekty, ale bolo to asi do 200,- eur mesačne
spolu pre obe spoločnosti. Nájomné u pána J. platila 300,- eur mesačne so všetkým, aj s energiami, toto
platila niekedy aj dopredu podľa toho, ako mala peniaze. Tento nájomný vzťah s pánom J. bol uzavretý

tiež na základe ústnej dohody. S poškodenou neboli dohodnuté na žiadnej lehote zaplatenia dlhu. V tom
čase obžalovaná mala len výdavky a žiadne príjmy. Podanie trestného oznámenia zo strany poškodenej
si vysvetľuje tak, že predtým na dcéru poškodenej podala ona - obžalovaná trestné oznámenie pre
vyhrážanie. Ona je aktuálne zamestnaná od augusta 2019 - a to v spoločnosti D. I. - ako zamestnankyňa.
Bez dlhu poškodenej má v súčasnosti aj iné dlhy v sume asi 15.000,- eur u spomínaných nebankoviek.

V čase pôžičky od poškodenej bola nemajetná, nevlastnila žiadne nehnuteľnosti a pod. Pán J. si od
poškodenej prichádzajúce peniaze na nájom ponechal a zvyšok jej dával v hotovosti tak často, ako mu
peniaze prichádzali na účet v zmysle skutkovej vety obžaloby. Dňa 08. marca 2018 poškodená poslala
poslednú čiastku, potom sa neter zamestnala - v júni 2018, obžalovaná si hľadala robotu, a ona už v
marci 2018 vedela, že neter sa zamestná. Poškodená jej aj potom chcela poslať peniaze, ale kvôli jej

dcére už k žiadnemu poslaniu peňazí nedošlo.Na návrh prokurátora bola prečítaná časť skoršej výpovede obžalovanej z prípravného konania, v rámci
ktorej na otázku ak išlo o pôžičku, z akých prostriedkov to mala v úmysle vrátiť poškodenej a či to

vie preukázať, obžalovaná uviedla, že chce začať robiť na mandátnu zmluvu cez poisťovne, mandátnu
zmluvu pošle ihneď po uzavretí na Odbor Kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Malacky.

Na otázky obhajcu obžalovaná uviedla, že poškodená vedela o iných jej záväzkoch, vedela, že je

nemajetná. Po trestnom oznámení jej poškodená poslala ešte asi 1.200,- eur. Poškodená sa zaujímala
aj neskôr o to, ako sa má.

Svedkyňa poškodená K. Z. vypovedala, že obžalovanú pozná zo strednej školy. Keď bola v novembri
2017 v nemocnici, v telefóne sa jej zrazu ozvala obžalovaná, že ahoj. Začali si písať. Obžalovaná sa
jej posťažovala, že potrebuje finančnú pomoc na nájom. Poškodená jej odpovedala, že teraz nemôže,

ale že potom z domu jej pošle, čo aj cez internetbanking urobila. Následne to nabralo na obrátkach.
Obžalovaná tvrdila, že potrebuje predplatiť nájom 1.000,- eur, že či jej nepomôže, aby neskončila na
ulici. Nevie si vysvetliť svoje správanie. Nikdy inokedy by takéto niečo nespravila, nevie, či bola zblbnutá
z liekov, alebo z toho bola nejaká sentimentálna, alebo čo. Aj by sa sama kvôli tomu asi prihlásila
na psychiatriu, naozaj nechápe svoje konanie. Obžalovaná stále naliehala, že potrebuje peniaze, že

potrebuje niečo vyplatiť, napr. niečo v poisťovni, z čoho bude mať ona peniaze. Nevie si to vysvetliť,
prečo jej stále bola schopná posielať peniaze. Poškodená obrala svoju rodinu o toľké peniaze, sú úplne
na nule, jej dcéra si musela vziať pôžičku. U obžalovanej to bol herecký výkon na jednotku. Až jej dcéra
jej neskôr otvorila oči a tiež na prokuratúre v rámci trestného konania.

Na otázky obhajcu svedkyňa uviedla, že pokiaľ ide o sumy napr. 100,- až 150,- eur, obžalovaná vždy
tvrdila, že 100,- eur ešte treba, aby sa to v poisťovni ešte vyrovnalo, avšak neskôr volala s plačom, že to
prepočítali a že zase treba poslať peniaze a tak dookola a ona ako taký debil aj 3-krát utekala do banky.
Poškodená už bola z toho taká zmagorená, že obžalovanej hovorila, nech jej spojí zamestnankyňu
poisťovne, že sa s ňou dohodne a všetko vyplatí. Čo sa týka vyšších súm, 500,- eur, 600,- eur, 1.000,-

eur, tak poškodená jej posielala všetko, čo mala na účte, doma, i v obálkach, obžalovaná tvrdila, že
všetko sú peniaze pre poisťovňu, malo sa to týkať jej životnej poistky a aj jej nebohého manžela s tým, že
keď to takto finančne vyrovná, tak potom z jej vyplatených peňazí poškodenej vráti všetky poškodenou
požičané peniaze, avšak do dnes jej nič nevrátila. Ona sa s obžalovanou nikdy nestrela osobne, ona
poškodenej hovorila o svojej situácii telefonicky, alebo cez správy, hovorila, že prišla o byt, že ju vyhodili

z práce, že býva s neterou v nájme u pána J.. Môže byť, že občas jej poslala 20,- až 30,- eur na jedlo, keď
ich takto pýtala. Keby to bolo celé naozaj len na jedlo, ona by celú túto vec nechala tak, ale obžalovaná
ju podviedla a šlo o podvod. Poškodená vedela, že obžalovaná je nezamestnaná, resp. nemajetná, aj že
prišla o byt, avšak nie cez exekúciu, ale obžalovaná jej tvrdila, že ju z bytu vyhodila jej svokra. Trestné
oznámenie sa rozhodla podať poškodená a myslí, že po ňom jej už peniaze neposielala, hoci si voľačo

na Vianoce napísali. Svoj nárok si civilnou žalobou neuplatňovala.

Na otázku obžalovanej svedkyňa uviedla, že obžalovaná jej tvrdila, že o byt prišla tak, že ju z neho
vyhodila jej svokra, poškodená konštatuje, že z jej majetku sa obžalovanej dobre bývalo.

Na otázky prokurátora svedkyňa uviedla, že obžalovaná sa jej ponúkla, že urobí vyhlásenie o dlhu, avšak
ona s tým nesúhlasila, bolo to zbytočné. Poškodená si overovala, že účet, na ktorý posielala peniaze,
patrí p. J., videla to na bankovom príjemcovi a aj p. J. volala, on jej tvrdil, že peniaze dáva na tú poistku
obžalovanej. Prvé asi dve splátky boli na nájom, neskôr poslala asi 1.000,- eur, o ktorých obžalovaná
povedala, že potrebuje na prerábku nejakej elektriny, aby mohla byť naďalej v nájme. Na konkrétnej

výške celkovej pôžičky sa nedohodli, peniaze boli zasielané postupne podľa vylákania obžalovanou.
Takáto dohoda o pôžičke bola medzi nimi uzavretá ústne. K presvedčeniu, že peniaze nejdú na účel, na
ktorý si myslela, poškodená dospela vtedy, keď sa jej dcéra dozvedela o posielaných peniazoch, ona
mala kontakty na ľudí s poisťovníctva, od ktorých sa dozvedeli, že takto sa to vôbec nerobí, prípadné
dlhy si poisťovňa zráža z vyplatenej sumy a nie tak, ako to jej hovorila obžalovaná, že peniaze v rámci

tých poistiek musela vyrovnať vopred. Poškodená obžalovanej úplne naletela. Nakoniec dokonca zistili,
že žiadne životné poistky obžalovaná ani nemala uzavreté. Obžalovaná ju presviedčala, že z vyplatenej
poistky jej vráti peniaze aj s úrokmi, avšak ona jej povedala, že jej stačí len jej suma. Obžalovaná jej
nehovorila, že má dlhy aj z nebankoviek. Od skončenia strednej školy až dokiaľ poškodenú v novembri2017 nekontaktovala, neboli v žiadnom kontakte. Myslí, že obžalovaná ju oslovila účelovo, za účelom
vylákania peňazí od nej. Vie, že obžalovaná oslovila aj inú jej spolužiačku, avšak tá jej peniaze nedala.
Po začatí trestného stíhania ju obžalovaná nijako nekontaktovala, že by jej chcela peniaze - čo i len po

častiach - vrátiť. Po marci 2018 ďalšie peniaze neodosielala, lebo si uvedomila, že ide podvod, hoci jej to
dosť dlho trvalo. Posielanie peňazí malo u rodiny poškodenej aj sociálny dopad - financie boli odložené
pre spoločnú rodinu, nevedela to doma vysvetliť, dcéru nevedeli finančne zabezpečiť, nakoniec si ona
musela vziať pôžičku, aby aspoň časť z nej vrátila do spoločného rozpočtu v domácnosti. Poškodená
potvrdila, že na v spise je zadokumentovaná komunikácia medzi ňou a obžalovanou realizovanú cez

Facebook - messenger.

K výpovedi obžalovanej sa poškodená vyjadrila tak, že v kontakte s obžalovanou po trestnom oznámení
bola z dôvodu, že chcela síce vedieť, ako sa má, ale to kvôli tomu, že sa chcela dozvedieť, kedy jej
vráti peniaze. Keby vedela o všetkých dlhoch, ktoré obžalovaná v tom čase mala, určite by jej peniaze
neposielala, ona poškodenej o všetkých nepovedala.

Svedok T. J. vypovedal, že obžalovanú pozná osobne asi 4 roky, ale počul o nej asi 8 rokov dozadu,
nakoľko robila spolu s jej sestrou. Po strate práce chcela obžalovaná pomôcť so sťahovaním, začali
sa na ňu sypať exekúcie, sestra hovorila, že byt obžalovanej išiel do dražby a obžalovaná sa musela
vysťahovať. Sestra ho požiadala, či by obžalovanej nevedel poskytnúť ubytovanie na ich ranči, ktorý

bol prázdny a preto mu to padlo vhod aj preto, že sa oň bude obžalovaná starať, avšak musela aj platiť
nájom, dohodli sa, že minimálne 300,- eur mesačne. Obžalovaná platila, ako mala peniaze, keď neplatila
dlhodobejšie, povedal jeho sestre, nech obžalovanej s neterou dohovorí. Tento nájom medzi nimi bol
dohodnutý na základe ústnej dohody. Vie, že obžalovaná mala dlžoby a exekúcie, že nemala vlastný
účet a preto ho obžalovaná požiadala, aby poskytol svoj účet, a jemu to bolo jedno. V obžalobe to nebolo

celkom správne napísané, že on peniaze vybral, dal ich obžalovanej, a ona mu obratom naspäť zaplatila
nájomné. On sa veľmi nestaral, od koho sú zasielané peniaze, obžalovaná takto platila za nájom.

Na otázky obhajcu svedok uviedol, že vie, že volal s poškodenou, alebo s jej dcérou, overovali si, či
obžalovaná neklame, pýtali sa ho na nájom. On si prichádzajúce peniaze za nájom ponechal, a stalo

sa, že rozdiel mimo sumy nájmu, teda čo bolo navyše, obžalovanej dal v hotovosti.

Na otázky prokurátora svedok uviedol, že sa nepamätá presne, kedy obžalovaná bývala u neho na ranči,
určite tam bývala v čase, keď chodili peniaze od poškodenej - december 2017 až marec 2018, bývala
tam možno 2 - 3 roky. Aj pred 01. decembrom 2017 mu obžalovaná platila za nájom, a to buď mu chodili

peniaze na účet, alebo mu platila v hotovosti. Nevie presne, koľko celkom za nájom mu za toto obdobie
bývania celkom zaplatila obžalovaná, on má 24 nehnuteľností, tieto prenajíma. Z celkovej sumy 13.200,-
eur, ktoré peniaze prišli od poškodenej, nevie presne, koľko išlo na nájom, polovica to bola určite, ale
mohlo to byť aj cca 12.000,- eur. Nájomné šlo do rekonštrukcie domu na danom ranči, ktorý dom je
napísaný na jeho syna. Nepamätá sa, kedy presne došlo k ukončeniu nájmu s obžalovanou, ale bolo

to niekedy v roku 2018, prvým dôvodom bola platobná disciplína obžalovanej a druhý dôvod bol, že
nevlastná dcéra obžalovanej sa zamestnala v Bratislave a tam dostala ubytovňu. Obžalovaná mu raz
pomohla sumou 1.000,- eur, bolo to nájomné, mohlo to ísť aj na elektrinu. Obžalovaná mu mala platiť
priemerne, resp. minimálne 300,- eur mesačne, zvyšok si mala odpracovať na ranči.

Na návrh prokurátora bola prečítaná časť skoršej výpovede svedka z prípravného konania, v rámci ktorej
uviedol, že bývala tam spoločne so svojou nevlastnou dcérou. Spočiatku platila, potom začala mať s
platbou problémy. Povedala mu, že jej prídu peniaze, ale požiadala ho o číslo účtu, na ktoré môžu prísť.
Tak dal číslo účtu svojho syna, V., kde prišli nejaké platby, ktoré použil na úhradu nájmu. Potom chodili
ďalšie peniaze. O tých peniazoch, čo prichádzali, P. vždy vedela vopred. Vždy za ním vtedy prišla do

Bratislavy, spolu išli k bankomatu, on tie peniaze vybral a dal jej ich. Aj mu to nevyhovovalo, že ho s tým
stále otravuje a pýtal sa jej, prečo jej tá pani neposiela peniaze cez poštu. Údajne tá pani to nechce.
Nevie, koľko tých peňazí takto mohlo prísť, to bude na výpise. Na otázku odkedy dokedy bývala P. na
jeho ranči v R. U., svedok odpovedal, že neviem presne, odkedy, ale odišla odtiaľ tak v septembri, alebo
októbri 2018, jej dcéra odišla o niečo skôr. Celkovo tam boli tak 2 až 2 a 1 roka. Na otázku, či majú

spolu doteraz nejaký kontakt, má nejakú prácu, svedok odpovedal, že boli naposledy v kontakte asi
pred mesiacom, ale teraz má odpojený mobil, tak nevie, čo je s ňou. Naposledy čo vie, tak chodila po
R. U. a lanárila ľudí na poistky. Ale ak má z toho nejaké provízie, o tom nevie, cez jeho účet už nešli
žiadne peniaze.Svedok sa k čítanej výpovedi vyjadril tak, že čítaná výpoveď je pravdivá, bolo to všetko tak, ako to
prokurátor čítal, aj pokiaľ ide o dobu bývania obžalovanej na ranči a pokiaľ ide o výbery z bankomatu, tak

tieto boli v rozsahu tak, ako uvádzal na hlavnom pojednávaní - išlo o peniaze navyše, nad rámec nájmu.

Svedkyňa K. K. vypovedala, že o tejto veci jej je známe všetko, nakoľko ide o podľa nej čistý podvod, šlo
o čistú manipuláciu, ona to v podstate nevie ani normálne povedať. O všetkých pochybnostiach, ktoré
v čase skutku mala, tak tieto sa jej potvrdili aj tým, keď zavolala pánovi J., ktorý je podľa nej na 100 %

spolupáchateľom. Je presvedčená, že v prípade všetkých okolností tvrdených obžalovanou, týkajúcich
sa poistiek, rakoviny, mŕtvych osôb, že šlo o výmysly a bludy. Mama posielala peniaze na J. účet, ktorý
peniaze aj vyberal. Svedkyňa kontaktovala obžalovanú ešte na začiatku, keď to neoblo také rozbehnuté,
aby s tým prestala, na čo ona vzápätí na ňu podala trestné oznámenie, vraj nejaké vyhrážanie, ale ona
má celú komunikáciu uloženú v Messengeri Facebook, nie je predsa možné, aby obžalovaná hovorila jej
mame, že stojí v poisťovni a o 10:00 hodine potrebovala 800,- eur, o 13:00 hod. 400,- eur a o 14:00 hod.

500,- eur a potom zase niečo, že ona stojí takto v poisťovni a tam jej to tvrdia, aby stále niečo doplatila,
čím jej mama bola schopná takto obžalovanej poslať behom jedného dňa aj 4 sumy. Ony s mamou
majú jeden počítač, a svedkyňa jej na začiatku videla otvorený Facebook, z ktorého sa dozvedela, že
obžalovaná od nej žiada na živobytie peniaze, najskôr v nižších sumách, niekoľko desiatok eur, ale keď
neskôr zistila, že tie sumy sú potom značne vyššie, začala to s mamou riešiť. Keď to bolo neúnosné,

čo sa týka výšky celkovej sumy zaslaných peňazí, ona mamu donútila ísť podať trestné oznámenie na
políciu. Obžalovaná vždy na mamu, ktorá bola už v takej krajnej situácii, tlačila tým spôsobom, že stále
potrebovala nejaké peniaze, aby mame mohla vrátiť naraz celú sumu: raz 800,- eur, potom napr. 1.200,-
eur a tak podobne, avšak nikdy nič nevrátila. Svedkyňa má mnoho známych v rôznych poisťovniach,
aj sama poisťovne obehávala a preto vie, že to nefunguje vôbec tak, ako to hovorila obžalovaná. Išlo o

to, že obžalovaná mame tvrdila, že má mŕtveho muža, svedkyňa ani nevie, ako dlho bol vlastne mŕtvy,
a že zrazu poisťovne na vyplatenie poistky potrebujú vyplatiť nejaké podlžnosti, čo v žiadnom prípade
neprichádza do úvahy, pretože poisťovne sa plneniu poistného podľa nej vždy snažia vyhnúť a nie je
možné, aby obžalovaná po zaplatení dlžoby napr. 10.000,- eur v poisťovni mala dostať plnenie za muža
- pýta sa koľko, pol milióna? Ohľadom poistiek obžalovaná mamu manipulovala, až neskôr spočiatku

mame tvrdila, že peniaze potrebuje na nájom, na elektrinu a podobne, že jej vypnú elektrinu a ona v
zime zamrzne. Keď mama išla na obžalovanú podávať trestné oznámenie, sama vyšetrovateľka mame
potvrdila, že mama nie je jediný prípad obžalovanej, ale že takých žien je veľa a že si obžalovaná žije ako
kráľovná, a neplatia žiadne báchorky o tom, aká má byť ona chudera. Vie ešte, že obžalovaná bývala v
nájme u J. a zo správ adresovaných mame sa dozvedela, že mame písala, že aj tomuto J. dlží nejaké

peniaze, lebo inak obžalovanú vyhodí, takže aj preto je svedkyňa presvedčená, že v tom šli spolu. Od
mamy vie, že obžalovaná jej do dnešného dňa nevrátila ani jedno euro, ona sama si musela v dôsledku
týchto okolností vziať úver, čo aj musela zatajiť pred svojim otcom, ktorý keby sa to dozvedel, tak nevie,
čo by sa dialo. Vie, že mama s obžalovanou sú ešte priateľkami na Facebooku, dokonca nedávno si aj
písali, mama sa pýtala, kedy jej obžalovaná vráti peniaze, na čo jej obžalovaná odpovedala to, čo už

uvidela - že keby to nedali na súd, že by jej už peniaze vrátila, a táto komunikácia sa odohrala určite
niekedy v tomto roku. Má to aj niekde odložené. Chce ešte uviesť, že svedkyňa je živiteľka rodiny, ktorú
tvoria s manželom a 3 deťmi, okrem toho sa starám aj o oboch rodičov.

Na otázky obhajcu svedkyňa uviedla, že ona bola asi 2-krát pri telefonáte jej mamy s obžalovanou s

tým, že keď svedkyňu mama zbadala, vedela, že už ďalej ani nemusí nič hovoriť. Je možné, že mama
poslala obžalovanej aj po podaní trestného oznámenia, ale vtedy to bolo už len zo strachu. Považuje za
nehorázne vyjadrenie obžalovanej o tom, že keby v tejto veci nepodali trestné oznámenie, tak už peniaze
mohli mať celé dávno späť. Opakuje, že je to podľa nej čistý podvod, je to choré, čo si obžalovaná voči
mame dovolila, zaslané peniaze aj na ich úkor, mama si sama svoj účet vybielia a niektoré sumy jej

z ich spoločných peňazí potom vkladala priamo na účet. Čo sa týka otázky, či má vedomosť o tom,
že obžalovaná chcela s jej mamou spásať dokument týkajúci sa uznania dlhu, svedkyňa uviedla, že
obžalovaná toho popísala viacej, či šlo o uznanie alebo neuznanie dlhu, rôzne veci s poistkami, keby
chcela, tak príde za nimi a peniaze vyplatí.

Zo vzájomnej komunikácie medzi obžalovanou a poškodenou prostredníctvom Facebook Messengeru
vyplýva opakované žiadanie peňazí obžalovanej od poškodenej, pričom v súvislosti s každou takou
žiadosťou poškodenú presviedčala, že tá - ktorá zaslaná suma je potrebná na definitívne vybavenie
peňazí v poisťovni, resp. v banke pre obžalovanú a poškodenej následne a bezodkladne z toho všetkovráti. Zasielané sumy peňazí od poškodenej pre obžalovanú preukazujú jednotlivé bankové potvrdenia
a výpisy z účtu.

Z Centrálneho registra exekúcií vyplýva k aprílu 2018 päť vedených exekučných konaní, v rámci ktorých
sa vymáhala spolu istina vo výške takmer 5.000,- eur.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaná bola v podstate až do októbra 2015 v pracovnom
pomere ako zamestnanec.

Oboznámené uznesenia o vznesení obvinenia, obžaloba a trestné rozkazy z iných trestných vecí
preukazujú vedenie ďalších trestných konaní proti obžalovanej pre prečiny podvodov a aj jej odsúdenia
pre prečiny podvodov.

K výroku o vine a k právnej kvalifikácii

Súd v prvom rade konštatuje, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že v období od novembra 2017
do marca 2018 postupne vylákala (požičala) od poškodenej K. Z. pod rôznymi zámienkami a sľubom
ich blízkeho vrátenia, finančné prostriedky, ktoré podľa pokynov poškodená zasielala prevodom alebo
vkladom na účet IBAN: I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to dňa 01.12.2017 vo výške 200 €,

06.12.2017 vo výške 100 €, 19.12.2017 vo výške 100 €, 03.01.2018 vo výške 60 €, 04.01.2018 vo výške
30€,15.01.2018vovýške50€,22.01.2018vovýške100€,25.01.2018vovýške30€a70€,30.01.2018
vo výške 50 €, 01.02.2018 vo výške 100 €, 06.02.2018 vo výške 1.000 €, 09.02.2018 vo výške 500 €,
12.02.2018 vo výške 100 € a 200 €, 13.02.2018 vo výške 100 €, 150 € a 150 €, 15.02.2018 vo výške 30
€ a 120 €, 16.02.2018 vo výške 30 € a 150 €, 19.02.2018 vo výške 100 €, 600 €, 1.660 €, 21.02.2018

vo výške 260 €, 22.02.2018 vo výške 120 €, 23.02.2018 vo výške 50 €, 26.02.2018 vo výške 100 €, 100
€, 650 € a 1.000 €, 01.03.2018 vo výške 1.000 €, 02.03.2018 vo výške 250 €, 05.03.2018 vo výške 200
€, 07.03.2018 vo výške 410 €, 500 € a 1.000 €, 09.03.2018 vo výške 300 €, 12.03.2018 vo výške 140
€, 600 € a 600 €, 28.03.2018 vo výške 140 €, z ktorého potom disponent predmetného účtu T. J. tieto
finančné prostriedky (z časti) v hotovosti odovzdával obvinenej, čím poškodenej K. Z. spôsobila škodu

v celkovej výške 13.200 €.

Tieto skutočnosti považuje súd nielen za nesporné, ale vyplývajú aj z vykonaného dokazovania, keď ich
potvrdzujú nielen výpovede obžalovanej, poškodenej, ale okrem iných dôkazov aj výpovede svedkov
a listinné dôkazy.

Sporným medzi stranami, a podstatou dokazovania na hlavnom pojednávaní, bolo v podstate to, či
obžalovaná už v čase vylákania finančných prostriedkov obvinená vedela, že tieto finančné prostriedky
nevráti, teda či obžalovaná tým, že uviedla poškodenú do omylu, seba na škodu majetku poškodenej
obohatila.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo i v ich súhrne (a vzájomnej súvislosti)
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
tak, ako to predpokladá § 2 ods. 12 Trestného poriadku, kedy súd musel dôkladne vyhodnocovať najmä
výpovede hlavných aktérov skutku (obžalovanej a poškodenej) a aj za pomoci ďalších dôkazov zisťovať,

či je možné vysloviť nepochybnú istotu o niektorej z predložených verzií, vychádzajúc aj z ostatných
trestnoprávne relevantných zásad, dospel súd bez rozumných pochybností k záveru, že skutok sa
odohral tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd k tejto nepochybnej istote, vyjadrenej
vo výrokovej časti rozsudku, dospel a to na podklade nasledovných, nižšie v odôvodnení tohto rozsudku,
uvedených konkrétnych skutočností a argumentov a právnych úvah.

Súd je toho názoru, že v danom prípade uvedenom v skutkovej vete obžalobného návrhu išlo o
uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Podstata zmluvy o pôžičke totiž spočíva v tom, že ňou prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, ako tomu bolo v tomto prípade, a dlžník sa zaväzuje
vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Ako z uvedeného vyplýva, predmetom zmluvy

o pôžičke môžu byť len druhovo určené veci, ktoré sú zastupiteľné; najčastejšie sú predmetom pôžičky
peniaze, tak, ako v prejednávanom príprade.Zmluvaopôžičkemôžebyťpritomuzatvorenázmluvnýmistranamiajústnouformou(nevyžadujesateda
automaticky jej uzatvorenie v písomnej forme), tak ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade. Napriek
tomu, že išlo o ústne uzatvorenú zmluvu, nie sú žiadne pochybnosti o jej obsahu, teda o tom, kto boli

zmluvné strany (obžalovaná a poškodená), aké boli ich povinnosti (na strane jednej prenechanie peňazí,
kuktorémudošlo,nastranedruhejvráteniepeňazípouplynutídohodnutejdoby),akýbolpredmetzmluvy
(peniaze), a tiež a to, že napokon peniaze vrátené neboli.

Uvedený obsah zmluvy, resp. jej pojmové znaky nepochybne vyplývajú z vykonaného dokazovania a

to hlavne z výpovedí obžalovanej, poškodenej, svedkov, ale aj z listinných dôkazov, ako sú napríklad
vzájomnákomunikáciacezFacebookMessengermedziobžalovanouapoškodenouvčasepožičiavania
peňazí, bankové potvrdenia a výpisy z účtu.

Najmä samotná obžalovaná potvrdila, že išlo o dočasnú pôžičku peňazí a že jednotlivé zaslané sumy
a ich termíny sedia všetky tak, ako sú opísané v skutkovej vete obžaloby. Z vykonaného dokazovania

vyplynula aj dočasnosť daného právneho pomeru založeného pôžičkou. Podľa názoru súdu je teda
obsah uzatvorenej zmluvy o pôžičke vykonaným dokazovaním absolútne nepochybne zistený.

Pokiaľ ide o možnú právnu kvalifikáciu stíhaného trestného činu, tak je nutné uviesť, že čas vrátenia
peňazí možno dohodnúť viacerými spôsobmi. Čas vrátenia nemusí byť určený len konkrétnym dňom,

ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Dokonca stačí aj dohoda v takom zmysle,
že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka, a to dokonca aj v tom prípade, keď podľa dohody má
dlžník plniť až po splnení podmienky, ktorej splnenie môže ovplyvniť iba dlžník.

Taká situácia - teda, že čas vrátenia peňazí závisel od vôle dlžníka / obžalovanej - nastala aj v

prejednávanom prípade. Na jednej strane obžalovaná vypovedala o dohode vrátenia peňazí vtedy, keď
si nájde prácu, na strane druhej poškodená vypovedala, a tiež to poškodenej tvrdila v ich komunikácii
aj obžalovaná, čo potvrdzuje to aj ich vzájomná komunikácia cez Facebook Messenger, že obžalovaná
peniaze poškodenej vráti po získaní peňazí z vyplatenej poistky z poisťovne, resp. z banky.

Pri záväzkovo-právnych vzťahoch je potrebné zdôrazniť, že len nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z
príslušnej zmluvy ešte neznamená, že došlo k spáchaniu trestného činu podvodu, alebo akéhokoľvek
iného trestného činu. Pri posudzovaní otázky, kedy a za akých okolností sa možno pri záväzkovo-
právnych vzťahoch dopustiť trestného činu podvodu, je nutné vychádzať z toho, že relevantným je len
také konanie páchateľa, ktoré predchádza transferu majetkovej hodnoty z dispozície poškodeného do

dispozície páchateľa, alebo niekoho iného, t. j. konanie, ktoré časovo predchádza vykonaniu majetkovej
dispozície zo strany osoby, ktorá je v omyle. Pôjde teda o konania, ktorými páchateľ predstiera
uzatvorenie konkrétnej zmluvy s cieľom, aby získal finančné prostriedky, tovar alebo služby, pričom už
v čase uzatvárania zmluvy (ústnej alebo písomnej) vie, že záväzok vrátiť finančné prostriedky, tovar
alebo zaplatiť za služby, len predstiera a zmluva je len prostriedok k tomu, aby sa neoprávnene obohatil.

Len takéto konanie môže byť z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu
v príčinnej súvislosti s následkom, ktorý má podobu úbytku majetku na strane poškodeného a podobu
prírastku na strane páchateľa alebo niekoho iného. Ak páchateľ konal od začiatku pri uzatváraní zmluvy
v úmysle nesplniť zmluvne dohodnuté podmienky, je tento právny úkon páchateľa neplatný podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a ide o spáchanie trestného činu podvodu (primerane

uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 27. apríla 2005, sp. zn. 5 Tdo/242/2005).

Otrestnýčinpodvodupriuzatváranízmluvyopôžičkeidevtedy,aksapreukáže,žeuzatvoreniezmluvyo
pôžičke bolo len zámienkou na vylákanie finančných prostriedkov od veriteľa (poškodeného) a páchateľ
nemal vôbec úmysel finančné prostriedky vrátiť. Páchateľ tu len predstiera možnosť alebo schopnosť

finančné prostriedky vrátiť a zmluva o pôžičke je prostriedkom na vylákanie peňazí.

Posudzovanie možnosti spáchania trestného činu podvodu pritom úzko súvisí s posudzovaním
subjektívnej stránky konania páchateľa (úmyselného zavinenia), pretože je vždy nutné dokazovať
úmysel páchateľa v čase pred uzatvorením konkrétnej zmluvy alebo v čase jej uzatvorenia, ktorý je

možné zistiť spravidla len z objektívnych okolností, t. j. okolností každého jednotlivého prípadu.

Okolnosti subjektívneho charakteru možno preto spravidla dokazovať len nepriamo z okolností
objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad logického myslenia usúdiť vnútorný vzťah páchateľak porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom (R 62/1973), pričom záver o
subjektívnej stránke trestného činu možno oprieť aj o skutočnosti, ktoré nastali až po spáchaní trestného
činu (R 5/1951).

V zmysle uvedenej judikatúry teda súd preskúmal okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy zo
strany obžalovanej ako aj okolnosti, ktoré nastali až po ich uzatvorení (t. j. slovami judikatúry „okolnosti
objektívnej povahy, ktoré prípadne nastali až alebo aj po spáchaní trestného činu“), pričom dospel k
záveru o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu zo strany obžalovanej

a to vrátane úmyselného zavinenia obžalovanej, nakoľko vyplýva z vykonaného dokazovania. Zároveň
je potrebné poukázať na okolnosti, ktoré svedčia práve pre záver, že v danej trestnej veci ide o
trestnoprávnu problematiku.

- V prvom rade je potrebné poukázať na to, že hoci sú obžalovaná s poškodenou bývalé spolužiačky
zo strednej školy, od jej skončenia dlhé roky v kontakte neboli, a to až do novembra 2017, kedy sa

obžalovaná zrazu poškodenej cez telefón ozvala, začali si písať a následne sa začala poškodenej
sťažovať, že potrebuje finančnú pomoc; išlo teda o jednoznačne účelové nadviazanie kontaktu s
úmyslom získať od poškodenej peniaze.

- Poškodená bola v čase nadviazania kontaktu a následných žiadostí o peniaze v nemocnici, kedy jej

z pochopiteľných dôvodov vyhovieť nemohla, ale zároveň obžalovanej oznámila, že peniaze jej pošle
potom z domu, čo aj cez internetbanking ešte v daný mesiac (november 2017) urobila, čo sa premietlo
do obdobia skutku ohraničeného hneď novembrom 2017.

- V tom čase ale už poškodená bola 2-krát odsúdená za spáchanie totožnej trestnej činnosti, teda pre

prečiny podvodov, založených na rovnakom modus operandi, konkrétne trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava III z 13. októbra 2016, sp. zn. 2T/131/2016, právoplatným dňa 11. apríla 2017 a trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava I zo 04. októbra 2017, sp. zn. 1T/44/2017, právoplatným dňa
09. novembra 2017, pričom z oboch predchádzajúcich odsúdení vyplývali pre obžalovanú povinnosti
nahradiť poškodeným škodu spôsobenú podvodmi, v prvom prípade 4.500,- eur, v druhom 15.830,- eur.

- Teda už v čase začatia lákania peňazí obžalovanou od poškodenej, mala obžalovaná súdmi v
trestných veciach uložené povinnosti nahradiť škodu spôsobenú podvodmi spolu vo výške 20.330,-
eur. Obžalovaná navyše vypovedala, že v tom čase bola nemajetná, bez príjmu, boli voči nej vedené
exekúcie, a mala aj dlhy v nebankových spoločnostiach. Z výpovede svedka vyplýva, že obžalovaná

mala po čase s platením nájomného problémy, a z výpovedí poškodenej i jej dcéry a tiež zo vzájomnej
komunikácie cez Facebook Messenger vyplýva, že obžalovaná hovorila aj o jej podlžnostiach v
poisťovniach, resp. bankách.

- Následne sa situácia stupňovala, slovami poškodenej „to nabralo na obrátkach“, obžalovaná periodicky

na poškodenú tlačila a agresívne naliehala, že potrebuje peniaze a to akútne, buď opakovane ešte v
ten istý deň, alebo do niekoľkých dní, čo sa o. i. prejavilo aj tým, že poškodená jej posielala peniaze
viackrát - aj 4-krát - za deň.

- Manipulácia a citové vydieranie poškodenej obžalovanou je zrejmé aj z toho, že poškodenej neustále

nezabúdalapripomínať,ženapr.užniekoľkodnínejedlaapeniazepotrebujenajedlo,aleboichpotrebuje
na nájom, lebo inak ju prenajímateľ vyhodí na ulicu.

- Suma 13.200,- eur, ktorú obžalovaná od poškodenej vylákala od novembra 2017 do marca 2018, sa
vymyká akejkoľvek racionálnej predstavivosti o nevyhnutnosti takej sumy potrebnej na jedlo počas max.

5 mesiacov a to aj vrátane nájmu, kde sa žiada dodať, že ani nájom nemohol výrazne prekračovať
obdobie 5 mesiacov, pretože sama obžalovaná vypovedala, že o svoj byt prišla len v roku 2017, a navyše
svedok ako jej nový prenajímateľ vypovedal, že spočiatku obžalovaná nájom platila a až neskôr bol s
platením nájmu obžalovanou problém, pričom nájom činil sumu cca 300,- eur / mesačne. Je evidentné,
že len také - na hlavnom pojednávaní obžalovanou tvrdené - zdôvodnenie potreby peňazí (jedlo a nájom)

je nezmyselné a nepravdivé.

- Nadväzujúc na uvedené, súd zdôrazňuje tú závažnú okolnosť, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní
odôvodňovala potrebu peňazí len jedlom a nájmom. Avšak z výpovedí poškodenej i svedkyne a tiežzo strany obžalovanej zo vzájomnej komunikácie cez Facebook Messenger vyplýva, že obžalovaná
peniaze od poškodenej drankala v prevažnej miere kvôli tomu, že potrebovala vyplatiť akýsi nedoplatok
v poisťovni, resp. v banke, aby poisťovňa, resp. banka následne obžalovanej mohla vyplatiť (v rámci

údajného poistného plnenia) takú sumu peňazí, z ktorej by poškodenej vrátila všetky požičané peniaze;
takto vyvábené peniaze na opakované nedoplatky vyplývajú napr. z č. l. 32, ďalší nedoplatok č. l. 35,
ďalší č. l. 37, a ďalšie č. l. 38.

- Pokiaľ ide o čas vrátenia požičaných peňazí, tento bol určený na jednej strane podľa obžalovanej tak,

že peniaze vráti, keď si nájde prácu (keď sa zamestná), a na druhej strane podľa poškodenej, podľa
svedkyne a ako to vyplýva zo vzájomnej komunikácie cez Facebook Messenger, hneď, ako obžalovaná
získa peniaze z vyplatenej údajnej poistky z poisťovne, resp. z banky, ku ktorému vyplateniu malo dôjsť
bezodkladne po uhradení nedoplatku, na ktorý obžalovaná vymámila od poškodenej peniaze.

- Úmyslu dôkladne a dlhodobo vyhýbať sa vráteniu peňazí svedčia aj reakcie obžalovanej, kedy

poškodená navrhla, že sama príde vyplatiť do príslušnej inštitúcie nedoplatok, na čo obžalovaná náhle
zvolila absolútne nepresvedčivú a zároveň nevysvetlenú výhovorku, že akurát v tom čase bude celý deň
od rána do večera odcestovaná (č. l. 40, 41, 42) a taký návrh poškodenej išiel iracionálne do stratena,
hoci pri skutočnom záujme obžalovanej vrátiť peniaze si nemožno predstaviť vhodnejšie, ako práve
uvedené riešenie, navrhované poškodenou.

- Neakceptovateľným, avšak súčasne v predchádzajúcom odseku uvedenému zisteniu zodpovedajúcim
je aj - podľa svedkyne - vyjadrenie obžalovanej v zmysle, že keby to poškodená s dcérou (svedkyňou)
nedali na súd (nepodali trestné oznámenie, pozn. súdu), že by poškodenej už peniaze vrátila, čomu
korešponduje napr. vyjadrenie obžalovanej, že keby ju poškodená neoklamala, tak už peniaze mohla

mať (č. l. 41).

- Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od augusta 2019 je ako zamestnankyňa
zamestnaná v spoločnosti D. I..

- Z výpovedí poškodenej, svedkyne zo vzájomnej komunikácie cez Facebook Messenger, z bankových
potvrdení a výpisov z účtu vyplýva, že poškodená opakovane vyhovela obžalovanej a po ich dohode
obžalovanej opakovane zaslala obžalovanou tvrdené sumy, podľa obžalovanej potrebné na definitívne
doplatenie nedoplatku, po ktorom malo nasledovať vyplatenie poistného plnenia (podľa tvrdenia
obžalovanej 33.000,- eur, č. l. 35) a vrátenie peňazí poškodenej v celom rozsahu.

- Poškodená na hlavnom pojednávaní potvrdila, že až doposiaľ jej obžalovaná požičané peniaze
nevrátila ani len z časti, potvrdila nárok na náhradu škody v rovnakej výške, v akej zaslala peniaze
obžalovanej (13.200,- eur). Potvrdila to aj svedkyňa - dcéra poškodenej. Obžalovaná ani po začatí
trestného stíhania poškodenú nijako nekontaktovala za účelom vrátenia peňazí, čo i len po častiach.

Možno zhrnúť, že obžalovaná koncom roku 2017 uzatvorila s poškodenou zmluvu o pôžičke, došlo
k požičaniu peňazí, a obžalovaná sa zaviazala peniaze vrátiť po zaslaní ďalšej sumy určenej na
doplatenie nedoplatku vo finančnej inštitúcii (príp. po zabezpečení príjmu, napr. po zamestnaní sa),
čomu poškodená vyhovela, pričom obžalovaná nedodržala nielen túto lehotu, ale ani žiadne ďalšie

termíny, ktoré určila sama obžalovaná, v dôsledku čoho poškodená opakovane vyzývala a urgovala
vrátenie peňazí. S poškodenou pritom obžalovaná uzatvorila zmluvu, hoci vedela, že už v danom
čase mala viacero nesplatených dlhov, ktoré znamenajú nič menej než nedodržanie iných svojich
povinností vyplývajúcich jej z iných jej kontraktov, čo len nasvedčuje úmyslu obžalovanej „hromadiť“
finančné prostriedky z cudzích zdrojov pre vlastnú potrebu, než riadne splácať svoje dlhy, resp. vracať

požičanépeniaze.Obeverzietermínovnavráteniepeňazí,prezentovanýchobžalovanou,dávnouplynuli
- jednak poškodená opakovane (nie len prvotne) zaslala obžalovanej peňažné sumy zodpovedajúce
obžalovanou tvrdenému nedoplatku za účelom neodvratného vyplatenia poistného plnenia, a jednak
obžalovaná si našla prácu, nakoľko na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od augusta 2019 je ako
zamestnankyňa zamestnaná v spoločnosti D. I., tzn. že do vyhlásenia rozsudku obžalovaná pracovala

už vyše 2 roky. Na to obžalovaná reagovala tak, že na žiadne ani len čiastočné vrátenie peňazí
nereflektovala, dokonca obžalovaná nemala záujem na vyplatení nedoplatku samotnou poškodenou,
vytkla poškodenej, že keby nepodala trestné oznámenie, peniaze by jej vrátila, resp. že keby ju
poškodená neoklamala, tak už peniaze mohla mať a pod., čo už samo osebe svedčí o tom, žeobžalovaná do tohto času nemala poškodenou požičanú sumu peňazí vôbec k dispozícii (inak by jej ich
vrátila), zjavne peniaze neboli určené na doplatenie nedoplatku na vyplatenie poistného plnenia (inak
by to celkom určite poškodenej v situácii, keď poškodená vyjadrovala voči tomu nedôveru, preukázala,

príp. by poškodenej umožnila nedoplatok doplatiť a nehovorila by poškodenej o klamstvách zo strany
poškodenej, resp. o penalizácii spočívajúcej v nevrátení pôžičky za podanie trestného oznámenia).
Súd je presvedčený, že v situácii nedoloženia obžalovanou tvrdených skutočností, absencia jej vôle na
vyriešenie problému poškodenou a tiež napriek splneniu dohodnutých podmienok, bolo „potrestanie“
poškodenej nevrátením pôžičky kvôli podaniu trestného oznámenia evidentným výrazom toho, že

obžalovanánielenžeklamala(uvádzaladoomylu)poškodenúotom,žepeniazepotrebujenadoplatenie
nedoplatku, po uhradení ktorého bude mať z čoho poškodenej vrátiť pôžičku, ale aj toho, že jej žiadne
finančné prostriedky nevráti a ani nechce vrátiť a to napriek tomu, že to bola práve a len obžalovaná,
kto zjavne porušil zmluvne dohodnuté podmienky. Z hľadiska uplatnenej „zmluvnej pokuty“ vo výške
100 % pôžičky zo strany obžalovanej je táto absolútne neplatná, nakoľko poškodená svoje zmluvné
povinnosti nijako neporušila. V podstate ani nejde obsahovo o zmluvnú pokutu, ale ide o majetkový trest

pre poškodenú za to, že sa po splnení podmienok a márnom čakaní domáhala vrátenia svojej pôžičky a
že tým vyslovila svoj nesúhlas s ďalším „úverovaním“ obžalovanej z vlastných finančných prostriedkov.

Súd nemá pochybnosti, že v čase dohodnutom pri pôžičke peňazí (zaslanie sumy určenej na doplatenie
nedoplatku, príp. zamestnanie sa) a ani v nasledujúcom období (t. j. zjavne ani v čase urgovania vrátenia

pôžičky), neboli dodatočne zasielané sumy určené na doplatenie nedoplatku obžalovanou vôbec použité
na doplatenie takého „nedoplatku“. Už bolo uvedené vyššie, že ak by sa tak stalo, obžalovaná by
logicky nemala žiadny problém s tým, aby z vyplateného poistného plnenia (vysoko prekračujúceho
výšku pôžičky) poškodenej peniaze vrátila (dokonca obžalovaná uisťovala poškodenú, že jej pôžičku
vráti aj s úrokmi, ale o tie v danom prípade ani nejde), resp. aby poškodenú informovala o tom, čo reálne

a dokázateľne bránilo finančnej inštitúcii vyplatiť poistné plnenie, pretože dookola - po zaslaní každej
ďalšej sumy od poškodenej určenej na doplatenie nedoplatku - obžalovanou neustále spomínané ďalšie
a ďalšie „vyskakovanie“ sústavne ďalších nedoplatkov, súd nepovažuje za nič iné, než za nedôstojné,
manipulatívne a citovo vydierateľné nepretržité klamlivé vylákavanie ďalších a ďalších peňazí, čím
poškodenú uvádzala do omylu. Ak by mala obžalovaná v čase po zaslaní prvej vylákanej sumy údajne

na vyplatenie nedoplatku (a už vôbec nehovoriac o ďalších vylákaných sumách) peniaze vyplatené tak,
ako to sľubovala poškodenej, t. j. ak by finančné prostriedky vynaložila na účel, o ktorom poškodenú
ubezpečovala, celkom určite by aj vyvinula snahu na splnenie svojich zmluvných záväzkov a nepísala by
poškodenej, že keby poškodená s dcérou (svedkyňou) nepodali trestné oznámenie, že by poškodenej
už peniaze vrátila, príp. že keby ju poškodená neoklamala, tak už peniaze mohla mať; v podstate išlo

o informáciu pre poškodenú, že peniaze jej nie sú vrátené ako penále za to, že si poškodená dovolila
po splnení podmienok a márnom čakaní riešiť vec cestou príslušných inštitúcií. Súčasne platí, že keby
obžalovaná nemala úmysel týmto spôsobom uvádzať poškodenú do omylu, celkom určite by nemohla
brániť samotnej poškodenej prísť a vyplatiť v príslušnej finančnej inštitúcii údajný nedoplatok, tak, ako
to poškodená navrhovala. Nič z vykonaného dokazovania nenasvedčuje tomu, že obžalovaná mala v

úmysle dostáť svojim zmluvným povinnostiam voči poškodenej.

Záveru, že obžalovaná nemala reálny záujem vrátiť poškodenej peniaze a len „hľadala“ možnosti, ako sa
svojhozáväzkuzbaviť,nasvedčujenielento,žeopakovaneuisťovalapoškodenúovrátenípeňazíviných
lehotách, resp. po zaslaní ďalších vraj potrebných súm peňazí, a že po podaní trestného oznámenia

uplatňovala voči poškodenej (namiesto vrátenia peňazí) obdobu 100 %-nej zmluvnej pokuty, ale aj to, že
až doposiaľ obžalovaná neprejavila žiadnu snahu o vrátenie pôžičky, poškodenú za týmto účelom vôbec
nekontaktovala, žiadnym iným spôsobom nedošlo k čo i len čiastočnému vráteniu pôžičky. Skutočnosť,
že takto spôsobený dlh voči poškodenej nebol zjavne jedinou podlžnosťou obžalovanej, možno pritom
podporne vyvodiť aj z jej predchádzajúcich dvoch odsúdení za spáchanie totožnej trestnej činnosti,

teda pre prečiny podvodov, ktorých sa dopustila rovnakým spôsobom, ohľadom ktorých jej boli súdom
uložené povinnosti nahradiť ďalším poškodeným škodu spôsobenú podvodmi spolu vo výške 20.330,-
eur; tiež boli voči obžalovanej vedené exekúcie, podľa vlastného vyjadrenia mala obžalovaná dlhy aj v
nebankových spoločnostiach, či iných finančných inštitúciách a pod. V jej prípade teda šlo len o chamtivé
a vypočítavé, a čo je najdôležitejšie - podvodné zhromažďovanie peňazí z cudzích zdrojov pre vlastnú

potrebu a na zvyšovanie svojej životnej úrovne, namiesto opravdivého záujmu riadne a včas splácať
svoje dlhy, resp. vracať požičané peniaze.Súd je presvedčený, že v posudzovanom prípade nejde výhrade o občianskoprávny spor. Súd si je
vedomý toho, že trestné právo je ultima ratio, teda najkrajnejší prostriedok na postihovanie typovo
najzávažnejších protiprávnych konaní s tým, že trestné právo nemôže a ani nesmie nahrádzať ochranu,

ktorú v súkromnoprávnych vzťahoch majú primárne poskytovať súdy v civilnom procese (zásada
subsidiarity trestného práva). V danej veci však nejde o situáciu, pri ktorej by konanie obžalovanej
len zdanlivo napĺňalo znaky skutkovej podstaty trestného činu, ale ide tu o závažný exces zo
súkromnoprávneho vzťahu, pri ktorom bolo uzatvorenie záväzkovoprávneho vzťahu iba prostriedkom
na vylákanie peňažných prostriedkov od poškodenej. Nejde preto primárne o súkromnoprávnu

problematiku, pretože uzatvorenie súkromnoprávneho vzťahu tu malo byť len predstierané, zamerané
na iný účel než na splnenie zmluvne dohodnutých podmienok.

Zo všetkých vyššie uvedených dôkazov a úvah možno, bez rozumných pochybností, vyvodiť záver,
že obžalovaná sa práve uvedeným spôsobom - spôsobom opísaným v skutkovej vete rozsudku -
dopustila sa konania, ktorým na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla poškodenú do

omylu a spôsobila tak na jej majetku väčšiu škodu. Vina obžalovanej je v podstate založená najmä na
výpovediach poškodenej a svedkyne i na oboznámených listinných dôkazoch. Výpovede poškodenej i
svedkyne nevzbudzujú žiadne relevantné pochybnosti, poškodená v prípravnom konaní aj na hlavnom
pojednávaní vypovedala konštante a nemenne, čo sa prejavilo tým, že jej výpoveď z prípravného
konania nebolo potrebné čítať, ich výpovede sú jasné, logické, zrozumiteľné, presvedčivé, vierohodné

a zároveň neboli inými dôkazmi relevantne spochybniteľné, či dokonca vyvrátené, a presne ju dopĺňajú
ďalšie vykonané dôkazy; žiadnym produkovaným dôkazom nedošlo k spochybneniu, príp. vyvráteniu
celej takej množiny usvedčujúcich dôkazov, či jej časti. Na základne uvedeného súd nemal žiaden
dôvod výpovediam poškodenej a svedkyne a ďalším dôkazom neveriť, naopak vyhodnotil ich ako reálne
odrážajúce skutočný sled udalostí premietnutých do skutku. Obžalovaná mala možnosť ako aj príležitosť

spáchať skutok uvedený v obžalobe, nakoľko dokazovaním nebolo zistené nič, čo by objektívne bránilo
tomu, aby konala tak, ako sa jej kladie za vinu. Reťaz dôkazov je teda v tomto smere jednoznačne
ucelená a nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti.

Spáchanie skutku potvrdzuje aj samotná obžalovaná okrem toho, že u nej nebol daný úmysel podviesť

poškodenú. V naznačenom zmysle sa obžalovaná zrejme snažila navodiť dojem, že v jej prípade
išlo o subjektívne presvedčenie, ktorým argumentom mienila vyvrátiť existenciu zavinenia (úmyslu) pri
spáchaní trestného činu podvodu. Súd na základe vykonaného dokazovania považuje sa neprijateľné
vylúčenie úmyselného zavinenia len z toho dôvodu, že obžalovaná vyhlási, že bola o nejakej skutočnosti
subjektívne presvedčená. Už vyššie súd uviedol, že v takýchto prípadoch je vždy nutné dokazovať

úmysel páchateľa v čase pred uzatvorením konkrétnej zmluvy alebo v čase jej uzatvorenia, ktorý
je možné zistiť spravidla len z objektívnych okolností, t. j. okolností každého jednotlivého prípadu.
Inými slovami, platí, že zavinenie páchateľky k zamýšľanému následku sa nedokazuje len podľa toho,
čo k tomu povie obžalovaná, ale orgány činné v trestnom konaní musia zavinenie dokazovať sami
a vyvodzovať ho zo všetkých okolností konkrétneho prípadu, resp. súd musí obhajobu páchateľa

spočívajúcunajehosubjektívnompresvedčenívždypreveriťdokazovaním,takženestačílenosamotené
tvrdenie obžalovanej o tom, že bola o nejakej skutkovej okolnosti presvedčená, že nastala, alebo
nenastala. To platí o to viac, ak ostatné dôkazy svedčia pre úplne iný záver. Takú obhajobu obžalovanej
súd považuje za snahu zmierniť, resp. eliminovať následky vlastnej trestnoprávnej zodpovednosti, a
považuje ju na základe vykonaného dokazovania za vyvrátenú, tak, ako je to podrobne odôvodnené

vyššie.

Z predmetného dokazovania vyplýva, že skutok uvedený v obžalobe sa nielen stal, ale aj napĺňa znaky
objektívnej stránky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Objektom tohto
trestného činu v prejednávanom prípade je záujem chránený normami trestného práva, teda záujem

spoločnosti na ochrane majetku a majetkových práv fyzických a právnických osôb. Obžalovaná ako
všeobecnetrestnezodpovednýsubjekt,svojimúmyselnýmkonanímpriamym,porušilazáujemchránený
Trestný zákonom, keď podviedla poškodenú (na škodu majetku poškodenej seba obohatila tým, že
uviedla poškodenú do omylu a spôsobila tak na jej majetku väčšiu škodu). Zároveň došlo k naplneniu
kvalifikačného znaku - spôsobenie väčšej škody, pretože obžalovaná od poškodenej podvodne vylákala

spolu sumu 13.200,- eur, ktorú sumu potvrdila aj obžalovaná (§ 125 ods. 1 prvá a druhá veta Trestného
zákona). Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovanej ako priamy úmysel v zmysle
§ 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko zo spáchania skutku, keď vedome, ziskuchtivo, účelovo aplánovane podviedla poškodenú o peniaze, je evidentné, že chcela spôsobom uvedeným v Trestnom
zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom.

K výroku o treste a náhrade škody

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bola obžalovaná
uznaná vinnou a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v
danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 221 ods. 2 Trestného zákona) v rozpätí
1 rok až 5 roky. Okrem toho súd vzal na zreteľ samozrejme aj povahu, charakter, závažnosť a spôsob

spáchania činu vrátane jeho následku, osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy.

Súd u obžalovanej nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona. Priťažujúcu
okolnosť súd zistil jednu - recidívu podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, nakoľko pred spáchaním
súdeného prečinu bola obžalovaná odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 13.

októbra 2016, sp. zn. 2T/131/2016, právoplatným dňa 11. apríla 2017 a trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava I zo 04. októbra 2017, sp. zn. 1T/44/2017, právoplatným dňa 09. novembra 2017, v
oboch prípadoch pre spáchanie prečinov podvodov, za čo jej boli uložené podmienečné trest odňatia
slobody. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona)
prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažujú priťažujúce okolnosti

voči poľahčujúcom okolnostiam v pomere 1:0, preto došlo k úprave trestnej sadzby tak, že súd postupom
podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby trestného
činu o jednu tretinu s tým, že po tejto úprave je trestná sadzba u obžalovanej vo výmere 2 roky a 4
mesiace až 5 roky (60 mesiacov - 12 mesiacov = 48 mesiacov; 48 mesiacov : 3 = 16 mesiacov; teda 16
mesiacov je jedna tretina zo 48 mesiacov, o ktoré sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby ustanovenej

v osobitnej časti Trestného zákona).

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, tak súd konštatuje, že podstatou skutkového deja
bolo to, že obžalovaná zneužila komunikáciu s poškodenou, jej dôveru v obžalovanú, kamarátsky vzťah
a dobrosrdečnosť, kedy jej poškodená po žiadosti obžalovanej a po ich dohode požičala peniaze vo viere

úprimnej pomoci obžalovanej, pričom opakovane obžalovanej zdôrazňovala, že peniaze bude sama
poškodená čoskoro potrebovať späť (poškodená si „vybielila“ vlastný účet, na pôžičku obžalovanej si
požičala aj od rodinných príslušníkov a pod.), pričom ju obžalovaná oklamala ohľadom vrátenia pod
rôznymi lživými zámienkami vylákaných peňazí a navyše nenásytne (opakujúce sa žiadosti o peniaze) a
arogantne (vyhrážanie sa nevrátením peňazí) svoje konanie stupňovala; z pohľadu poškodenej došlo k

naplneniuvýznamuporekadla:zadobrotunažobrotu.Zoskutočností,ktorésatýkajúspôsobuspáchania
činu súd vyvodzuje, že konanie obžalovanej nemožno hodnotiť ako málo závažné, nakoľko nešlo len
o vybočenie z inak riadneho spôsobu života, ale obžalovaná, ako viackrát súdne trestaná špeciálna
recidivistka (okrem toho, v lustrácii v registri priestupkov je evidovaný okrem iného aj priestupok proti
majetku, spočívajúci v krádeži tovaru, za ktorý obžalovaná bola sankcionovaná peňažnou pokutou),

opätovne útočila na cudzí majetok, a to úplne rovnakým spôsobom, ako v iných trestnoprávnych
prípadoch. Okolnosti, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania trestnej činnosti (zneužitie dôvery a prajnosti),
miery zavinenia a zištnej pohnútky obžalovanej, vyhodnotil súd v neprospech obžalovanej.Vzhľadom na to, že obžalovaná sa stíhaného prečinu dopúšťala od novembra 2017 do marca 2018, je
zrejmé, že sa ho dopustila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd teda pri ukladaní druhu
trestu musel vychádzať z toho, že ak sa páchateľ dopustí úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia, nie je možné mu už uložiť opätovne podmienečný trest odňatia slobody (§
49 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona). Súd preto dospel k záveru, že vzhľadom
na špeciálnu recidívu obžalovanej - opakované páchanie prečinu podvodu, ktorej sa začala dopúšťať
len niekoľko dní po začatí plynutia podmienky, je nutné uložiť jej nepodmienečný trest odňatia slobody,
nakoľko prevýchovný podmienečný trest odňatia slobody celkom zjavne neviedol u obžalovanej k

náprave a preto by - aj vzhľadom na nadchádzajúce už tretie odsúdenie - pre nápravu obžalovanej
nebol, v zmysle istej gradácie prísnosti postupne ukladaných trestov, postačujúci ani alternatívny trest
namiesto trestu odňatia slobody, ktoré by podľa názoru súdu okrem uvedeného navyše opäť vytvárali
u obžalovanej značný priestor na dopúšťanie sa trestnej činnosti.

Je teda úplne zrejmé, že obžalovaná sa opakovane dopúšťa majetkovej protiprávnej činnosti v podobe

trestných činov i priestupkov, a predchádzajúce tresty nespojené s nepodmienečným výkonom trestu
odňatia slobody neprevychovali obžalovanú a nepôsobili na ňu tak, aby začala viesť riadny život.
Obžalovanej preto súd uložil represívny trest a to trest nepodmienečný - na dolnej hranici upravenej
trestnej sadzby - na 2 roky a 4 mesiace, ktorý bude podľa názoru súdu postačujúci na nápravu
obžalovanej a na ochranu spoločnosti.

Na výkon tohto nepodmienečného trestu odňatia slobody súd obžalovanú zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že požičané a nevrátené
peniaze sú v celkovej sume 13.200,- eur, čo napokon nikto nespochybňoval, preto pokiaľ si poškodená
tento nárok na náhradu škody v uvedenej výške uplatnila riadne a včas, súd obžalovanej uložil povinnosť
nahradiť celú trestným činom spôsobenú škodu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.