Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Michal Pollák

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/106/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520010111
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2520010111.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča v trestnej veci proti obžalovanému T. E., nar. XX.XX.XXXX,
pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno
a) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora
Okresnej prokuratúry Piešťany proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 26.07.2021, č. k.

21T/13/2020-1532, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.05.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 26.07.2021, č. k. 21T/13/2020-1532 rozhodol o obžalobe
podanejnaobvinenéhoT.E.tak,žesaobžalovanýT.E.spodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúry
Piešťany z 27.05.2020 pod. sp. zn. Pv 342/19/2204-197 pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa §

245 odsek 1, odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno
a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
na základe objednávky doposiaľ nestotožnenej osoby v čase približne o 04:35 hodine dňa 21.07.2019
v S., na T. ulici, s použitím nezisteného akcelerátora horenia úmyselne spôsobil najmenej na dvoch
miestach požiar osobného motorového vozidla zn. Škoda Superb, r. v. 2013, ev. č. PN 546CS,
VIN:TMBAE73T8E9037238, ktorý sa následne rozšíril na bočnú stenu priľahlého bytového domu číslo

XXX/X, zapísaný na LV číslo XXXX, čím spôsobil majiteľovi vozidla T. X. z T. škodu vo výške 10.146
Eur a majiteľom bytového domu číslo XXX/X v obci S. a bytov O. E., P. M., Q. O. a Y. O. v ňom sa
nachádzajúcich škodu v celkovej výške 43.119 Eur,
oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodených:
- Prvá súkromná správa bytov, Inovecká 5213/40, 921 01 Banka, IČO: 40 750 343,

- Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700,
- Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332,
- Union poisťovňa, a. s. Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051,
- O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. O., Ľ Q. XXX/XX,
- T. X., nar XX.XX.XXXX, bytom T. XXX odkázal s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného. Podané odvolanie
odôvodnil nasledovne (skrátene):
2.1. K oslobodeniu obžalovaného spod podanej obžaloby došlo z dôvodu, že prvostupňový súd mal za
preukázané, že k podpáleniu motorového vozidla došlo najskôr o 4.40 hod. a preto nemohol obžalovaný
o 4.37 hod., keď telefonoval U. O., utekať z miesta činu po jeho spáchaní, ako to tvrdí obžaloba.
Tento záver prvostupňového súdu je nesprávny z dôvodu, že v obžalobe nebol stanovený presný čas

spáchania skutku, pretože ho nebolo možné exaktne určiť, a preto nemožno na základe uvedených
„časových údajoch“ obžalovaného oslobodiť spod podanej obžaloby.2.2. Ďalším dôvodom, v dôsledku ktorého prišlo k oslobodeniu obžalovaného spod podanej obžaloby
bolo nezohľadnenie kamerového záznamu, jeho analýzy a fotografií kamerového záznamu ako
zákonného dôkazu. Prvostupňový súd po vykonanom teste proporcionality dospel k záveru, že

vyhotovený kamerový záznam v neprimeranej miere zasahuje do osobnostných práv dotknutých osôb.
Názorprvostupňovéhosúduoprocesnejnepoužiteľnostikamerovéhozáznamujevrozporesdoterajšou
praxou súdov Slovenskej republiky, pričom zásah do práv dotknutých osôb bol, s poukazom na charakter
trestného činu, primeraný. Rovnako bol kamerový záznam vyhodnotený ako zákonný pri rozhodovaní
súdov o väzbe obžalovaného.

2.3. Z vykonaného dokazovania nevyplýva iná alternatíva v podobe inej osoby, ktorá mohla spáchať
skutok, resp. všetky nepriame dôkazy vykonané v tomto konaní preukazujú, že skutok spáchal
obžalovaný.
2.4. Výpoveď obžalovaného hodnotí ako nepravdivú, pričom vnútorný postoj obžalovaného k trestnej
činnosti sa odlišuje do jeho vonkajších prejavov prezentovaných pred súdom, keď v telefonickom
rozhovore so svojou dcérou dňa 18.01.2020 uviedol: „No a nech sa starajú, lebo ja tu budem možno aj

3 roky víš, tebe to poviem“. Z tohto vyjadrenia vyplýva určitá sebareflexia obžalovaného a optimistické
očakávanie, že mu bude uložená sankcia v trvaní 3 rokov. Vyjadrenia obžalovaného, že nahrávky
nesúvisia s touto trestnou vecou pokladá za nereálne.
2.5. Svedkyňa O. W. vypovedala, že dňa 21.07.2019 viezla obžalovaného a U. O. na parkovisko pri
ihrisku v S.. Obžalovaný mal so sebou vak, a povedal jej, že ide po notebook a odišiel smerom do dediny.

NásledneobžalovanýdvakrátzavolalU.O.,prišlipreneho,nastúpildovozidlaaišlismeromnaPiešťany.
Bol zadýchaný, potom niekam zavolal a povedal: „ryba je chytená“. Obžalovaného zaviezla k jazerám,
kde sa stretol s nejakými rybármi. Výpoveď svedkyne potvrdzuje aj kamerový záznam z bezpečnostnej
kamery pneuservis F. O..
2.6. Z obsahu telefonátov svedka U. O. s obžalovaným na mieste činu v S. vyplynul poznatok, že

obžalovaný je zadychčaný, vystresovaný a naviguje U. O., kde je. Uvedené preukazuje, že obžalovaný
po spáchaní skutku uteká z miesta činu.
2.7. Zo zabezpečených údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke spoločnosti O2 Slovakia
s.r.o. vyplynulo, že od 4.00 hod. do 04.45 hod.na základňovú stanicu (BTS) v mieste spáchania skutku
v obci S., T. ulica X, zachytila hovory z telefónnych čísiel registrovaných na účastníka P. X., U. O. a

Y. F., ktoré používal P. M.. Zároveň je preukázaný intenzívny telefonický kontakt pred aj po spáchaní
skutku medzi obžalovaným (používal účastnícku stanicu registrovanú na účastníka P. X.) a osobami P.
M., H. T., U. O..
2.8. Spáchanie skutku obžalovaným na objednávku preukazuje tá skutočnosť, že obžalovaný majiteľa
podpáleného motorového vozidla, ani jeho družku nepozná, preto nemal motív spáchať skutok s

osobných dôvodov a ani dôvod oznámiť tretej osobe (P. M.): „ryba je chytená, idem za tebou“. V čase
spáchania skutku sa v T. spoločne s P. M. nachádzal aj H. T..
2.9. H. T. mal od roku 2018 milenecký pomer s O. E. (priateľkou poškodeného T. X.) a chcel s ňou mať
dlhodobý citový vzťah. O. E. označila ich vzťah ako pragmatický, avšak vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že išlo o citový vzťah so znakmi zaľúbenia až žiarlivosti, a to predovšetkým zo strany H. T..

Uvedené preukazuje správa na č. l. 614 a str. 1015 odpočúvania účastníckej stanice Drgoň AMOR.
2.10. Zo znaleckého posudku Ing. Petra Marcinova, PhD. č. 16/2019 vyplynulo, že z mobilného telefónu
O. E. bola dňa 24.07.2019 v čase 13.13 hod. napísaná správa H. T. staršiemu s textom: „Dobrý deň ...
mrzí ma, že ste si to vypočul aj vy ten nedeľný výstup. Nevedela som, že ste tam a okolnosti a emócie
hrali hlavnú úlohu. K.“ a v čase 17.10 hod. napísala správu s textom: „Veru neprajem nikomu, je to hrôza.

Len teda môj výstup bolo len vyvrcholenie celého týždňa H. opúšťania sa a nechcem, aby dopadol zle,
alebo si skurvil život, no a k tomu tá kauza doma a išlo to zo mňa jak vodopád. Ešte raz-mrzí ma to,
že ste to počul aj vy.“
2.11. Výpoveď O. E. na hlavnom pojednávaní zo dňa 15.07.2020 hodnotí z veľkej časti ako nepravdivú
so snahou zakryť trestnú činnosť a napomôcť predovšetkým svojmu milencovi H. T.. Na hlavnom

pojednávaní poprela, že by mala vedomosť, kto skutok spáchal, avšak poškodený T. X. uviedol, že mu
O. E. medzi štyrmi očami povedala, kto a z akého motívu mal uvedený skutok spáchať. Jednalo sa H.
T., ktorý si mal na to niekoho objednať.
2.12. Dňa 21.07.2019 prišla O. E. do T., kde sa v tom čase nachádzal H. T. a P. M., kričala na H. T.
a ako dôvod uviedla, že bol opitý. Toto jej vyjadrenie hodnotí ako nepravdivé, pričom dôvodom, podľa

jeho názoru, H. T. verbálne napadla práve z dôvodu, že mala vedomosť, že požiar bol založený z jeho
podnetu a žiarlivosti. Uvedené potvrdil aj svedok P. M., ktorý uviedol, že O. E. kričala z dôvodu, že im
niečo zhorelo.2.13. Z výpovede Y. Q. vyplynulo, že požiar vozidla bol iniciovaný úmyselne na viacerých ohniskách,
minimálne v prednej a zadnej časti vozidla a nebolo vylúčené ani ohnisko na streche vozidla.
2.14.Vzhľadomnamajetkovýprofilobžalovanéhojezrejmé,žeskutokspáchalnaobjednávkuzaúčelom

finančného profitu.
2.15. Prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1písm. b), ods. 2 Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok a súčasne, aby vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu.
3. Obžalovaný sa práva podať odvolanie výslovne vzdal.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
5. Po preskúmaní napadnutého výroku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd
k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
6. Odvolanie prokurátora je založené jednak na rozsahu dôkazov hodnotených prvostupňovým súdom
pri meritórnom rozhodovaní, keď tento pre rozpor s článkom 6 ods. 1 písm. f) nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných
údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES vylúčil z hodnotenia
dôkazov kamerový záznam, úradný záznam a fotografie z kamerového záznamu zo dňa 21.07.2019
a na inom hodnotení vykonaných dôkazov, než ako to urobil prvostupňový súd. Rozsah vykonaného
dokazovania, ani zákonnosť, či procesnú použiteľnosť iných dôkazov, o ktoré oprel prvostupňový

súd napadnuté rozhodnutie, prokurátor nenamieta. Odvolací súd sám nezistil iné chyby, v zmysle
ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré neboli prokurátorom v odvolaní vytýkané, a na ktoré
by bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
7. Odvolací súd sa pri prieskume prokurátorom napadnutého výroku o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby, zameral na skúmanie toho, či prvostupňový súd pri hodnotení vykonaného dokazovania

bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či
tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil
logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky uvedené aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno
súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému dospel a to aj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil
zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa prejavuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená

v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
8. Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý výrok plne v súlade so zákonnými požiadavkami, uvedenými
v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku a podrobne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri ich
hodnotení.

9. Odvolací súd nepovažuje za potrebné v tomto svojom rozhodnutí opakovať obsah svedeckých
výpovedí a iných vykonaných dôkazov, keďže tak v dostatočnom rozsahu urobil prvostupňový súd.
Rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jednotu, preto nie je potrebné na tomtomieste opakovať odôvodnenie, ktoré prvostupňový súd uviedol v napadnutom rozsudku vecne správne,
zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu.
10. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, ako prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy a závery

prvostupňového súdu považuje za správne. Prvostupňový súd sa riadil všetkými zásadami hodnotenia
dôkazov tak, ako sú vymenované v odseku 7 tohto uznesenia.
11. Napriek správnym záverom prvostupňového súdu, premietnutým do výroku napadnutého rozsudku,
sa odvolací súd stotožnil s námietkami prokurátora, ktoré sú uvedené v bodoch 2.1. a 2.2. tohto
uznesenia.

12. Prvostupňový súd pochybil, keď konštatoval nezákonnosť kamerových záznamov a ich procesnú
nepoužiteľnosť v tomto trestnom konaní.
13. Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd súkromie každého človeka je
hodné ochrany pred neoprávnenými zásahmi. Prelom tejto ochrany je prípustný len v prípade záujmu
ochrany demokratickej spoločnosti alebo ochrany ústavne (medzinárodne) garantovaných základných
práv a slobôd iných osôb (kolízia práv). Ochrany svojho súkromia sa nemôže úspešne dovolávať

osoba (páchateľ), ktorá svojím úmyselným konaním narúša pokojný stav súkromného života inej osoby.
Legitímny verejný záujem štátnych orgánov na ochrane spoločnosti (jednotlivcov) pred závažnými
trestnými činmi alebo na odhaľovaní, objasnení a potrestaní takej činnosti je zásadne nadradený
(prioritný) záujmu páchateľa závažnej trestnej činnosti na ochrane sfér svojej osobnosti. Ani prípadná
nezákonnosť dôkazu získaného porušením čl. 8 ods. 1 Dohovoru ešte nespôsobuje jeho nepoužiteľnosť

v trestnom konaní a za určitých okolností nie je právo obžalovaného na spravodlivý súdny proces (čl.
6 Dohovoru) v dôsledku použitia takéhoto dôkazu dotknuté. Je potrebné skúmať, či boli využité všetky
možnosti minimalizácie zásahu do základného práva, či slobody inej osoby, t. j., či jednému právu nebola
nedôvodne poskytnutá prednosť pred druhým právom. Záujem na odhaľovaní (zaznamenaní) prípadnej
nezákonnej činnosti, ktorú možno v monitorovaných priestoroch dôvodne očakávať, je dostatočným

dôvodom na akceptovanie inštalácie monitorovacích kamier. V prípade použiteľnosti kamerového
záznamuakodôkazujepotrebnéprísneindividuálnezvážiťlegitimitucieľa,ktorýmábyťprostredníctvom
vykonávania tohto dôkazu dosiahnutý. Zároveň je potrebné prihliadať na proporcionalitu, ktorá zahŕňa
najmä posúdenie dôvodov, pre ktoré bol záznam urobený, zhodnotenie intenzity potreby použitia práve
tohto prostriedku na ochranu práv vyhotovovateľa a okolností, za akých bol záznam urobený. Záujem na

odhaľovaní (zaznamenaní) prípadnej nezákonnej činnosti, ktorú možno v monitorovaných priestoroch,
či bezprostredne pred nimi, dôvodne očakávať, je dostatočným dôvodom na akceptovanie inštalácie
monitorovacích kamier. Zhotovený videozáznam nebol použitý (zneužitý) na žiadny iný účel, len ako
podporný dôkaz pre usvedčenie páchateľa, išlo teda o legitímny cieľ v zmysle vyššie uvedených úvah,
a keďže tento záznam bol použitý len na usvedčenie páchateľa trestného činu, nebol nijakým iným

spôsobom zneužitý, nie je možné hovoriť o neproporcionalite jeho použitia. Zjednodušene povedané
protiprávne konanie páchateľa nepožíva právnu ochranu, a to ani z hľadiska ochrany jeho súkromia a
ani osobných údajov, preto aj s ohľadom na vyššie uvedené nič nebránilo, aby kamerový záznam jeho
konania bol ako dôkaz v trestnom konaní v prejednávanej veci použitý.
(viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Tdo/71/2020 zo dňa 09.11.2021)

14. Na základe vyššie uvedeného je potrebné pre účely trestného konania zohľadniť, že kamerový
záznam z Pneuservisu zachytil dňa 21.07.2019 osoby, ktoré sa mohli podieľať na stíhanej trestnej
činnosti, nakoľko táto mala byť spáchaná v čase, kedy sa v blízkosti miesta činu nachádzali. Len
vo vzťahu k týmto zaznamenaným osobám je potrebné vykonať test proporcionality a zvážiť, či
predmetnýkamerovýzáznam,ajspoukazomnazávažnosťtrestnejčinnosti,možnopoužiťakopodporný

dôkaz v tomto trestnom konaní. Po zohľadnení jednotlivých aspektov, zahrňujúcich tak osobnostné
práva dotknutých osôb, ako aj záujem štátu na odhaľovaní závažnej trestnej činnosti, vrátane výhrad
prvostupňového súdu, najmä k rozsahu zaznamenávaného územia, sa odvolací súd stotožnil s názorom
prokurátora, že použitie tohto dôkazu je v tejto veci proporcionálne a prípustné.
15. Predmetné pochybenie prvostupňového súdu však nemalo vplyv na správnosť hodnotenia

vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, nakoľko všetky relevantné skutkové okolnosti, ktoré z
kamerového záznamu vyplývali, bolo možné zistiť z iných hodnotených dôkazov, primárne z výpovede
svedkyne O. W., čo napokon konštatuje aj prokurátor v podanom odvolaní a prvostupňový súd sa nimi
zaoberal pri hodnotení dôkazov.
16. Prokurátor v podanom odvolaní správne poukázal na skutočnosť, že z popisu skutku uvedeného v

obžalobe je zrejmé, že časové údaje týkajúce sa spáchania skutku sú uvedené len ako približné, keďže
tieto nebolo možné objektívne zistiť v celom rozsahu. Podľa názoru odvolacieho súdu znaky objektivity
časových údajov nesú zabezpečené záznamy telekomunikačnej činnosti. Naopak subjektívne vnímanie
času možno konštatovať u svedkyni O. X., ktorá vypovedala o časovom údaji, kedy počula kroky pri autea zvuk zapaľovača, následne počula výbuch a napokon zavolala na linku 112. Rovnako časové údaje
uvedenéY.Q.,týkajúcesačasuvýbuchupneumatíkodichzapáleniaažposamotnývýbuch,nemožno,s
poukazom na väčšie množstvo premenných, považovať za unifikované. Z uvedeného dôvodu nemožno

bez dôvodných pochybností konštatovať, že obžalovaný sa žalovaného skutku nemohol dopustiť,
pretože v čase, kedy malo prísť k podpáleniu motorového vozidla, sa na mieste skutku nenachádzal.
17. Odvolací súd sa však nestotožnil s tvrdením prokurátora, že vylúčenie kamerového záznamu
z hodnotenia dôkazov a časová analýza skutku prvostupňovým súdom, boli tými dôvodmi, ktoré
prvostupňový súd viedli k oslobodeniu obžalovaného spod podanej obžaloby, pretože v následnom

hodnotení vykonaných dôkazov prvostupňový súd správne a presvedčivo odôvodnil, z akých dôvodov
prokurátor v trestnom konaní neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania viny obžalovaného
zo spáchania stíhaného skutku.
18. Rovnako ako prvostupňový súd aj odvolací súd je toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný
sa v rozhodnom čase nachádzal v obci S., príp. aj v okolí miesta, na ktorom malo prísť k podpáleniu

motorového vozidla poškodeného. Táto skutočnosť vyplýva primárne z výpovede svedkyne O. W., ktorá
obžalovaného spolu s U. O. doviezla do obce S. a následne z obce odviezla. Z výpovede svedkyne
ďalej vyplynulo, že po tom ako sa obžalovaný vrátil do motorového vozidla počula, ako volal tretej
osobe a oznámil jej: „Ryba je chytená.“ Žiadne iné indície, ktoré by nasvedčovali, že sa obžalovaný
dopustil stíhaného skutku svedkyňa neuviedla. Na obžalovanom nespozorovala žiadny zápach od

benzínu ani žiadne iné stopy, ktoré by nasvedčovali spáchaniu stíhaného skutku. Samotné zadýchanie
obžalovaného preukazuje len jeho rýchlejší pohyb k motorovému vozidlu avšak obžalovaného s
podpálením motorového vozidla priamo nespája. Skutočnosť, že obžalovaný mal utekať z miesta činu,
je len domnienka, ktorá vykonaným dokazovaním nebola potvrdená.
19. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že obžalovaný nemal žiaden pomer k poškodenému,

ani k iným jeho blízkym osobám, v dôsledku čoho u neho nebol preukázaný osobný motív k podpáleniu
motorového vozidla poškodeného. Prokurátor tvrdil, že obžalovaný predmetný skutok spáchal na
objednávku za účelom finančného zisku. Ako možného objednávateľa prokurátor označil osobu H.
T., ktorý mal mať v rozhodnom čase milenecký pomer so svedkyňou O. E., ktorá v tom čase žila s
poškodeným T. X. a k podpáleniu jeho motorového vozidla malo prísť so žiarlivosti. Toto tvrdenie vyplýva

z výpovede poškodeného T. X., ktorý uviedol, že mu svedkyňa O. E., asi pol roka po skutku, oznámila,
že podpálenie jeho motorového vozidla si mal zo žiarlivosti objednať H. T..
20. Prepojenie obžalovaného s H. T. a P. M. prokurátor demonštroval na zabezpečených údajoch o
uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke spoločnosti O2 Slovakia s.r.o. pred a po spáchaní stíhaného
skutku, obsahom telefonátu medzi obžalovaným a P. M., ktorému mal obžalovaný oznámiť, že „ryba je

chytená“ a následným stretnutím obžalovaného s H. T. a P. M. na rybách v obci T., a to bezprostredne
po spáchaní skutku.
21. Telefonická komunikácia obžalovaného s osobami H. T. a P. M. ani ich osobné stretnutie, bez
preukázaniaobsahuichkomunikácie,nedokazuje,žeH.T.malzáujemnapodpálenímotorovéhovozidla
poškodenéhoanatútočinnosťsinajal(príp.požiadal)obžalovaného.Rovnakovyjadrenieobžalovaného

s obsahom „ryba je chytená“ možno interpretovať rôznymi spôsobmi a priamo nepreukazuje, že
obžalovaným mal oznámiť vykonanie skutku.
22. Svedkyňa O. E. poprela, že by jej bola známa akákoľvek osoba, ktorá by sa podieľala na podpálení
motorového vozidla poškodeného. Dňa 21.07.2019 sa svedkyňa dostavila do T., kde mala kričať na H.
T., pričom dôvodom jej konania mala byť, podľa jej vyjadrenia, opitosť H. T.. X. P. M. potvrdil, že svedkyňa

kričala aj z dôvodu, že im niečo zhorelo, avšak nebolo preukázané, že by z tejto činnosti priamo obvinila
konkrétnu osobu. Na uvedený incident priamo nadväzuje sms komunikácia svedkyne s H. T. starším,
ktorá bola získaná na základe znaleckého dokazovania, avšak z jej obsahu možno vyvodiť len to, že k
tomuto incidentu prišlo, avšak jeho dôvod a obsah nie je možné jednoznačne identifikovať.
23. S poukazom na obsah výpovede svedkyne O. E. nemožno, ani v prípade pochybností o jej

pravdivosti, zistiť, odkiaľ mala mať svedkyňa, podľa názoru prokurátora už dňa 21.07.2019 ráno a
najneskôr v čase, kedy to oznámila poškodenému, vedomosť, že podpálenie motorového vozidla si
objednal práve H. T. a koho si na túto činnosť najal.
24. Napokon ani zabezpečený obsah telefonickej komunikácie obžalovaného z výkonu väzby priamo
nepreukazuje jeho priznanie sa k stíhanej trestnej činnosti. Obsah jeho vyjadrenia o dĺžke, ktorú môže

stráviť vo výkone väzby, či trestu umožňuje rôznorodú interpretáciu, a to vrátane tej, na ktorú poukázal
prvostupňový súd. Naviac nemožno opomenúť, že sa jedná o nepriamy dôkaz, ktorý sa nerovná
výpovedi obžalovaného na hlavnom pojednávaní.25. Tvrdenie prokurátora, podľa ktorého vina obžalovaného bola preukázaná tým, že z vykonaného
dokazovania nevyplýva iná alternatíva v podobe inej osoby, ktorá mohla spáchať skutok, považuje
odvolací súd za nesprávne. Vykonané dokazovanie bolo zamerané na preukázanie viny obžalovaného

a nie na vyvrátenie všetkých ďalších možných alternatív páchateľov stíhaného skutku a ich motívov.
Miesto, na ktorom prišlo k podpáleniu motorového vozidla, je verejne prístupné, a preto nemožno okruh
od úvahy prichádzajúcich páchateľov zúžiť tak, ako napr. v priestore, v ktorom sa nachádza len určitý
počet osôb.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že prokurátorom tvrdená konštrukcia stíhanej

trestnej činnosti bola vykonaným dokazovaním preukázaná len v takom stupni pravdepodobnosti,
ktorý súdu neumožnil vysloviť záver o vine obžalovaného, nakoľko túto je potrebné v trestnom
konaní preukázať bez rozumných pochybností, a to vykonanými dôkazmi. Nemožno ju odvodzovať z
predpokladov ani z domnienok, hoci by boli akokoľvek logické. Takéto dôkazy, ktoré by preukazovali,
že stíhanej trestnej činnosti sa dopustil práve obžalovaný, neboli v prvostupňovom konaní vykonané.
Prokurátor ani v odvolaní proti napadnutému rozsudku, neuviedol dôkazy, alebo skutočností, ktoré majú

z dôkazov vyplývať, a zároveň preukázať, že sa stíhanej trestnej činnosti dopustil práve obžalovaný.
27. Odvolanie prokurátora je založené na zhodnotení vykonaného dokazovania, s ktorým sa odvolací
súdnestotožnil.Prvostupňovýsúd,akoajprokurátorazhodnotilivykonanédôkazysrovnakýmobsahom.
Prokurátor však týmto dôkazom prisudzuje iný význam, respektíve z nich vyvodzuje iné závery ako
prvostupňový súd. Názor prokurátora o vine obžalovaného, je založený iba na predpokladoch alebo

domnienkach, ktoré nestačia na to, aby bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania stíhaného
skutku.
28. Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné a preto
ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.