Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/215/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210216185
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210216185.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F. O., bytom F. XX, I., zastúpeného JUDr.
Petrom Harakálym, advokátom so sídlom Mlynská 28, Košice, proti odporcovi: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenému JUDr. Henriettou
Marnusekovou, adresa pre doručovanie: Račianska 62, Bratislava, o náhradu škody z ublíženia na
zdraví, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave

zo dňa 21.12.2012, č.k. 52C/135/2010-205, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa
21.12.2012, č.k. 52C/135/2010-205 ako podané oneskorene o d m i e t a .

Rozsudok vo výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol, a vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov
konania - trov právneho zastúpenia, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa: I. Konanie v časti o zaplatenie istiny 64.908,72 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 54.090,60 eura od 25.1.2012 do zaplatenia zastavil.
II. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 34.163,80 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 10.223,04 eura od 30.3.2010 do zaplatenia a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
7.939,15 eura k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. III. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na
účet Okresného súdu Bratislava II trovy konania štátu vo výške 180,29 eura, všetko v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku. IV. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava
II súdny poplatok vo výške 2.049,83 eura v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 16.7.2010 sa navrhovateľ domáhal

od odporcu titulom bolestného sumy 10.511,33 eura, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
sumy 120.596,40 eura, všetko s 9 % ročným úrokom z omeškania od 30.3.2010 do zaplatenia, a
titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 60.298,20 eura a náhradu trov konania.
Po čiastočných späťvzatiach žaloby podaniami zo dňa 4.2.2011 a 7.3.2011 (z dôvodu čiastočných
úhrad zo strany odporcu) trval na úhrade bolestného vo výške 10.511,33 eura, náhrade sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 66.505,80 eura, všetko s 9 % ročným úrokom z omeškania

od 30.3.2010 do zaplatenia, mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške
49.480,08 eura a úroku z omeškania 4.014,56 eura. V návrhu sa odvolával na lekárske posudky o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 17.7.2009, vypracovaných primárom ortopédom
Národného rehabilitačného centra A. F.. P. O., ktorý bodové hodnotenie bolestného stanovil na 1338,75
bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia stanovil na 8340 bodov.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa skutkovo za preukázané, že dňa 5.7.2008 došlo
k dopravnej nehode, pri ktorej bol ťažko zranený navrhovateľ prevádzkou motorového vozidla bezpovinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Na tom základe vznikla odporcovi v zmysle § 24 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť
navrhovateľovi uplatnený nárok na náhradu škody z poistného garančného fondu. Navrhovateľ svoj

nárok na náhradu škody uplatnil spoločne s návrhom na uzatvorenie dohody v zmysle § 6 ods. 1
zákona č. 437/2004 Z.z. listom zo dňa 15.10.2009. Odporca uspokojil navrhovateľom uplatnený nárok
iba čiastočne - spolu vo výške 73.755,72 eura, t. j. bolestné vo výške 8.847,- eur, náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 54.090,60 eura a mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 10.818,12 eura. Súd poukázal na to, že medzi účastníkmi bola sporná hodnota

jedného bodu náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, výška bodového hodnotenia
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, právo navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia o 50 %, a tiež miera spoluviny navrhovateľa na škode na zdraví, ktorú utrpel
pri dopravnej nehode.

Pokiaľ ide o výšku hodnoty jedného bodu, súd ju ustálil vo výške 13,37 eura v zmysle Oznámenia

Ministerstva zdravotníctva SR č. 186/2008 pre rok 2008, pretože mal za to, že k ustáleniu
zdravotného stavu navrhovateľa došlo ku dňu 22.12.2008. Pri určení výšky bodového hodnotenia
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa vychádzal súd zo znaleckého posudku
č. 8/2012 vypracovaného v súdnom konaní ustanovenou znaleckou organizáciou forensic.sk s tým,
že navrhovateľovi prináleží náhrada za bolesť za 970 bodov a náhrada za sťaženie spoločenského

uplatnenia 5110 bodov. Súd zdôraznil, že
nepochybuje o správnosti záverov znaleckého posudku, lebo v konaní ustanovená znalecká organizácia
riadne vypracovala a náležite zdôvodnila všetky svoje odborné závery, ku ktorým dospela na základe
dôslednej analýzy zdravotnej dokumentácie navrhovateľa a tiež na základe odborného vyšetrenia
navrhovateľa. Znalecká organizácia všetky svoje závery uvedené v znaleckom posudku č. 8/2012

náležite odôvodnila aj v Dodatku č. 1 k znaleckému posudku, ktorým sa vyjadrila ku všetkým námietkam
navrhovateľa, pričom zotrvala na svojich predchádzajúcich záveroch, ktoré opätovne aj náležite
odôvodnila.

Čo sa týka mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa, dospel súd k

záveru, že navrhovateľ má nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50
%, t. j. na jeho hornej hranici určenej ustanovením § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.. Za dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú priznanie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v
jeho maximálnej možnej výške, považoval súd viaceré skutočnosti. K poškodeniu zdravia navrhovateľa
došlo v čase, kedy mal len 20 rokov. Napriek skutočnosti, že bol uznaný za invalidného s poklesom

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 %, nebol mu pre nesplnenie podmienok nároku ku dňu
vzniku invalidity, priznaný nárok na invalidný dôchodok, a preto je odkázaný výlučne na sociálne dávky.
Súd zobral do úvahy aj následky úrazu s tým, že tieto degradovali kvalitu ďalšieho života navrhovateľa
v mladom veku na nulovú úroveň. Navrhovateľ je úplne nesebestačný, odkázaný na pomoc druhých,
natrvalo vylúčený z plnohodnotného osobného, spoločenského, športového a pracovného života v

čase, kedy začínal byť na vrchole svojich možností a schopností mladého človeka, ktorý má celý život
pred sebou. Navrhovateľ nie je schopný sexuálnej aktivity, žiadnej športovej aktivity, nie je schopný
založiť si rodinu, nemá možnosť realizovať svoje záľuby aj možnosť nadviazania partnerského vzťahu
je minimálna až nulová.
Navrhovateľ je pripútaný na lôžko s obmedzenou možnosťou sedu, ktorý mu po 1 až 2 hodinách

spôsobuje silné bolesti, ktoré ho prinútia ležať. Navrhovateľ sa presúva výlučne na invalidnom vozíku,
neudrží moč ani stolicu, má rozsiahle jazvy po preležaninách (dekubitoch), trpí na časté močové
infekcie, ktoré sa budú zhoršovať. Podľa súdu skutočnosť, že navrhovateľ pred úrazom nepracoval (len
brigádoval) a neštudoval, či nemal vlastnú rodinu, ktorej by bol živiteľom, nie sú dôvodom pre prijatie
iného záveru. V tak mladom veku mal navrhovateľ všetko pred sebou, mohol začať pracovať, doplniť

si vzdelanie, mohol si založiť rodinu, avšak v dôsledku úrazu zo dňa 5.7.2008 o všetky tieto možnosti
nenávratne prišiel.

Čo sa týka spoluzodpovednosti navrhovateľa za vzniknutú škodu, súd ju s prihliadnutím ku všetkým
okolnostiam prípadu ustálil tak, že miera spoluviny navrhovateľa na škode na zdraví predstavuje 10 %

- ný podiel, pretože navrhovateľ nebol vo vozidle pripútaný. Pokiaľ ide o skutočnosť, že navrhovateľ
bol jednou zo 6 osôb vo vozidle, t. j. že došlo k prekročeniu povoleného počtu prepravovaných osôb,
súd mal za to, že bolo povinnosťou vodiča P. E. prepravovať len povolený počet osôb, a porušenie
tejto povinnosti vodiča nemôže byť vykladané v neprospech navrhovateľa. Súd poukázal aj na záveryvyšetrovania dopravnej nehody s tým, že hlavnou príčinou dopravnej nehody (aj vzniknutej škody), bol
alkohol, ktorý vodič požil pred jazdou, a z toho vyplývajúce neprispôsobenie jazdy svojim schopnostiam
a poveternostným podmienkam. Pritom navrhovateľ a ďalší spolujazdci sa snažili škode zabrániť, na

vodiča naliehali a kričali, aby spomalil, prípadne zastal, avšak neúspešne.
V konaní nebola preukázaná ani vedomosť navrhovateľa o požití alkoholu vodičom vozidla. Vodič
známky požitia alkoholu navonok nejavil, a teda podľa súdu nie je možné prijať záver o tom, že by
navrhovateľ prispel k vzniku škody tým, že napriek vedomosti o požití alkoholu vodičom vozidla, do tohto
vozidla nastúpil. Pokiaľ ide o požitie alkoholu samotným navrhovateľom, táto skutočnosť je z hľadiska

určenia miery jeho spoluviny irelevantná, nakoľko nebol vodičom osobného motorového vozidla, ktorého
prevádzkou bola spôsobená škoda, a požitím alkoholu navrhovateľom ani nedošlo k poškodeniu jeho
zdravia alebo zhoršenia škody na zdraví.

Súd tak dospel k záveru, že navrhovateľ má voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 2.825,01 eura
titulom bolestného (970 bodov x 13,37 eura - 10 % spoluúčasť - 8.847,- eur, ktoré boli navrhovateľovi

už uhradené), titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 7.398,03 eura (5110 bodov
x 13,37 eura - 10 % spoluúčasť - 54.090,60 eura, ktoré boli navrhovateľovi už uhradené) a titulom
mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 19.926,20 eura (50 % zo sumy
sťaženia spoločenského uplatnenia 61.488,63 eura - 10.818,12 eura, ktoré boli navrhovateľovi už
uhradené ), t. j. spolu sumu vo výške 30.149,24 eura. Nakoľko sa odporca dostal s plnením peňažného

dlhu do omeškania, v zmysle návrhu navrhovateľa mu prináleží úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 10.223,04 eura od 30.3.2010 do zaplatenia. Nakoľko časť navrhovateľom požadovanej sumy
odporca uhradil v priebehu konania vo výške 54.090,60 eura, odporca je navrhovateľovi povinný uhradiť
aj úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 54.090,60 eura ročne od 30.3.2010 do dňa 25.1.2010 (len
vrátane 24.1.2011), ktorý navrhovateľ vyčíslil v sume 4.014,56 eura. Preto súd zaviazal odporcu na

úhradu sumy 34.163,80 eura (2.825,01 eura + 7.398,03 eura + 19.926,20 eura + 4.014,56 eura) spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.223,04 eura od 30.3.2010 do zaplatenia, a vo
zvyšku návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania - trov právneho zastúpenia, súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) s tým, že v konaní čiastočne úspešnému navrhovateľovi priznal
plnú náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.
Vychádzajúc z hodnoty veci 34.163,80 eura, súd stanovil hodnotu jedného úkonu 429,93 eura a
navrhovateľovi priznal náhradu trov spolu (vrátane DPH) vo výške 7.939,15 eura (za desať úkonov
právnej služby náhradu vo výške 4.299,30 eura, režijný paušál spolu vo výške 74,16 eura, cestovné

náhrady spolu vo výške 967,21 eura a náhradu za stratu času spolu vo výške 1.275,29 eura, 20 % DPH).

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovateľ, aj odporca.

Navrhovateľ svojim odvolaním napadol výrok II. v jeho zamietavej časti a v časti výroku o priznaní výšky

náhrady trov právneho zastúpenia. Namietol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietol tiež, že súd neúplne zistil skutkový stav veci a nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázal na to, že navrhovateľ v konaní namietal
správnosť znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk, predovšetkým v časti nepriznaných

položiek č. 107a (kompresívna zlomenina stavca so znížením prednej časti tela stavca najviac o 1/3),
č. 231 (rozdrvenie miechy), č. 254 (vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem
poranenia hlavy), č. 256 (ťažkosti po ťažkých zraneniach iných častí tela bez bližšieho objektívneho
nálezu, napr. fantómové bolesti po amputáciách), č. 306 (poúrazová paraplégia), č. 314 (nedomykavosť
ritných zvieračov), č. 321a (strata penisu alebo ťažká deformácia penisu) a č. 432c (rozsiahle plošné

jazvy po poraneniach, popáleninách, omrzlinách a po operačných zákrokoch podľa lokalizácie, 51 - 100
cm2povrchutela).Vtýchtopoložkáchžiadalnavrhovateľnariadiťďalšiekontrolnéznaleckédokazovanie
spoukazomnato,žeznaleckýposudokjevrozporesust.§4ods.1zákonač.437/2004Z.z..Poškodený
má právo na náhradu za preukázateľne nepriaznivé následky, ktoré sú trvalé a výrazným spôsobom
sťažujúpoškodenémuuplatnenievosobnomživote,čiinýchsférachjehoživota.Položkyč.107aač.231

pri bolestnom, ale aj pri sťažení spoločenského uplatnenia č. 254, č. 256, č. 306, č. 314, č. 316c, č. 321a
a č. 432c je nutné považovať za samostatné ochorenia, t. j. následky poškodenia zdravia, prejavujúce sa
osobitne svojimi špecifickými znakmi. Znalec v rámci svojho znaleckého posudku nehodnotil spoločné
znaky jednotlivých následkov, ale v rozpore so zákonom jednotlivé položky podradil pod položku č.306 (poúrazová paraplégia) z dôvodu jednej príčiny - poškodenia miechy. Takéto hodnotenie nie je
možné považovať za správne. Znalecký posudok vychádza pri hodnotení následkov z jednej príčiny
a nezhodnocuje spoločné znaky poškodenia zdravia, pričom všetky zranenia a následky poškodenia

zdravia podraďuje pod tzv. syndróm paraplégie. Takto použitá položka v rámci prílohy zákona č.
437/2004 Z.z. neexistuje. Navrhovateľ ďalej zdôraznil, že pri rozdrvení miechy s trieštivou zlomeninou
12. hrudného stavca, ako aj vzhľadom na pridružené zranenia hrudníka a ostatných častí tela, možno
považovať v dlhotrvajúcej liečbe vytrpené bolesti za výnimočné. Úlohou znalca nebolo nachádzať
argumenty v neprospech navrhovateľa, ale poskytnúť odbornú a kvalifikovanú odpoveď na to, či pri

položke č. 231 navrhovateľ trpel bolesťou, a tiež, či boli splnené ďalšie podmienky ustanovené podľa § 9
ods. 5 písm. a) až c) zákona č. 437/2004 Z.z.. Znalecký posudok znalca je dôkazom, že u navrhovateľa
vznikla infekcia, liečba bola bolestivá, pri liečbe nastali komplikácie, liečba si vyžadovala opakované
operácie. Tým boli u navrhovateľa splnené všetky podmienky uvedené pod písmenom a), b) a c) § 9
zákona. Podobne je to pri položke č. 107a a č. 107b za použitia položky č. 107c, pri ktorej boli splnené
zákonné kritéria pre jej zvýšenie o 1/4 uvedené v samotnej položke, musia sa priznať podľa zákona, a nie

podľa subjektívnej úvahy. Znalec v tomto smere nepostupoval správne, a pokiaľ sa súd prvého stupňa
aj v tejto časti stotožnil s nesprávnym znaleckým posudkom, svoje rozhodnutie zaťažil takou vadou,
pre ktorú sa musí zrušiť. Navrhovateľ ďalej namietol, že znalecký posudok nehodnotí bolestivý proces
rehabilitácie, ktorej sa musel navrhovateľ podrobiť. Pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia
nepostupoval znalec odborne. Značnú časť vyjadrenia venoval tomu, prečo niektorú položku nepriznať,

aj keď sám zistil a potvrdzuje to v znaleckom posudku, že ide o ťažké alebo trvalé poškodenie zdravia.
Pri sťažení spoločenského uplatnenia sa to týka položiek č. 254, č. 256, č. 306, č. 314, č. 316c, č. 321a
a č. 432c. Podobne ako pri položke č. 231, aj pri sťažení spoločenského uplatnenia znalec rozsiahle
poškodenia nesprávne subsumoval pod položku č. 306. Podobne nesprávne postupoval znalec pri
položkeč.254,pretožejelenťažkosipredstaviť,žebytakzávažnýzásahdotelesnejintegrityaprežitých

nesmierne ťažkých poranení mladého človeka, aký utrpel navrhovateľ, nezanechal aj trvalé stopy v
psychike, teda nevyvolal duševnú poruchu. Navrhovateľ sa už bezprostredne po dopravnej nehode bál o
svoj život, a postupom času sa táto obava s uvedomovaním si, že sa už nikdy nevylieči, iba stupňovala.

Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že bol a ďalej je

nútený pretrpieť aj život ohrozujúce stavy, stavy bolesti, ale aj utrpenia, a to pri úraze, počas liečenia
a po ňom. Podrobil sa početným náročným operáciám, pričom lekárskymi znaleckými posudkami boli
potvrdené medicínske aspekty dôvodov pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Týka sa to aj charakteru a rozsahu zranení, množstva a náročnosti operačných zákrokov, hodnotených
najvyšším stupňom závažnosti, invazívnu a katétrovú liečbu, vzniknuté komplikácie, katétrovú sepsu

týkajúcu sa zápalu močových ciest pri inkontinencii, agresívnu antibiotickú liečbu, fixáciu chrbtice a s tým
spojené výrazné obmedzenia pohybu, vyčerpávajúce a bolestivé vyšetrenia, a náročnú rehabilitačnú
liečbu, sprevádzanú bolesťami a spazmami. Už iba jeho vek - 20 rokov, a to, že bol na prahu
produktívneho života, bol sám o sebe závažnou skutočnosťou, ktorá zasiahla a narušila psychickú
rovnováhu navrhovateľa. Keď súd prisvedčil správnosti zamietavých položiek zo strany znalca, zrejme

si dostatočne neuvedomil, že navrhovateľ bude ochrnutý až do konca svojho zničeného života, že je
odkázaný len na úbohé živorenie, výlučne na pomoc iných osôb, čím stratil dôstojnosť nezávislého
človeka. Súd nevyhodnotil správne nepriznanie položky č. 321a. Následky sexuálnej poruchy sa prejavili
u navrhovateľa v erektilnej funkcii penisu. Tieto následky sú výslednicou zmien v jeho psychike, jeho
depresívnych stavoch vo vzájomnom vzťahu k partnerke, s ktorou spoločne plánovali spoločný život.

Preto podľa navrhovateľa postupoval znalec nesprávne okrem položky č. 254 aj pri položke č. 321a
- strata plnohodnotného sexuálneho života. Znalec mal pritom takýto následok za preukázaný, čo
vyplýva zo znaleckého posudku. Ak znalec potvrdil sexuologickú poruchu, je povinný túto položku
priznať, vrátane zvýšenia na dvojnásobok. Uvedený postup sa týka aj ostatných položiek. Neodbornosť
znalca vyplýva aj z nejednotnosti záverov znaleckých posudkov v totožných veciach. Napríklad v

znaleckom posudku č. 103/2012 zo dňa 11.6.2012, vypracovanom tou istou znaleckou organizáciou
a podpísanou tým istým znalcom pre účely inej právnej veci, kde poškodený je taktiež ochrnutý,
patrí podľa znalca poškodenému odškodnenie aj za položku 321a s dvojnásobným navýšením. Podľa
toho istého znalca je potrebné túto stratu spoločenského uplatnenia zohľadniť, vzhľadom k strate
plnohodnotného sexuálneho života. Nepochopiteľne rozdielnym prístupom znalca bol navrhovateľ popri

inom ukrátený na náhrade škody na zdraví v rozsahu 1600 bodov, nakoľko v jeho prípade išlo o
„syndróm paraplégie“. Dôkaz správnosti a opodstatnenosti námietok navrhovateľa pre potrebu nového
konania a nového dokazovania ku všetkým uvádzaným položkám je v záveroch súdnej praxe R 5/1992,
ale logicky aj v zásadách zákona č. 437/2004 Z.z. (§ 4 ods. 1). Súd prvého stupňa sa nedostatočnevysporiadalsjednotlivýmidôkazmi,respektívedôvodmiprenavrhnutédoplneniepôvodnéhoznaleckého
posudku, pretože znalecký posudok pomerne výrazne sa líšiaci od pôvodných lekárskych posudkov,
musí poskytnúť dostatok odborných argumentov pre uznanie, respektíve neuznanie, ako aj argumentov

pre riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Navrhuje preto jeho odvolaniu vyhovieť za účelom
doplnenia kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré bude vykonané novo ustanoveným znalcom
alebo znaleckou organizáciou osobitne pre jednotlivé medicínske odvetvia traumatológia, psychiatria
a sexuológia. Navrhovateľ ďalej namietol, že súd prvého stupňa v časti rozhodnutia o náhrade trov
rozhodol čiastočne nesprávne, nakoľko pri hodnote úkonov právnej služby vychádzal z hodnoty veci

34.163,80 eura a nepriznal navrhovateľovi náhradu za 2 úkony právnej služby. Do 4.2.2011 bola
hodnotou veci vykonaných právnych úkonov v sume 99.072,52 eura, z ktorej hodnota úkonu predstavuje
619,- eur, a do 7.3.2011 hodnotou veci bola suma 44.981,92 eura, z ktorej hodnota úkonu predstavuje
sumu 512,85 eura. Až v ostatných vykonaných úkonoch právnej služby súd priznal správnu hodnotu
úkonu. Súd tiež nesprávne posúdil, že úkon „písomné podanie súdu - otázky pre znalca“ nie je úkonom
právnej služby vo veci samej, a preto navrhovateľovi náhradu za tento úkon nepriznal. V danom prípade

išlo o písomné podanie v zmysle požiadavky súdu, pričom otázky na znalca v rozhodujúcej miere súviseli
s meritom veci a mali rozhodujúci vplyv na rozhodnutie. Vzhľadom na inú hodnotu veci jednotlivých
úkonov a nepriznanie úkonu za písomné podanie mal súd priznať správne náhradu trov právneho
zastúpenia v prvostupňovom konaní v sume 10.191,29 eura. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.460,20 eura z

titulu bolestného, sumu 59.855,22 eura z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, všetko s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 30.3.2010 do zaplatenia, sumu 44.532,10 eura z titulu mimoriadneho zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia, úrok z omeškania 4.014,56 eura, náhradu trov prvostupňového
konania v sume 10.191,29 eura a odvolacieho konania v sume 600,76 eura, alternatívne, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Podaním urobeným faxom dňa 4.2.2013,
doplneným písomne dňa 5.2.2013, však sám podal odvolanie, ktorým rozhodnutie napadol v plnom
rozsahu. Namietol, že súd na základe vykonaných dôkazov vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, v dôsledku čoho dospel súd k nesprávnemu rozhodnutiu. Podľa odporcu pri hodnotení

spoluzavinenianavrhovateľanavzniknutejškodenazdravíjenamieste40%krátenie,pretoževzhľadom
na vek a plnú spôsobilosť navrhovateľa si tento mohol a mal uvedomiť, že je prinajmenšom nebezpečné,
zdraviu ohrozujúce sa viesť vo vozidle s vodičom pod vplyvom alkoholu, ako šiesty člen posádky a
navyše nepripútaný. Zo strany navrhovateľa išlo o hrubú, neospravedlniteľnú nedbanlivosť. Odporca
zásadne nesúhlasí s určením miery spoluzavinenia navrhovateľa na poškodení zdravia len vo výške 10

%. Taktiež považuje za neprimerané priznanie mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia odškodnenie na hornej hranici určenej ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., teda 50 %
z priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odporca priznal zvýšenie 20 % zo sumy
sťaženia spoločenského uplatnenia, t. j. 10.818,12 eura. Prihliadal pritom nielen na poškodenie zdravia
navrhovateľa, ktoré je síce závažné, ale nie úplne vyraďujúce zo života, ale na život navrhovateľa

pred nehodou a jeho ďalšie možnosti uplatnenia sa v živote, a to aj s výhľadom pokrokov v medicíne.
Odporca taktiež nesúhlasí s tým, že pri plnení sťaženia spoločenského uplatnenia bol v omeškaní za
obdobie od 30.3.2010 do 25.1.2011, pretože zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa mu zaslal jeho
právny zástupca až po pojednávaní zo dňa 12.11.2010. Následne bola táto postúpená a posúdená
posudkovými lekármi odporcu a odporca pristúpil k poskytnutiu náhrady. Podľa odporcu nečinnosť

právneho zástupcu navrhovateľa mu nemôže byť daná na ťarchu. Bez súčinnosti navrhovateľa pri
zaslaní zdravotnej dokumentácie totiž odporca konať nemohol. Nakoľko odporca nesúhlasí s určením
výšky spoluzavinenia navrhovateľa pri poškodení zdravia, nemôže súhlasiť s tým, že je v omeškaní s
plnením rozdielu určeného súdom vo výške 10.223,04 eura. Uvedená suma totiž predstavuje rozdiel
krátenia na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z dôvodu iného posúdenia spoluzavinenia

navrhovateľa na poškodení zdravia súdom a odporcom. Odporca je toho názoru, že plnenie, ktoré
poskytol navrhovateľovi za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a za mimoriadne zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia po uplatnení krátenia, je vzhľadom na okolnosti primerané. Navrhol
preto odvolaciemu súdu aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrh v plnom rozsahu ako
nedôvodný zamietol.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu s
tým, že nesúhlasí s názorom odporcu, že miera spoluzavinenia navrhovateľa na škode na zdraví mala
byť v rozsahu 40 %. Tvrdenia odporcu týkajúce sa miery spoluzavinenia navrhovateľa na škode nazdraví neobstoja a sú založené len na vykonštruovaných a ničím nepodložených domnienkach odporcu.
Vykonané dokazovanie potvrdilo skutočnosť, že na vodičovi neboli zjavné známky požitia alkoholu,
a teda navrhovateľ nemohol mať, a ani nemal, vedomosť o tom, že vodič P. E. bol pod vplyvom

alkoholu. Čo sa týka prekročenia povoleného počtu prepravovaných osôb, bolo povinnosťou vodiča
motorového vozidla nepripustiť, aby sa prekročil povolený počet prepravovaných osôb. Porušenie tejto
zákonnej povinnosti vodiča nemožno pričítať na ťarchu navrhovateľa. Jediným odporcom uvádzaným
argumentom, svedčiacim pre spoluzavinenie navrhovateľa, ktorý je možné považovať za relevantný,
je nepripútanie sa navrhovateľa počas jazdy. Táto skutočnosť však bola prvostupňovým súdom

zohľadnená a na jej základe aj stanovená miera spoluzavinenia navrhovateľa na škode na zdraví v
rozsahu 10 %. Tak ako navrhovateľ uviedol už vo svojom odvolaní, v tejto časti sa s rozhodnutím
prvostupňového súdu stotožňuje a súdom určenú spoluvinu navrhovateľa na škode na zdraví v rozsahu
10 % nenapáda. Navrhovateľ zásadne nesúhlasí s názorom odporcu, že navrhovateľ by mal mať nárok
na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia len o 20 %. Tvrdenia zo strany odporcu vyznievajú vo
svetle faktov preukázaných v konaní ako výrazné a účelové zľahčovanie situácie. Aj tvrdenie odporcu,

že sa nemohol dostať do omeškania s plnením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, lebo mu
neboli navrhovateľom predložené dôkazy, považuje za zavádzajúce a účelové. Odporca si mohol sám
vyžiadať relevantné dôkazy z vyšetrovacieho spisu, nakoľko mu toto právo vyplýva zo zákona.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal obe odvolania účastníkov

konania bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).

Čo sa týka odvolania odporcu, odvolací súd ho predovšetkým preskúmal z hľadiska včasnosti jeho
podania a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané oneskorene.

Podľa § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa ust. § 57 ods. 1 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty.

Podľa ust. § 57 ods. 2 O.s.p., lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím
toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty,
a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa ust. § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Vychádzajúc z obsahu spisu mal odvolací súd za zistené, že odporcovi (do vlastných rúk jeho
splnomocneného zástupcu) bol napadnutý rozsudok doručený dňa 17.1.2013. Pätnásťdňová lehota na
podanie odvolania začala odporcovi plynúť dňa 18.1.2013 a uplynula dňom 1.2.2013 (piatok). Odvolanie
však bolo podané telefaxom až dňa 4.2.2013 (pondelok), teda zjavne oneskorene.

Odvolací súd preto odvolanie odporcu, ktorým napadol rozsudok v plnom rozsahu, musel v zmysle ust.
§ 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. bez vecného prejednania odmietnuť ako oneskorene podané. Zároveň
možno konštatovať, že rozsudok vo výrokoch, ktorým súd prvého stupňa konanie sčasti zastavil, ktorým
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 34.163,80 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania

ročne zo sumy 10.223,04 eura od 30.3.2010 do zaplatenia, ako aj ktorými uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť trovy konania štátu a súdny poplatok (t.j. vo výrokoch nenapadnutých odvolaním navrhovateľa),
nadobudol právoplatnosť, a tak ho ani nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159
ods. 1, 3 O.s.p.).

Čo sa týka odvolania navrhovateľa, odvolací súd ho prejednal podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1,2,3
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi odškodnenie titulom bolestného a titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia, vychádzajúc len zo znaleckého posudku, ktorý vypracoval v konaní
ustanovený znalec, ale bez toho, aby pre objektívnosť posúdenia výšky bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia (a s tým priamo súvisiacu aj výšku nároku na mimoriadne zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia) znalca riadne vypočul na pojednávaní. Hoci mal navrhovateľ voči
tomuto posudku zásadné pripomienky, namietal nepriznané položky, bodové ohodnotenie za priznané
položky, znalec sa k nim vyčerpávajúco nevyjadril ani v dodatku k znaleckému posudku, v ktorom
zotrval na záveroch svojho posudku. Napriek vážnym výhradám navrhovateľa k znaleckému posudku,

súd nevyhovel ani jeho návrhu na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Podľa názoru
odvolacieho súdu preto súd prvého stupňa v tejto súvislosti nedostatočne zistil skutkový stav, čo malo
za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci. Pochybnosti vyvolávajú aj veľké rozdiely medzi bodovým
ohodnotením bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré vykonal primár ortopéd MUDr. P.
O., a medzi ohodnotením v znaleckom posudku, ktorý vypracoval v konaní ustanovený znalec. Tieto
rozpory v posudkoch - listinných dôkazoch, pri rozhodovaní z ktorých súd prvého stupňa vychádzal,

neboli v konaní presvedčivo odstránené.

Dôvodnájeajodvolacianámietkanavrhovateľaočiastočnenesprávnomrozhodnutívovýrokuonáhrade
trov konania vzhľadom k tomu, že trovy právneho zastúpenia neboli vypočítané zo súm, ktoré boli
predmetom konania v tom, ktorom štádiu (do čiastočných späťvzatí návrhu a po nich). Pokiaľ súd pri

všetkých úkonoch právnej služby vychádzal len z hodnoty veci 34.163,80 eura (priznaného nároku), a
vôbecnezohľadnil,vakejčastikonaniaazakéhodôvodudošlokčiastočnémuspäťvzatiupodanejžaloby
a o nároku na náhradu trov konania nerozhodol podľa druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p., je rozhodnutie
súdu prvého stupňa nesprávne. S dôvodmi nepriznania náhrady za dva úkony právnej služby sa však
odvolací súd tiež stotožňuje so súdom prvého stupňa.

Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie rozsudku
podľa§221ods.1písm.f),h)O.s.p.vnapadnutejčasti-vovýroku,ktorýmsúdvozvyškunávrhzamietol,
a vo výroku o trovách konania, a na vrátenie veci v tomto rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
v ktorom bude jeho povinnosťou predovšetkým doplniť dokazovanie v naznačenom smere tak, aby bolo

možné považovať skutkový stav týkajúci sa bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia za spoľahlivo a dostatočne zistený na to, aby mohol súd vo veci po vykonaní dokazovania v
tejto súvislosti vo veci znovu a spravodlivo rozhodnúť.

Čo sa týka posúdenia miery spoluzavinenia navrhovateľa na škode na zdraví (10 %) a posúdenia nároku

navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %, v týchto častiach sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a odkazuje naň.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci ( § 224
ods. 3, § 142 ods. 1 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.