Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120201463
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8120201463.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne: P. A., Z.. XX.XX.XXXX, B.
O. XXX, XXX XX O., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r.

o., IČO: 47232471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, o vydanie bezdôvodného
obohatenia 463,76 eura s prísl. a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 25.05.2020, č. k. 9Csp/18/2020 -93, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku I. a Ia. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto cit.:

,,I. Žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia z a m i e t a.

Ia) V tejto časti konania je žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

II. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2011
v časti 2. Zmluva o úvere, bod 2 v znení: „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými
obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver - dostupná pôžička, dostupná pôžička -
šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách
ainformáciamiopoistenípodľazákonač.186/2009Z.z..Klientsvojímpodpisompotvrdzuje,žebolsnimi
oboznámený a súhlasí s nimi. Klient vyhlasuje, že sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami

úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupná pôžička
(Formulár), ktorý je dostupný na Obchodnom mieste Banky.“

je pre svoju neprijateľnosť n e p l a t n á.

-včasti2.Zmluvaoúvere,bod5.,vznení:„Zmluvnéstranysadohodli,žeakékoľvekspory,ktorévzniknú

z tejto ZoÚ, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok.“

je pre svoju neprijateľnosť n e p l a t n á.

- uvedená v článku 5. Obchodných podmienok - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a

zabezpečenie,bod5.6,vznení:„PlatbyodKlientasavočipohľadávkeBankyzapočítavajúbezohľaduna
to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka (2)úrok z omeškania (3) úrok z úveru (4) splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči
Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia.“

je pre svoju neprijateľnosť n e p l a t n á.

IIa) V tejto časti konania je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100
%, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 107 ods. 1 a 2, § 451, § 456 a § 457 Občianskeho
zákonníka, čl. 2 ods. 2 a 3, § 298 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len ,,CSP“), § 53 ods. 1,4 a 5 Občianskeho zákonníka.

3. Výrok o zamietnutí žaloby v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia odôvodnil tým, že vzťah medzi
stranami sporu v sume prevyšujúcej poskytnutú sumu úveru, posudzoval ako vzťah z bezdôvodného

obohatenia, pričom išlo o plnenie tejto sumy bez právneho dôvodu. Vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania, sa primárne zaoberal jej relevantnosťou. Vychádzal zo zistenia, že k uzavretiu zmluvy
a poskytnutiu úveru vo výške 3.500 eur došlo dňa 16.11.2011, pričom týmto dňom mali zmluvné
strany k dispozícii všetky skutkové okolnosti o tom, či zmluva má alebo nemá zákonom požadované
náležitosti.To,čiichtaktovyhodnotilialebonie,jepodľanázorusúduprvejinštancieužotázkouprávneho

posúdenia,ktorájepreplynutiepremlčacejlehotyirelevantná.Poskytovanímplnenížalobkyňoudosumy
3.500 eur bol plnený jej zmluvný záväzok a nad túto sumu išlo o záväzok z bezdôvodného obohatenia.
Záväzkovývzťahzanikolzaplatenímposlednejsplátkydňa24.07.2012.Uviedol,žekeďžežalobabolana
súde podaná dňa 30.01.2020, tak objektívna premlčacia lehota sa počíta najneskôr odo dňa 24.07.2012
a subjektívna premlčacia lehota tiež od tohto dňa. Na základe uvedeného dospel k záveru, že všetky

platby žalobcov prevyšujúce sumu 3500 eura sú premlčané a to subjektívne najneskôr dňa 24.07.2014
a objektívne dňa 24.07.2015.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 a 262
ods. 1 CSP. Konštatoval, že strany sporu majú nárok na náhradu trov konania v jeho samostatných

častiach,vktorýchuspeli.Súdnezistilnastranežalobkyneaninastranežalovaného(aanitoneuvádzali)
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by nemali viesť k priznaniu nároku na náhradu trov v
úspešnej časti a preto im tento nárok bol v plnom rozsahu priznaný.

5. Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a proti

závislémuvýrokuIa),onáhradetrovkonaniapodalavzákonnejlehote odvolaniežalobkyňa.Nesúhlasila
so záverom súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
je premlčaný tak v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ako aj v trojročnej objektívnej premlčacej
dobe. K názoru súdu prvej inštancie, ktorým v odôvodnení 4.5. napadnutého rozsudku zdôraznil v
spotrebiteľských veciach potrebu aplikovať princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“, a k aplikácii

zák. č. 1/1993 Z. z. a zák. č. 400/2015 Z. z., poukázala okrem vnútroštátnej judikatúry, ktorá tento
názor súdu prvej inštancie väčšinovo nezdieľa, predovšetkým na úniové právo a na jeho výklad
uskutočňovaný Súdnym dvorom EÚ, podľa ktorého je tomu pri uplatňovaní predmetnej zásady a
znalosti práva presne naopak, ako sa domnieva súd prvej inštancie. Judikatúra Súdneho dvora EÚ,
vychádza pri výklade spotrebiteľského práva naopak dôsledne z predpokladu právnej nevedomosti a z

neinformovanosti spotrebiteľa, ako je tomu napr. v rozsudkoch vo veciach C-377/14, odôvodnenie 64;
C-497/13, odôvodnenie 42; C-473/00, odsek 5 odôvodnenia; C-618/10, odôvodnenie 39. Záver súdu
prvej inštancie, teda záver o objektivizácii začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby, nie je dotknutý
ani aktuálnym Nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 43/2020, ktorým bolo zrušené rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/169/2017, z 10.01.2018 Ústavný súd jasne vyjadril, že začiatok

plynutia subjektívnej premlčacej doby nemohol začať plynúť len podľa objektívneho hľadiska vzniku
bezdôvodného obohatenia uskutočnením platby, bez zohľadnenia skutočnej vedomosti oprávneného
o rozhodujúcich skutočnostiach, od ktorých začína plynúť subjektívna premlčacia doba, teda od
získania vedomosti o tom, že išlo o platbu bez právneho dôvodu. Je toho názoru, že v čase, keď
v zmysle § 107 ods. 2 OZ k bezdôvodnému obohateniu došlo, oprávnený vie že plnil, nakoľko ide

o jeho vedomé konanie, ale nevie o tom, že plnil bez právneho dôvodu a preto začala plynúť len
objektívna a nie aj subjektívna premlčacia doba, nakoľko ku začatiu plynutia subjektívnej premlčacej
doby chýba oprávnenému vedomosť o podstatnej skutočnosti, potrebnej na začatie plynutia subjektívnej
premlčacej doby. Čo sa preto týka objektívnej desaťročnej premlčacej doby, tak konanie subjektu, ktorýdlhodobo a opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery, na základe vadných zmlúv, sa nedá hodnotiť
inak, ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohacovaniu sa tým, že nedáva svoje zmluvy
do súladu so spotrebiteľským právom. Doba, počas ktorej žalovaný poskytuje úvery a ich množstvo,

vylučujú inú možnosť, ako tú, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľov obohacuje úmyselne a nejde o
náhodné jednorazové nedbanlivostné zlyhanie. Nemôžu byť preto žiadne rozumné pochybnosti o tom,
že žalovaný sa na náš úkor obohatil úmyselne a preto na posúdenie premlčania nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Poukázala
na písomné pripomienky Komisie EÚ k návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného tunajším

súdom vo veci Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-485/19, podľa ktorých článok 6 ods. 1 a článok 7 ods.
1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v
zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého
plnením spotrebiteľa na základe nekalej zmluvnej podmienky, má pre uplatnenie objektívnej premlčacej
doby desať rokov od momentu, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo povinnosť dokázať, že veriteľ

úmyselne porušil práva spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval rozsudok súdu prvej inštancie za správny po
stránke právnej aj skutkovej, nakoľko jeho vydaniu predchádzalo dostatočné zistenie skutkového stavu

a náležitá aplikácia relevantných právnych predpisov na predmetnú spotrebiteľskú vec. Žalovaný sa v
plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a nenachádza žiadne pochybenia ani v rámci
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie správne vyhodnotil
plynutie premlčacej doby a poukázal na relevantnú judikatúru súdov, hlavne rozhodnutia Najvyššieho
súduSRaNajvyššiehosúduČR.PoukázalnarozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.25Co/84/2018

arozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo/116/2019.Žalovanýnavrhol,abyodvolacísúdrozhodol
tak, že napadnutý rozsudok sa potvrdzuje.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na
včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. So zreteľom na obsah odvolania žalobkyne bol
v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol
žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania.

9. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

10. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

13. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.14. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 16.11.2011 zmluvu o úvere dostupná
pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 3.500 eur, ktorý sa
zaviazala splatiť v 40-tich mesačných splátkach po 123,29 eura, t.j., teda celkovo mala zaplatiť sumu

4.783,32 eura. Žalobkyňa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu údajov
podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a žaluje o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 463,76 eura ako
rozdiel medzi jej platbami žalovanému vo výške 3.963,76 eura a sumou poskytnutej istiny úveru 3.500
eur.

15. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorý dospel k záveru vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, že nárok žalobkyne na
vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému (dodávateľovi) vo výške 463,76 eura je premlčaný
tak v trojročnej objektívnej premlčacej lehote, ako aj v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote.

16. Občiansky zákonník v ust. § 107 upravuje premlčaciu dobu pre vydanie bezdôvodného obohatenia,
pričom rozlišuje medzi subjektívnou (§ 107 ods. 1) a objektívnou premlčacou dobou (§ 107 ods. 2).
Začiatky ich plynutia sú upravené odlišne.

17. Z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že ten dospel k záveru, že žalobkyňa sa o

skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia žalovaného dozvedela v čase preplatenia úveru a
neakceptoval názor o plynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty až od času, kedy sa žalobkyňa
mala dozvedieť o bezdôvodnom obohatení žalovaného od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS.

18. Javí sa, že v danej právnej veci bezdôvodné obohatenie vzniklo v dôsledku bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru. Doposiaľ nebola prekonaná judikatúra súdneho dvora Európskej únie o
existencii nezanedbateľného nebezpečenstva, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľnosť
zmluvnej podmienky v čase jej uzatvárania (porov. spojené prípady C-240 až 244/98). Tým sa ale
zákonite natíska otázka, že ak takéto obavy existujú v čase vzniku zmluvy, o čo menšie obavy existujú

v čase, keď spotrebiteľ vykonáva reálne plnenie z takejto zmluvnej podmienky.

19. Odvolací súd je toho názoru, že skutkovými okolnosťami, ktoré sú právne významné z pohľadu
premlčania nárokov uplatňovaných žalobkyňou v tomto konaní, je hypotetická absencia vyššie
uvedených obligatórnych náležitosti v úverovej zmluve, pričom aj pri rešpektovaní zásady, že neznalosť

zákona neospravedlňuje, nie je možné spravodlivo žiadať od priemernej spotrebiteľky akou je
nepochybne žalobkyňa, aby pri podpise zmluvy, respektíve (v zmysle vyššie uvedeného) pri následných
splátkach dojednaného úveru, mala skutočne skutkové vedomosti tohto charakteru.

20. Je úplne logické sa domnievať, že spotrebitelia by asi sotva platili, ak by mali vedomosť, že platiť

nemajú. Nie sú však chránení neobmedzenú dobu, ale len kým im neuplynie objektívna premlčacia
doba, ktorá začína plynúť bez ohľadu na to, či sa dozvedeli o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto sa
na ich úkor obohatil.

21. Odvolací súd preto zásadne nemôže súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že už v čase, kedy

došlo k plneniu nad rámec poskytnutej čiastky, žalobkyni začala plynúť premlčacia doba.

22. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, ktorý v náleze II.
ÚS/2460/17 z 19.03.2018 zdôraznil subjektívny moment vedomostí oprávnenej osoby o rozhodných
skutkových okolnostiach týkajúcich sa bezdôvodného obohatenia, pričom ustálil, že až momentom

ukončenia súdneho konania týkajúceho sa spornej výpovede zo zmluvy, získala sťažovateľka
(žalobkyňa v konaní pred všeobecným súdom) skutočnú vedomosť subjektívneho charakteru o vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, a to aj za situácie, že samotná sťažovateľka túto
zmluvu vypovedala. Spornosť tejto výpovede zo zmluvy o poskytovaní elektronických služieb a okolnosť,
žetátospornosťbolariešenávinomkonanínavšeobecnomsúde,bolapreÚstavnýsúdČeskejrepubliky

dostatočným dôvodom pre „posunutie“ začiatku plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného
obohatenia až do momentu skončenia tohto súdneho konania pred všeobecným súdom. Ústavný súd
teda neakceptoval závery všeobecných súdov o tom, že o rozhodujúcich skutkových okolnostiach mala
sťažovateľka (žalobkyňa) vedomosť už pred týmto súdnym konaním o neplatnosť výpovede zo zmluvyo poskytovaní elektronických služieb, pretože sama túto zmluvu vypovedala. Spornosť tejto okolnosti
vnímal aj Ústavný súd Českej republiky v kontexte bezpečnej subjektívnej vedomosti sťažovateľky
(žalobkyne) o všetkých rozhodujúcich okolnostiach právne významných pre bezdôvodné obohatenie.

23. Ďalej odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 430/2018 z 05.12.2018, v ktorom ústavný súd nepochybne podporil úvahy odvolacieho súdu
o tom, že žalobkyňa (vo veci 22Co/53/2017 Krajského súdu v Prešove, ktorého rozhodnutie bolo
predmetom ústavnej sťažnosti vo vyššie uvedenom konaní Ústavného súdu Slovenskej republiky) sa o

bezdôvodnom obohatení dozvedela od Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, ktoré túto skutočnosť
písomne potvrdilo dňa 08.08.2016.

24. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd v tejto inej veci (22Co/53/2017 Krajského súdu v Prešove)
uvažoval so začiatkom plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia od
momentu konzultácie a poučenia daného žalobkyni v danej veci združením na ochranu spotrebiteľa, a

takétoúvahyodvolaciehosúdupovažovalzaústavnekonformnéajústavnýsúd,keďžesťažnosťpodanú
žalovanou v tejto veci odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

25. Odvolací súd preto zástava názor, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy
oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane

zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady
v peniazoch. Vyžaduje sa pritom skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že
na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Nie je podstatná a rozhodujúca
okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že
na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne

dozvedel. Rozhodujúci je teda subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré
sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže na čas, od kedy sa žalobkyňa dozvedieť mala a mohla
s poukazom na to, že mala poznať právo, ale na okamih, kedy sa žalobkyňa skutočne dozvedela že na
jej úkor sa žalovaný bezdôvodne obohatil, teda vtedy, kedy mala žalobkyňa k dispozícii údaje, ktoré jej

umožňovali podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, teda keď sa dozvedela, že
právny dôvod na plnenie úrokov a poplatkov z jednotlivých zmlúv nebol od začiatku daný.

26. Za týchto okolností treba prisvedčiť názoru odvolateľky v predmetnej veci, že začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia by mal byť v súlade s vyššie

uvedenou judikatúrou posunutý na moment, kedy sa žalobkyňa skutočne dozvedela o vzniku
bezdôvodného obohatenia, čo v prejednávanej veci možno posunúť na moment, kedy získala potrebné
informácie od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.

27. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe odvolací súd poukazuje na to, že Občiansky zákonník

tak v § 107 ods. 2 rozlišuje dve rôzne dĺžky lehôt vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, pričom to,
ktorá z nich bude aplikovaná na ten-ktorý prípad bude závisieť od toho, akým spôsobom bolo získané
bezdôvodné obohatenie. Občiansky zákonník síce v uvedenom ustanovení hovorí o bezdôvodnom
obohatení získanom úmyselne, avšak v uvedenom a ani v inom ďalšom ustanovení nevymedzuje
podstatu úmyselného konania. Z uvedeného dôvodu preto treba z hľadiska právnej teórie vychádzať

z právnej úpravy úmyselného zavinenia podľa definície úmyselného zavinenia upravenom v Trestnom
zákone. O priamy úmysel tak ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že
svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne ho aj získať chcel. O nepriamy úmysel ide
vtedy,akten,ktosanaúkorinéhoobohatil,vedel,žesvojímkonanímobohatenie,ktorémunepatrí,môže
získať a s týmto následkom bol pre prípad, že nastane, uzrozumený. Pre oba prípady je rozhodujúcim

znakom úmyslu predchádzajúca vedomosť subjektu, ktorý sa neoprávnene obohatil o tom, že svojím
konaním získava alebo môže získať hodnoty vyjadriteľné v peniazoch, ktoré mu nepatria.

28. Ďalej vo vzťahu k aplikovaniu 10-ročnej alebo 3-ročnej objektívnej premlčacej doby odvolací súd
poukazuje na bod 42. v spojení so záverom Písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-485/19

zodňa07.10.2019,kdeEurópskakomisiauviedla,žečl.6ods.1ačl.7ods.1SmerniceRady93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity
vykladať tak, že mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje
svoj nárok na vrátenie plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľaz nekalej zmluvnej podmienky má pre uplatnenie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť
dokázať, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa.

29. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-449/13,CA Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkausovej a spol., v ktorom sa okrem iného uvádza,
cit.:„...UstanoveniasmerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz23.apríla2008ozmluvácho
spotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/EHSsamajúvykladaťvtomzmysle,že:jednak
bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených

v článkoch 5 a 8 smernice 2008/48 zaťažuje spotrebiteľa, ...“

30. Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Cdo/238/2017 zo dňa
18.10.2018 odvolací súd konštatuje, že s týmto sa aj vzhľadom na vyššie uvedené argumenty nemôže
stotožniť. Podľa názoru odvolacieho súdu je nemysliteľné, aby dôkazné bremeno ohľadne preukázania
úmyslu dodávateľa bezdôvodne sa obohatiť zaťažovalo spotrebiteľa. V tomto smere je preto potrebné

konštatovať, že prejednávanej veci sa žiadalo vykonať dokazovanie, najmä v rovine zistenia všetkých
rozhodných okolností, ku ktorým došlo pri uzavretí predmetnej zmluvy.

31.Žalovanýakoosobapodnikajúcanafinančnomtrhumáodbornúprevahunadspotrebiteľom,ktorému
poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať

poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov, teda jeho povinnosťou bolo poznať
a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov, obzvlášť pokiaľ ide uvádzanie
obligatórnych náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov platnom a účinnom do 31.12.2015, o
všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym

každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov
je nevyvrátiteľná (od 01.01.2016 túto problematiku upravuje § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe
právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky).

32.OdvolacísúdpretorozsudoksúduprvejinštanciesvýnimkouvýrokovII.aIIa.spoužitímustanovenia

§ 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vec mu v zrušenom rozsahu
vrátil na ďalšie konanie.

33. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom - opätovne posúdiť podanie žaloby vo vzťahu k plynutiu subjektívnej a objektívnej premlčacej

doby, preskúmať uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu, či táto spĺňa zákonmi predpísané náležitosti a v
dôsledku uvedeného opätovne posúdiť, či na strane žalovaného došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu, prípadne rozhodnúť o výške bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný vrátiť. Umožniť
žalobkyni navrhnúť dokazovanie na preukázanie priameho, či nepriameho úmyslu žalovaného sa na jej
úkor obohatiť. Ak by žalobkyňa zostala pasívna, nič nebráni súdu prvej inštancie, aby v tomto smere

vykonal dokazovanie sám v zmysle § 295 CSP. Následne vo veci znova rozhodne, a samozrejme, svoje
rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodní.

38. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 CSP).

39. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).