Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, August 2, 2021

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4T/111/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617012043
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:7617012043.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Kráľovej a

prísediacich Emila Bajtoša a Radovana Komára na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. augusta 2021
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

G. L. H., rod. H., nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom Spišská
Nová Ves, ul. R. č. XXX/X,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

v období najmenej od mesiaca máj 2014 do 15. marca 2016 v Spišskej Novej Vsi, v obchodnom centre
TescoExtra,vprevádzkezmenárnesozáložňouobchodnejspoločnostinei,s.r.o.,05321Lieskovany28,
IČO: 457 284 29, kde obvinená vykonávala práce v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 30.4.2014 a ako osoba

zodpovedná za zverené hodnoty ručiaca vo výške 40.000,-eur najprv poskytla neoprávnene finančné
prostriedky na základe zmluvy o pôžičkách uzavretých medzi nei, s.r.o. ako veriteľom a rôznymi osobami
ako dlžníkmi, pričom v sume približne 1.500,- eur neboli kryté zlatom a následne vystavovala presne
nezistený počet fiktívnych zmlúv o pôžičke, najmenej však 81 uzavretých medzi nei, s.r.o. ako veriteľom
a rôznymi osobami ako dlžníkmi, na rôzne sumy peňazí, ktorými vykrývala ňou spôsobenú chýbajúcu
finančnú hotovosť v pokladni, pričom z fiktívnych zmlúv boli odvádzané fiktívne úroky najmenej vo
výške 20.500,13 eur, ktoré boli vykazované ako zisk záložne vo vystavovanej závierke a mali vplyv na
účtovníctvo obchodnej spoločnosti, čím takto spôsobila obchodnej spoločnosti nei, s.r.o., Lieskovany 28

škodu najmenej vo výške 2.553,87 eur,

t e d a

- prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu,

- uviedla nepravdivé údaje o závažných skutočnostiach vo vstupných údajoch vkladaných do počítača

alebo v iných podkladoch slúžiacich na kontrolu účtovníctva,

č í m s p á ch a l a

- prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona,
- prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c) Tr. zákona

az a t o j e j u k l a d á

Podľa § 259 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2
Tr. zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu jej podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa§288ods.1Tr.poriadkuodkazujepoškodenúobchodnúspoločnosť nei,s.r.o.,05321Lieskovany
28, IČO: 457 284 29 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 31.10.2017 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves na tunajší súd obžalobu na
obvinenú G. L. H. na tom skutkovom základe, že

v období od 1.2.2016 do 15.3.2016 v Spišskej Novej Vsi, v obchodnom centre Tesco Extra, v prevádzke
zmenárne so záložňou, v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 30.4.2014 uzavretou medzi G. H., R. XXX/X, 052
01 Spišská Nová Ves, IČO: 171 885 39 ako zhotoviteľom a nei s.r.o., 053 21 Lieskovany 28, IČO: 457
284 29 ako objednávateľom a ako osoba zodpovedná za zverené hodnoty, ručiaca vo výške 40.000,-
eur za vzniknutý schodok z pokladne prevádzky vyberala rôzne sumy peňazí, ktoré si ponechávala pre

seba, spolu vo výške 34.741,50 eur, pričom ich časť v sume 24.166,50 eur vykrývala vystavovaním
91 fiktívnych zmlúv o pôžičke, uzavretých medzi nei, s.r.o. ako veriteľom a rôznymi osobami ako
dlžníkmi, čím pre nei. s.r.o. spôsobila škodu vo výške 31.741,50 eur, ktorý právne kvalifikoval ako zločin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona.

Obžalovaná G. L. H. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásila,
že je nevinná. K skutku uviedla, že pre poškodeného začala pracovať v septembri 2012 a od apríla
2014 pracovala u neho na základe zmluvy o dielo, ona ako živnostník, on ako podnikateľ. Podľa zmluvy
mala vykonávať zmenárenskú činnosť a administratívne práce. Práca v rámci záložne bola len na
základe ich ústnej dohody. V zmenárni na základe ráno stanovených kurzov menili peniaze a v záložni

si klienti chodili požičiavať peniaze na základe toho, že ako protihodnotu do zástavy dali zlato, ktoré
sa skontrolovalo, ocenilo určitou sumou na základe tabuľky a peniaze sa požičali na základe zmluvy
o pôžičke. Boli dva týždne na to, aby si klient prišiel zlato vyzdvihnúť, ak nie, zlato sa považovalo za
prepadnuté. Na pracovisku sa striedala s pani D., tiež tam chodila zastupovať F. L., J. D., Z. G.. Ráno
keď prišla do práce bolo na papieri napísané, v akej hodnote sú valuty v pokladni (prepočítané na eurá),

dali sa odkontrolovať podľa dennej uzávierky z predošlého dňa, bola tam napísaná hotovosť a ak nejaké
peniaze chýbali, bolo napísané že nejaká suma je na inej prevádzke alebo ešte nebola vrátená z banky
a takto bola napísaná celková suma, ktorá mala byť v pokladni. Založené zlato nekontrolovalo. Na konci
mesiaca sa urobila uzávierka pokladní, pokladňa zmenárne aj záložne bola spoločná, vyčíslil sa zisk
tak, že na začiatku boli peniaze a na konci mesiaca bola tá suma vyššia. Zisk zobral pán G. tak, aby

sa pokladňa dostala presne na tú istú sumu ako na začiatku mesiaca. Dňa 15.3.2016 nastúpila do
práce, prerátala peniaze a pán G. písal, že príde po české peniaze. Ona ho čakala, že mu povie, že
má problém so zmluvami a všetko mu vysvetlí, ale ponáhľal sa, dala mu peniaze s tým, že ešte príde.
Prišiel druhýkrát, poprosila ho, aby išiel na prevádzku, že má problém. Povedala mu, že v záložni má
zmluvy, ktoré nie sú kryté zlatom a nevie ako to má vyriešiť. Tiež povedala, že žiadne peniaze nevzala,

nevyberala ich z pokladne pre vlastnú potrebu. Pán G. povedal, že to skončí basou, ale on to vyrieši, bola
roztrasená. Prišla kolegyňa pani L., ktorá mala urobiť uzávierku, pani D., Dr. V.. Všetko narýchlo zrátali,
vyčíslili, ona povedala, ktoré zmluvy nie sú kryté zlatom a pán G. sa vrátil s lístočkom, na ktorom bolo
napísané, že má napísať čestné prehlásenie a pôjdu to overiť na matriku. Čestné prehlásenie (ktoré je v
spise) spísala tak, že prepísala text, ktorý dostala na papieriku, nezamýšľala sa nad tým, chcela to mať

čo najskôr za sebou, odovzdala kľúče od prevádzky a s poškodeným išli na matriku, pričom sa jej celý
čas pýtal, kde dala peniaze a ona mu hovorila, že nič z peňazí nezobrala a chce mu to vysvetliť. Chcel
ešte ísť za jej rodičmi, aby sa zaručili svojim bytom, ak nezaplatí tú sumu, ale neboli doma. Ona urobila
chybu, lebo cigánom požičala viac peňazí, čo povedala pánovi G. až na ďalšom stretnutí, lebo si to
nechcel dať vysvetliť a tvoril sa fiktívny zisk, ktorý pán G. bral na základe zmlúv, ktoré neexistovali, preto

nespôsobila takú škodu ako bola vyčíslená. Problém vznikol tak, že niekedy v máji alebo začiatkom leta2014 za ňou prišiel H. H. a prosil ju, že má chlapov v Čechách a potrebuje peniaze na cestovné lístky,
lebo ich tam firma nevyplatila a nemá dostatok zlata, aby dostal sumu, ktorú potrebuje. Dovtedy ich mala
za slušných ľudí, ktorí všetko splácali, tak jej dal tri zlaté veci, ktoré rozdelila na tri zmluvy na neho, Z.

H. a E. H.. Zo zlata si pamätá len náušnice s veľkým modrým očkom a dala mu vtedy okolo 1800,- eur,
pričom hodnota zlata nebola ani 300,-eur. Takto jej chýbalo skoro 1.500,-eur a následne úroky, ktoré
bežali na tej zmluve. Keď prišiel H. H. prvýkrát povedať, že ešte nemá peniaze, aby s tým niečo urobila,
dala za neho zo svojich asi 250,- eur ako úrok, ktorý tam bol, že to vráti. Znovu však prišiel s tým že nemá
peniaze a ešte pýtal peniaze, že žena je v pôrodnici a nemajú na plienky, tak mu zo svojich peňazí dala

50,-eur. Na druhý deň videla jeho ženu, že ešte nemajú dieťa a vedela, že jej zle. Bála sa to priznať, preto
to potrebovala nejakým spôsobom zakryť a tak peniaze, ktoré tam neboli, rozpísala na menšie sumy na
viaczmlúv,ktoréuzatváralanarôznemená.Zlatosatotižvzáložninikdynekontrolovalo.Nevieužspätne
uviesť, ktoré fiktívne zmluvy boli nové a ktoré už bolo predlžované, ktoré sú v programe ale ukončené a
dá ako novú zmluvu. Úroky z pôvodnej zmluvy išli do zisku. Takto každý mesiac dochádzalo k tomu, že
z tých fiktívnych zmlúv sa vytváral zisk, ktorý na konci mesiaca zobral p. Dzurilla, jej tým pádom zase

chýbali peniaze a aby ostala pokladňa vo výške ako mala byť, ona musela vyrábať zmluvy na zisk, ktorý
zobral poškodený a takto sa z mesiaca na mesiac zmluvy kumulovali, bolo ich viac a teda tie zmluvy
nevznikli ako je uvedené v obžalobe od februára do marca 2016, ale vznikali postupne v priebehu asi
roka a pol alebo roka a trištvrte. Zlato od H. držala, ale keď stretla Z. H. a povedala jej, že to nevyrovnajú,
dala ho do predaja, aby sa aspoň niečo vrátilo, no nepamätá, za koľko sa predalo. Ona si tie fiktívne

pôžičky neevidovala, mohlo byť okolo 90. Pri inventúre vykonanej dňa 15.3.2016 nebola, označila iba
fiktívne zmluvy, zlato sa pred ňou nekontrolovalo, iba na papieri jej oznámili chýbajúcu sumu. Uznala,
že spôsobila škodu, ale nie v takej výške ako bola vyčíslená, pretože poškodený časť peňazí bral ako
zisk. Škoda bola isto to, čo požičala bez zálohy zlata. Zároveň ho ale poškodila na dani, lebo priznal
vyššie zisky a platil tak vyššiu daň. Poškodenému uhradila 2.000,-eur, potom ďalších 2.000,-eur a 500,-

eur a z dohodnutého splátkového kalendára uhradila jednu splátku v sume 150,-eur na základe dohody
o urovnaní dlhu vo výške 9.000,-eur, ktorú uzavreli s tým, že nebude na ňu podané trestné oznámenie.
Keďsizrátavalaškoduona,vyšlojejokolo6.500,-eur,naktorúalepoškodenýnechcelpristúpiť.Počasjej
práce u poškodeného nebola vykonávaná inventúra, na konci mesiaca sa nekontroloval stav pokladne.
Na konci roka urobili s kolegyňou inventúru, ale to sa iba vytlačila zostava z počítača a odkontrolovala

s peniazmi, nič iné sa nekontrolovalo. K tomu, že malo v pokladni chýbať v hotovosti suma 10.575,-eur
uviedla, že z pokladne sa aj požičiavali peniaze známym pána G., čo sa viedlo na papieri bokom. Dňa
15.3.2016 si ráno rozdelila peniaze do prepážok a peniaze nechýbali, iba to, čo mala ona fiktívne veci.

Poškodený C. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o skutku sa dozvedel tak, že ho obžalovaná

zavolala do prevádzky a povedala mu, že spreneverila 20.000,-eur. Zavolal svedkov, urobila sa
opakovane inventúra a vyšiel im schodok 34.600,-eur. Inventúru vykonala pani L., G., L., prišli tiež
JUDr. V., pán O. a nejakí ďalší. Na inventarizačnom zázname nie sú všetci napísaní, niektorí boli iba
svedkovia. Obžalovaná spomínala nejaké fiktívne faktúry a podvody na fiktívnych ľuďoch a tak mala
kryť svoju činnosť a na záver ešte musela zobrať nejaké 3.000,-eur v hotovosti o ktorých hovorila

jej kolegyňa, že ich ešte v nedeľu mala. Obžalovaná sama vyselektovala fiktívne zmluvy, ktorých
bolo okolo 91. Fyzicky kontrovali zmluvy a zlato, predtým to takto nerobili. Po výsledku inventúry,
ktorý obžalovaná nespochybňovala, išli na matriku, kde čestným prehlásením potvrdila, že peniaze
spreneverila. Povedala, že sa pokúsili uhradiť škodu, išli za jej rodičmi, tí jej odmietli pomôcť. Do nejakej
doby uhradila 4.500,-eur, potom sa chceli s ňou dohodnúť, zaplatila jednu splátku 150,-eur, začala

to popierať a tak to dali na políciu. Dohodu o urovnaní uzavreli na sumu 9.000,-eur, lebo vedel, že
im to v živote nedokáže zaplatiť. K inventarizačnému zápisu uviedol, že suma 67.100,- eur v kolónke
inventarizačný majetok bola výška hotovosti, s ktorou pracovala v daných dňoch. V pokladni bolo najprv
40.000,- eur, niekedy v 2015/2016 bola navýšená na 67.100,-eur. Zamestnankyne si každý deň a
mesiac robili uzávierku a musela im sedieť suma 67.100,-eur (v hotovosti, valutách, zlate). Zlato fyzicky

nekontrolovali. Hĺbková inventúra sa nerobila, pracovníčky mali podpísanú hmotnú zodpovednosť.
Každá zamestnankyňa si musela kontrolovať pokladňu, preto obžalovanú buď druhá kolegyňa kryla
alebo ju nejak mohla oklamať tými fiktívnymi zmluvami. Osoby H. obžalovaná spomínala, ale až po
probléme, dozvedel sa o tom zo spisu. Zamestnankyňa si ráno preberala hotovosť, overila podpisom,
a ak by to nesedelo, nemala otvoriť prevádzku ale riešiť to. Na predmetnej prevádzke pracovali dve

pracovníčky a nejakí ďalší na záskok. Pôžičky jeho známym sa zapisovali do knihy pokladne, ak nejaká
bola v čase inventúry, zohľadnila sa. Obžalovaná zobrala všetko na seba, preto pani D. nevyzývali na
zaplatenie schodku, aj keď si myslí, že o tom musela vedieť. Najprv aj ju oslovili na úhradu na základe
hmotnej zodpovednosti, ale potom to obžalovaná zobrala na seba.Na návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede svedka z 13.9.2017, kde uviedol, že zavolala ho do
prevádzky, kde mu oznámila, že spreneverila okolo 20.000,-eur a keď sa opýtal ako sa to stalo, tak mu

povedala, že postupne si brala peniaze podľa svojej potreby. Po vysvetlení rozporu poškodený uviedol,
že o tých fiktívnych zmluvách povedala až po nejakej dobe, sumu 20.000,-eur povedala hneď.

PoškodenýC.G.boldopočutýeštenaďalšomhlavnompojednávaní,kedyuviedol,žebolisobžalovanou
za účtovníčkou na základe toho, že oznámila, že spreneverila peniaze a chceli to dať do poriadku, aby

sa neplatili dane z fiktívnych peňazí, ktoré vlastne mali byť v pokladni. Upravili sa daňové priznania za
dobu, ktorú uviedla obžalovaná. K hárku 1 z č.l. 429, ktorý obsahuje vyčíslenie škody vrátane úrokov
za roky 2014 až 2016 obžalovanou uviedol, že podpis tam je jeho, ale nerozumel tomu, lebo im to robí
účtovnícka firma. Ani k súhrnu zmlúv na č.l. 430- 436 a účtovným dokladom na č.l. 437 sa nevedel
vyjadriť, nevedel, kto tam dopisoval rukou sumy, mala by to vedieť obžalovaná. Nepamätá sa, či mu pani
M. hovorila, že fiktívne úroky má vrátiť naspäť do pokladne. Riešili to, že z fiktívnych zmlúv nebudú platiť

daň, obžalovaná použila na úroky istinu (pokladňu) a z toho nemohli platiť daň. Obžalovaná to robila
dlhodobo a neprišlo sa na to, lebo sa zlato nekontrolovalo.

Obžalovaná k výpovedi poškodeného uviedla, že v čase keď písala čestné prehlásenie bola na
prevádzke iba pani L. a D.. Pani L. mu odniesla lístok so sumou a spolu s JUDr. V. jej doniesli, čo má

napísať. S pani G. sa ani nestretla, keď išla na matriku nebola tam ani pani Y.. Keď boli v účtovníckej
firme, pani M. povedala poškodenému, že peniaze musí vrátiť do pokladne, lebo ide o úroky za zmluvy,
ktoré vôbec neexistovali. Pani P. mu zase povedala, že celý rozdiel bol preúčtovaný na účet 355, ktorý
znamená pohľadávku voči konateľovi spoločnosti.

Svedkyňa L. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je zamestnankyňou spol. nei. Dňa 15.3.2016 robila
na inej prevádzke, keď jej napísal pán G., aby prišla na prevádzku do Tesca. Tam pani L. povedala,
že spreneverila peniaze. Povedala, že nevie koľko peňazí ale približne 20.000,-eur a tak, že robila
fiktívne zmluvy na záložni, zakladala na fiktívne mená zlato a peniaze vzala. Šéf ich požiadal, aby
urobili inventúru, ona išla po pani Y., zavolal aj pani D.. Vytlačili uzávierku zo záložne a vyberali fiktívne

zmluvy tak, že vytlačili inventúrny súpis zmlúv a porovnali s kasou, kde sa zakladá jedna časť zmluvy a
založené zlato a niektoré neboli fyzicky ale iba v počítači. Obžalovaná im fiktívne zmluvy neoznačovala.
Nezisťovali, či išlo o predlžované zmluvy. Potom urobili uzávierku v zmenárni, prišla aj pani G. a
L.. Okrem fiktívnych zmlúv zistili, že chýbala hotovosť okolo 10.000-11.000,-eur. Poškodený sa opýtal
obžalovanej, či súhlasí s výsledkami inventúry, nemala námietky a od JUDr. V. opísala nejaký návrh

a išli k notárovi. Inventúru vykonala ona, pani D., Y., potom prišla pani G.. Inventarizačný zápis písala
ona, asi na druhý deň s pani G.. Nevie prečo tam nie je uvedená pani D., ale bola pri tom. Obžalovaná
nebola prítomná počas celej inventúry. Inventúru vykonali do obedu. Pri inventúre kontrolovali každú
zmluvu fyzicky, ak zlato chýbalo boli fiktívne a bolo ich okolo 90, nevie povedať, či išlo o nové zmluvy
alebo predlžované. V záložni mali položku hodnota založených vecí, t.j. hodnota všetkých zmlúv, ktoré

sú založené, bez úrokov, iba to čo bolo požičané, odpočítali živé a vyšla im hodnota fiktívnych. Potom
urobilikontroluzmenárne,spočítalasapokladňa,ktorábolaspoločnáprezmenáreňajzáložňu.Vzáložni
vedia koľko je hodnota vecí a hotovosť a v zmenárni počítali valuty. takto zistili rozdiel okolo 10.000,-eur.
Určiť v pokladni peniaze na záložňu a zmenáreň sa nedá, podľa potreby sa peniaze presúvali. Hodnotu
pokladne im povedali. Nevie k akému dátumu všetko súhlasilo a odkedy mal byť schodok. Obžalovaná

nespomínala, aby zobrala nejaké peniaze z pokladne. Poškodený závierky prevádzok nekontroloval, na
konci mesiaca fyzicky vyberal peniaze. Robili sa z pokladne výbery pre poškodeného, pôžičky, ktoré sa
značili na výdavkové bloky a po vrátení peňazí sa zlikvidovali. V dobe inventúry asi neboli evidované
takéto výdavky, ak by boli, poznačili by to. Robili aj súpis zlata. K predloženému inventarizačnému zápisu
- inventúrnej súpiske uviedla, boli zapísané fiktívne zmluvy, kde chýbalo zlato a boli na ne iba vybraté

peniaze. Ohľadne vecí po termíne, označili fajkou, ktoré boli živé a v inventúre vecí v termíne označili
fajkou, kde zlato bolo. K záznamom z č.l. 17,18 uviedla, že ide o záznamy z apríla a mája po skutku,
kde zisťovali rozdiely v pokladni. Na č.l. 19 je záznam z marca 2015 ako vyzerá uzávierka.

Obžalovaná k výpovedi uviedla, že keď prišla svedkyňa na prevádzku, povedala, že spreneverila

peniaze, ale nieže si peniaze brala. Keď vyberali fiktívne zmluvy, ona stála za stolom, pani D. čítala
mená z počítača a ona označovala fiktívne zmluvy a až potom sa dohľadávali. Suma na papieriku pre
poškodeného bola len výsledkom z uzávierky z počítača a to, čo ona označila za fiktívne a túto sumu
podpísala. Ďalšie inventúry, nevie už ako robili.Následne svedkyňa L. L. uviedla, že inventúry robili viac. Najprv fiktívne zmluvy označila obžalovaná,
potom išli podľa počítača a dohľadávali všetky zmluvy. Keď vyčíslili schodok v záložni, tak prišli na

schodok v zmenárni, valuty nechýbali žiadne.

Svedkyňa H. G. vypovedala, že o skutku sa dozvedela od syna. Prišla na prevádzku, kde už bola pani
L., Y., D. a L.. Už bol spísaný inventúrny zoznam, skontrolovali pokladňu, valuty boli v poriadku a chýbalo
asi 11.000,-eur v hotovosti. Začali odznovu, podľa zoznamu dohľadávali zlato. Ona mala pocit, že tie

fiktívne zmluvy sa robili možno aj rok a pol. S obžalovanou nebola v ten deň v kontakte. Inventúru je
možné urobiť za hodinu aj 20 minút.

K prečítanej výpovedi z prípravného konania zo dňa 29.5.2017, kde uviedla, že pokiaľ si dobre spomína,
tak inventúra sa vykonávala od 12.00 - 17.00 hod. uviedla, že jej vyjadrenie o 20 minútach bolo vo
všeobecnosti. Keď prišla ona, kolegyne už mali urobený zoznam a vedeli aké je manko. Inventúrny

zoznam spísala pani L., pani D. tam nie je podpísaná, lebo už nebola na druhý deň, keď prepísali zoznam
načisto. Ani ju nevolali na podpis, lebo na inventúru bola len ona a pani L..

Svedkyňa Y. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola vtedy zamestnaná na inej prevádzke. Zavolala
jejkolegyňaL.,čosastaloaišlirobiťinventúru.Prešlipostupnevšetkyzmluvy,zlatoapotomajzmenáreň

a všetko sa spočítalo. Robila to ona, pani L., potom prišla pani G. a bol tam aj C. G.. Vytlačili zostavy z
počítača a všetko fyzicky prechádzali. Obžalovaná asi bola oboznámená s výsledkami inventúry, lebo
oni ju robili už do obedu a kolegyňa L. povedala, že niečo podpisovala. Ona prišla až poobede a s
obžalovanou sa nestretla. Pri inventúre bola aj pani D., na inventúre ale podpísaná nie je. Chýbajúcu
hotovosť zistili tak, že v programe bolo, koľko má byť hotovosť v pokladni a peniaze neboli. Odkedy

bol resp. kedy vznikol ento schodok v pokladni, nevie, zistili ho za ten konkrétny deň. Fiktívne zmluvy
zistili tak, že asi pani D. im o tom povedala. Výsledky ich inventúry sedeli s doobedňajšou inventúrou.
Inventúrny zápis spísala pani L. a hneď ho podpísali. Pani D. tam bola, ale ešte kontrolovala zlato.
Inventúry s nezávislou osobou sa dovtedy nerobili. K systému uviedla, že pri založení zlata sa zlato
skontroluje,spíšesazmluva,jednačasťideklientovi,druháajsozlatomostávanaprevádzkeazaeviduje

sa v počítači. Zmluva sa uzatvára na mesiac a keď sa zlato nevyberie, prepadne. Zmluvy v počítači sú
vyznačené rôznou farbou, živé, vybraté, tie čo prešli na predaj. Zmluvu možno predĺžiť tak, že sa zaplatí
úrok a vystaví sa nová zmluva, ktorí opäť platí mesiac.

Svedkyňa K. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v nei s.r.o. pracovala od roku 2014 ako pracovníčka

zmenárnevprevádzkevobchodnomdomeTesco.Nemalažiadneškolenienazáložňu,ibanazmenáreň.
NaprevádzkesastriedalaskolegyňouL.H.,nazáskokychodilpánD.,F.L.,Z.G..Nikdyniktoneavizoval
nezrovnalosť v pokladni. Ráno si skontrolovala hotovosť s uzávierkou z predchádzajúceho dňa, zlato
sa nekontrolovalo, podpisom potvrdila, že všetko sedí a mohla prevádzku otvoriť. Dňa 15.3.2016 jej
volala obžalovaná, aby prišla na prevádzku. Keď prišla boli tam poškodený, obžalovaná, pani L., ona

prišla spolu s JUDr. V.. J. L. už tlačila uzávierku z počítača. Pani L. H. na vyzvanie poškodeného, aby
uviedla, čo sa stalo nereagovala a tak jej on povedal, že brala peniaze. Potom prišla pani Y., G.. Na
podnet majiteľa urobili kontrolu, najprv záložne. Vytlačila inventúru založených vecí, pani L. im označila
fiktívne zmluvy, ktoré vystavila a tie porovnávali so skutočným stavom. Obžalovaná uviedla, že zakladala
fiktívne zmluvy bez zlata, dôvod neuviedla. Tie ktoré chýbali, spisovali, aby vyčíslili chýbajúcu sumu.

Ani vtedy nekontrolovali jednotlivé obálky so založeným zlatom, ale vybrali sa a spísali iba zmluvy,
ktoré označila obžalovaná. Medzitým obžalovanej dali podpísať nejaké prehlásenie a odišli na matriku.
Výsledky inventúry ale ešte nemohli byť známe, lebo tá prebiehala ešte v popoludňajších hodinách.
Ony ešte kontrolovali zmluvy, prekontrolovali to a potom urobili inventúru zmenárne, hotovosti, kde sa
sčítali valuty, ktoré sedeli ale chýbalo okolo 10.000,-eur. Na záložni chýbalo cez 20.000,-eur. Inventúry

sa zúčastnila, ale nič jej nedali podpísať. Jej bolo oznámených niekoľko inventúr s určitým výsledkom.
Po nahliadnutí do inventarizačného zápisu z č.l. 6 uviedla, že sumy si už presne nepamätá. K listine
na č.l. 158 uviedla, že sa jedná o zošit, do ktorého sa na konci zmeny zapisoval stav pokladne, suma,
ktorá vzišla z dennej uzávierky, ktorú prepočítali a keď to sedelo, podpísali. Dňa 14.3.2016 je jej podpis a
suma 19.103,97 eur je koncový stav v daný deň. Dňa 15.3. je jej podpis, lebo ostala robiť na prevádzke

za pani H.. Podpis dňa 14.3. mal byť pani H.. K manku na hotovosti sa nevedela vyjadriť, pretože jej
deň predtým všetko sedelo, kolegyňa jej nevolala s tým, aby niečo nebolo v poriadku ani nikdy sa jej
nestalo, aby nebola pokladňa v poriadku. Po tomto prestala v zmenárni robiť, maródovala a v apríli jej
volal pán G., či by neprišla zaučiť kolegyne, ktoré ale nechceli zaučiť keď prišla, ale sa jej pýtali na nejakékonkrétne zlato, o ktorom nič nevedela, lebo napríklad sa nekontrolovalo zlato, ktoré bolo na predajni a
prepadlo. Jej prišla predžalobná výzva na zaplatenie sumy okolo 30.000,- eur, pričom bolo uvedené, že
ju vyzývali na účasť na inventarizácii, ale nedostavila sa, o čom nemala vedomosť. Následne jej dal na

výber, či dohodou zaplatí 17.500,-eur alebo dá trestné stíhanie na obidve po 30.000,- eur. Obžalovaná
jej spomenula, že mala problém s H., ale nekonkretizovala ho. Z pokladne požičiavali peniaze známym
pána majiteľa, evidovalo sa to iba pri dennej uzávierke. Pri inventúre to zohľadňovali. Denne si robili
denné uzávierky, potom mesačné a spoločne koncoročnú, pričom zlato sa nekontrolovalo.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede z 6.6.2017, kde uviedla, že pani H. označovala,
v ktorých obálkach sú fiktívne zmluvy, ktoré vytvorila a z týchto obálok vyberala časť zmluvy, ktorá sa
uchovávala na prevádzke po založení zlata. Zmluvy, ktoré takto vybrala sa značili do zošita a zlato,
ktoré bolo v obálkach pri týchto zmluvách sa dávalo na jednu kopu, teda na jednej kope bolo zlato,
ktoré sa malo týkať fiktívnych zmlúv a na druhú kopu sa ukladali fiktívne zmluvy, ktoré sa nachádzali v
obálkach. Po vysvetlení rozporu, že vypovedal o tom, že sa aj narábalo so zlatom uviedla, že ona so

zlatom nenarábala, pani L. a L. mali príručnú pokladnicu so založeným zlatom a tam označovala zmluvy.
Ale žiadna z nich nekontrolovala obálku za obálkou.

SvedkyňaE.R.nahlavnompojednávaníuviedla,žepracovalavzmenárnivroku2011apopísalapriebeh
pracovnej zmeny v tomto období, pričom záložňa sa iba rozbiehala. Obžalovaná nastúpila po nej, takže

spolu nepracovali. Inventúry si robili sami na dennej báze.

Svedkyňa F. L. uviedla, že v prevádzkach majiteľa zmenárne so záložňou si iba privyrábala. Na začiatku
zmeny si odkontrolovala hodnotu peňazí na pokladni a pokračovala v práci. Na konci spísala tržbu. Na
prevádzkevTescujejpapierovovždyvšetkosedelo,inventúruzlatanerobila.Ktomu,žepočasjejzmeny

bola vypracovaná jedna fiktívna zmluva sa nevedela vyjadriť, lebo jej všetko sedelo a ona nikdy fiktívnu
zmluvu nevytvorila. Rozmýšľala, či to nemohlo byť zlato, ktoré sa našlo ako nejaké zbytky zo sáčkov
alebo bolo prepadnuté a predalo sa, či sa mohla urobiť dierka vypadnúť zo sáčka. Dňa 15.3.2016 bola
zavolaná na prevádzku a pokračovala v práci. Počula, že došlo k sprenevere, ale nechápala ako sa
dialo, lebo jej papierovo vždy všetko sedelo. Obžalovanú v teň deň nevidela.

SvedkyňaH.P.nahlavnompojednávanívypovedala,ževrámcispoločnostiEkonomikrobilaúčtovníctvo
pre spoločnosť nei s.r.o., z ktorej dostávali mesačne jednu zostavu za záložňu a jednu za zmenáreň.
Ak jej niekedy niečo nesedelo, komunikovala so zamestnancami, ale nepamätá si, aby niečo také bolo.
Keď sa dozvedeli o fiktívnych zmluvách, vyčíslili to a dali ich von z účtovníctva, ako sa vysporiadali s

fiktívnym ziskom už nepamätá. Raz pamätá, že nesedela pokladňa v záložni a opravili to v účtovníctve.
Tiež sa upravovalo účtovníctvo z dôvodu fiktívnych zmlúv, ale už si nepamätá ako. Opravoval sa rok
2015, 2016, čo bolo s rokom 2014 si nepamätá. Fiktívne úroky priniesli už vyčíslené. Faktúry nemali
podľa nej žiaden vplyv na pokladňu, navýšili sa poškodeného náklady, tiež nemali vplyv na schodok v
pokladni. K účtovným dokladom z č.l. 437 uviedla, že za rok 2015 a 2016 sú ponížené úroky, 2015 o

14.611,- eur a v roku 2016 o 3.584,-eur a zaúčtované sú ako záväzok pána G..

Obžalovaná uviedla, že doniesli ekonómke za každý rok spísané fiktívne úroky a boli odrátané z
účtovníctva, ktoré si vyberal pán G. ako zisk a mal ich vrátiť do pokladne, aby ju dorovnal.

Svedkyňa Y. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že cca od roku 2013 do 2017 robili účtovníctvo
pre spol. nei, s.r.o. čo si pamätá s prejednávaným skutkom je to, že kolegyňa zistila schodok v pokladni,
ktorý konzultovala a potom sa našla ešte chyba ohľadne zmlúv, ktoré oni nevedia posúdiť, či sú fiktívne
alebo nie sú. Nepamätá sa, či sa upravovalo daňové priznanie, doniesli im ale zoznam fiktívnych zmlúv
a zaúčtovalo sa to. Či sa robili inventúry o tom nemá vedomosť.

Nanávrhobhajcubolaprečítanávýpoveďsvedkynezprípravnéhokonaniazodňa7.6.2017,kdeuviedla,
že je majiteľkou a konateľkou firmy EKONOMIC s.r.o. Spišská Nová Ves. medzi klientov firmy, ktorým
vedie účtovníctvo ako aj personálnu agendu je aj spol. nei s.r.o. Lieskovany. Keď robili ročnú uzávierku
za rok 2015 tak kolegyňa, ktorá účtovala túto firmu p. P. ju upozornila na nezrovnalosť v pokladni medzi

účtovným stavom a inventúrou, ktorú im predložili zo spol. nei vo výške 3.000,-eur. Na túto skutočnosť
klienta upozornili a ako to bolo doriešené nevie. povedať. Predpokladá, že kolegyňa Hovancová bude
vedieť k tomu viac povedať, keďže predmetnú nezrovnalosť riešili spolu tak o nej vedomosť má a
ako si túto nezrovnalosť klient vyrieši so svojimi zamestnancami po ich upozornení, ide mimo nich.Následne dodanými inventarizačnými súpismi bola táto chyba odstránená a účtovný zostatok súhlasil s
inventarizáciou. Asi to bolo tak, že tento rozdiel vznikol nesprávnym zaúčtovaním jedného obchodu z ich
strany. Z účtovných dokladov sa to dá zistiť, ak tam bude poznámka. Ak sa to len opravilo tak záznam

k tomu nebude. Bola pri jednaniach pána G. a G. L. H. v ich firme. Prišiel pán G. aj s pani H. a uviedli,
že boli vystavené nejaké fiktívne zmluvy, čo znamenalo, že v účtovníctve boli zaúčtované vyššie úroky
z týchto zmlúv, ktoré znamenali zvýšenie hospodárskeho výsledku. Nakoľko sa to týkalo rokov 2014,
2015, 2016 a pán G. žiadal upraviť hospodársky výsledok o úroky z fiktívnych zmlúv, tak k tomu žiadali
nejaké doklady, aby to mohli opraviť a tak im boli doručené vyčíslenia týchto úrokov s podpisom pána G.

a pani H.. K tomu im bola doložená aj inventúra k 31.12.2015, v ktorej boli farebne vyznačené fiktívne
zmluvy. Predmetný doklad s názvom Záložné zmluvy predkladá. Predmetné doklady im boli predložené
pri týchto jednaniach, na ktorých bol pán G. spolu s pani H.. Na doklade, na ktorom sú vyčíslené
úroky je pre rok 2015 uvedená suma 14.095 eur, pričom úroky na základe dokladu o inventarizácii boli
vo výške 14.611,-eur. Na základe uvedeného vychádzali zo sumy, ktorá bola zistená inventarizáciou.
Predmetné zaúčtovali vnútorným dokladom č. ID15z/13, ktorým boli znížené úroky vo výške 14.611,-

eur . Pri roku 2016 použili vypočítanú výšku úrokov, ktorá bola uvedená na tom papieri, teda 3.584,-eur
a túto sumu mínusovou položkou zaúčtovali vnútorným účtovným dokladom č. ID2016026, predmetné
doklady dokladá. Čo sa týka úrokov roku 2014, ktoré boli na papieri uvedení vo výške 12.000,-eur,
tak na základe pokynu pána G. sa rok 2014 už neopravoval. V predmetnom období daňové priznania
za roky 2015, 2016 ešte podané neboli, keďže termín na podanie daňového priznania za rok 2015

bol posunutý do 30.6.2016 a daňové priznanie za rok 2014 už podané bolo. Účet č. 662030 v účtovej
osnovezobrazujevýnosovéúroky.Predmetnýmivyššieuvedenýmivnútornýmidokladmibolotietosumy
ponížený zisk spoločnosti nei. Čo sa týka pani K., tá v ich firme robí personálnu a mzdovú agendu a
pri týchto jednaniach prítomná nebola. Účtovnú agendu spol. nei viedla H. P.. K fiktívnym zmluvám sa
vyjadriť nevie. Ak by boli predložené fiktívne zmluvy za rok 2014, tak by sa z nich dal vypočítať úrok. Za

rok 2015 bolo reálne zaúčtované v roku 2016 pri spracovaní daňového priznania za rok 2015 s účtovným
dátumom 31.12.2015. Za rok 2016 to bolo reálne zaúčtované v roku 2017 pri spracovaní daňového
priznania za rok 2016 s účtovným dátumom 31.12.2016. Či si vyberal fiktívne úroky za rok 2014 až
2016 pán G. z pokladne, sa ona vyjadriť nevie. Nevie posúdiť ak sa prejavilo poníženie fiktívnych úrokov
na stav pokladne. Ku koncoročne uzávierke im boli predkladané inventarizácie zmlúv, inventarizácie

pokladní, inventarizácie zásob. K inventúram nechodili.

K prečítanej výpovedi svedkyňa uviedla, že vypovedala pravdivo. Keď spomínala na hlavnom
pojednávaní schodok, myslela ten 3.000,-eur. Nevie, či ponížené úroky pán G. vrátil naspäť do pokladne.
Aksaupravilodaňovépriznanieofiktívnyúrokaaktobolozaúčtované,peniazevybranéakofiktívnyúrok

sa mali vrátiť do pokladne, nepamätá si, či tu to bolo predmetom zúčtovania. Účtovníctvo sa opravilo
na základe výpočtu nových úrokov, či sa tie úroky brali alebo vracali, ona neskúmala.
Poškodený Anton G. uviedol, že keď obžalovaná vráti celú sumu, vrátia sa úroky do pokladne.

Svedkyňa E. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanú pozná zo záložne z Tesca, kde chodila

zakladať veci, keď nemala peniaze. Obžalovaná jej požičala toľko, koľko vychádzalo za gram, viac nie.
Niektoré veci jej aj prepadli. Bol to nejaký prsteň a náušnice, ktoré požičala synovi, lebo potreboval
peniaze do práce pre robotníkov, bola vtedy so synom.

Obžalovaná sa vyjadrila, že sa jedná o presne tie náušnice, ktoré vtedy požičala synovi a syn si na ne

požičal viac peňazí, aj povedal, že sú to mamine náušnice a založil ich na jej meno. Stalo sa iba vtedy
jedenkrát. Nikdy si svedkyňa viac nepýtala, nepožičiavala.

Svedok H. H. vypovedal, že obžalovanú pozná zo záložne v Tescu, kde viackrát chodil zakladať zlato,
za ktoré dostal toľko, akú malo zlato cenu. Aká bola vtedy cena zlata nevie. Založil napríklad retiazku,

manželkin prsteň alebo mamine náušnice. Nikdy nedostal sumu väčšiu. Niektoré veci mu prepadli. U
náušníc si pamätá, že robil v Prahe a nemal peniaze pre chlapov na jedlo, tak si požičal náušnice od
mamy, založil ich a tie aj prepadli. Sumu, ktorú za nich dostal v záložni si nepamätá. Nedostal za nich ale
viac peňazí, ako bola ich hodnota. Nikdy od obžalovanej nebol požičať peniaze mimo založenia zlata,
nemá voči nej žiadny dlh.

Svedkyňa Z. H. vypovedala, že obžalovanú pozná zo záložne, kde chodievala založiť zlato. Nikdy
nedostala viac peňazí ako dala zlata. Zlato niekedy prepadlo, keď nemala peniaze. Nevie aké svoje veci
zakladala, založili aj svokrine náušnice, nevie za akú sumu.V priebehu súdneho konania bola pribratá znalkyňa Ing. Darina Luščíková, z Odboru Ekonómia a
manažment, Odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika, kontroling, ktorá podala znalecký

posudok č. 9/2020. Podľa jeho záverov vyčísliť úroky z troch zmlúv uzavretých s H. H., Z. H. a E. H.,
ktoré uviedla obžalovaná, že ich uzavrela v máji alebo júni 2014 na vyššiu sumu ako bola hodnota
a vyčísliť tak výšku škody nebolo možné z dôvodu nemožnosti ustálenia zmlúv o ktoré malo ísť.
Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že škoda nebola spôsobená iba uzavretím týchto zmlúv,
nakoľko bol zistený spôsob a priebeh vykrývania chýbajúcej hotovosti nielen v prípade podpísaných

zmlúv Makulovcov ale aj v prípade ostatných zmlúv, ktoré navzájom súviseli. Celková vzniknutá škoda
bola preto posudzovaná za všetky fiktívne zmluvy súčasne. Na základe preskúmaných výpovedí
a dokladov bolo možné popísať spôsob ,,vykrývania“ nedostatku hotovosti vzniknutého požičaním
resp. požičiavaním peňažnej hotovosti bez adekvátneho krytia založenými predmetmi na základe
fiktívnych zmlúv a bolo možné tak vypočítať minimálnu výšku škody, ktorá vznikla. S najväčšou
pravdepodobnosťou k vykrývaniu chýbajúcej hotovosti v záložni dochádzalo už pred vznikom škody (na

základe pôžičiek Makulovcom). Chýbajúca hotovosť bola vykrývaná tak, ako to popisuje obžalovaná
a to vytváraním fiktívnych zmlúv na chýbajúcu sumu v pokladni. Z fiktívnych zmlúv boli odvádzané
úroky majiteľovi záložne, nakoľko tie boli vykazované ako zisk záložne vo vystavenej závierke. Následné
fiktívne zmluvy boli preto o odvedené zisky (úroky z pôžičiek) navyšované, nakoľko tieto úroky neboli do
pokladne reálne zaplatené. V prílohách je 71 tabuliek, každá na jednotlivé meno, na ktoré bola vystavená

fiktívna zmluva zistená inventarizáciou. Za celé sledované obdobie od mája 2014 do 15. marca 2016
bolo zo zistených (označených 91 ks) fiktívnych zmlúv vyplatených majiteľovi zisk vo výške 20.500,13
eur. Nakoľko výška zisku bola v programe záložne upravená dodatočne za účelom opravy základu dane
za rok 2015 a 2016 nie je možné overiť, aká výška zisku mala byť majiteľovi odvedená zo všetkých
zmlúv za jednotlivé mesiace. Pre potreby znaleckého odkazovania nebola predložená ručná evidencia

odovzdávania peňažných prostriedkov, čo je tiež dôvod, prečo nebol vyčíslený zisk z fiktívnych zmlúv
samostatne za jednotlivé mesiace. V priebehu znaleckého dokazovania ale bolo zistené, že takéto
skúmanie v konečnom dôsledku nemá využitie pre závery znaleckého posudku. Spätná úprava úrokov
vykonaná na základe výpovedí obžalovanej, Y. M. a H. P. bola účtovná operácia, ktorá nemohla mať
vplyv na skutočnú výšku hotovosti v pokladni zistenú v konkrétny deň. Vykonanou inventarizáciou

dňa 15.3.2016 nebolo možné zistiť rozdiel medzi účtovným stavom hotovosti v pokladni a účtovným
stavom hotovosti zvlášť pre prevádzku zmenárne a zvlášť pre prevádzku záložne, ale len rozdiel za
obe prevádzky spolu, nakoľko hotovosť bola vždy spočítavaná za obe prevádzky spolu. Preto rozdielom
objemu pokladne a hotovosti v pokladni bol zistený celkový schodok za prevádzku záložne a zmenárne
spolu v o výške 34.741,50 eur. Kontrolou dokladov preukazujúcich vykonanie inventúry a inventarizácie

boli zistené nedostatky v tom, že inventúrne súpisy založených vecí v záložni neobsahovali meno,
priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a
rozdielumajetku azáväzkovvzmysle§30ods.2zákonaoúčtovníctve.Prílohuč.3-zistenieskutkového
stavu v pokladni nie je možné považovať za inventúrny súpis v zmysle zákona o účtovníctve, nakoľko
neobsahoval povinné náležitosti a je z neho zjavné, že hotovosť bola zisťovaná za záložňu aj zmenáreň

spolu. Účtovný stav - objem pokladne nebolo možné overiť, či výška účtovného stavu pokladne je v
správnej výške, je zjavné, že za účtovný stav bol považovaný súčet vkladov majiteľa do pokladne. Takto
vykonanou inventarizáciou nebolo možné zistiť rozdiel medzi účtovným stavom hotovosti v pokladni
účtovným stavom hotovosti zvlášť za prevádzku zmenárne a zvlášť za záložňu. Od celkovej výšky
schodku vo výške 34.741,50 eur je nevyhnutné odpočítať vypočítanú fiktívnu hodnotu fiktívnych úrokov

odovzdaných majiteľovi vo výške 20.500,13 eur, čo by predstavovalo schodok vo výške 14.241,37 eur.
Je však dôležité upozorniť, že s veľkou pravdepodobnosťou bolo fiktívnych zmlúv počas sledovaného
obdobia viac, z čoho vyplýva aj viac vyplatených fiktívnych úrokov, ktorých hodnotu nie je možné zistiť.
Tiež časť zmlúv mala v evidencii upravenú výšku úrokov (zníženú) oproti dojednanej výške úrokov.
Na základe uvedených zistení je možné znalecký posúdením ustáliť schodok v hotovosti v prevádzke

záložne a zmenárne spol. nei s.r.o. len v jeho minimálnej výške a to v sume 3.666,37 eur, a to ako suma
finančných prostriedkov z fiktívnych zmlúv zistených pri inventarizácii dňa 15.3.2016 vo výške 24.166,50
eur, od ktorej boli odpočítané zisky z fiktívnych zmlúv vyplatené majiteľovi vo výške 20.500,13 eur.

Na hlavnom pojednávaní na doplňujúce otázky znalkyňa uviedla, že na základe označených 91

fiktívnych zmlúv bolo v predmetný deň požičaných 21.166,50 eur, znaleckým dokazovaním však bolo
vylúčených 10 zmlúv, ktoré boli preukázateľne veriteľmi vyplatené (označila ich sivou farbou v tabuľke)
v sume 1.112,50 eur. Suma 24.166,50 eur je súčet všetkých 91 zmlúv a neopravila ju a nechala to
na rozhodnutie súdu či budú fiktívne alebo nie, pretože vyjadrila podozrenie, že by nemali byť fiktívne,ale či skutočne boli alebo neboli fiktívne nevie priamo dokázať, pretože nebola svedkom. Na základe
predložených podkladov je však veľký predpoklad, že fiktívne neboli. Pri tomto ustálení by výsledná
škoda mala byť ponížená o sumu 1.112,50 eur. K zistenému manku 10.575,-eur uviedla, že aj keď

išlo o dve prevádzky, inventúra bola vykonávaná spoločne a nie je možné zistiť presne ako manko
vzniklo. Podľa jej názoru dokazovanie v celej šírke neobsiahlo tú činnosť aká tam bola vykonávaná a
kým bola vykonávaná, a teda sa mohla zamerať iba na označených 91 fiktívnych zmlúv, u ktorých ako
keby vznikol konsenzus medzi obžalovanou a poškodeným, že tie vykrývali manko. Takto nepostupovala
od začiatku kde to všetko vzniklo, lebo to sa nedalo, ale musela postupovať z opačnej strany a riešila

už len ten dôsledok. Výška skutočnej škody, akým spôsobom bola vykrývaná sa v plnom rozsahu
nedala znaleckým dokazovaním zistiť. A kde vzniklo manko cca 10.575,- eur sa zistiť nedá. Nie je
možné vylúčiť, že k nemu došlo vykrývaním fiktívnymi zmluvami, pretože fiktívne zmluvy dokazujú to, že
došlo k chýbaniu nejakých finančných prostriedkov niekde na začiatku a celý proces vykrývania už len
navyšoval manko, ale niekde na začiatku musela určitá suma chýbať, čo spomína aj obžalovaná, ale
opäť znaleckým dokazovaním vzhľadom na rozporuplné výpovede, nepoložené skutočnými dokladmi

sa nepotvrdila výška, ktorú tvrdila obžalovaná tvrdila, ale mohlo sa to pohybovať v intenciách tejto
sumy. Originály zmlúv však chýbali už pred dátumom, ktorý spomínala obžalovaná. Nemohla označiť
za začiatok celej tej činnosti práve tie tri zmluvy, o ktorých hovorila obžalovaná, pretože to nedokazovali
doklady, ktoré boli predložené, preto sa zamerala len na to, čo bolo zistené dokazovaním. Preto uviedla,
že ide len o minimálnu škodu, ktorá sa dala znaleckým dokazovaním ustáliť. Inventúrou bola zistená

výška škody na základe účtovných dokladov, aká bola vypočítaná, ide však o to, že úroky z fiktívnych
zmlúvboliodovzdávanémajiteľoviprevádzkyanavyšovalivýškuzostatkuvpokladni.Teda,zamestnanci
odovzdali majiteľovi aj výsledok z tých fiktívnych zmlúv resp. úrok, ktorý mal byť prijatý z fiktívnych
zmlúv, čo znamená, že odovzdávali viac prostriedkov a tie prostriedky v pokladni chýbali. Preto sa
vyrábali ďalšie fiktívne zmluvy, ktoré zase navyšovali v podstate odovzdávaný zisk podnikateľovi. Preto

znížila zostatok účtovných pokladní a finančné prostriedky ktoré nemali byť súčasťou odovzdávania
tržby majiteľovi prevádzky. Výsledok inventúry z účtovného hľadiska bol správny, ale vzhľadom na
to, že bolo nevyhnutné odpočítať zisky, ktoré z fiktívnych zmlúv majiteľ prevzal, tak ten výsledok je
iný. Zisk z fiktívnych zmlúv bol len účtovný ale nie skutočný. Ale opäť zdôraznila, že je to minimálne
preukázané manko, ktoré sa dalo znaleckým dokazovaním zistiť. Zisk z 91 fiktívnych zmlúv bol 182,-

eur, suma 24.166,50 eur nebola podložená založeným zlatom, nejde však o schodok, lebo tie peniaze
boli vyplatené majiteľovi.

Po výsluchu znalkyne bola dopočutá obžalovaná, ktorá uviedla, že sa podľa mien nevie vyjadriť k 10-tim
zmluvám, ktoré nemali byť podľa znalkyne fiktívne. Prešla od vtedy dlhá doba a zároveň vtedy, bola v

strese.Označovalačibolaalebonebolafiktívnazmluva,neporovnávalosatovtedysozlatomanásledne
odišla. Kolegyňa mala pred sebou krabicu so sáčkami so založeným zlatom a porovnávala s číslami
zmlúv, s tým, že keď tam nie je, nech sa označí ako fiktívna.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy :

Podľa zápisnice o trestnom oznámení, trestné oznámenie podal poškodený Anton G. dňa 3.6.2016 na
obžalovanú v súvislosti s predmetným skutkom, kde uviedol, že obžalovaná mu oznámila spreneveru
cca 20.000,-eur, ktorá trvala jeden a pol roka a podal ho potom, čo sa nedohodli na výške vyrovnania.

Obžalovaná sa vyjadrila, že od začiatku tvrdí, že urobila chybu, lebo požičala cigánom peniaze, ktoré

poškodenému vrátila a zvyšok sú fiktívne úroky, ktoré boli vo firme preúčtované. Poškodený uviedol, že
by bolo potrebné prešetriť obžalovanú, jej exekúcie, ňou otvorený obchod.

Na č.l. 3 je čestné prehlásenie spísané a podpísané obžalovanou o tom, že ku dňu 15.3.2016
spreneverila svojmu zamestnávateľovi NEI, s.r.o. firemnú hotovosť vo výške 34.741,50 eur a toto

prehlásenie robí slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, nie pod nátlakom ani v tiesni a je si vedomá
všetkých možných následkov z tohto vyhlásenia. Podpis obžalovanej bol overený na matrike mesta
Spišská Nová Ves dňa 15.3.2016.

Z dohody o urovnaní zo dňa 18.10.2017 vyplynulo, že bola uzavretá medzi obžalovanou a spol. nei

s.r.o. zastúpenou konateľom C. G. s tým, že na základe sprenevery 34.741,50 eur obžalovaná uhradí
pohľadávku čiastočne v sume 9.000,-eur v 60-tich splátkach po 150,- eur, čím dôjde k plnému urovnaniu
všetkých vzájomných nárokov.Podľa inventarizačného zápisu z inventarizácie vykonanej ku dňu 15.3.2016 bol inventarizovaný
majetok, záväzky a vlastné imanie v sume 67.100,-eur, skutočný stav 32.358,50 eur a manko 34.741,50
eur - záložňa: 24.166,50 eur a zmenáreň : 10.575,- eur. Príčinou zistených inventarizačných rozdielov

v záložni boli označené fiktívne zmluvy v zmenárni chýbajúca hotovosť. Ako ďalšie skutočnosti boli
stav pokladne - jún 2015 40.000,-eur, júl 2015 dotácia 24.000,- eur a september 2015 - 3100,-eur.
Ako iné nedostatky boli uvedené nesprávne výpočty uvedenej gramáže pri založených veciach. Osoby
zodpovedné za vykonanie inventarizácie a podpísané boli Anton G., H. G., L. L. a Y. Y.. Prílohou č. 1bol
výpis fiktívnych zmlúv (rukou vypísané čísla zmlúv so sumami vo výške 24.166,50 eur), č. 2 inventúrna

súpiska - záložňa (hodnota skladu 665,51 eur, hodnota v predajných cenách 711,20 eur) a č. 3 zistenie
skutkového stavu v pokladni (rukou napísané objem pokladne- 67.100,-- eur, sprenevera - 34,741,50
eur (24.166,50 eur záložňa a 10.575,-eur zmenáreň, hodnota pokladne - 32.358,80 eur).
Obžalovaná uviedla, že sa k tomu nevie vyjadriť, lebo pri tom nebola prítomná.

Podľa zmluvy o dielo uzavretej podľa § 536 a nasl. zák. č. 513/91 Zb. (obchodný zákonník) bola

uzavretámedzizhotoviteľomG.H.aobjednávateľom-nei,s.r.o.Lieskovanydňa30.4.2014sozáväzkom
zhotoviteľa k vykonávaniu prác v zmenárni s dohodnutou cenou, termínom zahájenia prác od 1.5.2014
na neurčitú dobu a zodpovednosťou obžalovanej za zverené hodnoty a jej ručením vo výške 40.000,-
eur za vzniknutý schodok.

Poškodený uviedol, že obžalovaná pracovala na riadnu pracovnú zmluvu, ale keď prišli jej exekúcie,
žiadala to takto zmeniť.

Podľa osvedčení o živnostenskom oprávnení od 1.2.2014 mala obžalovaná oprávnenie vykonávať
sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu a vedenie účtovníctva.

Na č.l. 25-26 je pracovná zmluva s dohodou o hmotnej zodpovednosti uzavretá medzi nei, s.r.o. ako
zamestnávateľom a K. D. ako zamestnancom dňa 12.3.2014.

Na č.l. 29-119 sú zmluvy o pôžičke v počte 91, ktoré ako vyplynulo z výpovedí boli vyhodnotené ako

fiktívne. Z úradného záznamu vyšetrovateľa vyplynulo, že časť pôžičiek bola uzavretá na osoby, ktoré
nefigurujú v registri obyvateľov a z časti išlo na strane dlžníkov o evidované osoby.

Podľa výpisu z obchodného registra jediným konateľom a spoločníkom spol. nei, s.r.o. so sídlom
Lieskovany 28 bol C. G..

Zo splátkového kalendára vyplynulo, že obžalovaná od 20.5.2015 do 20.4.2020 mala určené mesačné
splátky 146,36 eur v prospech spol. Consumer Finance Holding, .a.s. Kežmarok na základe pôžičky z
7.4.2015 vo výške 5.000,- eur.
Obžalovaná k uvedenému uviedla, že pôžičku deklarovala ona na základe žiadosti vyšetrovateľa o tom,

aby preukázala pôvod peňazí na otvorenie obchodu.

Z miesta trvalého bydliska má obžalovaná všeobecné hodnotenie s tým, že jej správanie nebolo
prejednávanéMestskýmúradomvSpišskejNovejVsi.Vevidenciipriestupkovmáobžalovanáevidované
dva priestupky na úseku cestnej premávky z roku 2012 a 2014. Podľa odpisu z registra trestov nebola

doposiaľ súdne trestaná.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je popísaný v odsudzujúcej časti výroku
tohto rozsudku.

Obžalovaná G. L. H. vyhlásila, že je nevinná, pretože k skutku nedošlo tak, ako bol popísaný v obžalobe,
a to aby iba v dobe od 1.2.2016 do 15.3.2016 vyhotovila fiktívne zmluvy a zároveň spochybnila ustálenú
výšku spôsobenej škody. Priznala, že pre poškodeného C. G. (ako konateľa poškodenej obchodnej
spoločnosti, kde pracovala) spôsobila škodu, ale iným spôsobom a v nižšej sume, ako sa jej kladie za

vinu. Ďalej uviedla už niekedy v roku 2014 (máj, začiatok leta) poskytla viac finančných prostriedkov
ako dostala do zálohu zlato od Mareka H., pričom podľa nej mu mohla dať okolo 1.500,-eur viac,
ako predstavovalo založené zlato. Peniaze jej nevrátil, potrebovala to nejak zakryť a tak na chýbajúce
peniaze začala vystavovať fiktívne zmluvy o pôžičkách na rôzne mená, pretože zlato sa v záložninekontrolovalo. Z fiktívnych zmlúv sa vytváral zisk, ktorý si vybral majiteľ a aby jej ostala pokladňa ako
mala byť, vytvárala ďalšie fiktívne zmluvy. Evidenciu fiktívnych zmlúv neviedla, pri inventúre nebola, iba
označila fiktívne zmluvy, zlato sa pred ňou nekontrolovalo.

Na základe výpovede obžalovanej, ktorá sa reálne nezhodovala s ustáleným priebehom skutku v
obžalobe, bolo potrebné objektivizovať a preukázať ako spôsob spáchania skutku aj výšku spôsobnej
škody, keďže obžalovaná stále zotrvala na tvrdení, že svojim zavineným konaním spôsobila škodu v
nižšej sume, ako je žalovaná.

Z výpovede poškodeného C. G. vyplynulo, že o skutku sa dozvedel až dňa 15.3.2016 na základe
priznania sa obžalovanej, ktorá mu oznámila, že spreneverila finančné prostriedky na prevádzke.
V dôsledku toho vykonali inventarizáciu a zistili schodok 31.741,50 eur, čo zdokladovali písomnými
podkladmi z vykonanej inventarizácie.

Tiež z výpovedí svedkýň K. D., L. L., H. G., Y. Y., E. R., F. L. vyplynulo, že o protiprávnom konaní
obžalovanej nemali vedomosť a dozvedeli sa o skutku až po jej priznaní. Svedkyne K. D., ktorá sa
striedala pracovne s obžalovanou na prevádzke, ako aj svedkyňa F. L., ktorá tam chodila robiť na
zástupy potvrdili zhodne ako obžalovaná, že nikdy sa nekontrolovalo založené zlato, čo potvrdil aj sám
poškodený. Prevádzku si odovzdávali tak, že skontrolovali stav pokladne, podpisom potvrdili, že stav

sedí a pracovali. Potvrdili, že nikdy sa nestalo, aby nesedela pokladňa, teda chýbali peniaze. Svedkyne
H. G., L. L. a Y. Y. popísali priebeh inventúry, ktorej sa zúčastnili 15.3.2016. Svedkyne Y. M. a H. P., ktoré
viedli účtovníctvo poškodenej firmy sa nevedeli vyjadriť k skutkovým okolnostiam, ale iba k následnému
konaniu poškodeného vo vzťahu k vedenému účtovníctvu.

Je nutné poukázať a zobrať do úvahy tú skutočnosť, že tak ako uviedla obžalovaná, že k vytváraniu
fiktívnych zmlúv už dochádzalo od roku 2014 a takto postupne vznikala škoda, osvojil si to aj poškodený
C. G., keďže spoločne išli do účtovníckej firmy a došlo k úprave účtovných dokladov na základe nimi
predložených podkladov tak, ako o tom vypovedali aj svedkyne Y. M. a H. P..

Aby sa objektivizoval možný spôsob protiprávneho konania tak, ako o tom vypovedala obžalovaná,
súd pribral do konania znalkyňu Ing. Darinu Luščíkovú PhD. Zo znaleckého posudku vyplynulo,
že dochádzalo k uzatváraniam fiktívnych zmlúv (bez prijatia zlata ako zálohu) a s veľkou
pravdepodobnosťou v rozsahu väčšom, ako je stíhaná trestná činnosť. Počiatočne chýbajúca hotovosť,
ktorá sa nedá presne určiť, mohla byť v sume okolo 1.500,-eur, bola vykrývaná vytváraním

fiktívnych zmlúv na chýbajúcu sumu v pokladni. Z fiktívnych zmlúv boli odvádzané úroky majiteľovi
záložne, vykazované ako zisk záložne vo vystavenej závierke. Preto boli vytvárane následné fiktívne
zmluvy, navyšované o odvedené zisky, ktoré neboli do pokladne reálne zaplatené. Takýmto konaním
obžalovanej, na základe dostupných podkladov a dôkazov mohla byť ustálená iba minimálna výška
škody v sume 3.666,37 eur. Za celé sledované obdobie mája 2014 do 15. marca 2016 bolo totiž zo

zistených - označených 91 ks fiktívnych zmlúv vyplatených majiteľovi zisk vo výške 20.500,13 eur.
Tu je nutné uviesť, že znalkyňa pri posudzovaní fiktívnych zmlúv prišla na zistenie, že desať zmlúv z
pôvodných 91 boli preukázateľne veriteľmi vyplatené, spolu v sume 1.112,50 eur a pri tomto posúdení
tak výsledná výška škody je 2.553,87 eur.

Na základe týchto zistení súd musel ustáliť, že k skutku dochádzalo tak ako to uvádzala obžalovaná,
a teda najmenej od mesiaca 2014 do 15. marca 2016 a obžalovaná v tomto období vytvárala fiktívne
zmluvy, ktorými kryla chýbajúce finančné prostriedky v pokladni, pretože nebol vykonaný žiaden dôkaz,
ktorý by toto konanie obžalovanej vyvracal a spochybnil, práve naopak, vzhľadom na to, ako prevádzka
zmenárne so záložňou fungovala, bol takýto spôsob konania možný počas celého obdobia. Taktiež

keďže sa nedala presne zistiť pôvodná chýbajúca suma, o ktorej obžalovaná vypovedala, že ju poskytla
H. H., súd vychádzal z tvrdenia obžalovanej, že to bola suma približne 1.500,-eur. Súd konštatuje, že túto
sumu obžalovaná bez oprávnenia poskytla inej osobe, resp. je jedno, akým spôsobom s ňou naložila,
ale keďže ju odčerpala z finančných prostriedkov poškodeného, bez toho, aby bola táto suma krytá
založeným zlatom, neoprávnene si prisvojila finančnú hotovosť, ktorá jej bola zverená ako pracovníčke

zmenárne so záložňou a teda spôsobila malú škodu na majetku poškodenej spoločnosti.

Čosatýkaustáleniavýškyspôsobenejškodysúdudáva,žeprijejustálenívychádzalzozisteníznalkyne.
Znalkyňa objektívne, podrobne a presvedčivo spracovala znalecký posudok a následne zodpovedalana otázky. Podľa znaleckého zistenia za celé sledované obdobie od mája 2014 do 15. marca 2016
bol na základe 91 fiktívnych zmlúv vyplatený majiteľovi zisk vo výške 20.500,13 eur. Výšku škody
určila ako sumu finančných prostriedkov z fiktívnych zmlúv zistených pri inventarizácii dňa 15.3.2016

vo výške 24.166,50 eur, od ktorej boli odpočítané zisky z fiktívnych zmlúv vyplatené majiteľovi záložne
v sume 20.500,13 eur, teda 3.666,37 eur. Takto určenú minimálnu výšku škody považoval aj súd za
objektívne určenú, pričom pri jej ustálení ešte odrátal sumu 1.112,50 eur, ktorá zodpovedala sume
desiatich zmlúv, ktoré boli síce označené za fiktívne, ale podľa zistenia a skúmania znalkyne pri nich
došlo k ich vyplateniu. Súd tak urobil preto, lebo v pochybnostiach je potrebné postupovať v prospech

obžalovanej a tu vzhľadom na spôsob vykonania inventarizácie dňa 15.3.2016, sa nedalo jednoznačne
konštatovať, aby to jej závery vyvrátili. Ako vyplynulo z výpovedí obžalovanej, svedkýň L. L., H. G.,
Y. Y. a K. D., listinných dokladov z inventarizácie ako aj záverov znaleckého posudku, táto nebola
vykonaná v súlade so zákonom o účtovníctve. Okrem už uvedených nedostatkov v rámci znaleckého
posudku súd udáva, že reálne pochybnosti o jej priebehu mal súd aj na základe výpovedí jednotlivých
svedkýň. Z výpovedí svedkýň je zrejmé, že od začiatku tam bola iba Božena L., ostatné svedkyne

prichádzali postupne. R. L. najprv uviedla, že obžalovaná im fiktívne zmluvy neoznačovala, vytlačili
uzávierku záložne a vybrali fiktívne zmluvy a porovnali, následne potvrdila, že inventúry robili viac,
najprv im fiktívne zmluvy označila obžalovaná. Y. Y. zase uviedla, že ona inventúru robila až poobede,
obžalovaná už tam nebola, pričom je nutné uviesť, že obžalovaná už mala vedieť a aj vedela výsledok
inventúry, lebo podpísala čestné vyhlásenie k zistenému manku. R. D. zase potvrdila, že fiktívne zmluvy

im označila obžalovaná a tie sa porovnávali so skutočným stavom, nekontrolovali sa ale konkrétne
obálky, iba sa spísali zmluvy. Podľa jej vyjadrenia tiež bolo viac inventúr. Pani G. potvrdila, že prišla na
prevádzku, keď už bol spísaný inventúrny záznam, začali odznovu a dohľadávali zlato. Z uvedeného
teda vyplýva, že prvé inventúrne zistenie so schodkom v celkovej výške 31.741,50 eur bolo zistené
iba povrchne, papierovo, a až následne sa kontrolovalo zlato, ak vôbec, pričom ale výsledok ostal ten

istý. Inventúra sa vykonávala opakovane, za účasti rôznych ľudí, ktorí ju popisovali rôzne a javí sa tak,
že jej výsledok bol ustálený na základe zmlúv, ktoré označila obžalovaná, ktorá si ale presne všetky
nepamätala, o čom svedčí aj fakt, že podľa zistenia znalkyne pri desiatich takto označených zmluvách,
došlo k ich vyplateniu veriteľmi, bez súčasnej kontroly zlata, ktoré ak vôbec, sa malo kontrolovať až
potom, pričom ale výsledok inventúry zostal totožný s tým, ku ktorému dospeli ešte doobedu. Čo sa týka

ďalšej zistenej škody inventúrou vo výške chýbajúcej hotovosti v sume 10.575,-eur, musí súd uviesť,
že napriek tomu, že pracovníčky určili, že pri zistenom manku 34.741,50 eur, spadala suma 24.166,50
eur na záložňu z dôvodu fiktívnych zmlúv a suma 10.575,- eur bola chýbajúca hotovosť v zmenárni,
nemožno sa s takýmto tvrdením stotožniť. Ako vyplynulo z výpovedí všetkých svedkov aj znaleckého
posudku, pokladňa pre zmenáreň a záložňu bola jedna, finančné prostriedky sa presúvali podľa potreby

a je zrejmé, že pracovníčky v rámci inventúry dospeli k tomuto zisteniu tak, že keď si ozrejmili, že mali
označené všetky fiktívne zmluvy v určitej sume, zvyšok chýbajúcej sumy v pokladni určili ako chýbajúcu
hotovosť v zmenárni, čo však bol nesprávny záver vzhľadom na to ako prevádzka fungovala. Okrem
už zmienenej skutočnosti, a to jednej pokladne pre záložňu aj zmenáreň, v dôsledku čoho nemožno
zistiť schodok zvlášť za zmenáreň a zvlášť za záložňu, je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že ani

formálne nemožno vziať výsledok inventúry ako záväzný, vzhľadom na už popísaný jej priebeh, pričom
aj znaleckým posudkom bolo konštatované, že s veľkou mierou pravdepodobnosti bolo fiktívnych zmlúv
viac ako deklarovaných 91 ks (opäť súd poukazuje, že z toho 10 zmlúv bolo nesprávne označených).
Dôvodom, že k vytváraniu fiktívnych zmlúv mohlo dochádzať a aj dochádzalo a to aj dlhodobo bol fakt, že
sa nikdy nerobila inventúra zlata. Na základe toho nielen že mohlo byť uzavretých oveľa viac fiktívnych

zmlúv ale aj inými osobami, ako bola obžalovaná, ktorí tam pracovali. Inventúra sa nerobila nielen
koncoročná ale ani pracovníci si pri odovzdaní zmeny zlato nekontrolovali. Preto sa nemožno stotožniť
nielen so záverom, že chýbajúca suma 10.575, -eur spadala do zmenárne, kde nikto nevyslovil nikdy
podozrenie, že sa malo neoprávnene nakladať s valutami, ale možno práve pripustiť záver, že vznikla
v rámci záložne a dokonca aj práve v dôsledku ďalších fiktívnych zmlúv, na ktoré sa ale spätne v rámci

inventúry neprišlo vzhľadom na vyššie popísaný priebeh inventúry dňa 15.3.2016 a je nutné pripustiť
záver, že v rámci spôsobu práce na prevádzke mohol takto fiktívne zmluvy vytvoriť a peniaze odčerpať z
poklade akýkoľvek pracovník. Preto súd nepoňal túto sumu do celkovej škody, ktorá mala byť spôsobená
práve obžalovanou Danou L. H., ktorá by, ak by súd ostal na tomto konštatovaní, v ten deň, keď oznámila
svoje protiprávne konanie poškodenému, musela mať práve sumu 10.575,- eur v podstate vo vrecku,

popri tom, že sa priznávala k neoprávnenému nakladaniu s finančnými prostriedkami čo nedáva zmysel.
Tiež poškodený C. G., keď hovoril o chýbajúcej hotovosti z pokladne viac krát spomenul sumu 3.000,-
eur, teda ani nie zistenú 10.575, eur a tiež nemožno poukázať ani na ďalší preukázaný fakt, že účtovnýstav pokladne 67.100,-eur ako uviedla svedkyňa L. L. bol určený na základe toho, čo im povedali a
nebolo možné jeho skutočnú výšku overiť ani znalecky na základe poskytnutých podkladov.

Takto vykonané dokazovanie usvedčilo obžalovanú zo spáchania skutku, ale na základe výsledkov
vyplývajúcich z vykonaného dokazovania súd upravil skutkovú vetu, a to dobu spáchania skutku,
protiprávne konanie obžalovanej spočívajúce v sprenevere sumy približne 1.500,- eur a následnému
vytváraniu fiktívnych zmlúv, ktoré mali vplyv na účtovníctvo a škodu ustálil na zistenú minimálnu výšku
2.553,87 eur, pričom ostala zachovaná totožnosť skutku.

Z výpovedí obžalovanej, svedkýň Y. M., H. P., znaleckého dokazovania bolo preukázané, že konanie
obžalovanej vytváraním fiktívnych zmlúv, ktoré viedla v počítačovej evidencii ako riadne uzavreté malo
vplyvnaúčtovníctvoobchodnejspoločnosti,priktoromvychádzaliprávezpočítačovejzostavyzmenárne
a záložne, kde boli vedené ako podklad aj fiktívne zmluvy vytvárané obžalovanou, boli tak zaúčtované
vyššie úroky, ktoré mali za následok zvýšenie hospodárskeho výsledku. Na základe označenia fiktívnych

zmlúv sa v účtovníctve urobilo zaúčtovanie a bol spätne znížený zisk spoločnosti. Daňové priznania za
rok 2015, 2016 neboli ešte podané a za rok 2014 už podané bolo, na pokyn pána G. sa neopravovalo.

Obžalovaná G. L. H. bez pochýb spáchala tento skutok, ktorým po subjektívnej i objektívnej stránke
naplnila skutkovú podstatu prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr, zákona, pretože si prisvojila cudziu

vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu a tiež naplnila skutkovú
podstatu prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm.
c) Tr. zákona, pretože uviedla nepravdivé údaje o závažných skutočnostiach vo vstupných údajoch
vkladaných do počítača alebo v iných podkladoch slúžiacich na kontrolu účtovníctva. Obžalovaná sa
uvedeného trestného činu dopustila tým, že najmenej od mesiaca máj 2014 do 15.3.2016 v prevádzke

zmenárne so záložňou obchodnej spoločnosti nei, s.r.o., Lieskovany 28 ako jej pracovníčka najprv
poskytla neoprávnene finančné prostriedky na základe zmluvy o pôžičkách uzavretých medzi nei, s.r.o.
ako veriteľom a rôznymi osobami ako dlžníkmi, pričom v sume približne 1.500,- eur neboli kryté zlatom a
následne vystavovala presne nezistený počet fiktívnych zmlúv o pôžičke, najmenej však 81 uzavretých
medzi nei, s.r.o. ako veriteľom a rôznymi osobami ako dlžníkmi, na rôzne sumy peňazí, ktorými vykrývala

ňou spôsobenú chýbajúcu finančnú hotovosť v pokladni a spôsobila škodu najmenej vo výške 2.553,87
eur.

Z okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaná konala v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr.
zákona, keďže chcela porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu vlastníctva

vecí a záujem na riadnom vedení hospodárskej a obchodnej evidencie.

Ešte na záver súd udáva, že v konaní boli vypočutí svedkovia H. H., E. H. a Z. H., o ktorých obžalovaná
tvrdila, resp, že práve H. H. poskytla vyššie finančné plnenie, ako bola hodnota zlata, ktoré doniesol
do zálohu. Uvedení svedkovia skutočnosti uvádzané obžalovanou popreli, ich výpovede však boli

nepresvedčivé,pretoževpodstatesanevedelivyjadriť,resp.sinepamätaližiadneokolnostiprizakladaní
vecí v záložni, ku čomu dochádzalo opakovane, nepamätali si aké predmety dávali do zálohu, ale
pamätali si práve náušnice, o ktorých obžalovaná tvrdila, že pri nich bola poskytnutá vyššia suma
finančných prostriedkov. H. H. aj E. H. si dokonca v tejto súvislosti pamätali aj to, že vtedy peniaze
potreboval pre robotníkov v Českej republike, teda presne opisovali tieto okolnosti ako obžalovaná,

len s tým, že popreli vyplatenie vyšších finančných prostriedkov, ako bola hodnota zlata. V konečnom
dôsledku ale pre ustálenie skutku nemalo vplyv akým spôsobom naložila obžalovaná s peniazmi, ktorá
neoprávnene odčerpala z pokladne, teda majetku poškodenej spoločnosti.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených v

ustanoveniach § 31 a § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. poriadku.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona a prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, čo je poľahčujúcou okolnosťou
v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona. Priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. h) Tr. zákona je okolnosť,
že spáchala viac trestných činov.

Pre naplnenie účelu trestu s prihliadnutím na následok, ktorý zavinila jej súd uložil podľa § 41 ods.
1 Tr. zákona - zásad o zbiehajúcej sa trestnej činnosti úhrnný trest odňatia slobody za trestný čin
najprísnejšie trestný, čo bol v danom prípade prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej
evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c) Tr. zákona (s trestnou sadzbou 6 mesiacov až 3 roky), a to
na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd

dospel k záveru, že pre naplnenie účelu trestu sa u obžalovanej vyžaduje pôsobenie trestom odňatia
slobody vzhľadom na okolnosti spáchania trestnej činnosti, na to, že sa dopustila dvoch trestných činov,
jej priamy úmysel. Takto uložený trest odňatia slobody jej zároveň súd podmienečne odložil na skúšobnú
dobu 24 mesiacov, keďže vzhľadom na osobu obžalovanej, ktorá doposiaľ viedla riadny život postačuje
hrozba jeho výkonom.

Súd má za to, že takto uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s
prihliadnutím na určenú dĺžku skúšobnej doby dostatočne zohľadňuje okolnosti spáchaného skutku a
takto je trestom spravodlivým a dostatočným na to, aby splnil účel sledovaný Trestným zákonom v
tom, že ním bude zabezpečená prevýchova obžalovanej, teda individuálna prevencia a súčasne naplní

prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od
páchania trestných činov a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Poškodenú obchodnú spoločnosť nei s.r.o., Lieskovany 28 súd s uplatneným nárokom na náhradu škody
odkázal podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku na civilný proces, keďže na základe výsledkov dokazovania

bola v rámci trestného konania objektivizovaná iba minimálna škoda vo výške 2.553,87 eur, obžalovaná
uhradila doposiaľ sumu 4.650,-eur a tak o uplatnenom nároku poškodenej spoločnosti vo vyššej sume
je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do

doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Spišskej Novej Vsi, dňa 3. augusta 2021

JUDr. Monika Kráľovápredsedníčka senátu