Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 24, 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319202732
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:4319202732.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v spore žalobcov: 1/ N. 2/ MN., obaja zastúpení JUDr. Ondrejom Mészárosom,

advokátom so sídlom Brezová 10, 937 01 Želiezovce, proti žalovaným: 1/ ŠPED - TRANS, spoločnosť
s ručením obmedzeným, so sídlom Ku Bratke 5, 934 05 Levice, IČO: 31 440 681, 2/ C., 3/ I. o určenie
neplatnosti právneho úkonu, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1/, 2/, 3/ rade sa nárok na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 10.7.2019 domáhali, aby súd po vykonanom dokazovaní

určil, že kúpna zmluva zo dňa 13.7.2016 uzatvorená medzi žalovanými v 2. a 3. rade na jednej
strane ako predávajúci a žalovaným v 1. rade na strane druhej ako kupujúci, ktorej vklad bol povolený
rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, číslo vkladu: E. zo dňa 3.8.2016 je neplatná.
Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, číslo vkladu: E.
zo dňa 3.8.2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam
v kat. úz. Levice B. pozemok registra CKN: parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrady o výmere 152
m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, parc. č. XXXX/X,

druh pozemku orná pôda o výmere 1540 m2 v podiele 14/900-ine v prospech žalovaného v 1. rade na
základe kúpnej zmluvy zo dňa
12C/39/2019

13.7.2016 uzatvorenú medzi žalovanými v 2. a 3. rade na jednej strane ako predávajúci a žalovaným
v 1. rade na strane druhej ako kupujúci, pričom žalovaní v 1. a 2. rade porušili svoju zákonnú
povinnosť, ktorú im ustanovuje § 140 Občianskeho zákonníka, teda ponúknuť pred prevodom svoj

spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom a z uvedeného dôvodu žalobcovia v 1. a 2. rade sú
právnym úkonom dotknutí a kúpnu zmluvu, t.j. právny úkon považujú zmysle § 40a Občianskeho
zákonníka za neplatný. V žalobe ďalej uviedli, že žalovaní v 1. a 2. rade neponúkli nijakým spôsobom
vyššie uvedené spoluvlastnícke podiely žalobcom, ale priamo ich predali žalovanému v 3. rade, ktorý sa
nestal spoluvlastníkom nehnuteľností zákonným spôsobom ani na základe vkladu V 1124/2016 zo dňa
1.4.2019, lebo aj kúpnou zmluvou zo dňa 19.6.2016 došlo k porušeniu predkupného práva ostatným
spoluvlastníkom nehnuteľností .

2. Súduznesenímč.k.12C/39/2019-43zodňa14.8.2019vzmysle§167ods.2CSPvyzvalžalovaných
v 1. až 3. rade, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia sa písomne vyjadrili k žalobe, uviedli vo
vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú a označilidôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávajú. Žaloba spolu
s uznesením č.k. 12C/39/2019- 43 bola žalovanému v 2. rade doručená dňa 19.8.2019 ( čl. 45),
žalovanému v 1. rade dňa 15.8.2019 ( čl. 46) a žalovanému v 3. rade dňa 7.11.2019 ( čl. 68-69).

Žalovaní v 2. a 3. rade sa k žalobe nevyjadrili. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 24.8.2019 ( čl.
48-49) uviedol, že doznáva, že žalovaný v 1. rade kúpil od žalovaných v 2. a 3. rade ich spoluvlastnícke
podiely k nehnuteľnostiam označeným v žalobnom návrhu s tým, že o porušení predkúpneho práva zo
strany žalovaných v 2. a 3. rade nemá vedomosť. Zo strany žalovaného v 1. rade nedošlo k porušeniu
žiadnej povinnosti pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Žalovaný v 1. rade uzatvoril zmluvu v dobrej

viere a neskúmal, či predávajúci pred uzatvorením zmluvy ponúkli spoluvlastnícky podiel na predaj
žalobkyniam. Zároveň uviedol, že z podaného návrhu a formulácie petitu nie je žalovanému zrejmé,
čoho sa žalobkyne v zmysle CSP domáhajú, teda na základe ktorého konkrétneho ustanovenia CSP.
Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle §
40 a Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý sa premlčuje vo všeobecnej
trojročnejpremlčacejdobepodľa§101 Občianskehozákonníka. Premlčacialehotazačalaplynúť dňom

podpísania kúpnej zmluvy, ku ktorému došlo dňa 13.7.2016 a uplynula dna 13.7.2019. Dovolanie sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu nadobúda právne účinky až jeho doručením adresátom, pričom
žaloba bola žalovanému v 1. rade doručená dňa 15.8.2019 a v zmysle uvedeného žalovaný v 1. rade
vzniesol námietku premlčania s tým, že má za to, že žalobkyne sa nedovolali relatívnej neplatnosti
právneho úkonu včas. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade je ochotný žalobkyniam predať

nadobudnutéspoluvlastníckepodielyzarovnakúcenu,zaakúichkúpil žalovanýv1.radeodžalovaných
v 2. a 3 rade.

3. Súd uznesením č.k. 12C/39/2019 - 72 zo dňa 7.1.2020 vyzval v zmysle § 167 ods. 3 CSP žalobkyne
na vyjadrenie sa písomne k vyjadreniam žalovaného v 1. rade k žalobe zo dňa 26.8.2019.

4. Žalobkyne v 1. a 2. rade vo vyjadrení prostredníctvom ich právneho zástupcu uviedli, že v danom
prípade nie je relevantné, či žalovaný v 1. rade mal vedomosť o porušení predkupného práva, nakoľko
toto právo nevyplýva priamo z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka a preto žalovaný v 1. rade
sa mohol hlavne z obozretnosti

12C/39/2019
žalovaných v 1. a 2. rade opýtať, či ponúkli žalovaní v 2. a 3. rade odkúpenie ich podielov žalobkyniam
a v prípade nepreverenia si danej skutočnosti si žalovaný v 1. rade musel byť vedomý rizika, resp.
možnosti, že sa budú žalobkyne domáhať svojho práva. K vznesnej námietke premlčania uviedol,
že žalobkyne podali žalobu včas, keďže žalobkyne sa dovolávali neplatnosti právneho úkonu dňom

podania žaloby a teda včas a preto k premlčaniu nedošlo.

5. Súd uznesením č.k. 12C/39/2019 - 88 v zmysle § 167 ods. 4 CSP vyzval žalovaných na
vyjadrenie k vyjadreniu žalobkýň zo dňa 27.2.2020. Žalovaní v 2. a 3. rade sa k vyjadreniu žalobkýň
nevyjadrili. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení ( čl. 92) uviedol, že trvá na svojom stanovisku k

žalobe a zároveň uviedol, že trvá aj na vznesenej námietke premlčania. Uviedol, že právne účinky
dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú až okamihom, keď tento prejav vôle
dôjde všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Žalobkyne sa v zmysle uvedeného
nedovolali relatívnej neplatnosti v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť dňa 13.7.2016 a
uplynula dňa 13.7.2019. Voči žalovanému v 1. rade sa žalobkyne dovolali relatívnej neplatnosti dňa

15.8.2018, kedy mu bola doručená žaloba s prílohami.

6. Súdvovecinariadilpojednávanie, naktorésadostavilprávnyzástupcažalobkýňažalovanýv1.rade.
Žalovaní v 2. a 3. rade mali doručenie predvolania vykázané, na pojednávanie sa nedostavili. Neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil žalovaný v 2. rade (čl. 137), o odročenie pojednávania nepožiadal.

Právny zástupca žalobkýň v rámci výpovede uviedol, že na predmetnej žalobe trvá, pridržiavajúc sa
skutkov a právne odôvodnenej žaloby a písomných vyjadrení doručeným súdu v rámci konania. Vo
vyjadrení ďalej doplnil, že žalobkyne sa neplatnosti právneho úkonu nedovolávali u účastníkov kúpnej
zmluvy ale na súde. Poukázal na to, že i vzhľadom na nečinnosť súdu, vzhľadom na korona vírus sa
mohlo stať, že samotné preposlanie žaloby bolo časovo vzdialenejšie od samotného podania žaloby

na súd a mal za to, že žalobkyne podali žalobu včas a dôvodne a ich nárok nie je premlčaný.

7. Na základe vykaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav :Dňa 13.7.2016 ( čl. 4-5) bola medzi žalovanými v 2. a 3. rade na strane predávajúcich a žalovaným v 1.
rade na strane kupujúceho uzavretá kúpna zmluva. Podľa čl. I. bod 1 (Predmet zmluvy) predávajúci
sú podielovými spoluvlastníkmi nasledovných pozemkov nachádzajúcich sa v Leviciach, vedených

Okresným úradom v Leviciach, odborom katastrálnym pre okres Levice, obec Levice, katastrálne
územie Levice na liste vlastníctva č. XXXX., parcely registra „C“ evidované v katastrálnej mape
parcelné číslo XXXX/X o výmere 152 m2, druh pozemku záhrady, parcelné číslo XXXX/X o výmere
66 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X o výmere 1540 m2,
druh pozemku : orná pôda. Podľa článku I. bod 2 kúpnej zmluvy, výška spoluvlastníckych podielov

predávajúcich k týmto pozemkom je rovnaká a u oboch predstavuje 7/900 k celku. Podľa rozhodnutia
Okresného úradu Levice, katastrálny odbor bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
povolený dňa 3.8.2016 číslo vkladu : E. ( čl. 3). Podľa listu vlastníctva č. XXXX (čl. 8) podielovými
spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností sú žalobkyne v 1. a 2. rade a to v podiele 10/180 k celku.
Žalobkyne v 1. a 2. rade ako podielové spoluvlastníčky uvedených nehnuteľností žalobou doručenou
súdu dňa 10.7.2019 žiadali, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými v 2. a 3. rade

žalovaným v 1. rade je neplatná, s poukazom na ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka a § 40 a
Občianskeho zákonníka, pričom právny zástupca žalobkýň žalobu odôvodnil tým, že touto
12C/39/2019

žalobou sa žalobkyne dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade

porušili predkupné právo, keď uvedené nehnuteľnosti neponúkli pred uzatvorením kúpnej zmluvy
žalobkyniam ako podielovým spoluvlastníčkam nehnuteľností, ktoré tvorili predmet kúpnej zmluvy.

8. Podľa § 140 O.Z., ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,

majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

9. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať

ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

10. Podľa § 100 ods. 1 O.Z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa § 101 O.Z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 13.7.2016 uzavreli žalovaní v 1.
a 2. rade ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností špecifikovaných v kúpnej zmluve so žalovaným
v 1. rade kúpnu zmluvu. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX bolo preukázané, že podielovými

spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností v podiele 10/180 k celku sú žalobkyne v 1. a 2. rade. Z
vykonaného dokazovania bolo ďalej preukázané, že v danom prípade zo stany žalovaných v 2. a 3.
rade došlo k porušeniu povinnosti zo zákonného predkúpneho práva, nakoľko žalovaní nepreukázali
a ani v rámci procesnej obavy nenamietali, že svoje spoluvlastnícke podiely najskôr ponúkli ostatným
spoluvlastníčkam, t.j. žalobkyniam. Ak jeden z podielových spoluvlastníkov scudzí vec bez toho, aby

ju ponúkol ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi, nemá to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy,
na základe ktorej nadobúdateľ získal vec, ale oprávnený má možnosť sa dovolať relatívnej neplatnosti
tento zmluvy ( § 40a O.Z.) alebo sa domáhať od nadobúdateľa ( nového podielového spoluvlastníka),
aby mu vec ponúkol na kúpu podľa § 603 ods. 3 O.Z.
Relatívna neplatnosť je popri absolútnej neplatnosti druhou formou neplatnosti právneho úkonu. Na

rozdiel od absolútnej neplatnosti nepôsobí relatívna neplatnosť priamo, ale zákon podmieňuje vznik
tejto neplatnosti ďalšou právnou skutočnosťou. Relatívna neplatnosť spočíva v tom, že právny úkon,
priktorom jedanýdôvodrelatívnejneplatnostisapovažujeza platný,pokiaľten, ktojetakýmtoprávnym
úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá. Relatívna neplatnosť právnehoúkonu môže nastať z dôvodu, že nedošlo k realizácii predkúpneho práva ( § 140 O.Z), čo bolo
preukázané v tomto spore. Relatívna neplatnosť právneho úkonu nastáva na základe jednostranného
právneho úkonu - dovolaním sa relatívnej neplatnosti. Uplatnenie relatívnej neplatnosti sa stáva

perfektným,
12C/39/2019

keď prejav vôle toho, kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý a kto sa neplatnosti domáha, dôjde
druhému účastníkovi právneho úkonu. Prejav vôle, ktorým sa účastník dovoláva relatívnej neplatnosti

právneho úkonu, musí vyjadrovať tak skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti, ako aj
konkrétnu vytýkanú vadu právneho úkonu, ktorá spôsobila relatívnu neplatnosť. Forma dovolania
sa relatívnej neplatnosti nie je zásadne stanovená, toto tak možno urobiť akýmkoľvek spôsobom.
Možno tak urobiť aj v konaní pred súdom v návrhu na začatie konania. Dovolávať sa neplatnosti voči
účastníkovi právneho úkonu možno buď bezprostredne oznámením alebo námietku v občianskom
súdnom konaní. Z tohto vyplýva, že relatívnej neplatnosti sa možno dovolať a/ mimosúdne prejavom

adresovaným všetkým účastníkom právneho úkonu, b/ žalobou o neplatnosť právneho úkonu, c/
priamo v prebiehajúcom súdnom spore vo forme námietky alebo procesnej obrany proti žalobe na
plnenie. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu je predovšetkým úkonom hmotného práva. Ide
vlastne o ohlásenie námietky neplatnosti právneho úkonu vo forme jednostranného právneho úkonu,
ktorým dotknutý subjekt uplatňuje svoje právo. Dovolať sa relatívnej neplatnosti je potrebné voči

všetkým účastníkom právneho úkonu, právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti nastávajú
dôjdením tohto prejavu vôle všetkým účastníkom relatívne uplatneného právneho úkonu. Žalobu o
určenie neplatnosti právneho úkonu, ako v toto spore, možno tak považovať dovolanie sa neplatnosti
právneho úkonu v zmysle § 40a O.Z. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žaloba o určenie
neplatnosti právneho úkonu, ktorou sa žalobkyne dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu,

nakoľko nebolo preukázané, že by sa žalobkyne relatívnej neplatnosti adresovaným právnym úkonom
voči žalovaným dovolali skôr , bola doručená súdu dňa 10.7.2019. Žaloba, ako už bolo uvedené, bola
doručená žalovanému v 1. rade dňa 15.8.2019, žalovanému v 2. rade 19.8.2019 a žalovanému v 3.
rade dňa 7.11.2019. Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania s tým, že trojročná premlčacia
lehota začala plynúť dňa 13.7.2016 a uplynula dňa 13.7.2016. Súd mal za to, že v danom prípade

ide o nútené spoločenstvo a je postačujúce uplatnenie námietky premlčania len jedným zo strany
žalovaných. Trojročná premlčacia lehota začala plynúť dňa 13.7.2016, kedy došlo k uzavretiu kúpnej
zmluvy a uplynula dňa 13.7.2019. Podľa názoru súdu nie je rozhodujúce kedy bola podaná žaloba
( 10.7.2016), pretože dovolať sa relatívnej neplatnosti je potrebné voči účastníkovi právneho úkonu a
nie voči súdu. Predmetná žaloba ( a v nej obsiahnutý prejav dovolania sa neplatnosti) bola všetkým

žalovaným doručená po trojročnej premlčacej lehote), t. j. daný prejav vôle žalobkýň sa dostal do
dispozície účastníkov kúpnej zmluvy až po uplynutí premlčacej doby ( § 101 O.Z.).
Zvykonanéhodokazovania nevyplývaaneboloanižalobkyňamitvrdené,žebysažalobkyneneplatnosti
kúpnej zmluvy voči žalovaným dovolávali inak než žalobou. Samotné žalobkyne, ako bolo vyššie
zdôvodnené, počas celého obdobia, t.j. od 13.7.2016, kedy bola uvedená kúpna zmluva uzavretá,

mohli využiť svoje právo a počas lehoty troch rokov sa mohli dovolať relatívnej neplatnosti aj iným
spôsobom, ako bolo zdôvodnené a nie len podaním žaloby na súd, nakoľko síce žalobu podali v
trojročnej premlčacej dobe (10.7.2019), ale ani pri najrýchlejšom konaní zo strany
súdu nemohla byť žaloba doručená žalovaným do 13.7.2019, ako namietal právny zástupca žalobkýň,
i s poukazom na adresy bydliska žalovaného v 2. a 3. rade. Súd s poukazom na vznesenú námietku

premlčania žalobu zamietol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12C/39/2019

14. Žalovaní v 1. - 3. rade boli v konaní procesne úspešní v celom rozsahu. Súd žalovaným v 1. -
3. rade nárok na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP nepriznal, nakoľko žalovaný v 1.
rade sa nároku na náhradu trov konania vzdal a žalovaným v 2. a 3. rade , ako vyplýva z obsahu spisu
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.