Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 30, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/219/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513216099
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7513216099.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne S. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. P.
XXX, zast. JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanému J. Q.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Q., P. XX, zast. JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom so sídlom Košice,
Štefánikova 40, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach žalobkyne a
žalovaného proti rozsudku č.k. 15C/385/2013-319 zo dňa 11.1.2018 v znení opravných uznesení č.k.
15C/385/2013-368 z 10.9.2020 a 15C/385/2013-373 zo 16.10.2020 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v znení opravných uznesení a vyporiadáva bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu

tak, že:

I. do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje nehnuteľnosti: chata súp. č. 603 na parcele č. XXX/XX,
parcela registra „C“ č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX mX a parcela registra „C“ č.
XXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX mX zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území Q. X., N. Q.
P., okres Q. - okolie a parcela registra „C“ č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere XX mX zapísaná na LV
č. XXXX v katastrálnom území Q. X., N. Q. P., okres Q. - okolie vo všeobecnej hodnote XXX.XXX,- € a

hnuteľné veci: nerezovú chladničku zn. H. v hodnote XXX,- €, pračku zn. H. v hodnote XXX,- €, nerezový
sporák v hodnote XXX,- €, krovinorez zn. T. v hodnote XXX,- € a osobné motorové vozidlo zn. L. S XX,
F.: KS-XXXDS v hodnote 3.000,- €, spolu hnuteľné veci v hodnote 3.520,- €,

II. do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje: osobné motorové vozidlo zn. V. Y., F.: KE-XXX DS,
rok výroby XXXX v hodnote X.XXX,- €, motorovú pílu zn. T. XXX v hodnote XXX € a obchodný podiel
v spoločnosti R., s.r.o., S.: XX XXX 596 v účtovnej hodnote 4.180,- €, spolu hnuteľné veci a majetkové
práva v hodnote 13.300,- €.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie hodnoty podielov sumu 75.811,- €, v lehote
60 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva, každý vo výške 2.442,25 € na účet Okresného súdu Košice - okolie,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom v
znení opravných uznesení (ktorými podľa ust. § 224 Civilného sporového poriadku opravil nesprávne
údaje a iné zrejmé nesprávnosti v označení vyporiadávaných nehnuteľností a hnuteľných vecí a v názve

obchodnej spoločnosti, ako aj počítacie chyby v rozsudku) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
strán tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú.
Q. X., a to chatu súp. č. XXX na parcele č. XXX/XX, parcelu registra „C“ č. XXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX m2, parcelu registra „C“ č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere XXX mX a
nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. Q. X., okres Q. - okolie, N. Q. P. ako parcela registra „C“ č.

XXX/XX - ostatné plochy o výmere XX mX v hodnote XXX.XXX,- €, chladničku zn. H. v hodnote XXX,- €,
pračku zn. H. v hodnote XXX,- €, sporák v hodnote XXX,- € a krovinorez T. v hodnote XXX,- €, v celkovej
hodnote XXX.XXX,- € (I.). Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal obchodný podiel v spoločnosti
R. s.r.o. so sídlom Z. 5, Q., S.: XXXXXXXX v účtovnej hodnote X.XXX,- €, motorovú pílu zn. T. XXX v
hodnote XXX,- €, osobné motorové vozidlo zn. V. Y., rok výroby XXXX, F.: KE-XXX DS v hodnote X.XXX,-
€ a osobné motorové vozidlo zn. L. S XX, F.: KS-XXX DS v hodnote X.XXX,- €, v celkovej hodnote

XX.XXX,- € (II.). O. uložil povinnosť vyplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov sumu XX.XXX,XX €,
do XX dní od právoplatnosti rozsudku (S..) a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal (IV.).

X. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „P.“) k označeným hnuteľným a nehnuteľným veciam a majetkovým právam

patriacim do zaniknutého P., na tom skutkovom základe, že po rozvode manželstva účastníkov
rozsudkom N. súdu Q. - okolie č.k. XXP/XX/XXXX dňa XX.X.XXXX (ktorý nadobudol právoplatnosť
XX.X.XXXX), k vyporiadaniu P. dohodou nedošlo. O. navrhovala do svojho výlučného vlastníctva
prikázať nehnuteľnosti v kat. území Q. P. a osobné motorové vozidlo zn. L. a ostatný majetok prikázať
do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom pri určení jej výplatnej povinnosti žiadala prihliadnuť na

skutočnosť, že zo svojich výlučných prostriedkov vynaložila na nadobudnutie spoločného majetku sumu
19.916,- €, keďže bola výlučnou vlastníčkou 2 - izbového bytu na P. XX v Q. (nadobudnutého pred
uzavretím manželstva), ktorý za trvania manželstva bol vymenený za väčší byt na P. XX v Q. (hodnota
jej bytu v čase výmeny bola 600.000,- Sk, t.j. 19.916,- €) a tento byt neskôr predali. Žalovaný žiadal,
aby predmetom vyporiadania boli tiež pasíva - záväzky manželov zo zmlúv o poskytnutých finančných

pôžičkách v celkovej výške 16.270,- €, uzatvorených medzi ním a L. H. v sume 1.050,- € (č.l. 60), L. D.
v sume 1.000,- € (č.l. 47), Y. P. v sume 900,- € (č.l. 48), ako aj záväzok zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej
so spoločnosťou Quatro, ktorá bola poskytnutá za účelom financovania kúpy auta - príslušenstvo -
motodiely,vkúpnejcenevovýške3.730,-€.Zároveňžalovanýžiadalvyporiadaťjehovýlučnéprostriedky
vo výške 300.000,- Čk, ktoré mu daroval jeho otec J. Q. (zmluva o darovaní zo dňa 15.12.1999 na č.l.

208), rovnako aj sumu 100.000,- Čk titulom pôžičky poskytnutej mu jeho otcom J. Q. v apríli 2007, ktorú
mu nevrátil v dohodnutej lehote do konca roka 2012 a podľa potvrdenia zo dňa 8.1.2014 sa zaviazal
pôžičku v sume 100.000,- Čk svojmu otcovi J. Q. vrátiť najneskôr do 31.12.2014.

3. V prejednávanej veci medzi stranami nebolo sporné, že predmetom BSM ku dňu jeho zániku (k

27.6.2021) boli nehnuteľnosti nadobudnuté za trvania manželstva evidované na LV č. XXX a č. XXXX
v k.ú. Q. X. vo všeobecnej hodnote určenej znaleckým posudkom znalca S.. E. L. č. XX/XXXX v sume
146.000,- €, ktorú strany sporu nenamietali, ďalej hnuteľné veci a osobné motorové vozidlá označené
vo výrokovej časti rozsudku v zostatkových hodnotách, na ktorých sa strany sporu dohodli a taktiež
obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Motoshop, s.r.o. v účtovnej hodnote ku dňu zániku BSM

určenej znaleckým posudkom (č.l. 136) v sume 4.180,- €. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním
mal tiež preukázané, že žalobkyňa pred uzavretím manželstva so žalovaným nadobudla členské práva
v ÚBD Košice - Ťahanovce a nájomné práva k družstevnému bytu č. 12 na P. XX v Q., a to na základe
rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 6.8.1991 a rozhodnutia Predstavenstva ÚBD Košice
- Ťahanovce zo dňa 23.8.1991, ktoré (členské a nájomné práva k bytu) dohodou o prevode členských

a nájomných práv a o majetkovom vysporiadaní zo dňa 3.12.1999 previedla na matku žalovaného D.
Q., ktorá v tomto byte žila od roku 1997. Zistil tiež, že D. Q. darovacou zmluvou zo dňa 19.11.1999
previedla svoj 4-izbový byt na P. ul. v Q. na žalovaného, v ktorom manželia (účastníci) v tom čase bývali.
Z čestného prehlásenia matky žalovaného D. Q. (č.l. 296) súd mal preukázané žalobkyňou tvrdené
skutočnosti týkajúce sa bezplatného prevodu členského podielu k 2-izbovému družstevnému bytu na

matku žalovaného a následne jej úmysel darovať 4-izbový byt na P. č. XX v Q. „synovi J. a jeho manželke
S.“, pokiaľ A. Q. prehlásila, že žalobkyni za jej byt na P. ul. žiadne peniaze nezaplatila, pričom vždy
vnímala túto skutočnosť tak, že 4-izbový byt dala svojmu synovi a neveste.4. Súd prvej inštancie spor právne posudzoval podľa ustanovení § 143, § 144, § 145 ods. 1 a 2, § 148
ods. 1, § 149 ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vyporiadal hnuteľné a nehnuteľné
veci ako aj majetkové práva (obchodný podiel) patriace do zaniknutého BSM spôsobom uvedeným vo

výrokovej časti rozsudku. Do vyporiadania BSM nezahrnul osobné motorové vozidlo zn. Toyota Yaris,
nakoľko bolo odpredané tretej osobe po zániku manželstva (č.l. 311) za sumu 5.500,- €. Nevyporiadal ani
prostriedky zo sporných pôžičiek, uzatvorených za trvania manželstva žalovaným s fyzickými osobami a
sospoločnosťouQuatro(predmetfinancovania:auto-príslušenstvo-motodiely),resp.tieto„neodpočítal
z podielu predstavujúceho čiastku žalovaného pri vyrovnaní“, o ktorých (pôžičkách) žalobkyňa nemala

vedomosť, boli uzatvorené bez jej súhlasu a aj so zreteľom na rozporné tvrdenia žalovaného týkajúce
sa účelu ich použitia s tým, že žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy o tom, aké veci z týchto
finančných prostriedkov zakúpil, ktoré by následne predstavovali masu BSM. Výpoveďou svedka J. Q.,
otca žalovaného, súd mal preukázané, že svedok v apríli 2007 požičal žalovanému 300.000,- Kč s tým,
že žalovaný mal kúpiť pozemok na výstavbu domu, z tejto pôžičky mu žalovaný vrátil sumu 200.000,- Kč
a 100.000,- Kč mu mal vrátiť do troch rokov, t.j. do roku 2010. V prípade pôžičky vo výške 100.000,- Čk,

ktorú žalovaný doposiaľ svojmu otcovi nevrátil, pričom ju mal vrátiť do konca r. 2010, resp. najneskôr
do 31.12.2014 (potvrdenie žalovaného na č.l. 211), súd vychádzajúc zo splatnosti pôžičky do roku 2010
dospel k záveru, že nárok je premlčaný a pokiaľ žalovaný plnil premlčanú pohľadávku, resp. sa dohodol
s veriteľom na inom termíne splatnosti, toto pasívum nemôže mať žiaden dopad na vyporiadanie BSM,
nakoľko v zmysle judikatúry „ak premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie dlhu už uplynula,

je správne, aby sa pri vyporiadaní BSM rozhodlo, že obaja spoluvlastníci sú povinní uhradiť takýto dlh v
rovnakom pomere“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cz/6/1989, R 7/1991). Okrem toho dňa
15.12.1999 (zmluva o darovaní na č.l. 208) J. Q. žalovanému (svojmu synovi) daroval sumu 300.000,-
Kč za účelom kúpy pozemku. Podľa tvrdení žalovaného táto suma 300.000,- Čk bola použitá na kúpu
pozemku v k.ú. Q. P., ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V XXXX/XXXX, ako

aj na počiatočnú výstavbu rodinného domu. Súd prvej inštancie zastával názor, že suma 300.000 Kč
predstavuje tzv. vnos žalovaného do spoločného majetku patriaceho do BSM, na ktorú vzal zreteľ pri
vyporiadaní. Čo sa týka prevodu družstevného bytu žalobkyne, resp. členského podielu v družstve na
matku žalovaného D. Q., jeho hodnota podľa vyjadrenia realitnej kancelárie predloženého žalobkyňou
v čase prevodu bola 19.916,- €. Podľa dokladu predloženého žalovaným hodnota nehnuteľnosti bola

min. vo výške 12.000,- € až 14.000,- €. Za tejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie vyvodil skutkový
záver, že všeobecná hodnota členského podielu v čase predaja bytu bola najmenej vo výške 14.000,-
€ a túto sumu započítal ako vnos žalobkyne na nadobudnutie spoločného majetku. Takto celkovú
hodnotu hnuteľných a nehnuteľných vecí a majetkových práv (hrubá masa BSM) zistil v sume 162.940,-
€, ktorá bola odsúhlasená stranami sporu a všeobecná cena nehnuteľností bola stanovená znalcom.

Konštatoval, že každá zo strán by mala dostať z BSM rovnaký podiel vo výške 81.470,- € (162.940 :
2). Pri zohľadnení (odpočítaní) vnosu žalovaného z oddeleného majetku vo výške 55.745,34 € [44.812,-
€ predaj bytu + 10.933,34 € darované prostriedky] a vnosu žalobkyne vo výške 14.000,- €, teda po
odpočítaní sumy 69.745,34 €, vyčíslil tzv. čistú hodnotu BSM vo výške 93.597,336 € a hodnotu podielu
každej zo strán vo výške 1/2 z BSM = 46.597,33 € (93.194,66 : 2). Keďže žalobkyni boli prikázané

veci v celkovej hodnote 146.520,- € (nehnuteľnosť + hnuteľné veci) a žalovanému v hodnote 16.420,-
€ (hnuteľné veci + obchodný podiel), žalobkyňa by bola povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie
hodnoty podielov sumu 85.922,67 € [46.597,33 - 16.420 = 30.177,33 + vnos žalovaného 55.745,34].
Vzhľadom na to, že žalovaný po rozvode manželstva odpredal motorové vozidlo zn. Toyota Yaris za
sumu 5.500,- €, ktorú si ponechal, bolo potrebné túto sumu odrátať z čiastky 85.922,67 € - 5.500 =

80.922,67 € a k tejto sume pripočítať sumu 1.823,41 €, t.j. 1/2 z požičanej sumy 100.000,- Kč a
výsledok predstavuje sumu 82.746,08 €, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie
hodnoty podielov, v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri úvahe o prisúdení nehnuteľností do
výlučného vlastníctva žalobkyne súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že žalovaný vlastní rodinný
dom v Obci Budimír a žalobkyňa požadovala, aby jej túto nehnuteľnosť súd prikázal do výlučného

vlastníctva. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) tak, že vzhľadom na čiastočný úspech strán vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

5. Rozsudok napadli včas podanými odvolaniami žalobkyňa i žalovaný.

6. Žalobkyňa podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h)
CSP.Nesúhlasilasvyporiadanímosobnéhomotorovéhovozidlazn.Volvovhodnote3.000,-€patriaceho
do zaniknutého BSM, pokiaľ ho súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného aj napriek tomu,že strany sporu zhodne navrhovali toto vozidlo prikázať do jej výlučného vlastníctva, čo zodpovedalo
aj doterajšiemu užívaciemu stavu. Namietala duplicitne do jej vlastníctva prikázané hnuteľné veci, a
to krovinorez v hodnote 120,- € a kosačku v hodnote 120 €, keďže v skutočnosti ide o jedinú vec -

krovinorez je vlastne kosačka, čo ovplyvnilo výšku sumy konečného vyporiadania v jej neprospech.
Vytkla súdu, že do vyporiadania masy BSM nezahrnul obchodný podiel v spoločnosti AVK MOTO,
s.r.o., ktorý bolo potrebné vyporiadať, i keď vzhľadom na jeho hodnotu 0,- € to nemá nijaký vplyv na
konečné vyrovnanie. Súd prvej inštancie nesprávne označil vo výroku vyporiadávaný obchodný podiel
v spoločnosti motoshop.sk, s.r.o. (podľa súdu ide o spoločnosť MOTO, MOTOSHOP s.r.o.). Podľa

žalobkyne súd prvej inštancie pochybil i pri tzv. širšom vyporiadaní, v ktorom posudzoval stranami
tvrdené vnosy a pôžičky. Za najzásadnejšie (z pohľadu jej konečnej výplatnej povinnosti) pokladala
nesprávne právne posúdenie otázky žalovaným tvrdeného vnosu v sume 44.812 €. Súd akceptoval
tvrdenie žalovaného o tom, že 4 - izbový byt na ul. P. mu bol darovaný jeho matkou (len žalovanému),
ktorý neskôr predal a predajom získané prostriedky boli investované do nadobudnutia domu na I..
Žalovaný však byt predal za sumu 43.152 €, preto nie je zrejmé, ako súd dospel k sume 44.812 €. Z

darovacej zmluvy zo dňa 19.11.1999 vyplýva, že D. Q. 4-izbový byt na P. ul., v ktorom manželia bývali
od r. 1997, previedla na žalovaného. Potvrdila, že prostriedky získané predajom 4-izbového bytu boli
investované do nadobudnutia domu na I.. Z čestného prehlásenia D. Q. nachádzajúceho v spise, ako
aj z logiky veci a zdravého rozumu vyplýva, že skutočným úmyslom bolo zameniť byty, pričom pani A.
Q. chcela svoj byt dať obom manželom, nakoľko ona žila v 2 - izbovom družstevnom byte žalobkyne na

P. ulici, ktorý žalobkyňa, resp. svoje členské a nájomné práva k tomuto bytu zmluvou zo dňa 3.12.1999
previedla na matku žalovaného. Akcentovala v tejto súvislosti, že A. Q. jasne a zrozumiteľne v čestnom
vyhlásení prehlásila, že 4 - izbový byt na P. ul. prevádzala v úmysle previesť ho na oboch manželov,
lebo žalobkyňa na ňu previedla svoj výlučný členský podiel k družstevnému bytu na P. ulici, pričom
nemala nijaký racionálny dôvod svokre členský podiel (teda byt) darovať. Jednoducho si byty vymenili,

čomu zodpovedal aj užívací stav, ktorý tu bol od roku 1997. Praktickým dôsledkom výmeny bytov bolo,
že svokra im vlastne predala svoj 4-izbový byt na Ťahanovciach za cenu 2-izbového bytu. Keďže ona
bola výlučnou vlastníčkou členského podielu, ktorý je majetkovým vyjadrením hodnoty družstevného
bytu na P. ul. a členské a nájomné práva k tomuto bytu previedla na matku žalovaného D. Q., mala
žalobkyňa za to, že kúpna cena za nadobudnutie 4 - izbového bytu bola ňou zaplatená v podobe hodnoty

2-izbového bytu, a preto sa nejedná o vnos žalovaného, ale ide o jej vnos do spoločného majetku.
Zároveň trvala na tom, že hodnota členského podielu 2-izbového bytu na ul. P. v roku 1999 bola 19.900
€, čo vyplýva z predloženého potvrdenia realitnej kancelárie MH Real, s.r.o. Správne teda súd prvej
inštancie nemal zohľadniť vnos na strane žalovaného, ale vnos na jej strane v sume 19.900 €, teda pri
vyporiadaní jej mal zohľadniť sumu 9.950 €. Pokiaľ ide o právne posúdenie pôžičky poskytnutej otcom

žalovaného v sume 100.000 Kč, podľa názoru žalobkyne v konečnom vyporiadaní túto pôžičku súd
nesprávnezohľadnil,leboakjupovažovalzapremlčanú,maljuprikázaťobomstranámatátoskutočnosť
by matematicky nemala nijaký vplyv na konečné vyrovnanie. K daru 300.000 Kč od otca žalovaného
uviedla, že z výpovede svedka J. Q. st. sa javí, že svedok vypovedal o pôžičke, ktorá bola pôvodne vo
výške 300.000 Kč a následne sa znížila na sumu 100.000 Kč, ktorá mala byť použitá na kúpu pozemku.

Mala za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané darovanie sumy 300.000 Kč, pričom zo
zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.4.2016 nevyplýva, že ona pri konfrontácii so svedkom priznala, že
o tejto finančnej čiastke vedela. V tejto súvislosti poukázala i na výpoveď svedka R. Q., ktorý vyvrátil
tvrdenia svedka J. Q. o tom, že každé zo svojich detí obdaroval sumou 300.000 Kč a preto túto sumu
daroval aj žalovanému. Záver súdu o zohľadnení vnosu 300.000 Kč preto neobstojí a je dôsledkom

nesprávnehoprávnehoposúdenia.Uviedla,žemázáujemnadobudnúťnehnuteľnostivhodnote146.000
€, vozidlo zn. Volvo v hodnote 3.000 €, chladničku v hodnote 160 €, pračku v hodnote 100 €, sporák
v hodnote 140 € a krovinorez v hodnote 120 €, spolu veci v hodnote 149.520 €. Celková masa BSM
predstavuje 168.320 €, z čoho polovica činí 84.160 €, pričom ona nadobúda veci v hodnote 149.520
€, preto by mala zaplatiť žalovanému 65.360 € a po zohľadnení jej vnosu v sume 9.950 €, na vrátenie

ktorého má nárok, ju súd pri správnom posúdení mal zaviazať na zaplatenie sumy 55.410 € žalovanému.
Záverom uviedla, že na splnenie výplatnej povinnosti by bola pre ňu primeranejšia lehota 90 dní, v ktorej
určite bude schopná žalovaného včas vyplatiť.

7. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a

h) CSP, lebo mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal v
rozsudku základné chyby urobené pri spočítavaní, ktoré sa odrážajú aj vo vzájomnom vyrovnaní medzi
stranami sporu. Uviedol, že masa a hodnota BSM, ako aj jednotlivých vecí patriacich do BSM, medzistranami sporu nie je sporná a bola určená buď dohodou strán, prípadne znaleckým posudkom. Celková
hodnota majetku (súčet), ktorá bola prisúdená žalobkyni, však predstavuje súhrn 146.640,- € a nie
146.520,- € a celková hodnota majetku prisúdeného žalovanému predstavuje súhrnne 16.300,- €, a nie

ako je uvedené v II. výroku rozsudku 16.420,- €. Namietal tiež, že osobné motorové vozidlo zn. VOLVO
S 60 v hodnote 3.000,- € súd prikázal do jeho výlučného vlastníctva v rozpore s užívacím stavom a
zhodnými návrhmi strán, aby bolo ponechané k užívaniu žalobkyne, s čím obe strany sporu súhlasili.
Poukázal na to, že žalobkyňa toto vozidlo má v držbe po celý čas od zániku BSM (od 27.6.2012), s týmto
nakladala a disponovala samostatne, bez jeho súhlasu, že nevie kde sa vozidlo nachádza a v akom je

stave, a preto nesúhlasil s prikázaním predmetného vozidla do jeho výlučného vlastníctva. Súd prvej
inštancie o tomto majetku rozhodol v rozpore i so zásadou, aby pokiaľ možno boli veci prikázané tomu
účastníkovi, ktorý ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo k amortizácii (rozsudok Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 2.12.2003 sp.zn. 22Cdo 980/2003). Nesúhlasil s postupom súdu, pokiaľ započítal žalobkyni
jej vnos do spoločného majetku vo výške 14.000,- €, vychádzajúc z hodnoty jej 2 - izbového bytu v čase
prevodu na matku žalovaného. Z tejto hodnoty súd vyšiel napriek tomu, že žalobkyňa byt previedla za

zostatkovú hodnotu členského podielu vo výške 598,- €. Podľa žalovaného aj keby mal tento byt v čase
prevodu hodnotu 14.000,- €, táto suma nebola vynaložená na získanie spoločného majetku, nakoľko
ju žalobkyňa nezískala. Z tohto dôvodu považoval započítanie tejto hodnoty v prospech žalobkyne za
nesprávne, ktoré je v rozpore s právnou úpravou v ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Namietal ďalej, že
súd prvej inštancie nezahrnul do masy BSM ním predložené pôžičky (okrem pôžičky od otca) z dôvodu,

že žalobkyňa o týchto pôžičkách nevedela a žalovaný nepreukázal, čo z týchto pôžičiek nakúpil do masy
BSM. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že on sa staral o finančné zabezpečenie rodiny a
z predložených zmlúv o pôžičke a výpisov z účtov je nesporné, že pôžičky boli poskytnuté a splácané,
čo potvrdili svedeckými výpoveďami aj jednotliví veritelia. Uviedol, že pôžičky boli poskytnuté na chod
domácnosti a v súvislosti s dokončovacími prácami na rodinnom dome a pozemku, resp. aj na nákup a

údržbu (troch) motorových vozidiel, pričom v tom čase si neviedol evidenciu, na čo konkrétne predmetné
pôžičky použil. Za tieto pôžičky kompletne opravil tiež sporné motorové vozidlo zn. VOLVO S 60, EVČ:
KS-075 DS, čo uviedol na pojednávaní dňa 3.7.2014. Dokonca úver od spoločnosti VB Leasing splatil v
celkovej výške 8.625,96 €, z toho po zániku BSM zaplatil sumu 239,60 €, ktorú súd neuznal, bol čerpaný
na kúpu auta zn. TOYOTA Yaris, z predaja ktorého je zaviazaný zaplatiť žalobkyni čiastku 5.500,- €,

resp. táto suma bola odrátaná od jej celkovej výplatnej povinnosti. Tento prepočet súdu považoval za
nesprávny, pretože ak vozidlo zn. TOYOTA Yaris odpredal za čiastku 5.500,- €, iba polovica z tejto
sumy mala byť odrátaná od výplatnej povinnosti žalobkyne, v súlade s ust. § 150 OZ, podľa ktorého pri
vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Nesúhlasil ani s prikázaním
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. Q. X. - chaty súp. č. XXX na parcele č. XXX/XX, parcely

registra „C“ č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere XXX m2, parcely registra „C“ č. XXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX mX do výlučného vlastníctva žalobkyne a navrhol tieto nehnuteľnosti
prikázať do svojho výlučného vlastníctva z dôvodu, že najmä on sa pričinil o ich získanie a vybudovanie
nehnuteľnosti, a to jednak svojou prácou, ale aj finančnými prostriedkami (predajom vlastného bytu,
dar od otca). Žalobkyňa pritom viackrát na pojednávaní uviedla, že nemá finančné prostriedky na jeho

vyplatenie a túto situáciu chce riešiť predajom predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný naopak prehlásil, že
je schopný vysporiadať žalobkyňu a predmetnú nehnuteľnosť chce ponechať pre spoločné deti, dokonca
navrhol uzavrieť v tomto zmysle aj dohodu, na základe ktorej by vyplatil žalobkyňu vo výške 60.000,-
€ a ponechal jej potrebné zariadenie z domu (list žalovaného zo dňa 19.2.2013). Súd prvej inštancie
neodôvodnil, prečo napriek jeho návrhu a skutočnostiam preukázaným v konaní (t.j. že sa viac pričinil o

získanie tejto nehnuteľností a jeho solventnosť na vyplatenie podielu žalobkyne je výrazne lepšia, pričom
nehnuteľnosť na rozdiel od žalobkyne nechce predať ale ponechať deťom) nehnuteľnosti prikázal do
výlučného vlastníctva žalobkyni. V odôvodnení rozsudku v tomto smere absentuje uvedenie skutkových
a právnych skutočností, na základe ktorých tak súd prvej inštancie rozhodol. Vzhľadom na uvedené
žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného súhlasila s tým, že napadnutý rozsudok vykazuje
viaceré nedostatky a s námietkou, že súd prvej inštancie v rozpore so zhodnou vôľou strán vyporiadal
osobné motorové vozidlo zn. Volvo S 60, ktoré od začiatku ona požadovala prikázať do svojho výlučného

vlastníctva. Rovnako správne žalovaný poukazuje na požiadavku ustálenej rozhodovacej praxe, aby
veci pokiaľ možno boli prikázané tomu účastníkovi, ktorý ich užíva, má v dispozícii a u ktorého došlo
k ich amortizácii. Na škodu veci však závery plynúce z citovanej judikatúry, žalovaný neaplikuje aj na
spoločný dom na Ružíne, ktorý ona dlhodobo, od odchodu žalovaného zo spoločnej domácnosti v roku2012, užíva spolu s deťmi. Práve vzhľadom na dlhodobý užívací stav, ako aj s prihliadnutím na to, že
žalovaný si obstaral po rozvode vlastné bývanie - dom v Budimíri, bolo namieste spoločné nehnuteľnosti
prikázať do jej výlučného vlastníctva. Žalovaný nijako nepreukázal svoju solventnosť ju vyplatiť, naopak

z jeho výpovede vyplynulo, že na obstaranie domu v Budimíri si zobral úver, preto je nepredstaviteľné,
aby mohol získať ďalší úver. K námietke žalovaného ohľadne jej vnosu v hodnote 14.000 € (suma
zodpovedajúca podľa názoru súdu hodnote družstevného bytu na P. ulici) podotkla, že správne mal
byť tento vnos ocenený vo vyššej sume a zopakovala skutočnosti uvedené v jej odvolaní týkajúce sa
prevodov, resp. výmeny bytov a skutočného úmyslu matky žalovaného D. Q. svoj byť darovať obom

manželom. Pokiaľ ide o pôžičky od kamarátov žalovaného, súd správne tieto nezahrnul do masy BSM,
nakoľko ona o týchto pôžičkách nemala žiadnu vedomosť a žalovaný nepreukázal, že by ich použil
na potreby rodiny (čo sa ani nestalo). K vozidlu zn. Toyota Yaris uviedla, že nešlo o lízing auta, ale
o úver poskytnutý na kúpu vozidla, ktorý bol zabezpečený dočasným (zabezpečovacím) prevodom
vlastníckeho práva, preto toto vozidlo po celý čas patrilo do BSM a keďže ho žalovaný predal, bolo
potrebné rovným dielom vysporiadať utŕženú kúpnu cenu. Záverom poukázala na to, že žalovaný v

odvolaní nenamietal záver súdu o premlčaní pôžičky poskytnutej jeho otcom v sume 100.000,- Kč.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na to, že byt č. 2 na P. XX v Q. odpredal kúpnou
zmluvou zo dňa 16.2.2006 za kúpnu cenu 1.350.000,- Sk a vklad do katastra bol povolený katastrálnym
úradom dňa 15.3.2006 pod č. V XXXXX/XXXX. Mal za to, že súd prvej inštancie správne započítal ako

jeho vnos do BSM sumu 44.811,79 €, zaokrúhlene 44.812,- € (pri správnom prepočte sumy 1.350.000
Sk na eurá). K čestnému vyhláseniu svojej matky D. Q. uviedol, že s matkou v súčasnosti nemá dobré
vzťahy a jej čestné vyhlásenie považuje za akúsi pomstu voči nemu. Pokiaľ ide o vnos žalobkyne v
súvislosti s prevodom členských práv k bytu na jeho matku D. Q., mal za to, že predmetom vnosu do
BSM môže byť len zostatková hodnota členského podielu vo výške 18.000,- Sk, v prepočte suma 598,-

€, ktorá bola žalobkyni zaplatená. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobkyne, že prevodom členských
práv k tomuto bytu na matku žalovaného došlo k zámene bytov a poukázal na to, že v zmluve o prevode
členských práv taký úmysel vyjadrený nie je. Citoval ust. § 37 ods. 1 OZ a uviedol, že v prípade zmluvy
o prevode členských práv k bytu na P. XX v Q. zo žalobkyne na jeho matku D. Q. uzatvorenej dňa
3.12.1999, rovnako aj v prípade darovacej zmluvy A. Q. na žalovaného k bytu na P. XX v Q., sú právne

úkony jasne definované a zrozumiteľné, urobené v predpísanej právnej forme, teda bez akejkoľvek
pochybnosti, o aké právne úkony ide, pričom uvedené skutočnosti neboli nikým spochybňované 13
rokov. Podľa tvrdenia žalobkyne jej vôľou bola urobiť zámennú zmluvu, ale táto jej terajšia vôľa je v
zjavnom rozpore s písomným prejavom, teda formou právneho úkonu. D., že ako obdarovaný uzavrel
darovaciu zmluvu k bytu na P. XX v Q. a nikdy to nevnímal inak. V tejto súvislosti poukázal na podstatné

náležitosti zámennej zmluvy upravenej v § 611 OZ, ktoré v danom prípade naplnené neboli. Navyše
jeho matka previedla svoj byt výlučne na neho, a to zmluvou o darovaní (teda tento nespadal do BSM
a bol v jeho výlučnom vlastníctve), tento byt ako jeho výlučný vlastník predal a kúpnu cenu použil na
zhodnotenie spoločnej nehnuteľnosti v k.ú. Q. X.. Podľa žalovaného táto investícia má byť považovaná
za zhodnotenie BSM z jeho vlastných zdrojov. Pokiaľ ide o pôžičku, túto nepovažuje za premlčanú,

nakoľko veriteľ aj dlžník v konaní potvrdili, že došlo k dohode o zmene splatnosti dlhu pred uplynutím
premlčacej lehoty a tento dlh bol ním (dlžníkom) už uhradený. V žiadnom prípade nešlo z jeho strany o
plnenie premlčaného dlhu a keďže pôžičku uhradil sám v celom rozsahu, nemohol ju súd prikázať obom
stranám sporu a musela sa prejaviť vo finančnom vyrovnaní. Podľa názoru žalovaného bolo v konaní
pred súdom prvej inštancie preukázané poskytnutie daru vo výške 300.000,- Kč, čo potvrdzuje zmluva,

výpoveď otca a aj výpoveď žalobkyne, podporne tiež na to nadväzujúce zakúpenie (za tieto peniaze) v
r. 2000 pozemku a začatie prípravy stavby domu, o čom svedčí zápis na liste vlastníctva č. XXX k.ú. Q.
X., kde titulom nadobudnutia je V-1593/2000. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V odvolacej duplike k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 14.3.2018 žalovaný zotrval na svojich
vyjadreniach týkajúcich sa vnosov do majetku BSM pri jednotlivých bytoch. Trval tiež na tom, že byty
nebolizamenené,aleprevedenétakakotouviedolvovyjadreníkodvolaniužalobkynezodňa16.3.2018.
Nemôže to zmeniť ani čestné vyhlásenie jeho matky, ktoré žalobkyňa predložila v tomto konaní, ku
ktorému uviedol, že so svojou matkou nevychádza dobre a toto vyhlásenie vníma ako jej pomstu. Čo sa

týka premlčania pôžičky poskytnutej mu jeho otcom vo výške 100.000,- Čk, záver súdu prvej inštancie
v tomto smere je v súlade so stanoviskom a v prospech žalovaného, pokiaľ súd uznal a započítal toto
plnenie žalovaného do celkového vysporiadania BSM, považujúc za správne, aby pri vysporiadaní BSM
obaja spoluvlastníci boli zaviazaní uhradiť takýto dlh v rovnakom pomere.11. V sťažnosti na postup odvolacieho súdu doručenej predsedníčke Krajského súdu v Košiciach
dňa 17.3.2022, ktorá v časti vecných námietok bola odstúpená prejednávajúcemu senátu (č.l. 394

spisu), žalovaný uviedol, že od doby vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie sa zmenilo viacero
podstatných skutočností. Žalobkyňa v dome už viac ako tri roky nebýva, býva u svojho priateľa, o
spoločnú nehnuteľnosť sa vôbec nestará a syn T., o ktorého sa mala starať, bol na základe rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P/55/2019 zo 6.7.2020 zverený do jeho osobnej starostlivosti,
žije u neho a s matkou (žalobkyňou) sa stýka len sporadicky. Keďže od vydania rozhodnutia súdu prvej

inštancie ceny nehnuteľností enormne vzrástli, zvýšila sa predajná cena domu, žalobkyňa má v pláne
ho predať a na ňom na jeho úkor zarobiť. Žalovaný mal za to, že potvrdenie napadnutého rozsudku za
týchto okolností by nebolo spravodlivé.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania strán ako podané včas (§
362 CSP) a oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

(§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolania žalobkyne a žalovaného
sú čiastočne dôvodné, napadnutý rozsudok nie je zákonný a vecne správny, pretože súd prvej inštancie

sa dôsledne neriadil požiadavkami zákona a ustálenej právnej praxe v procese hodnotenia vykonaných
dôkazov a spor nesprávnym spôsobom právne posúdil predovšetkým v otázke tzv. širšieho vyporiadania
BSM, v dôsledku čoho aj konečnú náhradovú povinnosť žalobkyne určil v nesprávnej výške. Súd
pochybil tiež, pokiaľ nerešpektoval vôľu strán vo vzťahu k spôsobu vyporiadania osobného motorového
vozidla zn. Volvo S 60, EČV: KS-075 DS patriaceho do BSM, ktoré strany sporu zhodne navrhovali aj

v súlade s užívacím stavom prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne. V prejednávanej veci podľa
posúdenia odvolacieho súdu sú preto naplnené uplatnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP a neboli splnené zákonné podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku podľa
ust. § 387 CSP, ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP), preto odvolací súd vecne nesprávne rozhodnutie
súdu prvej inštancie procesným postupom podľa ust. § 388 CSP zmenil a vo veci rozhodol spôsobom

uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho konania z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a v rozsahu prednesených relevantných námietok a argumentov strán odvolací
súd zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní a právnom posúdení riešeného sporu použil síce

správne hmotnoprávne normy (ustanovenia § 143, § 144, § 145 ods. 1 a 2, § 148 ods. 1, § 149 ods.
3 a § 150 Občianskeho zákonníka), ktoré ale čiastočne nesprávnym spôsobom vyložil a aj aplikoval
na zistený skutkový stav, pričom pri rozhodovaní nevzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov strán vyplynuli a na ktoré strany poukazovali v konaní a
vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a požiadavkami právnej praxe. Zo

zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil zákonu plne nezodpovedajúce závery o právach
a povinnostiach strán a taktiež nesprávny záver o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu
82.746,08 € na vyrovnanie jeho podielu z vyporiadaného majetku patriaceho do zaniknutého BSM.

14. Podľa ust. § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva

a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom
alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len
jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý
mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka.

15. Podľa ust. § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu nahradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,

a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.16. Z ust. § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predmetom BSM sú všetky hmotné veci (hnuteľné
aj nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom (zmluvou,
spracovaním, vydržaním a pod.) za trvania manželstva, okrem vecí nadobudnutých len jedným z

manželov dedením, darovaním alebo na základe reštitučných predpisov alebo vecí slúžiacich osobným
potrebám alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Z toho vyplýva, že z bezpodielového
spoluvlastníctva zákon vyníma veci, v prípade ktorých je namieste, aby so zreteľom na spôsob
ich nadobudnutia alebo účel, tvorili oddelený (samostatný) majetok manželov, a teda je ustanovená
vyvrátiteľná právna domnienka, že majetok nadobudnutý za trvania manželstva v zásade patrí do BSM.

Táto domnienka platí až do doby, kým nie je preukázaný opak. V prípade sporu potom platí, že ten
z manželov, ktorý tvrdí skutočnosti, ktoré aj v takom prípade vec z bezpodielového spoluvlastníctva
vylučujú, príp. že určitý majetok je v jeho výlučnom vlastníctve a nie v BSM, musí to preukázať a na ňom
spočíva dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností (porov. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 22Cdo 4009/2007, 22Cdo 2615/2004 z 19.9.2005).

17. Na rozdiel od vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva dohodou, pri ktorom platí zmluvná
voľnosť, v prípade vyporiadania BSM rozhodnutím súdu zákon v ust. § 150 OZ stanovuje zásady
vyporiadania, ktoré sú pre súd záväzné. Vzhľadom na charakter hypotézy právnej normy (§ 150 OZ),
pod ich záväznosťou však treba rozumieť iba povinnosť súdu v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo
dané skutočnosti, uvedené v príkladnom výpočte ust. § 150 OZ, nevzal do úvahy. Prioritnou zásadou

vyjadrenou v zákone je zásada, podľa ktorej „podiely oboch manželov sú rovnaké“. Od tejto zásady sa
súd môže odchýliť len výnimočne, najmä vtedy, ak sú dané dôvody definované v zákone. Z právnej
úpravy v ust. § 150 OZ vyplýva aj to, že toto ustanovenie obsahuje skutočnosti, pri existencii ktorých
sa súd musí odchýliť od uvedenej prioritnej zásady rovnosti podielov oboch manželov (princíp parity)
- aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a povinnosti nahradiť, čo sa zo

spoločného vynaložilo na osobný majetok jedného z manželov. Zákon obsahuje aj právnu úpravu, ktorá
dáva súdu značnú mieru úvahy, ktoré skutočnosti a do akej miery pri odchýlke od uvedenej zásady
rovnosti podielov, vo svojom rozhodnutí zohľadní. Okrem typických skutočností, ktoré súd spravidla
v rozhodnutí zohľadní a ktoré zákon v ust. § 150 OZ vymenúva iba príkladmo, ustanovenia zákona
umožňujú, aby súd pri vyporiadaní zohľadnil aj iné skutočnosti v zákone nevymenované. Právna úprava

sa nevyjadruje ani k výške (sume), ktorú má súd zohľadniť pri ustálení konečného vyporiadania. Ust.
§ 150 OZ je právnou úpravou, ktorého hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktorá
ponecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v konkrétnej veci, túto sám vymedzil. Snahou zákonodarcu
je umožniť tzv. širšie vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pod ktorým sa rozumie
vyporiadanie všetkých majetkových hodnôt vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva. Preto súd

v rámci vyporiadania BSM vyporiada nielen vzájomné záväzky manželov vyplývajúce z ich spolužitia,
ale vyporiada aj záväzky manželov vo vzťahu k tretím osobám. V rámci vyporiadania treba zdôrazniť,
že hoci sa vyporiadanie týka aj záväzkov bývalých manželov voči tretím osobám, toto vyporiadanie sa
nedotkne vzťahu manželov a tretích osôb; ide totiž o vyporiadanie vzťahov vo vnútri bezpodielového
spoluvlastníctva.

18. V právnej praxi je ustálený názor, podľa ktorého ak bola za trvania BSM získaná vec z prostriedkov
patriacich výlučne jednému z manželov (napr. z peňazí, ktoré mal už v čase pred uzavretím manželstva
alebo ktoré sám získal darovaním, predajom veci v jeho výlučnom vlastníctva a pod.), táto sa nestáva
predmetombezpodielovéhospoluvlastníctva,alejevovýlučnomvlastníctvetohozmanželov,ktojutakto

získal (napr. R 42/1972). Tak je to v bežných prípadoch kúpy veci jedným z manželov z jeho výlučných
zdrojov, resp. prostriedkov, keď ju od predávajúceho kupuje sám (vo svojom mene) pre seba a druhý z
manželov sa na takejto kúpe nijako nepodieľa. O nadobudnutí veci za výlučné prostriedky len jedného z
manželov však nemožno uvažovať v prípade, ak je vec nadobudnutá za prostriedky získané pôžičkou, aj
keď ju dojednal len ten manžel, ktorého výlučné prostriedky boli neskôr použité na jej splatenie. Bývalý

Najvyšší súd ČSR už v rozsudku z 28.11.1969 sp. zn. 8Cz 36/69, R 50/1970 zaujal právny názor, že
„ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napr. uzavrel
vlastným menom zmluvu o pôžičke, a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t.j.
ak bola za ne získaná majetková hodnota, patrí aj táto hodnota, za splnenia podmienok uvedených
v ust. § 143 OZ a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzatvorená, do bezpodielového

spoluvlastníctva. K záväzku manžela, ktorý takto zaobstaral peniaze a je povinný ich vrátiť (či už
ako plnenie zo zmluvy o pôžičke alebo ako neoprávnený majetkový prospech v prípade neplatnej
zmluvy) a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, mumá byť nahradené zo spoločného majetku druhým manželom však len vo výške zodpovedajúcej pomeru
veľkosti podielu, ktorého sa každému z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva (porovnaj R
57/1970, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2345/2003, tiež rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3Cdo 117/2012 zo dňa 13.8.2015).

19. V danom prípade súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania v súlade so zákonom posúdil
základnú otázku rozsahu hnuteľného a nehnuteľného majetku ako aj majetkových práv (hodnoty
obchodných podielov) patriacich do zaniknutého BSM strán, ktorý (rozsah) správne určil podľa stavu

v čase zániku BSM, t.j. ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva 27.6.2012, pričom správne ustálil
aj (všeobecnú) hodnotu vyporiadávaných spoločných vecí a majetkových práv, vychádzajúc pri tomto
posúdení zo zhodných tvrdení strán, prípadne zo znaleckých posudkov. Strany sporu v podaných
odvolaniach nespochybňovali správnosť zariadenia jednotlivých vecí (hnuteľných a nehnuteľných, ako
aj obchodných podielov) do BSM, namietali len pochybenia v úvahách a postupe súdu prvej inštancie
v rámci tzv. širšieho vyporiadania majetkových hodnôt vyplývajúcich zo zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva, v otázkach posúdenia tzv. vnosov z oddeleného majetku manželov a poskytnutých
pôžičiek (a ich výšky), ktoré podľa tvrdení strán boli, resp. mali byť vynaložené z ich výlučných
prostriedkov na obstaranie majetku v BSM.

20. Odvolací súd zastáva názor, že v rámci tzv. širšieho vyporiadania BSM žalovanému nesporne

bolo (je) potrebné nahradiť prostriedky investované z jeho oddeleného majetku (získané predajom 4-
izbového bytu na P. ul. v Q. v jeho výlučnom vlastníctve) na nadobudnutie spoločnej nehnuteľnosti v kat.
území Q. X., avšak tento vnos do spoločného majetku mu môže byť nahradený (len) vo výške rozdielu
kúpnej ceny 1.350.000 Sk (v prepočte 44.812 €) získanej predajom svojho bytu a všeobecnej hodnoty
členského podielu k 2-izbovému bytu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne vo výške 14.000,- €, ako ju

zistil súd prvej inštancie, ktorý žalobkyňa bezodplatne previedla na matku žalovaného A. Q.. Uvedené
skutočnosti boli v konaní preukázané čestným prehlásením D. Q. (č.l. 209 spisu), v ktorom menovaná
prehlásila, že svoj 4-izbový byt previedla v úmysle darovať ho nielen svojmu synovi - žalovanému, ale
i žalobkyni, resp. pri uzavretí darovacej zmluvy mala takú vôľu, pretože žalobkyňa na ňu bezplatne
previedlasvoj2-izbovýbytnaP.XXvQ.,resp.členskýpodielvbytovomdružstve.Vzhľadomnauvedené

vnos žalovaného vynaložený na spoločný majetok z jeho výlučných prostriedkov preto správne bolo
potrebné započítať vo výške 30.812,- € (44.812 - 14.000), a nie vo výške 44.812,- € ustálenej súdom
prvej inštancie. Pokiaľ ide o sumu 14.000,- €, aj podľa úvahy odvolacieho súdu túto hodnotu v širších
súvislostiach je potrebné považovať za tzv. vnos žalobkyne vynaložený na nadobudnutie spoločného
majetku z jej výlučného majetku, predstavujúci majetkovú hodnotu pre žalobkyňu reálne dosiahnuteľnú

v prípade realizovaného odplatného prevodu členských práv a povinností (členského podielu) v bytovom
družstve na tretiu osobu. Podľa záverov právnej praxe za tzv. vnos jedného z manželov do BSM, t.j.
(povedané slovami zákona) to, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok a má právo požadovať,
aby mu zo spoločného majetku bolo uhradené, totiž treba považovať nielen peniaze, ktorými prispel
na zaobstaranie alebo zhodnotenie spoločnej veci, ale aj hodnotu jeho majetku, ktorá bola použitá na

rovnaký účel (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2160/2004 z 21.6.2005). Odvolací
súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie považuje za správne a spravodlivé v danom prípade
vyjsť zo stavu obvyklej (trhovej) ceny členského podielu v bytovom družstve, t.j. z hodnoty, za akú
bolo možné v danom mieste a čase toto právo nadobudnúť. Suma 14.000,- € zároveň predstavuje
majetkovú hodnotu, ktorou sa žalobkyňa týmto spôsobom pričinila (zaslúžila) o nadobudnutie a udržanie

spoločného majetku. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že takéto započítanie je v rozpore
s právnou úpravou ust. § 150 OZ, ale naopak v pomeroch posudzovaného prípadu je zohľadnenie
tejto majetkovej hodnoty žalobkyne vynaloženej na spoločný majetok, v úplnom súlade so zásadami
vyporiadania BSM ustálenými právnou praxou a zároveň zodpovedajúce tiež požiadavke spravodlivého
vyporiadania všetkých majetkových hodnôt vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva. Stranám

sporu takto nimi vynaložené výlučné prostriedky pri celkovom vyporiadaní (z hodnoty majetku v BSM)
však majú byť nahradené iba vo výške zodpovedajúcej ich spoluvlastníckym podielom v rozsahu 1/2 ,
t.j. žalobkyni vo výške 7.000,- € (14.000 : 2) a žalovanému vo výške 15.406,- € (30.812 : 2).

21. So zreteľom na zásady vyporiadania BSM v zmysle ust. § 150 OZ žalovaný má právo žiadať, aby pri

vyporiadaní v jeho prospech boli zohľadnené (nahradené) rovnako aj prostriedky z pôžičky poskytnutej
mu za trvania manželstva jeho otcom J. Q. vo výške 100.000,- Kč, v prepočte podľa menového kurzu
platného ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 30.3.2022 - 100.000 : 24,450 CZK/1€ = suma 4.090,-
€ ( 1/2 spoluvlastníckemu podielu žalovaného z BSM zodpovedá suma 2.045,- €), ktoré podľa zhodnýchtvrdení strán boli vynaložené na obstaranie spoločných nehnuteľností v k.ú. Q. X.. Manželia sa totiž aj
na spoločných dlhoch musia podieľať v rovnakom pomere, v akom sa podieľajú na spoločnom majetku
(k uvedenému porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2433/99 zo dňa 17.1.2001).

Podľapotvrdeniazodňa15.6.2015(č.l.211spisu)žalovanýtútopôžičkusvojmuotcoviJ.Q.vrátil(splatil)
v celom rozsahu k 15.6.2015, teda po rozvode manželstva zo svojich výlučných prostriedkov. Nakoľko
spoločný dlh manželov z tejto pôžičky v čase vyporiadania BSM (ku dňu 30.3.2022, kedy o vyporiadaní
rozhodol odvolací súd) bol už v celom rozsahu splatený, podľa názoru odvolacieho súdu tento dlh nebolo
možné pri vyporiadaní prikázať na zaplatenie jednému z manželov, príp. obom manželom, ale sumu

100.000,- Kč je potrebné vyporiadať v zmysle ust. § 150 OZ ako vnos z jeho strany vynaložený na
spoločný majetok (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 22Cdo 1151/2007 z 23.4.2008).

22. Za celkom opodstatnené odvolací súd považuje tiež odvolacie námietky strán, že súd prvej inštancie
nesprávnym spôsobom vyporiadal osobné motorové vozidlo zn. Volvo S 60 EVČ: KS 075DS, pokiaľ pri
rozhodovaní nevzal do úvahy nimi zhodne prejavenú vôľu toto motorové vozidlo prikázať do výlučného

vlastníctva žalobkyne, ktorá ho od rozvodu manželstva doposiaľ užíva.

23. Strany sporu dôvodne namietali v podaných odvolaniach i nesprávnosti v označení vyporiadávaných
nehnuteľností, názve obchodnej spoločnosti Motoshop, s.r.o., rôznych počítacích chýb a iných zrejmých
nesprávností vo výroku i odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré pochybenia súd prvej inštancie

napravil procesným postupom podľa ust. § 224 CSP a vydaním opravných uznesení pred rozhodnutím
odvolacieho súdu.

24. Žalovaný v podanom odvolaní však celkom neopodstatnene spochybňoval správnosť skutkových
a právnych záverov súdu prvej inštancie, pokiaľ do vyporiadania súd nezahrnul ním tvrdené a

preukazované pôžičky na základe zmlúv ním uzatvorených s fyzickými osobami, ktoré podľa názoru
súdu prvej inštancie nebolo možné vyporiadať už z toho dôvodu, že nebolo preukázané (ani
tvrdené), aby tieto prostriedky boli použité na obstaranie (nadobudnutie) konkrétneho (hnuteľného
alebo nehnuteľného) majetku patriaceho do masy BSM. Právny názor a závery súdu prvej inštancie
v tejto otázke sú v plnom súlade so závermi súdnej praxe, podľa ktorých ak sú peniaze výlučne

patriace jednému manželovi vynaložené na bežnú spotrebu, nemožno za taký výnos do spoločného
hospodárenia požadovať náhradu; náhrada za prostriedky vnesené do spoločného majetku manželov
prichádza do úvahy iba v tých prípadoch, keď sú výlučné peniaze použité súčasne so spoločnými
prostriedkami manželov na obstaranie určitej veci, a to za predpokladu, že taká vec ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov existuje, resp. nebola spotrebovaná či nestratila hodnotu

(porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1030/2008).

25. Podľa posúdenia odvolacieho súdu v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo hodnoverne a bez
akýchkoľvek pochybností preukázané ani tvrdenie žalovaného o darovaní finančných prostriedkov v
sume 300.000,- Kč jeho otcom J. Q. (popri poskytnutej pôžičke v rovnakej výške 300.000,- Kč, z ktorej

pri vyporiadaní bola zohľadnená suma 100.000,- Kč, vrátená z výlučných prostriedkov žalovaného po
rozvode manželstva) a odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný vzhľadom na rozporné tvrdenia strán
neuniesol v spore dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že darované prostriedky boli použité
na obstaranie konkrétnej (hnuteľnej alebo nehnuteľnej) veci nadobudnutej do spoločného majetku.

26. Spoločné nehnuteľnosti a chatu evidované na LV č. XXX a XXXX v k.ú. Q. X. obec Q. P., súd
prvej inštancie v súlade so zákonom (§ 150 OZ) a na podklade správnej právnej úvahy prikázal do
výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorej svedčí hľadisko ich účelného využitia na bývanie a zohľadniac
zároveň, že žalovaný sa z nehnuteľnosti odsťahoval a svoju bytovú potrebu má trvalým spôsobom
zabezpečenúvrodinnomdomevP.,ktoréhojevlastníkom.Navecnejsprávnostiúvahysúduničnemenia

ani skutočnosti, na ktoré žalovaný poukazoval v odvolacom konaní, pokiaľ uviedol, že žalobkyňa
v súčasnosti býva u svojho priateľa a ich spoločný syn T., nar. 10.1.2004, ktorý s ňou býval (v
súčasnosti už plnoletý, pozn. odvolacieho súdu) sa nasťahoval k nemu a rozhodnutím Okresného súdu
Košice - okolie zo dňa 6.7.2020 bol zverený do jeho opatery a starostlivosti. Žalovaný totiž týmito
tvrdeniami v odvolacom konaní nespochybnil skutkové zistenie súdu, že žalobkyňa nemá svoje bývanie

trvale zabezpečené iným spôsobom, než vo vyporiadávanej nehnuteľnosti patriacej do zaniknutého
BSM. Pokiaľ argumentoval tým, že o získanie a nadobudnutie nehnuteľností sa pričinil najmä on a
svojou výrazne lepšou solventnosťou na vyplatenie podielu žalobkyne, ďalej že žalobkyňa plánuje dom
predať, tieto tvrdenia v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal. V kontexte uvedených námietokžalovaného odvolací súd opakovane poukazuje na to, že na nadobudnutí spoločných nehnuteľností sa
podieľala (prispela) hodnotou svojho oddeleného majetku (bod 19. odôvodnenia) rovnako i žalobkyňa,
teda nielen žalovaný, preto je dôvodné pri vyporiadaní nehnuteľností zohľadniť i túto okolnosť a súd prvej

inštancie nepochybil vo svojej úvahe, pokiaľ spoločné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne s uložením jej peňažnej povinnosti na vyrovnanie podielu žalovaného.

27. Odvolací súd za správny považuje i postup súdu prvej inštancie, pokiaľ do vyporiadania nezahrnul
obchodný podiel v spoločnosti AVK MOTO, s.r.o., keďže vzhľadom na jeho nulovú majetkovú hodnotu

zistenú znaleckým dokazovaním, jeho vyporiadanie by nemalo žiadny vplyv na konečné vyrovnanie.
Obchodný podiel je majetkovým právom oceniteľným v peniazoch, ktoré sa zo zákona stáva súčasťou
BSM v prípade, ak ho jeden z manželov nadobudol za trvania manželstva ako spoločník v spoločnosti
z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Hodnota obchodného podielu
patriaceho do BSM sa preto pri vyporiadaní započítava do hodnoty spoločného majetku a druhému
z manželov prislúcha nárok na vyplatenie zodpovedajúcej protihodnoty (k uvedenému pozri napr.

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 168/2005, R 27/2007).

28. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd procesným postupom podľa ust. § 388 CSP zmenil
vecne nesprávny rozsudok súdu prvej inštancie a vyporiadal jednotlivé hnuteľné veci, nehnuteľné veci a
majetkové práva patriace do zaniknutého BSM spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku

a výplatnú povinnosť žalobkyne voči žalovanému určil vo výške 75.811,- €, ktorú je povinná žalovanému
zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzajúc z celkovej hodnoty spoločne nadobudnutých
hnuteľných, nehnuteľných vecí a obchodného podielu v súhrnnej výške 162.820,- € a pri zásade rovnosti
podielov strán, predstavuje podiel žalobkyne i žalovaného sumu 81.410,- €. Do výlučného vlastníctva
žalobkyne boli prikázané veci v hodnote 149.520,- € a žalovanému boli prikázané veci a majetkové

práva v hodnote 13.300,- €, preto na vyrovnanie podielov z BSM (keďže podiely oboch manželov na
majetku nadobudnutého do BSM sú rovnaké) by bola žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému sumu
68.110,- € (81.410 - 13.300). Pri rešpektovaní zásad v zmysle tzv. širšieho vyporiadania navrhovaného
stranami sporu, zo spoločného majetku patrí žalovanému náhrada vnosov do spoločného majetku vo
výške zodpovedajúcej veľkosti jeho podielu, ktorého sa stranám (i žalobkyni) dostáva z BSM, t.j. v sume

17.451,- € (15.406 + 2.045) a žalobkyni patrí náhrada vnosu z jej oddeleného majetku vo výške 7.000,-
€. Zároveň žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni polovicu zo sumy 5.500,- € (t.j. 2.750,- €) získanej
predajom spoločného motorového vozidla zn. Toyota Yaris, s ktorým po rozvode manželstva nakladal
v rozpore s ust. § 145 ods. 1 OZ (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cz 51/1980,
Zborník IV, s. 496). So zreteľom na uvedené, konečnú výplatnú povinnosť žalobkyne na vyrovnanie

hodnoty podielu žalovaného z BSM odvolací súd určil v sume 75.811,- € (68.110 +17.451 - 7.000 -
2.750), ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

29. Odvolací súd rozhodol zároveň o poplatkovej povinnosti strán. Vychádzajúc z hodnoty
vyporiadavanej masy BSM a ostatných vyporiadavaných hodnôt v sume 162.820,- € (146.000 + 3.520

+ 13.300), podľa položky č. 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,
je súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva 3 % z tejto hodnoty, t.j. 4.884,50
€. Na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie BSM odvolací súd zaviazal každú zo sporových
strán rovným dielom vo výške 2.442,25 € a uložil žalobkyni a žalovanému povinnosť zaplatiť súdny

poplatok spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Košice - okolie v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

30. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku, rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 2
CSP o trovách celého konania.

31. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

32. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že i z hľadiska rozhodovania o trovách konania predstavuje
spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov konanie svojho druhu, výnimočnosťktorého oproti iným sporovým konaniam je daná jednak neviazanosťou súdu návrhmi strán ohľadne
spôsobu ich majetkového vyporiadania, keďže spôsob vyrovnania vzťahu spoluvlastníkov z ich
zaniknutého BSM, vyplýva z právneho predpisu (§ 216 ods. 2 CSP) a spočíva tiež v tom, že

rozhodnutie, ktorým súd vyporiadáva zaniknuté BSM obvykle (pokiaľ nie sú dané skutočnosti
zakladajúcedisproporciupodielov)vychádzazrovnostipodielovobochmanželovnaspoločnommajetku
(§ 150 veta prvá OZ). Je potrebné mať na zreteli tiež skutočnosť, že uplatnenie vyporiadania BSM na
súde jedným zo spoluvlastníkov je najčastejšie dôsledkom odlišných predstáv o usporiadaní spoločných
majetkových hodnôt a práv oboch spoluvlastníkov, pričom vyporiadanie súdom je preto nevyhnutne v

záujme oboch strán, a teda nielen v záujme tej z nich, ktorá podala žalobu na súde. Za tohto stavu
nemožno vyvodzovať procesný úspech strany len zo skutočnosti, že strana podala žalobu na súde a súd
najejzákladebezpodielovéspoluvlastníctvomanželovvyporiadal.Ivdanomprípadesúdprivyporiadaní
BSM strán vyšiel z rovnosti ich podielov na spoločnom majetku. Za tohto stavu odvolací súd nemohol
o trovách konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodnúť podľa ich procesného úspechu, pričom
v širších súvislostiach nevzhliadol takú skutočnosť, ktorá by konečné znášanie vlastných trov každou

zo strán, činila nespravodlivým. Preto odvolací súd rozhodol o trovách celého konania tak, že v súlade
s ust. § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna z nich nemá právo na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie a trov odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 2 : 1 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku
1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie

len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).