Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 1, 2021

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5Csp/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120234034
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2021:6120234034.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, právne zast.
Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovanej: O.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G. XS, XXX XX L., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav
Janči, s.r.o., IČO: 36862304, Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, v spore o zaplatenie 3.000,- eur

s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,-eur, ako aj náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,-eur, to všetko do 30-tich dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku spolu s
úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 3.000,-eur od 18.12.2018 do zaplatenia.

II. Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu, ktoré mu
j e žalovaná p o v i n n á zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením vydaným súdnym

úradníkom, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 05.02.2020 si žalobca uplatnil voči
žalovanej právo na zaplatenie sumy 3.000 eur s prísl., titulom neuhradeného úveru, ktorý bol poskytnutý
právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. (postupca) obchodnej spoločnosti OLLOX,
s. r. o., IČO: 48 074 772 (ďalej len „dlžník"), a to na základe Zmluvy o úvere č. 5078034318 zo dňa
06.10.2015 Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru (ďalej len „úver") vo výške 8.500,-

EUR v sume, mene a za podmienok dohodnutých v Zmluve. Platne uzatvorenou Zmluvou sa dlžník
zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach vo výške vo
výške 142,- EUR mesačne vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, a zároveň platiť úroky, poplatky
dohodnuté v Zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať podmienky dohodnuté
v Zmluve, vo Všeobecných obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej len „VOP") a
Produktových obchodných podmienkach pre úvery, bankové záruky a akreditívy Slovenskej sporiteľne,
a.s. (ďalej len „POP"). Dlžník v zmysle čl. III. bodu 1. Zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami

Zmluvy, ktorými sú VOP, POP, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový
produkt v zmysle Zmluvy poskytuje, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať, čo zároveň potvrdil
svojim podpisom na predmetnej Zmluve. Aj pristupujúci dlžník podpisom na Zmluve vyhlásil, že pred
uzatvorením Dohody o pristúpení k záväzku sa oboznámil s textom Zmluvy. Dňa 06.10.2015 uzatvoril
postupca so žalovaným Dohodu o pristúpení k záväzku, prostredníctvom ktorej postupca v súlade s
ust. § 533 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník") umožnil

žalovanému pristúpenie k záväzku dlžníka. V zmysle uzatvorenej Dohody o pristúpení k záväzku vznikla
povinnosť žalovanému ako pristupujúcemu dlžníkovi splatiť pohľadávku banky, ktorá vznikla na základe
Zmluvy a plniť ďalšie podmienky vyplývajúce zo Zmluvy. Žalovaný ako pristupujúci dlžník sa preto stalďalším dlžníkom zo Zmluvy a zaviazal sa splatiť postupcovi pohľadávku a plniť ďalšie záväzky podľa
Zmluvy spoločne a nerozdielne s dlžníkom. Pristupujúci dlžník - žalovaný v zmysle čl. III. bodu 1. Dohody
o pristúpení k záväzku zároveň vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami Dohody o pristúpení k záväzku,

ktorými sú VOP a POP, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt
v zmysle Zmluvy poskytuje, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať, čo zároveň potvrdil svojim
podpisom na predmetnej Dohode o pristúpení k záväzku.
Postupca vyzýval dlžníka a žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok úveru:
- výzvou zo dňa 17.08.2017, kde ku dňu 31.07.2017 evidoval postupca omeškané splátky úveru vo

výške 616,20 EUR, a zároveň bol dlžník upozornený, aby zrealizoval úhradu dlžnej sumy v stanovenej
lehote 15 dní.
- výzvami zo dňa 10.07.2018, v ktorých ku dňu 10.07.2018 evidoval postupca omeškané splátky úveru
vo výške 2.671,94 EUR,
pričom dlžník so žalovaným boli upozornení, že v prípade ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy v stanovenej
lehote 15 dní, postupca je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.

Dlžník a žalovaný porušili svoje zmluvné povinnosti v zmysle článku bod 10.1. písm. a) Produktových
obchodných podmienkach pre úvery, bankové záruky a akreditívy Slovenskej sporiteľne, a.s., v dôsledku
čoho postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
04.09.2018, pričom ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala pohľadávka žalovaného
sumu vo výške 6.609,90 EUR. Výzvou zo dňa 12.09.2018 postupca opätovne vyzval dlžníka a

žalovaného k úhrade pohľadávky, ktorá ku dňu 12.09.2018 predstavovala sumu vo výške 6.609,90
EUR. Vo výzve postupca zároveň upozornil dlžníka a žalovaného, že ak nedôjde k dobrovoľnej úhrade
pohľadávky, postupca je oprávnený postúpiť pohľadávku tretej osobe.
Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila predmetnú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok č.
1062/2018/CE zo dňa 17.1.2018 na žalobcu. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej

pohľadávky predstavovala sumu 6.698,11 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5.831,84 EUR,
riadnych úrokov vo výške 553,85 EUR, úrokov z omeškania vo výške 189,42 EUR a poplatkov vo výške
123,- EUR, a to v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný odo dňa postúpenia

pohľadávky k dnešnému dňu neuhradil dlžnú sumu ani len čiastočne. Žalobca si na základe uvedeného
v zmysle svojho dispozičného oprávnenia uplatňuje od žalovaného iba istinu vo výške 3.000 €, ktorá
predstavuje časť istiny z postúpenej pohľadávky. Žalobca si zvyšnú sumu z postúpenej pohľadávky v
tomto konaní neuplatňuje. Je nesporné, že medzi postupcom a dlžníkom vznikol obchodný záväzkový
podľa ust. § 497 až § 507 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník"),

na základe ktorého postupca poskytol v prospech dlžníka finančné prostriedky v dohodnutej výške a
dlžník sa zaviazal splatiť poskytnuté finančné prostriedky v dohodnutom čase a dodržiavať dohodnuté
podmienky. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla povinnosť postupcu poskytnúť finančné prostriedky v
dohodnutej výške, čo aj urobil a dlžníkovi plniť ustanovenia Zmluvy, čo však neurobil. Žalovaný sa v
súlade s ust. § 533 Občianskeho zákonníka dohodol s postupcom, že splní za dlžníka jeho peňažný

záväzok, čím sa stal ďalším dlžníkom popri dlžníkovi a zodpovedá s ním spoločne a nerozdielne.
Podľa čl. I. bodu 1. Základných podmienok Zmluvy si zmluvné strany pre prípad omeškania s plnením
pohľadávky dohodli úrok z omeškania vo výške 10 % p. a. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka:
„Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku

paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky
nariadením." Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z.: „Výška paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez
ohľadunadĺžkuomeškania.Žalobcasivtomtokonaníuplatňujeodžalovanej zákonnýúrokzomeškania
počnúc dňom 18.12.2018, t.j. dňom nasledujúcim po

postúpení pohľadávky.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní 12Up/267/2020 vydal dňa 2.9.2020 platobný
rozkaz, voči ktorému podala žalovaná odpor s odôvodnením vo veci samej (č.l.83 - 85 spisu), pričom
v dôsledku návrhu žalobu na pokračovanie v konaní na súde miestne príslušnom na prejednanie veci,

došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu a predmetná vec bola postúpená dňa 21.12.2020
Okresnému súdu Ružomberok.3. Žalovaná v podanom odpore (č.l.83-85 spisu) neuznala nárok uplatnený žalobu ani z časti,
poprela skutkovú relevanciu každého tvrdenia žalobcu. Poukázala na skutočnosť, že zmluva o
úvere č.5078034318 z 06.10.2015 ako aj dohoda o pristúpení k záväzku z 06.10.2015, vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru z 05.09.2018 a zmluva o postúpení pohľadávok č.1062/2018/CE z
17.12.2018 sú absolútne neplatné právne úkony, nakoľko žiaden z týchto právnych úkonov nebol
podpísaný štatutárnym zástupcom Slovenskej sporiteľne a.s. ani žalobcom. Zároveň poukázala na
výpis z obchodného registra Slovenskej sporiteľne a.s. ohľadne konania menom spoločnosti. žiaden z
členov predstavenstva Slovenskej sporiteľne a.s. nepodpísal ani jeden z vyššie uvádzaných právnych

úkonov. Uvedené právne úkony majú predpísanú písomnoprávnu formu, v dôsledku jej nedodržania
a nepodpísania ich obsahu príslušným štatutárnym orgánom žalobcu a jeho údajného právneho
predchodcu sú neplatné od začiatku. Pokiaľ ide o osobu žalovanej, táto má postavenie spotrebiteľa,
keď v čase podpisovania daných dokumentov nebola podnikateľom a takéto postavenie nemá ani
dnes. Vo vzťahu k dohode o pristúpení k záväzku z 06.10.2015 je potrebné poukázať na to, že
táto má zakladať vznik právneho vzťahu v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka, čo tiež potvrdzuje

uvedený záver o postavení žalovanej ako spotrebiteľa. Samotná dohoda o pristúpení k záväzku mala
byť podpísaná v čase, keď ešte neexistoval žiaden záväzok z úverovej zmluvy, čo už samo o sebe
spôsobuje jej neplatnosť, nakoľko nemožno pristúpiť k neexistujúcemu dlhu. Predmetná dohoda o
pristúpení k záväzku je teda neurčitá, neplatná. V čl. I. tejto zmluvy sa síce konštatuje uzatvorenie
úverovej zmluvy, avšak používa sa termín úver, v zátvorke za sumou 8.500,- eur už nie je uvedená

žiadna konkrétna pohľadávka ku ktorej má žalovaná pristúpiť. V písmene A sa nepoužíva pojem „úver"
ako v čl. I., ale nový pojem „úverová pohľadávka", ktorý nie je v celom texte dohody o pristúpení k
záväzku vysvetlený a ani definovaný. V čl. II. ods. 2 sa už nehovorí o „úverovej pohľadávke" ale o
„pohľadávkebanky",pričomanitentopojemniejevzmluvevysvetlený.Anijednaztýchtopohľadávok,ku
ktorým sa má pristúpiť, nie je v zmluve špecifikovaná jej číslom, nie je uvedený spôsobom jej splácania,

lehota splatnosti, či jednotlivých splátok, ani výška jednotlivých splátok, nie je označené príslušenstvo.
Žalovaná poprela, že by bola oboznámená so všeobecnými obchodnými podmienkami a produktovými
obchodnými podmienkami pre úvery, bankové záruky a akreditívy Slovenskej sporiteľne. Vzhľadom k
tomu, že údajný právny predchodca žalobcu žalovanej nepoukázal žiadne finančné prostriedky a ani z
podanej žaloby nevyplýva, kedy presne a či vôbec mal byť dlžníkovi poskytnutý úver v sume 8.500,- eur,

žalovaná z dôvodu právnej istoty popiera poskytnutie úveru dlžníkovi v sume 8.500,- eur. Ďalej namietla
postup Slovenskej sporiteľne pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a postúpení daných pohľadávok
žalobcovi, čo nekorešponduje so zákonom a to ani s obsahom § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
ani s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V dohode o pristúpení k záväzku nebolo dohodnuté
právo banky žiadať o predčasnú splatnosť úveru. Pokiaľ ide o výzvu z 10.07.2018, z tejto nie je zrejmé,

ktoré splátky považuje banka za omeškané, hovorí len o pohľadávke v sume 2.671,94 eur. Tento
právny úkon je teda z pohľadu ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonník neurčitý a teda neplatný. V sume 2.671,94 eur je zjavne zahrnutá aj splátka v sume 142,- eur
splatná 20.06.2018, teda ak touto výzvou banka vyzývala na uhradenie tejto splátky, bola oprávnená
z dôvodu jej neuhradenia vyhlásiť predčasnú splatnosť najskôr po 3 mesiacoch od jej splatnosti, teda

najskôr 20.09.2018. Banka však predčasnú splatnosť pohľadávky vyhlásila podľa podkladov žalobcu už
04.09.2018, čo je v rozpore s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami. V tomto smere poukázala
na rozsudok Krajského súdu v Žiline 10Co/84/2018. Banka vo výzve z 05.09.2018 určila lehotu na
zaplatenie spoplatneného dlhu na 15 dní od doručenia výzvy žalovanej, ktorá jej mala byť doručená
14.09.2018, teda predčasne spoplatnený dlh sa mal podľa výzvy banky stať splatným 29.09.2018, a teda

k omeškaniu s jeho uhradením mohlo dôjsť najskôr 30.09.2018. Banka mala právo takúto pohľadávku
postúpiť až po uplynutí 90 dní, teda až dňa 30.12.2018. Samotná zmluva o postúpení pohľadávok však
bola podpísaná už dňa 17.12.2018. Súčasne žalovaná namietla a poprela uplatnený úrok z omeškania
vo výške 10% ročne od 18.01.2018 ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur,
keď žalovaná má postavenie spotrebiteľa. Neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok je daná aj tým,

že z jej obsahu nevyplýva postúpenie pohľadávky voči žalovanej. Z textu tejto zmluvy nie je zrejmé,
aká pohľadávka, respektíve aké pohľadávky a v akej výške sa na postupníka postupujú, čo svedčí o
neplatnosti tejto zmluvy z dôvodu jej neurčitosti. Formálno-právne je podaná žaloba nesprávna aj v tom,
ak by bola daná pasívna legitimácia žalovanej na konanie v danej veci, potom by nebolo namieste vydať
vo veci rozhodnutie s navrhovaným petitom z dôvodu tvrdenej pasívnej solidarity žalovanej a dlžníka.

4. Žalobcavosvojomvyjadreníkpodanémuodporu(č.l.99-102spisu)zotrvalnaargumentáciiuvádzanej
v podanej žalobe, keď je nesporné, že medzi pôvodným veriteľom a právnickou osobou tým vznikol
obchodný záväzkový vzťah podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, na základe ktorého pôvodnýveriteľ poskytol finančné prostriedky v dohodnutej výške klientovi a klient sa zaviazal splatiť poskytnutý
úver v dohodnutom čase a dodržiavať dohodnuté podmienky. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla
povinnosť pôvodnému veriteľovi poskytnúť úver v dohodnutej výške, čo aj urobil a klientovi vznikla

povinnosť plniť ustanovenia zmluvy.
Dňa 06.10.2015 žalovaný pristúpil k dlhu a uznal ho čo do dôvodu a výšky, záväzok voči veriteľovi.
Pristúpenie k záväzku nemá na existenciu zabezpečovacích prostriedkov pohľadávky žiaden vplyv,
pretože ním sa nemení právny vzťah medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom. Ak pristupujúci dlžník
splnil dlh za pôvodného dlžníka, so zánikom hlavného záväzku zanikne aj jeho zabezpečenie. Žalobca

nestotožňuje s vyjadrením žalovaného, v zmysle ktorého žalovaný vstúpil do právneho vzťahu ako
spotrebiteľ. V súvislosti s uzavretou Dohodou nemožno hovoriť ako o spotrebiteľskej zmluve, nakoľko
pôvodný veriteľ na základe tejto Dohody neposkytoval žalovanému žiadne výrobky a ani žiadne služby
pre osobnú potrebu alebo potrebu príslušníkov jeho domácnosti. Z uvedeného dôvodu sa na Dohodu
nevzťahujú ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Rovnaký právny
názor vyslovil aj Súdny dvor Európskej únie vo veci C 45/96 (Bayerische Hypotheken und Wechselbank

proti Edgar Dietzinger), v ktorej uviedol, že za spotrebiteľa rozhodne nemožno považovať osobu, ktorej
nie sú určené služby. Medzi pôvodným veriteľom a právnickou osobou vznikol záväzok už pri uzatvorení
Zmluvy. Žalovaný ako fyzická osoba v súlade s ust. § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k tomuto
záväzku na základe čoho sa stal dlžníkom. S poukazom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach,
sp. zn.: 2Cob/44/2016 zo dňa 30.09.2016 : „v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa sa spotrebiteľom

rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre
potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Žalovaný v 2. rade písomne pristúpil k záväzku žalovaného v
1. rade ako fyzická osoba, ale nie ako spotrebiteľ, pretože mu neboli určené žiadne služby, pristúpil do
existujúceho právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Pristúpením žalovaného v 2. rade
k záväzku nedošlo k zmene právneho vzťahu medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom (žalovaným v 1.

rade) a jeho pristúpenie k záväzku nemá vplyv na zabezpečovacie prostriedky pohľadávky, nejedná sa o
nový právny vzťah, ale pristúpenie k existujúcemu právnemu vzťahu. Súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, keď konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade ide o spotrebiteľský vzťah
a uzatvorenú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade vyhodnotil podľa právnych predpisov
upravujúcich práva spotrebiteľ."

Pokiaľ ide o splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, žalobca poukázal na
skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, žalovaný bol v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na
úhradu omeškaných splátok a to:

1/ výzvou zo dňa 10.07.2018
2/ výzvou označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti" zo dňa 05.09.2018, ku ktorej
žalobca pripojil kópiu doručenky, ktorá preukazovala doručenie tejto výzvy žalovanému.
Žalovaný bol teda v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda

bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB.
V súvislosti s Oznámením o postúpení pohľadávky žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní
predložil oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom,
preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, pričom relevantné oznámenie postupcu
žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu)

na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho,
aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v
takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne
neexistencie ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 210/2001, uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp.
zn. 1Co/387/2015 zo dňa 04.05.2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.11.2015, sp. zn.

8Co/564/2015, uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 9Co/133/2013).
Súhlas žalovaného s postúpením a ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách . Podľa ustanovenia § 89
ods. 1 zákona o bankách Banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových činností na
území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe
v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má právo na uzavretie zmluvy o obchode

v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od banky a pobočky zahraničnej banky, na
predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na uskutočňovanie inej komunikácie s
bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto nie je dotknutá možnosť súbežného
používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak sa na tom banka alebo pobočkazahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci
jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Banka alebo pobočka zahraničnej
banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od

zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak
z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto zmluva musí mať formu
a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej
banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu
najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.

Podľa bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bež ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj
bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie,
voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne
s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky.

Nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a
klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom
ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov,
zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných
obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvnú strany dohodli

možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej
výzvy. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. S
uvedeným záverom a stotožnil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 11Co/11/2015, zo dňa
25.08.2016, v rozhodnutí sp. zn. 9Co/145/2015 zo dňa 05.10.2016, v rozhodnutí sp. zn. 11Co/206/2015
zo dňa 05.10.2016.

Zároveň žalobca nemôže súhlasiť ani s tým, že by predmetné ustanovenie spôsobovalo nevyvážené
postavenie zmluvných strán, nakoľko predmetné ustanovenie je v súlade s ustanovením § 524 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Zákon o bankách umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy
odchylne od predmetného zákona, pričom predmetné ustanovenie obchodných podmienok je v súlade
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a ust. § 53 ods. 9 OZ
Mimoriadna splatnosť úveru bola postupcom vyhlásená podaním zo dňa 05.09.2018, pričom postup,
ktorý postupca pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru zvolil, je plne v súlade s odbornou
literatúrou, v ktorej možno nájsť odpoveď ohľadom výkladu ust. § 53 ods. 9 OZ, v spojení s ust. § 565
OZ. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa

má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva."
Podľa Občianske právo s vysvetlivkami, 1. až 4. zväzok. Bratislava: Iura Edition spol s.r.o., PLANK K.
a kol. 2009., 1900 s. ISBN 80-88715-07-5: „V odseku 9 sa spresňujú podmienky splácania záväzkov

zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z
§ 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto
právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z celého kontextu

ustanovenia však možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil
spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej
pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Pre úplnosť treba dodať, že 15-dňová lehota
však môže najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo
splátok, teda nasledujúci deň po dni, ktorý bol v splátkovom plnení dohodnutý ako deň splatnosti splátky.

Zákonodarca sa však v tejto súvislosti dostatočne nevysporiadal s kogentnou úpravou zakotvenou v
poslednej vete § 565, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
môže veriteľ (dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky. Vzhľadom na uvedené
sa v § 53 ods. 9 malo ustanoviť, že posledná veta v § 565 sa na tieto prípady nevzťahuje, ako aj to,
dokedy teda dodávateľ môže toto právo uplatniť. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565

pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky uvedené v § 53
ods. 9. Postupca v posudzovanom prípade využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa
05.09.2018 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje. Zároveň žalovaného týmto podaním vyzvalv lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t.j. k zosplatneniu úveru prišlo márnym uplynutím
lehoty na zaplatenie v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ. Postupca toto svoje právo využil v súlade s ust. §
53 ods. 9 OZ pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu 3 mesiacov. Na

základe uvedeného má žalobca za to, že v konaní bolo preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany
postupcu, v dôsledku ktorého sa všetky splátky úveru splatné do budúcna stali splatnými. Žalobca pre
úplnosť záverov poukázal aj na to, že postupca žalovaného pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti
opakovane vyzýval k úhrade omeškaných splátok úveru, pričom v týchto výzvach nad rámec svojich
zákonných povinností upozorňoval žalovaného aj na možnosť uplatnenia práva vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru. Ako však vyplýva z vyššie uvedeného, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo právne
účinnébezohľadunavykonanietýchtovýzievpostupcom,nakoľkopostupcavpodanízodňa05.09.2018
dodržal všetky zákonné náležitosti, ktoré mu ust. § 53 ods. 9 OZ ukladá.
K námietke premlčania nároku:
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka
žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak

predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103
Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa
veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie
celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu,
avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade

toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci
dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého
dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká
a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. Neuplatnenie práva podľa
ust. § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto

práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo platobnou históriou preukázané, že žalovaný bol v čase
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (05.09.2018) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace (od 20.06.2018). Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou
najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom
prípade vyhlásená pre nezaplatenie prvej nezaplatenej splatnej splátky. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. § 565 Občianskeho
zákonníkasplatnosťouďalšejsplátkyúveru.Zároveňjepotrebnéuviesť,žeakbyžalobcaprenesplnenie
tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Taktiež
by bol takýto postup žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko by odňal žalovanému možnosť

prípadného douhradenia omeškanej splátky. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 05.09.2018 - toto svoje právo uplatnil v súlade
s ust. § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.08.2018 a zároveň toto
svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s
platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ust. §

565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.08.2018. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné
po 20.08.2018 tak začala v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky,
pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od
splátky splatnej dňa 20.08.2018) a uplynula by najskôr dňa 20.08.2021. Keďže žaloba bola na súde

podaná dňa 05.02.2020, žalobca má za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej
doby. Rovnaký právny záver vyplýva i z ustálenej rozhodovacej praxe súdov (uznesenie Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 15CoCsp/13/2020 z 25.05.2020, Uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn.
7Co/141/2017 z 28.03.2018, Uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5Co/114/2017 z 28.04.2017 ,
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 11Co/13/2018 z 26.09.2018).

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.03.2021 (č.l.124 a nasled. spisu) zotrvala na
argumentácii uvádzanej v podanom odpore s tým, že v prejednávanej veci má postavenie spotrebiteľa
poukazujúc na legálnu definíciu pojmu spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pri
podpisovaní dohody o pristúpení k záväzku z 06.10.2015 konala ako fyzická osoba nepodnikateľ, v

tom čase a ani teraz nedisponuje živnostenským a ani iným oprávnením na výkon podnikateľskej
činnosti. Samotná dohoda o pristúpení k záväzku je pre jej neurčitosť a protiprávnosť neplatná, mala
byť podpísaná v čase, keď ešte neexistoval žiaden záväzok z úverovej zmluvy, čo samo o sebe
spôsobuje jej neplatnosť, nakoľko nemožno pristúpiť k neexistujúcemu dlhu. Právna argumentáciažalobcu popierajúca právo žalovanej namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nemôže
obstáť. Žalovaná zotrváva v názore, že postup Slovenskej sporiteľne a.s. pri vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru a postúpení pohľadávok žalobcovi nekorešponduje so zákonom, ani s obsahom §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V dohode o
pristúpení k záväzku nebolo dohodnuté právo banky žiadať o predčasnú splatnosť úveru. z pohľadu
ustanovenia§565Občianskehozákonníkaa§53ods.9občianskehozákonníkajeuvedenýprávnyúkon
banky neurčitý a neplatný (výzva z 10.07.2018), pričom touto výzvou banka vyzývala aj na uhradenie
splátky 142,- eur splatnej 20.06.2018, v takom prípade bola oprávnená z dôvodu jej neuhradenia

vyhlásiť predčasnú splatnosť najskôr po 3 mesiacoch od jej splatnosti, teda najskôr 20.09.2018. Banka
však predčasnú splatnosť pohľadávky vyhlásila podľa podkladov žalobcu už 04.09.2018, respektíve
ako udáva žalobca v poslednom podaní dňa 05.09.2018, čo je zjavne v rozpore s vyššie uvádzanými
zákonnými ustanoveniami. V tomto smere poukázala žalovaná na obsah rozsudku Krajského súdu v
Žiline 10Co/84/2018. Žalobca nie je subjektom aktívne vecne legitimovaným v prebiehajúcom spore.
Banka vo výzve z 05.09.2018 určila lehotu k zaplateniu spoplatneného dlhu na 15 dní od doručenia

výzvy žalovanej, ktorá jej mala byť doručená 14.09.2018, predčasne spoplatnený dlh sa mal teda stať
splatným 29.09.2018 a k omeškaniu mohlo dôjsť najskôr dňa 30.09.2018.

6. K vyjadreniu žalovanej zo dňa 29.03.2021 žalovaný uviedol, že dňa 06.10.2015 uzatvorila Slovenská
sporiteľňa, a.s. (ďalej ako „postupca") s klientom OLLOX, s.r.o. (ďalej ako „dlžník") Zmluvu o úvere

(ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej poskytol postupca dlžníkovi úver vo výške 8.500,- €. Dohodou
o pristúpení k záväzku zo dňa 06.10.2015 pristúpila žalovaná k záväzku dlžníka a vyhlásila, že v
prospech banky splní popri Dlžníkovi pohľadávku banky. Podľa ustanovenia § 533 zákona 40/1964 Z.
z. Občiansky zákonník Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho
peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne

a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. V zmysle čl. I. Zmluvy bola dohodnutá
premenná úroková sadzba: Referenčná sadzba . V zmysle čl. I ods. 1 Zmluvy sa dlžník zaviazal v
prípade omeškania uhradiť Zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 25,- € za každý prípad omeškania.
Dňa 17.12.2018 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku zo Zmluvy v celkovej výške 6698,11 €, ktorá
pozostávala z istiny vo výške 5831,84 €, z riadneho úroku vo výške 553,85 €, z úroku z omeškania

zmluvného vo výške 189,42 € a z poplatkov vo výške 123,- € v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení
pohľadávok.
Istina vo výške 5831,84 €
• dlžník dňa 06.10.2015 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 8.500,- €
• dlžník z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 3366,30 €,

• z úhrad dlžníka bola na istinu započítaná suma vo výške 2668,16 €, na riadny úrok
suma vo výške 599,22 €, na úrok z omeškania suma vo výške 0,92 € a na poplatky suma
vo výške 98,- €
• postúpená istina tak predstavuje poskytnutý úver mínus úhrady dlžníka započítané
na istinu (8500,- € - 2668,16 € = 5831,84 €)

Žalobca si v rámci svojho dispozičného oprávnenia uplatňuje len časť postúpenej
istiny vo výške 3000,- €.
Žalovaná v podaní namieta, že Dohoda o pristúpení záväzku zo dňa 06.10.2015 (ďalej len „Dohoda")
je neplatná pre jej neurčitosť a protiprávnosť, a že bola uzatvorená v čase keď neexistoval žiadny
záväzok z úverovej zmluvy. Z jej obsahu údajne nie je zrejmé, k akému konkrétnemu záväzku mala

žalovaná pristúpiť. Žalobca s týmto tvrdením žalovanej nesúhlasí, nakoľko v článkoch I. a II. Dohody
je jednoznačne určené k akému záväzku žalovaná pristupuje, kedy tento záväzok vznikol a čo je jeho
obsahom.Žalovanávosvojompodaníďalejuvádza,ženebolaoboznámenásobchodnýmipodmienkami
ani úverovou zmluvnou, k čomu žalobca uvádza, že v článku III. Dohody žalovaná ako pristupujúci dlžník
vyhlasuje, že sa oboznámila s Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s.,

Produktovými obchodnými podmienkami pre úvery, bankové záruky a akreditívy Slovenskej sporiteľne,
a.s., Sadzobníkom a podmienkami určenými Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dohodu o pristúpení k záväzku žalovaná vlastnoručne
podpísala, čím jednoznačne prejavila vôľu pristúpiť k záväzku a v zmysle čl. II ods. 4 potvrdila, že sa
oboznámila s obsahom všetkých práv a všetkých povinností, ktoré vyplývajú z úverovej zmluvy. Nad

rámec uvedeného žalovaná vlastnoručným podpisom potvrdila svoje vyhlásenie „Pristupujúci dlžník O.
V., rodné číslo XXXXXXXXXX, občiansky preukaz EP XXXXXX, trvalý pobyt XX, XXX XX K. Y. podpisom
vyhlasuje, že pred uzatvorením Dohody o pristúpení sa oboznámil s textom Úverovej zmluvy. Zároveňvyhlasuje, že je dostatočne informovaný o ekonomickej situácii Dlžníka a o dôsledkoch uzatvorenia
Dohody o pristúpení."

7. Sporové strany na pojednávaní zotrvali na svojich vyjadreniach a argumentácií. Právny zástupca
žalovanej na doplnenie uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že právny vzťah žalovanej a pôvodného
dlžníka je vzťahom spoločnej a nerozdielnej zaviazanosti, uvedené sa neodrazilo v žalobnom návrhu,
keď len voči žalovanej sa žalobca domáha zaplatenia sumy 3.000,- eur. Spoločná a nerozdielna
zaviazanosť znamená, že musí žalovať oboch. Zároveň poprel aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu,

keď žalobca nepoprel tvrdenia, ktorý žalovaný spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. poukázal
na neplatnosť jednotlivých zmlúv, ktoré neboli podpísané dvoma štatutárnymi zástupcami tak, ako to
bolo predpísané pre konanie štatutárnych zástupcov spoločnosti. Uvedená námietka nebola popretá,
poukazujúc na zásadu koncentrácie je potrebné aby súd bral zreteľ na uvedené vyjadrenie žalovanej.
Rovnako zmluva o postúpení pohľadávky nebola podpísaná osobami oprávnenými na podpisovanie v
mene spoločnosti podľa Obchodného zákonníka a vnútorných predpisov Slovenskej sporiteľne. Právny

zástupca žalovanej spochybnil platnosť dohody o pristúpení k záväzku a teda aj pasívnu legitimáciu
žalovanej v tomto súdnom konaní. Pokiaľ žalovaná strana v konaní poprela a namietla platnosť uzavretej
zmluvy, bolo povinnosťou druhej strany preukázať, že zmluva bola platne uzavretá, pričom v tomto
smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil dôkazy osvedčujúce oprávnenosť osôb konať
v mene Slovenskej sporiteľne. rovnako aj zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná, keď žalobca

nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by osvedčoval, že G. K. bol oprávnený takúto zmluvu podpisovať, pričom
nie je štatutárnym orgánom žalobcu, nebola predložená ani plná moc, na základe ktorej by mohol tento
úkon uskutočniť. Rovnako nemá žalovaná dôkaz o tom, že by úver vo výške 8.500,- eur bol skutočne
poskytnutý, v konaní tento dôkaz ani nebol predložený, ani len výpis z účtu.

8. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil
nasledovný skutkový a právny stav:

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe Zmluvy o úvere č. 5078034318 zo dňa 6.10.2015
(č.l. 14-15 spis) právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla dlžníkovi

OLLOX,s.r.o.úvervovýške8.500eurnafinancovanieprevádzkovýchaleboinvestičnýchpotriebdlžníka
v súlade s jeho predmetom činnosti, ktorý úver sa zaviazal dlžník splácať v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 142 eur splatných vždy k 20.temu dňu v mesiaci počnúc dňom 20.10.2015 až do
zaplatenia poslednej splátky dňa 20.9.2020, s dojednaným úrokom z omeškania 10% ročne. Právny
vzťah medzi zmluvnými stranami je obchodný záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere podľa § 497

až 502 Obchodného zákonníka, pričom dlžník nespĺňa atribúty spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 52
ods. 4 Občianskeho zákonníka. Dňa 6.10.2015 k predmetnej Zmluve o úvere pristúpila žalovaná , a
to na základe Dohody o pristúpení k záväzku (č.l. 21, prehlásenie č. l. 15), podľa § 533 Občianskeho
zákonníka, pričom „ pristupujúci dlžník podpisom tejto dohody pristupuje k záväzku dlžníka splatiť
pohľadávku banky ako i ku všetkým záväzkom dlžníka vyplývajúcim z úverovej zmluvy. Pristupujúci

dlžník sa stáva ďalším dlžníkom z úverovej zmluvy popri dlžníkovi a obaja sú zaviazaní spoločne a
nerozdielne." Súčasťou Zmluvy o úvere ako aj Dohody o pristúpení k záväzku sú Všeobecné obchodné
podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. (č.l. 16 - 19 spisu), Produktové podmienky pre úvery, bankové
záruky a akreditívy Slovenskej sporiteľne a.s. (č.l. 22 - 32 spisu), Sadzobník a podmienky určené
zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje, pričom podľa prehlásenia na uvedených

dokumentoch sa dlžník ako aj pristupujúci dlžník s obsahom dokumentov oboznámil, čo potvrdili svojim
podpisom. Vzťah žalovanej ako pristupujúceho dlžníka k dlžníkovi spoločnosti OLLOX s.r.o. vyplýva z
výpisu z obchodného registra na uvedenú spoločnosť (spoločníčka v uvedenej spoločnosti od 7.3.2015
do 6.4.2017).

9. Pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka znamená pristúpenie ďalšieho dlžníka do
existujúceho záväzkového právneho vzťahu, a to popri pôvodnom dlžníkovi, ide o dvojstranný právny
úkon,preplatnosťktoréhosavyžadujepísomnáforma,vyžadujúsavšeobecnénáležitostidohody,akoje
označenie zmluvných strán, označenie pôvodného dlžníka, označenie záväzku, ktorý sa zaväzuje tretia

osobasplniť.Nezáležínatom,čiideosplatnýdlhalebonie(rozhodnutie30Cdo/4720/2007).Pristúpením
k záväzku dochádza k zmene subjektov pôvodného záväzkového vzťahu s tým, že sa mení počet
dlžníkov, pričom povinnosť pristupujúceho dlžníka nie je viazaná na to, či pôvodný dlžník bol vyzvaný
na plnenie alebo nie , pristupujúci dlžník je zaviazaný veriteľovi spoločne a nerozdielne s pôvodnýmdlžníkom, platí režim pasívnej solidarity vrátane regresu medzi spoludlžníkmi. Veriteľ môže požadovať
plnenieodktoréhokoľvekzdlžníkov,žalobumôžepodaťlenvočiniektorémuznich.Zuvedenéhodôvodu
súd neuznal námietky žalovanej ohľadne nedostatočnej úpravy petitu, keď je žaloba podaná len voči

žalovanej.

10. Pokiaľ ide o námietky žalovanej týkajúce sa neplatnosti Dohody o pristúpení k záväzku z dôvodu,
že táto dohoda pre neurčite vymedzený predmet záväzku je neplatná, súd argumentuje, že z obsahu
predmetnej dohody je zrejmý a určitý záväzok žalovanej ako pristupujúcej dlžníčky, identifikovaný v

bode II. Dohody s odkazom na úverovú zmluvu v bode I. Dohody, pričom len samotná formulácia (úver,
úverová pohľadávka, pohľadávka banky) nespôsobuje neurčitosť, nezrozumiteľnosť a tým neplatnosť
zmluvy, keď žalovaná svojim podpisom potvrdila, že sa podrobne oboznámila s obsahom všetkých
práv a všetkých povinností, ktoré jej vyplývajú z Úverovej zmluvy, ako i s ekonomickou a finančnou
situáciou dlžníka. Jej záväzok je teda vymedzený určitým spôsobom, zrozumiteľne, nevzbudzujúcim
žiadne pochybnosti o tom, čo je predmetom Dohody.

11. Pokiaľ žalovaná namietla charakter sporu, keď podľa jej tvrdení ide o spotrebiteľský spor,
keď žalovaná má postavenie spotrebiteľa, nakoľko v čase údajného podpisovania zmluvy nebola
podnikateľom a takéto postavenie nemá ani dnes, preto predmetná dohoda má zakladať vznik právneho
vzťahu v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzuje jej záver o postavení žalovanej ako

spotrebiteľa, súd poukazuje na charakter pôvodného záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom
žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. a obchodnou spoločnosťou OLLOX, s.r.o., keď v zmysle Zákona
o ochrane spotrebiteľa sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa
pre osobnú potrebu, alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Žalovaná písomne pristúpila k
záväzku spoločnosti OLOOX, s.r.o. ako fyzická osoba, ale nie ako spotrebiteľ, pretože jej neboli určené

žiadne služby, pristúpila do existujúceho právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu -
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a obchodnou spoločnosťou OLLOX, s.r.o., pričom jej pristúpení
k záväzku nedošlo k zmene právneho vzťahu medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom, nejedná sa o
nový právny vzťah, ale pristúpenie k existujúcemu právnemu vzťahu. Z uvedeného dôvodu sa nejedná
o spotrebiteľský vzťah, preto nemožno aplikovať na daný prípad právne predpisy upravujúce práva

spotrebiteľa (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach 2Cob 44/2016).

12. Žalovaná v ďalšom namietala, že predmetná Dohoda o úvere č. 5078034318, ako aj Dohoda o
pristúpení k záväzku, obe zo dňa 06.10.2015 sú neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu, že predmetné
právne úkony (aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 05.09.2018, Zmluva o postúpení

pohľadávok č. 1062/2018/CE zo 17.12.2018) neboli podpísané štatutárnymi zástupcami Slovenskej
sporiteľne, a.s., pričom podľa výpisu z Obchodného registra Slovenskej sporiteľne, a.s., konanie menom
spoločnosti sa realizuje tak, že vo všetkých veciach sú oprávnení konať v mene spoločnosti najmenej
dvaja členovia predstavenstva spoločne. Prokurista je oprávnený konať v mene spoločnosti spoločne s
ďalším prokuristom. Osoby poverené pri podnikaní spoločnosti určitou činnosťou sú oprávnené konať

v mene spoločnosti všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza, pričom sú oprávnené
konať spoločne najmenej dve osoby. V mene spoločnosti sú oprávnené konať aj ďalšie osoby, pokiaľ
je to určené vo vnútorných predpisoch spoločnosti, alebo pokiaľ je to vzhľadom na ich funkcie alebo
pracovné zaradenie obvyklé. Predstavenstvo môže písomne poveriť zamestnancov spoločnosti, aby
konali v mene spoločnosti, pričom rozsah oprávnení na povereného zamestnanca musí byť uvedený v

písomnom poverení. Podpisovanie pri konaní v mene spoločnosti sa vykonáva tak, že k napísanému
alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti, menám a funkciám podpisujúci pripojí svoj podpis,
prokurista s dodatkom označujúcim prokúru. Podľa názoru žalovanej, keďže predmetné právne úkony
majú predpísanú písomnú formu, v dôsledku jej nedodržania a nepodpísania ich obsahu príslušným
štatutárnym orgánom žalobcu a jeho údajného právneho predchodcu, sú neplatné od počiatku. K

uvedenej námietke sa vyjadril žalobca až na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu, keď
samotné dokumenty, ako je zmluva o úvere, nemusí podpisovať štatutárny orgán, ktorý je oprávnený
konať v mene spoločnosti, ale aj iné osoby na to poverené, napríklad v danom prípade to bola p. Ing. B.
a Ing. V. Z.. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka nevyplýva, že by zmluvu o úvere museli
podpisovať štatutárne orgány Slovenskej sporiteľne. Žalobca má teda za to, že predmetné právne úkony

súplatné,pokiaľideozmluvuopostúpenípohľadávok,tútopodpísaliprokuristi,atoL.J.aRNDr.O.B.(v
súlade s údajmi v obchodnom registri). Uzatváranie finančných dokumentov predsa patrí do pôsobnosti
peňažného ústavu (v zmysle predmetu obchodnej činnosti zapísaného v obchodnom registri), pričom
v tomto prípade jednotlivé finančné dokumenty vytvárajú a podpisujú priamo zamestnanci právnickejosoby, ktorí konajú v rámci obvyklej pracovnej činnosti, pričom žiadnym dôkazom neboli spochybnené
kompetencie jednotlivých zamestnancov peňažného ústavu pri uzatváraní a podpisovaní finančných
dokumentov. Námietky žalovanej ostali len v rovine všeobecných tvrdení, preto súd tieto neuznal a

uzatvára , že predmetné právne úkony, ktorých platnosť v tomto konaní žalovaná namieta, sú platné.

13. Z vykonaného dokazovania súd mal ďalej za preukázané, že pôvodný dlžník - spoločnosť OLLOX,
s.r.o. si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere, pričom na ich plnenie bol dlžník
opakovane vyzývaný právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a. s., a to výzvou zo dňa

10.07.2018 (č.l. 33 spisu + fotokópia nedoručenej zásielky č.l. 33/rub spisu), výzvou zo dňa 10.07.2018
(č.l. 34 spisu + fotokópia doručenky č.l. 35 spisu) bola vyzývaná aj žalovaná ako spoludlžník, pričom
dlžník aj spoludlžník boli vyzvaní na úhradu dlžnej sumy 2.671,94 eur ku dňu 10.07.2018. Následne,
keďže nedošlo k úhrade dlžnej sumy, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 12.09.2018 z dôvodu
omeškania so splácaním pohľadávky banky zo zmluvy vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ktorá
ku dňu 12.09.2018 predstavuje sumu 6.609,90 eur s tým, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti pohľadávky bolo doručované dlžníkovi (č.l. 36 - 37 spisu), ako aj žalovanej (č.l. 37 - 38
spisu). Nie je sporné, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa 04.09.2018 (č.l. 55 spisu),
kedy bola žalovaná v omeškaní s úhradou splátok po čas dlhší ako 3 mesiace (neuhradená splátka
19.08.2018,19.07.2018,19.06.2018).Postupprávnehopredchodcužalobcu-Slovenskásporiteľňa,a.s.
pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru je teda v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca podaním zo dňa 05.09.2018 upozornil
žalovanú, že si uplatňuje svoje právo zosplatniť pohľadávku (uvedené tvrdenie žalobcu nie je sporné), a
zároveň žalovanú vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t. j. k zosplatneniu samotného
úveru došlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
V tejto súvislosti žalovaná vzniesla i námietku premlčania uplatneného nároku, pričom s poukazom

na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, § 103 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže žiadať
o zaplatenie celého dlhu, pričom svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky, inak mu toto právo zaniká. Vyjadreniami žalobcu súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax
súdov (Krajský súd Bratislava 15CoCsp/13/2020, Krajský súd v Nitre 7Co1XX/2017, Krajský súd v Nitre
5Co/114/2017, pričom žalobca má výlučné oprávnenie určiť, pre nezaplatenie ktorej splátky dôjde k

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.

14. Z dokladov predložených žalobcom mal súd jednoznačne na preukázané, že žalovaná bola v
omeškaní so splácaním dlhu po dobu viac ako 3 mesiace, pričom žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru podaním zo dňa 05.09.2018, a to pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.08.2018. Mimoriadnu

splatnosť úveru teda vyvolala splátka splatná dňom 20.08.2018, keďže žaloba bola podaná na súde dňa
05.02.2020, žalobca si teda svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu úveru uplatnil v zákonom
stanovenej lehote.

15. V súvislosti s námietkou žalovanej ohľadne nedodržania postupu podľa § 92 ods. 8 zákona

o bankách, súd mal z dokladov predlžených žalobcom (č.l.48-62 spisu) preukázané, že žalovaná
bola v omeškaní so splácaním peňažného záväzku voči banke po dobu lhšiu ako 90 dní, na úhradu
omeškaných splátok bola opakovane vyzývaná, postup právneho predchodcu žalobcu bol v súlade s
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.

16. Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. na žalobcu a z toho sa
odvíjajúcu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, v tejto otázke súd nemal žiadne pochybnosti, k postúpenie
pohľadávky došlo Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1062/2018/CE zo dňa 17.12.2018 (č.l.39-44
spisu), ktorej súčasťou je príloha obsahujúca identifikáciu postúpenej pohľadávky (č.l.45) , postúpenie
pohľadávky bolo oznámené dlžníkovi aj žalovanej (č.l.46 - 47 spisu).

17. Na základe vyššie uvedeného súd potom uznal žalobu žalobcu dôvodnú čo do základu i výšky
a priznal žalobcovi žalobou uplatnenú sumu 3.000 eur a v súlade s ust. § 365 a § 369 Obchodného
zákonníka aj príslušenstvo pohľadávky, a to dohodnutý úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy
3.000 eur od 18.12.2019, to jest odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky.

18. Zároveň súd s poukazom na ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia
vlády SR 21/2013 Z.z. priznal i náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.19. Otrováchkonaniasúdrozhodolspoukazomnaust.§255ods.1CSPapriznalúspešnémužalobcovi
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní
rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.