Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 6, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/95/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119200494
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2119200494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., t. č.
Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, priečinok
7, Leopoldov, právny zastúpený: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., advokát, so sídlom Mudroňova
7356/51, Piešťany, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 9. augusta 2021, č.k. 20C/9/2019-108, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento proti
žalovanému domáhal náhrady škody vo výške 10.000 eur spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 1 písm. a) a c), § 3 ods. 1 písm. d),

§ 4 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 1, 3 a 4, § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 151
ods. 1 a § 161 CSP, ako aj § 210 Trestného poriadku, keď súd prvej inštancie najskôr skúmal splnenie
procesných podmienok, vrátane podmienky konania v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., t. j. či došlo k
predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody príslušným orgánom. Súd uvedenú podmienku
posúdil ako odstrániteľnú podmienku konania, a hoci k predbežnému nároku na náhradu škody nedošlo
pred podaním žaloby, tento nedostatok bol počas konania odstránený, keď žalobca dňa 16.06.2020

požiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré na jeho
žiadosť odpovedalo listom zo dňa 27.08.2020, čím bola splnená podmienka predbežného prerokovania
nároku. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju
zamietnuť. Súd posúdil žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom vyšetrovateľa Policajného zboru v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu. Ustanovenia
zákona o zodpovednosti za škodu predstavujú lex specialis k všeobecným ustanoveniam Občianskeho
zákonníka o náhrade škody. Aktívna vecná legitimácia žalovaného a orgán, ktorý za žalovaného koná

vyplýva z ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona o zodpovednosti. Žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia
žalobcu s výnimkou jeho tvrdení o hodnote motorového vozidla, súd ich preto považoval za nesporné.
Napriek uvedenému, súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané všetky predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorými sú: nesprávny úradnýpostup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pri
posudzovaní nesprávnosti procesného postupu namietaného žalobcom súd môže v zmysle § 9 ods.
3 zákona o zodp. vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa

Policajného zboru prokurátorom, ktoré preskúmanie predpokladá § 210 Trestného poriadku. Žalobca
požiadal prokurátora o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, ktorý uviedol, že nezistil
pochybenie v postupe vyšetrovateľa Policajného zboru, s jeho postupom sa stotožnil a tým považuje
podnet žalobcu za vybavený. Súd v rámci skúmania nesprávnosti úradného postupu nie je oprávnený
preverovať postup vyšetrovateľa, ktorý prokurátor vyhodnotil ako správny, ale môže vychádzať iba z

jeho záverov. Keď teda prokurátor uviedol, že postup vyšetrovateľa považuje za správny, hoci s týmto
záverom prokurátora žalobca nesúhlasí, súd nemá za preukázanú existenciu podmienky priznania
nároku na náhradu škody, a to nesprávnosť úradného postupu. Súd v konaní nemá tiež preukázaný
vznik škody tvrdenej žalobcom, resp. jej výšku, keď žalovaný uviedol hodnotu motorového vozidla
10.000,- eur, žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu rozporoval a žalobca nenavrhol žiadne dôkazy
na preukázanie skutočnej výšky škody. Dôkazné bremeno ohľadne výšky vzniknutej škody zaťažuje

žalobcu, ktorý od tohto skutkového tvrdenia (o hodnote motorového vozidla) popretého žalovaným,
vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, t. j. žiada priznať náhradu škody v tejto výške. Súd rovnako
nemá za preukázanú príčinnú súvislosť medzi údajným nesprávnym postupom a vznikom škody, keď do
vzťahu medzi postupom vyšetrovateľa Policajného zboru (ktorý prokurátor nevyhodnotil ako nesprávny)
a vznikom škody vstúpila nepredvídateľná protiprávna udalosť, a to krádež vozidla. Sám žalobca

uviedol, že vozidlo bolo riadne uzamknuté a zaparkované, vozidlo bolo odcudzené z ulice, na ktorej
bol žalobca príslušníkmi Policajného zboru zadržaný. Príslušníci Policajného zboru teda nezanechali
vozidlo neuzamknuté, parkovalo na ulici tak, ako je bežné pri parkovaní motorových vozidiel. Krádež
motorového vozidla mohla nastať bez ohľadu na to, či boli kľúče žalovanému vydané alebo nie. Tvrdenie
o ochrane majetku pred krádežou súd posúdil ako špekuláciu, pretože ku krádežiam motorových vozidiel

dochádza v praxi aj vtedy, keď ich majú osoby zaparkované pri svojich obydliach. Keďže súd v konaní
nemal preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, výšku škody ani príčinnú súvislosť
medzi údajne nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, pričom dôkazné bremeno ohľadne
týchto skutočností znáša žalobca, súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a
preto žalobu zamietol ako nedôvodnú. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami

sporu rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď plne úspešnej strane v konaní priznal
plnú náhradu trov konania. Súd v konaní nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, keď nepriznanie
nároku na náhradu trov konania je možné iba vo výnimočných prípadoch. O výške náhrady trov konania
žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania,
alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil tým, že v konaní žiadal vykonať viaceré dôkazy, a to jednak v písomných podaniach, ale aj

prostredníctvom svojho právneho zástupcu prítomného na nariadenom pojednávaní dňa 09.08.2021.
Právny zástupca výslovne uviedol, že navrhuje v konaní vypočuť žalobcu a rovnako, aby bolo vykonané
dokazovanie v zmysle návrhov, ktoré boli súdu skôr oznámené, napr. výsluch JUDr. M., advokátky a kpt.
R., vyšetrovateľa. Súd o procesných návrhoch na doplnenie dokazovania nijako nerozhodol, čím porušil
právo žalobcu na spravodlivý proces. Taktiež poukázal, že na pojednávaní konanom dňa 09.08.2021

boli zo žalovanej strany uvádzané nové skutočnosti, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť, a teda
potreboval preukázať opak toho, čo bolo tvrdené zo strany žalovaného. Podľa jeho názoru bolo potrebné
vytvoriť mu adekvátny priestor na vyjadrenie a priloženie dôkazov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný, pretože súd na jednej strane
tvrdí, že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, no na strane druhej tvrdí, že neboli preukázané

všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Ak motorové vozidlo nezaistil policajt, bolo jeho
povinnosťou ho zaistiť hneď po tom, ako vyplynula potreba vykonania prehliadky vozidla. To bol prvý
nesprávny úradný postup, ak sa to tak stalo. Druhý nesprávny úradný postup spočíval v tom, že
vyšetrovateľ ani za dobu jedného mesiaca nevykonal túto prehliadku vozidla, čo je nutné hodnotiť akoprieťahy vo vyšetrovaní a nečinnosť. Napokon tretie pochybenie spočívalo v tom, keď vyšetrovateľ kpt.
Lackovič odmietol dať súhlas na vydanie kľúča od vozidla. K hodnote auta sa chcel žalobca podrobnejšie
vyjadriť na pojednávaní.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej
správnosti potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Mal za to, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav a dospel k správnemu právnemu záveru. Žalobca namieta
nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, avšak nepreukázal, aké skutočnosti nimi mali byť preukázané.

Najmä výsluchy ním navrhnutých svedkov a samotného žalobcu by neviedli k žiadnym novým zisteniam,
nakoľko skutkový stav nebol medzi stranami sporný. Žalobca nenavrhol žiadny dôkaz, ktorý by vyvracal
právnu argumentáciu žalovaného a v konečnom dôsledku ani súdu prvej inštancie. Nie je pravdivé
tvrdenie, že žalovaným boli na pojednávaní dňa 09.08.2021 uvádzané skutočnosti, ku ktorým nemal
šancu sa vyjadriť. Na predmetnom pojednávaní bola rozvedená len jeho predošlá argumentácia a
objasnené niektoré skutočnosti. Tvrdenie žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces preto z týchto

dôvodov neobstojí. Ďalej žalobca uviedol, že k výške ním deklarovanej škody - hodnote odcudzeného
vozidla, sa chcel vyjadriť na pojednávaní, nie je však zrejmé, prečo tak neurobil aj so zreteľom na
skutočnosť, že dôkazy potrebné na preukázanie ním tvrdených skutočností bol povinný predložiť už pri
podaní žaloby. Žalovaný mal za to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody, a ani
príčinná súvislosť medzi nimi.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 20C/9/2019 je náhrada škody voči
štátu spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá a žalovanému bol priznaný voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil predovšetkým tým, že súd mu nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP].

9. Postup súdu, ktorým sa znemožní strane sporu realizácia procesných práv, ktoré jej Civilný

sporový poriadok priznáva, je relevantný vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska
zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi),
a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania
všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci.Procesnoprávnyrámecpredstavujúpredovšetkýmprincípyriadnehoaspravodlivéhoprocesuako

vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR. O naplnenie
uvedeného odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
javí ako nespravodlivé.

10. Nesprávny postup súdu prvej inštancie videl odvolateľ v tom, že v konaní žiadal vykonať viaceré
dôkazy, najmä výsluch žalobcu, výsluch svedkov JUDr. M., advokátky a kpt. R., vyšetrovateľa, pričom
súd o týchto procesných návrhoch na doplnenie dokazovania nijako nerozhodol, čím porušil právo
žalobcu na spravodlivý proces.

11. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania,
je úlohou a doménou súdu (§ 185 ods. 1 CSP). Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na
vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je
prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany, čo môže nespravodlivo rezultovaťv neunesení jej dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia
skutkového stavu.

12. Nie je pravdou, že by súd prvej inštancie o návrhoch žalobcu na doplnenie dokazovania žiadnym
spôsobom nerozhodol, keď súd na pojednávaní dňa 09.08.2021 poučil prítomných v zmysle § 181
ods. 2 CSP, v rámci ktorého poučenia určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré
skutkovétvrdeniasúdpovažovalzanesporné,ktorédôkazyvykoná,aktorédôkazynevykoná,asúčasne
súd strany oboznámil s predbežným právnym posúdením veci. Následne bolo dané stranám poučenie

v zmysle § 154 CSP a v zmysle § 182 CSP boli vyzvaní, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k
dokazovaniu i k právnej stránke veci, a následne súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené,
keď nepovažoval za potrebné vykonať žalobcom navrhované dôkazy, pričom svoj postup odôvodnil i v
odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 5. odôvodnenia).

13. Ďalej odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP]. Uvedený odvolací dôvod je
daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z
ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení

dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ust. § 195 až § 210 CSP.

14. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či

nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že
na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je
ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

15. Ďalej odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Uvedený odvolací dôvod je daný, ak súd prvej inštancie

posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce
správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom
zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,

výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral
do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku
súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazovvychádzalaakovyhodnotil,prečonevykonalďalšienavrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil,
teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a
nemožno mu nič vyčítať.

17. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.19. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany

sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS 252/2004).

20. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi

(I.ÚS 50/2004).

21. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

22. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku.

23. V zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím [písm. a)], nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody

[písm. b)], rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe [písm. c)], alebo
nesprávnym úradným postupom [písm. d)].

24. V zmysle ust. § 9 ods. 3 citovaného zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa Finančnej

správy alebo povereného pracovníka Finančnej správy, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo
zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti o preskúmanie
postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa
Finančnej správy alebo povereného pracovníka Finančnej správy prokurátorom.

25. Podľa § 210 Trestného poriadku, obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek
v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup
policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom
vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť

preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

26. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ku škode malo dôjsť na základe nesprávneho úradného postupu
vyšetrovateľa, resp. policajných orgánov, pričom súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 9 ods.
3 zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého je možné vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o

preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru prokurátorom, ktoré preskúmanie predpokladá §
210 Trestného poriadku. Z upovedomenia Okresnej prokuratúry Trnava č. 4Pv 248/17/2207-75 zo dňa
25.05.2018 vyplynulo, že po preskúmaní žiadosti pochybenie v postupe vyšetrovateľa nebolo zistené.
Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že v rámci skúmania nesprávnosti úradného postupu
nie je oprávnený preverovať postup vyšetrovateľa, ktorý prokurátor vyhodnotil ako správny, ale môže

vychádzať iba zo záverov prokurátora. Keďže prokurátor uviedol, že postup vyšetrovateľa považuje za
správny, hoci s týmto záverom prokurátora sa žalobca nestotožňuje, súd nemohol mať za preukázanú
existenciu podmienky priznania nároku na náhradu škody, a to nesprávnosť úradného postupu.27.Vzhľadomnanepreukázanúexistenciupodmienkypriznanianárokunanáhraduškody-nesprávnosť
úradného postupu, bolo už nadbytočným zaoberať sa splnením ďalších predpokladov existencie
zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu, a to vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi údajným

nesprávnym postupom a vznikom škody.

28. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď
i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v

odôvodnenísvojhorozhodnutiaprvoinštančnýsúd,tedaodvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovať
špecifickou odpoveďou.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej,
ako i v časti nároku na náhradu trov konania, keď súd v spore úspešnému žalovanému priznal voči

žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, podľa § 387 ods.
1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

31. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).