Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 23, 2021

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 7C/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719202240
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Jankovský
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2021:3719202240.4

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica, v spore žalobcu: N. N., D.. XX.XX.XXXX, N. A. N., F. XXXX/X-XX,
právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. ROJKO s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, železničná
90/12, IČO: 47 251 794, proti žalovanému: N. N., D.. XX.XX.XXXX, N. A. N., F. XXXX/XXX-XX, právne
zastúpenému: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1,
IČO: 36 860 654, o odporovateľnosť právnych úkonov, takt

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému p r i z n á v a súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému určenia, že právne úkony - zmluvy S. XXX/
XXXX zo dňa 19.2.2019 a S. XXX/XXXX zo dňa 11.4.2019, ktorých vklad bol povolený Okresným

úradom, katastrálnym odborom Považská Bystrica vo vzťahu k bytu č. XX, vchod č. XXX, X. poschodie
bytového domu č. XXXX v podiele X/X a v podiele X/XX k spoločným častiam a spoločným zariadeniam
a k príslušenstvu tohto domu, vedeného na LV č. XXXX, kat. územie A. N., na žalovaného sú voči
žalobcovi právne neúčinné.

2. Písomným podaním zo dňa 07.09.2021 žalobca zobral svoju žalobcu späť v celom rozsahu a žiadal

konanie zastaviť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoj návrh
odôvodnil tým, že medzi stranami konania prebiehal spor o vyporiadanie BSM v konaní 6C/49/2013,
ktorého predmetom bola aj hodnota členského podielu - 3-izbového bytu č. XX v bytovom dome č.
XXXX/XXX, F. S. A. N.. Žalovaná v priebehu konania o vyporiadanie BSM vykonala také úkony, ktorými
predmetný byt previedla na tretiu osobu a následne spätne na syna. Z toho dôvodu sa žalobca domáhal
určenia odporovateľnosti týchto právnych úkonov. Konanie o vyporiadanie BSM účastníkov pod spis.

zn. 6C/49/2013 bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 8.4.2020, proti
tomuto rozsudku žalovaná podala odvolanie, vec sa viedla v odvolacom konaní KS Trenčín 5Co/49/2020
a vo veci bol vydaný rozsudok dňa 9.6.2021. Na základe výsledku konania 6C/49/2013 v spojitosti s
rozsudkom KS Trenčín 5Co/49/2020 žalovaná dňa 12.8.2021 žalobcovi vyplatila podiel z BSM, tým
aj podiel na hodnote členského podielu bytu, ku ktorému sa predmet žaloby v konaní 7C/28/2019
vzťahoval. Z uvedeného dôvodu odpadol dôvod konania, avšak k späťvzatiu žaloby, resp. k zastaveniu

konania dochádza pre plnenie - vyporiadanie nároku žalobcu, ktorý bránil žalobou vo veci 7C/28/2019,
v dôsledku toho k zastaveniu konania dochádza pre zavinenie na strane žalovanej, preto sa v zmysle §
256 CSP žalobca domáha, aby mu súd priznal právo na náhradu trov v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný sa k späťvzatiu žaloby vyjadril písomným podaním zo dňa 17.09.2021, v ktorom uviedol,
že žalobca keď uplatňoval odporovateľnosť právneho úkonu podľa § 42a ods. 1 OZ mal preukázať, že

je veriteľom v danom čase a mal sa domáhať, aby bolo určené, že prevod vlastníctva z O. N. D. U. S.
je odporovateľný. U. S. nepojal do súdneho konania, pretože podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovaťprávnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
K vysloveniu neúčinnosti môže dôjsť iba súdnym výrokom a nemožno to riešiť ako predbežnú otázku
iba v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Keďže žalovaný nevedel o okolnostiach, že by jeho matka bola

žalobcovi dlžníčkou a jeho žaloba bola takto nesprávne podaná, keďže žalovaný so žiadnym dlžníkom
zmluvu neuzavieral, žiadal žalobu zamietnuť. Keď žalobca zobral žalobu späť, prináleží žalovanému po
práve náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žiada priznať.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže

vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6.Podľa§146ods.1vetaprváCSP,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnych
dôvodov nesúhlasí.

7. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu späť celkom a keďže zo strany žalovaného došlo k
vyjadreniu súhlasu so späťvzatím žaloby, súd konanie v zmysle citovaných ustanoví zákona zastavil.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

9.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo
zásady procesného zavinenia. Súd poukazuje, že späťvzatie žaloby je dispozičným právom žalobcu,
ktorým vyjadruje svoj ďalší postoj k predmetu konania. V danom prípade je nepochybné, že žalovaný
zobral žalobu späť, prihliadajúc pritom na plnenie zo strany žalovanej.

13. Preskúmaním žaloby a súvisiaceho spisového materiálu v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp.zn.7C/28/2019,akoajspisovéhomateriálusp.zn.6C/49/2013súdzistil,žežalobcasavčasepodania
žaloby v konaní sp.zn. 7C/28/2019 domáhal voči žalovanému vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov,
a to zmluvy S. XXX/XXXX zo dňa 19.2.2019 a zmluvy S. XXX/XXXX zo dňa 11.4.2019, ktorých vklad

bol povolený Okresným úradom, katastrálnym odborom Považská Bystrica vo vzťahu k bytu č. XX,
vchod č. XXX, X. poschodie bytového domu č. XXXX v podiele X/X a v podiele X/XX k spoločným
častiam a spoločným zariadeniam a k príslušenstvu tohto domu, vedeného na LV č. XXXX, kat. územie
A. N., na žalovaného, dôvodiac odporovateľnosťou predmetných právnych úkonov. Podľa názoru súdu
však v čase podávania žaloby v konaní sp.zn. 7C/28/2019 nemal žalobca voči žalovanému, resp. jeho

matke existujúci exekučný titul vo forme rozhodnutím judikovanej a vykonateľnej pohľadávky, ktorej sa
mala jeho bývalá manželka za účasti žalovaného zbavovať, čím by sa voči žalobcovi mala dopustiť
neúčinného úkonu, ktorý žalobca odporovacou žalobou napádal. V čase podávania žaloby vo veci sp.zb.
7C/28/2019 neexistovala medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou žiadna pohľadávka, uspokojenia
ktorej sa mohol toho času žalobca voči svojej bývalej manželke, či žalovanému domáhať. V čase

iniciovania konania sp.zn. 7C/28/2019 totiž ešte nebolo právoplatne, najmä však vykonateľne, ukončené
konanie vedené pod sp.zn. 6C/49/2019, výsledkom ktorého bol vznik pohľadávky žalobcu voči svojej
bývalej manželke.

14. Hmotnoprávnym základom na podanie odporovacej žaloby je existencia vykonateľnej pohľadávky.

Na tomto mieste súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 253/2012 zo 17.
12. 2013, v ktorom Najvyšší súd prezentoval názor, v zmysle ktorého v otázke, čo treba rozumieť pod
pojmom „vymáhateľná pohľadávka“ použitým v ustanovení § 42a ods. 1 Obč. zákonníka sa dovolací súd
nestotožňuje s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 23. decembra 1999sp.zn. 3 Cdo 102/99, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 44/2001. Podľa citovaného rozhodnutia zákonnému pojmu „vymáhateľná
pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom

konaní, t.j. pohľadávka, ktorá už dospela (je zročná) a ktorá nie je čo do svojej povahy pohľadávkou
naturálnou. Podľa názoru dovolacieho súdu pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Obč.
zákonníka treba rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím
alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Účelom odporovacej žaloby je ochrana
veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom

urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe
vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného
proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným)
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej
bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových

hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením
peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu.
Z takto vymedzeného účelu a zmyslu odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v
zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Obč. zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno
vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným

titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba - ako bolo uvedené vyššie
- k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto jej účelu, keby
pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a keby išlo len o
pohľadávku „dospelú“ či splatnú, teda žalovateľnú.

15. Vzhľadom na citované rozhodnutie je zrejmé, že odporovacia žaloba má reálny zmysel v prípade,
ak už v čase jej podávania existuje na strane žalobcu a dlžníka vykonateľná pohľadávka, ktorej sa
dlžník zbavuje v prospech tretej osoby, čím oslabuje možnosť jej exekučného vymáhania zo strany
svojho veriteľa. Nakoľko v danom prípade v čase podania odporovacej žaloby stále nebola pohľadávka
žalobcu právoplatná, ani vykonateľná, keďže nebola judikovaná nemenným a záväzným rozhodnutím

súdu, žalobca nebol v danom procesnom štádiu aktívne vecne legitimovaný na podanie odporovacej
žaloby, táto bola teda podaná z jeho strany predčasne. V danom čase totiž žalobca nemal hmotnoprávnu
povahuveriteľaajehobývalámanželkanemalahmotnoprávnupovahudlžníka,tedanemohlaprípadným
právnym úkonom ukrátiť žalobcu na jeho majetku, ak voči nej žalobca toho času žiadnu vykonateľnú
pohľadávku nemal priznanú. Ak teda žalobca inicioval predčasný a nedôvodný spor, je podľa názoru

súdu zodpovedný i za jeho následné zastavenie titulom späťvzatia predčasne podanej žaloby. Bolo
by nespravodlivé, aby toto procesné pochybenie žalobcu bolo na ťarchu žalovaného v zmysle jeho
povinnosti znášať trovy konania žalobcu. V intenciách uvádzaných skutočností potom nemožno súhlasiť
s názorom žalobcu, že k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku plnenia jeho bývalej manželky. Uvedená
skutočnosť, ktorá nastala až po podaní žaloby v konaní 7C/28/2019, totiž neospravedlňuje predčasnosť

podanej odporovacej žaloby smerujúcej voči žalovanému, ktorý v danom čase nemal voči žalobcovi
žiaden vykonateľný dlh.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou
Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP v podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka
konania, do ktorého je podanie urobené.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.