Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 27, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/63/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719202240
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3719202240.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: N., právne zastúpený: V., proti žalovanému: N., právne
zastúpenému:M.,oodporovateľnosťprávnychúkonov,naodvolaniežalobcuprotiuzneseniuOkresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 24. septembra 2021, č.k. 7C/28/2019-63, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o priznaní nároku na náhradu trov
konania m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného

konania v rozsahu 100 %.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o odporovateľnosť právneho úkonu
(výrok I.), a to pre späťvzatie žaloby odôvodnené zaplatením dlhu, ktorého uspokojenie malo byť

ukrátené odporovaným právnym úkonom. Výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Zaplatenie dlhu nepovažoval súd prvej inštancie za dôvod, ktorý by bolo
možné pričítať žalovanému ako zavinenie zastavenia konania, preto zaviazal k náhrade trov žalobcu. V
prospech tohto rozhodnutia tiež súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal žalobu predčasne, keď v
čase jej podania nebola pohľadávka žalobcu, ktorej splnenie malo byť ukrátené, priznaná vykonateľným
rozhodnutím.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, a to vo výroku II. o nároku žalovaného na náhradu trov konania
podal odvolanie žalobca, ktorý s napadnutým rozhodnutím nesúhlasil, žiadal ho zmeniť a naopak k
náhrade trov konania zaviazať žalovaného. Namietal, že aj podľa súdom prvej inštancie uvedeného
rozhodnutia NS SR vo veci 6Cdo/253/2012 zo dňa 17.12.2013 je pre naplnenie pojmu „vymáhateľná
pohľadávka“ v zmysle ust. § 42a OZ postačujúce, ak sa pohľadávka stane vymáhateľnou na základe

vykonateľného rozhodnutia v priebehu konania o odporovateľnosti a nemusí tak byť v tejto kvalite už
v čase podania žaloby. Žalobca poukázal na to, že práve toto východisko bolo pre súd prvej inštancie
dôvodompreprerušenietohtokonaniaoodporovateľnosti,keďhosúdprvejinštancieprerušiluznesením
zo dňa 22.01.2020 do skončenia konania o vyporiadaní BSM. V ňom bolo napokon aj žalobcovi priznané
právo na zaplatenie, ktorého ukráteniu sa bránil v tomto konaní o odporovateľnosti.

3. Ďalej žalobca zmienil genézu vzniku dlhu a okolnosti odporovateľného právneho úkonu, z ktorých
dovodzoval zavinenie žalovaného na zastavení konania. Uviedol, že v konaní o vyporiadanie BSM
mu bolo proti exmanželke priznané právo na zaplatenie 28.015,97 eur. Pred právoplatnosťou a
vykonateľnosťou rozhodnutia však exmanželka účelovo previedla dňa 18.02.2019 svoj byt (pôvodne
v spoločnom nájme manželov) darovacou zmluvou na pána S., ktorý je jej kolega, a ten vzápätí
po zavkladovaní jeho vlastníckeho práva previedol byt za cenu 1,- eur na žalovaného - spoločného

syna žalobcu a jeho exmanželky. Hodnota bytu bola pritom najmenej 60.000,- eur. Z prevodu mal tak
jednoznačne prospech žalovaný a podľa žalobcu bol na ňom od počiatku zainteresovaný. Aj výplatudlhu exmanželky z vyporiadania BSM v prospech žalobcu realizoval za exmanželku žalovaný z úveru,
ktorý si na ten účel zobral.

4. V dôsledku uvedeného vyplatenia dlhu exmanželky potom odpadol dôvod domáhať sa
odporovateľnosti úkonu, ktorý ukracoval jeho uspokojenie. Podľa žalobcu tak zastavenie konania
jednoznačne zavinil žalovaný, a preto je namieste, aby nahradil žalobcovi trovy konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu považoval napadnuté rozhodnutie za správne. Za podstatné

považoval to, že voči nemu podal žalobca žalobu nedôvodne, pretože on so svojou matkou ako
dlžníčkou žalobcu žiaden právny úkon neuzavrel. Podľa žalovaného mohol žalobca žalovať p. S., ktorý
s matkou žalovaného uzatvoril právny úkon, o ktorom úkone žalobca tvrdí, že ukrátil uspokojenie jeho
pohľadávky.Žalovanýpoukázalnarozhodovaciuprax,podľaktorejmáveriteľ,ktorýsaúspešnedomohol
odporovateľnosti, právo na peňažnú náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech,
ak sa už u tejto osoby nenachádza vec nadobudnutá odporovaným úkonom. Žalovaný tiež považoval za

podstatné, že odporovať možno len právnym úkonom toho, voči komu má veriteľ pohľadávku priznanú
vykonateľným rozhodnutím. Napokon uviedol, že pri nadobúdaní od p. S. nemal žiadnu vedomosť, že
by jeho matka bola dlžníčkou žalobcovi (jeho otcovi) a v čase uzavretia zmluvy s p. S. dlh jeho matky
voči žalobcovi neexistoval. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a nasl. CSP a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa § 388 CSP. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 CSP, podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu.

7. Zo žaloby vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal na základe ust. § 42a OZ určenia, že voči
nemu sú právne neúčinné zmluvy o prevode bytu, a to darovacia zmluva so zriadením vecného bremena
zo dňa 18.02.2019 uzatvorená medzi exmanželkou žalobcu ako darkyňou a p. S. ako obdarovaným a
kúpna zmluva zo dňa 07.03.2019 uzatvorená medzi p. S. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim
za cenu 1,- eur. Žalobca tvrdil, že exmanželka urobila uvedený prevod bytu účelovo s cieľom ukrátiť

žalobcu ako veriteľa, pretože jej bolo zrejmé, že v konaní o vyporiadanie BSM bude zaviazaná k výplate
dlhu žalobcovi.

8. Z obsahu spisu vyplýva vznik dlhu exmanželky žalobcu voči nemu na základe rozhodnutia o
vyporiadaní BSM tak ako ho tvrdil žalobca, ako aj vyššie uvedený priebeh prevodu bytu pôvodne vo

vlastníctve žalobkyne. Tieto skutočnosti žalovaný nerozporuje. Rovnako žalovaný nerozporuje ani to, že
navýplatudlhuexmanželkyžalobcuvočižalobcovijejposkytolfinančnéprostriedky,ktorézískalúverom.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. V zmysle citovaného ustanovenia má v prípade späťvzatia žaloby povinnosť nahradiť trovy konania
žalobca, pretože späťvzatím procesne zaviní zastavenie konania. Iba v prípade, ak by vzal žalobu späť
preto,žezostranyžalovanéhodošloksprávaniu,ktorémáprežalobcuobdobnénásledkyakovyhovenie
jeho žalobe, je možné konštatovať zavinenie zastavenia konania žalovaným.

11. V prvom rade je potrebné sa stotožniť so žalobcom, že pre možnosť vyhovenia odporovacej žalobe
je dostatočné, ak sa pohľadávka žalujúceho veriteľa stane vymáhateľnou na základe vykonateľného
rozhodnutia v priebehu konania o odporovateľnosti a táto kvalita pohľadávky je daná v čase rozhodnutia
súdu o odporovateľnosti. Nie je nevyhnutné, ako sa nesprávne domnieva žalovaný, aby vo vzťahu k

pohľadávke žalujúceho veriteľa existovalo vykonateľné rozhodnutie už v čase podania žaloby. Tento
záver jednoznačne vyplýva aj z rozhodnutia NS SR vo veci 6Cdo/253/2012 zo dňa 17.12.2013 a v
súlade s ním bolo aj prerušenie konania, na ktoré poukazuje žalobca. Z podania žaloby pred existenciou
vykonateľného rozhodnutia (vydaného v priebehu konania) preto nemožno dovodzovať predčasné
podanie žaloby a z toho vyplývajúcu neopodstatnenosť žaloby, ktorá by pri späťvzatí žaloby vylučovala

priznanie náhrady trov konania žalobcovi.

12. Rovnako nie je opodstatnená obrana žalovaného, že voči nemu nemohla smerovať odporovacia
žaloba,pretožeonsdlžníčkoužiadenprávnyúkonneuzavrel.Zvyššiepopísanejchronológieaokolnostíprevodov bytu z dlžníčky žalobcu na žalovaného je zjavné, že tieto úkony boli robené v úzkej súčinnosti
zúčastnených osôb a ich cieľom bol zjavne prevod bytu dlžníčky žalobcu do vlastníctva žalovaného
bez primeranej protihodnoty. Iný pohľad na vec by bol ignorovaním do očí bijúcej reality. Odporovacia

žaloba,ktorounapokonžalobcaodporovalobaprevodyakocelok,takmohlasmerovaťvočižalovanému,
pretože to bol práve žalovaný, ktorý mal z takto zjavne účelovo konštruovaného prevodu prospech (§
42b ods. 2 OZ). Súčasne zákon nevylučuje žalobu ani proti iným osobám, než tým, ktoré s dlžníkom
dojednali odporovateľný právny úkon (§ 42b ods. 3 OZ). Preto v prípade žalovaného nemožno pre
účely napadnutého rozhodnutia prijať bez ďalšieho záver, že žaloba proti nemu smerovať nemohla.

Ak sa súčasne žalovaný zásadnou mierou podieľal na úhrade dlhu žalobcovej dlžníčky, čo žalovaný
nespochybňuje, je potrebné mu pričítať zavinenie zastavenia konania. Po tejto úhrade došlo totiž
k splneniu dlhu voči žalobcovi, čím úplne odpadol dôvod pre pokračovanie konania a dôvod pre
rozhodnutie o odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré mali splnenie predmetného dlhu ukracovať.
Späťvzatie žaloby tu bolo už len racionálne nevyhnutným dôsledkom konania žalovaného, a preto bolo
potrebné považovať žalovaného za stranu sporu, ktorá zavinila zastavenie konania.

13. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie zmenil a náhradu trov
prvoinštančného konania priznal žalobcovi.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 a 2 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal odvolací súd nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).