Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, May 2, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010870
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3120010870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.

Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. mája 2022
prejednal odvolanie obžalovaného

M. B.,

nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom R. nad F., G. XXXX/X, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/63/2020 zo dňa 25.01.2022 a takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o uložených
trestoch odňatia slobody a zákaze činnosti.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný M. B. pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého
stupňa odsudzuje podľa § 158 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. d), j), 38 ods. 3 a 56 ods. 1, ods. 2 Tr.

zák. k peňažnému trestu vo výške 1.000,- (jedentisíc) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.

Výrok o náhrade škody v rozsudku súdu prvého stupňa zostáva týmto zrušením nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný M. B. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 158 Tr. zák., pretože dňa 31.10.2019 v čase o 13:40 hod. viedol osobné motorové vozidlo

zn. Mercedes-Benz ML, EČV: I v obci F. U., pričom zastavil na parkovisku pred hotelom F. prednou
časťou vozidla nad prudkým klesajúcim svahom, vozidlo dostatočne nezabezpečil pred posunom a
vozidlo sa pohlo vpred, predné kolesá vozidla prepadli cez okraj betónového obrubníka a následne
došlo ku skĺznutiu vozidla dole svahom, kde vozidlo prešlo približne 500 metrov, počas čoho sa niekoľko
krát prevrátilo a nakoniec zastalo v kríkoch, pri dopravnej nehode utrpela spolujazdkyňa J. B., ktorá
nebola pripútaná bezpečnostnými pásmi zlomeninu vonkajšieho okraja krížovej kosti vpravo, rozostup
spony lonovej, odlomenie z horného ramena lonovej kosti vľavo minimálne, otras mozgu a tržnú ranku

v čelovej oblasti vpravo, zranenia ktoré poškodená utrpela si vyžiadali nutnosť jej hospitalizácie v
celkovom trvaní 4 dni, počas ktorej bola závažne obmedzená vo všetkých oblastiach života, ako v oblasti
kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, v oblasti mobility a oblasti nevyhnutných
životných hygienických a stravovacích úkonov a bola odkázaná na pomoc ošetrovateľského personálu,po prepustení do ambulantnej starostlivosti bola ešte 36 dní obmedzená pri vykonávaní bežných
životných činnosti a úkonov, a to najmä v mobilite, príprave a zaobstaraní si stravy, celkovej hygiene a
obliekaníaobžalovanýsvojimkonanímporušilustanovenie§4odsek1písmenoc)spoukazomna§137

odsek 2 písmeno c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
tým, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a v dôsledku
porušenia pravidiel cestnej premávky inému ublížil na zdraví.

Bol za to odsúdený podľa § 158 Tr. zák. s poukazom na §§ 36 písm. d), j) a 38 ods. 2 ods. 3, ods. 8 Tr.

zák. k trestu odňatia slobody na 3 mesiace, výkon ktorého bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a) a 50 ods. 1
Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu na 1 rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení J. B. a Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. so svojimi nárokmi
na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obžalovaný odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania
a ich doplnení prostredníctvom obhajcu uviedol, že odvolaním napáda všetky výroky rozsudku súdu

prvého stupňa. Uviedol, že má za to, že sa nedopustil žiadneho trestného činu, ale priestupku na úseku
dopravy.Spôsobenýnásledok(zraneniapoškodenej,ktorésivyžiadaliliečenie)nebolspôsobenýtým,že
nesprávne viedol vozidlo, ale tým, že poškodená nepoužila (nemala zapnutý) bezpečnostný pás. Pritom
podľa príslušných právnych predpisov je každá osoba povinná sa pred jazdou pripútať, za čo zodpovedá
ona sama, nie vodič vozidla. Ak by si túto povinnosť poškodená splnila, je vysoko pravdepodobné, že by

sajejničnestalo,resp.žebynemalazraneniavtakomrozsahu.Dodal,žeprirozhodovaníospôsobenom
následku z pohľadu jeho príčiny (ak na následok spolupôsobili viaceré príčiny) treba hodnotiť každú
príčinu osobitne čo do jej významu pre vznik následku a určiť jej dôležitosť pre následok, ktorý z jeho
konania nastal, resp. by nenastal. Z týchto dôvodov mal súd prvého stupňa aplikovať zásadu in dubio
pro reo. Napokon dodal, že mal záujem uhradiť poškodenej reálne náklady súvisiace s jej zdravotným

stavom. Jeho snaha však stroskotala na tom, že poškodená, resp. jej otec mali neprimerané požiadavky
na takúto výšku finančných prostriedkov. K výrokom o trestoch uviedol, že nezodpovedajú zásadám
ukladania trestov, keď ide o skutok, ktorý je jeden z najmenej nebezpečných prečinov, z jeho strany
išlo o ojedinelé nedbanlivostné vybočenie z medzí riadneho života, pričom je bezúhonnou osobou a od
spáchania činu ubehla už značná doba. V jeho prípade nie je nevyhnutne potrebné na neho pôsobiť

aj uložením trestu zákazu činnosti. Z jeho strany nešlo o prejav hazardérstva, resp. hrubej vodičskej
nedisciplinovanosti, ale ide to na vrub jeho technickej a vodičskej neskúsenosti, nakoľko predmetné
motorové vozidlo s iným ovládaním prevodovky šoféroval vtedy po prvýkrát. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a aby ho sám spod obžaloby oslobodil. V prípade, keby by odvolací súd
dospel k záveru o správnosti výroku o vine, alternatívne navrhol, aby mu bol vzhľadom na okolnosti

prípadu a jeho postoj k poškodenej a trestnému konaniu od jeho počiatku uložený peňažný trest a aby
bolo upustené od uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor. Vo svojom vyjadrení a v jeho doplnení
uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný, resp. uložený trest za primeraný a spravodlivý.

Vykonaným dokazovaním bolo podľa neho spoľahlivo preukázané, že obžalovaný porušil dôležitú
povinnosť uloženú mu podľa zákona, keď sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla a nesledoval
situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho bolo poškodenej ublížené na zdraví (§ 123 ods. 2 Tr. zák.).
Pritom argumentáciu obžalovaného ohľadom nepoužitia bezpečnostného pásu poškodenou považuje
za irelevantnú. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného zamietol ako

nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní:
· prítomná prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné
zamietnuť § 319 Tr. por.,

· obhajca obžalovaného predniesol konečný návrh tak, ako bol uvedený v písomných dôvodov odvolania
s tým, že určenie výšky peňažného trestu ponecháva na úvahe odvolacieho súdu a v tomto smere
poukázal aj na závery mediačného konania,·obžalovanýsapripojilktomu,čouviedolobhajca,adodal,žeuloženietrestuzákazučinnostibybolopre
neho neprimerane prísne s tým, že by sa znížili jeho zárobkové možnosti a aj prípadná pomoc rodinným
príslušníkom, pričom si je síce vedomý toho, že po tejto dopravnej nehode bol dvakrát priestupkovo

postihnutý v doprave, avšak snaží sa dodržiavať dopravné predpisy.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku (o uloženom treste zákazu činnosti), ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je

čiastočne dôvodné len pokiaľ ide o výrok o treste (resp. výroky o trestoch).

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

*** K výroku o vine ***

V rámci svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok je vo výroku o vine
správny a zákonný, pretože vykonané dôkazy sú vo vzájomnej zhode a svedčia o vine obžalovaného
bez tých najmenších pochybností. Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné

dôkazy, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. Svoje rozhodnutie tiež dostatočným
spôsobom odôvodnil.

Súd prvého stupňa rozhodnutie o vine odôvodnil tak, že obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku
usvedčuje jednak jeho vlastná výpoveď, výpoveď poškodenej J. B., znalecké posudky, ako aj listinné

dôkazy. Obžalovaný svojim konaním zásadne porušil pravidlá cestnej premávky tým, že sa plne
nevenoval vedeniu motorového vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, vykonával jazdu
vozidla vpred bez toho aby mal vozidlo pod kontrolou, pričom zároveň inému z nedbanlivosti ublížil na
zdraví (poškodená bola obmedzená na vykonávaní bežných životných činností a úkonov v trvaní 69
dní). Napokon skutočnosť, že poškodená nebola pred vznikom dopravnej nehody pripútaná, súd prvého

stupňa vyhodnotil ako jej spoluzavinenie (čo správne skonštatoval aj v skutkovej vete napadnutého
rozsudku), čo zohľadnil v rámci rozhodovania o treste.

S vyššie uvedenými úvahami súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožnil a považuje ich za správne,
pričom k odvolacím námietkam obžalovaného uvádza nasledovné:

Obžalovaný bol uznaný vinným, pretože inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú
povinnosť uloženú mu podľa zákona. Pritom zavinenie z nedbanlivosti (v oboch formách) nie je vylúčené
spoluzavinením iných osôb, vrátane poškodeného. Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a
následkom sa totiž neprerušuje ani v prípade, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá

spolupôsobí pri vzniku následku, ale konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k
následku nedošlo. Dôležité pritom je, aby konanie páchateľa z hľadiska spôsobeného následku bolo
príčinou dostatočne významnou.

Odvolací súd preto neprisvedčil odvolacej námietke obžalovaného, že poškodená sa sama a rozhodnou

mierou pričinila o vznik úrazového deja (že je vysoko pravdepodobné, že ak by použila bezpečnostný
pás, tak by sa jej nič nestalo, resp. že by nemala zranenia v takom rozsahu), pretože konanie poškodenej
nebolo jedinou a najmä výlučnou príčinou vzniku trestnoprávne relevantného následku na jej zdraví.
Práve konanie obžalovaného je totiž nutné považovať za podstatnú príčinu vzniku trestnoprávneho
následku, keď zo skutkových zistení je celkom zjavné, že bez konania obžalovaného by škodlivý

následok vôbec nenastal.

*** K výrokom o trestoch ***

Podstata odvolania obžalovaného čo do výrokov o trestoch spočívala v tom, že súdom prvého stupňa

uložené tresty nezodpovedajú zásadám ukladania trestov, keď navrhol, aby mu bol uložený peňažný
trest, ale už bez uloženia trestu zákazu činnosti, ktorý v jeho prípade nie je nevyhnutne potrebný.Preskúmaním týchto výrokov odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného je v ním namietanom
rozsahu dôvodné, pretože výroky o trestoch trpia vadami v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por.,
nakoľko sú neprimerane prísne a nezodpovedajú zásadám ukladania trestov (najmä § 34 ods. 1, ods. 3

Tr. zák.), pričom obžalovanému nie je potrebné ukladať trest odňatia slobody (§ 56 ods. 2 Tr. zák.).

Súd prvého stupňa výroky o uložených trestoch len veľmi stručne odôvodnil tak, že po zvážení
všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu, spoluzavinenie poškodenej, spôsob spáchania činu, následok, zavinenie a pohnútku,

osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy dospel k záveru, že na splnenie účelu trestu
bude postačovať uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom
stanovenej trestnej sadzby s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Zároveň
mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 1 rok, pretože sa dopustil
trestnej činnosti v súvislosti s vedením motorového vozidla, keď účelom tohto trestu je predovšetkým
zabrániť opakovaniu trestného činu, pretože obžalovaný vyvoláva trestným činom pochybnosť o svojej

spôsobilosti viesť motorové vozidlo.

Odvolací súd sa ale s takýmto odôvodnením súdu prvého stupňa nestotožnil z týchto dôvodov:

Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že podľa ustálenej súdnej praxe je uložený trest neprimeraný

vtedy, ak bol uložený taký druh trestu, ktorý je zrejme v rozpore s hľadiskami určenými v zásadách pre
ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák.

V zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším potenciálnym páchateľom, voči ktorým
sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Trest má vyjadrovať napokon aj morálne odsúdenie páchateľa trestného činu.

Odvolací súd mal za to, že okolnosti prípadu (spoluzavinenie poškodenej, bol vo veku blízkom veku

mladistvých, vodičské oprávnenie vlastnil len krátky čas, pričom podľa názoru odvolacieho súdu sa
obžalovaný pomýlil pri použití automatickej prevodovky motorového vozidla), povaha spáchaného
prečinu (ide o nedbanlivostný trestný čin) a možnosti nápravy obžalovaného s poukazom na jeho
predchádzajúci spôsob života (do spáchania skutku nebol súdne trestaný alebo postihnutý za
priestupok) nie je potrebné ukladať mu podmienečný trest odňatia slobody (§ 56 ods. 2 zák.).

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi
úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť,

ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest
odňatia slobody neukladá.

Naopak za primeraný, zákonný a spravodlivý považoval odvolací súd „alternatívny“ peňažný trest vo
výške 1.000,- Eur, ktorý je podľa jeho názoru schopný u obžalovaného splniť svoj účel v zmysle § 34

ods. 1 Tr. zák.

Nakoľko obžalovaný jeho uloženie aj sám navrhol, odvolací súd mal za to, že tento peňažný trest
bude obžalovaný schopný aj zaplatiť (§ 57 ods. 1 Tr. zák.), a to aj vzhľadom k jeho vyjadreniu na
verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, resp. na mediačnom konaní pred probačným a mediačným

úradníkomOkresnéhosúduTrenčín(dňa01.07.2020vovecipodsp.zn.46M/5/2020),naktoromnavrhol
poškodenej uhradiť titulom náhrady škody práve sumu vo výške 1.000,- Eur, ako aj so zohľadnením tej
skutočnosti, že poškodená si v trestnom konaní riadne nárok na náhradu škody neuplatnila - nevyčíslila
(§ 56 ods. 5 Tr. zák.).

Pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, odvolací súd
ustanovilobžalovanémunáhradnýtrestodňatiaslobodyna1mesiac,ktoréhovýmerupovažovalrovnako
za primeranú (§ 57 ods. 3 Tr. zák.).Ďalej odvolací súd uvádza, že síce pri trestnej činnosti v doprave má uloženie trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu z pohľadu individuálnej prevencie, ako aj z pohľadu všeobecnej
prevencie významný účel, pričom najmä pri porušení dôležitej povinnosti vodiča je jeho ukladanie v

súlade s ustálenou súdnou praxou. Neuloženie tohto druhu trestu by malo prichádzať do úvahy len vo
výnimočných prípadoch, po zohľadnení všetkých zásad ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Tr. zák.,
i keď je zároveň faktom, že v prípade prejednávaného skutku (resp. jeho právnej kvalifikácie) je uloženie
trestu zákazu činnosti len fakultatívne (pozri § 61 ods. 3, ods. 5, ods. 6 Tr. zák.), resp. žiadne ustanovenie
Trestného zákona neurčuje súdom automaticky povinnosť ukladať páchateľovi aj (len) tento druh trestu.

V tomto smere však odvolací súd dodáva, že v súlade so zásadou prísnej individualizácie trestu platí, že
záujem všeobecnej prevencie pri trestaní páchateľov nemôže prevyšovať nad záujmom individualizácie
trestu a skutočnými nevyhnutnými potrebami individuálnej prevýchovy.

V tejto súvislosti odvolací súd dospel k záveru, že niektoré okolnosti, za ktorých došlo k vzniku dopravnej
nehody, osoba obžalovaného a aj miera vplyvu na jemu blízke osoby (ako to uviedol na verejnom

zasadnutí) významne svedčia v jeho prospech v tom smere, že na jeho prevýchovu nie je nevyhnutne
potrebné pôsobiť aj trestom zákazu činnosti. Pritom platí, že ak to nie je z iných dôvodov nevyhnutne
potrebné, súd má uložiť páchateľovi len taký trest, ktorý bude mať čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3 Tr. zák.).

Obžalovaný zavinil dopravnú nehodu tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, a to
konkrétne, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a v dôsledku
porušenia pravidiel cestnej premávky inému ublížil na zdraví. Súčasne ale v súvislosti s okolnosťami
vzniku tejto dopravnej nehody je potrebné aj na tomto mieste zopakovať, že príčinou tejto nehody bolo
aj to, že obžalovaný mal v tom čase vodičské oprávnenie len krátky čas a s predmetným motorovým

vozidlom nemal skúsenosti, a preto sa podľa názoru odvolacieho súdu pomýlil pri použití automatickej
prevodovky.

V tejto súvislosti potom okolnosti vzniku dopravnej nehody nie sú takéto charakteru, že by bolo možné
vysloviť záver o tom, že u obžalovaného išlo o prejav hrubej vodičskej nedisciplinovanosti a že existuje

dôvodná pochybnosť o jeho schopnosti či spôsobilosti viesť motorové vozidlá (ako to uviedol súd prvého
stupňa).

Spôsobenýnásledoknazdravípoškodenejideajnavrubjejspoluzavinenia,keďžetátonebolapripútaná
bezpečnostným pásom. I z tohto pohľadu bolo potom potrebné hodnotiť spôsobený následok vo vzťahu

k potrebe uloženia aj trestu zákazu činnosti.

Tiež je potrebné aj z pohľadu dôvodnosti uloženia trestu zákazu činnosti zopakovať aj to, že obžalovaný
spáchal nedbanlivostný prečin v doprave, teda menej závažný trestný čin.

Obžalovaný síce na verejnom zasadnutí uviedol, že si je vedomý toho, že po dopravnej nehode bol
už priestupkovo postihovaný v doprave, avšak podľa názoru odvolacieho súdu to nebolo za závažné
prehrešky voči pravidlám cestnej premávky. Nič to však nemení na tom, že v čase dopravnej nehody
bolo hodnotenie obžalovaného na úrovni absolútnej bezúhonnosti.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa vo výrokoch o uložených trestoch odňatia slobody a zákaze činnosti. Následne
rozhodol pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 322 ods. 3 Tr. por. týmto rozsudkom o
„zmiernení“ trestu obžalovanému, pričom výroky o vine a o náhrade škody v rozsudku súdu prvého
stupňa zostali týmto zrušením nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.