Decision was made at the court Okresný súd Malacky
Judgement was issued by Mgr. Ján Pastirčík
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4Csp/45/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620202230
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1620202230.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne Intrum Slovakia s.r.o, so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpenej X. proti žalovanému X., o zaplatenie 529,72
€ s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 134 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
134 € od 22.9.2020 do zaplatenia zastavuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 395,72 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 529,72 € od 30.1.2018 do 21.9.2020 a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
395,72 € od 22.9.2020 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 €,
splatných vždy k 15-temu dňu toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti sa stáva splatným celý dlh.
Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.9.2020 sa pôvodná žalobkyňa Všeobecná úverová banka,
a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, domáhala voči žalovanému zaplatenia
sumy 529,72 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.1.2018 do zaplatenia. V žalobe
poukázala na to, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v
Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 (ďalej len „Consumer Finance Holding, a.s.“), a to v
dôsledku zlúčenia s touto spoločnosťou. Uviedla, že so žalovaným uzatvorila dňa 4.2.2016 zmluvu o
pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 2 000 €. Podľa zmluvy o
pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 104,27 €, a to až
do celkovej sumy pôžičky vo výške 2 502,48 €. Do podania žaloby však uhradil z vyššie uvedenej zmluvy
len sumu 1 970,75 €. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku,
resp.jednotlivépovinnésplátkyriadneavčas,t.j.vsúladesozmluvouapodmienkamikzmluve,pôvodná
žalobkyňadňa22.11.2017listom-predžalobnáupomienkavyzvalažalovanéhokúhradedlžnýchsplátok
a upozornila ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v
dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, dňa 19.1.2018 úver zosplatnila, o čom bol žalovaný informovaný
listom zo dňa 24.1.2018. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 529,72 €.
Uvedenú sumu pôvodná žalobkyňa vypočítala tak, že od súčtu celkovej sumy predpísaných splátok do
zosplatnenia dlhu vo výške 2 293,94 € a sumy po zosplatnení 206,53 € (spolu 2 500,47 €) odpočítala
úhrady žalovaného 1 970,75 €. Pôvodná žalobkyňa si zároveň uplatnila aj úroky z omeškania, a to od
šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo
zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde je obvyklá doba na doručenie najviac 5 dní.2. Súd vo veci vydal dňa 13.1.2021 platobný rozkaz č.k. 4Csp/45/2020-44, ktorým podanej žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Žalovanému bol platobný rozkaz spolu so žalobou doručený dňa 19.2.2021.
3. Žalovaný podal dňa 24.2.2021 voči platobnému rozkazu odpor. Uviedol v ňom, že nikdy od VÚB, a.s.
nebral úver. Spotrebiteľský úver zobral dňa 4.2.2016 od spoločnosti Quatro - finančný dom. Riadne ho
splatil, ale keď dostal upozornenie od VÚB, a.s., že má ešte splatiť sumu 529,70 € za 25 % úrok, tak sa
pozastavil a namietal, že od banky žiaden úver nebral, banka mu ho ani v tom čase nechcela poskytnúť
a pokiaľ tak banka podvodne urobila a dohodla sa s Quatro - finančný dom, urobila tak podvodne a
to kvôli úroku 25 %, ktoré banka nemohla uložiť na poskytované úvery. Napriek tomu jednu splátku vo
výške 134 € zaplatil (o čom dokladá dôkaz), čiže ostalo 400 € akože dlžné z jeho strany. Uviedol, že
verí, že súd rozhodne o nezákonnosti poskytnutia úveru zo strany VÚB, a.s. za podmienok poskytnutia
úveru vo výške 25 % ročne, doposiaľ zaplatený úrok mu bude vrátený a zaplatí len úrok, aký v tom čase
VÚB, a.s. poskytovala.
4. Vzhľadom na to, že odpor žalovaného bol podaný včas a obsahoval vecné odôvodnenie, súd v zmysle
§ 267 ods. 3 C.s.p. uznesením zo dňa 16.3.2021 č.k. 4Csp/45/2020-80 platobný rozkaz zrušil v celom
rozsahu. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2.6.2021.
5. Uznesením zo dňa 16.3.2021 č.k. 4Csp/45/2020-79 súd pripustil zmenu strany sporu na strane
žalobkyne tak, že pôvodná žalobkyňa z konania vystúpila a na jej miesto do konania vstúpila terajšia
žalobkyňa. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2.6.2021.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu (replike) uviedla, že odpor považuje v celom rozsahu za
neodôvodnený. Žalovaný v ňom neuviedol žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý by žalobkyni nemal byť
priznaný nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a trovami konania.
7. Žalovaný v duplike uviedol, že je dôchodcom starajúcim sa o ťažko postihnutú manželku ako jej
opatrovateľ. Pre vysoké náklady kvôli jej liečbe len zo všetkým sebazaprením dokážu mesačne prežiť.
Každý cent v jeho živote je rozhodujúci a nemieni len tak niekomu bez toho, aby mu dokázal, že mu
skutočne niečo dlží, len tak zaplatiť a ešte aj advokátovi. Trval preto na tom, aby súd rozhodol v riadnom
konaní.
8.Žalobkyňavpodanídoručenomsúdudňa30.9.2021uviedla,žezdôvoduúhradyzostranyžalovaného
vo výške 134 €, ku ktorej došlo počas súdneho konania dňa 21.9.2020, berie žalobu späť v časti o
zaplatenie sumy 134 € spolu s prislúchajúcim úrokom. Žiadala v tejto časti konanie zastaviť. Vo zvyšnej
časti ňou uplatneného nároku trvala naďalej. Navrhla, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej istinu
395,72 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 529,72 € od 30.1.2018 do 21.9.2020
a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 395,72 € do 22.9.2020 do zaplatenia.
9. V prejednávanej veci súd nariadil pojednávanie na 13.4.2022, na ktoré predvolal strany sporu.
Žalobkyňa ani jej právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Svoju neúčasť ospravedlnili podaním
doručeným súdu dňa 4.4.2022, a to s poukazom na pracovnú zaneprázdnenosť, nenavyšovanie trov
konania a zásadu hospodárnosti konania. Vychádzajúc z uvedeného súd podľa § 180 druhej vety C.s.p.
rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu, pojednávanie otvoril,
vec prejednal a rozhodol.
10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v čase, keď potreboval úver, oslovil všetky banky na Slovensku,
ale žiadna mu nevyhovela. Bol nútený zobrať si úver od nebankovej spoločnosti za úžernícky úrok.
Ďalej uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by bral niekedy úver od spoločnosti VÚB, a.s. Úver
mu poskytla spoločnosť Quatro. Žiadal preto žalobu zamietnuť. Pokiaľ by súd vo veci rozhodol inak a
uložil by mu povinnosť zaplatiť určitú sumu, žiadal, aby mu súd povolil splácať dlžnú sumu v splátkach
najviac po 50 € mesačne. K svojim zárobkovým, osobným a majetkovým pomerom uviedol, že poberá
slovenský dôchodok vo výške 90 € a český dôchodok vo výške 380 € mesačne. Jeho manželka poberá
dôchodok 350 € mesačne. Je však na lôžku a potrebuje 24-hodinovú opateru. Dôchodok, ktorý poberá,
jej nepostačuje ani na úhradu nákladov na opateru a liečbu. Dodal, že s manželkou bývajú u dcéry v jej
dome, pričom na bývanie prispieva dcére mesačne sumou 150 €.11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
12. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluvy o poskytnutí Najľahšej pôžičky) zo dňa 4.2.2016
označenej ako Quatro - Finančný Dom, súd zistil, že ako veriteľ je v nej uvedený Consumer Finance
Holding, a.s. a ako klient žalovaný. V ďalšej časti zmluvy je uvedená celková výška pôžičky 2 000 €,
fixná ročná úroková sadzba 25 %, najvyššia prípustná výška odplaty 25,58 %, výška mesačnej splátky
104,27 €, počet splátok 24, splatnosť prvej splátky 20.3.2016 a ostatných splátok vždy 20. dňa v mesiaci,
termín konečnej splatnosti 20.2.2018, RPMN 25 %, priemerná hodnota RPMN 18,09 %, celkové náklady
spotrebiteľa 502,48 € a celková čiastka 2 502,48 €. V bode 10.2 zmluvy sa dohodlo, že spoločnosť je
oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať klienta zaplatenie celej
pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je
klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia
dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
13. Predžalobnou upomienkou zo dňa 22.11.2017 Consumer Finance Holding, a.s. vyzvala žalovaného
na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 312,81 € s upozornením, že ak do 5.1.2018 nedôjde k
úhradesplátkysplatnejvmesiaci09/2017,budeoprávnenáúverzosplatniť.Zpriloženejkópiedoručenky
od predmetnej zásielky vyplýva, že žalovaný uvedenú upomienku prevzal dňa 29.11.2017.
14. Z projektu rozdelenia zlúčením uzavretého dňa 11.12.2017 medzi Consumer Finance Holding,
a.s. ako zanikajúcou spoločnosťou a pôvodnou žalobkyňou a VÚB leasing, a.s. ako nástupnickými
spoločnosťami, vyplýva, že pôvodná žalobkyňa ako právny nástupca bude pokračovať v prevádzkovaní
tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti, ktorým sa rozumeli všetky ostatné zložky podnikania
okrem splátkového predaja Triangel a leasingu QCar, teda sa stala k 1.1.2018 právnym nástupcom
Consumer Finance Holding, a.s. aj vo vzťahu k pohľadávke voči žalovanému z predmetnej úverovej
zmluvy.
15. Listom zo dňa 24.1.2018 pôvodná žalobkyňa oznámila žalovanému, že nakoľko dlžné splátky v
lehote stanovenej v Predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradil, jeho dlh sa stal splatným v celom
rozsahu naraz. Zároveň pôvodná žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 623,69
€. Doručenie tejto zásielky žalovanému nebolo v konaní sporné.
16. Z prehľadu splátok a úhrad predmetného úveru súd zistil, že žalovaný do zosplatnenia
spotrebiteľského úveru dňa 19.1.2018 zaplatil na pôžičku celkom sumu 1 876,86 €, čo predstavovalo
18 celých splátok pôžičky splatných od 20.3.2016 až do 20.8.2017. Do omeškania sa tak dostal so
splátkou splatnou 20.9.2017. Celková suma predpísaných splátok ku dňu zosplatnenia, t.j. k 19.1.2018
predstavovala podľa tohto prehľadu 2 293,94 € (22 splátok po 104,27 €) a suma po zosplatnení 206,53
€. Žalovaný ešte dňa 26.3.2018 uhradil sumu 93,89 €.
17. Z potvrdenia o vklade v hotovosti zo dňa 21.9.2020 predloženého žalovaným vyplýva, že žalovaný
v uvedený deň uhradil pôvodnej žalobkyni na číslo účtu uvedené v zosplatnení úveru sumu 134 €.
18. Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 uzavretej medzi Consumer Finance
Holding, a.s. a pôvodnou žalobkyňou ako postupcami a terajšou žalobkyňou ako postupníkom, v
znení dodatku č. 4 k tejto rámcovej zmluve z 11.1.2021, v spojení s prílohou č. 3 k tejto zmluve a
Žiadosťou o postúpenie a prevod pohľadávok zo dňa 9.2.2021 (kde pôvodná žalobkyňa a spoločnosť
VÚB Leasing, a.s. vystupovali ako postupcovia a žalobkyňa ako postupník) je zrejmé, že k 18.2.2021
došlo aj k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania z pôvodnej žalobkyne na terajšiu
žalobkyňu. Listom zo dňa 24.2.2021 oznámila pôvodná žalobkyňa žalovanému, že došlo k postúpeniu
tejto pohľadávky na terajšiu žalobkyňu.
19. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.20. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej
je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
24. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
26. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
27. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
28.Podľa§1ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
29.Podľa§1ods.2nariadeniavlády,odplatapodľaodseku1savyjadrujevpercentáchzosumyzmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
30. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a
sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
31. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadeniavlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší
forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
32. Podľa § 1a ods. 4 nariadenia vlády, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel
uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
33. Nakoľko žalobkyňa podaním doručeným súdu ešte pred prvým pojednávaním vo veci vzala žalobu
späť v časti sumy 134 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 134 € od 22.9.2020
do zaplatenia, súd bez toho, aby skúmal stanovisko žalovaného k tomuto čiastočnému späťvzatiu, vzal
zreteľ na tento právne účinný dispozitívny úkon žalobkyne a konanie v uvedenej časti zastavil (§ 145
ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 C.s.p.). Následne súd vychádzal z toho, že žalobkyňa po čiastočnom
späťvzatí požaduje od žalovaného už len sumu 395,72 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 529,72 € od 30.1.2018 do 21.9.2020 a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 395,72 € do 22.9.2020 do zaplatenia.
34. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi Consumer Finance Holding, a.s. ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky
podľa ZoSÚ, nakoľko uvedená spoločnosť pri jej uzatváraní vystupovala ako veriteľ s poukazom na
predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý spotrebiteľský
úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V dôsledku
zlúčenia s Consumer Finance Holding, a.s. sa stala jej právnym nástupcom pôvodná žalobkyňa, ktorá
následne v priebehu konania pohľadávku zo zmluvy riadne postúpila na žalobkyňu. Predmetná zmluva
je zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto na právny
vzťah medzi stranami sporu je potrebné okrem ZoSÚ aplikovať aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.
35. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že predložená zmluva o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky má všetky náležitosti vyžadované ZoSÚ. Poskytnutý úver preto nemožno
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalovaný považoval výšku dohodnutých úrokov
25 % ročne za neprimerane vysokú, súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vyššie spomínané nariadenie
vlády. V danom prípade z obsahu zmluvy vyplýva, že odplatu predstavovali len úroky, ktoré si
zmluvné strany dohodli vo výške 25 % ročne. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2015 (stav k
31.12.2015), zverejnených na internete, súd zistil, že priemerná RPMN (ročná percentuálna miera
nákladov) pri ostatných spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou 1 až 5 rokov bola 12,79 %.
Dvojnásobok priemernej RPMN v tomto období teda bol 25,58 % a predstavoval najvyššiu prípustnú
odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 1a ods. 1 nariadenia vlády. V zmluve dohodnutá odplata 25 % ročne je teda v rámci zákonom
stanoveného limitu. Žalovaný preto výšku úrokov namietal nedôvodne.
36. V konaní nebolo sporné, že Consumer Finance Holding, a.s. na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky poskytla žalovanému sumu 2 000 €. Žalovaný mal úver splatiť v 24 mesačných
splátkach po 104,27 €. Keďže ho riadne nesplácal, pôvodná žalobkyňa dôvodne pristúpila k jeho
zosplatneniu. Zo žalobkyňou predloženého prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že ku
dňu zosplatnenia úveru, t.j. k 19.1.2018 predstavovala celková suma predpísaných splátok 2 293,94
€ (22 x 104,27 €) a suma po zosplatnení 206,53 €, čo spolu predstavuje 2 500,47 €. Po odpočítaní
úhrad realizovaných žalovaným v celkovej výške 1 970,75 € (1 876,86 € do zosplatnenia a 93,89 €
dňa 26.3.2018) tak dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavovala 529,72 €. Následne žalovaný
ešte 21.9.2020 zaplatil sumu 134 € (v tejto časti bola žaloba vzatá späť), súd preto žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni už len sumu 395,72 €.
37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
38. Podľa § 3 nariadenia vlády, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
39. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobkyni vznikol nárok aj na úroky
z omeškania. K prvému dňu omeškania žalovaného, t.j. k 30.1.2018 (6 deň po oznámení vyhlásenia
okamžitej splatnosti úveru) bola výška úrokov z omeškania 5 % ročne. Po zohľadnení platby žalovaného
realizovanej dňa 21.9.2020 potom súd priznal žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
529,72 € od 30.1.2018 do 21.9.2020 a vo výške 5 % ročne zo sumy 395,72 € od 22.9.2020 do zaplatenia.
40. Súd s ohľadom na § 232 ods. 3 C.s.p. posúdil zárobkové, osobné a majetkové pomery žalovaného
a umožnil mu uhradiť pohľadávku žalobkyne v splátkach, keď ním navrhnutú sumu 50 € mesačne
považoval za primeranú, pričom povolenie splácať dlh v splátkach nezasiahne neprimerane do
hospodárskych pomerov žalobkyne. Vychádzal pritom z nesporných tvrdení žalovaného opísaných v
bode 10. odôvodnenia tohto rozsudku, z ktorých je zrejmé, že momentálne nie je objektívne možné,
aby zaplatil žalobkyni dlžnú sumu naraz. Žalovaný však poberá dôchodok, je tu teda predpoklad, že
určené splátky bude splácať riadne a včas. Pre prípad, že by si žalovaný svoju povinnosť splácať dlh
v pravidelných mesačných splátkach neplnil, súd na ochranu žalobkyne určil, že omeškanie čo i len s
jednou splátkou alebo jej časťou ma za následok zročnosť celého plnenia.
41. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
44. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z toho, že predmetom konania
bolo zaplatenie sumy 529,72 €. Žalobkyňa vzala žalobu späť v časti sumy 134 € s poukazom na
úhradu žalovaného po podaní žaloby. V tejto časti preto procesne zavinil zastavenie konania žalovaný,
čo treba vyhodnotiť ako procesný úspech žalobkyne. Žalobkyňa bola úspešná aj vo zvyšnej časti 395,72
€, v ktorej bolo žalobe vyhovené. So zreteľom na to súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.