Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 9, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 40C/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120427904
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2022:6120427904.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobcu: LEGES Recovery k.s., so

sídlom Pod Urpínom 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 982 586, správca konkurznej podstaty úpadcu
F.. O. P., Y. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, a úpadcu F.. S. P., Y. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX,
správca konkurznej podstaty zastúpený Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom
Pribinova20,81109Bratislava,IČO:50491300,protižalovanému:V..Z.H.,nar.XX.XX.XXXX,Y.XXXX/
XXA, G., zastúpený Mgr. Martinom Černákom, advokátom so sídlom Zochova 5, 811 03 Bratislava, o
zaplatenie 41.880 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného (ako pôvodne žalovaného 1/) a jeho manželky (ako
pôvodnežalovanej2/)zaplateniasumy41.880eurnatomskutkovomzáklade,žeuznesenímOkresného
súdu Bratislava I, pod sp. zn. 8K/51/2014 zo dňa 20.08.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu:
F.. O. P., so sídlom Y. XX, B. XX G., F.: XX B. XXX, nar.: XX.XX.XXXX, a uznesením Okresného súdu G.
I, pod sp. zn. 3K/48/2014 zo dňa 11.08.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: F.. S. P., Y. XX/
A, B. XX G., F.: XX B. XXX, nar.: XX.XX.XXXX. Poukázal na to, že F.. O. P. a F.. S. P. sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností - rodinného domu so súpisným č. XXXX postavenom na pozemku parcely
registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, pozemku parcely registra „C“
č. XXXX/X - záhrada o výmere XXX m2, pozemku parcely registra „C“ č XXXX/X - záhrada o výmere
X a pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 (ďalej
len „nehnuteľnosti“). Poukázal na to, že nehnuteľnosti boli zapísané do súpisu majetku v konkurze
vyhlásenom na majetok F.. O. P. a F.. S.a P.. Ďalej uviedol, že počas zabezpečovania nehnuteľností
dňa XX.XX.XXXX, ako aj z vyjadrení úpadcu a úpadkyne bolo zistené, že žalovaný a jeho manželka

nehnuteľnosti dlhodobo užívali, a to okrem iného aj v čase od vyhlásenia konkurzu na majetok F.. O. P. t.
j. od 07.08.2015 do dňa zabezpečenia nehnuteľností 04.07.2019. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti
užívali v čase od vyhlásenia konkurzu viac, ako 46 mesiacov bez právneho titulu, čím sa v súlade s
§ 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatili na úkor oddelenej podstaty v oboch konkurzoch
úpadcov, a to minimálne v sume 41.880 eur. Poukázal na to, že pri vyčíslení danej sumy vychádzal z
odborného odhadu ceny nehnuteľností - určenie výnosu z prenájmu, ktorý bol vyhotovený na základe
jeho objednávky.

2. Žalovaný a jeho manželka v odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská
Bystrica v upomínacom konaní pod sp. zn. 44Up/226/2020 zo dňa 10.12.2020 uviedli, že sú rodičmi
úpadkyneF..O.P.,ktoráimvminulostiposkytlauvedenénehnuteľnostidoužívaniavrámciplneniasvojejzákonnej vyživovacej povinnosti v zmysle § 66 a § 67 ods. 1 zákona o rodine z dôvodu, že nedisponovali
inou nehnuteľnosťou na bývanie a ani prostriedkami na jej obstaranie, a tým sa ich dcéra v zmysle
zákona podieľala na uspokojovaní jednej zo základných životných potrieb svojich rodičov. Poukázali na

to, že žalobca uvedenému právnemu úkonu v zákonom stanovenej lehote neodporoval a od okamihu
vyhlásenia konkurzu až do XX.XX.XXXX ani nerealizoval žiadne úkony, ktoré by akýmkoľvek spôsobom
ovplyvnili platnosť a trvanie tohto existujúceho právneho vzťahu. Uviedli, že nakoľko užívali predmetné
nehnuteľnosti dlhodobo so súhlasom úpadcov, na základe právneho dôvodu vyplývajúceho zo zákona a
bez uplatnenia odporovacieho práva zo strany žalobcu ako správcu konkurznej podstaty, nedošlo na ich

strane k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré by mali žalobcovi
vydať. Zároveň v súlade s § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka namietli premlčanie uplatneného nároku
žalobcu, nakoľko si uplatňuje svoju pohľadávku aj za obdobie po uplynutí zákonom stanovenej doby na
jej uplatnenie v konaní pred súdom.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný so svojou manželkou nepreukázali, že by

ako rodičia boli odkázaní na vyživovaciu povinnosť od svojich detí, a to aj s poukazom na email
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dožadovali uzatvorenia
nájomnej zmluvy. Poukázal tiež na § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého
„Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo
veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná

v mene a na účet úpadcu.“ V dôsledku vyhlásenia konkurzu prechádzajú na správcu všetky dispozičné
oprávneniaohľadommajetku,ktorýpatríúpadcoviapodliehakonkurzu.Tentoúčinokznamená,žepokiaľ
ide o majetok podliehajúci konkurzu, odníma sa dispozícia dlžníka, prípadne iných osôb, a to v prospech
konkurzného správcu. Uviedol, že s poukazom na uvedené potom neobstojí tvrdenie žalovaného a
jeho manželky či už o vyživovacej povinnosti resp. skutočnosť, že užívali dlhodobo nehnuteľnosti so

súhlasom úpadcov, keďže vyhlásením konkurzu oprávnenia úpadcu nakladať majetkom podliehajúcim
konkurzu prešli na správcu konkurznej podstaty. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného a
jeho manželky, že právnemu úkonu bolo potrebné odporovať, keďže v danom prípade ide o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 41.880 eur, pričom v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa mení
platobné miesto všetkých pohľadávok, ktoré podliehajú konkurzu tak, že tieto sú dlžníci povinní plniť

výlučne k rukám správcu, a to bez ohľadu na to, či o vyhlásení konkurzu vedia, alebo nie. Zároveň z §
57 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva „Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú
v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa
tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak
správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.“ Z toho vyplýva, že odporovacia

žaloba sa v konkurznom konaní uplatní pri právnych úkonoch, ktorým by mohla byť napríklad v danom
prípade nájomná zmluva, avšak nakoľko nájomná zmluva uzatvorená nebola, domáha sa vydania
bezdôvodného obohatenia.

4. Žalovaný poukázal na to, že spolu so svojou manželkou začali užívať sporné nehnuteľnosti v roku

XXXX, v ktorom mal on 76 rokov a jeho jediným príjmom bol starobný dôchodok vo výške približne 350
eur mesačne. Jeho manželka mala v tom čase 64 rokov a jej jediným príjmom bol starobný dôchodok
vo výške približne 300 eur mesačne. Jeho manželka od roku 1999 trpela ochorením dyslipidémie, od
roku 2001 ochorením hypertenzie, od roku 1989 ochorením cukrovky, od r. 1988 ochorením pečene
a žlčníka a od roku 2019 osteoporózou. Poukázal na to, že od roku 20XX až doposiaľ nedisponovali

žiadnymi úsporami, nevlastnili žiadne nehnuteľnosti, motorové vozidlá a ani iné cenné veci, ktoré by
bolo možné speňažiť. Starobný dôchodok bol ich jediným príjmom, z ktorého mohli hradiť náklady
spojené s uspokojovaním základných životných potrieb, a slúžil im počas kalendárneho mesiaca, v
ktorom bol vyplácaný, na krytie ich nákladov spojených so zabezpečovaním ich stravy, hygienických
potrieb a oblečenia, avšak takýto príjem bol absolútne nedostatočný z hľadiska zabezpečenia ich

bývania ako jednej zo základných životných potrieb. Vzhľadom na tieto skutočnosti im F.. O. P. na
účely bývania poskytla do ich užívania nehnuteľnosti, ktoré boli v tom čase súčasťou jej bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Je teda nepochybné, že majetkové pomery na ich strane im objektívne
neumožňovali z vlastných prostriedkov a síl hradiť všetky náklady spojené s uspokojovaním ich
nevyhnutných životných potrieb, čo predstavovalo ich odkázanosť na zabezpečovanie primeranej

výživy zo strany ich dcéry. Táto si i vzhľadom na svoje majetkové pomery plnila uvedenú zákonom
stanovú vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom dobrovoľne tým spôsobom, že im na účely bývania
odovzdala do užívania nehnuteľnosti, ktoré boli v jej vlastníctve. V súvislosti so vznikom oprávnenia
správcu disponovať s majetkom úpadcov po vyhlásení konkurzu žalovaný poukázal na to, že vzniktohto oprávnenia na strane správcu neznamenal zánik vlastníckeho práva O. P. k predmetným
nehnuteľnostiam, ani zánik jej vyživovacej povinnosti voči rodičom, a rovnako neviedol ani k zániku
právneho dôvodu vzniknutého na základe ust. § 66 zákona o rodine. Uviedol tiež že napriek existencii

uvedeného dispozičného práva správca konkurznej podstaty toto právo nevyužil vôbec, a žalobca
ho uplatnil až dňa XX.XX.XXXX, kedy si nehnuteľnosti od úpadcov prevzal. Z ich strany teda nešlo
o užívanie nehnuteľností bez právneho dôvodu, a nedošlo ani k naplneniu inej skutkovej podstaty
bezdôvodného obohatenia vyplývajúcej z ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

5. Žalobca k námietke premlčania uviedol, že v uvedenom prípade išlo o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, keďže súpis majetku bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 171/2015 zo dňa 07.09.2015
a v Obchodnom vestníku č. 177/2015 zo dňa 16.09.2015, a teda už v uvedenom čase museli mať
žalovaný a jeho manželka vedomosť o tom, že majetok podlieha konkurzu, pričom napriek uvedenému
nehnuteľnosť stále obývali. Ich úmyselné konanie zároveň potvrdzuje aj email zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorým sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dožadovali uzatvorenia nájomnej zmluvy. K

argumentu o plnení vyživovacej povinnosti uviedol, že obligatórnou zákonnou podmienkou je potreba
na strane rodičov, pričom rodičia úpadkyne nepreukázali, že by boli odkázaní na vyživovaciu povinnosť
od svojich detí. Navyše do podania návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia ani raz neuviedli
správcovi, že nehnuteľnosti im boli do užívania poskytnuté vo forme plnenia zákonnej vyživovacej
povinnosti. Poukázal tiež na to, že žalovaný a jeho manželka mali okrem dcéry F.. O. P. aj syna F..H.,

preto takú istú vyživovaciu povinnosť ako úpadkyňa F.. O. P. mal plniť voči nim aj ich syn. Poukázal tiež
na to, že F.. O. P. spolu s jej manželom F.. S.om P. mali už v rok 2012 finančné ťažkosti, ktoré im v
žiadnom prípade nedovoľovali plniť vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, ako ju žalovaný prezentuje.
Uviedol, že úpadcovia mali už v roku 2012 splatné záväzky voči ďalším 8 veriteľom, a to v celkovej výške
istiny 241.549,22 eura.

6. Uznesením č.k. XXC/2/021-83 zo dňa 19.07.2021 súd konanie voči žalovanej 2/ zastavil z dôvodu
späťvzatia žaloby voči nej v nadväznosti na jej úmrtie počas konania.

7. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

7.1. Uznesením Okresného súdu G. I sp. zn. 8K/51/2014 zo dňa 20.08.2015 bol vyhlásený konkurz na
majetok úpadcu: F.. O. P., so sídlom Y. 77, B. XX G., F.: XX B. 504. Uznesením Okresného súdu G.
I sp. zn. 3K/48/2014 zo dňa 11.08.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: F.. S. P., Y. XX/A,
B. XX G., Slovenská republika, F.: XX B. 512. F.. O. P. a F.. S. P. boli bezpodielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností - rodinného domu so súpisným č. XXXX postavenom na pozemku parcely registra „C“
č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X -
záhrada o výmere XXX m2, pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X - záhrada o výmere B.2 a pozemku
parcelyregistra„C“č.XXXX/X-zastavanáplochaanádvorieovýmereXXm2(ďalejlen„nehnuteľnosti“).
Nehnuteľnosti boli zapísané do súpisu majetku v konkurze vyhlásenom na majetok F.. O. P. a F.. S.a

P.. Emailom zo dňa 03.07.2019 právny zástupca Mgr. Martin Černák, advokát so sídlom Zochova 5,
811 03 oznámil správcovi konkurznej podstaty, že v nehnuteľnostiach bývajú rodičia manželky úpadcu,
jedná sa o starších ľudí, ktorí v dome bývajú dlhodobo a okamžité vysťahovanie bude mať na nich
veľmi negatívne dôsledky, pričom sú pripravení uzatvoriť nájomnú zmluvu za účelom ich ďalšieho
zotrvania v nehnuteľnosti. Dňa XX.XX.XXXX došlo zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcov

k zabezpečeniu nehnuteľností a vysťahovaniu žalovaného s manželkou z nehnuteľností. Výzvou na
vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 30.10.2020 bol žalovaný ako jeho manželka vyzvaný na
vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 41.880 eur. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami
sporný, navyše vyplýva aj z priložených listinných dôkazov.

7.2. Z odborného odhadu ceny nehnuteľností spoločnosti V. D. (č.l. 5 -6 spisu) súd zistil, že odhadovaná
cena prenájmu sporných nehnuteľností za obdobie 2015-2017 predstavovala sumu 849 eur/mesiac a
za obdobie 2018-2019 sumu 1.0XX eur/mesiac.

7.3. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX zo dňa 08.12.2011 (č.l. 62 spisu) súd zistil,

že starobný dôchodok žalovaného predstavoval sumu 410,20 eura mesačne.

7.4. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX zo dňa 08.12.2011 (č.l. 63 spisu) súd zistil,
že starobný dôchodok manželky žalovaného predstavoval sumu 326,70 eura mesačne.7.5. Výsluchom úpadkyne F.. O. P. súd zistil, že jej rodičia, ktorí bývali v spornom dome nemali s nikým
uzatvorenú nájomnú zmluvu, pričom nemali ani vedomosť že bývajú v cudzom. V predmetnom dome

kedysi bývala jej babka a v roku XXXX, po jej smrti, sa nasťahovali do predmetného domu jej rodičia.
Rodičia nemali kde bývať, z jej pohľadu to bolo normálne, keďže celý život jej pomáhali, mala s nimi
blízky vzťah, takže sa takto o nich postarala. Nikto nemal žiadny úmysel sa obohacovať. Na otázku
súdu, na čom sa konkrétne dohodla so svojimi rodičmi, keď prišli bývať do predmetného domu, uviedla,
že oni boli už vtedy dôchodcovia, boli celý život učitelia, preto mali minimálne dôchodky, a keď zomrela

babka, tak jej prišlo celkom prirodzené, že im umožnila, aby v tom dome bývali. Navyše mama vtedy
ochorela, dostala cukrovku, takže by sa o nich musela tak či tak starať. Rodičia užívali dom od roku
20XX až dovtedy, keď boli z domu vysťahovaní, čo bolo XX.XX.XXXX, presne na výročie ich sobáša.
V tom čase vlastnila dom, kde bývali rodičia a ešte vedľajší dom, kde bývala ona s manželom. Rodičia
predtým bývali v podnikovom byte, neskôr ho predali, a vtedy sa presťahovali do jej domu. V dome,
kde bol ten podnikový byt, nebol výťah, rodičia mali problémy s nohami, a to bol tiež dôvod, prečo sa

presťahovali. Z peňazí čo utŕžili za predaj bytu rodičia nakúpili vybavenie do domu, kam sa presťahovali,
išlo o komplet vybavenie, nábytok, kuchynskú linku, sedačku, televízor, a mama si zariadila záhradu,
keďže mala veľmi rada kvety. Na otázku, prečo sa v tom čase nepostaral o rodičov jej brat, uviedla, že
ona mala veľmi silný vzťah k rodičom ako dcéra, s bratom to bolo trochu iné. Keď mala mama nejaký
problém, tak vždy išla za ňou, a tak isto aj otec. O otca sa aj teraz stále stará. Navyše brat mal dve deti a

nevesta by ani nesúhlasila, aby rodičia bývali s nimi. Na otázku, z akého dôvodu neubytovala rodičov v
jej dome, uviedla, že by to nebolo dobré, mala deti a rodičia boli zvyknutí, že bývali sami, potrebovali mať
svoje zázemie. Príjem rodičov bol iba starobný dôchodok, nič iné nemali, ich dôchodok bol dokopy pre
oboch asi 700 eur. Rodičia jej za ten dom nič neplatili, ani by im to nevyšlo a ona na to nemala ani srdce,
aby od nich niečo pýtala. Dôchodok použili rodičia na stravu, oblečenie, lieky, t.j. na štandardné výdavky.

Energie v dome uhrádzala ona, všetky faktúry chodili na jej meno, keďže dom, kde bývali rodičia, nemal
vlastné prípojky, bol napojený na ich dom. Na otázku, či mali rodičia vedomosť o tom, že na ňu a manžela
bol vyhlásený konkurz, uviedla, že nie, keďže mama bola veľmi senzitívny človek, zle by to znášala a
tak isto aj otec. Keď sa dozvedeli o konkurze a prišli ich vysťahovať, mama začala plakať a otec sa veľmi
rozčúlil, nadával na systém, keďže on prežil život v inom systéme a nevedel pochopiť, ako je to možné,

že takých starých ľudí môžu vysťahovať na ulicu. Jej dcéra sa o tom vysťahovaní dozvedela asi týždeň
predtým, volala s veriteľom H., či môže ešte počkať nejaké tri mesiace, kým nájdu rodičom iné bývanie,
chcela mu aj zaplatiť nájom, keďže rodičia nemali peniaze. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, aký
majetok vlastnila v čase, keď bol na jej osobu vyhlásený konkurz, uviedla, že len tie dva domy, teda ten,
kde bývali rodičia a ten susedný, kde bývala ona s manželom. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu,

či mala vedomosť o tom, že po vyhlásení konkurzu budú speňažované majetky, ktoré vlastnila, uviedla,
že áno. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, z akého dôvodu potom svojich rodičov nepresťahovala
do inej nehnuteľnosti, uviedla, že preto, lebo to nikto od nich nežiadal a nikto tam neprišiel. Po vyprataní
nehnuteľnosti v roku 2019 sa rodičia presťahovali na jej terasu aj s vecami, čo si stihli zobrať z domu,
a spávali u nej doma v jednej izbe, pričom v dome bývala ona s manželom, ich dve deti a vnučka so

zaťom. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či napomáhal rodičom nejakým spôsobom aj brat Y.,
uviedla, že nie. Jej príjem v roku 2015 až 2019 bol minimum, iba na prežitie a rovnako aj jej manžela. Na
otázku právnej zástupkyne žalobcu, či informovala správcu o tom, že vypomáha svojim rodičom takým
spôsobom, že im poskytla bývanie, uviedla že nie, ale pán H. ako zabezpečený veriteľ v konkurznom
konaní, o tom vedel, on rodičov aj osobne poznal. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, z akého

dôvodu v roku 2019 jej právny zástupca žiadal, aby bola uzatvorená nájomná zmluva, uviedla, že preto,
aby si rodičia stihli vypratať svoje veci. Na otázku súdu, či jej manžel súhlasil s tým, aby v spornom
dome bývali jej rodičia, uviedla, že áno, s manželom sa spoznala už na vysokej škole a už vtedy im
rodičia pomáhali, a chceli im to takýmto spôsobom vrátiť, keďže ani oni vtedy nemali kde bývať, mali už
aj dcéru, a rodičia im vtedy umožnili, aby bývali u nich.

8. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

8.1. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. XX/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

8.2. Podľa § 451 ods. 2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.9. Žalobca sa v posudzovanej veci ako správca konkurznej podstaty úpadcov F.. O. P. a F.. S.a P.
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 41.880 eur, nakoľko mal za to, že žalovaný sa na úkor

úpadcov (a tým aj na jeho úkor) bezdôvodne obohatil tým, že sporné nehnuteľnosti užíval po vyhlásení
konkurzu na majetok úpadcov aj so svojou manželkou bez právneho dôvodu. Vykonaním dokazovaním
však bolo v konaní preukázané, že žalovaný aj so svojou manželkou neužíval sporné nehnuteľnosti
bez právneho dôvodu, ale na základe súhlasu úpadcov, z ktorých F.. O. P. bola dcérou žalovaného
a jeho manželky a F.. S. P. bol manžel F.. O. P.. Výsluchom F.. O. P. bolo preukázané, že žalovaný

aj so svojou manželkou užíval sporné nehnuteľnosti od roku XXXX, kedy im ona ako dcéra aj s jej
manželom umožnili ako osobám vyššieho veku s nízkymi dôchodkami a zhoršeným zdravotným stavom
užívať predmetné nehnuteľnosti po smrti babky, keďže nemali kde bývať. Považovala to za normálne
a prejav vďaky za to, že im celý život pomáhali. Ako dcéra mala s nimi blízky vzťah a takto sa o
nich postarala. Z uvedeného teda vyplýva, že právnym dôvodom užívania sporných nehnuteľností
zo strany žalovaného a jeho manželky bola vzájomná dohoda všetkých zúčastnených (žalovaného a

jeho manželky a F.. O. P. a jej manžela F.. S.a P.) s bezplatným užívaním predmetných nehnuteľností
zo strany žalovaného a jeho manželky. To potom vylučuje, aby došlo na strane žalovaného a jeho
manželky k bezdôvodnému obohateniu na úkor F.. O. P. ako svojej dcéry a jej manžela F.. S.a P.
ako bezpodielových spoluvlastníkov sporných nehnuteľností. Keďže sporné nehnuteľnosti patrili do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov F.. O. P. a F.. S.a P., ktorý s ich užívaním žalovaným a

jeho manželkou súhlasil, nejednalo sa ani o neplatný právny úkon s poukazom na § 145 O.z.. Súd
pritom nezistil (a nebolo to v konaní zo strany žalobcu ani tvrdené) ani žiadny iný dôvod bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 ods. 2 O.z.. Právny dôvod užívania sporných nehnuteľností žalovaným a jeho
manželkou sa pritom nezmenil ani po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcov a zaradení predmetných
nehnuteľností do súpisu majetku, ako sa mylne domnieval žalobca, keď poukazoval na § 44 ods. 1

zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 7/2005 Z.z.), podľa ktorého oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu
a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Z uvedeného ustanovenia zákona č. 7/2005
Z.z. nevyplýva, že by vyhlásením konkurzu zanikli všetky právne úkony (zmluvy resp. dohody) týkajúce

sa majetku podliehajúcemu konkurzu, ktoré úpadca uzatvoril pred vyhlásením konkurzu, naopak, tieto
zostávajú v platnosti, s tým rozdielom, že správca konkurznej podstaty vyhlásením konkurzu získava
oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach
týkajúcich sa tohto majetku. Pritom koná v mene a na účet úpadcu. To teda v pomeroch posudzovanej
veci znamená, že ak sa žalovaný so svojou manželkou dohodli so svojou dcérou a jej manželom na tom,

že budú bezplatne užívať sporné nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve dcéry a jej manžela,
táto dohoda zostala platná a nedotknutá aj po vyhlásení konkurzu na majetok F.. O. P. a jej manžela
F.. S.a P. s tým rozdielom, že oprávnenie nakladať s týmto majetkom a konať za úpadcov vo veciach
týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prešlo na správcu konkurznej podstaty. Správca
konkurznej podstaty teda vyhlásením konkurzu získal oprávnenie vykonať v mene úpadcov príslušné

právne úkony v tomto smere (napr. aj úkony smerujúce k ukončeniu užívania sporných nehnuteľností
zo strany žalovaného a jeho manželky, na čo ho výslovne oprávňovalo napr. aj ustanovenie § 45 ods.
4 zákona č. 7/2005 Z.z.). Takto však po vyhlásení konkurzu správca nepostupoval, nerealizoval žiadne
úkony, ktoré by akýmkoľvek spôsobom ovplyvnili platnosť alebo trvanie tohto existujúceho právneho
vzťahu. K ukončeniu užívania sporných nehnuteľností zo strany žalovaného a jeho manželky pristúpil

až ku dňu XX.XX.XXXX. Súd pripúšťa, že ak by žalovaný a jeho manželka užívali sporné nehnuteľnosti
aj po tomto dátume, mohlo by sa jednať o bezdôvodné obohatenie na ich strane. Tak tomu však nebolo,
keď v konaní bolo preukázané (nebolo to ani sporné), že žalovaný a jeho manželka sporné nehnuteľnosti
po dátume XX.XX.XXXX už neužívali (žalobca si pritom uplatnil bezdôvodné obohatenie za obdobie
od 07.08.2015 do XX.XX.XXXX). Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu ústnej dohody o bezplatnom užívaní

sporných nehnuteľností uzatvorenú medzi žalovaným a jeho manželkou na jednej strane a ich dcérou
F.. O. P. a jej manželom F.. S.om P. na druhej strane, súd nepovažuje vzhľadom na charakter tejto
dohody, úzke rodinné väzby, dlhodobý charakter užívania nehnuteľnosti, ako aj prevládajúce morálno-
etické princípy panujúce v spoločnosti, jej exaktné právne vymedzenie za podstatné, keďže rozhodujúce
bolo to, že žalovaný a jeho manželka užívali sporné nehnuteľnosti na základe dohody a súhlasu F.. O.

P. a jej manžela F.. S.a P. ako bezpodielových spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti, napriek tomu súd
uvádza, že by sa mohlo jednať o nepomenovanú zmluvu podľa § 51 O.z. v spojení s § 491 O.z. s prvkami
zmluvy o výpožičke podľa § 659 a nasl. O.z.. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že išlo o vzťah medzi
najbližšími rodinnými príslušníkmi založený na silných citových a morálno-etických väzbách, fungujúcibezproblémovo viac ako desaťročie, preto je pochopiteľné, že tento vzťah nebol nijako bližšie právne
formalizovaný. Súd aj vzhľadom na všeobecné elementárne morálno-etické princípy a dobré mravy
tvoriace fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti založený na všeobecne uznávaných pravidlách

slušnosti, považuje za celkom prirodzené, že F.. O. P. ako dcéra svojich rodičov - osôb vyššieho veku na
dôchodku so zhoršeným zdravotným stavom a nízkymi dôchodkami, im ponúkla možnosť bezplatného
bývania vo svojej nehnuteľností (v bezpodielovom spoluvlastníctve so svojim manželom), keďže nemali
kde bývať, a takto sa im odvďačila za celoživotnú pomoc a podporu z ich strany. Zároveň ich chcela mať
takto na blízku, aby sa mohla o nich aj vzhľadom na ich nepriaznivý zdravotný stav postarať. Vzhľadom

na vyššie uvedené považoval súd za irelevantné, či boli v predmetnom prípade splnené všetky zákonné
podmienky v zmysle § 66 a nasl. zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine o vyživovacej povinnosti detí k rodičom,
a teda či umožnením užívania sporných nehnuteľností žalovanému a jeho manželke plnila ich dcéra -
úpadkyňa F.. O. P. svoju vyživovaciu povinnosť voči nim (súd je pritom presvedčený, že tomu tak bolo),
keďže právnym dôvodom užívania sporných nehnuteľností zo strany žalovaného a jeho manželky bola
ako už súd uviedol vyššie vzájomná dohoda a súhlas všetkých zúčastnených. Preto súd ani nevyhovel

návrhu žalobcu na výsluch žalovaného k tejto otázke (k jeho odkázanosti na vyživovaciu povinnosť), keď
navyše z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky žalovaného zo dňa 19.01.2022 vyplynulo, že zo zdravotného
hľadiska (bližšie rozvedeného v predmetnom vyjadrení) považuje jeho výsluch v konaní za nežiadúci
a neodporúča ho. Rovnako nevyhovel návrhu žalovaného na znalecké dokazovanie ohľadne výšky
žalovaného nároku (nájomného), keďže v posudzovanej veci nebol daný ani len základ žalovaného

nároku. A keďže v danom prípade nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, súd sa nezaoberal
ani námietkou premlčania uplatnenou zo strany žalovaného (aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva,
musí toto právo najskôr vzniknúť).

10. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 257
C.s.p.. tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu (ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania)
nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, keďže na strane žalobcu vystupoval správca
konkurznej podstaty, ktorému povinnosť nahradiť trovy konania (súvisiaceho s konkurzným konaním,

ako tomu bolo aj v posudzovanej veci) nemôže byť uložená. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) zákona
č. 7/2005 Z.z. totiž platí, že z uspokojenia v konkurze sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré
im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ak by teda žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty bola uložená povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania v posudzovanej veci, nemohol by ju splniť, nakoľko by mu v tom

bránila uvedená zákonná prekážka. V zmysle § XX ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. je pritom správca
konkurznej podstaty úpadcu počas konkurzu oprávnený zo speňaženia majetku tvoriaceho konkurznú
podstatu uspokojovať veriteľov len v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
V uvedenej skutočnosti teda súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov
konania úspešnému žalovanému (k uvedenému porov. tiež uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.

14Co/209/2014-75 zo dňa 07.02.2014).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).