Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 12, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119250222
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:6119250222.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., O. XXX/
XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 11, IČO:
47 254 581, proti žalovanej: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., A. C. XXXX/X, o zaplatenie 23.000 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 6. novembra
2020, č. k. 4C/38/2019-212, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Topoľčany, ako súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd v zmysle § 12 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP" (po predchádzajúcom zrušení jeho rozsudku zo
dňa 5. novembra 2019 č. k. 4C/38/2019-116 uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. mája 2020 č.
k. 5Co/35/2020-166, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
výroku a výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie),
rozsudkom zo dňa 6. novembra 2020 č. k. 4C/38/2019-212 žalobu v časti zaplatenia sumy 23.000 eur s
5 % ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019 do zaplatenia zamietol a žalovanej priznal náhradu trov

konania proti žalobcovi v plnej výške, o ktorej rozhodnej súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.
1.2. Rozsudok v merite veci právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456,
§ 458 ods. 1, § 657, § 558 a § 40 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (OZ) a výrok o náhrade
trov konania oprel o ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.
2.1.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobcasapodanoužaloboudomáhalodžalovanejzaplatenia
sumy 23.000 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 02.01.2019 do zaplatenia z dôvodu, že

žalovaná dňa 20.10.2017 písomne uznala svoj dlh voči nemu čo do dôvodu a výšky , pozostávajúci z
pôžičiek špecifikovaných v písomnom uznaní dlhu a tento sa zaviazala vrátiť na požiadanie, najneskôr
do 01.01.2019. V písomnom vyjadrení k odporu (č.l. 24) žalobca namietal vykonanie znaleckého
dokazovania grafológom na pravosť podpisu žalovanej na uznaní dlhu s poukazom na dôkazy,
ktorými preukazoval jednotlivé platby realizované za žalovanú pri vyplácaní kúpnej ceny na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 21.04.2017, uzavretej medzi žalovanou ako kupujúcou a M. ako predávajúcim,
predmetom ktorej bol byt za kúpnu cenu 21.000 eur s tým, že uvedenú kúpnu cenu vyplácal on (žalobca)

a to buď vkladom na účet predávajúceho alebo platbami v hotovosti.
2.2. Po uzavretí zámennej zmluvy zo dňa 17.10.2017 medzi žalovanou a M. S., predmetom ktorej bola
zámena bytov, vyplatil M. S. rozdiel v cenách bytov v sume 2.000 eur a to platbami v hotovosti, čo
preukazoval jeho čestným vyhlásením. Na pojednávaní dňa 18.10.2019 žalobca uviedol, že zaplateniapohľadávky od žalovanej sa domáha na základe toho, že jej požičal peniaze na byt, keďže spolu žili až
do novembra 2017 a už aj v minulosti takýmto spôsobom kupovali byty. Žalovaná vedela, že on zaplatil
kúpnu cenu za byt, i keď byt sa kupoval na jej meno, pričom časť kúpnej ceny odovzdal predávajúcemu

v hotovosti a časť išla z jeho účtu. Problém nastal, keď sa so žalovanou rozišli, pričom nemá k dispozícii
originál uznania dlhu, keďže tento zostal u žalovanej v O. N.. K dispozícii má iba fotokópiu tohto uznania
dlhu. Žalovaná mu nedávala žiadne peniaze na zaplatenie kúpnej ceny, nakoľko v tom čase nerobila a
nemala peniaze a taktiež peniaze nemala ani jej matka a teda jej nemohla žiadne dať. V prípade vkladu
sumy 440 eur na účet P. banky sa jedná o účet SBD Topoľčany, kde vyplácal dlžobu za predávajúceho

M. T..
2.3. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu poprela pravosť svojho podpisu na uznaní dlhu a
žiadala znalecké dokazovanie s tým, že žalobcovi nedlhuje žiadnu finančnú sumu. Na pojednávaní dňa
10.09.2019 uviedla, že nikdy nevidela originál uznania dlhu a uznanie dlhu nikdy nepodpísala, i keď
podpis, ktorý je na ňom sa podobá na jej podpis. Potvrdila, že so žalobcom žili spolu 11 rokov v družskom
pomere a rozišli sa 06.02.2018. Na zaplatenie kúpnej ceny za byt dala žalobcovi peniaze, ktoré mu

odovzdala a on si ich vložil na účet z dôvodu, aby si to potom mohol dať do nákladov. Peniaze na kúpu
bytu mala doma v hotovosti, ale nevie to preukázať a peniaze jej dala matka ešte pred smrťou s tým, aby
si kúpila byt. Keďže nemala založený účet, peniaze na kúpnu cenu za byt sa vyplácali z účtu žalobcu,
aby mali doklad, že kúpna cena bola zaplatená. Spolu dala žalobcovi sumu 23.000 eur. Potvrdila, že
osobne nevyplácala kúpnu cenu predávajúcemu, ale všetko vybavoval žalobca a pri zámene bytov s p.

S. sa mu mala doplatiť suma 2.000 eur a aj na toto dala peniaze žalobcovi, ktorý ich potom vyplatil p.
S.. Na preukázanie skutočnosti, že v čase vyplácania kúpnej ceny mala peniaze nevedela uviesť žiaden
dôkaz a taktiež nenavrhla žiaden dôkaz na preukázanie skutočnosti, že peniaze na zaplatenie kúpnej
ceny dávala žalobcovi. Uviedla, že aj predtým jeden krát kupovali byt na jej meno, pričom kúpnu cenu
zaplatil žalobca zo svojich peňazí a po predaji bytu jej vyplatil províziu asi 500 eur.

3. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná dňa 21.04.2017 uzavrela kúpnu zmluvu (č.l. 27) s
predávajúcim M. T., predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX
v H. spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu za kúpnu cenu
21.000 eur, ktorá mala byť zaplatená tak, že kupujúca zaplatí predávajúcemu prvú časť kúpnej ceny v
sume 5.000 eur po podpísaní zmluvy a pred podaním návrhu na vklad na účet predávajúceho a druhú

časť kúpnej ceny v sume 16.000 eur zaplatí do 30.06.2017 na účet predávajúceho. Podľa dokladov
predložených žalobcom ako aj výpisov z jeho účtu vyžiadaných súdom bola kúpna cena za byt vyplatená
tak, že z účtu žalobcu bola dňa 25.04.2017 prevedená na účet predávajúceho M. T. suma 5.000 eur, dňa
22.06.2017 suma 5.000 eur a dňa 30.06.2017 suma 600 eur. Zároveň žalobca dňa 21.04.2017 na účet
SBD Topoľčany vložil sumu 440 eur a podľa jeho vyjadrenia tým vyplatil dlh predávajúceho M. T.. Okrem

toho predávajúci M. T. v čestnom vyhlásení (č.l. 34) potvrdil, že dňa 24.04.2017 obdŕžal v hotovosti sumu
5.400 eur a dňa 26.04.2017 v hotovosti sumu 4.560 eur od žalobcu titulom vyplatenia časti kúpnej ceny
za byt č. 37 v bytovom dome súp. č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX v kat. úz. H.. Zároveň v tomto
čestnom vyhlásení uviedol, že všetky úkony súvisiace s predajom bytu organizoval a vybavoval žalobca
a celú vyplácanú čiastku vyplatil zo svojich prostriedkov.

4. Dňa 17.10.2017 žalovaná uzavrela zámennú zmluvu s M. S. (č.l. 35), predmetom ktorej bola zámena
bytov v H. s tým, že M. S. bol vlastníkom bytu č. 1 v bytovom dome súp. č. XXXX a tento zamenil s bytom
č.37vbytovomdomesúp.č.XXXXpatriacimžalovanejstým,žezmluvnéstranysadohodli,žecenabytu
č. 1 je 23.000 eur a cena bytu č. 37 je 21.000 eur a rozdiel v cenách predmetov zámeny vo výške 2.000
eur je povinná žalovaná zaplatiť M. S. s tým, že prvú časť rozdielu v cenách bytov v sume 500 eur

už zaplatila pred uzavretím zmluvy o budúcej zmluve a druhú časť rozdielu v cenách bytov v sume 1.500
eur zaplatí po podpísaní zámennej zmluvy a pred podaním návrhu na vklad. Podľa čestného vyhlásenia
M. S. (č.l. 40) obdŕžal tento dňa 17.10.2017 v hotovosti sumu l.500 eur a dňa 10.10.2017 sumu 500
eur od žalobcu titulom vyplatenia rozdielu hodnoty zamieňaných bytov na základe zámennej zmluvy
uzatvorenej medzi ním a žalovanou dňa 17.10.2017 s tým, že celú zámenu organizoval a vybavoval

žalobca a taktiež vyplácal celú čiastku zo svojich prostriedkov.
5. Žalobca spolu s podaním žaloby predložil súdu uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka
datované dňa 20.10.2017, podľa ktorého žalovaná prehlásila a uznala, že z titulu pôžičky ku dňu podpisu
tohto uznania dlhu je ako dlžník povinná zaplatiť sumu 23.000 eur svojmu veriteľovi - žalobcovi a v
ďalšej časti tohto dokladu je špecifikácia pôžičky, podľa ktorej išlo o vyplatenie časti kúpnej ceny z

kúpnej zmluvy zo dňa 21.04.2017 predávajúcemu M. T. s tým, že táto bola zaplatená vkladmi na účet
predávajúceho vo výške 5.000 eur, 600 eur, 440 eur a 5.000 eur a zároveň v hotovosti v sumách 5.400
eur a 4.560 eur. Zároveň je v uznaní dlhu uvedené, že suma 2.000 eur podľa zámennej zmluvy zo
dňa 17.10.2017 bola za žalovanú vyplatená M. S.. V závere uznania dlhu je vyhlásenie žalovanej, žetieto sumy pozostávajú z postupných pôžičiek od žalobcu a že je povinná ich vrátiť žalobcovi na jeho
požiadanie, najneskôr do 01.01.2019. Zároveň žalovaná vyhlásila, že uvedený dlh slobodne a vážne
uznáva čo do výšky a dôvodu, čo potvrdzuje svojim vlastnoručným podpisom.

6. Podľa správy Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch (č.l. 78) vyšetrovateľom bolo dňa 10.04.2019
prijaté trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona
v štádiu pokusu a taktiež bolo dňa 12.09.2019 začaté trestné stíhanie vo veci zločinu marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pričom trestné oznámenie sa týka kúpnej
zmluvy V 149/2019, ktorá mala byť uzavretá medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako

kupujúcim, podľa ktorej mala žalovaná na žalobcu previesť vlastníctvo k bytu č. 1 v bytovom dome súp.
č. XXXX v H. za kúpnu cenu 23.000 eur, ktorá odzrkadľuje výšku nákladov vynaložených žalobcom z
vlastných prostriedkov na nadobudnutie vlastníctva tejto nehnuteľnosti žalovanou a v dôsledku čoho
žalobca disponuje pohľadávkou voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 23.000 eur,
pričom v priebehu katastrálneho konania žalovaná poprela, že by podpisovala predmetnú zmluvu a
trvala na tom, že jej podpis je sfalšovaný a preto bolo katastrálne konanie zastavené. Druhé trestné

oznámenie podala žalovaná z dôvodu spochybnenia jej podpisu na uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017.
7. Dňa 27.02.2019 uzavrela žalovaná ako predávajúca s kupujúcim L. F. kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol predaj bytu č. 1 v bytovom dome súp. č. XXXX v H. za kúpnu cenu 22.000 eur, pričom vkladové
konanie je vedené pod č. V 592/2019, avšak Okresný úrad Topoľčany katastrálny odbor ho rozhodnutím
zo dňa 21.03.2019 prerušil z dôvodu, že mu predchádza katastrálne konanie V 149/2019 a následne

dňa 03.06.2019 opätovne prerušil vkladové konanie z dôvodu, že uznesením tunajšieho súdu sp. zn.
6C/13/2019 - 26 zo dňa 22.03.2019 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal žalovanej
disponovať s bytom v takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia s tým, že neodkladné
opatrenie bude trvať do uplynutia 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci
samej (prebiehajúci spor medzi žalobcom a žalovanou o zaplatenie sumy 23.000 eur).

8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozsudkom sp. zn. 4C/38/2019-116 zo dňa 05.11.2019
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 23.000 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol s tým, že
žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške. Súd takto rozhodol, nakoľko dospel k záveru,
že žaloba na zaplatenie sumy 23.000 eur s príslušenstvom je podaná dôvodne, i keď nie v celom

rozsahu. Je nesporné, že žalovaná dňa 21.04.2017 uzavrela kúpnu zmluvu s M., na základe ktorej sa
stala vlastníčkou bytu, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy a to za kúpnu cenu 21.000 eur a taktiež je
nesporné, že uvedenú kúpnu cenu nevyplácala predávajúcemu žalovaná, ale vyplácal ju žalobca buď
platbami zo svojho účtu na účet predávajúceho alebo v hotovosti ako potvrdil predávajúci vo svojom
čestnom vyhlásení. Tieto skutočnosti nepoprela žalovaná, ale uviedla, že kúpna cena bola vyplácaná z

jej finančných prostriedkov, ktorých existenciu však nevie preukázať a taktiež nenavrhla žiadne dôkazy
na preukázanie svojho tvrdenia, že peniaze na zaplatenie kúpnej ceny odovzdala žalobcovi a tento
následne všetko vybavil. Taktiež medzi sporovými stranami nie je sporná skutočnosť, že žalovaná dňa
17.10.2017 uzavrela zámennú zmluvu s M. S., predmetom ktorej bola zámena bytov medzi týmito
dvoma subjektmi a podľa zmluvy žalovaná mala M. S. zaplatiť doplatok na rozdiele v cenách bytov v

sume 2.000 eur a uvedené vyplatenie doplatku realizoval žalobca, čo potvrdil M. S. vo svojom čestnom
vyhláseníarovnakotútoskutočnosťnerozporovalaanižalovaná,avšaktvrdila,žedoplatokbolvyplatený
z jej finančných prostriedkov, pričom na svoje tvrdenie nepredložila žiaden dôkaz a v tomto smere
žiadne dokazovanie ani nenavrhovala. Žalobca sa zaplatenia svojej pohľadávky domáhal s poukazom
na uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017, na ktorom však žalovaná spochybňovala svoj podpis, čo bolo aj

predmetom jej trestného oznámenia na polícii.
9. Z vykonaného dokazovania však mal súd za to, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu
zmluvy o pôžičke, i keď v uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017 sa uvádza ako dôvod uznania pôžička zo
strany žalobcu žalovanej. Je nesporné, že žalobca žalovanej neprenechával resp. neodovzdával žiadne
finančné prostriedky, ale za ňu uhrádzal kúpnu cenu za byt, resp. doplatok na cene pri zámene bytov,

a preto ich právny vzťah nie je možné hodnotiť ako zmluvu o pôžičke, ale ako bezdôvodné obohatenie
v zmysle § 454 OZ, v dôsledku ktorého sa žalovaná obohatila, keď za ňu žalobca plnil to, čo podľa
práva mala plniť sama. Keďže žalovanej podľa kúpnej zmluvy a zámennej zmluvy vznikla povinnosť
zaplatiť kúpnu cenu resp. doplatok na rozdiele v cene bytov a žalobca na strane ktorého táto povinnosť
neexistovala, plnil za žalovanú predávajúcemu resp. druhému účastníkovi zámennej zmluvy, tak žalobca

je oprávnený požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil, teda od
žalovanej a nie od toho, komu plnil. Súd preto posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ, pretože žalobca za žalovanú plnil,
čo podľa zmluvy mala plniť sama a tým na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 23.000eur, pričom výška bezdôvodného obohatenia medzi stranami nebola sporná. Z uvedeného dôvodu súd
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 23.000 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019
do zaplatenia a to podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., nakoľko žalovaná sa

dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia od uvedeného dátumu a je povinná zaplatiť
žalobcovi aj úroky z omeškania. Žalobca si síce uplatnil úroky z omeškania od 02.01.2019 zrejme s
poukazom na písomné uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017, podľa ktorého mu mala byť suma 23.000 eur
vrátená najneskôr do 01.01.2019, avšak podľa tohto uznania dlhu sa malo jednať o pôžičku, čo však
prevedeným dokazovaním bolo spochybnené, pretože nárok žalobcu je potrebné posúdiť ako nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ, pričom žaloba na zaplatenie sumy 23.000 eur
s príslušenstvom bola žalovanej doručená dňa 16.04.2019 a pokiaľ na základe tejto žaloby žalovaná
pohľadávku nezaplatila, tak od nasledujúceho dňa sa dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného
obohatenia. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania až od 17.04.2019 a nie od
02.01.2019 ako požadoval a v tejto časti t.j. priznania úroku z omeškania od 02.01.2019 do 16.04.2019
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. Žalobca síce uplatnil svoj nárok s poukazom na uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017, pričom uvedené
uznanie dlhu má všetky náležitosti podľa ustanovenia § 558 OZ, i keď je v ňom ako titul poskytnutia
sumy 23.000 eur žalovanej uvedená pôžička, pričom dôvod a výška dlhu sú podrobne uvedené v
tomto písomnom doklade a zároveň je v ňom uvedený aj prísľub žalovanej, že svoj dlh zaplatí, avšak
žalovaná spochybnila pravosť podpisu na uznaní dlhu a žiadala, aby v tomto smere bolo vykonané

znalecké dokazovanie grafológom. Súd však jej návrh na doplnenie dokazovania zamietol s poukazom
na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania (čl. 17 CSP), keďže aj bez tohto znaleckého dokazovania
vzhľadom na vykonané dôkazy bolo možné rozhodnúť o nároku žalobcu z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, ktorého dôvod a výška boli nesporne preukázané. Jedinou obranou žalovanej bolo tvrdenie,
že kúpna cena ako aj doplatok pri zámene bytov boli uhradené z jej finančných prostriedkov, ktoré

mala odovzdávať žalobcovi a tento mal následne vyplácať kúpnu cenu ako aj doplatok, avšak v tomto
smere žalovaná nepredložila žiaden dôkaz a nepreukázala, že v čase vyplácania kúpnej ceny ako aj
doplatku disponovala potrebnými finančnými prostriedkami a že tieto odovzdala žalobcovi. V zmysle čl.
8 CSP bolo povinnosťou žalovanej nielen označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci,
ale tieto svoje tvrdenia aj podoprieť dôkazmi, čo z jej strany splnené nebolo a preto žalovaná na svoje

tvrdenie ohľadom vyplácania kúpnej ceny a doplatku pri zámene bytov z jej finančných prostriedkov
neuniesla dôkazné bremeno. Práve naopak zo strany žalobcu bolo nesporne preukázané, že kúpna
cena bola sčasti vyplácaná prevodmi finančných prostriedkov z jeho účtu na účet predávajúceho a sčasti
vyplácaním v hotovosti a rovnako bola vyplácaná hotovosť z jeho strany aj pri uhradení doplatku pri
zámene bytov a túto skutočnosť prakticky nespochybnila ani žalovaná, ale jej jedinou obranou bolo

tvrdenie, že sa malo jednať o jej finančné prostriedky, ktoré však žiadnym spôsobom preukázané nebolo.
Tvrdenia žalovanej spochybňuje aj skutočnosť, že už v minulosti sporové strany realizovali prevod
vlastníctva bytu na žalovanú tak, že kúpnu cenu vyplácal žalobca a následne po predaji tohto bytu
žalovanejvyplatilprovíziu,pričomvtomčasesporovéstranyspolužiliarozišlisaažporealizáciiprevodu
bytu na žalovanú, keď nesporne žalobca za ňu vyplatil kúpnu cenu ako aj doplatok pri zámene bytov a

po rozchode sa žalobca snažil svoju pohľadávku uspokojiť uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovanou (V
149/2019) ohľadom prevodu jej bytu do svojho vlastníctva. Keďže súd mal za jednoznačne preukázané,
žežalovanásaobohatilanaúkoržalobcuatotobezdôvodnéobohateniejepovinnávydať,taksúdžalobe
vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 23.000 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 17.04.2019 do zaplatenia a vo zvyšnej časti nároku na úrok z omeškania žalobu ako nedôvodnú

zamietol.
11. Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 5Co/35/2020 - 166 zo dňa 13.05.2020 na základe odvolania
žalovanej zrušil rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a výroku o náhrade
trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na obsah žaloby žalobcu,
z ktorej bez pochybností vyplýva, že žalobca odvodzoval svoje subjektívne právo voči žalovanej z

dohody o uznaní dlhu. Na ten účel poukázal na „uznanie dlhu" zo dňa 20.10.2017 vyhotovené v
písomnej forme, z ktorého svoj nárok aj odvodzoval. Doplnil tiež, aký právny dôvod uznania bol
obsiahnutý v predmetnej dohode. V prípade uznania dlhu môže veriteľ uplatniť svoj nárok buď na
základe pôvodného záväzkového vzťahu, alebo na základe nového titulu (uznania dlhu) dlžníka. Ak
nárok uplatní na základe pôvodného záväzku, dlžník môže uplatniť námietky, ktoré sa týkajú tohto

záväzku. Veriteľ však tieto námietky môže vyvrátiť poukazom na dohodu o uznaní záväzku. Uznanie
dlhu má konštitutívny charakter, pretože veriteľovi vznikne nový právny titul na vymáhanie dlhu. (Fekete,
L: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. s. 1600.).12.1. V tomto konaní platí, že právnym titulom uplatneného nároku žalobcu bola dohoda o uznaní dlhu
žalovanou. Pre uznanie dlhu je charakteristické, že nevzniká nový záväzkový právny vzťah, nemení sa
právny dôvod uznaného záväzku a nemenia sa ani okolnosti, na základe ktorých dlh vznikol. Z pohľadu

vymáhateľnosti veriteľovi vzniká možnosť uplatniť svoje právo na súde na podklade samotnej dohody
o uznaní dlhu. Právny vzťah, ktorý vznikne z uznania dlhu, je vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému
právnemu vzťahu nezávislý a pre veriteľa predstavuje nový právny základ pre vymáhanie jeho dlhu.
Popri tom sa nedotýka pôvodného záväzkového právneho vzťahu. Je potom vecou veriteľa, či svoju
pohľadávku uplatní na základe pôvodného alebo nového (uznaním vzniknutého) právneho vzťahu.

12.2. Z procesného hľadiska je zmyslom uznania dlhu to, že poskytuje veriteľovi nesporný právny základ
pri vymáhaní jeho pohľadávky. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v dobe jeho uznania existoval,
pričom táto domnienka je vyvrátiteľná dôkazom opaku (§ 133 OSP). Procesným dôsledkom uznania
dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka (onus probandi incumbit actori). /Fekete, L:
Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1601/.
12.3. Predpokladom platnosti uznávacieho prejavu dlžníka je písomný prejav, vyjadrený prísľub

zaplatenia dlhu a dôvod a výška dlhu. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam
platného právneho úkonu. Najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. Určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do
dôvodu a výšky musí byť daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný prejav vôle dlžníka.
13.1. Ak má súd pochybnosti o ďalších a potrebných skutočnostiach pre konanie je oprávnený vyžiadať
od strán ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP). Ďalšími potrebnými skutkovými tvrdeniami môžu

byť skutočnosti ohľadne toho, v akom postavení (hoci na dohode a zmluve žalobca vystupuje ako fyzická
osoba, či nešlo o aktivity v súvislosti s jeho podnikateľským postavením a pod.) žalobca vystupoval, pri
podpisovanídohodyouznanídlhu,resp.prijednotlivýchplneniach(ktoréoznačilakopôžičkyžalovaneja
neskôr bezdôvodné obohatenie). Hoci typické sporové konanie je konaním kontradiktórneho charakteru,
súd aj bez návrhu musí vyhodnocovať postavenie a charakter strán sporu. Ak súd prvej inštancie zistí, že

právneho vzťahu sa zúčastňuje slabšia strana, je povinný na uvedené prihliadať a postupovať v konaní
ako so slabšou stranou.
13.2. Ďalšou otázkou, ktorá zrejme odkryje pozadie prípadu môže byť to, akú motiváciu mal žalobca,
keď poskytoval žalobkyni tvrdené pôžičky (plnenia). Uvedené plne spadá pod rozhodujúce skutkové
tvrdenia, ktoré súd môže ex offo od strany vyžiadať. Otázka ich dokazovania (v prípade spornosti)

podlieha pravidlám dokazovania v civilnom procese. Inou otázkou môže byť, za akým účelom mala
žalovaná poskytovať ňou tvrdené plnenia žalobcovi, či za účelom obstarania zaplatenia žalobcom pri jej
zmluvách, alebo išlo z jej strany o poskytnutie pôžičky, daru a pod. žalobcovi, ktorý nakoniec peniaze
„za ňu" mal zaplatiť. Uvedené otázky sú otázky smerujúce k motivácii a vôli stranám sporu, ide teda o
otázky skutkové a javí sa, že ide o otázky podstatné a rozhodujúce (§ 150 ods. 2 CSP).

14.1. Odvolací súd poukázal na to, že prvoinštančný súd len konštatoval, že nejde o pôžičku, a preto
ide o bezdôvodné obohatenie. Pritom neskúmal, na základe akých skutočností (dohôd, motivácii a
okolností prípadu) prišlo k aktivite žalobcu, že plnil v prospech kontrahentov žalovanej z iných zmlúv.
Hoci pôžička je reálnym kontraktom a k jej uzavretiu je nevyhnutné, aby veriteľ odovzdal predmet pôžičky
dlžníkovi, k odovzdaniu predmetu pôžičky spočívajúcom v peňažnom plnení môže dôjsť napr. fyzickým

odovzdaním peňazí, alebo bezhotovostným spôsobom (bankovým prevodom peňažnej sumy z účtu
veriteľa na účet dlžníka). Odvolací súd nevylučuje ani odovzdanie peňazí „predĺženou rukou". Napokon
nepriame odovzdanie máme v prípade asignácie, t. j. príkazu veriteľa dlžníkovi, aby zaplatil tretej osobe,
alebo tak, že predmetom pôžičky má byť predajná cena veci danej dlžníkovi. (Fekete, L: Občiansky
zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. s. 1969). Potom, ak sa úvahy prvoinštančného

súdu zúžili len na okolnosť, že neprišlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov žalovanej, a preto išlo o
plnenie za iného, bude potrebné sa zaoberať motiváciou žalobcu poskytovať plnenia a tým zisťovaniu
vôle žalobcu, ktorá mohla byť utvorená aj jemu daným (výslovným, alebo konkludentným) prejavom vôle
žalovanej o tom, že žiada poskytnúť pôžičku tým, že za ňu zaplatí jej kúpnu cenu jej kontrahentom v
iných zmluvných vzťahoch.

14.2. Podľa názoru odvolacieho súdu v prvom rade je potrebné vyhodnocovať nosné žalobné tvrdenia
žalobcu o existencii dohody o uznaní dlhu. Zamlčaným „tvrdením", ktoré bolo zároveň implikovaným
tvrdením o jej existencii (čiže predpoklad, že ak tvrdím existenciu dohody, zároveň tvrdím aj jej platnosť,
a teda aj že ju podpísala protistrana) bolo, že dohoda bola podpísaná žalovanou. Dohoda o uznaní
dlhu bola predložená ako súkromná listina. Ak žalovaná hodnoverne spochybnila (to posúdi súd prvej

inštancie), že uvedenú dohodu nepodpísala, potom musí žalobca preukázať, že uvedenú dohodu
žalovaná podpísala. To platí pre prostriedky procesného útoku a obrany. Ak žalobca preukáže, že
dohodu žalovaná podpísala, potom platí vyvrátiteľná domnienka, že dlh v čase podpísania uznania
existoval a žalovaná musí preukázať opak. V opačnom prípade (teda ak žalobca nepreukáže, žežalovaná dohodu o uznaní podpísala) žalobca nepreukázal nosné žalobné tvrdenia a nemôže byť na
podklade dohody o uznaní dlhu úspešný.
14.3. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť žalobu žalobcu a skutkový dôvod v nej uvedený.

Následne vyhodnotí postavenie žalobcu v čase podpisovania dohody a ďalších úkonov, a teda
či uvedené transakcie a právne či faktické úkony realizoval v súvislosti s možnou podnikateľskou
činnosťou. Ak zistí faktické postavenie žalobcu ako podnikateľa pri uvedených aktivitách, bude treba
vzhľadom na § 295 a nasl. CSP postupovať v konaní so slabšou stranou. Za tým účelom prvoinštančný
súd vyžiada ďalšie tvrdenia § 150 ods. 2 CSP.

14.4. Posúdi obranu žalovanej, že uznanie dlhu nepodpísala, najmä v súvislosti s námietkou žalovanej,
že žiadnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu na základe kúpnej zmluvy V 149/2019, ktorá
mala byť uzavretá medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim, podľa ktorej mala
žalovaná na žalobcu previesť vlastníctvo k bytu č. 1 v bytovom dome súp. č. XXXX v H. za kúpnu cenu
23.000 eur, ktorá mala odzrkadľovať výšku nákladov vynaložených žalobcom z vlastných prostriedkov
na nadobudnutie vlastníctva tejto nehnuteľnosti žalovanou a v dôsledku čoho mal žalobca disponovať

pohľadávkou voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 23.000 eur nepodpísala, pričom
v priebehu katastrálneho konania žalovaná poprela, že by podpisovala predmetnú zmluvu a trvala na
tom, že jej podpis je sfalšovaný, a preto bolo katastrálne konanie zastavené; posúdi na základe zistených
skutočností hodnovernosť dôkazných prostriedkov v konaní uplatnených a vykonaných (výpovede,
tvrdenia strán, listinné dôkazy), bude sa tiež zaoberať možnosťou prerušiť konanie za účelom vyčkania

na závery trestného stíhania. Po vyhodnotení hodnovernosti popretia svojho podpisu na dohode o
uznaní dlhu žalovanou vyhodnotí, či hodnovernejším (a preukázaným) je „zamlčané" tvrdenie žalobcu
alebo popretie podpisu žalovanou a tomu prispôsobí ďalší postup spočívajúci v prenášaní dôkazného
bremena a povinnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré sa týka preukázania
podpisu žalovanej na dohode o uznaní dlhu.

15.1. Po rozhodnutí súdu druhej inštancie žalobca na pojednávaní dňa 18.09.2020 prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že v tomto prípade nejde o spotrebiteľský vzťah a na preukázanie
tejto skutočnosti predložil výpis z Obchodného registra na spoločnosť MN REALITY s.r.o. Chrabrany,
z ktorého vyplýva, že žalobca je jediným spoločníkom a konateľom uvedenej spoločnosti, pričom v
predmete činnosti tejto spoločnosti je okrem iného kúpa a predaj nehnuteľností, avšak nie požičiavanie

peňazí. Okrem toho žalobca predložil výpis zo Živnostenského registra s tým, že nie je v tomto
registri evidovaný ako živnostník. Podľa výpisov z účtov predložených žalobcom, z ktorých boli hradené
transakcietýkajúcesanadobudnutiabytužalovanou,tietoúčtysúsúkromnýmiúčtamižalobcu.Poukázal
na podpis žalovanej v kúpnej zmluve V149/2019 uzavretej dňa 02.07.2018 a zároveň na čl. III bod 3.1.
tejto zmluvy, kde žalovaná ako predávajúca potvrdila, že dohodnutá kúpna cena 23.000 eur odzrkadľuje

výšku nákladov, ktoré vynaložil žalobca ako kupujúci z vlastných prostriedkov na nadobudnutie
vlastníctva nehnuteľnosti predávajúcou s tým, že žalobca ako kupujúci disponuje pohľadávkou voči
predávajúcej titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 23 000 eur a predávajúca to v plnom rozsahu
uznáva, čo do výšky a titulu. Zároveň žalobca navrhol zmenu žaloby s tým, že výška pohľadávky zostáva
rovnaká a túto si uplatňuje na základe dohody o uznaní dlhu, avšak tento dlh nevyplýva zo zmluvy o

pôžičke ako je uvedené v dohode, ale z bezdôvodného obohatenia a na základe tohto návrhu súd podľa
§ 142 ods. 1 CSP rozhodol o pripustení zmeny žaloby podľa prednesu právneho zástupcu žalobcu.
15.2. Žalobca na pojednávaní dňa 18.09.2020 uviedol, že pokiaľ ide o kúpu bytu, tak tento sa kupoval
za účelom spoločného bývania so žalovanou a nie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ dával žalovanej
peniaze na zaplatenie kúpnej ceny, tak to nesúviselo s podnikateľskou činnosťou, ale išlo o jeho vlastné

peniaze. Motiváciou kúpy bytu resp. poskytovania peňazí bolo to, že so žalovanou spolu žili a keď aj
išli kupovať byt, žalovaná nemala peniaze a už aj v minulosti to tak robili, že kúpili byt, ktorý on zaplatil
a ktorý bol písaný na žalovanú, ale tento sa jej nepáčil a tak ho predali. Dohoda o uznaní dlhu bola
spísaná právnikom a oni dvaja ju iba podpísali a nevie, prečo je v dohode uvedený účel poskytovania
peňazí ako pôžička a podľa neho je to jedno, či ide o pôžičku alebo bezdôvodné obohatenie, ale proste

žalovanej dal peniaze a chce ich späť. Keďže nie je právnik, tak sa nad obsahom dohody nezamýšľal
a nechal ju spísať právnikovi. Za žalovanú plnil kúpnu cenu v prospech iných osôb z toho dôvodu, že
spolu žili, pričom 12 rokov spolu chodili a 6 rokov spoločne bývali. Trval na tom, že podpis na dohode o
uznaní dlhu je podpisom žalovanej, pričom ona tento doklad podpisovala doma a on nemá k dispozícii
origináldohody,keďželistinyzostaliužalovanej.Jepravdou,žeporozhodnutítunajšiehosúdužalovanej

ponúkol sumu 5 000 eur za to, aby mu byt vrátila. Žalovaná na tom istom pojednávaní vypovedala, že
sa nevie vyjadriť k stavu trestných vecí týkajúcich sa falšovania podpisu na kúpnej zmluve V149/2019 a
na dohode o uznaní dlhu. Trvala však na tom, že podpis na dohode o uznaní dlhu nie je jej podpisom a
keby takúto dohodu podpisovala, tak žalobca by mal jej originál a rovnako tak aj ona a nie iba fotokópiu.Peniaze, ktoré dávala žalobcovi, boli na zaplatenie kúpnej ceny za byt, v ktorom plánovali spoločne
bývať. Po vynesení rozsudku na tunajšom súde a pri odchode z pojednávania jej žalobca ponúkal 5 000
eur, aby sa proti tomuto rozsudku neodvolala.

16.1. Z konceptu vyšetrovacieho spisu OR PZ v Topoľčanoch ČVS: ORP-286/VYS-TO-2019 vyplýva,
že so žalovanou bola dňa 23.08.2019 spísaná zápisnica o trestnom oznámení, podľa ktorej žalovaná
poprela pravosť podpisu na dohode o uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017 s tým, že až v súdnom konaní
zistila existenciu tejto dohody, pričom pripustila, že podpis na nej je na 90 % podobný jej podpisu,
avšak trvala na tom, že takúto písomnosť nikdy nepodpísala. Následne vyšetrovateľ uznesením zo

dňa 12.09.2019 začal trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm.
a/ TZ a vo veci bola vypočutá žalovaná, ktorá vypovedala, že podpis nachádzajúci sa na dohode o
uznaní dlhu je síce jej , ale musel byť na listinu prenesený nejakým asi elektronickým spôsobom,
nakoľko takú listinu nikdy nepodpisovala a ani na to nemala dôvod. Žalobca, ktorý bol tiež vypočutý ako
svedok, uviedol, že pri podpise spornej písomnosti nebol žiaden svedok a podpis nebol ani notársky
overený, pričom tvrdil, že písomnosť žalovaná podpísala dňa 20.10.2017 a zároveň ju podpísal aj on,

avšak súdu predložil iba jej fotokópiu, keďže originál nemá a tento nechal v dome v O. N., kde so
žalovanou spolu bývali 6 rokov a kde mal všetky veci. Na základe uznesenia vyšetrovateľa bol do
konania pribratý Kriminalistický a expertízny ústav PZ v Bratislave, ktorý vypracoval znalecký posudok
ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/12913 a v tomto posudku uviedol, že sporná fotokópia listiny „Uznanie
dlhu podľa § 558 občianskeho zákonníka" zo dňa 20.10.2017 bola preskúmaná z hľadiska pravosti

resp. z hľadiska možnosti technického falšovania, pričom bolo zistené, že ide o menej kvalitnú fotokópiu
listiny a text fotokópie je vyhotovený tlačou na báze tonera na prednej strane bieleho kancelárskeho
papiera. Fotokópia listiny je v mieste podpisových doložiek opatrená reprodukciami podpisov a fotokópia
listiny sa nevyznačuje takými charakteristickými znakmi, ktoré by mohli potvrdiť/vylúčiť pravosť listiny,
z ktorej mala byť vyhotovená, t.j. potvrdiť, alebo vylúčiť možnosť technického falšovania. V závere

posudku je uvedené, že fotokópia listiny ako dôkaz nemá smerom k určeniu jej pravosti resp. k určeniu
pravosti listiny, z ktorej mala byť vyhotovená, žiadnu výpovednú hodnotu a je bezpodmienečne potrebné
predložiť na graficko-diagnostické skúmanie originálnu listinu, t.j. prvopis, prostredníctvom ktorého mala
byť fotokópia vyhotovená. Fotokópie, ktoré sa nevyznačujú atribútmi technického falšovania, v
žiadnom prípade nemôžu byť považované za pravé, o to viac, že technológie potrebné na takýto spôsob

falšovania sú bežne dostupné a naviac tejto druh falšovania je až elementárne jednoduchý. Uvedené
platí aj v prípade, že sa písmoznaleckou expertízou preukáže, že sa jedná o reprodukciu originálneho
podpisu. Okrem toho sú v posudku popísané najčastejšie spôsoby technického falšovania fotokópií -
elektronická montáž, mechanická fotomontáž, kombinácia elektronickej montáže a fotomontáže s tým,
že sa používajú aj ďalšie spôsoby falšovania napríklad technické falšovanie podpisu v priesvite alebo

použitie podpisovacieho automatu.
16.2. V konaní vedenom na OR PZ v Topoľčanoch pod ČVS:ORP-137/VYS-TO-2019 bola so žalovanou
dňa 10.04.2019 spísaná zápisnica o trestnom oznámení ohľadne pravosti jej podpisu na kúpnej zmluve,
ktorou mala na žalobcu previesť vlastníctvo k bytu v H. na ul. B. XXXX. Vyšetrovateľ uznesením
zo dňa 18.10.2019 začal trestné stíhanie za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 TZ, pričom

žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že kúpnu zmluvu nepodpisovala a taktiež nepozná advokáta
JUDr. Dušana Mikuláša, ktorý zmluvu autorizoval a nikdy sa s ním nestretla ani ho nevidela. V
priebehu vyšetrovania bolo Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Bratislava predložené odborné
stanovisko na zodpovedanie otázky, či kúpna zmluva zo dňa 02.07.2018 a podpis žalovanej na
nej sú vhodnými na písmoznalecké skúmanie a či pisateľom tohto podpisu je žalovaná, resp. či je

možné túto osobou jednoznačne vylúčiť ako pisateľa daného podpisu, pričom z odborného stanoviska
vyplýva, že sporný podpis bol vyhotovený ako nacvičený, nečitateľný, s veľmi jednoduchým spôsobom
vyhotovenia, a preto je ťažšie skúmateľný. Pre overenie pravosti podpisu bolo predložené nevyhovujúce
množstvo porovnávacích podpisov. Na overenie pravosti sporného podpisu sa vyžaduje približne 15 - 20
druhovo zhodných ukážok nesporne pravých podpisov - originálov, pochádzajúcich z obdobia blízkeho

vzniku sporných podpisov, t.j. z obdobia pred aj po 02.07.2018 a z viacerých objektívnych zdrojov.
Uznesením zo dňa 03.02.2020 vyšetrovateľ prerušil trestné stíhanie z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť
skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, avšak toto jeho uznesenie bolo
zrušené Okresnou prokuratúrou Topoľčany uznesením sp. zn. Pv/446/19-4406-6 zo dňa 02.03.2020
ako nezákonné a neopodstatnené a následne bol do konania pribratý znalec z odboru písmoznalectva

na posúdenie vhodnosti sporného dokladu na písmoznalecké skúmanie ako aj na posúdenie pravosti
podpisu žalovanej na tomto doklade, pričom zo znaleckého posudku č. 8/2020 znalkyne Mgr. Aleny
Najšlovej vyplýva, že sporné písomnosti (fotokópia kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2018 medzi žalovanou
a žalobcom a farebná fotokópia z knihy overovania podpisov JUDr. W. O., kde sa pod č. 167/6177/2018nachádza podpis vyhotovený k priezvisku „O."), boli predložené ako kvalitné kópie a sporné podpisy,
ktoré sa na nich nachádzajú, majú tvar jednoduchých nacvičených nečitateľných podpisov. Sporné
písomnosti znalkyňa hodnotila ako vhodné na písmoznalecké skúmanie. V odpovedi na druhú otázku

znalkyňa uviedla, že sporné podpisy nie sú pravými podpismi O. O., avšak O. O. nie je možné
jednoznačne vylúčiť ako možnú pisateľku sporných podpisov. Nedá sa vylúčiť možnosť, že menovaná
zámerne pozmenila spôsob podpisovania. Rovnako sa nedá vylúčiť možnosť, že podpisy vyhotovil
iný pisateľ ako O. O., ktorý poznal spôsob podpisovania menovanej, ale nesnažil sa ho dôsledne
napodobniť.

16.3. V priebehu zabezpečovania dôkazov bola do vyšetrovacieho spisu pripojená fotokópia spisu
Okresného úradu Topoľčany - odbor katastrálny V149/2019, z ktorého je zrejmé, že po predložení kúpnej
zmluvy zo dňa 02.07.2018 na zápis (18.01.2019) rozhodnutím zo dňa 05.02.2019 bolo katastrálne
konanie prerušené z dôvodu potreby odstránenia nedostatkov uvedených v odôvodnení rozhodnutia a
žalobca bol vyzvaný na odstránenie týchto nedostatkov do 30 dní, pričom sa dostavil na Okresný úrad
Topoľčany dňa 14.02.2019 a bol informovaný o potrebe vyhotovenia dvoch dodatkov k zmluvám, na čo

žalobca uviedol, že má problém spojiť sa so žalovanou. Následne sa so žalovanou spojila pracovníčka
katastrálneho odboru a informovala ju o vzniknutej situácii, pričom žalovaná bola zaskočená , nakoľko
nemala vedomosť o predaji nehnuteľnosti. So žalovanou bol dňa 14.02.2019 spísaný úradný záznam,
do ktorého žalovaná uviedla, že nemá vedomosť, že podpisovala predmetnú zmluvu a vyhlásila, že
podpis na zmluve je sfalšovaný a jedná sa o podvod. Podľa úradného záznamu zo dňa 18.02.2019

žalobca uviedol, že má v pláne návrh na vklad kúpnej zmluvy V149/2019 vziať späť z dôvodu, že si
chce dať vyhotoviť znalecký posudok na predmet kúpnej zmluvy a rozhodnutím zo dňa 11.03.2019
bolo katastrálne konanie prerušené za účelom odstránenia nedostatkov a nakoľko v stanovenej lehote
nedostatky odstránené neboli, tak rozhodnutím zo dňa 03.05.2019 bolo katastrálne konanie zastavené.
17. Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba

žalobcu v časti zaplatenia sumy 23 000 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019 do
zaplatenia (už predtým bola právoplatne zamietnutá zvyšná časť žaloby) z titulu uznania dlhu nie je
dôvodná, a preto ju zamietol. Žalobca odvodzoval svoje subjektívne právo voči žalovanej z dohody o
uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017 vyhotovenej v písomnej forme, pričom v tejto dohode bola právnym
dôvodom uznania dlhu uvedená pôžička a neskôr v priebehu konania žalobca ako právny dôvod uvádzal

bezdôvodné obohatenie. Žalobca teda svoj nárok neuplatnil na základe pôvodného záväzku, ale na
základe nového právneho vzťahu vyplývajúceho z dohody o uznaní dlhu, pričom tento nový právny
vzťah je vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému právnemu vzťahu nezávislý a pre žalobcu ako veriteľa
predstavuje nový právny základ pre vymáhanie jeho dlhu. Pre uznanie dlhu charakteristické, že nevzniká
nový záväzkový právny vzťah, nemení sa právny dôvod uznaného záväzku a nemenia sa ani okolnosti,

na základe ktorých dlh vznikol. Z pohľadu vymáhateľnosti však veriteľovi vzniká možnosť uplatniť svoje
právo na súde na podklade samotnej dohody o uznaní dlhu, čo je aj prípad žalobcu.
18.1. Okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a nasl. OZ), potrebných na to, aby bol právny úkon uznania
dlhu perfektný, Občiansky zákonník v prípade uznania dlhu vyžaduje aj splnenie ďalších osobitných
náležitostí, ktorými sú písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu, čo do dôvodu aj výšky.

Pre platnosť uznania dlhu je potrebná jeho písomná forma (§ 40 OZ). Absencia písomnej formy má
tak za následok to, že k uznaniu dlhu vôbec nepríde. Písomná forma sa vyžaduje aj v tom prípade,
že primárny záväzok bol uzatvorený v ústnej forme. Pre platné uznanie dlhu nepostačuje len samotné
uznanie existencie dlhu, ale je potrebný prísľub dlžníka, že svoj existujúci dlh zaplatí. V opačnom
prípade by nešlo o platné uznanie dlhu. Samotný prísľub dlžníka, že svoj dlh zaplatí, nemusí byť striktne

formalistický, t.j. stačí ak z dlžníkovho písomného prejavu vyplýva vôľa splniť dlh, bez ohľadu na jeho
formu, a to aj vzhľadom na § 35 OZ. Ďalšou obligatórnou náležitosťou uznania dlhu je jeho vymedzenie,
čo do dôvodu a výšky. Podobne ako pri prísľube dlh zaplatiť, uvedené vymedzenie nemožno prísne
formalizovať. Je však nevyhnutné, aby z úkonu dlžníka bolo možné dôvod a výšku dlhu stanoviť určito
a zrozumiteľne. Vymedzením dôvodu dlhu sa myslí určenie jeho právneho titulu, z ktorého vznikol, t.j.

primárneho záväzku. Pre platnosť uznania dlhu, dlžník nemusí mať právnu vedomosť o tom, z ktorého
konkrétneho právneho titulu vznikol jeho dlh, musí ho však aspoň nepriamo označiť tak, aby bolo
objektívne zistiteľné, o aký záväzok, resp. inú právnu skutočnosť ide. Rovnako tak i pri výške musí byť
jej určenie prinajmenšom objektívne určiteľné (Veľké komentáre - Občiansky zákonník II. Nakladateľstvo
C.H.Beck, rok 2015, str. 1937, 1938).

18.2. Uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017, ktoré žalobca použil ako právny titul pre vymáhanie svojho
nároku na zaplatenie sumy 23.000 eur má písomnú formu a nachádzajú sa na ňom podpisy veriteľa
aj dlžníka, pričom v závere obsahuje prísľub dlžníka zaplatiť svoj dlh najneskôr do 01.01.2019 a tento
prísľub vyplýva z prehlásenia dlžníka, že vyššie uvedené sumy pozostávajú z postupných pôžičiek odveriteľa a že dlžník je povinný ich vrátiť veriteľovi na jeho požiadanie najneskôr do 01.01.2019. Pokiaľ
ide o dôvod a výšku dlhu, v dohode je uvedená pôžička v ďalšej časti bližšie špecifikovaná
s tým, že pozostáva z viacerých plnení žalobcu z titulu vyplatenia časti kúpnej ceny za žalovanú pri

kúpe a následnej zámene bytov. V priebehu súdneho konania však žalobca pri svojom výsluchu netvrdil,
že išlo o pôžičku a ani neprezentoval žiadnu dohodu o pôžičke, ktorá by mala podstatné náležitosti
zmluvy o pôžičke uzavretej podľa § 657 OZ (prenechanie veci, druhové určenie veci, povinnosť vrátiť
vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia).
19.1. S poukazom na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia súdu druhej inštancie (bod 37) bolo však

potrebné v prvom rade vyhodnocovať žalobné tvrdenia žalobcu o existencii dohody o uznaní dlhu a
skutočnosť, že táto dohoda bola podpísaná žalovanou. Ak by žalovaná hodnoverne spochybnila, že
uvedenú dohodu nepodpísala, žalobca musí preukázať, že uvedenú dohodu žalovaná podpísala. V
prípade, ak žalobca nepreukáže, že žalovaná dohodu podpísala, nemôže byť na podklade dohody o
uznaní dlhu úspešný. Vzhľadom na obranu žalovanej bolo potrebné zaoberať sa platnosťou uznania
dlhu z hľadiska dodržania písomnej formy právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1,

2, 3 OZ, z ktorého vyplýva, že písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak text právneho úkonu
podpíše konajúca osoba. Pokiaľ písomný právny úkon nie je podpísaný konajúcou osobou, je absolútne
neplatný. Zo znenia ustanovenia § 558 OZ jednoznačne vyplýva, že uznanie dlhu vyžaduje písomnú
formu, a teda takýto právny úkon musí konajúca osoba podpísať.
19.2. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Topoľčanoch ČVS:ORP-286/VYS-TO-2019 vyplýva, že žalovaná

podala trestné oznámenie ohľadne pravosti jej podpisu na dohode o uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017,
pričom v priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok a z tohto je zrejmé, že samotná
listina obsahujúca dohodu o uznaní dlhu je menej kvalitnou fotokópiou listiny a nevyznačuje sa
takými charakteristickými znakmi, ktoré by mohli potvrdiť alebo vylúčiť pravosť listiny, z ktorej mala
byť vyhotovená. Fotokópia listiny ako dôkaz nemá smerom k určeniu pravosti listiny, z ktorej mala

byť vyhotovená, žiadnu výpovednú hodnotu. Fotokópie, ktoré sa nevyznačujú atribútmi technického
falšovania, v žiadnom prípade nemôžu byť považované za pravé.
19.3. Samotná žalovaná pri podávaní trestného oznámenia pripustila, že podpis na listine je na 90 %
podobný jej podpisu, avšak trvala na tom, že takúto písomnosť nikdy nepodpísala. Pri ďalšom výsluchu
už uviedla, že podpis na dohode o uznaní dlhu je síce jej, ale musel byť na listinu prenesený nejakým

asi elektronickým spôsobom. V súdnom konaní jednoznačne trvala na tom, že uznanie dlhu nikdy
nepodpísala, i keď podpis sa podobá na jej podpis.
20.1. Žalobca v priebehu celého konania nevedel predložiť originál uznania dlhu a ani logicky vysvetliť
motív poskytovania peňazí žalovanej, keď byt sa kupoval do jej výlučného vlastníctva a takým
vierohodným vysvetlením nie je ani skutočnosť, že so žalovanou spolu žili, pričom ona nemala peniaze a

už aj predtým pokiaľ sa jej kúpený byt nepáčil, tak ho predali. Rovnako jeho tvrdenie na pojednávaní dňa
18.09.2020, podľa ktorého dohodu o uznaní dlhu spísal právnik a oni dvaja ju iba podpísali (čo žalovaná
rozhodne popierala) a ani nevie, prečo bola v dohode ako účel poskytnutia peňazí uvedená pôžička, len
svedčí o tom, že žalobca nevedel produkovať také skutkové tvrdenia, ktoré by jednoznačne preukázali
jeho motiváciu poskytovania tvrdených pôžičiek (plnení) žalovanej.

20.2. Podľa názoru súdu žalovaná hodnoverne spochybnila, že dohodu o uznaní dlhu nepodpísala
(tvrdenie o sfalšovaní podpisu uviedla už v odpore proti platobnému rozkazu a na tomto zotrvala aj
na pojednávaniach, pričom bola ochotná podrobiť sporný podpis grafologickému skúmaniu a na druhej
strane žalobca disponuje iba menej kvalitnou fotokópiou listiny o uznaní dlhu opatrenou reprodukciami
podpisov a aj podľa znalcov nie je možné vylúčiť ani potvrdiť pravosť listiny, z ktorej mala byť vyhotovená

a žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že spornú listinu žalovaná podpísala a v tomto smere ani
nenavrhol žiaden ďalší dôkaz), a teda dôkazné bremeno (čl. 8 CSP) na preukázanie pravosti podpisu
žalovanej na dohode o uznaní dlhu zostalo na žalobcovi, ktorý ho však neuniesol a nepreukázal
nosné žalobné tvrdenia, a preto nemôže byť na podklade dohody o uznaní dlhu úspešný. Žalobca
iba produkoval dôkazy, že transakcie súvisiace s kúpou a výmenou bytov nerealizoval v súvislosti s

podnikateľskou činnosťou (spoločnosť, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom nemá v predmete
činnosti požičiavanie peňazí a v tomto smere žalobca nepodniká ani ako živnostník a taktiež, že peňažné
transakcie boli realizované z jeho súkromných účtov) a poukazoval na obsah kúpnej zmluvy V149/2019,
podľa ktorej mala byť kúpna cena 23.0000 eur za byt prevádzaný do jeho vlastníctva od žalovanej
bezdôvodným obohatením žalovanej získaným na jeho úkor (pravosť podpisu žalovanej na tejto kúpnej

zmluve však bola spochybnená znaleckým dokazovaním v priebehu policajného vyšetrovania, čo len
potvrdzuje názor súdu o nepreukázaní motivácie žalobcu pri tvrdenom poskytovaní plnení žalovanej),
avšak tieto jeho tvrdenia sú iba druhoradé pri nepreukázaní pravosti podpisu žalovanej na dohodeo uznaní dlhu, keď podľa žalobcu právnym titulom uplatneného nároku bola dohoda o uznaní dlhu
žalovanou.
21. Žalobca si svoj nárok na zaplatenie sumy 23.000 eur neuplatnil ani z titulu pôžičky, ani z titulu

bezdôvodného obohatenia, a teda nepreukazoval existenciu pôvodného záväzkového vzťahu, ale svoju
pohľadávku si uplatnil na základe nového právneho vzťahu uznaním vzniknutého, pričom v prípade
hodnoverného spochybnenia platnosti tohto nového právneho vzťahu žalovanou došlo k preneseniu
dôkazného bremena na žalobcu, a teda jeho povinnosťou bolo preukázať, že žalovaná dohodu o uznaní
dlhu podpísala, avšak žalobca v tomto smere žiadne dôkazy neprodukoval, a preto dôkazné bremeno

neuniesol a nemohol byť úspešný v konaní o zaplatenie sumy 23.000 eur z titulu dohody o uznaní dlhu.
22. Na pojednávaní dňa 18.09.2020 síce žalobca navrhol zmenu žaloby s tým, že dlh žalovanej
nevyplýva zo zmluvy o pôžičke, ale z bezdôvodného obohatenia, avšak zotrval na tom, že si pohľadávku
uplatňujenazákladedohodyouznanídlhu,pričomvýškapohľadávkyzostávarovnaká,akeďževýsledky
doterajšieho konania mohli byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenej žalobe (§ 143 ods. 1 CSP),
súd podľa § 142 ods. 1 CSP zmenu žaloby pripustil, avšak ani takáto zmena žaloby nezbavila žalobcu

povinnosti preukázať, že žalovaná dohodu o uznaní dlhu podpísala, keď právnym titulom uplatnenia
pohľadávky naďalej zostala uvedená dohoda. Ak teda žalobca nepreukázal toto svoje tvrdenie, nemohol
byť na podklade dohody o uznaní dlhu úspešný.
23. Iná situácia by nastala, ak by si žalobca pohľadávku uplatnil z titulu pôžičky prípadne bezdôvodného
obohatenia a v tomto smere aj produkoval dôkazy, pričom v prípade námietok žalovanej týkajúcich sa

tohto záväzku by žalobca tieto námietky mohol vyvrátiť poukazom na dohodu o uznaní záväzku. Žalobca
však v súdnom konaní zvolil opačný postup a svoju pohľadávku si uplatnil na podklade samotnej dohody
o uznaní dlhu, pričom tento právny vzťah je vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu nezávislý a
pre žalobcu predstavoval nový právny základ pre vymáhanie jeho dlhu.
24. Žalobca napriek dokazovaniu vykonanému prvoinštančným súdom svoju žalobu nemodifikoval

a stále zotrvával na uplatnení nároku z titulu dohody o uznaní dlhu, i keď žalovaná hodnoverne
spochybnila, že uvedenú dohodu podpísala. Okrem uvedeného považuje súd za potrebné uviesť aj to,
že hodnovernosť výpovedí žalobcu ohľadne uzavretia dohody o uznaní dlhu a jej podpisu žalovanou
považoval za spochybnenú aj výsledkami policajného vyšetrovania v konaní vedenom na OR PZ v
Topoľčanoch pod ČVS:ORP-137/VYS-TO-2019, kde sa skúmal podpis žalovanej na kúpnej zmluve

V149/2019, ktorú mala žalovaná uzatvoriť so žalobcom a predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k
bytu zo žalovanej na žalobcu, avšak znalec z odboru písmoznalectva vo svojom znaleckom posudku
uviedol, že sporné podpisy žalovanej (na kúpnej zmluve a v knihe overovania podpisov) nie sú jej
pravými podpismi, pričom žalovanú nie je možné jednoznačne vylúčiť ako možnú pisateľku sporných
podpisov, pretože nie je vylúčená možnosť, že žalovaná zámerne pozmenila spôsob podpisovania a

rovnako sa nedá vylúčiť možnosť, že podpisy vyhotovil iný pisateľ ako žalovaná, ktorý poznal spôsob jej
podpisovania, ale nesnažil sa ho dôsledne napodobniť. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že
žalobca a žalovaná dlhé roky spolu žili a teda žalobca musel mať k dispozícii viacero listín opatrených
podpisom žalovanej a zároveň vedomosť, akým spôsobom sa žalovaná podpisuje. Taktiež z hľadiska
dôveryhodnosti dôkazných prostriedkov uplatnených žalobcom (jeho výpoveď a fotokópia dohody o

uznaní dlhu) súd prihliadal aj na jeho správanie sa v katastrálnom konaní V149/2019 a mal za to, že
za hodnovernejšie je možné považovať popretie podpisu žalovanou, ako tvrdenie žalobcu o podpise
dohody žalovanou. Keďže žalovaná poprela, že by sa na sporný doklad podpísala (rovnako aj na zmluvu
V149/2019) s tým, že jej podpis tam bol elektronicky prenesený a uvedenú možnosť pripustili aj znalci
v konaní OR PZ Topoľčany ČVS:ORP-286/VYS-TO-2019, žalobca mal preukázať okolnosti podpisu

dohody ako aj skutočnosť, že fotokópia dohody pochádza z originálu listiny podpísanej žalovanou.
Uvedené skutočnosti však žalobca nepreukázal a v tomto smere žiadne dokazovanie ani nenavrhoval.
25. Vychádzajúc z názoru súdu druhej inštancie v rámci doplnenia dokazovania súd vyhodnotil tvrdenia
žalobcu a žalovanej ohľadom podpisu žalovanej na dohode o uznaní dlhu tak, že žalovaná uvedenú
dohodu nepodpísala, pričom pre jej platnosť bola potrebná písomná forma, a preto takýto právny úkon

nemôže byť platný a nemôže byť podkladom pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie sumy
23 000 eur. Na žalobcovi bolo dôkazné bremeno, aby preukázal, že žalovaná dohodu o uznaní dlhu
podpísala, avšak žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, a preto súd jeho žalobu v časti zaplatenia
sumy 2. 000 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019 do zaplatenia ako nedôvodnú
zamietol.

26. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v konaní plný
úspech, priznal náhradu trov konania v plnej výške s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.27.Protiuvedenémurozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobcavzákonnejlehoteodvolaniezdôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b, d/, f/ a h/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov v nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
28.1. K Dohode o uznaní dlhu a autorizácii podpisu žalovanej považoval za potrebné uviesť, že, v
súdnom spise sa nachádzajú 2 samostatné uznania dlhu, a to: a) Samostatné uznanie dlhu zo dňa

20.10.2017, kde žalovaná uznala svoj dlh vo výške 23.000,- EUR z titulu pôžičky, b) Uznanie dlhu v
Kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2018 autorizovanej advokátom JUDr. Dušanom Mikulášom, ktorá bola
uzatvorená medzi sporovými stranami, ktoré sa dohodli na prevode bytu č. 1 zo žalovanej na žalobcu
s platobnými podmienkami podľa bodu 3.1. tejto zmluvy. Uvedené rozlišovanie medzi jednotlivými
uznaniami dlhu pokladá za podstatné aj vzhľadom ku skutočnosti, že podpisy na týchto listinách boli
skúmané znalcami v jednotlivých trestných konaniach a títo v prípade Uznaniu dlhu zo dňa 20.10.2017

dospeli k záveru, že fotokópia listiny sa nevyznačuje takými charakteristickými znakmi, ktoré by
mohli potvrdiť/vylúčiť pravosť listiny, z ktorej mala byť vyhotovená, t.j. potvrdiť, alebo vylúčiť možnosť
technického falšovania a k uznaniu dlhu v kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2018 znalkyňa v odpovedi
na druhú otázku uviedla, že sporné podpisy nie sú pravými podpismi O., avšak O. O. nie je možné
jednoznačne vylúčiť ako možnú pisateľku sporných podpisov. Nedá sa vylúčiť možnosť, že menovaná

zámerne pozmenila spôsob podpisovania. Rovnako sa nedá vylúčiť možnosť, že podpisy vyhotovil
iný pisateľ ako O. O., ktorý poznal spôsob podpisovania menovanej, ale nesnažil sa ho dôsledne
napodobniť.
28.2. Vo vzťahu k uznaniu dlhu zo dňa 20.10.2017 znalec neuviedol, že by skúmaný podpis nebol
podpisom žalovanej, ale uviedol len to, že fotokópia uznania dlhu sa nevyznačuje takými znakmi,

ktoré by mohli potvrdiť/vylúčiť pravosť listiny, z ktorej mala byť vyhotovená, t. j. potvrdiť, alebo vylúčiť
možnosť technického falšovania. Z uvedeného je zrejmé, že nie je možné potvrdiť a ani vylúčiť pravosť
uznania dlhu zo dňa 20.10.2017. Dokonca aj samotná Žalovaná vo vyšetrovacom spise OR PZ v
Topoľčanoch ČVS: ORP-286/VYS-TO-2019 uviedla, že podpis na uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017 je na
90 % jej podpisom (bod 24 Rozhodnutia), pričom sa nepotvrdilo a ani znalec neskonštatoval, žeby bol

tento podpis na uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017 prenesený akýmikoľvek technickými prostriedkami.
Skutočnosť, že z technického hľadiska je vo všeobecnosti možné preniesť podpis z jednej listiny na
druhú neznamená, že by tomu tak bolo aj v prípade uznania dlhu zo dňa 20.10.2017.
28.3. Rovnako aj v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2018 sa znalkyňa vyjadrila, že žalovanú nie
je možné vylúčiť ako pisateľku uvedeného podpisu. Skutočnosť, že pravosť podpisu na kúpnej zmluve,

ktorá obsahuje uznanie dlhu je podpisom žalovanej potvrdil aj advokát JUDr. Dušan Mikuláš, ktorý
vykonával autorizáciu kúpnej zmluvy (a pred ktorým sa Žalovaná podpísala do overovacej knihy),
uvedenú skutočnosť advokát potvrdil aj v trestnom konaní (Uznesenie OR PZ Topoľčany ČVS:ORP-137/
VYS-TO-2019). V prípade, ak by uvedený advokát pochybil, mohli by voči nemu byť vyvodené aj
trestnoprávne sankcie, čo ale v tomto konaní nebolo preukázané. Vo vzťahu k autorizácii podpisu

advokátom poukázal žalobca subsidiárne aj na Rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžo 44/2008 zo dňa
24.04.2008.
29. Pri autorizácii Kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2018 obe strany sporu museli preukázať advokátovi
JUDr. Dušanovi Mikulášovi svoju totožnosť, a to platnými dokladmi totožnosti, t.j. občianskymi preukazmi
a inými dokladmi a až po overení ich totožnosti došlo k autorizácii ich podpisov na KZ. Z predmetnej

autorizácie rovnako ako z overenia podpisu na notárskom úrade je zrejmé, že dotknutá osoba sa toho
ktorého dňa dostavila na miesto overenia a vlastnoručne pred oprávneným subjektom podpísala nielen
ten ktorý dokument, ale aj overovaciu knihu. V prípade, ak by akýkoľvek úradne overený podpis mohol
byť automaticky vyhlásený za neplatný na základe znaleckého posudku (v ktorom sa znalec vyjadrí, že
nie je možné pisateľa podpisu jednoznačne potvrdiť, ale ani vyvrátiť) a prehlásením podpisujúceho, že

to nie je jeho podpis, znamenalo by to, že ktokoľvek, kto si dá overiť svoj podpis hoci aj u notára, môže
uvedenú skutočnosť vyvrátiť znaleckým posudkom (v ktorom sa znalec vyjadrí, že nie je možné pisateľa
podpisu jednoznačne potvrdiť, ale ani vyvrátiť). Rovnako by bolo možné vyhlásiť za neplatný aj súdny
zmier. Uvedené by bolo o to ľahšie, ak by pisateľ takéhoto podpisu už v budúcnosti plánoval, že tento
svoj overený podpis poprie. Zároveň uvádzame, že žiadny znalec z odboru písmoznalectva nikdy nie je

schopný určiť so 100 % pravdepodobnosťou, či niekto je alebo nie je pisateľom toho ktorého podpisu,
ale vyjadruje sa len v rovine určitej pravdepodobnosti (ani pri analýze DNA sa znalec nevie vyjadriť so
100 % pravdepodobnosťou).30.1. V súvislosti s Kúpnou zmluvou zo dňa 02.07.2018 a výkladom súdu prvej inštancie dal do
pozornosti nasledovný Nález ÚS SR pod sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 01.04.2015. Odvolateľ je toho
názoru, že súd prvej inštancie sa zameral na vytrhnutú časť záveru jednotlivých znalcov v trestnom

konaní, pričom ale ani jeden zo znalcov nevylúčil žalovanú ako osobu, ktorá tú ktorú listinu podpísala
a uprednostnil tak výklad smerujúci k neplatnosti právneho úkonu pred jeho platnosťou. Zastáva názor,
že žalobca uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v bezdôvodnom obohatení žalovanej, predložil kúpnu
zmluvu s uznaním dlhu zo dňa 02.07.2018 s autorizovanými podpismi, pričom aj advokát JUDr. Dušan
Mikuláš vo svojom výsluchu v trestnom konaní potvrdil, že pri autorizácii podpisov sporových strán mu

žalobca predložil svoj občiansky I. a vodičský preukaz I. a žalovaná mu svoj občiansky prekaz I. a
preukaz poistenca VŠZ na jej meno a s jej rodným číslom (obsiahnuté v Uznesení OR PZ Topoľčany
ČVS:ORP-137/VYS-TO-2019). Je preto vylúčené, aby JUDr. Dušan Mikuláš overil na kúpnej zmluve
s uznaním dlhu zo dňa 02.07.2018 podpis iných osôb, než žalobcu a žalovanej. Žalobca v tomto
konaní taktiež predložil aj čestné prehlásenia pôvodných vlastníkov toho ktorého bytu a potvrdenia o
ním vykonaných úhradách prostredníctvom bankového prevodu. Skutočnosti uvedené v autorizovanej

kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2018 a týkajúce sa uznania dlhu Žalovanou voči Žalobcovi sú podložené
aj inými dôkazmi uvedenými v čl. VI. tohto odvolania a obsiahnutými v súdnom spise.
30.2. Súd prvej inštancie sa pritom ani s jedným z uvedených dôkazov vo svojom rozhodnutí
nevysporiadal a nevyhodnocoval všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, ale jednostranne sa
zameral len na dohodu o uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017. Súd prvej inštancie aj z vypracovaných častí

znaleckých posudkov zobral len tie časti, ktoré boli v neprospech žalobcu a opomenul, že ani jeden
zo znalcov žalovanú ako pisateľku toho ktorého podpisu nevylúčil. Súd prvej inštancie si svojvoľne
vybral len dohodu o uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017 a časť znaleckého posudku, pričom opomenul, že
uzatvoreniekúpnejzmluvyzodňa02.07.2018bolologickýmvyústenímpredchádzajúcehokonaniastrán
sporu, kedy žalobca za žalovanú uhradil kúpnu cenu za byt č. 37 a aj cenový rozdiel pri zámene za byt

č. 1, za čo žalovaná následne predmetnou kúpnou zmluvou prejavila vôľu vydať žalobcovi byt č. 1 ako
jej bezdôvodné obohatenie. Rovnako sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, odkiaľ by mal JUDr.
Dušan Mikuláš autorizujúci advokát údaje o občianskom preukaze a preukaze poistenca VŠZP, pokiaľ
by mu ho sama žalovaná pri overení jej podpisu nepredložila.
31.1. K podpisom žalovanej žalobca považoval za potrebné uviesť, že to bola práve žalovaná, ktorá

zámerne menila svoje podpisy a používala ich podľa toho, ako sa jej to práve hodilo. Žalovaná
sa minimálne do 14.02.2019 podpisovala jedným spôsobom a následne, po predvolaní na príslušný
katastrálny odbor vo vzťahu ku kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2018 svoj podpis zmenila tak, aby sa
tento nezhodoval s jej doterajším podpisom. Skutočnosť, že podpis zo dňa 02.07.2018 sa nezhoduje
s jej neskoršími podpismi po 14.02.2019 je len výsledok vedomého konania žalovanej, ktorá sa

sama rozhodla svoj podpis zmeniť. Taktiež aj skutočnosť, že sa žalovaná minimálne od 15.02.2019
podpisovala inak, nemá žiadny vplyv na formu jej podpisu do 14.02.2019, teda ani na formu jej podpisu
na kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2018. Znalcom v jednotlivých trestných konaniach boli ale ako skúška
písaného písma žalovanej predložené jej podpisy v tvare po 14.02.2019, teda už v zmenenej forme
(uvedené vypláva z listiny označenej ako „Skúška písaného písma" vypracovanej OR PZ Topoľčany

dňa 15.11.2019, ktorá je súčasťou trestného spisu ČVS:ORP-137/VYS-TO-2019), a ktoré sa potom
nezhodovali s podpismi žalovanej na kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2018.
31.2. Žalovaná sa o existencii kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2018 dozvedela údajne až z predvolania o
ktorom bol spísaný úradný záznam, teda dňa 14.02.2019, následne jej bol v 04/2019 doručený príslušný
platobný rozkaz v predmetnej veci, ale žalovaná nepodala trestné oznámenie hneď vo 02/2019, ani v

04/2019, ale toto podala až v 08/2019, pričom nie je zrejmé prečo nekonala bezodkladne. Podľa názoru
žalobcu uvedené obdobie od 02/2019 do 08/2019 využila žalovaná na zmenu svojho podpisu, aby tak
mohla následne tvrdiť, že jej podpis bol sfalšovaný, čomu uveril súd prvej inštancie, a to napriek vyššie
spomínanému vyjadreniu znalkyne podľa ktorej „O. O. nie je možné jednoznačne vylúčiť ako možnú
pisateľku sporných podpisov." Na rozdiel od súdu prvej inštancie OČTK nevyhodnotili podpis Žalovanej

na predmetnej kúpnej zmluve ako nepravý.
32.1.Kuznaniudlhuakosamostatnémutituluodvolateľpoznamenal,žepreuznaniedlhu,akotosprávne
uviedol aj súd prvej inštancie, je charakteristické, že nevzniká nový záväzkový právny vzťah, nemení sa
právny dôvod uznaného záväzku a nemenia sa ani okolnosti, na základe ktorých dlh vznikol. Z pohľadu
vymáhateľnosti však veriteľovi vzniká možnosť uplatniť svoje právo na súde na podklade samotnej

dohody o uznaní dlhu, čo je aj prípad žalobcu. V uvedenej súvislosti dal do pozornosti Uznesenie ÚS SR
pod sp. zn. IV. ÚS 28/2013-25 zo dňa 17.01.2013, v ktorom sa tento stotožnil s nasledovným záverom
odvolacieho súdu: „Uznaním dlhu nezaniká pôvodný záväzok dlžníka, ani nevzniká nový záväzok.
Uznanie dlhu nie je teda právnym dôvodom záväzku, ale iba uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu vprípade sporu, lebo veriteľ nemusí preukazovať vznik dlhu, ani jeho výšku v dobe uznania. Naopak
dlžník, pokiaľ to namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený, alebo že inak zanikol, musí to preukázať.
Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka ohľadne dlhu v takej výške, v

akej bol uznaný. Nejde preto iba o dôkazný prostriedok slúžiaci k preukázaniu nároku veriteľa v súdnom
konaní, alebo priamo zo zákona je s ním spojená právna domnienka o existujúcom dlhu ku dňu, keď
bol uznaný."
32.2. Z uvedeného je zrejmé, že uznaním dlhu ako takým nezaniká pôvodný záväzok a nevzniká ani
záväzok nový, ale uznaním dlhu prechádza len dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka a spôsobuje

predĺženia premlčacej doby. V prípade, ak veriteľ žaluje neuhradenie kúpnej ceny, kde svoj nárok
odôvodňuje aj uznaním dlhu, neznamená to, že predmetný nárok vznikol na základe uznania dlhu ale
tento vyplýva z kúpnej zmluvy. Rovnako aj v tomto spore, pokiaľ žalobca poukazoval na jednotlivé
uznania dlhu, uvedené neznamená, že ním uplatnený právny nárok vyplýval z uznania dlhu, ale uznanie
dlhu bolo len jedným z početných dôkazov preukazujúcich plnenie žalobcu za žalovanú. Z uvedeného je
bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že žalobca si uplatňoval svoj nárok titulu bezdôvodného obohatenia,

ktoré bolo potvrdené aj uznaním dlhu obsiahnutým v kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2018, v ktorej boli
podpisy oboch strán sporu úradne overené. Pokiaľ by súd prvej inštancie uviedol svoje predbežné
právne posúdenie spočívajúce minimálne v oznámení, čo považuje za sporné, mohlo byť dokazovanie
zamerané práve na tieto skutočnosti.
33.1. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie žalovanej odvolateľ poukazoval na listiny nachádzajúce sa v

spise: a) Čestné vyhlásenie M. T. zo dňa 21.04.2017, ktorý uviedol, že od žalobcu dostal dňa 24.04.2017
sumu 5.400 EUR a dňa 26.04.2017 sumu 4.560 EUR titulom vyplatenia časti kúpnej ceny za byt č. XX
evidovaný na LV č. XXXX, k.ú H., b) Potvrdenie o uskutočnení prevodu zo dňa 25.04.2017, z ktorého
vyplýva, že žalobca uhradil M. T. za byt č. XX evidovaný na LV č. XXXX, k.ú H. sumu 5.000 EUR, c)
Potvrdenie o uskutočnení prevodu zo dňa 22.06.2017, z ktorého vyplýva, že žalobca uhradil M. T. za byt

č. XX evidovaný na LV č. XXXX, k.ú H. sumu 5.000 EUR, d) Potvrdenie o uskutočnení prevodu zo dňa
30.06.2017, z ktorého vyplýva, že žalobca uhradil M. T. za byt č. XX evidovaný na LV č. XXXX, k.ú H.
sumu 600 EUR (zrejme M. T. - pozn. odvolacieho súdu), e) Čestné vyhlásenie M. S. zo dňa 12.05.2018,
ktorý uviedol, že od žalobcu dostal dňa 17.10.2017 sumu 1.500 EUR a dňa 10.10.2017 sumu 500 EUR
a to titulom vyplatenia rozdielu hodnoty zamieňaných bytov, ku ktorému došlo medzi ním a Žalovanou.

33.2. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca za žalovanú uhradil tak nadobúdaciu hodnotu bytu č. 37
evidovaného na LV č. XXXX, k. ú H., tak aj cenu zamieňaného bytu č. X evidovaného na LV č. XXXX v k.
ú. H.. Na druhej strane Žalovaná do dnešného dňa nepreukázala jediným dôkazom, že by uhradila či už
kúpnu cenu za byť č. XX, alebo doplatok k bytu č. 1. Jediné, čo v uvedenej súvislosti žalovaná uviedla v
zápisnici zo dňa 18.08.2020 bolo, že: „Na kúpu predmetného bytu jej dala peniaze matka, lebo tak veľa

peňazí nemala.", pričom ale na podporu tohto svojho tvrdenia nevyprodukovala čo i len jediný dôkaz.
Žalobca tak plnil za Žalovanú a Žalovaná získala majetkový prospech bez plnenia na jej strane. Pre
vznik bezdôvodného obohatenia je pritom irelevantná motivácia toho ktorého účastníka bezdôvodného
obohatenia. Podstatné je len to, či žalovaná hodnoverne preukázala, že uhradila nadobúdaciu hodnotu
bytu č. XX evidovaného na LV č. XXXX, k. ú H., ako aj cenu zamieňaného bytu č. X evidovaného na LV

č. XXXX v k. ú. H., čo žalovaná do dnešného dňa nepreukázala ani priamym ani nepriamym dôkazom.
Práve naopak, žalovaná tak, ako bolo v toto konaní preukázané, uzatvorila kúpnu zmluvu s p. F. na byt
č. X za sumu 22.000 EUR, čo je cena o 1.000 EUR nižšia, ako jeho nadobúdacia cena. Je toho názoru,
že také predmety kúpy, akými sú nehnuteľnosti sa v prípade ich predaja nepredávajú pod cenu. Jediným
dôvodom, na základe ktorého žalovaná podľa neho byt č. 1 predala pod cenu bolo to, že tento byt ju

nestál ani jediné EURO, keďže za ňu všetko platil žalobca. Pokiaľ by Žalovaná byt č. X predala aj za
10.000 EUR, stále by bola 10.000,- EUR v zisku. Na základe uvedeného je žalobca toho názoru, že
tento spor je priam učebnicový prípad bezdôvodného obohatenia.
34.1. Odhliadnuc od prípadnej otázky pravosti podpisov žalovanej poukázal na to, že na základe
zmeny žaloby vykonanej na pojednávaní dňa 18.09.2020 sa žalobca nedomáhal uhradenia poskytnutej

pôžičky, ale vydania bezdôvodného obohatenia žalovanej, ktoré na základe vyššie uvedených listín
aj preukázateľne vzniklo. Skutočnosť, či žalovaná uznala alebo neuznala predmetné bezdôvodné
obohatenie je len otázkou podpornou, ale nakoľko podal žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu
do uplynutia premlčacej doby, neznamenala by ani prípadná neexistencia uznania dlhu žiadne oslabenie
žalobcovho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Opätovne dáva do pozornosti, že právny

zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 18.09.2020 vyslovene uviedol nasledovné: „Nie. Je to stále
to isté plnenie, to isté uznanie dlhu, iba nie uznanie dlhu z titulu pôžičky, ale z titulu bezdôvodného
obohatenia." (pozn. zvukový záznam z pojednávania 18.09.2020 od 10:25 min.) „To znamená z titulu
uznania dlhu zostáva, ibaže ten uznaný dlh nevyplýval zo zmluvy o pôžičke, ale z bezdôvodnéhoobohatenia." (pozn. zvukový záznam z pojednávania 18.09.2020 od 11:28 min.) „Ja tu mám ale situáciu,
že pôvodne bolo žalované z rovnakej sumy, tú nemením, nemením ani to, že sa jedná z dôvodu uznania
dlhu, ktorý mám, len nie je na tom pôvodnom papier, ktorý bol predložený, lebo bol vo fotokópii, ale je v

tejto kúpnej zmluve zahrnutý. Ktorej mám originál a kde mám úradne overené podpisy" (pozn. zvukový
záznam z pojednávania 18.09.2020 od 12:12 min.)
34.2. Z uvedeného je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že žalobca si uplatňoval svoj nárok titulu
bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo potvrdené aj uznaním dlhu obsiahnutým v kúpnej zmluve zo dňa
02.07.2018,vktorejbolipodpisyobochstránsporuúradneoverené.Pokiaľbysúdprvejinštancieuviedol

svoje predbežné právne posúdenie spočívajúce minimálne v oznámení, čo považuje za sporné, mohlo
byť dokazovanie zamerané práve na tieto skutočnosti. Žalobca teda produkoval dôkazy o bezdôvodnom
obohatení Žalovanej, pričom s týmito sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal.
35.1. Súd prvej inštancie sa v bodoch 34/ a 35/ odôvodnenia rozhodnutia vyjadruje v tom zmysle,
ako keby existovali 2 druhy bezdôvodného obohatenia, a to bezdôvodné obohatenie rozhodnutia
„všeobecné" a bezdôvodné obohatenie na základe zmluvného aktu (v tomto prípade dohody o uznaní

dlhu). Uvedené rozlišovanie pritom nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, ale naopak, zákonodarca
v § 451 a nasl. OZ ustanovuje len jedno bezdôvodné obohatenie a toto definuje ako majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V tomto konaní bolo
nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že žalobca plnil za žalovanú bez právneho dôvodu (uhradil

kúpnu cenu a následne doplatok pri zámene bytov) a žalovaná sa bezdôvodne obohatila, keďže za ňu
žalobca plnil to, čo mala podľa tej ktorej zmluvy plniť ona sama.
35.2. Odvolateľ je toho názoru, že rozhodnutie vydané súdom prvej inštancie bolo vydané aj v rozpore
s jednou zo základných zásad civilného procesu, ako aj v rozpore s jedným zo základných princípov
právneho štátu, a to princípu právnej istoty. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie zmenil svoj

predchádzajúci právny názor (keď v predchádzajúcom rozhodnutí priznal žalobcovi nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia), pričom doposiaľ neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by uvedené
spochybňovali (bezdôvodné obohatenie žalovanej existuje nezávisle od dohody o uznaní dlhu). Súd
taktiež stranám sporu neoznámil podľa § 181 ods. 2 CSP ani svoje predbežné právne posúdenie veci,
čím by umožnil stranám sporu viesť dokazovanie so zameraním sa na uvedené posúdenie. Rozhodnutie

preto považuje za svojvoľné a neočakávané. Súd prvej inštancie tak vôbec nevyjadril svoj právny
názor na prejednávanú právnu vec v zmysle, že návrh žalobcu považuje za nepreukázaný. „Princíp
právnej istoty chráni jednu z absolútne kľúčových hodnôt civilného procesu, a tou je predvídateľnosť
súdnych rozhodnutí." „Čo však ESĽP maximálne prekáža je to, že naše rozhodnutia sú nepredvídateľné.
Napríklad rozdiel medzi hokejovým zápasom a súdnym sporom je jeden zásadný, inak (principiálne) je

to to isté. Daný spoločný princíp sa volá agonálny princíp - princíp súťaživosti. Najmä kontradiktórny
spor má mnoho prvkov súťaživosti. Rozdiel je, že na začiatku hokejového zápasu na 99 nemáme
vedieť, ako zápas dopadne, kým pri súdnom spore na 99 percent máme vedieť, ako dopadne. To
je princíp predvídateľnosti práva, predvídateľnosti súdnych rozhodnutí; hodnota, ktorú chráni princíp
právnej istoty. Je to veľmi významná hodnota práva, pretože systém má byť nastavený tak, aby sme v

každom štádiu procesu vedeli predpokladať, ako spor dopadne." (prof. JUDr. Marek Števček, PhD. a
kol., Prednášky a texty z civilného procesu, 2. vydanie, C.H. BECK, s. r. o., 2018, ISBN: 978809603657,
str. 11) „Strany majú povinnosť pravdivo a úplne substancovať skutkový základ sporu, teda pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Ak protistrana tvrdené
skutočnosti vyslovene nepoprie, považujú sa na účely sporu nesporné. Aby popretie skutkových tvrdení

protistrany bolo účinné, strana musí uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach.
Je to prejav jednej zo základných povinností strán sporu v civilnom procese - povinnosti tvrdiť." (prof.
JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., Prednášky a texty z civilného procesu, 2. vydanie, C.H. BECK, s. r.
o., 2018, ISBN: 978809603657, str. 50) .
36.1.Žalobcaďalejzdôraznil,ževuvedenejprávnejvecisadôkaznásituáciavôbecnezmenila,žalovaná

nepredložila súdu žiadne dôkazy ani nenavrhla vypočuť svedkov, z ktorých by vyplynulo, že disponovala
dostatkom finančných prostriedkov na kúpu a výmenu bytu a že tieto boli aj z jej strany uhradené. Ďalej
poukázal na to, že súd pri pripustení zmeny žaloby konal v rozpore s § 142 CSP, keďže uznesenie o
zmene žaloby obsiahnuté v zápisnici zo dňa 18.09.2020, znie nasledovne: „Súd pripúšťa zmenu žaloby
žalobcu podľa prednesu jeho právneho zástupcu na pojednávaní."

36.2. Na základe právneho názoru ústavného súdu uvedeného v Uznesení ÚS SR sp. Zn. I.ÚS
39/2018-42 zo dňa 31.01.2018 sa domnievajú, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť o navrhovanej
zmene žaloby tak, že vo svojom uznesení mal uviesť jej navrhované a súdom prvej inštancie schválené
znenie a nie len pripustiť zmenu žaloby podľa prednesu právneho zástupcu žalobcu bez toho, aby súdprvej inštancie vo svojom uznesení uviedol, v akej časti dochádza k zmene pôvodnej žaloby. V prípade,
ak by súd prvej inštancie rozhodol uvedeným spôsobom, mohol právny zástupca žalobcu obratom
namietať nesprávne znenie uznesenia o zmene žaloby. Ak by predmetné uznesenie bolo vyhotovené v

písomnom vyhotovení, mohla byť nesprávna zmena žaloby namietaná na pojednávaní dňa 13.10.2020
a vykonaná jej oprava ešte pred vyhlásením rozhodnutia. Na základe uvedeného sa domnieva, že
nesprávnym vyššie uvedeným procesným postupom súdu prvej inštancie došlo o. i. aj k znemožneniu,
aby žalobca uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces.

37. Na základe horeuvedených skutočností odvolateľ navrhol, aby Krajský súd v Nitre zrušil rozhodnutie
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 06.11.2020 č. k. 4C/38/2019 - 212 v celom rozsahu a vrátil vec súdu
prvej inštancie na opätovné rozhodnutie, alebo napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že vydá nasledovný
rozsudok:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 23.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% zo sumy 23.000 EUR od 02.01.2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.
II. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania proti žalovanej v plnej výške, o ktorej rozhodne tunajší
súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
38.1. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že Okresný súd Topoľčany v tejto
právnej veci žalobcu proti žalovanej o zaplatenie 23 000 € s príslušenstvom rozhodol správne a plne

s ním súhlasí. Súd správnym procesným postupom rozhodol žalobu v časti zaplatenia sumy 23 000
€ s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.4.2019 do zaplatenia zamietnuť a taktiež správne súd
žalovanej priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške. Súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

38.2. Ku všetkým jednotlivým bodom písaných na odvolaní žalobcovi sa niekoľkokrát vyjadrovala na
súdnych pojednávaniach, aj na polícii. V celku ide o viaceré podvody páchané na jej osobu žalobcom,
ktorý sa týmto dopúšťa viacerých trestných činov a chce, aby bol za ne spravodlivo odsúdený. Myslí si,
že sa dostatočne vyjadrila ku všetkým bodom, ktoré sa nachádzajú na odvolaní V. M.. Dohodu o uznaní
dlhu zo dňa 20.10.2017 ako aj kúpnu zmluvu V149/2019 sfalšoval aj so svojím právnikom W. O., ktorý sa

vyjadril v konfrontácii s ňou na polícii, že ju nikdy nevidel a ani ju nepozná. Teda jasný dôkaz toho, že sa
dopustil trestného činu falšovania úradnej listiny. Sporné písomnosti znalkyňa hodnotila ako vhodné na
písmoznalecké skúmanie. Znalkyňa správne uviedla, že sporné podpisy nie sú pravými podpismi O. O..
Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby Okresný súd Topoľčany vyniesol nasledujúci rozsudok: Súd
žalobu v časti zaplatenia sumy 23 000 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.4.2019 do zaplatenia

zamieta. Súd žalovanej priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške 100 %, o ktorej
rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
39. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto
rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny vo vzťahu k zamietnutej žalobe ako aj v

časti výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
40.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
40.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
41.1. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť lenna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
41.2. Ak odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia dospeje k záveru,

že prvoinštančný súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 393 ods. 2 CSP, ale sa môže v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

41.3. Odvolací súd v tejto právnej veci dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku
súdu prvej inštancie, pretože vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu , dostatočne zistil
skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, na ktorých
aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a
aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy v odôvodnení rozsudku sú logické, a preto aj celkom

legitímne a právne akceptovateľné, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku, ktorý spĺňa kvalitatívne obsahové a kritéria na odôvodnenie rozsudku uvedené
v ust. § 220 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho vecnej správnosti uvádza ďalšie dôvody.

42.1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na

zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
42.2. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov

musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
42.3. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo
(čl. 2 ods. 2 CSP).

43. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez
akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo
veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý

by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov
(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu ( prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla

2003).
44. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (sp. zn. I. ÚS 46/05, sp. zn. II. ÚS 76/07).
45. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej

vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).46.1. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poznamenať, že v odôvodnení svojho
rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie,
ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje

odvolacísúdzanevyhnutnédaťodpoveďzhľadiskadoplneniadôvodovrozhodnutiasúduprvejinštancie
(II. ÚS 78/05). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).
46.2. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdvsebezahŕňajúajprávonariadneodôvodnenierozhodnutia
(II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú
prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho
rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí
rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť
prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí

súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov - od 01.07.2016 strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III.
ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva ale nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A,
č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
47. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok prvoinštančného súdu vyššie uvedené kritériá pre
odôvodňovanie rozhodnutí zakotvené v § 220 ods. 2 CSP spĺňa, preto ho nemožno považovať za

nepreskúmateľný, neodôvodnený, či svojvoľný pri hodnotení dôkazov, keďže jasne a výstižne vysvetlil,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. súhrnne ich zrozumiteľnosť
aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd
prvej inštancie zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu

a ani jeho procesný postup smerujúci k rozhodnutiu nemožno považovať za nesprávny.
48.1. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania v tejto veci jednoznačne vyplýva, že žalobca sa proti
žalovanej domáhal zaplatenia sumy 23.000 eur s príslušenstvom a právnym titulom uplatneného nároku
bola písomná dohoda o uznaní dlhu žalovanou zo dňa 20.10.2017, v ktorom je uvedené, že žalovaná
uznala svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky, a to z titulu opakujúcich sa pôžičiek a celkovú sumu

pôžičiek mala ako dlžníčka vrátiť žalobcovi ako veriteľovi na požiadanie, najneskôr do 01.01.2019.
48.2. Uznanie dlhu je jednostranným písomným právnym úkonom toho, kto uznáva čo do dôvodu a
výšky nárok veriteľa na plnenie dlhu zo strany uznávajúceho dlžníka, čím zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku o tom, že dlh existuje k okamihu tohto uznania. Listina o uznaní dlhu musí byť dlžníkom
podpísaná pod sankciou neplatnosti (§ 40 ods. 1 a 3 OZ). Ako už odvolací súd uvádzal vo svojom

zrušujúcom uznesení zo dňa 13. mája 2020 č. k. 5Co/35/2020-166, uznanie dlhu sa vyznačuje tým, že
na základe neho nevzniká nový záväzkový právny vzťah, nemení sa právny dôvod uznania záväzku a
nemenia sa ani okolnosti, na základe ktorých dlh vznikol. Právny vzťah, ktorý vznikne z uznania dlhu, je
vovzťahukpôvodnémuzáväzkovémuprávnemuvzťahu(vdanomprípadevovzťahuk„údajnejpôžičke"
poskytnutej žalobcom žalovanej) nezávislý a na jeho základe môže veriteľ vymáhať svoj dlh od dlžníka

bez toho, aby sa dotýkal pôvodného záväzkového vzťahu. Je len vecou veriteľa, či svoju pohľadávku
uplatní na základe pôvodného (napr. pôžičky) alebo nového právneho vzťahu (uznanie záväzku).
49.1. Žalovaná od doby, kedy sa dozvedela o Uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017 a následne aj v priebehu
sporu kategoricky popierala, že by podpísala predmetné uznanie dlhu a dňa 31.07.2019 podala Okresnú
prokuratúru Topoľčany aj trestné oznámenie na žalobcu z dôvodu, že predložil listinu o uznaní dlhu,

kde bol sfalšovaný jej podpis, lebo takú listinu nikdy nepodpísala. Na žalobcu preto prešlo zo žalovanej
dôkazné bremeno preukázať, že žalovaná Uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017 podpísala, čo však v konaní
jednoznačne nepreukázal. V trestnej veci zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm.
a/ Trestného zákona na základe uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanochbol podaný Znalecký posudok ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2019/12913 z 23. decembra 2019, v ktorom sa
uvádza, že fotokópia listiny „Uznanie dlhu podľa § 558 občianskeho zákonníka" sa nevyznačuje takými
charakteristickými znakmi, ktoré by mohli potvrdiť/vylúčiť pravosť listiny, z ktorej mala byť vyhotovená,

t. j. potvrdiť alebo vylúčiť možnosť technického falšovania.
49.2. Žalovaná namietala aj to, že by ako predávajúca podpísala so žalobcom ako kupujúcim Kúpnu
zmluvu uzatvorenú dňa 02.07.2018 v H., autorizovanú advokátom JUDr. Dušanom Mikulášom, o predaji
nehnuteľnosti, a to bytu č. 1 nachádzajúcemu sa na prízemí bytového domu 20 b.j. so súpisným
číslom XXXX, postavenom na parc. C. reg. C KN XXXX a XXXX, vchod A a do zápisnice OKP OR PZ

Topoľčany podala dňa 10.4.2019 trestné oznámenie na žalobcu pre trestný čin podvodu, uvádzajúc,
že dňa 14.02.2019 jej telefonovala pani O.. A. z Okresného úradu Topoľčany, správa katastra, ktorú
dovtedy nepoznala, aby sa pokiaľ možno urýchlene dostavila na kataster, že má pred sebou kúpnu
zmluvu, ktorou predáva svoj jednoizbový byt v H. V. M. a táto zmluva je pre ňu podozrivá. Po príchode
na kataster zistila, že na strane 5 kúpnej zmluvy nie je jej podpis, zmluvu za ňu M. alebo niekto iný
podpísal a ona takúto zmluvu nikdy nemala na podpis. Aj v trestnej veci prečinu podvodu bolo vykonané

znalecké dokazovanie na základe Uznesenia OR PZ v Topoľčanoch, Odbor kriminálnej polície a pribratá
znalkyňa ohľadne sporného podpisu žalovanej na Kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2018 a znalkyňa z
odboru Písmoznalectvo Mgr. Alena Najšlová v Znaleckom posudku zo 14. septembra 2020 Číslo 8/2020
uviedla, že sporné podpisy na fotokópii kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2018 a na farebnej fotokópii z knihy
overovania podpisov M., kde sa pod č. 167/6177/2018 nachádza podpis vyhotovený k priezvisku „O." nie

sú pravými podpismi O. O.. O. O. však nie je možné jednoznačne vylúčiť ako možno pisateľku sporných
podpisov. Nedá sa vylúčiť možnosť, že menovaná zámerne pozmenila spôsob podpisovania. Rovnako
sa nedá vylúčiť možnosť, že podpisy vyhotovil iný pisateľ ako O. O., ktorý poznal spôsob podpisovania
menovanej, ale nesnažil sa ho dôsledne napodobniť.
49.3. Žalovaný podľa Úradného záznamu zo dňa 18.02.2019, spísaného na Okresnom úrade Topoľčany,

katastrálny odbor mal zobrať späť návrh na vklad kúpnej zmluvy V 149/2019, ohľadne ktorého bolo
prerušené správne konanie za účelom odstránenia nedostatkov, a keďže nedostatky návrhu na vklad
neboli v stanovenej lehote odstránené, katastrálne konanie bolo zastavené. Uvedené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že žalovaná ako predávajúca kúpnu zmluvu s kupujúcim žalobcom nepodpísala a
svedčia o tom aj rozdielne výpovede žalobcu, žalobkyne a advokáta JUDr. Dušana Mikuláša ohľadne

podpisovaniakúpnejzmluvy,čoajvytýkalavyšetrovateľoviOkresnáprokuratúraTopoľčany.Vzáväznom
pokyne z 02.03.2020 sp. zn. Pv 446/19/4406-7. Pokiaľ totiž žalobca v odvolaní poukazoval na to, že pri
autorizácii Kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2018 obe strany museli preukázať advokátovi JUDr. Dušanovi
Mikulášovi svoju totožnosť platnými dokladmi totožnosti a až po overení ich totožnosti došlo k autorizácii
ich podpisov na kúpnej zmluve. Toto konštatovanie je však v rozpore s vyjadrením žalobcu, ktorý dňa

14.01.2020 do zápisnice o výsluchu svedka na OR PZ v Topoľčanoch, Odbor kriminálnej polície uviedol,
že kúpna zmluva bola riadne podpísaná v Topoľčanoch, ale miesto podpisu si nepamätá. Podľa neho
túto zmluvu podpísala aj O. O., ale on pri jej podpisovaní nebol. On jej dal zmluvu na podpis. Po chvíli mu
O. tú zmluvu priniesla, ešte si ju pred podpisom chcela prečítať. Uvedené nekorešponduje s výpoveďou
svedka M.. W. O. uvedenou dňa 20.11.2019 v Zápisnici OR PZ v Topoľčanoch, Odbor kriminálnej

polície. K námietke žalobcu s odvolaním sa na závery Znaleckého posudku znalkyne, že sa nedá vylúčiť
možnosť, že O. O. zámerne pozmenila spôsob podpisovania a že sa nedá vylúčiť možnosť, že podpisy
vyhotovil iný pisateľ ako O. O., odvolací súd poznamenáva, že žalovaná sama uviedla vyšetrovateľovi
polície, že po zistení falšovania jej podpisu na Uznaní dlhu a na Kúpnej zmluve z 02.07.2018 , o čom
sa dozvedela dňa 14.02.2019 na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor, kde uviedla, že podpis

na zmluve je falšovaný a ide o podvod a že boli zneužité jej osobné údaje, začala používať zložitejší
podpis, ktorý by bol ťažšie napodobniteľný (Zápisnica o trestnom oznámení z 23.08.2019 na č. l. 93). Z
uvedeného vyplýva, že žalovaná zmenila svoj podpis až niekoľko mesiacov po spísaní Kúpnej zmluvy z
02.07.2019 a zmenu podpisu aj logicky odôvodnila. Domnienka znalkyne, že sa nedá vylúčiť možnosť,
že O. O. zámerne zmenila spôsob podpisovania nemôže platiť pre podpis žalovanej uvedený na kúpnej

zmluve v čase jej „údajného uzatvorenia", t. j. 02.07.2018.
50.1. Súd prvej inštancie vyvodil správne závery o tom, že žalovaná hodnoverne spochybnila, že
nepodpísala dohodu o uznaní dlhu a že na žalobcovi zostalo dôkazné bremeno, ktoré neuniesol a
nepreukázal nosné žalobné tvrdenia, a preto nemohol byť úspešný na podklade dohody o uznaní dlhu.
Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok či obranu proti nemu právne kvalifikovať, keďže právne

posúdenie je vecou súdu, ale musia uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený
nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval.
50.2. Uvedené závery prvoinštančného súdu korešpondujú aj s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 192/2015 zo 7. októbra 2015: „Žaloba je procesný úkon, ktorým sa žalobcaobracia na súd s návrhom, aby o jeho určitom práve proti určitému žalovanému autoritatívne rozhodol;
predmetom žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorého formulácia musí vyplývať z jej obsahu a musí sa opierať
o určitý právny dôvod vyplývajúci zo súhrnu tvrdených skutočností".

50.3. K argumentácii žalobcu v odvolaní, že žalobca uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v
bezdôvodnom obohatení žalovanej poukazujúc na predloženú kúpnu zmluvu s uznaním dlhu zo dňa
02.07.2018, k tomu odvolací súd poznamenáva, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by
kúpnu zmluvu zo dňa 02.07.2018 žalovaná podpísala ako predávajúca, takže ani nemohla uznať dlh z
bezdôvodného obohatenia a k tomu dodáva, že ak je v písomnom uznávacom vyhlásení podľa § 558

uvedený dôvod dlhu, ktorý uznáva dlžník voči veriteľovi, nemožno tento dôvod vzniku záväzku vzhľadom
na potrebu zachovania písomnej formy akokoľvek meniť, resp. nahrádzať novým dôvodom.
51.1. K námietke žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie pri pripustení zmeny žaloby postupoval
v rozpore s ustanovením § 142 CSP, odvolací súd uvádza, že zmena právnej kvalifikácie nároku
uplatneného žalobcom v žalobe nie je zmenou žaloby v zmysle § 140 CSP.
51.2. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie neoznámil stranám sporu svoje

predbežné právne posúdenie podľa § 181 ods. 2 CSP, odvolací súd túto námietku taktiež nepovažuje za
opodstatnenú, keďže predbežné právne posúdenie veci súd prvej inštancie stranám oznámil na prvom
pojednávaní 10.09.2019 a vo svojom prvom rozsudku zo dňa 05.11.2019 č. k. 4C/38/2019-116, ktorým
žalobe vyhovel, nárok žalobcu právne kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie podľa § 454 OZ, avšak
vychádzajúc zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre z 13. mája 2020 č. k. 5Co/35/2020-166

a po návrhu žalobcu a zmene žaloby, že si nárok uplatňuje na základe dohody o uznaní dlhu, ale dlh
nevyplýva zo zmluvy o pôžičke, ale z bezdôvodného obohatenia, čo však nie je zmenou žaloby, keďže
ide o zmenu právnej kvalifikácie, už nebolo povinnosťou súdu uvádzať predbežné právne posúdenie
veci.
52. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd ustálil, že odvolateľ neopodstatnene namietal, že

súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP
a právny názor, z ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vo veci samej vychádzal možno
považovať za správny. Za správny považuje odvolací súd aj výrok napadnutého rozhodnutia o náhrade
trov konania.

53. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej voči žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, pretože bola v plnom rozsahu úspešná v tomto konaní. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

54. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).